Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. apríl 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/169/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113219032
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113219032.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci navrhovateľky: A.. O.Á. A. , nar.
XX. XX. XXXX, Z., S. Č.. X, zastúpená JUDr. Peter Rak, advokát so sídlom v Prešove, Masarykova
č. 13, proti odporcovi: Rapid life životná poisťovňa a. s., Košice, Garbiarska 2, IČO : 31690904,
zastúpený JUDr. Gabrielom Gulbiššom, advokátom so sídlom v Košiciach, Němcovej 22, o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

návrh na prerušenie konania zo dňa 4. 2. 2014 z a m i e t a ,

zrušuje rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, 040 01 Košice, sp.zn. 3C
1837/2012 zo dňa 19.1.2012,

odkladá vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, 040 01
Košice, sp.zn. 3C 1837/2012 zo dňa 19.1.2012, do právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa sa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku
Arbitrážneho súdu Košice pod sp. zn. 3C 1837/2012 zo dňa 19.1.2012 ako aj odkladu jeho vykonateľnosti
s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky dojednanej vo všeobecných poistných podmienkach.

Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 19.6.2013 jej bol doručený rozhodcovský rozsudok
proti, ktorému podáva žalobu ako vecne a miestne príslušnému súdu s návrhom na zrušenie tohto
rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že podľa ustanovenia § 40 ods. 1 písmena a/, c/, g/ a j/
zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. v platnom znení preto, že rozhodcovský rozsudok,
bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, bola porušená zásada rovnosti účastníkov
rozhodcovského konania podľa ustanovenia § 7 Zákona o rozhodcovskom konaní pri rozhodovaní boli
porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Uviedla, že s odporcom
dňa 24.1.2008 uzatvorila poistnú zmluvu, č. XXXXXXXXXX, s dohodnutými mesačnými splátkami
poistného vo výške 240,- Sk s dátumom konca poistenia 25.1.2048. Odporca jej dňa 16.12.2008 oznámil,
že z dôvodu údajného nedoplatku na poistnom, že zrušil ku dňu 25.1.2009 jej poistnú zmluvu a vyzval
ju na úhradu údajného nedoplatku vo výške 475,- Sk, ktoré z dôvodu nátlaku odporcu zaplatila. Vzťahy
medzi ňou a odporcom považovala za vysporiadané.

Medzičasom však odporca podal na Arbitrážny súd Košice návrh na začatie konania o zaplatenie
51,45 eur a návrh na splátkový kalendár, ktorú sumu si uplatnil ako náhradu nákladov na odmenu
sprostredkovateľa za sprostredkovanie poistnej zmluvy medzi ňou a odporcom. O konaní ani nároku
odporcu nebola upovedomená až do dňa kedy jej bol doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý bol
vydaný v skrátenom konaní. Údajné nároky odporcu neuznáva. Poukázala na to, že tvrdenia odporcu

a arbitrážneho súdu o tom, že by údajne malo dôjsť k dohode o jurisdikcii rozhodcovského súdu pre
prípad vzniku možného sporu sú nepravdivé.

Konanie odporcu, keď ponúkol zníženie poistného a malými písmenami uviedol, že týmto má dôjsť k
zmene podmienok, pričom tieto podmienky neboli súčasťou predmetného listu, považuje za konanie
v rozpore s poctivým obchodným stykom, dobrými mravmi a zvyklosťami pri poskytovaní služby a za
uvedenie jej ako spotrebiteľky do skutkového omylu. Poukázala na to, že vo veci neexistuje žiadna
uzatvorená a platná rozhodcovská doložka ani rozhodcovská zmluva, na základe, ktorej by mohol konať
rozhodcovský súd. Ustanovenie článku XV. Všeobecných poistných podmienok, ktoré uzatvorila a ktoré
ustanovuje, že v prípade sporu z poistnej zmluvy bude vo veci rozhodovať rozhodcovský súd, je v zmysle
ustanovenia § 53 ods. 4 písmena r/ Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou. Rozhodcovský
súd preto nemá právomoc v tejto veci konať a rozhodnúť. Takéto dojednanie, podľa jej názoru vzbudzuje
pochybnosti aj o objektívnosti rozhodcovského súdu vytvoreného odporcom. Poukázala ďalej na to, že
procesný postup rozhodcovského súdu, rozhodcovský súd rozhodol v skrátenom konaní, pričom však
lehota na podanie odporu bola určená 5 dní (čo je iba 1/3 a lehoty na podanie odporu podľa O.s.p.)
a podmienkou na odpor je zaplatenie sumy 72 euro. Takéto procesné pravidlá rozhodcovského súdu,
ako spotrebiteľku ju podstatným spôsobom znevýhodňujú, aj priznaná výška trov konania 276,- eur je
mnohonásobne vyššia, ako by bola náhrada trov v súdnom konaní pri vydaní platobného rozkazu.

Odporca sa k žalobe vyjadril a poukázal na to, že podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Aby mohla konkrétna zmluva byť považovaná za spotrebiteľskú, nie
je podstatný jej formálny vzhľad, ale aby ju uzavrel dodávateľ so spotrebiteľom. Bez toho, aby
jedna strana zmluvy napĺňala zákonom predpokladané znaky spotrebiteľa, nemôže ísť o zmluvu
spotrebiteľskú. Podľa citovaného § ods. 4 „spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti“. Na strane navrhovateľky vystupuje fyzická osoba, ktorá v čase uzatvárania poistnej zmluvy
mala ako živnostník v predmete činnosti sprostredkovanie uzatvárania poistných zmlúv. Navrhovateľka
túto činnosť vykonávala ako sprostredkovateľ poistenia pre odporcu na základe osobitnej obchodno-
právnej zmluvy pod evidenčným č. XXXXX v období od 7.12.2007 do 31.10.2010. Sprostredkovanie
poistenia bolo predmetom podnikania navrhovateľky, ktoré tam mala zapísané v živnostenskom
registri ako predmet podnikateľskej činnosti. Za túto činnosť dostávala od odporcu vo vymedzenom
období odmenu dojednanú v zmluve. Poistnú zmluvu, uzatvorila sama so sebou v dvojjedinej úlohe
poistníka i sprostredkovateľa. Sprostredkovanie poistenia je osobitná licencovaná odborná činnosť,
podliehajúca registrácii, vykonávaná pod dohľadom Národnej banky Slovenska. Vykonávala túto činnosť
podľa zákona 340/2005 Z.z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a z uvedeného
nepochybne vyplýva, že navrhovateľka mala postavenie profesionálky v oblasti uzatvárania poistných
zmlúv, ktoré odporca predáva.

Účelom spotrebiteľského práva je narovnanie prípadných informačných a iných značných nerovnováh,
medzi dodávateľom, u ktorého je predpoklad, že je v predmete zmluvy profesionál a spotrebiteľ, u
ktorého je predpoklad, že je v danom predmete zmluvy neprofesionál - laik. V uvedenom prípade
zjavne a nado všetku pochybnosť o takú situáciu vyžadujúcu zásah spotrebiteľského práva do zmluvnej
autonómie nejde, pokiaľ zmluvu uzatvára fyzická osoba sama so sebou raz ako odberateľ a raz ako
dodávateľ. Navrhovateľka ako profesionálka o predmete zmluvy, bola plne informovaná o možnosti
rozhodcovskú doložku prijať alebo neprijať, viď. záznam o informáciách, ktoré poskytol sprostredkovateľ
klientovi pred uzavretím poistnej zmluvy, musela si byť vedomá, že ak ju príjme, aký má rozhodcovská
doložka vplyv a význam a pre jej poistný vzťah. Po relatívne dlhší čas navrhovateľka založila svoje
podnikanie a obživu na uzatváraní takéhoto typu poistných zmlúv, včítane takéhoto typu rozhodcovských
doložiek, ktorou v tomto konaní prekvapujúco napáda.

Podaním doručeným súdu dňa 6.2.2014 žiadal odporca prerušiť konanie podľa ustanovenia § 109
ods. 2 písmena c) O.s.p. a to z toho dôvodu, že Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením 6Cdo
1/2012 zo dňa 21.3.2012 rozhodol v procesnej forme odmietnutím dovolania a napriek tomu vyslovil
v odôvodnení uznesenia o odmietnutí dovolania závery meritórnej povahy nemajúce žiaden vzťah k
dôvodom odmietnutia dovolania, pričom podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ÚS
402/2008 zo dňa 1.4.2009 "ak sa Najvyšší súd v rámci dovolacieho konania meritórne vecou nezaoberal
a dovolanie odmietol. Potom ani nemohol meritórne formulovať závery nižších súdov" aj, keď v danom

prípade ide o nález týkajúci sa trestnej veci tieto sú aplikovateľné aj na postup Najvyššieho súdu pre
rozhodovanie vo veci sp. zn. 6Cdo 1/2012. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
II. ÚS 382/2013 zo dňa 10.7.2003 na Ústavný súd prijal na ďalšie konanie sťažnosť odporcu ktorou za
namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu toto uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21.3.2012. Vzhľadom na tieto okolnosti odporca mal za to, že sa
zjavne rieši otázka, ktorá môže mať význam pre toto súdne konanie a z dôvodu hospodárnosti konania
navrhol, aby súd konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku prerušil až do právoplatnosti skončenia
konania o uznesení Najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 1/2012 vedeného pred Ústavným súdom pod sp.zn.
II. ÚS 382/2013.

Po preskúmaní veci súd má za to, že okolnosť, že odporca sa obrátil na Ústavný súd Slovenskej
republiky ústavnou sťažnosťou týkajúcou sa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Cdo 1/2012, nie sú dané podmienky pre prerušenie konania v predmetnej právnej veci. Nemožno
urobiť záver, že v konaní na Ústavnom súde Slovenskej republiky dôjde k zrušeniu vyššie uvedeného
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a naviac, že eventuálne zrušenie uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Ústavným súdom Slovenskej republiky, vo vzťahu, ku ktorému
týmto ústavným orgánom zatiaľ rozhodnuté nebolo, môže mať zásadný právny význam pre rozhodnutie
vo veci samej, teda pre záver o možnosti zrušenia rozhodcovského rozsudku v predmetnej veci. Za
týchto okolnosti nie sú naplnené pojmové znaky nutnosti prerušenia konania v zmysle § 109 ods. 2 písm.
c/ O.s.p. v predmetnej právnej veci.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, listinnými dôkazmi a to návrhom, obsahom
rozhodcovského spisu, rozhodcovským rozsudkom sp. zn. 3C 1837/2012, návrhom na uzatvorenie
poistnej zmluvy zo dňa 24.1.2008, návrhom na začatie rozhodcovského konania, oznámením o k
zániku poistnej zmluvy, Všeobecnými poistnými podmienkami, príručkou obchodnej služby, potvrdením
o prijatí návrhu na začatie konania, upovedomením o začatí konania pred rozhodcovským súdom,
rokovacím poriadkom, rozhodcovským rozsudkom, kópiou doručenky rozhodcovského rozsudku,
zmluvou o sprostredkovaní poistenia, osvedčením o zápise do registra sprostredkovateľov poistenia
a sprostredkovateľov zaistenia, záznamom o požiadavkách a potrebách klienta, výpisom zo
živnostenského registra, návrhom na prerušenie konania, nálezom Ústavného súdu Slovenskej
republiky, adaptačným plánom školenia navrhovateľky so začiatkom od 19.11.2007, licenciou
na sprostredkovanie poistných zmlúv EUROCAPITAL plus, osvedčením o zápise do registra
sprostredkovateľov poistenia a sprostredkovateľov zaistenia zo dňa 10.12.2007 a ostatným obsahom
spisu, pričom zistil tento skutkový stav veci:

Odporca uzatvoril s navrhovateľkou dňa 24.1.2008 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, pričom k zániku
poistného vzťahu došlo dňa 25.1.2009, v dôsledku neplatenia poistného. zmluva zanikla s výsledkom
nedoplatku 15,77 eur.

Odporca návrhom na začatie konania o zaplatenie 51,45 eur a návrhom na splátkový kalendár zo dňa
2.1.2012 podanom na Arbitrážnom súde Košice so sídlom na Alžbetinej ulici č. 41, uplatnil osobitnú
pohľadávku vo výške 51,45 eur s prísl., ktorá mala zodpovedať nákladom odporcu vynaložených na
uzavretie poistnej zmluvy, konkrétne v zmysle článku XVII. písm. 7a zodpovedajúcej výške odmeny za
sprostredkovanie poistnej zmluvy.

Rozsudkom rozhodcovského Arbitrážneho súdu v Košiciach pod sp. zn. 3C 1837/2012 zo dňa 19.1.2012
bola navrhovateľke uložená povinnosť zaplatiť sumu vo výške 51,45 eur a trovy rozhodcovského
konania vo výške 276,- eur, ktorý jej bol doručený dňa 19.6.2013.

Príslušnosť rozhodcovského súdu, podľa rozhodcovského súdu bola daná na základe rozhodcovskej
doložky uvedenej v časti XV. všeobecných poistných podmienok, ktorá vyžaduje od navrhovateľky, aby
všetky spory s odporcom riešila výlučne v rozhodcovskom konaní ako aj s poukazom na osobitné
zmluvné dojednania č. 01/2007 tvoriaceho súčasť všeobecných poistných podmienok obsahujúce
vyhlásenie účastníkov konania, že podpisom vyjadrujú svoju vôľu, že namiesto súdneho konania
z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti sa podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV.
časti všeobecných poistných podmienok s tým, že obe zmluvné strany toto dojednanie chápu ako
rozhodcovskú doložku.

Podľa zmluvy o sprostredkovaní, ktorá nadobudla účinnosť dňa 27.11.2007 odporca a navrhovateľka
ako výlučný sprostredkovateľ poistenia uzatvorili zmluvu o sprostredkovaní poistenia podľa ustanovenia
§ 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a zákona č. 340/2005 Z.z. o sprostredkovaní poistenia a
sprostredkovaní zaistenia.

Podľa čl. 1 bod 1.1. Zmluvy o sprostredkovaní výlučný sprostredkovateľ poistenia bude poskytovať
sprostredkovateľské služby podľa: zmluvy, pravidiel, inštrukcií, nariadení, popisov, predmetu činnosti a
školiacich materiálov, ktoré sú stanovené v príručke obchodnej služby tak, ako ju vydá spoločnosť, a
ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy k, zákona č. 340/2005 Z.z. o sprostredkovaní poistenia,
príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, a zákona o poisťovníctve, č. 95/2002 zb. ba platnom
znení a to v rozsahu príslušnom podľa charakteru každého z jednotlivých druhov činnosti ako sú uvedené
2 príručka obchodnej služby a pokiaľ neboli v tejto zmluve upravené inak.

Podľa článku 1 bodu 1. 4. výlučný sprostredkovateľ poistenia je fyzická osoba, ktorá vykonáva
sprostredkovanie poistenia ako podnikanie v zmysle § 3 ods. 3 zákona o sprostredkovaní poistenia.

Podľa článku 4 bodu 4. 2. Zmluvy o sprostredkovaní spoločnosť sa zaviazala poskytnúť všetkým
výlučným sprostredkovateľom poistenia úplnú aktualizovanú verziu príručky obchodnej služby,
organizovať školenia pre výlučných sprostredkovateľov poistenia.

Podľa osvedčenia o zápise do registra sprostredkovateľov poistenia bola navrhovateľka dňa 7.12.2007
zapísaná do zoznamu výlučných sprostredkovateľov poistenia v registri sprostredkovateľov poistenia
a sprostredkovateľov zaistenia vedenom Národnou bankou Slovenska pod registračným číslom VSP
066051.

Podľa listu zo dňa 8.1.2008 odporca oznámil navrhovateľke že na základe úspešného vykonania
skúšky v jej s účinnosťou od 21.12.2007 bola udelená licencia na sprostredkovanie poistných zmlúv
EuroKapitálPlus.

Podľa adaptačného plánu výlučného sprostredkovateľa poistenia navrhovateľky táto absolvovala
školenia od 19.11.2007, pričom podľa tohto plánu mala absolvovať aj školenie všeobecných poistných
podmienok ku dňu 21.12.2007 s tým, že termín skúšky a certifikát výlučného sprostredkovateľa poistenia
bol dňom 28.2.2008, uvedené je zabezpečené podpisom priezviskom A..

Podľa osobnej karty navrhovateľky vedenej odporcom navrhovateľka mala absolvovať adaptačné
školenie v termíne od 19.11.2007 do 23.11.2007 s termínom skúšky dňa 3.11.2007.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi v poukázala na skutočnosť, že po absolvovaní konkurzu na miesto
vedúceho obchodnej skupiny pre pobočku odporcu Starej Ľubovni, absolvovala školenie ľudia sa
zúčastnilo 8 až 10 ľudí na, ktorom jej boli poskytnuté informácie zo strany odporcu a v rozsahu ako
vypísať poistnú zmluvu definície kto je poistník takto poistený, ako vypočítať poistenie. Následne bolo
stanovené, taký je limit majú splniť za mesiac a taktiež boli zo strany odporcu informovaní o tom, že
by mal každý mať uzatvorenú poistnú zmluvu v poisťovni odporcu. Navrhovateľka poukázala na to,
že predmetná poistná zmluva bola jej prvou poistnou zmluvou v ktorej poistila samú seba. Poukázala
na to, že nemala informácie o nejakom rozhodcovskom konaní, teda, že by mal rozhodovať nejaký
rozhodcovský súd. Prvé problémy nastali tri a pol roka spätne, keď jej prišiel list od odporcu, že eviduje
vo vzťahu k nej pohľadávku, rovnaký list bol doručený jej manželovi aj sestra dovtedy nikdy nemali
problémy ani neabsolvovali súdne konanie preto uhradili uplatňovanú pohľadávku. Opätovne sa situácia
zopakovala v júni kedy opäť odporca, ju vyzval na úhradu dlhu z týchto dôvodov požiadal o právnu
pomoc.

Navrhovateľka poukázala na to, že sa zúčastnila päťdňového školenia v Prešove, pre, kde boli školení
oblastným riaditeľom ohľadom výpočtu poistného. Obsahom školenia boli len výpočty poistenia. Uviedla,
že následne v máji 2008 nastúpila na materskú dovolenku, a teda aktívne vykonávala činnosť v
výlučného sprostredkovateľa poistenia v iba v mesiacoch január február a marec čiastočne apríl 2008.
Ohľadom obsahu pojmu rozhodcovská doložka, sa navrhovateľka dozvedela až prostredníctvom svojho
zvoleného advokáta. Pokiaľ plnila z rozhodcovského rozsudku pred troma rokmi uviedla, že tak vykonala
iba z dôvodu obáv. Navrhovateľka poukázala nato, že nikdy nemala živnostenské oprávnenie, ktorého

by predmetom bola podnikateľská činnosť pokiaľ ide o jej registráciu v zozname sprostredkovateľov
uvádzala, že opakovane žiadala o vyčiarknutie z tohto zoznamu ústne v kancelárií odporcu, pričom
ďalej ako k zákazníckemu centru odporcu sa nedostala a poprela, že by aktývne vykonávala činnosť
sprostredkovateľa do roku 2010.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ
sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa citovaného paragrafu ods. 4, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia
spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“), to neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z., rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré
účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.1)

Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z., účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou
na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a)

Podľa § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z., ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom
súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na
návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z., ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40
písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo
vzájomnej žalobe.

Poistná zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou podľa
všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Zo zmluvy je zrejmé, že odporca ako poisťovateľ
konal v rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného registra.

Navrhovateľka sa podanou žalobou domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku, pričom tento návrh
bol podaný v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote, čo je zrejmé z toho, že rozhodcovský rozsudok jej
bol doručený dňa 19.6.2013 a žaloba bola podaná 26.6.2013

Z predloženej poistnej zmluvy, rozhodnutia rozhodcovského súdu ani z vyjadrení účastníkov nie je
zrejmé, aby navrhovateľka pri plnení zo zmluvy konala v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej
činnosti v čase jej podpisu.

Aj keď odporca sa bránil, že navrhovateľka v čase uzatvárania poistnej zmluvy mala ako živnostník
v predmete činnosti sprostredkovanie uzatvárania poistných zmlúv, uvedené navrhovateľka poprela
rovnako predložila výpis zo živnostenského registra v zmysle, ktorého kritériám vyhľadávania
nezodpovedá žiaden záznam. Čo sa týka uzatvárania osobitnej obchodno - právnej zmluvy
navrhovateľka uvádzala, že činnosť, ktorú mala vykonávať, ako sprostredkovateľka poistenia,
predmetom školenia nebol obsah všeobecných poistných podmienok, v ktorých sa práve nachádza
rozhodcovská zmluva, ale sprostredkovateľom boli poskytovaného odporcom len informácie o hlavných
produktoch a výpočty.

V danej právnej veci konkrétne odporca predložil súdu adaptačný plán navrhovateľky v zmysle, ktorého
termín skúšky a certifikát výlučného sprostredkovateľa poistenia mala navrhovateľka absolvovať dňa
28. 2. 2008, predmetná poistná zmluva bola však uzatvorená dňa 24.1.2008, teda v čase kedy ešte
bezpochyby možno hovoriť o jej osobe ako o spotrebiteľovi - laikovi.

Vo veci ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve a návrh bol podaný navrhovateľkou
ako spotrebiteľkou.

Súdny dvor Európskej únie v prípade pod zn. C-464,39,4 z 20.1.2005 stanovil, že zmluvu je možné
považovať za spotrebiteľskú v prípade, ak zo skutkového stavu vyplýva, že spojenie medzi zmluvou za
účelom plnenia súkromných potrieb a činnosťou v rámci povolania či podnikania domnelého spotrebiteľa
je len zanedbateľné a má len nepodstatnú úlohu v kontexte zmluvy.

Sprostredkovanie poistenia je síce osobitná licencovaná odborná činnosť podliehajúca, však len
registrácií Národnej banky Slovenska.

V danom smere rozporne a teda nedôveryhodne k vyznievajú záznamy predkladané odporcom
ako osobná karta výhradného sprostredkovateľa poistenia navrhovateľky, podľa ktorého mala
záverečnú skúšku navrhovateľka absolvovať 23.11.2007, a vydané osvedčenie o zápise do registra
sprostredkovateľov poistenia zo dňa 10.12.2007, pritom v adaptačnom pláne je uvedený dátum
28.2.2008 a posledné školenia absolvovala dňa 4.2.2088 ako potom mohla vykonať skúšku dňa
23.11.2007.

V tejto súvislosti si súd je potrebné poukázať aj na listiny s názvom čestné prehlásenie (č. listu
spisu 108) v zmysle, ktorého mala navrhovateľka čestne prehlásiť (nakoľko nebol ňou podpísaný),
že pred uzatvorením poistnej zmluvy odborne, riadne a úplne informovala a poučila o všetkých
aspektoch poistenia, osobitne o celom obsahu poistných podmienok poistníka ( v danom prípade svoju
vlastnú osobu ), uvedené čestné prehlásenie nie je datované ani podpísané, avšak pripravené práve
odporcom. Ďalšia listina, ktorá bola súdu doložená zo dňa 10.10.2013 je potvrdenie o pravosti listiny
ku poistnej zmluve č. 4466790005, v ktorej odporca uvádza, že obdržal podanie od klienta (v tejto
situácii od navrhovateľky?) k tejto poistnej zmluve a žiada, aby navrhovateľka potvrdila a overila u
notára prípadne na matrike, že klienta (teda samu seba) pred uzatvorením poistnej zmluvy poučila o
všetkých okolnostiach, ktoré sa poistnej zmluvy, poistných podmienok, prípadne zmluvnej dojednaní k

poisteniu. Súd podotýka, že ide o potvrdenie zo dňa 10.10.2013, teda od navrhovateľky odporcom bolo
požadované čestné prehlásenie po podaní žaloby, ktorým by deklarovala, že klienta teda samu seba
poučila o všetkých okolnostiach v poistných podmienkach a dojednaniach.

Odporca týmto sledoval zrejme, dodatočné deklarovanie sprostredkovateľmi poistných zmlúv, obsah
poučení, ktoré boli nimi poskytované klientom o obsahu Všeobecných poistných podmienok, čím zrejme
sleduje zbavenie sa akejkoľvek zodpovednosti v snahe preniesť túto výlučne na sprostredkovateľov
poistenia. Uvedené vzbudzuje pochybnosti o poctivosti konania samotného odporcu : akým spôsobom
boli vykonávané školenia sprostredkovateľov poistenia ?, čo bolo ich obsahom ?, ako boli realizované
preskúšania sprostredkovateľov ? Pochybenie v riadení samotného odporcu v personálnom výbere
sprostredkovateľov v ich dôslednom vyškolení tak, teraz samozrejme ekonomicky postihuje odporcu.
Minimálne zvláštne vyznieva aj situácia, že v obdobných právnych veciach práve týkajúcich sa totožného
odporcu, boli všetky (alebo takmer všetky) rozhodcovské rozsudky vydané dňa 19.1.2012, pričom ide
o veľké množstvo rozhodcovských rozsudkov a preto otázka : ako bolo možné fyzicky zvládnuť v jeden
deň také množstvo prejednaných veci tak, aby bola zabezpečená dostatočná kvalita rozhodovania ?
Pritom boli doručované poštou s časovým odstupom rok a pol.

Tieto okolnosti vo vzájomných súvislostiach vzbudzujú pochybnosti o hodnovernosti predkladaných
dôkazov zo strany odporcu.

Podľa článku 6 ods. 1 smernice rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa článku 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok,
ktoré môžu byť považované za nekalé.

Podľa vnútroštátneho práva, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa v zmysle § 54
ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1
veta prvá Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje príkladmý, teda neuzavretý výpočet
neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu
dopĺňaný a precizovaný a v tomto výpočte s účinnosťou od 1.1.2008 je výslovne uvedená aj neprijateľná
podmienka požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s
dodávateľom boli výlučne riešené v rozhodcovskom konaní.

Len zo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladmom výpočte v čase uzatvorenia
zmluvy nenachádzala, nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nie je
neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve.

Súd vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a
cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom Slovenskej
republiky ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje smernica 93/13/EHS.

Podľa názoru súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky spotrebiteľskej zmluvy neprijateľnou
podmienkou, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je formulovaná vo všeobecných
poistných podmienkach, konkrétne v článku XV. a je súčasťou neprehľadného textu písaného
malými písmenami splývajúceho s ostatnými zmluvnými podmienkami uvedenými vo všeobecných
poistných podmienkach. Podľa uvedenej rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné
nároky poistenia budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje

poistenému spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo
sporných nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu a tým mu odoberá možnosť brániť
svoje práva pred všeobecným súdom. Z uvedeného dôvodu rozhodcovská doložka spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Súd v tejto
súvislosti poukazuje na prílohu smernice ES/93/13 EHS uvedenú pod písm. q) bodu 1, v zmysle
ktorého neprijateľnou zmluvou podmienkou je podmienka, ktorá bráni spotrebiteľovi v uplatňovaní práva
podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory
výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzuje prístup k dôkazom alebo ukladá mu povinnosť dôkazného
bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa zmluvný vzťah riadi malo spočívať inej zmluvnej strane.

Podľa toho je teda neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok na
riešenie sporov akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy.

Zmluvná podmienka, ktorou dodávateľ vopred stanoveným obsahom rozhodcovskej doložky uložil, že
všetky spory zo spotrebiteľskej zmluvy budú riešené nim zvoleným rozhodcom, je podľa názoru súdu
v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo
štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah, teória a prax navyše označujú za faktický nerovný,
nevyvážený a preto nemá žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým
mravom a je absolútne neplatnou.

Vo vzťahu k uzatváraniu rozhodcovských doložiek sa zaoberal aj Ústavný súd v Českej republike III.
ÚS 562/2012, v náleze zo dňa 24.10 2013, kde uviedol, v prejednávanej veci išlo o zmluvu, ktorá
mala spotrebiteľský charakter nakoľko v predmetnej zmluve na jednej strane vystupoval sťažovateľ v
postavení spotrebiteľa a na strane druhej v pozícii dodávateľa o subjekt v rámci svojej obchodnej
alebo podnikateľskej činnosti. Ústavný súd poukázal na to, že z týchto dôvodov je nutné na posúdenie
spornej rozhodcovskej doložky nahliadať z pohľadu práva na ochranu spotrebiteľa. V prejednávanej
právnej veci bol rozhodca vybraný zo zoznamu rozhodcovskej spoločnosti, pričom právna úprava
zákona o rozhodcovskom konaní jednoznačne preferuje požiadavku konkretizácie (individualizácie)
osoby rozhodcu.

Aj v tejto právnej veci podľa článku XV. Všeobecných poistných podmienok bodu 2, sa uvádza „pokiaľ
poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho
rozhodcovského súdu, respektíve nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený,
podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany
poisťovne“ z obsahu dojednaní vyplýva, výber rozhodcovského súdu alebo rozhodcov má v moci jedine
odporca.

Z tohto pohľadu Ústavný súd Českej republiky poukázal na to, že rozhodcovská doložka dohodnutá
v tomto obdobnom znení naplňuje znaky neprimeraných podmienok, pretože vyvolávania nerovné
postavenie medzi účastníkmi konania a táto nerovnováha dosahuje značnú disproporčnú intenzitu, ktorá
je vo svojom dôsledku je spôsobila viesť k značnej procesnej nevýhode jedného z účastníkov konania,
v danej právnej veci v prípade navrhovateľa.

V ďalšom opätovne sa súd stotožnil s vyjadrením právnym záverom Ústavného súdu Českej republiky,
že pre platnosť dojednanej rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských zmluvách sa predpokladá najmä
transparentné a jednoznačné pravidlo pre určenie osoby rozhodcu. Táto podmienka nie je splnená,
pokiaľ je v predmetnej rozhodcovskej doložke určené, že všetky spory budú rozhodované rozhodcom,
ktorého určí práve odporca takéto znenie rozhodcovskej doložky nezaručuje procesné práva účastníkov
konania porovnateľné s konaním, ktoré by prebiehalo v prípade, kedy by sa spotrebiteľ v takom
dojednaniu nezaviazal.

Súd mal zato, že rozhodcovská doložka nachádzajúce sa v poistnej zmluve uzatvorenej medzi odporcom
a navrhovateľkou ako spotrebiteľkou v časti všeobecných obchodných podmienok pod bodom XV.
nebola navrhovateľkou osobitne dojednaná, čo vyplýva aj z jej zaradenia do všeobecných obchodných
podmienok. A následne praktickým dôsledkom takéhoto ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako
je formulovaná v časti XV. spotrebiteľovi - navrhovateľke prakticky, bola odopretá možnosť brániť svoje
práva pred všeobecným súdom, čím reálne došlo k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi
zmluvnými stranami v prospech spotrebiteľa.

Podpisom zmluvy spolu so všeobecnými poistnými podmienkami, obsahom, ktorých je aj takáto doložka
reálne vopred vzdal práva na účinnú právnu ochranu a rozhodcovský rozsudok iba formálne prebral
argumenty žalujúcej strany a nevyporiadal sa s inštitútmi zameranými na ochranu práv vyplývajúcich
pre spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Na tomto fakte podľa názoru súdu nič nemení skutočnosť,
že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany ako pokračovanie predtlačeného formulára poistných
podmienok aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku
uvedené v poistných podmienkach.

Okrem iného dojednaná rozhodcovská doložka v článku XV. všeobecných poistných podmienok
spôsobovala nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech navrhovateľa,
keďže ho nútila k rozhodcovskému konaniu, pričom rozhodcovský súd mohol vybrať len odporca bez
možnosti navrhovateľa podieľať sa na jeho kreovaní.

Aj z rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 1.11.2011 pod sp. zn. II: ÚS 2164/2010
vyplýva, že z ústavno-právneho hľadiska je možné dojednanie v podobe rozhodcovskej doložky pripustiť
aj pre spotrebiteľské zmluvy iba za predpokladu, že podmienky ustanovenia rozhodcu a dohodnuté
podmienky procesného charakteru budú účastníkom konania garantovať rovnaké zaobchádzanie čo
vo vzťahu spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany t. j. spotrebiteľa, pričom
dohodnutá procesné pravidlá budú garantovať spravodlivý proces (ústnosť, priamosť konania, odvolacia
inštancia, absencia iných prekážok pri uplatňovaní spotrebiteľovho práva).

Samotné podmienky rozhodcovského konania v zmysle rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu
určeného odporcom tieto podmienky ústavnosti podľa názoru súdu teda nespĺňajú.

Napriek tomu, že rokovací poriadok podľa § 16 zakotvuje právo odporcu na odpoveď na žalobu
avšak pokiaľ s výnimkou tzv. skráteného konania pokiaľ predmetom sporu je peňažná pohľadávka
nepresahujúca 66.500,- euro a to aj vo vzťahu k spotrebiteľom, kedy sa tento o začatí rozhodcovského
konania v takomto prípade dozvie až doručením rozhodcovského rozsudku.

Na druhej strane v zmysle ust. § 29b rokovacieho poriadku je spotrebiteľ v prípade nárokov vyplývajúcich
zo spotrebiteľskej zmluvy oprávnený domáhať sa ústneho prejednania veci, avšak vzhľadom na hranicu
tzv. skráteného konania je aplikácia uvedeného ustanovenia rokovacieho poriadku pre spotrebiteľa v
podstate vylúčená.

Okrem iného požiadavka ústneho prejednania podlieha poplatkovej povinnosti vrátane úhrady vecných
nákladov, ak by spotrebiteľ žiadal uskutočnenie ústneho prejednania v mieste svojho trvalého bydliska
mimo sídla rozhodcovského súdu.

Spotrebiteľovi sa v prípade podania odporu priznáva neprimerane krátka lehota 5 dní oproti 15-
dňovej lehote priznanej odporcovi na podanie odporu proti platobnému rozkazu v rámci súdneho
konania, pričom na odpor v rámci rozhodcovského konania sa prihliada iba za podmienky zaplatenia
požadovaného poplatku.

Na základe uvedeného je preto možné jednoznačne konštatovať, že rozhodcovské konanie v rámci
predmetného spotrebiteľského sporu nezaručuje porovnateľné procesné práva so súdnym konaním
a spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach vo vzťahu dodávateľ a spotrebiteľ v
neprospech spotrebiteľa ako slabšej procesnej strany.

Na základe uvedeného preto súd v zmysle ust. § 41 písm. c) predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil
a na návrh navrhovateľky v zmysle ust. § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. rozhodol aj o odložení jeho
vykonateľnosti a to až do právoplatnosti výroku o zrušení rozhodcovského rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.