Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, February 13, 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8C/145/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613205811
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5613205811.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu v 1. rade V. K., N.. XX.XX.XXXX, trvale bytom W.,
S. XX, Y. R. V. a žalobcu v 2. rade V. K., N.. XX.XX.XXXX, trvale bytom W., S. XX, Y. R. V., obidvoch
právne zastúpených Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan, s.r.o., so sídlom vo Veľkom Slavkove,
Školská 257, korešpondenčná adresa: Hviezdoslavova 2, Poprad, proti žalovanej v I. rade J.. K. K., N..
XX.XX. XXXX, trvale bytom A., B. XXX/XX, žalovanému v II. rade J.. Q. K., E.., N.. XX.XX.XXXX, trvale

bytom B., V. XXX/XXA, žalovanej v III. rade V.. M. A., N.. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., Q. XXXX/XX
a žalovanej v IV. rade P. K., N.. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., Q. XXXX/XX, zastúpenej žalovanou v I.
rade, v konaní o zriadenie vecného bremena, samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalobcovia sú p o v i n n í solidárne nahradiť žalovanej v I. rade trovy konania vo výške 305,65
eur, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa podanou žalobou, doručenou tunajšiemu okresnému súdu dňa 03.06.2013, domáhali

zriadenia vecného bremena oprávnených z vecného bremena žalobcov, ako aj vlastníkov rodinného
domu súp. č. 93, stojacemu na C-KN parc. č. 408/4, zastavané plochy a nádvoria o výmere 214 m2
a pozemkov C-KN parc. č. 408/2, trvalé trávne porasty o výmere 823 m2, CK-N parc. č. 408/3,
trvalé trávne porasty o výmere 1058 m2 a C-KN parc. č. 408/4, zastavané plochy a nádvoria o výmere
214 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX pre kat. územie M. A., obec Vyšná Boca, v evidencii
Katastrálneho úradu v Žiline, Správa katastra Liptovský Mikuláš, a to práva prechodu a prejazdu pešo
a všetkými dopravnými prostriedkami cez pozemky vo vlastníctve žalovaných, a to KN-C parc. č. 406/3,

trvalý trávny porast o výmere 198 m2 a C-KN parc. č. 406/4, trvalý trávny porast o výmere 197 m2,
zapísaných na liste vlastníctva č. XXX katastra nehnuteľností pre kat. územie M. A., obec Vyšná Boca,
v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne vyhotoviteľa Q. F. č. 34842471-32/2011 z 24.02.2011,
úradne overeného Správou katastra Liptovský Mikuláš dňa 01.03.2011 pod číslom 134/2011. Uplatnili
si právo na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi
vyššie uvedených nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXX, nachádzajúcich sa v kat. území M. A.,

každýznichsveľkosťouspoluvlastníckychpodielu1.Žalovanísúpodielovíspoluvlastnícinehnuteľností,
zapísaných na LV č. XXX, a to pozemkov parc. č. KN-C 406/3 a pozemku parc. č. KN-C 406/4, s
veľkosťou spoluvlastníckeho podielu žalovanej v I. rade 1/16, 5/32 a 1/32, s veľkosťou spoluvlastníckeho
podielu žalovaného v II. rade 1/16, 5/32, 1/32, s veľkosťou spoluvlastníckych podielov žalovanej v III.
rade 1/16, 5/32, 1/32 a s rovnakou veľkosťou spoluvlastníckych podielov žalovanej v IV. rade. Jedinú
možnosť prístupu ku svojej nehnuteľnosti majú žalobcovia cez pozemky parc. č. KN-C 406/3 a 406/4 v
spoluvlastníctve žalovaných, nakoľko všetky okolité priľahlé pozemky sú zastavané alebo neprechodné.

Cez pozemky vo vlastníctve žalovaných je vedená aj vodovodná prípojka, napojená na rodinný domvlastnený žalobcami. Právni predchodcovia žalovaných v minulosti nebránili právnym predchodcom
žalobcov v prechode a prejazde cez uvedené pozemky. Tento prechod cez pozemky žalovaných bol
využívaný právnymi predchodcami žalobcov minimálne od roku 1969. V súčasnosti medzi účastníkmi

dochádza k nezhodám a bráneniu vstupu žalobcom k rodinnému domu cez pozemky žalovaných.
Tvrdený prechod popri potoku je nemožný z dôvodu ohradenia parcely a stavby ležiacej na brehu.
Za potokom je skalný svah, vylučujúci akúkoľvek možnosť prístupu. Na pojednávaní konanom dňa
13.02.2014 bola pripustená zmena žaloby, navrhnutá písomným podaním doručeným súdu 23.12.2013,
o uloženie povinnosti žalobcom platiť spoločne a nerozdielne žalovaným v I. až IV. rade čiastku 20 eur

ročne ako finančnú náhradu za zriadené vecné bremeno, splatnú vždy k 31.01. toho-ktorého roka.

ŽalovanáI. písomnoureplikouz23.10.2013poukázalanarôzneexistujúcealternatívymožnostiprístupu
žalobcov k nehnuteľnostiam v ich vlastníctve, napr. popri hospodárskej budove cez pozemok par. č.
406/7, cez pozemky parc. č. 411 a 412 od potoka, vedúce okolo hospodárskych budov, nadväzujúce na
pozemok žalobcov, alebo cez pozemky parc. č. 401, 402, 403, 404, ktoré nie sú reálne ich vlastníkmi
užívané. Prístup cez pozemky vo vlastníctve žalovaných je pre žalobcov najjednoduchší, ale je potrebné

prihliadať na mieru zásahu do vlastníckeho práva žalovaných. Ide o veľký zásah do ich súkromia a
obmedzenie reálneho využitia ich vlastníctva. Navrhovaný prechod narušuje statiku domu žalovaných,
obmedzuje ich užívanie súkromného pozemku, na ktorom ako vlastníci nebudú môcť parkovať svojimi
autami. Právni predchodcovia žalobcov pri stavbe rodinného domu súp. č. XX chodili na stavbu z
časti označenej ako Poza Švandi, od mosta popri potoku po verejnom pozemku a sčasti po pozemku

súkromnom, kadiaľ privážali stavebný materiál nákladnými autami, ako vyplýva z listu písaného
manželom Q. K., ktorý sa nachádza v spise Okresného súdu Lipt. Mikuláš sp. zn. 10C/288/2010.
Žalovaní nemali vedomosť o vedení vodovodnej prípojky k rodinnému domu žalobcov cez svoj pozemok,
nik sa nepýtal na ich súhlas. Písomným podaním z 12.12.2013 poukázala na pripojený posudok statika,
v zmysle ktorého je potrebné vylúčiť prejazdy vozidiel povedľa fasády rodinného domu vo vlastníctve

žalovaných, lebo prejazd všetkými dopravnými prostriedkami, v zmysle geometrického plánu v tesnej
blízkosti rodinného domu vo vlastníctve žalovaných, je neprípustný z hľadiska zaťaženia a prípadného
poškodenia tohto rodinného domu. Uviedla, že prejazd autom v minulosti nebol možný po parc. č. 406/4,
nakoľko tesne pri ceste stál pôvodný rodinný dom, ktorého fotografia bola súdu odovzdaná. Ak sa auto
dostalo k pozemku žalobcov, tak len cez vedľajší pozemok parc. č. 413/3, na ktorej bol plot, ktorý

sa dal odložiť, zvesiť a umožnil vjazd autom majiteľovi tohto pozemku. Právna predchodkyňa žalobcov
posledných 25 rokov svojho života nevlastnila auto, jej návštevy autom parkovali mimo sporných
pozemkov. Prejazd autami si začali vynucovať až po jej úmrtí jej právni nástupcovia nielen za účelom
návštevy svojej nehnuteľnosti, ale aj na podnikateľské aktivity, a to prenájom nehnuteľnosti.

Žalovaný II. v písomnom vyjadrení z 26.10.2013 uviedol, že žaloba nie je náležite zdôvodnená,

geometrický plán č. 34842447-32/2011 bol vyhotovený bez prítomnosti žalovaných. Listy adresované
Š. a A. K. sú zavádzajúcou zmesou poloprávd a vymyslených konštrukcií. S rodinou D., od ktorej B.
kúpili C-KN parc. č. 408/2, žalovaní ani ich predkovia nemali spory o hraniciach pozemkov. Až po
smrti svojho manžela a po smrti V.T. K. M. B. po zistení, že zmluva o dovolenom prechode cez parc.
č. 406/3, podpísaná Z. K. a Q. B., nie je právnym dokumentom, začala rozprávať a vypisovať listy

najskôr Š. K. (brat žalovaného II.), neskôr MNV, Správe katastra. Žalobcovia požadujú prejazd autami
aj v rámci svojich podnikateľských aktivít napriek tomu, že nevyužili širšie možnosti na výber iného
prejazdu k domu a priestorom, ktorý chcú podnikateľsky využívať. Písomným podaním z 29.01.2014
sa žalovaný II. vyjadril k dôkazom, predloženým žalobcami, zhodne s jeho vyjadreniami v konaní sp.
zn. 10C/288/2010 tunajšieho okresného súdu. Uviedol, že príjazdová cesta pri stavbe rodinného domu

pôvodné súpisné číslo XXX vo vlastníctve žalobcov, bola pri výstavbe domu využívaná cez parcelu č.
412, čo môžu potvrdiť svedkovia Q. K., Q. J. P. B. D. tak, ako to konštatuje vo svojom liste aj A. K..
Zakreslenie prístupovej cesty má byť neoddeliteľnou súčasťou projektu stavby, čo predložené nebolo. V
rozhodnutí o umiestnení stavby z 26.05.1969 absentuje situačný plán. Ak by v čase výstavby rodinného
domu terajšie súp. číslo XX bol prístup k stavbe po pozemkoch, na ktorých má byť zriadené vecné

bremeno, potom by manželia B. v roku 1971 nepodpisovali dohodu s Z. K. o prejazde na dobu 99 rokov.
V tom čase na parc. č. 407 stál starý rodinný dom vo vlastníctve právnych predchodcov žalovaných. Aj
svedkyňa Q. K. v konaní sp. zn. 10C/288/2010 vypovedala, že stavebný materiál na dom B. sa vozil
cez okolité pozemky. K susedským sporom došlo pre neoprávnené požiadavky právnej predchodkyne
žalobcov, ktorá sa dožadovala po zistení, že dohoda z roku 1971 je neplatná, zmeny hraníc medzi jej

pozemkom parc. č. 408/2 a pozemkom parc. č. 413, ktorý je teraz vo vlastníctve žalovaných.Žalovaná v III. rade písomným vyjadrením z 25.10.2013 navrhla zamietnutie žaloby ako nedôvodnej,
lebo prístup k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov je možné zabezpečiť inak, skutkový stav sa od
predchádzajúceho súdneho rozhodnutia nezmenil.

Právny zástupca žalobcov na pojednávaniach argumentoval, že prístup počas výstavby rodinného
domu vo vlastníctve žalobcov bol počas jeho výstavby riešený po pozemku, po ktorom žalobcovia
žiadajúzriadiťvecnébremenoarovnakýmspôsobombolriešenýajprístupkugaráži,nachádzajúcejsav
susedstve rodinného domu vo vlastníctve žalobcov, postavenej neskôr. Právna predchodkyňa žalobcov
M. B. vlastnila motorové vozidlo, ktorým minimálne od roku 1972 jazdila po uvedených nehnuteľnostiach.
K problémom došlo prvýkrát v 90-tych rokoch, po výmene vlastníctva nehnuteľností na strane žalobcov

aj žalovaných. Susedské spory z minulosti sa týkali napr. kosenia, hranice pozemkov alebo ich užívania,
nikdy nie práva prechodu. Prioritné je zriadenie prechodu po pozemku, ktorý už existuje, len v prípade
mimoriadnych okolností je možné uvažovať o zriadení nového prechodu. Zo strany potoka je prístup
nereálny, pretože ide o močiare a sú tam zriadené historicky staršie stavby, než rodinný dom žalobcov.
Podľa výpisov z listov vlastníctva pozemky parc. č. 401 - 404 sú neknihované, nezastavané a nie je

možné získať súhlas spoluvlastníkov, ktorí sú mnohí neznámi. K ďalšiemu navrhovanému prístupu, poza
rodinný dom žalovaných, by došlo do zásahu do vlastníckych práv ďalších osôb. K rodinnému domu
žalovaných prislúcha aj žumpa, ktorá sa tu nachádza, takže by došlo k narušeniu statiky. Pokiaľ ide
o výpis z listu vlastníctva č. XXX, žalobcovia nie sú dedičmi M. B., ktorá im rodinný dom darovala,
takže s pozemkami nemôžu disponovať, Na pojednávaní dňa 13.02.2014 predniesol, že žalobcovia

komunikovali s V.. Š. ako vlastníkom vedľajšieho domu, ktorý má a mal spoločný dvor s domom
žalovaných, ktorý prisľúbil prenechanie 30 cm z jeho pozemku po dĺžke, takže by žalobcovia upravili
žalobu, keďže s V.. Š. by uzatvorili mimosúdnu dohodu, čo by znamenalo posunutie navrhovanej cesty o
86 cm smerom od rodinného domu žalovaných. Statický posudok autorizovaného stavebného inžiniera
- statika J.. V. E. z 13.01.2014 vyvrátil tvrdenie žalovaných o narušení statiky ich rodinného domu.

Žalovaní pri zhotovení tohto posudku neboli prítomní, statik sa na parcely číslo 406/4 a 406/3 dostal cez
parcelu žalobcov a cez parcelu V.. Š.. Statik obhliadal rodinný dom žalovaných bez ich súhlasu, keďže
základy sú voľne viditeľné.

Žalobca v 1. rade na pojednávaniach vypovedal, že chceli nehnuteľnosti od žalovaných aj odkúpiť.
Prístup bol využívaný aj ostatnými obyvateľmi obce ako prechod ku studničke. V rodinnom dome je

kúrenie na elektrinu aj krbová pec, na dovoz dreva a odvoz sena od domu cez pozemky žalovaných
žalobcovia používajú vozidlo VW transporter. V dome sú potrebné rekonštrukcie typu fasáda, výmena
okien, zateplenie. Žalobca 1/ by v dome aj býval, ale nedostane sa k domu. Garáž pri dome bola
postavená v roku 1972. Vodovodná prípojka vedie cez pozemok žalovaných, aj brána pri rodinnom
dome je situovaná smerom k žalovaným. Aj keď žalovaní tvrdili, že pôvodná stavba ich domu stála

na betónových základoch, ktorých zvyšky sú viditeľné, neverí, že stavba tak stará už mala betónové
základy. Susediaci rodinný dom M. K. bol stavaný v roku 1957, maštaľ o rok skôr, ako dom vo vlastníctve
žalobcov. Ak by chceli chodiť popri potoku, museli by žalobcovia chodiť cez dva cudzie pozemky, vlastne
aj M. K. chodí cez cudzí pozemok. Ide o prístup nevyhovujúci, lebo je tam močiar. Právni predchodcovia
M. B. a K. si parc. č. 408 podelili, ale právne to nedali do poriadku, preto majú podiely aj na vedľajších

nehnuteľnostiach. Vlastníci ďalších pozemkov, prislúchajúcich k rodinnému domu súp. č. XX, neboli
ochotní odpredať, alebo iným spôsobom previesť vlastníctvo za účelom zriadenia cesty na žalobcov.
Žalobcovia sú ochotní sporný pozemok kosiť, urobiť spevnenú plochu, aj altánok, opravili by bránku.
Na adrese jeho trvalého bydliska v W., S. XX býva on a jeho brat, teda žalobca 2/ a ich matka. Ide o
dvojdom, v prednej časti býva iná osoba. Do Vyšnej Boce žalobca 1/ chodieva v lete pokosiť asi 4-5-krát,

trávi tam vianočné a silvestrovské sviatky. Cez zimu bola vypustená voda z kúrenia. Keď má čas, chodí
do Vyšnej Boce oddychovať. Pri dome vo Vyšnej Boci je vybudovaná čistička odpadových vôd, pretože
žalobcovia nemali možnosť napojenia na kanalizáciu. Elektrina je vedená vzduchom a podzemným
káblomodpotoka,tedaodM.K.kstĺpu,umiestnenémunapozemkuvovlastníctvežalobcov.Predmetom
podnikateľskej činnosti žalobcu 1/ je aj ubytovanie, ale túto činnosť ešte nikdy nevykonával. Inzercia,

ponúkajúca ubytovanie vznikla tak, že jeho matka správcovi webovej stránky poskytla sponzorský dar
a on za to nehnuteľnosť nafotil a inzeroval. Do domu chodievali známi alebo známi jeho matky, ktorí
parkovali priamo pri dome na parc. č. 408, kde sa zmestí viac áut. Naposledy tam bola asi v októbri
2013 kolegyňa jeho matky, ktorá parkovala na ulici. Prípadným ubytovaným hosťom by povedal, aby
nechodili hore-dole, a aby si auto nechali von pred bráničkou.Žalobca 2/ vypovedal, že do domu nechodia veľké partie, sú tam 4 lôžka a jedna malá kúpeľňa.
Právni predchodcovia žalobcov, manželia B., ešte pred výstavbou rodinného domu súp. č. XX mali
súhlasné stanovisko pôvodného majiteľa Z. K. na prechod a prejazd cez sporný pozemok. Jeden zo

spoluvlastníkov, A. K., vykonával aj stavebný dozor na stavbe rodinného domu súp. č. XX, ktorá sa
uskutočnila v rokoch 1969-1970. V roku 1971 bola uzatvorená dohoda o prenájme, spísaná na Miestnom
národnom výbore vo Vyšnej Boci dňa 19.05.1971 za účasti prenajímateľa Z. K. a nájomcov Q. B. P. M. B.,
ktorej predmetom bol prenájom na 99 rokov pozemku parc. č. 406/3 v kat. území M. A., o výmere 60 m2,
t. j. časti tejto parcely, za účelom prechodu a prejazdu k rodinnému domu súp. č. XXX, dnes súp. č. XX.

Za takto poskytnuté právo bola stanovená finančná odplata 300 Kčs, ktorá bola aj uhradená. S dohodou
korešponduje aj vyjadrenie J.. V. A.S., jedinej zákonnej dedičky Z. K., ktorá formou čestného vyhlásenia
si plní záväzok svojho otca a súhlasí s predajom časti pozemku parc. č. 406/3 a zároveň potvrdzuje
príjem sumy 1200 Sk z titulu kúpnej ceny za uvedenú časť pozemku. O skutočnosti, že existuje zmluvne
dohodnuté právo prechodu a prejazdu, svedčí aj výpis z uznesenia obecného zastupiteľstva vo Vyšnej
Boci č. 9/95 zo dňa 14.12.1995. Predchádzajúci vlastníci nehnuteľností sa pokúšali vec riešiť tak, že dali

vypracovať geometrický plán na priznanie práva prechodu a prejazdu cez pozemok parc. č. KN-C 406/3,
avšak pre nesúhlas žalovaných nebol realizovaný. Právni predchodcovia žalovaných nikdy nebránili
prechodu a prejazdu k nehnuteľnostiam v spoluvlastníctve žalobcov. Žalobcovia navrhli riešenie veci
formou dohody o prenájme pozemku, ale pre neprimerané nároky žalovaných k jej uzatvoreniu. Právni
predchodcovia žalobcov mali právo prechodu a prejazdu zmluvne zabezpečené od r. 1969, ich právo

nikto nespochybňoval, využívali ho dobromyseľne a v dobrej viere, že im patrí. S uvedeným právom boli
oboznámení aj žalobcovia pri nadobudnutí predmetných nehnuteľností darovaním od darcu M. B. v roku
1998 pri spisovaní notárskej zápisnice.

ŽalovanáI.sanapojednávaniach pridržiavalasvojichpísomnýchvyjadrení. Uviedla,ževiditeľnézvyšky
betónu nie sú základom starého rodinného domu, ale múrika pred domom, na ktorom bola položená

lavička. Od neho do zadnej časti viedla stavba dreveného rodinného domu, ktorý končil tam, kde je
hraničný stĺpik, chodiť sa teda tadiaľ nemohlo. A. K. vo svojom liste potvrdil, že nikdy nesúhlasil s
prechodom cez ich pozemok a navrhoval vstup do domu žalobcov od potoka, kde nebola postavená
maštaľ. Táto nie je na výkresoch ani mapách a bola postavená po zriadení stavby, ktorá teraz patrí
žalobcom. Právna predchodkyňa žalobcov M. B. mala spoluvlastnícky podiel v pozemkoch parc. č.

408/1, 408/5 a 408/8, na ktorých sú postavené domy M. K. a B. K.N., preto je možné uvažovať o ich
výmenezaúčelomzískaniaprístupužalobcov.PoichhádkesM.B.tátozačalachodiťpešocezpozemok
žalovaných, keď dovtedy chodila cez ich pozemky. K studničke ľudia chodili popred žalovaných pešo,
teraz chcú žalobcovia chodiť dopravnými prostriedkami. Cez pozemky č. 406/3 a 406/4 sa nechodilo
nikdy,onaosobnenikdynevidela30rokovísťcezpozemkyM.B.Ú.autom,pretožemalidomapevnýplot

zakončený bránou. Ak M. B. autom chodila, tak po pozemku suseda parc. č. 413, kde bol plot, ktorý sa
dal odložiť. Rodinný dom žalovaných bol rekonštruovaný asi pred 40 rokmi. Ona osobne nehnuteľnosť
využíva na rekreáciu, z letných dvoch mesiacov je tam asi 4 týždne. Chodieva tam tiež cez sviatky. Jej
brat tam chodieva na lyžovačky, aj cez jarné prázdniny. V lete tam dosť často chodia aj žalovaní II. a IV.
aj syn P. K. - M. K., ktorý tam chodieva lyžovať aj na dlhšie obdobia. Dom neprenajímajú. Aj vzhľadom

na potencionálnu dohodu s V.. Š.Z. ide o to isté, žalovaní stále nebudú môcť využívať riadne svoj
pozemok ani na ňom parkovať. J. V. A. záznam z 19.08.1995. Záznam z 25.06.1979, ktorý mal vyhotoviť
Q. B. podľa jej domnienky nevyhotovoval on, ale M. B., ktorá vyvolávala spory ohľadom oplotenia, ktoré
neustále posúvala. Záležitosť bola riešená aj bývalým MNV za účasti všetkých susedov. Z fotografií,
ktoré sú súčasťou statického posudku, zabezpečeného žalobcami vyplýva, že dom bol fotografovaný

zo vzdialenosti 0,5 m z jednej aj druhej strany. Neraz sa stalo, že autá žalobcov parkovali na záhrade
žalovaných, pod ich oknami. Na ohliadke na mieste samom poukázala na možný potencionálny vstup
na pozemok žalobcov zo strany miestnej asfaltovej komunikácie vedúcej popri rodinnom dome súp. č.
XX a garáži súp. č. 88 smerom k rodinnému domu súp. č. XXX. Ďalšou potencionálnou cestou je cesta
cez pozemok, prislúchajúci k rodinnému domu súp. číslo XX, ku ktorému patrí hospodárska budova a

nasleduje oplotenie, prislúchajúce k rodinnému domu č. XX.

ŽalovanáIII.napojednávaniachvypovedala,žestarý,vyše100-ročnýrodinnýdomzbúraliazačalistavať
nový dom v roku 1969. V dome bývala jej matka V.T. K., ktorá zomrela v roku 1977 a jej malý syn H. A..
Matka sa hnevala s M. B. ohľadom prístupu. Močiar bol ďalej. V minulosti, ako si žalovaná III. pamätá,
bola cez potok v zadnej časti, v mieste ktorá sa volá Vrch lúka, lavička cez potok. Tento prístup neskôrzanikol. M. B. s manželom aj na trabante začali chodievať k svojmu rodinnému domu popri rodinnom
dome žalovaných, keď žalovaní rekonštruovali svoj dom. M. si asi vybavila, ako funkcionárka na MNV,
dohodu s Z. K.N., ktorá však nebola právne overená. Ako dôchodkyňa chodieva žalovaná III. na Bocu

na takmer celé leto a zdržiava sa tam aj v jeseni. V dome neubytováva nikoho. V roku 1979, keď bol
písaný záznam, ktorý mal vyhotoviť Q. B., jej matka V. K. už nežila. Strom rakyta tam postavený nebol.
B. bolo umožnené chodiť popri dome Š., smerom k ich pozemku.

Súd okrem výsluchov účastníkov konania vykonal dokazovanie ohliadkou na mieste samom, nižšie
označenými listinnými dôkazmi, obsahom spisu tunajšieho okresného súdu sp. zn. 10C/288/2010 a z

jednotlivých dôkazov zistil nasledovný skutkový stav:

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX Okresného úradu, odboru katastrálneho Lipt. Mikuláš je preukázané,
že žalobcovia v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi, každý so spoluvlastníckym podielom
1-ica, stavby rodinného domu súp. č. XX, postavenej na pozemku KN-C parc. č. 408/4, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 214 m2 a pozemkov C KN-C parc. č. 408/2, trvalé trávne porasty o
výmere 823 m2, KN-C parc. č. 408/3, trvalé trávne porasty o výmere 1058 m2 a KN-C parc. č. 408/4,

zastavané plochy a nádvoria o výmere 214 m2, v kat. území M. A., obci Vyšná Boca, a to právnym
titulom darovacej zmluvy so zriadením vecného bremena, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol
povolený dňa 07.12.1998 v konaní V 887/1998. Ako vyplýva zo spisu tunajšieho okresného súdu
sp. zn. 10C/288/2010, darovacia zmluva so zriadením práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
bola uzatvorená dňa 04.03.1998 formou notárskej zápisnice č. N 8/98, Nz 8/98, spísanej notárkou

JUDr. Vierou Hamorskou medzi darkyňou a oprávnenou z vecného bremena M. B. a maloletými V.
a V. K. ako obdarovanými a povinnými z vecného bremena, zastúpenými zákonnou zástupkyňou
Z. K.. Okrem darovania uvedených nehnuteľností bolo predmetom zmluvy aj zriadenie bezplatného
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, spočívajúceho v bezplatnom doživotnom bývaní a užívaní
rodinného domu č. XX vo M. A., garáže, kúpeľne, WC a drevárne, plotov, vonkajších úprav, trvalých

porastov a pozemkov M. B. Uvedená darovacia zmluva ako právny úkon bola v mene, vtedy ešte
maloletých, žalobcov, schválená rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 07.04.1998, sp.
zn. 13Nc/18/98.

Výpisom z listu vlastníctva č. XXX Okresného úradu, odboru katastrálneho Lipt. Mikuláš je preukázané
podielové spoluvlastníctvo žalovaných k nehnuteľnostiam - pozemkom v kat. úz. M. A., a to parc.

č. KN-C 406/3, trvalý trávny porast o výmere 198 m2 a parc. č. KN-C 406/4, trvalý trávny porast o
výmere 197 m2, a to žalovaná v I. rade v spoluvlastníckom podiele 1/16 titulom dedenia na základe D
258/2001, v spoluvlastníckom podiele 5/32 titulom dedenia na základe D 490/2003, v spoluvlastníkom
podiele 1/32 na základe kúpnej zmluvy V 3634/2003, žalovaný v II. rade s veľkosťou spoluvlastníckeho
podielu 1/16 na základe kúpnej zmluvy V 230/1999, s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 5/32 na

základe kúpnej zmluvy V 1124/2001 a so spoluvlastníckym podielom 1/32 na základe kúpnej zmluvy
V 3634/2003, žalovaná III. v spoluvlastníckom podiele 1/16 na základe kúpnej zmluvy V 230/1999, v
spoluvlastníckom podiele 5/32 na základe kúpnej zmluvy V 1124/2001, v spoluvlastníckom podiele 1/32
na základe kúpnej zmluvy V 3634/2003 a žalovaná v IV. rade v s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu
1/16 na základe kúpnej zmluvy V 230/1999, v spoluvlastníckom podiele 5/32 na základe kúpnej zmluvy

V 1124/2001 a s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/32 na základe kúpnej zmluvy V 3634/2003. V
časti „C- Ťarchy“ listu vlastníctva nie sú zapísané žiadne ťarchy. Z výpisu z pozemkovej knihy obce
Vyšná Boca, pozemnoknižnej vložky č. 235 (založenej v spise tunajšieho okresného súdu sp. zn.
10C/288/2010) súd zistil, že spoluvlastníkmi pôvodného pozemku, zapísaného ako PK parc. č. 406/3,
lúka vo vnútornosti, o výmere 359 m2, boli pôvodne Q. K., Q. K., P. K. P. Z. K., každý v 1-ine.

Ako vyplýva z kópie katastrálnej mapy, vyhotovenej Správou katastra Lipt. Mikuláš 11.02.2013, rodinný
dom súp. číslo XX v podielovom spoluvlastníctve žalobcov je postavený na pozemku KN-C parc. č.
408/4, susediacimi pozemkami sú pozemok KN-C parc. č. 408/2 a 408/3, ktoré sú trvalým trávnym
porastom, resp. zastavanou plochou a nádvorím a tvoria s uvedeným rodinným domom a parcelou, na
ktorej je postavený súvislý celok v podielovom spoluvlastníctve žalobcov. Na pozemok KN-C parc. č.

408/2 z jednej strany plynulo nadväzujú nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných, a to pozemky KN-C
parc. č. 408/3 a 408/4, cez ktoré sa žalobcovia domáhajú zriadenia práva prechodu. Na pozemok KN-Cparc. č. 408/3 nadväzujú pozemky KN-C parc. č. 406/7, 406/2 a 401, z ďalšej strany pozemky KN-C parc.
č. 408/1 a 408/6. Z opačnej strany od strany potoka na pozemky v podielovom spoluvlastníctve žalobcov
KN-C parc. č. 408/3 a 408/7 nadväzuje pozemok KN parc. č. 412, ktorého susediacim pozemkom je

pozemok KN parc. č.411. Za potokom sa nachádza pozemok KN parc.č. 432 a parcela označená ako
Vrch-lúka.

Z geometrického plánu č. 34842471-32/2011 zhotoviteľa Q. F. zo dňa 24.02.2011, úradne overeného
Správou katastra Lipt. Mikuláš dňa 01.03.2011 pod č. 134/2011 súd zistil, že žalobcovia požiadali o jeho
vyhotovenie za účelom zriadenia vecného bremena práva prechodu a prejazdu cez pozemky KN-C parc.

č. 406/3 a 406/4 v prospech vlastníkov pozemku KN-C parc. č. 408/2 v rozsahu od hlavnej cesty (KN
parc. č.1772/1) cez KN-C parc. č. 406/4, šírky 2,50 m od hranice pozemku KN parc.č. 406/5, smerom k
rodinnému domu súp. č. XX žalovaných, postavenom na pozemku KN parc. č. 407, s dĺžkou 13,06 m,
po hranicu s KN-C parc.č. 406/3 tak, že v istom úseku by táto časť vymedzená na prechod a prejazd
motorovými vozidlami bola v tesnom susedstve s hranicou rodinného domu. Následne cez KN-C parc.
č. 406/3 je tento prejazd navrhnutý v šírke 2,5 m od hranice pozemku KN-C parc. č. 406/4 do dĺžky 4,35

m, od ktorej je plynulo rozšírený v dĺžke 7,10 m až na šírku 6,7 m po hranicu pozemku KN-C parc. č.
408/2 vo vlastníctve žalobcov.

Zvýpisuzkatastranehnuteľnostíz29.10.2013,zabezpečenéhoprávnymzástupcomžalobcovzG..K..B.
preC-KNparc.č.401,ovýmere301m2,trvalétrávneporastyvkat.úz.M.A.súdzistil,žeknehnuteľnosti
nie je založený list vlastníctva. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre kat. úz. M. A.,

zabezpečeného z rovnakého zdroja právnym zástupcom žalobcov súd zistil, že C- KN parc. č. 402,
o výmere 170 m2, trvalý trávny porast, je v podielovom spoluvlastníctve 8 spoluvlastníkov, pričom k
vlastníctvu piatim z nich je vyznačená správa Slovenského pozemkového fondu Bratislava.

Pozemok C-KN parc. č. 403, o výmere 189 m2, trvalý trávny porast je zapísaný na liste vlastníctva č.
XXXX Okresného úradu, katastrálneho odboru Lipt. Mikuláš pre obec a katastrálne územie M. A. a

ako vyplýva z tohto listinného dôkazu, ide o pozemok v podielovom spoluvlastníctve 8 spoluvlastníkov,
pričom správa Slovenského pozemkového fondu je zapísaná k spoluvlastníkovi pod por. číslom 1.
Rovnako je v podielovom spoluvlastníctve šiestich spoluvlastníkov pozemok C-KN parc. č. 404, trvalý
trávny porast o výmere 277 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX Okresného úradu, katastrálneho
odboru Lipt. Mikuláš pre kat. úz. M. A., Správa Slovenského pozemkového fondu je zapísaná k

vlastníkom por. číslo 2,3 a 4, čo je preukázané výpisom z tohto listu vlastníctva.

Ohliadkou na mieste samom dňa 15.11.2013 súd zistil, že žalobcovia sa domáhajú zriadenia vecného
bremena v prospech vlastníkov nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX Okresného úradu, katastrálneho
odboru Lipt. Mikuláš prechodom a prejazdom cez KN-C parc. č. 406/4, ktorá vedie popri rodinnom
dome súp. č. XX v podielovom spoluvlastníctve žalovaných a fakticky tvorí spoločný dvor k vedľa

sa nachádzajúcemu rodinnému domu súp. číslo XX bez toho, aby na hranici medzi pozemkami KN-
C parc. č. 406/4 a pozemkom, ktorý už nie je vlastníctvom žalovaných, bolo vybudované oplotenie.
Rodinný dom vo vlastníctve žalovaných súp. číslo XX je postavený na pozemku KN-C parc. č.
407, obklopenom pozemkom KN-C parc. č. 406/4. Na pozemok KN parc. č. 406/4 v podielovom
spoluvlastníctve žalovaných plynulo nadväzuje ďalší pozemok v ich podielovom spolu vlastníctve KN-

C parc. č. 406/3, na ktorý nadväzuje pozemok v podielovom spoluvlastníctve žalobcov KN-C parc. č.
408/2. K rodinnému domu v podielom spoluvlastníctve žalovaných súp. č. XX vedie príjazdová asfaltová
komunikácia. Na túto komunikáciu je v prednej časti kolmo napojená ďalšia miestna komunikácia, ktorá
vedie popri rodinnom dome súp. č. XX a garáži súp. č. 88 smerom k rodinnému domu súp. č. XXX a k
potoku, pretekajúcemu za domom vo vlastníctve žalobcov súp. č. XX; medzi týmto potokom a rodinným

domom súp. č. XX sa nachádza nespevnený pás trávnatej plochy široký cca 3-4 m, postupujúci zadnou
časťou k hospodárskym stavom, patriacim k rodinnému domu súp. č. XXX (postavenému na pozemku C-
KN parc. č. 408/8), ktorý je podľa vyjadrenia žalobcov vlastníctvom M. K.. Ďalej bolo ohliadkou na mieste
samom zistené, že v zadnej časti pozemku vo vlastníctve žalovaných boli viditeľné zostatky chodníka aj
zdroj pitnej vody, ktorý v súčasnosti nie je využívaný, vlastník pozemku si ho oplotil.Z listinného dôkazu - statického posudku číslo zákazky 070/2013 autorizovaného stavebného inžiniera
z oblasti Statika stavieb J.. A. Č., vypracovaného v decembri 2013 na žiadosť žalovanej I. vyplýva,
že rodinný dom vo vlastníctve žalovaných, postavený na pozemku KN-C parc. č. 407 vo Vyšnej Boci

má dve obytné podlažia, zo statického hľadiska ide o zrubovú drevenú stavbu. Základové škáry sú v
hĺbke 0,600 m pod povrchom upraveného terénu (trávnatý porast). Pozemok parc č. 407 je obkolesený
parc. č. 406/4 (trávnatý porast). Na južnej časti je medzi okrajom rodinného domu a okrajom parc. č.
406/4 vzdialenosť 2,5 m. Pri prejazde autami s osovým rozchodom kolies 1,700 m od základového pásu
zostáva vzdialenosť kolesa 0,400 m. Tlaky od kolesa auta sa roznášajú v pôde pod uhlom 45° a 60°,

zhutňovanie zeminy od vibrácií pri prejazde autom by nastalo už od vonkajšej hrany základového pásu.
Pri častejších prejazdoch by sa základová zemina pri vonkajšom okraji zhutnila, pri vnútornom okraji by
zostala v pôvodnom stave. Vonkajší okraj základového pásu by zrazu nebol podopretý, základový pás
by sa pootočil okolo vnútornej hrany smerom von a ťahal by so sebou drevenú štítovú stenu. Vzniklo
by pnutie medzi pozdĺžnou stenou stavby a štítovou stenou a možnosť odtrhnutia štítovej steny od
pozdĺžnej, čo by muselo byť riešené dodatočným vzájomným zopnutím týchto stien, aby proces ich

oddiaľovania nepokračoval, no zostala by trvalá deformácia stavby. Z hľadiska stability konštrukcie
rodinného domu na parc. č. 407 je nutné vylúčiť prejazdy áut hneď povedľa fasád rodinného domu.

Z listinného dôkazu - statického posudku č. 010114 J..V. E., so sídlom v Lipt. Mikuláši, autorizovaného
stavebného inžiniera, statika stavieb, vypracovaného 13.01.2014 na požiadanie žalobcov vyplýva, že
dňa 09.01.2014 vykonal ohliadku na mieste samom. Z miestnej komunikácie cez otváraciu bránu

je prejazd cez parc. č. 406/4 a 406/3 k bráne na parcelu č. 408/2. Ide o vzdialenosť 27,71 m.
Prejazd pri rodinnom dome súp. č. XX cez parc. č. 407 je 9,01 m. Objekt č. XX je dvojpodlažný,
nepodpivničený, starší, drevený dom stĺpikovej konštrukcie, priestor prejazdu osobným motorovým
vozidlom je neupravená lúka. Predpokladaná rýchlosť vozidla medzi bránami, pre krátku vzdialenosť, je
do 5 km za hodinu. Pri ohliadke znalec na stenách rodinného domu, ani priľahlých základoch, v časti

pri priestore prejazdu vozidla nezistil žiadne poškodenie základov ani drevených stien rodinného domu
a vyhlásil, že prejazd osobným motorovým vozidlom cez parc. č. 406/4 a 406/3 na parc. č. 408/2 popri
rodinnom dome č. XX na parc. č 407 nemal, nemá a ani v budúcnosti nebude mať na statiku tohto
rodinného domu žiaden negatívny vplyv.

Z fotokópie rozhodnutia o umiestnení stavby ONV, odboru výstavby Lipt. Mikuláš, z 26.05.1969, č.

Výst.1437/69 pre M. B. s manželom, bytom M. A. XX vyplýva, že stavba rodinného domu bude
umiestnená na pozemku parc. č. 408, o výmere 28x40=1120 m2. Osadenie stavby je vyznačené na
priloženom situačnom záväznom nemennom pláne, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia.
Súd zistil, že na pripojenom situačnom pláne príjazdová komunikácia vyznačená nie je. Tej istý úrad
po miestnom komisionálnom rokovaní, vykonanom 03.10.1969, vydal dňa 09.11.1969 pod č. Výst.

4770/327-1169/ďalej nečitateľné/ pre M. B. a manžela rozhodnutie o prípustnosti stavby rodinného domu
vo M. A., na pozemku parc. č. 408. Situovanie stavby je určené 20 m od obecnej cesty podľa určenia na
tvare miesta, 13 m od okraja pozemku. Stavebný dozor bude vykonávať A. K. z Lipt.Hrádku. Užívacie a
obývacie povolenie k tejto stavbe bolo vydané ONV - odborom výstavby, Lipt. Mikuláš, 17.12.1970, pod
číslomVýst.5118/70-Sl.,čojepreukázanéfotokópioutohtorozhodnutia,pozistenímiestnouprehliadkou

27.11.1970, že novostavba bola prevedená podľa schválených plánov a povoľovacieho výmeru, pre
stavbu je určené nové popisné číslo XXX.

Starosta obce Vyšná Boca dňa 17.02.1997 prehlásil, že jediný možný priechod z miestnej komunikácie k
rodinnému domu M. B., súp. č. XX (pred prečíslovaním čísla domu XXX a XX), postaveného na pozemku
parc. č. 408, je cez pozemok parc.č . 406/3.

Z fotokópie listu Obce Vyšná Boca žalobcom zo dňa 05.08.2009 je preukázané, že verejné priestranstvo
v smere ku súkromnému pozemku parc. č. 412, kde by mal byť prístup k rodinnému domu žalobcov,
je zastavaný hospodárskymi budovami a za bývalého miestneho národného výboru bol tento verejný
priechod pričlenený ku súkromnému pozemku. Dohoda uzatvorená medzi Z. K. a manželmi B. bola
uzatvorená až po zastavaní uvedeného verejného priechodu.Podľa fotokópie kúpno-predajnej zmluvy z 05.05.1955, uzatvorenej vo Vyšnej Boci medzi
odpredávateľom Q. Š. R. a kupujúcimi M. K.Í. s manželkou P., T.. R. je preukázané, že odpredávateľ
odpredáva bez ťarch lúku, zemiačisko-kopanica pri šmykni, parc. č. 412. Stará opotrebovaná drevená

budova, ktorá slúžila v minulosti ako kováčska dielňa, stojaca na tejto parcele sa prenecháva kupujúcim
v stave, v akom sa nachádza, za čo odpredávajúcemu kupujúci dajú ako protihodnotu palivové drevo.
Podľa pripojenej doložky bola zmena na základe tejto zmluvy v pozemkovej knihe vyznačená pod číslom
193/1955 dňa 30.09.1955.

Svedkyňa Q. K., manželka jedného z právnych predchodcov žalovaných, neb. A. K., pri výsluchu

v konaní tunajšieho okresného súdu sp. zn. 10C/288/2010 uviedla, že list z čl. 49 je napísaný jej
manželom. Na Boci majú dom po manželovi, sú k žalovaným susedia cez cestu. Na Boci bývali v rokoch
1956 - 1960, potom sa presťahovali, avšak dom na Boci užívali naďalej. M. B. mala dom za K.. Keď
stavala, tak chodila od potoka z druhej strany, potom už nevedela uviesť, ako chodila k domu. Jej manžel
nesúhlasil s tým, aby M. B. tadiaľ chodila. Občas sa o tom rozprávali, keď prišla hádka medzi M. B. a jej
mužom. M. B. v podstate chodila kade chcela, prisvojovala si to, takže občas tam bola aj hádka.

Aj svedkyňa P. K. v uvedenom súdnom konaní potvrdila, že pôvodná majiteľka - matka a stará matka
žalovaných - nesúhlasila s prechodom a prichádzalo k hádkam.

Svedkyňa Z. K., matka žalobcov, pri výsluchu na pojednávaní v konaní tunajšieho okresného súdu sp.
zn. 10C/288/2010 uviedla, že M. B. bola jej krstná mama. Pokiaľ tam chodila, vždy sa chodilo tým
prechodom, až doposiaľ a nikdy s tým nebol žiadny problém. Nikdy nikto nepovedal, že by tadiaľ chodiť

nemali. Potom im začali stavať do cesty autá, zamykať bránky, volali aj policajtov. V dome žalobcov je
všetko situované smerom do dvoru žalovaných, aj brána, aj vchod. Už ako deti chodili vždy autom s
rodičmi cez tento priechod. Tvrdila, že žalovaná I. ich vyzvala, že cez ich pozemok chodiť nebudú a že
dohoda bola len na dožitie M. B.. Svedkyňa jej povedala, že to preveria a ak bude možnosť, skúsia
pozemok odkúpiť z druhej strany. Brána zozadu od potoka k domu nikdy nebola, ani sa tadiaľ nechodilo,

to je močiar. Iný vchod do domu B., ako cez pozemok žalovaných nebol, tadiaľ chodili všetci. Stavebný
materiál na dom B. sa vozil cez okolité pozemky. Zozadu sa určite stavebný materiál nevozil.

Zúryvkulistu,ktorýpodľasvedkyneQ.K.,malpísaťjejmanželA.K.aktorýjezaloženývspisetunajšieho
súdu sp. zn. 10C/288/2010 súd zistil, že A. K. informoval starostu, aj o tom, že keď B. stavali dom,
príchod na stavbu mali poza Švandi, od mosta popri potoku po verejnom pozemku a sčasti súkromnom

- tade privážali stavebný materiál nákladnými autami. Plány na dom jej robil on a pamätá si, že priechod
mu kázali nakresliť do situácie tak, ako to opísal vyššie, čiže spred mosta popri potoku.

Ako vyplýva zo spisu tunajšieho okresného súdu sp. zn. 10C/288/2010, žalovaná I. dňa 05.08.2009
urobila ústne oznámenie o priestupku proti majetku, spočívajúcom v odstránení zámky zn. FAB z
vchodovej bráničky k objektu so súp. č. XX v obci Vyšná Boca. Dňa 10. 9. 2009 bola žalovaná

I. upovedomená, že priestupok proti majetku bol odstúpený na Obvodný úrad Liptovský Mikuláš,
odbor všeobecnej vnútornej správy, na jeho ďalšie prejednanie a dňa 21.09.2009 bola predvolaná ako
poškodená na ústne pojednávanie o priestupku vo veci obvineného V. K. - poškodenie zámky.

Z pripojeného spisu tunajšieho okresného súdu sp. zn. 10C/288/2010 súd zistil, že žalobcovia V.
a V. K. sa voči žalovaným J.. K. K., J.. Q. K., V.. M. A. P. P. K. domáhali jednak určenia práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu a jednak zriadenia a trpenia výkonu vecného bremena k
nehnuteľnostiam, ktoré tvoria aj predmet konania tunajšieho okresného súdu sp. zn. 8C/145/2013.
Uvedené konanie bolo v časti zriadenia práva zodpovedajúceho vecného bremena a jeho trpenia,
spočívajúceho v práve neobmedzeného a nerušeného prechodu pešo a prejazdom motorovými
vozidlami, za účelom príjazdu k rodinnému domu a donesenia vecí, potrebných k jeho údržbe a užívaniu

a opráv, resp. výmeny vodovodnej prípojky a na ten účel poskytnutia kľúčov od brány, po každej
výmene zámku, v prospech žalobcov zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby pred začatím konania.
Vo zvyšnej časti (o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu) bola žaloba zamietnutá. Z
dôvodov rozsudku č. k. 10C/288/2010-214 zo dňa 27.06.2011, právoplatného 27.08.2011 vyplýva,
že žaloba bola v časti určenia vecného bremena zamietnutá pre nesplnenie podmienok pre vydržaniepráva zodpovedajúceho vecnému bremenu, určených v § 151 ods. 1 v spojení s § 134 Občianskeho
zákonníka. Súd mal preukázané, že právna predchodkyňa žalobcov Viera Steinerová cez pozemky v
podielovom spoluvlastníctve žalovaných parc. č. KN-C 406/3 a 406/4 prechádzala peši, do predaja

svojho motorového vozidla aj motorovým vozidlom, ale svedeckými výpoveďami svedkyne Q. K. a
výpoveďou žalovanej IV. bolo preukázané, že nešlo o nerušený výkon práva. Súd nemal preukázané,
že právna predchodkyňa žalobcov M. B. bola dobromyseľná, že jej právo zodpovedajúce vecnému
bremenu patrí, teda že jej držba tohto práva je oprávnená. Dohoda z 19.05.1971, ktorá mala byť titulom
nadobudnutia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, bola uzatvorená na strane prenajímateľa len

s jedným z podielových spoluvlastníkov k pozemku, zapísaného v tom čase ako PK parc. č. 406/3 Z. K.,
ktorého spoluvlastnícky podiel predstavoval 1, čo muselo byť pri bežnej opatrnosti M. B. známe. V čase
uzatvárania predmetnej dohody navyše zákon neumožňoval zriadiť vecné bremeno zmluvou, ale len zo
zákona, preto právni predchodcovia žalobcov nemohli byť v dobrej viere, že im právo zodpovedajúce
vecnému bremenu patrí. Z vykonaných listinných dôkazov, a to tak z pripojených dedičských spisov po
pôvodných spoluvlastníkoch pozemku parc. č. PK 406/3, ako aj z pripojených spisov Správy katastra

Liptovský Mikuláš preukazujúcich prevody spoluvlastníckych podielov k pozemkom parc. č. KN-C 406/3
a 406/4 mal súd preukázané, že ani v jednom z uvedených listinných dôkazov sa nenachádza žiadna
zmienka o existencii práva zodpovedajúcom vecnému bremenu, ktoré malo byť zriadené v prospech M.
B. a jej manžela. Nelogickým sa v týchto súvislostiach javí tvrdenie svedkyne Z. K., že pred výstavbou
rodinnéhodomumanželovB.jednalisožalovanýmvII.radeohľadneprechoducezpredmetnépozemky,

pričom žalovaný II. s uvedeným prechodom súhlasil. V čase výstavby rodinného domu manželov B.
žalovaný II. nebol spoluvlastníkom uvedených pozemkov; ich spoluvlastníkmi v tom čase boli Z., P. a
Q. K. a právna nástupkyňa po Q. K.N., Ľ. K.. O skutočnosti, že s výkonom práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu ostatní pôvodní spoluvlastníci nesúhlasili svedčí aj výpis z listu, ktorý písal A. K., ktorý
vykonával stavebný dozor na stavbe manželov B., ako právny nástupca jedného zo spoluvlastníkov Q.Ú.

K., (ktorého pravosť potvrdila jeho manželka Q. K.). V liste poukazoval na to, že pôvodný prechod na
stavbu mali B. od mosta popri potoku, tadiaľ privážali aj stavebný materiál, pričom M. B. nemá podpisy od
ďalších spoluvlastníkov, takže jej zmluva s Z. K. nie je právoplatná od začiatku. Čestné vyhlásenie J.. V.
A. zo dňa 19.08.1995 o tom, že plní záväzok svojho otca zo zmluvy zo dňa 19.05.1971 je v nadväznosti
na vyššie uvedené skutočnosti právne bezvýznamný, rovnako ako potvrdenie Obce Vyšná Boca, že

ostatní spoluvlastníci voči dohode námietky nevzniesli.

Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v
prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.

Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe
závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

K námietke žalovaných o existencii procesnej prekážky právoplatne rozhodnutej veci s poukazom na
rozsudok tunajšieho okresného súdu č. k. 10C/288/2010-214, právoplatný 27.08.2011, prednesenej v
písomnom podaní z 23.10.2013 súd poznamenáva, že uvedené súdne konanie bolo v časti o zriadenie
vecného bremena právoplatne zastavené rozsudkom č. k. 10C/288/2010-214 zo dňa 27.06.2011,
právoplatným 27.08.2011, takže vo veci prekážka res judicatae neexistuje.

Následne po vykonaní dokazovania a zhodnotenia vyššie uvedených dôkazov každého jednotlivo
a všetkých vo vzájomnej súvislosti, postupujúc podľa označenej právnej úpravy, súd žalobu
zamietol. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, okolností prípadu, umiestnenia už existujúcich
nehnuteľností, príjazdových komunikácií a charakteru zástavby v obci Vyšná Boca zriadenie vecného
bremena podľa požiadavky žalobcov záviselo od prioritného vyriešenia otázky, ktorému z dvoch

ohrozených rovnocenných vlastníckych práv má byť poskytnutá súdna ochrana. V konaní došlo ku kolízii
ochrany vlastníckeho práva žalobcov, ako aj vlastníckeho práva žalovaných. Žalobcovia aj žalovaníako podieloví spoluvlastníci svojich nehnuteľností sú v rovnakej miere oprávnení v medziach zákona
predmet svojho vlastníctva držať, užívať a nakladať s ním. Ani jedna strana sporu doteraz nebola vo
výkone vlastníckych práv obmedzená. Rovnaké postavenie všetkých vlastníkov vyplýva nielen z čl. 20

ods. 1 Ústavy SR, ale aj z čl. 11 ods. 1 Listiny základných prác a slobôd (Ústavný zákon č. 23/91 Zb.).
Aj v zmysle § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje
sa im rovnaká právna ochrana. Ide o právo absolútne, pôsobiace erga omnes, ktorému zodpovedá
povinnosť všetkých ostatných nerušiť vlastníkov vo výkone ich práva k veci. Zriadenie vecného bremeno
jenaopakvecno-právnymobmedzenímvlastníckehoprávaknehnuteľnejvecivprospechinéhosubjektu

spočívajúce v tom, že vlastník zaťaženej nehnuteľnosti je povinný niečo trpieť (pati) a predstavuje
zásah do práva vlastníka realizovať úžitkovú hodnotu veci jej užívaním (ius utendi). V prejednávanom
prípadebolopotompotrebnýmvprvomradeposúdiť,vzhľadomnaabsolútnurovnosťvlastníckehopráva
žalobcov a žalovaných, či je nevyhnutné pre realizáciu vlastníckeho práva žalobcov obmedziť vlastnícke
právo žalovaných zriadením vecného bremena navrhnutým spôsobom a v navrhnutom rozsahu.

Žalobcovia odôvodnili svoj návrh dvoma skutočnosťami: 1. neexistenciou akéhokoľvek iného prístupu

k ich nehnuteľnostiam, okrem prístupu cez pozemky KN-C parc. č. 406/3 a KN-C parc. č. 406/4 v
podielovom spoluvlastníctve žalovaných s tvrdením, že všetky okolité priľahlé pozemky sú zastavané
alebo neprechodné a 2. využívaním prístupu k nehnuteľnostiam žalobcov ich právnymi predchodcami
manželmi M. P. Q. B. cez uvedené pozemky žalovaných už v minulosti. Tvrdenie o jedinom možnom
prístupe k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov cez pozemky žalovaných je vyvrátené už aj

správaním žalobcov počas tohto súdneho konania, keď pred pojednávaním 13.02.2014 oslovili vlastníka
ďalšieho pozemku, nachádzajúceho sa v susedstve pozemkov KN-C parc. č. 406/3 a KN-C parc. č.
406/4, ktorý im mal prisľúbiť prístup aj po časti jeho pozemku. Rovnako tvrdenie o jedinom možnom
prístupe k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov cez pozemky žalovaných vyvracajú zistenia na
ohliadke na mieste samom, výpovede svedkyne Q. K., svedkyne Z. K. aj list A. K.N. (právny predchodca

žalovaných), katastrálna mapa aj výpisy z listov vlastníctva pre pozemky parc. č. 401, 402, 403 a
404 kat. úz. M. A.. Týmito dôkazmi je preukázané, že prístup k nehnuteľnostiam v spoluvlastníctve
žalobcov cez pozemky žalovaných nie je jediným možným faktickým prístupom. Materiál na stavbu
rodinného domu v podielovom spoluvlastníctve žalobcov bol navážaný zo zadnej časti, od potoka
(výpoveď svedkyne Q. K., list A. K. a čiastočne aj list Obce Vyšná Boca zo dňa 05.08.2009), svedkyňa

Z. K. po začatí nezhôd podľa vlastnej výpovede uviedla žalovanej I., že sa pokúsia o kúpu pozemku
z druhej strany, čo by nerobili, ak by prístup tadiaľ nebol možný. Prehlásenie starostu Vyšnej Boce
zo dňa 17.02.1997 o tom, že jediný možný priechod z miestnej komunikácie k rodinnému domu M.
B., súp. č. XX (pred prečíslovaním čísla domu XXX a XX), postaveného na pozemku parc. č. 408, je
cez pozemok parc.č. 406/3 je účelové, nakoľko podľa geometrického plánu zhotoviteľa Q. F. by bolo

potrebné tento prechod viesť nie len cez pozemok KN-C parc. č. 406/3, ale najprv cez pozemok KN-C
parc. č. 406/4, na ktorý nadväzuje pozemok KN parc. č. 406/3, resp. zo susediaceho pozemku KN parc.
č. 406/7, zriadenia práva prechodu cez ktorý sa žalobcovia nedomáhali. Naopak, dňa 05.08.2009 Obec
Vyšná Boca písomne potvrdila, že prístup k rodinnému domu žalobcov mal byť cez verejné priestranstvo
v smere ku súkromnému pozemku parc. č. 412, ktoré je ale zastavané hospodárskymi budovami

a za bývalého miestneho národného výboru bol tento verejný priechod pričlenený ku súkromnému
pozemku. Ohliadkou na mieste samom však súd zistil, že tento priechod je naďalej možný, cesta
vedie poza uvedenú zástavbu po nespevnenej trávnatej ploche napriek tomu, že aj podľa fotokópie
kúpno-predajnej zmluvy z 05.05.1955, uzatvorenej vo Vyšnej Boci medzi odpredávateľom Q. Š. R. a
kupujúcimi M. K. s manželkou P.Z., T.. R. odpredávateľ odpredal lúku, zemiačisko-kopanica pri šmykni,

parc. č. 412 a prenechal kupujúcim aj starú opotrebovanú drevenú budovu, ktorá slúžila v minulosti ako
kováčska dielňa, stojacu na tejto parcele. Navyše uvedená stavba nebránila v dovoze materiálu v r.
1970 na stavbu rodinného domu v súčasnosti patriacemu žalobcom. Súd zastáva názor, že vzhľadom
na špecifický spôsob umiestňovania stavieb vo Vyšnej Boci, rešpektujúci prírodný tvar územia, by mali
svoje kompetencie dostatočne pri riešení problému prístupu žalobcov k ich nehnuteľnostiam využiť aj

štátne a samosprávne orgány. V tejto súvislosti a v kontexte skutkového zistenia o vedení prístupovej
komunikácie počas výstavby rodinného domu žalobcov súd poukazuje aj na rozhodnutie NS ČR z
21.11.2000 sp. zn. 22Cdo/1868/2000, v zmysle ktorého ak vlastník pozemku aj konkludentne súhlasí
so zriadením účelovej komunikácie, stáva sa táto komunikácia verejne prístupnou a vzťahuje sa na ňu
všeobecné užívanie pozemnej komunikácie. Súkromné práva vlastníka sú v tomto prípade obmedzené

verejne právnym inštitútom všeobecného užívania pozemnej komunikácie. Vlastník môže súhlasiť
so zriadením účelovej komunikácie aj konkludentne, pretože súkromné práva sú v tomto prípadeobmedzené verejno-právnou inštitúciou. Ako poukázala aj vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa
23.10.2013 a na ohliadke dňa 15.11.2013 na mieste samom žalovaná I., k nehnuteľnostiam žalovaných
vedie niekoľko ďalších možných prístupov - popri hospodárskej budove cez pozemok par. č. 406/7, cez

pozemky parc. č. 411 a 412 od potoka, vedúce okolo hospodárskych budov, nadväzujúce na pozemok
žalobcov, alebo cez pozemky parc. č. 401, 402, 403, 404, ktoré nie sú reálne ich vlastníkmi užívané,
alebo z miestnej asfaltovej komunikácie vedúcej popri rodinnom dome súp. č. XX a garáži súp. č. 88
smerom k rodinnému domu súp. č. XXX, alebo cez pozemok, prislúchajúci k rodinnému domu súp.
číslo XX, ku ktorému patrí hospodárska budova a nasleduje oplotenie, prislúchajúce k rodinnému domu

č. XX. Súd zdôrazňuje, že všetky uvedené možné prístupy sú rovnako ako požadovaný vstup cez
pozemky v podielovom spoluvlastníctve žalovaných faktickými, zistenými vizuálne na mieste samom a
rovnako ako požadovaný vstup cez pozemky v podielovom spoluvlastníctve žalovaných, by zriadenie
prístupu cez ne znamenalo zásah do vlastníckeho práva ich spoluvlastníkov. Ide však o špecifikum
zástavby v tejto časti obce Vyšná Boca, kde prístup k nehnuteľnostiam vlastnícky patriacim žalobcom
jednoducho inak ako zriadeným vecného bremena nie je možný. Pri zriadení vecného bremena však

musí súd plniac si prevenčnú povinnosť dbať aj na to, aby nevznikol hrubý nepomer medzi vecným
bremenom a výhodou oprávneného, ktorý je v prípade zmeny pomerov dôvodom obmedzenia alebo
zrušenia vecného bremena v zmysle § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka. Hrubý nepomer záleží
od konkrétnych okolností prípadu. Či už nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov, tak aj nehnuteľnosti vo
vlastníctve žalovaných v súčasnosti ani jednému z nich neslúžia na trvalé bývanie, ale na účely, ktoré

možno nazvať rekreačnými. Ak by súd vyhovel podanému návrhu v navrhnutom spôsobe a rozsahu,
žalovaní by prechodom osôb a prejazdom motorových vozidiel v tesnej blízkosti, v jednej časti dokonca
na hranici ich rodinného domu, stratili súkromie, pokoj a intimitu prostredia, ktoré vyhľadávajú za účelom
oddychu. Vzhľadom na predmet podnikateľskej činnosti žalobcu v 1. rade a už inzerovanú možnosť
ubytovania v rodinnom dome vo vlastníctve žalobcov (je nerozhodné, či bol inzerát protiplnením

poskytnutým matke žalobcov, rozhodné je, že bol zverejnený) nie je možné vylúčiť jej využívanie na
ubytovaciu podnikateľskú činnosť, čo je ďalší z dôvodov, pre ktorý súd žalobe nevyhovel. Rovnako by
bola obmedzená možnosť žalovaných parkovať, podľa doterajšej zvyklosti, svoje motorové vozidlá na
pozemku vo svojom spoluvlastníctve, pretože by bránili v prechode žalobcom po KN-C parc. č. 406/3.
Žalovaní a ich rodinní príslušníci by potom museli napriek tomu, že vlastnia priestor na parkovanie

svojich automobilov, svoje motorové vozidlá parkovať na príjazdovej asfaltovej komunikácii, alebo za
ich rodinným domom na zvyšnej časti (nezaťaženej vecným požadovaným bremenom) pozemku KN-
C parc. č. 406/4, ktorý je v súčasnosti zatrávnený. Zo statického posudku, predloženého žalovanými
vyplýva, že prechodom motorových vozidiel v navrhovanom rozsahu by došlo k ohrozeniu statiky ich
stavby. Tento statický posudok bol zhotovený po ohliadke rodinného domu žalovaných nielen zvonku,

ale aj zvnútra, na rozdiel od statického posudku predloženého žalobcami, ktorý bol vykonaný bez
prítomnosti žalovaných ako vlastníkov posudzovanej stavby, ktorú statik ohliadol len vizuálne zvonku
a konštatoval, že v súčasnosti staticky narušená nie je. Tento statik sa vôbec nezaoberal zlínaním
zeminy a jej tlakom na stavbu žalovaných. Na ohliadke pritom bolo na časti pozemku KN-C parc. č.
406/3 za vstupnou bránou viditeľné narušenie nespevneného trávnatého porastu a vyjazdené koľaje v

blate. Aj v ohrození statiky stavby vo vlastníctve žalovaných (v jednej časti vedie navrhovaný priestor
pre prejazd a prechod doslova popri stene rodinného domu žalovaných) súd vidí hrubý nepomer
medzi oprávnením, ktoré by získali žalobcovia zriadením práva vecného bremena a obmedzením
vlastníckeho práva žalovaných. Situovanie vstupnej nákladnej brány pri rodinnom dome žalobcov
smerom k rodinnému domu žalovaných je len otázkou technickou. Žalobcovia nepreukázali, že pri

výstavbe tohto oplotenia bola drobná stavba ohlásená príslušnému úradu v takomto rozsahu a v takejto
podobe. Naopak, zamietnutím žaloby žalobcovia nebudú vylúčení z užívania svojho vlastníctva, len
nemôžu zmeniť realizovaný spôsob zástavby, vrátane prístupu k nehnuteľnostiam v danej lokalite, ale
musia sa naučiť rešpektovať ho. K rodinnému domu môžu prejsť po iných pozemkoch než sú pozemky
žalovaných, ktoré ich vlastníci ani neužívajú, pohodlne pešo tak, ako prešli účastníci ohliadky dňa

15.11.2013, keď od miestnej príjazdovej komunikácie nejde o vzdialenosť veľkú (odhadom nie viac ako
300 m). Svoje automobily môžu parkovať pri tejto komunikácii, pretože s vlastníctvom nehnuteľnosti nie
je automaticky spojená možnosť parkovania pri nej (vlastníci bytov v bytových domoch nie vždy parkujú
svoje automobily v blízkosti svojho bydliska), s ktorou ich právni predchodcovia ani nepočítali. Pre
prípad potreby vstupu vozidiel záchranárskych zložiek, polície, alebo zásobovania drevom, stavebným

materiálom na rekonštrukciu domu je každý vlastník dotknutej nehnuteľnosti povinný umožniť vstup v
nevyhnutnom rozsahu.Tvrdenie žalobcov o využívaní prístupu k nehnuteľnostiam žalobcov ich právnymi predchodcami M. P.
Q. B. cez uvedené pozemky žalovaných už v minulosti, a to aj motorovým vozidlom nebolo sporné.
Podstatnéje,čiišlooužívanielegitímne,alebonie.Žalovaníaichprávnipredchodcoviatakétosprávanie

trpeli mlčky, preto nezaložilo ani dobromyseľnosť držby tohto práva, ako je konštatované v rozsudku
tunajšieho okresného súdu č.k. 10C/288/2010-214 zo dňa 27.06.2011, právoplatného 27.08.2011.
Skutočnosť, že sa niekto chová spôsobom, ktorý napĺňa možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu (napr. prechádza cez cudzí pozemok) ešte neznamená, že je držiteľ vecného práva. Právo
mohlo byť vykonávané so súhlasom vlastníka, ktorý ho mohol kedykoľvek odvolať (R26/01). Ide o tzv.

výprosu (precarium), keď vlastník dovolí užívať vec bez toho, aby mal k nej užívateľ nejaké právo
(dovolí susedovi krátiť si cestu, resp. to mlčky trpí), čo je prípad prechádzania M. B. cez pozemky KN-
C parc. č. 406/3 a KN-C parc. č. 406/4. O tomto práve môžu účastníci uzatvoriť obligačnú zmluvu,
takže užívateľ získa možnosť chodiť cez pozemok na základe záväzkového, nie však vecného vzťahu.
Dokazovaním je preukázané, že tento užívací režim zanikol smrťou M. B.. Užívanie svojich pozemkov
žalobcami žalovaní nechcú trpieť, situácia bola viackrát riešená, čo bolo zistené výsluchom účastníkov,

aj za asistencie polície. K argumentu žalobcov o tom, že na pozemku žalovaných je uložená ich
vodovodná prípojka, súd poukazuje na rozhodnutie NS ČSR 3Cz/40/80, v zmysle ktorého ani stavebné
rozhodnutie o umiestnení sietí na cudzom pozemku nezakladá vecné bremeno. Žalobcovia navyše
ani netvrdili existenciu takéhoto rozhodnutia, teda ani netvrdili, že táto prípojka je uložená na pozemku
žalovaných na základe rozhodnutia príslušného orgánu, alebo so súhlasom žalovaných, resp. ich

právnych predchodcov a neuviedli, či a kedy táto stavba bola zlegalizovaná. Ani priechod k studni,
nachádzajúcej sa pri potoku, ktorý viedol poza rodinný dom žalovaných tak, ako bol chodník pre peších
viditeľný, v súčasnosti využívaný nie je. Naopak, majiteľ pozemku na ktorom je studňa zriadená,
pozemok oplotil.

Vecné právo znamená aj obmedzenie vlastníka nehnuteľností, uložení povinnosti niečo konať (facere),

napr. odomykať zámok na oplotení. Uloženia tejto povinnosti sa však žalobcovia nedomáhali napriek
tomu, že aj v tejto oblasti je medzi nimi a žalovanými spor, čo je preukázané oznámením žalovanej I.
zo dňa 05.08.2009 o priestupku proti majetku, spočívajúcom v odstránení zámky zn. FAB z vchodovej
bráničky k objektu so súp. č. XX v obci M. A.. Natíska sa otázka, ako by v prípade vyhovenia žalobe
realizovali svoje právo prechádzať alebo jazdiť cez pozemky vo vlastníctve žalovaných, ktoré sú

riadne oplotené a uzatvorené uzamykateľnou bránou, čo je legitímne tým, že žalovaní využívajú svoje
nehnuteľnosti na rekreačné účely, teda nebývajú v nich trvalo a takýmto spôsobom chránia svoj majetok.
Žalobcovia sa uloženia povinnosti odomykať oplotenie žalovaným nedomáhali, hoci zákon pripúšťa aj
kombináciu uvedených obmedzení.

Vzhľadom na nedôvodnosť základu žaloby bolo nadbytočným vykonávať dokazovanie ohľadom výšky

náhrady za zriadenie vecného bremena, navrhnutej žalobcami.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. l a § 151 ods. l Obč. súd. por. V konaní boli
úspešní žalovaní. Prisúdenie náhrady trov konania navrhli žalované v I. a III. rade, ale trovy konania
podľa § 151 ods. 1 obč. súd. por. vyčíslila len žalovaná I. Žalovaná I. si uplatnila právo na náhradu
vecných výdavkov, a to cestovných výdavkov, nákladov spojených so spracovaním fotodokumentácie,

vypracovaním znaleckého statického posudku, poštových výdavkov, ktorých celkovú výšku vyčíslila na
211,34 eur. Na pojednávanie 28.10.2013 žalovaná I. cestovala na železničnú stanicu MHD v Bratislave
za 0,70 eur, čo preukázala cestovným lístkom, z miesta bydliska v Bratislave do Lipt. Mikuláša cestovala
IC vlakom za 18 eur v 2. triede, späť cestovala z Lipt. Mikuláša do Bratislavy 2.triedou rýchlika za 12,70
eur a v rámci Bratislavy za 0,90 eur. Rozdiel v uplatnenej výške cestovných výdavkov za cestu v rámci

Bratislavy žalovaná nevysvetlila, preto jej súd pri priznávaní týchto nákladov priznal čiastku nižšiu v
prípade oboch ciest, teda 0,70 eur, čo za dve cesty predstavuje 1,40 eur. Za deň 28.10.2013 preto súd
žalovanej v I.rade priznal náhradu 32,10 eur. Za účasť na ohliadke na mieste samom dňa 15.11.2013
súd priznal žalovanej I. náhradu cestovných výdavkov za cestu vykonanú osobným motorovým vozidlom
zn. KIA Venga ev.č. BL 673EE v jej vlastníctve zohľadniac skutočnosť, že na túto ohliadku spolu so

žalovanou I. cestoval aj žalovaný II., ktorý si náhradu trov konania neuplatnil. Podľa tvrdenia žalovanej
I. vzdialenosť Bratislava- Vyšná Boca je 300 km, spiatočná cesta 600 km. Táto vzdialenosť zodpovedá
zisteniu súdu zabezpečeného cez internetovú doménu G..E..B.. Žalovaná I. predložila doklad o nákupe
pohonných hmôt z tohto dňa, z ktorého súd zistil cenu l litra pohonných hmôt 1,459 eur. Priemernáspotreba pohonnýchhmôtpoužitéhomotorovéhovozidla,tvrdenážalovanouI.,je6,5litra,čozodpovedá
aj zisteniam súdu zabezpečeným cez internet (model Kia Venga 1.6), keďže žalovaná I. nedoložila
fotokópiu osvedčenia o evidencii tohto vozidla. Výška cestovných výdavkov za túto cestu je 166,70

(600 km x 0,183 náhrada za opotrebenie motorového vozidla = 109,80 €; priemerná spotreba 6,5 litra
pohonných látok použitého motorového vozidla : 100 x 600 km = 39 l spotrebovaných pohonných látok;
39 x 1,459 € = 56,9 € cena spotrebovaných pohonných hmôt; 109,80 + 56,9 = 166,70 €). Cestovné
výdavky na pojednávanie 16.12.2013 pozostávajú z cestovného vlakom za dve cesty vo výške 25,40
eur (2x12,70) a za dve cesty MHD 1,40 eur, spolu 26,80 eur. Rovnako ako v prípade pojednávania

28.10.2013 žalovaná I. nevysvetlila rozdiel vo výške cestovného MHD. Neuviedla, z ktorej zastávky a
kam cestovala, kedy by bolo možné zistiť skutočnú výšku cestovných výdavkov súdom cez internet. Za
cestu na pojednávanie 13.02.2014 bolo opäť priznané cestovné MHD 2x0,70 eur (uplatnené 0,70 a 0,90
eur) z rovnakých dôvodov, ak je uvedené vyššie, ako aj za cestu vlakom z Bratislavy do Lipt. Mikuláša
12,70 eur a z Lipt. Mikuláša do Bratislavy rovnako 12,70 eur, spolu 26,80 eur. Výdavky na spracovanie
fotodokumentácie pripájanej žalovanou I. k jej vyjadreniam sú podľa potvrdenia BLOCKER´s GROUP,

s.r.o., Bratislava, FUJIFILM DIGITAL SERVICE zo dňa 03.12.2013 vo výške 3,61 eur, ale vzhľadom na
ich nekvalitu nejde o účelne vynaložený výdavok, preto jej jeho náhrada nebola priznaná. Platba za
vypracovanie statického znaleckého posudku z 10.12.2013 podľa príjmového pokladničného dokladu
statika J.. A. Č. z Bratislavy je 50 eur a zaslanie vyjadrenia, podaného na poštovú prepravu 08.02.2014
za doporučenú zásielku pod. číslo RP 280281183 SK je čiastka poštovného 1,85 eur. Spolu sú trovy

konania priznané žalovanej I. vo výške 305,65 eur. Žalovaná po vyhlásení rozsudku, v písomnom
uplatnení náhrady trov konania uviedla, že žiada ich o poukázanie na účet vedený v B. B., číslo účtu
XXXXXXXXXX/XXXX. Ostatní žalovaní náhradu trov konania nevyčíslili, preto ju súd mohol na rozdiel
od vyhláseného výroku rozsudku (ktorým nie je potom viazaný) priznať len žalovanej v I. rade. Medzi
žalobcami je procesné nerozlučné spoločenstvo, preto boli zaviazaní na zaplatenie náhrady trov konania

žalovanej I. spoločne a nerozdielne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v šiestich písomných vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej iba O. s. p. ) v odvolaní sa má popri

všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p. - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.