Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Igor Malý
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/162/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113204690
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Malý
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2013:2113204690.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpený spoločnosťou
FridrichPaľko,s.r.o.,IČO36864421,sosídlomGrösslingova4,Bratislava,protižalovanému:Slovenská
republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, IČO 00 166 073, so sídlom Župné
námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody 125,00 € a nemajetkovej ujmy 304,26 €, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh z a m i e t a.
Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa ž návrhom doručeným dňa 27.9.2012 na Okresný súd Senica domáhal, aby súd
medzitýmnym rozsudkom určil, že žalovaný je zodpovedný za škodu ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Senica, pretože tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo
Zmluvy o úvere č. 201800225 dlžníčkou (povinnou) W., (kde po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie
súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 4581/2011) v zákonom stanovenej lehote,
a aby rozsudkom rozhodol že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi z titulu majetkovej škody sumu
125,00 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 304,26 €, a náhradu trov konania. Uviedol že žalobca je
právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie podnikateľskú činnosť v prevažnej miere
v oblasti poskytovania krátkodobých úverov, a v pozícii oprávneného v exekučnom konaní navrhol
písomným podaním (postupom podľa § 38 Exekučného poriadku), zvolenému súdnemu exekútorovi
vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy
o úvere č. 201800225 dlžníčkou W. pričom po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor
pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 4581/2011. Nakoľko exekučný súd žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie spísanú súdnym exekútorom prijal na ďalšie konanie, došlo k
zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v zákonom
ustanovenejdobe.Exekučnýsúdnapriektomu,ževecnímprejednávanánevykazovalaprvkynadmernej
právnej zložitosti, nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou
komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 19.8.2011 (konanie pritom začalo dňa 7.3.2011), a
to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, keď k rozhodnutiu o žiadosti o udelenie
poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 165 dní). Postup
exekučného súdu hodnotí žalobca ako nesprávny a v rozpore so zákonom (§ 44, ods. 2 Exekučného
poriadku), pretože v predmetnom prípade neexistuje okolnosť ktorá by umožňovala exekučnému
súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť súdu nie je ničímospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali
smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej veci počas súdneho konania
nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48, ods. 2 Ústavy SR. Z dôvodu
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si žalobca uplatňuje náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalobcovi vznikla majetková škoda v sume 125,00 € predstavujúca
náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy
a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej, keď vynaložil v tomto období na správu
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu
70,00 €, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,00 €, na administratívne spracovanie
textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovovaním
urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštové a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním
a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,00 €. Žalobca si uplatňuje tiež náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 304,26 €, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na
súdnu ochranu zaručené čl. 46, ods. 1 Ústavy SR, a práva na prejednanie veci v primeranom čase
zaručené čl. 6, ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je
dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym
plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom súdu dôjde k
vymoženiu jeho pohľadávky, a žalobca mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej
lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti
jeho pohľadávky a príslušenstva, pretože by vedel že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá;
postup exekučného súdu zamedzil žalobcovi správať sa so starostlivosťou riadneho hospodára. Potreba
náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a
dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu. Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy
do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu
legitímnych očakávaní že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v
právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie (spôsobené
v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) sumu 304,26 €, teda
55,00 € za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, a to na základe aplikácie doktríny
Ústavného súdu, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa
na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca. 660,00 €. Žalobca uviedol že
postupoval podľa § 15, ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z., a písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o
predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaný však do podania žaloby na žiadosť
pozitívne nereagoval.
Vec bola Uznesením Krajského súdu v Trnave č. 23NcC/50/2012-20 zo dňa 14.11.2012 prikázaná na
prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Trnava.
Okresný súd Trnava Uznesením č. 8C/9/2013-27 zo dňa 12.2.2013 vec vylúčil na samostatné konanie.
Žalovaný sa vo veci vyjadril podaním došlým súdu dňa 12.9.2013 v ktorom uviedol že žalobca v
žalobe síce uviedol časť dôkazov (najmä odkazuje na exekučný spis), ale v skutočnosti prenáša celú
dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Zo žaloby nie je ani zrejmé,
či si žalobca uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov, z dôvodu
rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom
stanovenej lehote, pričom má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený
posudzovať prieťahy v konaní súdu - túto právomoc má napr. predseda súdu alebo Ústavný súd
SR. Dňa 23.4.2012 boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody zo dňa 23.4.2012 a vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.9.2012 boli súdu doručené
žaloby je zrejmé, že žalobca ich nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, keď poškodený podľa § 16,
ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. sa môže práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej
moci domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody; podľa žalovaného preto ide o predčasne uplatnený nárok na
súde, naviac žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, čím
zmaril možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody o ktorého prerokovanie sám požiadal
- žalovaný teda nárok žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný. K nesprávnemu úradnému
postupu žalovaný uviedol, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdyobjektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský
rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45, ods. 1, písm. c) zák.č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní, čo sa prejavilo veľkým počtom nezákonných exekúcií a zbytočným vznikom
trov exekučného konania. Z dikcie § 44, ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva že lehota 15 dní sa
nevzťahujenavydanierozhodnutiavpodobezamietnutiažiadostioudeleniepoverenia-15dňoválehota
sa týka prípadu keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu (okrem
exekučného titulu podľa § 41, ods. 2, písm. c) a d) Exekučného poriadku). K novelizovanému § 41, ods.
2, písm. d) Exekučného poriadku je v dôvodovej správe uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého
ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým výkladom aj
Národná rada SR, a skutočnosť že sa do formulácie vložili slová „rozhodnutí rozhodcovských súdov“
predstavovala len explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto
ustanovenia. Podľa § 9, ods. 2 zák.č. 514/2003 Z. z. (v znení účinnom od 1.1.2013) pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných
prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárnehoprevineniaktorémázanásledokprieťahyvsúdnomkonaní,zprávoplatnéhorozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva ktorým sa rozhodlo že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti
ktorým Ústavný súd SR konštatoval že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Zo skutkových okolností uvádzaných v žalobe vyplýva, že k nesprávnemu úradnému postupu malo
dôjsť v období pred marcom 2009. V prípade, ak mala žalobcovi vzniknúť škoda nesprávnym úradným
postupom spočívajúcim v zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po 15-dňovej
lehote, lehota na uplatnenie nároku uplynula po troch rokoch od momentu uplynutia 15-dňovej lehoty
od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie - vzhľadom
k uvedenému vznáša žalovaný námietku premlčania tohto nároku, ak došlo k uplynutiu 15 dňovej
lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred
dňom 23.4.2009. Žalobca vyčíslil uplatnenú škodu na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov,
ktoré spočívajú v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch
spojených so stratou času zamestnanca, pričom neuvádza či sa jedná o skutočnú škodu alebo ušlý zisk;
paušalizáciuvecnýchnákladovnemožnopovažovaťanizazmenšeniemajetkupoškodeného,anizaušlý
majetkový prospech. Skutočnú škodu je potrebné dokázať skutočnosťami ktoré preukážu požadovaný
nárok, pričom žalobca nepreukázal ani vznik škody, a ani výšku škody. Vo vzťahu k nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy žalovaný uviedol že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je
odlišný, pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“
sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť
ako právnická osoba, pričom žalobca poukazuje aj na zánik podnikateľských aktivít a plánov, ale
tieto nie sú bližšie konkretizované; tiež žalobca nespresnil v čom a ako situácia „ovplyvnila ďalšie
podnikateľské postupy žalobcu“. Pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné
preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením, čo z uvedených
žalôb nevyplýva, preto nie je preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy, ako ani to že by sa mala
poskytnúť jej náhrada v peniazoch. Podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany
práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci, žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca
neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb - v takomto
prípade aj súdna moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek podanie žalobcu, a to najmä v prípade
návrhu na vykonanie exekúcie, kde v prípade žalobcu automaticky nastáva zvýšené riziko ohrozenia
alebo porušenia práva spotrebiteľa. S prihliadnutím na popísanú charakteristiku podnikateľskej činnosti
žalobcu považuje žalovaný za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na
náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť práve pri spornej a negatívne
vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu, a súčasne v takejto situácii platí, že aj v prípade porušenia
právažalobcuužsamotnékonštatovanieporušeniaprávmusíbyťpovažovanézadostačujúceavylučuje
možnosť priznania prípadného nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy voči štátu. Žalovaný
na záver uviedol že žalobca nepreukázal že by činnosťou súdu došlo k nesprávnemu úradnému
postupu,nepreukázalpodmienkyvznikuzodpovednostištátuzaškodu,súladpostupužalobcusdobrými
mravmi, ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva; pre nepreukázanie splnenia základných
podmienok pre priznanie náhrady škody v zmysle zák.č. 514/2003 Z.z. považuje žalobu za právne
neopodstatnenú, a žiada aby ju súd zamietol.Z obsahu spisu Okresného súdu Senica sp.zn. 10Er/189/2011 súd zistil že dňa 22.3.2011 bola
Okresnému súdu Senica doručená žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu
ako oprávneného proti povinnej W., pre vymoženie pohľadávky 112,00 € s príslušenstvom. Okresný
súd Senica uznesením č. 10Er/189/2011-10 zo dňa 1.8.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky dojednanej medzi účastníkmi vo
všeobecných podmienkach poskytnutia úveru tvoriacich neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy, ktorá
ako neplatná nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť. Následne
Okresný súd Senica Uznesením č. 10Er/189/2011-14 zo dňa 14.10.2011 exekučné konanie zastavil
(žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov exekučného konania), z dôvodu že žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá.
Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a, ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku (jedná sa o drobný spor).
Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 156, ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku; miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
tunajšieho súdu v zákonnej lehote.
Účastníci konania resp. ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.
Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom, s vyjadrením žalovaného, s obsahom
spisu Okresného súdu Senica sp.zn. 10Er/189/2011, ako i s obsahom celého spisového materiálu a zistil
nasledovný skutkový a právny stav:
Dňa 22.3.2011 bola Okresnému súdu Senica doručená žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie
exekúcie vo veci žalobcu ako oprávneného proti povinnej W.j pre vymoženie pohľadávky 112,00 € s
príslušenstvom. Okresný súd Senica Uznesením č. 10Er/189/2011-10 zo dňa 1.8.2011 zamietol žiadosť
súdnehoexekútoraoudeleniepoverenia(zdôvoduneplatnostirozhodcovskejdoložkydojednanejmedzi
účastníkmi vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru tvoriacich neoddeliteľnú súčasť úverovej
zmluvy, ktorá ako neplatná nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť);
následne Okresný súd Senica Uznesením č. 10Er/189/2011-14 zo dňa 14.10.2011 exekučné konanie
zastavil (z dôvodu že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
zamietnutá).
Žalobca sa domáhal náhrady majetkovej škody 125,00 € - vyčíslil ju ako účelne vynaložené náklady
spojené s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím
o nej vo výške 70,00 €, na udržiavanie a správu informačného systému vo výške 40,00 €, a na
administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje
spojené s vyhotovovaním urgencií adresovaných exekučnému súdu a na poštové a telekomunikačné
výdaje vo výške 15,00 €.
Žalobca sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy 304,26 € - vyčíslil ju vo výške 55,00 € za každý mesiac
omeškania v činnosti exekučného súdu (na základe aplikácie doktríny Ústavného súdu podľa ktorej
pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé ak sa na každý rok poznačený prieťahmi
vzťahuje satisfakcia vo výške cca. 660,00 €).
Žalobca nepreukázal že by počas doby od doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie do rozhodnutia o jej zamietnutí bol neistote, nepreukázal hrozbu škody, nepreukázal riziko
ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky, nepreukázal že v postupe Okresného súdu Senica boli
zistené pochybenia a prieťahy. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, ani ich výšku.
Podľa § 3, ods. 1, písm. d) zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci (v znení platnom ku dňu začatia exekučného konania) štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3, ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
(v znení platnom ku dňu začatia exekučného konania) zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4, ods. 1, písm. a), bod 1. zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci (v znení platnom ku dňu začatia exekučného konania) vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3, ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivostiSlovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 9, ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (v
znení platnom ku dňu začatia exekučného konania) štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 9, ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (v
znení platnom ku dňu začatia exekučného konania) právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15, ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
(v znení platnom ku dňu začatia exekučného konania) nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.
Podľa § 16, ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
(v znení platnom ku dňu začatia exekučného konania) ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 17, ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
(v znení platnom ku dňu začatia exekučného konania) uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, k osobitný
predpis neustanovuje inak.
Podľa § 17, ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (v
znení platnom ku dňu začatia exekučného konania) v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.
Podľa § 19, ods. 1, prvá veta zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci (v znení platnom ku dňu začatia exekučného konania) právo na náhradu škody sa premlčí
za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.
Podľa § 19, ods. 3 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
(v znení platnom ku dňu začatia exekučného konania) lehota neplynie počas predbežného prerokovania
nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich
mesiacov.
Podľa § 41, ods. 2, písm. i) zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (v
znení platnom ku dňu začatia exekučného konania) podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.
Podľa § 44, ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (v znení platnom ku
dňu začatia exekučného konania) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do
15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí,
ak ide o exekučný titul podľa § 41, ods. 2, písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrhu žalobcu nie je možné vyhovieť.
Žalobca si v konaní uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktoré mu mali
byť spôsobené nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Senica v exekučnom konaní vedenom
pod sp.zn. 10Er/189/2011, keď nesprávny úradný postup mal spočívať v tom, že súd rozhodol o žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 19.8.2011, pričom konanie začalo dňa 7.3.2011,
a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia - k tomuto rozhodnutiu tak došlo podľanázoru žalobcu po uplynutí zákonom stanovenej doby s omeškaním viac ako 165 dní (v skutočnosti súd
rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia dňa 1.8.2011, keď návrh na súd bol doručený dňa 22.3.2011,
teda k rozhodnutiu prišlo o 132 dní - uvedenie nepresných údajov žalobcom však na rozhodnutie súdu
nemalo podstatný vplyv); žalovaný poukázal na skutočnosť že z dikcie § 44, ods. 2 Exekučného poriadku
vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie
poverenia, a tiež na skutočnosť že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená
automaticky prieťahy v konaní.
Žalobca podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného - žalobcu, proti
povinnej W. pre vymoženie pohľadávky 112,00 € s príslušenstvom - dňa 22.3.2011 bola Okresnému
súdu Senica doručená žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie tejto exekúcie. Okresný súd Senica
uznesením č. 10Er/189/2011-10 zo dňa 1.8.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky dojednanej medzi účastníkmi vo všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru tvoriacich neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy, ktorá ako neplatná
rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť.
Žiadosťouopredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškodydoručenoužalovanémupožiadalžalobca
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody uplatnenej v prejednávanej veci - žalovaný na
uvedenúžiadosťopredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškodyneodpovedalzdôvodu,žežalobca
neposkytol v rámci predbežného prerokovania požadovanú súčinnosť, čím bol proces predbežného
prerokovania zmarený; v čase rozhodovania súdu uplynula šesťmesačná odo dňa prijatia žiadosti, preto
žalobu nemohol súd považovať za predčasne podanú.
Podľa§9,ods.1zák.č.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmocištát
zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, keď za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v
konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických
osôb. V praxi sa vychádza z toho, že ide o prípady vzniku škôd ktoré boli vyvolané inou činnosťou
orgánov verejnej moci než rozhodovacou - nesprávnym úradným postupom je tak činnosť spojená s
výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri nej alebo v jej dôsledku dôjde k porušeniu pravidiel
predpísanýchprávnyminormamiprekonanieorgánuverejnejmocialebokporušeniuporiadkuurčeného
povahou a funkciou postupu. Uvedené ustanovenie zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu
na zavinenie), ktorá predpokladá splnenie súčasne troch podmienok, a to 1/ nesprávny úradný postup
orgánu verejnej moci, 2/ vznik škody poškodenému, 3/ príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
sa neviaže na vydanie rozhodnutia v predpísanom konaní a s rozhodovaním nemusí súvisieť, alebo ide o
postupvkonanísmerujúcisícekvydaniurozhodnutia,ktorýsavšakbezprostrednevobsahurozhodnutia
neodrazí; úradný postup nie je možné upraviť natoľko detailne, aby pokrýval všetky predpísané dielčie
kroky ktoré je potrebné v rámci výkonu právomoci uskutočniť, preto správnosť úradného postupu musí
byť hodnotená i z hľadiska účelu ku ktorého dosiahnutiu postup orgánu verejne moci smeruje.
S poukazom na uvedené považoval súd nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Senica za neopodstatnený, aj keď Okresnému súdu Senica bola
doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 22.3.2011, pričom súd túto zamietol
dňa 1.8.2011 (teda rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na 132. deň od
doručenia súdu) - ohľadne prípadného prieťahu sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa
sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodoval Ústavný súd SR, či Európsky súd pre ľudské práva. V
rámci exekučného konania má súd právo preskúmať dôkazy aj bez návrhu účastníkov, ako aj ex offo
preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky, či
priebeh rozhodcovského konania, pričom exekučný poriadok určuje lehotu na vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie, ale nie na vydanie iného rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. V prípade ak má súd za to, že nie je zákonný dôvod na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne - takéto rozhodnutie pritom
nemožno považovať za jednoduché, pre ktoré by bola určená pätnásťdňová lehota. Súd zdôrazňuje,
že pre rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zákonná lehota
neexistuje, a teda nemožno konštatovať že v prejednávanej veci nebola nedodržaná lehota na vydanie
rozhodnutia (zákon v čase podania návrhu na súd lehotu neurčoval!); zo skutkových okolností ktoré
sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie
vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úpravu najmä s ohľadom na to,
že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv.Podľa názoru súdu žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by počas doby od doručenia žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do rozhodnutia o jej zamietnutí bol v neistote a hrozila
mu akákoľvek škoda; nepreukázal tiež že táto doba viedla k strate jeho legitímnych očakávaní (že
nastane zákonom predpokladaný stav), a že bo toto vyvolalo riziko ohrozujúce konečné vymoženie
pohľadávky, keďže v mnohých iných exekučných veciach žalobcu ako oprávneného bola spochybnená
právomoc rozhodcovského súdu, resp. materiálna vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Je zrejmé,
že o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté, pričom v postupe Okresného
súdu Senica neboli zistené žiadne pochybenia, súd konal riadne a bez prieťahov - možno konštatovať,
že konajúci súd sa nedopustil nesprávneho úradného postupu. Vzhľadom k uvedenému je zrejmé, že
absentuje prvotná podmienka pre vznik zodpovednosti štátu, a to nesprávny úradný postup orgánu
verejnej moci (resp. nebol v konaní preukázaný).
Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy žalobca žiadnym
spôsobom nepreukázal ich vznik. Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť (povinnosť
uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností), pričom procesným dôsledkom spojeným s
dôkaznoupovinnosťoujeneuneseniedôkaznéhobremena;účastníkktorýneoznačildôkazypotrebnéna
preukázanie svojich tvrdení nesie za predpokladu, že ním tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná,
nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu
zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Podľa názoru súdu sa žalobcovi nepodarilo vôbec
preukázať, že by mu v súvislosti s postupom Okresného súdu Senica v exekučnej veci vznikla akákoľvek
škoda, či ujma. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu nákladov spojených so správou a vymáhaním
pohľadávky bez toho, aby ich bližšie špecifikoval (napr. koľko zamestnancov informačného systému
spravovalo pohľadávky dlžníkov, aký počet pohľadávok spravoval pomocou informačného systému, kto
mu spravoval a udržiaval informačný systém, a za akú odmenu), keď nutnosť spravovať pohľadávku
oprávneného zapríčinil povinný už tým, že nesplnil svoj dlh, a oprávnený musel prikročiť k vymáhaniu
formou exekúcie, čo potom znamená že vznik nákladov žalobcu ako oprávneného v exekučnom konaní
na správu a vymáhanie pohľadávky nie je v príčinnej súvislosti s postupom Okresného súdu Senica v
exekučnej veci. Navrhovateľ svoje tvrdenia o vzniku majetkovej škody v žalobe všeobecne popísané
nijako nezdokladoval, a určenie / vyčíslenie výšky majetkovej škody v žalobe sa nedá považovať za
relevantný dôkaz o jej vzniku. V časti uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy dospel súd k záveru, že
v prejednávanej veci by stačilo iba prípadné konštatovanie porušenia práva, a nie sú dané dôvody na
priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, s prihliadnutím na dôvody uvedené vyššie. Samotné
vedenie exekučného konania -bez ohľadu na jeho dĺžku- nie je objektívnou prekážkou na udržiavanie
kontaktu oprávneného, resp. exekútora s povinným, a nie je ani dôvodom k vzniku insolventnosti
povinného, pretože spravidla dôvodom neplnenia dlhu povinného je jeho insolventnosť ešte v čase pred
rozhodnutím v základnom konaní - tieto riziká sú i rizikom každého podnikateľského subjektu. Podľa
názoru súdu naviac vzniknutú situáciu vyvolal aj sám žalobca už tým, že uprednostnil rozhodcovský súd
(súkromnoprávny orgán) pred všeobecným súdom, ktorý by nepochybne pri rozhodovaní vychádzal zo
zákona o spotrebiteľských úveroch, zákona na ochranu spotrebiteľa a súdnej praxe, a žalobcovi musela
byť známa -vzhľadom na predmet jeho podnikania (poskytovanie úverov z vlastných zdrojov), a to ešte
pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie- rozhodovacia prax všeobecných súdov v problematike
rozhodcovských rozsudkov. Preto, ak by aj žalobcovi vznikla majetková škoda a nemajetková ujma,
nebola by preukázaná súvislosť ich vzniku s postupom Okresného súdu Senica v exekučnej veci.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, t.j. nepreukázanie nesprávneho úradného postupu,
nepreukázanie vzniku škody / nemajetkovej ujmy a jej výšky, chýbajúca príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody / nemajetkovej ujmy, súd návrh žalobcu na náhradu
škody a priznanie nemajetkovej ujmy považoval za neopodstatnený, a preto ho zamietol.
V konaní žalovaný vzniesol námietku premlčania, ak došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.4.2009 - o takýto
prípad v prejednávanej veci však nešlo, nakoľko žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 22.3.2011, preto sa súd vznesenou námietkou premlčania
ani nezaoberal.
Vzhľadom k tomu, že žalovanému plne úspešnému v spore nevznikli trovy konania, resp. o ich náhradu
nepožiadal (§ 151, ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), súd rozhodol tak, že náhradu trov konania
mu nepriznal.
Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, ku Krajskému
súdu v Trnave, cestou podpísaného súdu, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42, ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku,
podľa ktorého z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.