Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 4, 2013

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8C/836/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221909
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2013:4412221909.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Komárne v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, (zn: NP-3959-2742) zastúpený Fridrich Paľko s.r.o., IČO: 36 864 421, so
sídlom Bratislava, Gösslingova 4, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti
SR, Bratislava, Župné nám. 13, (zn: 43098/2013/34) o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,
sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 27.9.2012 domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody 125
Eur a nemajetkovej ujmy v sume 330 Eur, pretože Okresný súd Nové Zámky viac ako 6 mesiacov
nerozhodol o vydaní poverenia vo veci vedenej exekútorom pod exekučným číslom EX XXXXX/XXXX
proti povinnému: P. M., nar. XX.X.XXXX respektíve, že k rozhodnutiu o poverení došlo po uplynutí
zákonom stanovenej doby.

Dodal, že dňa 27.4.2012 požiadal o prerokovanie nároku u odporcu.

Žalovaná v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 5.11.2013 žiadala žalobu zamietnuť. V prvom
rade poukázala na nejasný titul nároku na náhradu škody, nakoľko z návrhu nie je zrejmé, či žalobca
namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov alebo sa nároku domáha z dôvodu rozhodnutia
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia ako nezákonného rozhodnutia. Žalovaný mal súčasne
za to, že žaloba je podaná predčasne, keďže v zmysle § 15 ods. 1 a § 16 ods. 4 zákona č.
514/2003 Z.z. od doručenia žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody neuplynulo
6 mesiacov. Žalovaná informovala, že žalobca napriek výzve na doplnenie žiadosti o predbežné
prerokovanie náhrady škody, mu neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných
žiadostí a tým zmaril možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody a z uvedeného dôvodu
ho žalobca nepovažuje za predbežne prerokovaný. Žalovaná v súvislosti s posúdením, či došlo alebo
nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov poukázal na rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/02, v ktorom Ústavný súd SR konštatuje, že samotné nedodržanie
zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Taktiež namietala, že žalobca
nepreukázal podanie sťažnosti na prieťahy v konaní a ani rozhodnutie, v ktorom by bolo konštatované
porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorých existenciu môže konštatovať
len Ústavný súd SR, a preto nie je preukázaný ani nesprávny úradný postup. Ďalej namietala aj vyčíslenie

materiálnej škody s odôvodnením, že požadovať paušálnu sumu je nesprávne a účelové. V konaní
je potrebné preukázať skutočnú škodu listinnými dôkazmi, ktoré však žalobca nepreukázal. Pokiaľ
ide o nemajetkovú ujmu, poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické, ale podlieha
podrobnému skúmaniu, keďže prieťahy v konaní môže posudzovať len Ústavný súd.

Dňa 3.12.2013 doručil právny zástupca navrhovateľa emailom na tunajší súd ospravedlnenie z neúčasti
na pojednávaní nariadenom dňa 4.12.2013 a požiadal o odročenie pojednávania na iný vhodný
termín z dôvodu, že v určenom čase bolo vytýčené pojednávanie na Okresnom súde Nitra v právnej
veci navrhovateľa Pohotovosť, s.r.o., zastúpenej Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko s.r.o. proti
odporcovi SR - Ministerstvo spravodlivosti SR v senáte 19C na 4.12.2013. Uviedol, že trvá na účasti
splnomocneného advokáta na pojednávaní a vylučuje substitúciu. Požiadal súd, aby sa nekonalo
pojednávanie v ich neprítomnosti.

Súd poukazuje na § 119 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého je potrebné, aby dôvod na odročenie pojednávania
bol súdu oznámený bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom účastník dozvedel a je potrebné,
aby v návrhu na odročenie pojednávania bol uvedený deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel. Súd
konštatoval, že ospravedlnenie právneho zástupcu navrhovateľa nebolo tunajšiemu súdu doručené
včas a k žiadosti o odročenie pojednávania nedoložil žiaden dôkaz o tom, že vo veci Okresného súdu
Nitra bolo vytýčené skôr pojednávanie ako v predmetnej veci tunajšieho súdu. Zároveň súd poukázal
na splnomocnenie zo dňa 13.9.2012 udelené navrhovateľom právnemu zástupcovi navrhovateľa na
zastupovanie v predmetnej veci, v ktorom navrhovateľ súhlasil, aby si splnomocnená spoločnosť
ustanovila za seba zástupcu.

Súd z uvedených dôvodov žiadosť právneho zástupcu navrhovateľa o odročenie pojednávania
neakceptoval. Právny zástupca navrhovateľa hodnoverným spôsobom nepreukázal dôležitý dôvod na
odročenie pojednávania.

Súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.3Cdo 203/2012 zo dňa 14.5.2013. Najvyšší
súd SR v uvedenom uznesení poukazuje na skutočnosť, že ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. určuje dve
podmienky, ktoré musia byť súčasne splnené, aby súd mohol vec prejednať v neprítomnosti účastníka
alebo jeho zástupcu, a to a/ riadne predvolanie a b/ absencia žiadosti o odročenie pojednávania z
dôležitého dôvodu (o takú absenciu ide vtedy, keď účastník konania buď vôbec nepožiada o odročenie
pojednávania, alebo keď o odročenie pojednávania síce požiada, avšak nepreukáže existenciu
dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania). Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach uviedol,
že žiadosť o odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 O.s.p.) môže súd posudzovať len na základe tých
okolností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania jej opodstatnenosti. Dôležitosť dôvodu, ktorým
je odôvodňovaná takáto žiadosť, skúma súd z hľadiska preukázania v žiadosti tvrdenej skutočnosti
(viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu zo 14. decembra 2006 sp.zn. 3Cdo 294/2006, z 24.
novembra 2008 sp.zn. 3Cdo 181/2008, z 22. augusta 2007 sp.zn. 5Cdo 53/2007 a z 19. mája 2010
sp.zn. 5Cdo 34/2010). Pokiaľ táto skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu o žiadosti o odročenie
hodnoverne preukázaná, zostáva žiadosť účastníka konania a v nej uvádzaný dôležitý dôvod iba v rovine
nepodložených tvrdení.

Súd vykonať dokazovanie vypočutím žalovanej nemohol, pretože tá sa na pojednávanie nedostavila,
svoju neúčasť ospravedlnila, ale nepožiadala o odročenie pojednávania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, pripojeným spisom OS Nové
Zámky číslo XXEr/XX/XXXX zistil tento skutkový a právny stav veci:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 125 Eur ako majetkovej škody
a sumy 330 Eur ako nemajetkovej ujmy.

Žalobca ako oprávnený prostredníctvom súdneho exekútora na Okresný súd Nové Zámky návrh na
vykonanie exekúcie voči povinnému P. M. . Žalobca poukázal na to, že podľa jeho názoru došlo k
prieťahom v konaní a rozhodnutie o poverení bolo vydané až po 6 mesiacoch. Uviedol, že majetková
škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov: správa pohľadávky 70 Eur, udržiavanie a
správa informačného systému 40 Eur, administratívne spracovanie textov, urgencií exekučnému súdu,
poštovné a telekomunikačné výdaje 15 Eur. Ďalej si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v sume 330,-
Eur.

Zo spisu Okresného súdu Nové Zámky XXEr/XX/XXXX súd zistil, že návrh na začatie konania o
vydanie poverenia bol súdnym exekútorom U.. H. O. podaný dňa 9.1.2009. Okresný súd Nové Zámky
v predmetnej exekučnej veci vydal poverenie číslo 5404 031218 dňa 19.1.2009, expedované bolo
21.1.2009, doručené exekútorovi 27.1.2009 - avšak túto skutočnosť súd ovplyvniť nevie a ani nemôže.

Podľa § 4 odsek 1) písmeno a) bod 1. Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 9 odsek 1), 2) zák. číslo 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv,
právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 16 odsek 1) zák. číslo 514/2003 Z. z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 odsek 1), 2), 3) zák. číslo 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosť učinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2) sa určuje s prihliadnutím najme na:

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 44 odsek 1) zák. číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( ex. por.)
exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu
s exekučným titulom najneskôr do 15dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu ( §45) a
požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Podľa odseku 2) súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu zo zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 odsek 2) písmeno c) a d) (notárske
zápisnice, vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Podľa § 44 odsek 1) ex. por. v znení platnom

v čase začatia exekúcie exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie,
predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád
návrhu súdu ( §45 ) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia a uvedené skutočnosti súd návrh ako nedôvodný
zamietol.

Súd mal k dispozícií ako dôkaz predmetný exekučný spis. Žalobca sa podaním adresovaným priamo
žalovanému domáhal uspokojenia nároku na náhradu škody. Uplynula šesť mesačná lehota od prijatia
žiadosti a žalobca sa nároku domáhal na súde. V predmetnej veci, z ktorej sa žalobca domáhal
náhrady škody bol exekučný titul - rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu v zmysle § 41 odsek 2)
písmeno d) ex. por. Bolo v čase podania návrhu na vydanie poverenia možné vydať poverenie na
základe vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválený ako exekučného
titulu až neskôr bol zákon v uvedenej časti novelizovaný tak, že exekučným titulom boli vykonateľné
rozhodnutia rozhodcovských súdov. Od 1.6.2010 sa 15 dňová lehota na uvedený exekučný titul pre
vydanie poverenia nevzťahovala. Nárok na náhradu škody si žalobca uplatňoval podľa § 9 zák. č.
514/2003 Z. z., keď podľa neho príslušný súd svojim postupom porušil povinnosti orgánu verejnej moci
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, respektíve bez zbytočných prieťahov
v konaní. Ohľadne prípadného prieťahu sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť
na prieťahy v konaní, nerozhodol Ústavný súd SR, či Európsky súd pre ľudské práva. V zmysle § 9 odsek
2) zák. číslo 514/2003 Z. z. v súčasnom znení, by len takéto podklady boli relevantné pre priznanie
náhrady škody, citované ustanovenie je platné od 1.1.2013.

Žaloba bola podaná v roku 2012, súd však mal za to, že predmetné ustanovenie možno brať do úvahy
ako výklad aplikácie pôvodného ustanovenia pri skúmaní nárokov podľa § 9 odsek 1), platného v čase
podania návrhu na vydanie poverenia a začatie tohto konania. Žalobca tvrdil, že poverenie bolo vydané
po 171 dňoch, v druhej žalobe po 182 dňoch. Predmetné exekučné konanie nie je právoplatne skončené.
Súd zistil, že poverenia v oboch prípadoch boli vydané v 15 dňovej lehote a exekútorovi doručené.
Dokonca obe veci sú skončené, pretože bolo už vrátené aj poverenie, keďže pohľadávka bola vymožená.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, keď v konaní úspešnému žalovanému náhradu
trov konania nepriznal, keďže žiadne si neuplatnil ani nešpecifikoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods.3 O.s.p) musí uviesť proti ktorému rozhodnutiu
súdu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( § 205 ods.1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2
O.s.p.).