Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. november 2013

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 17Cb/69/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5708206787
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Janotová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2013:5708206787.31

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Martine v konaní pred samosudkyňou Mgr. Katarínou Janotovou v obchodnej právnej

veci žalobcu: JUDAS výrobno-technická spoločnosť, s.r.o., so sídlom Bohdanovce nad Trnavou, Pažitná
372, IČO 34 109 196, právne zastúpený JUDr. Milanom Švecom, advokátom so sídlom Bratislava,
Vajnorská 98/D proti žalovanému: HYDAC, s.r.o., so sídlom Martin, Gorkého 4, IČO 31 578 314,
právne zastúpeným JUDr. Miroslavom Salínim, advokátom so sídlom Martin, Priehradka 20, v konaní o
zaplatenie celkom 26.401,04 eur s prísl. a o vzájomnom návrhu žalovaného proti žalobcovi na zaplatenie
sumy 90.853,19 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 13.075,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

14,25%ročnezosumy7.809,30eurod8.9.2007dozaplateniaasúrokomzomeškaniavovýške14,25%
ročne zo sumy 5.266,20 eur od 6.11.2007 do zaplatenia.

Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

O vzájomnom návrhu žalovaného voči žalobcovi rozhodol takto:
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 29.786,01 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne

zo sumy 18.923,30 eur od 12.1.2011 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 14,25% ročne zo sumy
10.862,71 eur od 1.10.2007 do zaplatenia.

Vo zvyšku sa vzájomný návrh žalovaného voči žalobcovi zamieta.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa dvomi žalobami podanými na tunajší súd domáhal zaplatenia sumy 18.591,74 eur s
prísl. titulom naviac prác na diele realizovanom pre žalovaného - toto konanie sa viedlo pod sp.zn.

17Cb/69/2008 a tiež sa domáhal nároku na zaplatenie 7.809,30 eur s prísl. titulom zostávajúcej
neuhradenej ceny diela - toto konanie sa viedlo na tunajšom súde pod sp.zn. 22Cb/67/2008. Tieto veci
boli uznesením Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/69/2008 - 283 spojené na spoločné konanie a viedli
sa pod sp.zn. 17Cb/69/2008. Naproti tomu žalovaný 5.11.2009 uplatnil voči žalobcovi vzájomný návrh a
žiadal zaplatenie sumy 29.089,88 eur a tento bol po vylúčení na samostatné konanie vedený pod sp.zn.
17Cb/63/2012 (predtým 17Cb/77/2011). Dňa 2.3.2010 žalovaný uplatnil kompenzačnú námietku v sume
18.590,- eur, dňa 29.11.2010 žalovaný uplatnil zľavu z ceny diela v sume 42.734,72 eur a dňa 25.3.2011

vzájomným návrhom uplatnil sumu 90.853,19 eur (tento vzájomný návrh súd posúdil ako rozšírenie
vzájomného návrhu z 5.11.2009 a pripustil jeho zmenu). Naposledy dňa 29.8.2013 žalovaný vo svojom
písomnom podaní uviedol, že sa domáha voči žalobcovi celkom zaplatenia sumy 90.853,19 eur, pričom
v tejto sume sú zahrnuté už všetky doteraz uplatnené vzájomné nároky a kompenzačná námietka. Zdôvodu vzájomných súvislostí medzi jednotlivými nárokmi žalobcu voči žalovanému a žalovaného voči
žalobcovi súd potom rozhodol o spojení vecí vedených pod sp.zn. 17Cb/69/2008 a sp.zn. 17Cb/63/2012
na spoločné konanie s tým, že o všetkých vyššie uvedených nárokoch sa koná a bude rozhodnuté pod

sp.zn. tunajšieho súdu 17Cb/69/2008.

Žalobca svoj nárok na zaplatenie sumy 7.809,30 eur odôvodnil tým, že na základe objednávky
žalovanéhoč.830-4501309006zodňa17.5.2007žalovanývyrobiladodaltechnologickézariadeniaZPA
1300, ZPA 1750, FK 1000 a FK 1500. Ich prevzatie žalovaný potvrdil podpisom na preberacom protokole

číslo 01 08 2007 zo dňa 30.8.2007. Dňa 31.8.2007 žalobca vystavil faktúru č. 207051 splatnú 7.9.2007
na sumu 327.250,- Sk. Medzi účastníkmi bola dohodnutá cena 1.450.000,- Sk bez DPH a následne
boli odpočítané zálohové platby, pričom bolo dohodnuté, že naviac práce budú riešené samostatnou
faktúrou.Dňa25.10.2007žalobcavystavildobropisčíslo207065,ktorýmznížilcenuonevykonanépráce
v sume 91.897,- Sk. Žalovanému zostalo uhradiť 235.263,- Sk, ktoré neuhradil.

Zaplatenia sumy 18.591,74 eur sa žalobca domáhal titulom naviac prác na tom istom diele nad rámec
pôvodnej objednávky, opierajúc sa o skutkové tvrdenia vyššie uvedené, pričom tieto naviac práce
vyfakturoval žalovanému faktúrou č. 207077 splatnou 5.11.2007 v sume 560.094,90 Sk.

O obidvoch týchto nárokoch žalobcu súd rozhodol platobnými rozkazmi, voči ktorým v zákonnej lehote,

prostredníctvom právneho zástupcu podal odpor žalovaný.

Súd teda vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, ich
právnych zástupcov, svedkov, znaleckým posudkom a prečítaním listín vrátane fotodokumentácie a zistil
nasledovné:

Žalobcanapojednávaniazotrvalnapísomnepodanýchžalobáchstým,žemedzižalobcomažalovaným
bolauzavretázmluvaodieloadielobolozhotovenéaodovzdanéžalovanému.Pokiaľideonaviacpráce,
žalobca poukázal na písomné vyjadrenie žalovaného (č.l. 56), z ktorého vyplýva, že bude potrebné
vykonaťnaviacpráce,ktorébudehradiťobjednávateľdiela.Dôvodomnaviacprácpodľažalobcubolo,že

žalovaný s dodávkou materiálu a súčiastok na vyhotovenie diela meškal, žalobca z kapacitných dôvodov
mohol montovať naraz len dva stroje, avšak keď meškala dodávka, bolo potrebné montovať naraz aj
desať strojov, načo žalobca nemal kapacitu. Preto po dohode so žalovaným sa presťahoval žalobca do
Modranky, do väčších priestorov, aby mohol montovať naraz viacej strojov s tým, že náklady s týmto
súvisiace bude znášať žalovaný. K samotnému vykonávaniu diela žalobca uviedol, že bolo zhotovované

podľa projektovej dokumentácie a sám žalovaný zistil, že došlo k chybe projektovej dokumentácie a
že dielo zhotovené podľa nej by bolo nepoužiteľné, a preto sám žalovaný zadal pokyn na korigovanie
niektorých nedostatkov, ktoré dielo malo, keď bolo zhotovené podľa projektovej dokumentácie.

Žalovaný na pojednávaniach uviedol, že základný problém spočíval v tom, že žalobca prijal objednávku

a nebol schopný ju realizovať. Dôvodom nedoplatenia základnej faktúry a nevyplatenie naviac prác
bolo, že absolútne nevyhovovala kvalita zvarov. Uviedol, že celý súdny proces je o obrovských
škodách, ktoré firma JUDAS spôsobila nekvalitnými zvarmi, kde celková hodnota škôd pre firmu HYDAC
SYSTÉM Nemecko bola 330.000,- eur, pretože žalovaný musel kompletne vyhádzať všetky potrubia z
vysokotlakových aj nízkotlakových jednotiek, nahradiť ich novými potrubiami a zvary previesť nanovo.

Röntgenovej skúške v kvalite číslo 1 vyhovovalo len 8 zvarov zo skúšaných 89 zvarov. K tvrdeniu
žalobcu, že nebola objednávka zo strany žalovaného na zvary vyhovujúce röntgenovej skúške, ale len
tlakovej skúške žalovaný uviedol, že nikdy nenariadil prevádzať zvary s kvalitou na tlakové skúšky, hoci
tlakové skúšky boli realizované z dôvodu zistenia tesnosti zvarov. Ďalej uviedol, že po prvej röntgenovej
skúške24.7.2007nevyhovovalanijedenzvar,apretonariadilprepracovaniezvarovtak,abyröntgenovej

skúške vyhovovali. 24.8.2007 röntgenovej skúške nevyhovovali ďalšie zvary a 29.8.2007 z 19 náhodne
vybraných zvarov 11 nevyhovovalo. Preto žalovaný v preberacom protokole zo dňa 30.8.2007 uviedol,
že niektoré zvary nemajú dostatočnú kvalitu - neprevarené korene, a že z toho dôvodu je potrebné
prekontrolovať všetky zvary a nevyhovujúce znovu prerobiť. Žalobca však nemal záujem o ďalšiu opravu
zvarovauviedol,žek1.9.2007musípriestoryvModrankeopustiť. Podľažalovanéhomalžalobcavšetky

zvary vykonať tak, aby vyhovovali platným technickým normám pre zvary a to bez ohľadu na to aká
skúška kvality bude vykonaná. K tvrdeniam žalobcu o zlej projektovej dokumentácii uviedol žalovaný, že
žalobcaaždojúla2007nikdynenamietal,žebydokumentáciabolanepresná,nedostatočné,zmätočnáa
že je potrebné ju prepracovať. Tiež nikdy nenamietal do 13.7.2007, že by mu chýbali nejaké komponentyalebo materiál. Až 13.7.2007 po kontrole stavu zhotovovania prvých dvoch nedokončených zariadení
zaslal žalobca žalovanému upozornenie, že nemá dostatok objímok. Tieto však boli žalobcovi dodané v
dostatočnom množstve, ale žalobca ich pri zváraní spálil, a preto potreboval nové. Pre zlú organizáciu

práce mal žalobca sklz s výrobou, a preto v záujme čo najskoršieho vyhotovenia 10 kusov zariadení bola
dňa 17.7.2007 medzi žalobcom a žalovaným spísaná dohoda, v ktorej bola vyslovená požiadavka na
trvalú prítomnosť p. W. pri výrobe a ďalej bola dohoda, že hodnota objednávky zostáva nezmenená, že
všetkynaviacpráce,ktorésižalobcaažalovanýdohodnúbudehradiťžalovanýažeprácetrochzváračov
bude hradiť žalovaný s tým, že práce týchto zváračov bude riadiť p. Tarkoš. Aby zariadenia mohli byť

čím skôr dodané do Nemecka a následne do Švédska, žalovaný zabezpečil zváračov a montérov a
tiež po vzájomnej dohode bola výroba presťahovaná z Bohdanoviec do Modranky. Kvalitu zvarov sa
rozhodol žalovaný preveriť röntgenovými skúškami len z toho dôvodu, že už pri vizuálnej kontrole sa mu
nepozdávala kvalita zvarov. Už pri vyvezení prvých dvoch zariadení do Nemecka boli tieto vrátené na
odstránenie vád zvarov. Vykonávaním vyššie uvedených röntgenových skúšok žalovaný len využil svoje
právo podľa § 550 ObZ. Tým, že žalovaný nekvalitu zvarov vytkol v preberacom protokole a požadoval

ich prerobenie, jednoznačne reklamoval vady. Žalobca nevykonal žiadne opatrenia na odstránenie vád.
Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný neuhradil zostávajúcu časť ceny diela, lebo sa domnieva, že má
nárok na zľavu z dohodnutej ceny z titulu vád. Z rovnakého dôvodu neuhradil ani naviac práce, lebo ich
považuje za neoprávnene vyúčtované . Vo vzájomnom návrhu si práve z tohto dôvodu žalovaný uplatnil
sumu 11.067,18 eur za žalobcom nevykonané práce, tiež si uplatnil zľavu z ceny titulom vád v sume

21.861,29 eur, ďalej uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 57.924,72 eur, ktorá vznikla v súvislosti
s vadným plnením. Celkom teda nároky žalovaného voči žalobcovi predstavujú sumu 90.853,19 eur.

Svedok N. Š., projektant žalovaného uviedol, že kreslil projekty k výrobkom FK 1000 a FK 1500,
dokumentáciu k výrobkom ZPA 1300 a ZPA 1750 kreslil p. Y.. Projektovú dokumentáciu konzultoval aj

so žalobcom, ktorého úlohou bolo zmontovať chladiace a vysokotlakové jednotky z komponentov, ktoré
dodával žalovaný. Žalobca ich mal pozvárať a zmontovať a urobiť povrchové úpravy a nátery. Má
vedomosť o tom, že komponenty na montáž boli dodávané včas. Chýbali len úpinky, ktoré sa spálili pri
zváraní. Komponenty, ktoré žalovaný dodal boli žalobcom nesprávne uskladnené na dvore, v dôsledku
čoho skorodovali a takéto sa potom zvárali. Výroba podľa technologického postupu má prebiehať tak,

že sa najskôr vyrobí jeden rám a do konkrétneho rámu sa nazvárajú potrubia. Nemôže sa to robiť tak,
že sa vyrobí niekoľko rámov a niekoľko potrubí, ktoré sa potom hromadne montujú na rámy. Zachovanie
takéhoto postupu je dôležité kvôli zváraniu, lebo inak by to nepasovalo. Ale žalobca montoval potrubia v
rozpore s týmto technologickým postupom a potom potrubia v rámoch nepasovali presne. Tiež vo vnútri
potrubí boli kvaple, ktoré keby sa odtrhli, tak by spôsobili škodu na potrubiach a na ďalších zariadeniach,

ktoré sú napojené. Prvá dodávka nemeckému zákazníkovi bola vrátená kvôli vadám, tieto žalobca
odstránil a opätovne bolo dodávané zákazníkovi do Nemecka, ktorý dodávku opätovne neprevzal pre
vady. Podľa svedka žalobca mal na výrobu nevyhovujúce podmienky, vyrábalo sa na záhrade p. W., do
toho pršalo a potom výroba bola nekvalitná. Neskôr sa výroba presťahovala do Modranky.

Na žiadosť žalobcu bol svedok opätovne vypočutý a uviedol, že rúry podľa tvrdenia Nemcov
nevyhovovali predpisom čo sa týka zvarov. Rúry sa museli vyhodiť a zmeny robili Nemci, aby to bolo
čo najrýchlejšie. Sám bol prítomný, keď jeden zvárač od žalobcu čo sa týka zvarov vytýkal, že je
tam zastriekaná struska, ktorá má byť pred striekaním oklepaná. K pracovnému postupu žalobcu
uviedol, že sa pozvárali rúry, tieto sa usadili do úpiniek, rúry sa pobodovali a následne sa zvarili. Všetky

ďalšie rámy sa mali vyrábať takisto, lenže sa tak nevyrábali, vyrábali sa už iba kopírovaním, tým,
že boli voľne uložené na zemi a následne boli tieto zvarence ustavované v ďalších rámoch, čiže sa
nerobili priamo v rámoch a tým pádom vznikala nepresnosť a potom bola táto nepresnosť dotlačovaná
španovaním, pán Tarkoš po zvarencoch búchal kladivom, španoval to napinákmi, pretože to nesedelo.
Tieto zvarence boli vlastne následne utiahnuté pod pnutím a bolo to nepresne zvarené a na toto pána

W. upozorňovali. Svedkovi bol daný k nahliadnutiu technologický postup podľa ktorého podľa vlastného
tvrdenia zváral žalobca, listina má dátum 12.6.2013 a svedok uviedol, že sa nevie vyjadriť či sa podľa
tohtotechnologickéhopostupurobilo.Svedokďalejvypovedal,žekoľkokrátsaskutočnezariadeniavrátili
z Nemecka, k tomu sa vyjadriť nevie, lebo sa to vracalo stále. Rúry sa museli rozoberať a opravovať.
Na FK 1000 boli opravované celé zostavy zvarov. Pokiaľ ide o skúšky tesnosti, tak tie ukážu iba to, či

sú zvary netesné pri nízkom tlaku, ale neodhalia kvalitu zvarov. To, že bol neprevarený koreň, alebo
kvapeľ vo vnútri, to je nežiadúce. Tieto kvaple sám svedok videl na rozrezaných rúrach, ktoré boli
vrátené z Nemecka. Z hydraulického pohľadu zvary boli nevyhovujúce, pretože keby sa uvoľnil kvapeľ,
teda kus kovu, tak môže zničiť celé zariadenie. Svedok tiež sa vyjadril, že 11.7. pri montážnej kontrolefirme JUDAS spadla celá jednotka zo žeriavu a následne HYDAC doviezol jednotku do Martina, pretože
nemohol svojmu zákazníkovi ukázať nevyhovujúce priestory žalobcu v Bohdanovciach.

Následne sa svedok vyjadroval k naviac prácam na zariadeniach FK 1000 a FK 1500 podľa súpisu
(č.l.15 až 17):

FK 1000
1) demontáž konzoly pri priehľadítku na štyroch kusoch FK 1000 - táto práca naozaj bola vykonaná
žalobcom avšak keby bol dodržaný technologický postup tak nemuselo dôjsť k nepresnostiam a
nemuseli by sa meniť konzoly štyri naraz, lebo už pri prvom by sa bol zistil uvedený nedostatok

2) montáž konzoly pri priehľadítku na štyroch kusoch FK 1000 - to je rovnaké ako pri položke 1), po
demontáži musela byť urobená montáž

3) , 4), 5)demotáž konzoly pri priehľadítku po preberaní z Martina na štyroch kusoch FA 1000, výroba

konzoly pri výmenníku podľa zmeny po preberaní v Martine podľa Ing. Sašláka, materiál na štyri kusy
konzoly pri výmenníku - tieto práce naviac sa naozaj museli urobiť, ale opätovne uviedol svedok, že
keby sa bol urobil jeden skúšobný výrobok, nebolo by nevyhnutné robiť nápravu pri všetkých štyroch
6), 7) demontáž konzoly pri výmenníku podľa požiadavky šéfmontéra z Nemecka na štyroch kusoch
FK 1000, výroba konzoly podľa požiadavky šéfmontéra z Nemecka, materiál na štyri kusy konzoly pri

výmenníku JOKL - svedok uviedol, že uvedené konzoly sa prerábali na pokyn nemeckého odberateľa,
podľa neho sa to prerábalo len raz a nie viackrát
8) výmena prírub na filtroch za príruby jt 40 osem kusov - svedok uviedol, že nedošlo k prerábaniu,
ale robila sa redukcia
9) zmena rozteče na ventiloch z dôvodu dotýkania sa ovládacích koliečok - svedok uviedol, že táto

zmena sa naozaj robila, súviselo to s položkami 6) a 7)
10) opieskovanie a lakovanie dvoch kusov rámoc FK 1000 z dôvodu zmeny konzol - svedok uviedol, že
k tejto práci naviac naozaj došlo, ale keby sa bolo vyrábalo po jednom, tak nemuselo dôjsť k prerábaniu
ostatných
11) výmena závitu 4 „za prírubu na štyroch kusoch FK 1000 - svedok uviedol, že táto zmena sa naozaj

vykonala tak, ako je uvedené
12) závesné oká na prevoz žeriavom - k tejto položke sa svedok vyjadriť nevedel

FK 1300

1), 2), 3), 4), 5), 9) demontáž konzol vyrobených podľa výkresovej dokumentácie - svedok uviedol, že k
tejto zmene došlo naozaj tak, ako je uvedené v tejto tabuľke.
K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril žalovaný, ktorý namietal pri naviac prácach množstvo
odpracovaných hodín.
Svedok Z.. N. Y. (W. J.) konštruktér a projektant firmy HYDAC, s.r.o. uviedol, že pracoval na projekte

výrobkov ZPA 1300 a ZPA 1750

Následne sa svedok vyjadroval k naviac prácam na zariadeniach ZPA 1300 a ZPA 1750 podľa súpisu
(č.l.15 až 17):

ZPA 1300
1) výmena objímok na jeden kus ZPA za ťažkú radu - svedok uviedol táto položka sa netýka stroja ZPA
1300
2) doplnenie konzoly na úpinky štyri kusy ZPA jokl 50x30x3 - svedok uviedol, že táto práca bola naozaj
vykonaná na všetkých štyroch zariadeniach

3) úprava, zvyšovanie konzoly objímok sania na štyroch kusoch ZPA - svedok uviedol, že projekt bol
navrhnutý tak, aby sa urobil najprv jeden výrobok, odskúšalo sa to a potom sa urobili ďalšie zvyšné,
lebo každý výrobok sa najprv musí celý kompletne zmontovať, nedá sa to robiť sériovo, lebo je bežné,
že dochádza k odchýlkam4) demontáž spodnej konzoly na štyroch kusoch ZPA rámov - svedok uviedol, že konzoly sa naozaj
museli demontovať, pretože je to vlastne pomôcka pri montáži, konzoly tam byť musia, lebo by sa nedalo
položiť potrubie a následne sa musia demontovať

5) zmena požiadavky na kvalitu zvarov na röntgenovú skúšku na troch kusoch ZPA - svedok uviedol, že
slovenské normy poznajú len jeden typ a to buď je zvar kvalitný, alebo je nekvalitný. V danom prípade sa
robila skúška zvarov röntgenom a ani jeden zvar nevyhovoval. Svedok zdôraznil, že ani jedna jednotka
nebola odobratá odberateľom žalovaného z dôvodu nekvalitných zvarov, preto došlo k prevarovaniu.
Svedok osobne bol so zvarmi na zváračskom ústave v Bratislave. Na otázku právneho zástupcu žalobcu

svedok uviedol, že napriek tomu, že tlakové skúšky zvarov boli v poriadku, tak tlaková skúška nehovorí
o kvalite zvarov.
6) zmena zvarov na ZPA č. 1- rozobratie a zvarenie VN časti na prevedenie zvarov na röntgen - svedok
uviedol, že situácia je rovnaká ako u položky č. 5
7) príruba 120x120 - svedok uviedol, že v zmysle projektovej dokumentácie tieto špeciálne príruby mala
vyrobiť firma JUDAS, s.r.o., z výkresu je zrejmé koľko týchto prírub má byť. Na otázku samosudkyne k

bodom 6), 7) svedok uviedol, že výkresy sa delia na zostavné a výrobné výkresy a na vyššie uvedené
príruby bol urobený výrobný výkres z čoho teda je automaticky zrejmé, že zhotoviteľ diela mal tieto
príruby vyrobiť.
8) zaslepovacie príruby - svedok udáva, že tieto sa vyrobili tri kusy pre stroj ZPA 1300 a tie isté sa dali
použiť u zariadenia ZPA 1700

9) závesné oká na prenos žeriavom - svedok udáva, že podľa pôvodnej objednávky nakládku zariadení
zabezpečoval žalobca, bez závesných ok sa nedá nakládka urobiť, teda bolo automatické, že tieto
závesné oká si žalobca vyrobí. Závesná oká sú súčasťou rámu a boli ocenené už v pôvodnej zmluve
o dielo podľa objednávky

ZPA 1750
1) doplnenie spevnenia pod tri kusy nosníky pre čerpadlá U120 dĺžka 18bm - svedok udáva, že
pravdepodobne statik urobil chybu pri výpočte a naozaj muselo dôjsť k spevneniu
2) zmena uloženia konzol pre objímky malých konzol - svedok uviedol, že na zmenu uloženia konzol si
nespomína. Samotný žalovaný však uznáva, že táto práca sa vykonala (č.l. 114) namietal len množstvo

odpracovaných hodín
3) zmena napojednia akulumátorov - oprava napojenia - svedok uviedol, že tieto práce všetky boli
vykonané
4) doplnenie dva kusy U120 podľa požiadavky statika 2x U120 16bm - svedok udáva ten istý dôvod
ako u položka 1)

5) vyhotovenie závesných rúr s okami pre zavesenie na žeriav - svedok uviedol, že sa podľa jeho názoru
nejedná o prácu naviac, pretože nakládku mala vykonať firma JUDAS, s.r.o.
6) ,7) príruba 100x100, príruba 120x120 - svedok uviedol, že tieto špeciálne
príruby boli súčasťou projektovej dokumentácie a bolo zrejmé, že ich má
vyrábať firma JUDAS, s.r.o.

8), 9) zaslepovacie príruby 7x12,5 a 60x10 - svedok uviedol, že celkom na zariadenie
ZPA 1300 a ZPA 1750 sa použili tri kusy prírub 75x12,5 a tri kusy prírub 60x10.
K samotnému sporu svedok uviedol, že po tom ako boli zariadenia vyvezené do Nemecka, tak všetky
potrubia boli zlé, museli sa vyhodiť a prerábať nanovo. Svedok osobne videl v Nemecku, že na
zariadeniach nezostalo ani jedno potrubie a boli zvárané nanovo. Vzorky z tých vyhodených bral na

Slovensko. Svedok videl, že sa prerábalo šesť zariadení, tie už boli prerobené komplet a ďalšie štyri
sa práve prerábali. Nemeckí zvárači svedkovi ukazovali potrubia, z ktorých bral vzorky na Slovensko
a boli v nich kvaple. Keď sa kvapeľ uvoľní a ide do systému, môže zničiť celú linku. Tiež uviedol,
že ešte keď bola výroba v Modranke tak röntgenové skúšky nevychádzali a zvary sa museli prerábať.
Svedok uviedol, že minimálne dvakrát sa zariadenia vrátili z Nemecka na prerábanie. V priebehu výroby

u žalobcu uviedol svedok, že žalobca mal v Bohdanovciach málo zamestnancov tak troch - štyroch,
tiež bola nedostatočná čistota dielne. Priestory v Bohdanovciach boli malé, vošli sa tam maximálne
dve zariadenia. Sklad sa nachádzal inde, muselo sa prevážať. Neskôr bola výroba presťahovaná do
Modranky, kde už pomáhali kvôli tomu že sa nestíhalo aj pracovníci HYDACU.
Žalovaný k naviac prácam uviedol, že namieta úhradu nájomného v sume 50.000 Sk za priestory v

Modranke, lebo priestory si mal zabezpečiť žalobca, tiež namietal náklady súvisiace s presunom výroby
do Modranky, pretože ešte pred prijatím objednávky mal žalobca prenajaté priestory v Modranke, a teda
sa počítalo s tým, že vyrábať sa začne v Modranke.Pokiaľideovzájomnénárokyžalovanéhovočižalobcovi,tentouviedolnapojednávaní3.2.2011(č.l.448),
žeajkeďškodavzniklavovyššejmiere,taksiuplatňujúlenškodu50.000,-eur,ktoréuhradilinemeckému
HYDACU, z tejto sumy 15.190,- eur započítavajú na nároky z vád. Ďalej ako škodu žiadajú uhradiť cenu

z Modranky do Eufurtu v sume 3.609,51 eur a cenu za nutné preskúmanie zvarov Výskumným ústavom
zváračským 4.315,21 eur. Teda cena za nevykonané práce - 14.120,53 eur, zľava - 21.514,67 eur, škoda
po odpočítaní započítanej sumy 15.190,- eur predstavuje 42.734,72 eur. Pokiaľ ide o kvalitu zvarov, tak
žalovaný uviedol, že v zmysle objednávky si objednal u žalobcu práce - kompletná príprava na tlakové
skúšky, čo neznamená, že si objednal kvalitu zvarov, ktoré by vyhovovali len tlakovým skúškam, ale mali

vyhovovať platným technickým normám bez ohľadu na typ skúšky, akou sa kvalita zvarov preveruje.
Pokiaľ by boli zvary v súlade s platnými normami vyhovovali by všetkým skúškam.
Svedkyňa Z.. R., vedúca oddelenia HYDAC accessories vypovedala, že toto oddelenie malo na starosti
príslušenstvo k hydraulickým zariadeniam. Komponenty dodávala materská firma v Nemecku, ostatné
príslušenstvádodávalžalovanýaúlohoužalobcubolovšetkykomponentykompletnepozvárať. Knaviac
prácam sa svedkyňa vyjadriť nevedela, pretože tieto nemala na starosti, vie sa vyjadriť len všeobecne,

lebo sa sama bola pozrieť tam, kde sa pôvodne výroba realizovala a videla, že komponenty ležali voľne
na trávniku, hrdzaveli, nedali sa dočistiť a také sa zvárali. Domnieva sa teda, že s týmto mohli súvisieť
niektoré naviac práce. Tiež svedkyňa uviedla, že zo strany zhotoviteľa diela nebola žiadna požiadavka
na chýbajúce komponenty a pokiaľ ide o úpinky, tak sa dodávali naviac, lebo boli poškodené tepelným
procesom, ktorý vzniká pri zváraní.

Svedok K. T., zámočník-zvárač žalobcu vypovedal, že výroba sa sťahovala do Modranky z toho dôvodu,
že pôvodne sa malo vyrábať postupne a neskôr prišla požiadavka, aby sa vyrábalo naraz, načo priestory
nepostačovali. Ku zváraniu uviedol, že všetky zvary vyhovovali tlakovej skúške a až neskôr bolo
povedané, že sa má robiť kontrola röntgenom. Každá zo skúšok má iné požiadavky a projektant musí
do projektovej dokumentácie zahrnúť typ skúšky a zvárač podľa toho vie, aký typ zvaru má vykonať. V

danom prípade v projektovej dokumentácii nebolo uvedené aká skúška sa má vykonať a pán Y. povedal,
že sa bude robiť tlaková skúška. Až neskôr sa rozhodlo, že sa bude robiť aj röntgenová skúška. Uviedol,
že tlakovej skúške vyhovujú aj zvary s minimálnymi odchýlkami, ale na röntgenovú skúšku musia byť
zvary stopercentné. Na otázku právneho zástupcu žalovaného svedok uviedol, že nevie či Slovenská
technická norma rozlišuje kvalitu zvaru podľa tlakovej, alebo röntgenovej skúšky.

Svedok H. N., vedúci výroby oceľových konštrukcií HYDACU uviedol, že pán T. podľa zváračského
preukazu mal oprávnenie zvárať vysokotlakové potrubia, ale len od priemeru 79,5 mm a vyššie. Ak
maximálny priemer potrubí bol 76 mm, tieto potrubia zvárať nemohol. Svedok tiež uviedol, že pri
výrobe sa vyskytli určité nedostatky, keď išli zvárať, tak jednotlivé „figúry“ nesedeli. Zariadenia museli
deštruktívnou technológiou rozrezať a zvárať nanovo.

Žalobca predložil do spisu cenovú ponuku (č.l. 177) zo 14.5.2007 na výrobu FS 1000, 1500 a 1750 a
ZPA 1300 v celkovej sume 1.617.180,- Sk.
Na túto cenovú ponuku reagoval žalovaný e-mailom (č.l. 178) s nasledovnými požiadavkami:
- Kompletná montáž všetkých komponentov podľa schémy a projektu
- Všetky potrubia musia byť vyčistené morením

- Kompletná príprava na tlakové skúšky
- Skúška tesnosti záchytnej vane
- Certifikát zvárača pre zváranie potrubia na 250 barov
- Statický výpočet na priehyb
- Mriežková skúška laku

- Výrobné čísla zvarených oceľových konštrukcií
- Pieskovanie, striekanie záchytných vaní a roštov
- Odspodu nástrek konštrukcie Therophorom - dodá HYDAC
- Naloženie jednotiek na nákladný automobil
- Vhodné upevnenie príchytiek na zdvíhanie žeriavom

Dňa 17.5.2007 žalovaný objednávkou (č.l. 179 a nasl.) objednal dodávku totožnú s e-mailovou
požiadavkou z 15.5.2007 s tým, že cena za objednávku bola stanovená na 1.450.000,-Sk bez DPH a
termíny dodávok boli stanovené nasledovne:

FS 1000 2 ks - 24. kalendárny týždeň (do 17.6.2007)
FS 1000 2 ks - 26. kalendárny týždeň (do 1. 7.2007)
ZPA 1300 2 ks - 24. kalendárny týždeň (do 17.6.2007)
ZPA 1300 2 ks - 26. kalendárny týždeň (do 1. 7.2007)FS 1500 1 ks - 28. kalendárny týždeň (do 15.7.2007)
FS 1750 1 ks - 28. kalendárny týždeň (do 15.7.2007)

V objednávke bola vyslovená požiadavka o zaslanie tovaru spolu s dodacím listom a ateste o kvalite.

Žalobca do spisu ďalej predložil preberací protokol z 30.8.2007 s tým, že boli dodané štyri kusy FK 1000
(totožné označenie s FS 1000) , štyri kusy ZPA 1300, jeden kus FK 1500 (totožné označenie s FS 1500),
jeden kus ZPA 1750 (totožné označenie s FS 1750) s tým, že zariadenia boli naložené na nákladné

vozidlo 26.8.2007 o 18.-tej hodine vo výrobni v Modranke a prevzaté boli objednávateľom 30.8.2007
spolu s 58 kusov nožičiek. V preberacom protokole žalobca uviedol, že žalovaný na vlastné náklady
vykonalčistenieamoreniepotrubnýchrozvodovastatickývýpočetnapriehyb.Žalobcaďalejšpecifikoval
v preberacom protokole naviac práce vrátane výroby 26 kusov naviac nôh, úhradu nájomného za
skladový priestor vo výške 50.000,-Sk a náklady na presun výroby do Modranky 100.000,-Sk. Žalobca
tiež v protokole prehlásil, že boli zariadenie odskúšané tlakovou skúškou a tiež boli robené röntgenové

snímky VN časti na zvaroch s tým, že röntgenové skúšky v kvalite č. 1 boli úspešné.

V uvedenom preberacom protokole žalovaný uviedol, že nesúhlasí s:
- Čistením a morením potrubných rozvodov na vlastné náklady
- S úhradou nájomného za skladový priestor vo výške 50.000,-Sk

- S nákladmi na presun výroby do Modranky vo výške 100.000,-Sk
- Nesúhlasí s tým, že röntgenové skúšky boli v kvalite č. 1 a že boli úspešné
- Všetky zariadenia dodané zo 7. až 10. týždňovým oneskorením
- Kvalita morenia je nevyhovujúca
- Niektoré zvary na všetkých desiatich hydraulických agregátoch nemajú dostatočnú kvalitu -

neprevarené korene. Z toho dôvodu je potrebné prekontrolovať všetky zvary a nevyhovujúce znovu
urobiť - táto finančná položka na nové zvary predstavuje podstatnú časť z ceny celého diela
- Žalovaný nesúhlasí so žiadnymi viacnákladmi zo strany dodávateľa, okrem časti tohto zápisu
(protokolu o prevzatí), ktoré nerozporoval a za tieto viacpráce sa zaviazal zaplatiť 100.000,-Sk
- Pracovníci firmy HYDAC s.r.o. sa podieľali na montážnych a demontážnych prácach

- Prípravu na tlakové skúšky previedli pracovníci firmy HYDAC s.r.o.
- Statický výpočet na priehyb nebol dodaný dodávateľom a nebola prevedená mriežková skúška laku.
Do spisu bol ďalej predložený rukou písaný záznam (dohoda) zo 17.7.2007 podpísaný žalobcom aj
žalovaným, v ktorom sa uvádza:
Je nevyhnutná trvalá prítomnosť p. W..

1) Hodnota objednávky ostáva ako je.
2) Všetky naviac práce, ktoré si spolu dohodneme bude hradiť objednávateľ.
3) Práce troch zváračov bude hradiť firma HYDAC aj tie, ktoré budú prevedené ako oprava pôvodných
prác. Práce týchto ľudí kontroluje a riadi p. Tarkoš.
Žalobca predložil do spisu list adresovaný žalovanému zo dňa 13.7.2007, v ktorom oznamuje, že

problémy spôsobené nekompletnou dodávkou ohrozujú ukončenie akcie a kvalitu prác a požaduje
skontrolovanie dodávky komponentov na zariadeniach a skorigovanie výkresovej dokumentácie aby sa
predišlo problémom pri FS 1000 a ZPA 1300.

Žalobca tiež predložil do spisu časti projektovej dokumentácie spolu s fotodokumentáciami, ktorými

preukazuje naviac práce, príruby boli vyhotovené podľa pôvodnej projektovej dokumentácie, o čom
svedčí fotografia na č.l. 108 a prerobenie preukazuje fotografia č.l. 109.

K námietkam vady na zhotovenom diele predložil žalovaný protokol 3/08 RT Výskumného ústavu
zváračského priemyselný inštitút SR, z ktorého vyplýva, že vizuálnou kontrolou boli zistené povrchové

chyby: pozdĺžna trhlina, nepravidelná šírka, nepravidelný povrch, prehĺbený koreň zvaru, priľnutá troska
na povrchu zvaru (nedostatočné očistenie povrchu koreňa), chybné napojenie (nevhodná technika
zvárania), pretečenýkoreňzvaru,nesprávnageometriaprizváraní,nenatavenéčastizvarovanýchplôch
svedčia o nevhodnej technike zvárania, neprievar koreňa (chyba zistená vo väčšine kontrolovaných
zvarov). Z protokolu ďalej vyplýva, že vizuálnou kontrolou bolo kontrolovaných 105 kusov zvarových

spojov, pričom 91 kusov nespĺňa kritéria normy STN EN ISO 5817 (nevyhovovali ani najmiernejšiemu
stupňu kvalitu D). Skúškou prežiarením bolo kontrolovaných 93 kusov zvarových spojov z čoho 73 kusov
bolo hodnotených ako nevyhovujúcich podľa STN EN ISO 12517 (nevyhovovali ani najmenšej miere
prípustnosti 3). V protokole sa tiež uvádza, že v prípade ak nie je zadaný požadovaný stupeň kvalityzvarových spojov, tak je absolvent základného zváracieho kurzu povinný vyhotovovať zvarové spoje
minimálne v stupni C, resp. v úrovni prípustnosti 2 a v stupni kvality D, resp. úrovni prípustnosti 3.

Ďalej bola do spisu predložená rozsiahla fotodokumentácia zobrazujúca zariadenia vo výrobni v
Modranke a neskôr zariadenia po výmene potrubí vo Švédsku.

Žalovaný v rámci obrany predložil do spisu listiny, ktorými namietal neoprávnenosť fakturácie faktúrami
číslo 207060, 207051, 207076 z 24.9.2007 a 5.2.2008. Tiež predložil výzvu na úhradu škody zo dňa

30.4.2008 v ktorom sa uvádza, že škoda vznikla v dôsledku vád zvarov v celkovej výške 113.436,25 eur
a pozostáva z nákladov na prácu zváračov a nákladov na kúpu materiálu v súvislosti s odstraňovaním
vád. Ďalej žalovaný predložil na pojednávaní výpisy z účtu zo dňa 6.6.2008 a 25.4.2008 preukazujúci
úhradu v celkovej sume 50.000,- eur, ktoré titulom náhrady škody uhradil žalovaný svojmu odberateľovi
HYDAC GmbH z Nemecka. Tiež predložil výzvu na úhradu škody zo dňa 10.10.2007 (č.l. 389 - 390),
ktorým vyzýva žalobcu v súvislosti s dodaním vadných technologických zariadení na úhradu škody vo

výške 2.320.157,34 Sk, ktoré vznikli v nákladoch na zamestnancov, ktorí sa podieľali na zabezpečení
dodávky,vnákladochnavykonaniedopravyazapožičaniedopravnejamanipulačnejtechniky.Tiežtouto
výzvou vyzval na úhradu v sume 169.000,- eur, ktorá súvisela s vymieňaním vadne pozváraných potrubí
v Nemecku. Na úhradu škody vyzval žalovaný v lehote do 30.10.2007.

4.2.2010 žalovaný oznámil žalobcovi, že nesúhlasí so zostatkom záväzkov v sume 26.401,05 eur a k
31.12.2009 eviduje zostatok záväzkov v sume 10.862,71 eur.

Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný ďalej predložil súdu reklamáciu od svojho nemeckého
odberateľa HYDAC SYSTEM GMBH. V reklamácii sa uvádza, že vzhľadom na zlú kvalitu zvarov boli

zariadenia 4 kusy ZPA 1300, 4 kusy FK 1000, 1 kus ZPA 1750 a 1 kus FK 1500 prepracované v Erfurte
(Nemecko).Všetky pôvodne zabudované potrubia neboli ďalej použiteľné. Nové potrubia a príruby
sa nanovo pozvárali a namontovali na pôvodné rámy. Celkové škody činia 300.000,- eur, z ktorých
fakturujeme HYDAC Martin 50.000,- eur ako čiastočnú náhradu škody.

Do spisu bola predložená reklamácia žalovaného adresovaná žalobcovi zo dňa 17.3.2008, z
ktorej vyplýva, že technologické zariadenia zhotovené žalobcom vykazujú vady uvedené už aj v
preberacom protokole. V reklamácii sa vytýka predovšetkým nedostatočná kvalita zvarov, pričom
vyrobené technologické zariadenia pre tieto vady nemohli byť použité na určený účel, zvary sa museli
robiť nanovo čo si vyžiadalo výdavky značného rozsahu. Prílohu k reklamácii tvorí protokol Výskumného

ústavu zváračského.

Ďalej bola predložená do spisu námietka z 20.9.2007 voči faktúre 207051 (č.l. 374), v ktorej sa uvádza,
že dielo malo zásadné vady, ktoré spôsobili nepoužiteľnosť diela pre určený účel, a preto si žalovaný
uplatňuje zľavu z dohodnutej ceny v sume 327.250,-Sk.

V súvislosti s výškou spôsobenej škody žalovaný predložil do spisu faktúry vrátane dokladov o úhrade,
ktorými bola žalovanému fakturovaná preprava z 27.7.2007 na trase Modranka - Erfurt v sume 33.320,-
Sk, ďalšia preprava a trase Modranka - Erfurt v sume 36.890,- Sk a faktúry za prepravu na trase Erfurt -
Trnava v sume 28.560,- Sk a 21.420,- Sk a tiež stojné kamiónov vo výške 9.210,50 eur vrátane dokladu
o úhrade (č.l. 379 až 388).

Svedok J. S., zamestnanec žalobcu uviedol, že žalobca s vyhotovovaním diela meškal, lebo
objednávateľ nedodával materiál načas. Chýbali úpinky a iný materiál, na ktorý si už teraz nespomína.
Tiež uviedol, že pôvodne dostali pokyn, že sa bude vyrábať tak, že sa najprv vyrobí jeden kus, potom
druhý kus, ale keďže sa meškalo, tak najprv zhotovili dva stroje, tie sa vyviezli do Nemecka a z Nemecka

boli vrátené, jeden stroj sa prerábal, dávali sa nové potrubia, prerábali sa konzoly, prerábali sa aj zvary.
Aj ďalšie zariadenia boli vyrobené podľa pôvodných výkresov a po vrátení prvých dvoch zariadení z
Nemecka sa všetky ďalšie zariadenia už vyrobené prerábali.

Svedok J. W., zámočník-zvárač žalobcu vypovedal, že boli problémy s dodávkou komponentov a z toho

dôvodu sa muselo začať s výrobou ďalších zariadení a potom sa vracalo k tým prvým. Tiež uviedol,
že projektová dokumentácia sa počas výroby menila. Ďalej vypovedal, že v zmysle platných noriem
sa na zvary najčastejšie používa tlaková skúška a röntgenová skúška. Zo strany objednávateľa bola
požiadavka na tlakovú skúšku, ktorou prešli všetky zvary.Svedok T. Y., nákupca žalovaného uviedol, že on objednával práce u žalobcu a mal na starosti
zásobovanie komponentami. V objednávke boli presne stanovené termíny dodávky ako majú byť

postupne dodávané jednotlivé zariadenia. Už prvé dve boli dodané po termíne. Načas nebola dodaná
ani jedna jednotka. Uviedol, že komponenty na montáž boli dodané včas, tak aby firma JUDAS mohla
dodržal lehoty stanovené na objednávke. Prvá akákoľvek zmienka o chýbajúcich komponentoch bola
z 13.7.2007, teda po uplynutí lehoty keď už malo byť odovzdané celé dielo. Chýbali nejaké úpinky. Od
kolegov Š. a Y. dostal informáciu, že úpinky chýbajú nie preto, že by ich bolo dodané menej, ale preto,

že boli spálené zlou manipuláciou. Svedok uviedol, že lehoty na dodávku komponentov boli dodržané.

Svedok T. X., servisný technik firmy HYDAC uviedol, že má vedomosť, že sa robili skúšky tesnosti a vie
o tom, že bola vytýkaná kvalita zvarov.

Svedok J. Š., projektant hydraulických systémov vo firme HYDAC uviedol, že ako projektant sa na

zariadeniach, ktoré sú predmetom sporu nepodieľal, robil len pomocné práce. Zúčastnil sa záverečnej
fázy a vie o tom, že boli problémy s kvalitou zvarov.

Svedok M. O., servisný technik firmy HYDAC vypovedal, že neprišli zariadenia od žalobcu do HYDACU
kompletné, tak išli zamestnanci HYDACU na výpomoc do firmy žalobcu, robili skúšky tesnosti a neskôr

to prešlo až do fázy montáže a demontáže. Skúšky tesnosti prebiehali tak, že rúry na zariadení sa z
jednej strany zapchali, z druhej strany sa naplnili vodou, dotlačili dusíkom a zisťovali tesnosť a v prípade
netesnostitozváračidozvárali.Žiadnyprotokolotlakovýchskúškachnerobili.Ďalejuviedol,žeužalobcu
celé prázdniny pracovalo šesť až desať ľudí z HYDACU. Ku zvarom svedok uviedol, že ich kvalitu
posúdiť nevie, ale vie, že sa celé zariadenia vracali z Nemecka kvôli zvarom a potom sa tam robili

röntgenové skúšky.

Žalovaný predložil do spisu protokol o odbere hydraulických agregátov firmou „MW MŰLLER
WEINGARTEN“ (č.l. 477), z ktorého vyplýva, že kvalita prevedenia nezodpovedá štandardom MW,
prepracovanie sa vykoná vo firme HYDAC v Erfurte dvomi zváračmi z Nemecka a prepracovanie

je potrebné 100% preveriť z hľadiska kvality. Žalovaný ďalej predložil do spisu protokoly o skúške
prežiarením a fotodokumentáciu (č.l. 537-541, 546-549), z ktorej vyplýva, že väčšina zvarov
nevyhovovala. V spise na čísle listu 554 a nasledujúce sa nachádza listina predložená žalovaným zo
stretnutia pracovníkov MW MŰLLER WEINGARTEN z augusta 2007 podľa ktorej tlakové potrubie na
hydraulických agregátoch je zhotovené tak zle, že musí byť celé vymenené za nové, všetky zvary sú

vadné, absolútne neprípustné osadenia a nepasujúce prvky. V listine sa ďalej uvádza, že obava, že
kompenzátory, ktoré bolo vidieť predtým na fotografii neudržia tlak sa žiaľ potvrdila. Zdôrazňuje sa
potreba obstarania materiálu vo veľkom rozsahu.

Žalobcom boli predložené do spisu dodacie listy preukazujúce dodávku materiálu, z ktorých vyplýva, že

v prevažnej miere bol materiál dodávaný v mesiaci máj 2007 a prvá polovica júna 2007 (viď sumár č.l.
603-604, dodacie listy č.l. 605-631).

Zo znaleckého posudku vyhotoveného Doc. Ing. Tiborom Doničom CSc. okrem iného vyplýva, že znalec
okrem ohliadky vzorky potrubí študoval aj spis Zváračského ústavu v Bratislave a zistil, že 78,5%

všetkých zvarov nevyhovovalo norme STN-EN ISO 12517. Vizuálnou kontrolou bolo skontrolovaných
105 kusov spojov, pričom 91 kusov nespĺňalo kritéria normy STN-EN ISO 5817, t.j. zvarové spoje
nevyhovovali ani najmiernejšiemu stupňu kvality D. Vzorky potrubí, ktoré boli prevezené z firmy
HYDAC Martin do firmy CONSULTING-CONTROL OF WELDING v Žiline znalec veľmi zodpovedne
identifikoval ako vzorky identické s experimentálnym materiálom hodnoteným vo VUZ Bratislava.

Náhodné röntgenografické analýzy potvrdili závery VUZ Bratislava. Z posudku ďalej vyplýva, že zvárači
H., D., W. nemajú oprávnenie zvárať na tlakovom potrubí. Potrubia o priemere 48,3x8 a 76x12 nemôže
zo spoločnosti JUDAS zvárať nikto. Potrubia o priemere 139x4 a 168,3x4,5 môže zo spoločnosti JUDAS
zvárať p. T.. K objednávke znalec uviedol, že formulácii rozumie tak, že firma HYDAC Martin požadovala
kontrolu hydraulického potrubia na tlakovú skúšku a nie zvarov.

Na pojednávaní znalec vypovedal, že vzorky, ktoré mu boli predložené žalovaným verifikoval ako tie,
ktorésúpredmetomsporu,urobiltaknazákladevýkresovejdokumentácie,geometrickéhotvaruanaviac
na vzorkách sa nachádzali vstupy po röntgenoch, čo preukazovalo vykonanie röntgenových skúšok.Z týchto vzoriek podľa vlastného uváženia nezávisle od žalovaného vybral časť a táto bola prevezená
do Žiliny do firmy Consulting - Control of Welding. V tejto firme sa podrobili röntgenovej analýze a
výsledky sa v podstate zhodovali s výsledkami Výskumného ústavu zváračského. Znalec uviedol, že

je jednoznačné, že predložené vzorky nezodpovedali Slovenskej technickej norme 690012. Formulácia
„skúšať zvar na tlakovú skúšku“ je nezmysel. Tlakom sa skúša celý systém, ktorého súčasťou sú aj
konkrétne zvary. V objednávke znalec nenašiel akej skúške majú byť podrobené zvary. V objednávke
sa však uvádza objednávka na zváračov, ktorí zvárajú na 250 barrov, ako zistil znalec z predložených
zváračských dokladov, zvárači nezodpovedali kvalite aká bola požadovaná v objednávke. Znalec zotrval

na konštatovaní, že 73 zvarov nevyhovovalo STN EN ISO 12517 a 91 kusov zo 105 kusov vizuálne
kontrolovaných nezodpovedalo kritériám normy STN EN ISO 5817. Znalec skonštatoval, že zvary na
100% musia zodpovedať technickým normám a stačí, že v systéme jeden zvar nevyhovuje norme a
celý systém je diskvalifikovaný a skolabuje. Ďalej znalec uviedol, že zvárač, keď ide zvárať nemusí
vedieť akej skúške má zvar vyhovovať. Pre zvárača, ktorý má kvalifikáciu je dôležitý geometrický tvar
zvaru a potom zvárač zvolí spôsob a parametre zvárania. Na otázku samosudkyne uviedol, že celý

systém ako taký pri kvalite zvarov, ktorú posudzoval z verifikovaných vzoriek na sto percent nemohol
vyhovieť tlakovej skúške. Tiež znalec uviedol, že v technologickom postupe v projektovej dokumentácii
boli uvedené predpisy, ktorým majú dané zvary zodpovedať.

Následne sa súd v rámci dokazovania zameral na vzájomný návrh, ktorého konečná verzia po pripustení

zmeny vzájomného návrhu súdom predstavuje nárok žalovaného voči žalobcovi vo výške 90.853,19 eur
(č.l. 517 a nasl.) a pozostáva z:
I. Ceny za nevykonané práce 11.067,18 eur
II. Zľavy z ceny 21.861,29 eur
III. Náhrady škody 57.924,72 eur

V tomto vzájomnom návrhu je zahrnutá už aj suma 18.590,- eur, ktorú podľa vlastného tvrdenia a
predložených listín žalovaný dňa 2.3.2010 započítal voči nárokom žalobcu uplatnených v konaní pred
spojením vecí vedených pod sp.zn. 17Cb/69/2008.

K bodu I.

Žalovaný uviedol, že nevykonané práce boli:

1. Čistenie a morenie potrubí nevykonané v hodnote 57.328,- Sk
2. Príprava na tlakovú skúšku nevykonané v hodnote 30.172,- Sk
3. Statický výpočet na priehyb na mriežková skúška nevykonané v hodnote 6.034,- Sk

Tieto práce vykonal žalovaný, čo žalobca uznal a na tieto práce vystavil dobropis číslo 2007065, ktorým
znížil cenu diela o 91.987,- Sk, čo je 3.053,41 eur, s ktorou výškou žalovaný nesúhlasí a žiada zníženie
o 93.534,- Sk, teda o 1.547,- Sk viac ako dobropisoval žalobca.

Ďalšie nevykonané práce boli podľa žalovaného:

4. Privarenie 510 kusov výstužných trojuholníkov na všetkých desiacich kusoch rámov v hodnote
80.185,-Sk
5. Prevoz vecí z Trnavy do Modranky a použitie vysokozdvižných vozíkov v hodnote 14.500,- Sk
6. Práca troch zváračov platených žalovaným v sume 28.989,- Sk

7. Montáž a demontáž komponentov na potrubiach v sume 190.089,- Sk
8. Doprava potrubí do lakovne vo Zvončíne (trasa Modranka - Zvončín a späť) v sume 9.051,- Sk
9. Skúška netesností vaní v sume 6.034,- Sk
10. Spojenie tlakových potrubí bezzvarovou metódou, prevoz komponentov z Trnavy do Modranky
v sume 3.015,- Sk

K nevykonaným prácam žalovaný uviedol, že ich hodnotu vyčíslili percentuálne a to odhadom podľa
rozsahu nevykonaných prác vzhľadom na celkovú cenu prác. Vychádzal z cenovej ponuky predloženej
žalobcom a percentá si určil žalovaný sám vlastnou úvahou, lebo jednotlivé práce nie sú v cenovej
ponuke detailne špecifikované.

K položke číslo 4. žalovaný uviedol (č.l. 399), že 510 kusov trojuholníkov nebolo privarených, zariadenie
funguje aj bez toho. Dohodnutá cena zahŕňala aj 510 kusov trojuholníkov na privarenie a kompenzácia,
ktorá bola žalobcom ponúknutá nebola dostatočná v porovnaní s hodnotou tejto práce. K tejto položkežalobca uviedol, že trojuholníky boli projektantami zrušené ako zbytočné a namiesto toho boli pridané
pliešky na uchytenie roštov a tieto neboli fakturované - toto bola ako kompenzácia.
K položke číslo 10. žalobca uviedol (č.l. 842), že nerozporuje, že tieto práce skutočne nevykonal, avšak

si myslí, že to ani nebolo fakturované a ak to aj bolo zahrnuté v cene, tak to bolo kompenzované prácou
ľudí žalobcu, ktorí na diele robili aj 14 hodín denne a tie práce naviac nezahŕňajú ani polovicu nákladov.
Na toto reagoval žalovaný, že táto položka 10 bola fakturovaná, bola aj súčasťou objednávky a nebola
dopropisovaná.

K bodu II. zľava z ceny diela - žalovaný na otázku samosudkyne uviedol, že omylom uplatnil dvakrát
položku 80.185,- Sk aj titulom nevykonaných prác aj titulom zľavy a žiada ju len raz. Celkom zľavu za
vadne vykonané práce uplatňuje vo výške 21.861,29 eur.

K bodu III. náhrada škody - žalovaný uviedol, že táto zahŕňa 50.000,- eur, ktorú musel žalovaný zaplatiť
svojmu odberateľovi HYDAC SYSTEM GMBH v Nemecku a sumy 3.609,51 eur za dve dopravy z

Modranky do Erfurtu a späť a sumy 4.315,21 eur, ktorá škoda vznikla tým, že žalovaný bol nútený dať
preskúmať zvary Výskumnému ústavu zváračskému v Bratislave, aby mohol kvalifikovane reklamovať
vady.KškodetitulomdopravyzModrankydoErfurtuaspäťžalovanýuviedol,žeeštepredprotokolárnym
odovzdaním diela bolo časť zariadení vyvezených do Erfurtu, kde sa zistili nedostatky, a preto žalovaný
zariadenia naložil a doviezol späť na Slovensko. K tomuto vypovedal svedok N. Š. (č.l. 1261), že

zariadenia sa skutočne vrátili z Nemecka, ale nevie presne koľkokrát, stále sa to vracalo, rúry sa museli
rozoberať a dávať na opravu. Svedok N. J. k tomuto uviedol, že mesiac po tom ako boli zariadenia
vyvezené do Nemecka, tak všetky potrubia boli zlé, vzorky z týchto zariadení konkrétne svedok viezol
na Slovensko. Samotný žalobca k tomuto uviedol, že z Nemecka sa vrátili len dve zariadenia FS 1000
a ZPA 1300 za účelom čistenia. Nemci bez toho, že by zistili nedostatky požadovali skúšku na röntgen.

Z týchto vyššie uvedených nárokov žalovaného voči žalobcovi, žalovaný podaním zo dňa 2.3.2010
doručeného súdu 3.3.2010 časť vo výške 18.590,- eur započítal voči nárokom žalobcu v konaní ešte
pôvodne vedenom pod sp.zn. 17Cb/69/2008. Tento nárok, ktorý započítava pozostáva zo zľavy z ceny
naviac prác v sume 3.400,- eur a škody na započítanie len vo výške 15.190,- eur, pričom celková škoda

bola vyššia a je špecifikovaná v bode III. V spise nie je pripojená doručenka od právneho zástupcu
žalobcu, ktorá by svedčila o doručení započítacieho prejavu, avšak z vyjadrenia právneho zástupcu
žalobcu zo dňa 12.3.2010 (č.l. 293) je zrejmé, že najneskôr 12.3.2010 bol právnemu zástupcovi žalobcu
započítací prejav doručený.

Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo

a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na
svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela.
Ak zo zmluvy, alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred

dojednaným časom.

Podľa § 539 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka veci, ktoré má objednávateľ podľa zmluvy obstarať
na vykonanie diela, je povinný odovzdať zhotoviteľovi v čase určenom v zmluve, inak bez zbytočného
odkladu po uzavretí zmluvy.

Podľa § 549 ods. 1 veta za bodkočiarkou Obchodného zákonníka ak sa strany po uzavretí zmluvy
dohodnú na rozšírení diela, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu primerane zvýšenú.

Podľa § 550 Obchodného zákonníka objednávateľ je oprávnený kontrolovať vykonávanie diela. Ak

objednávateľ zistí, že zhotoviteľ vykonáva dielo v rozpore so svojimi povinnosťami, je objednávateľ
oprávnený dožadovať sa toho, aby zhotoviteľ odstránil vady vzniknuté vadným vykonaním a dielo
vykonával riadnym spôsobom. Ak tak zhotoviteľ diela neurobí ani v primeranej lehote mu na toposkytnutej a postup zhotoviteľa by viedol nepochybne k podstatnému porušeniu zmluvy (§ 345), je
objednávateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy.
Podľa § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku

určenému v zmluve.
Podľa § 560 ods. 2 veta pred bodkočiarkou Obchodného zákonníka zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré
má dielo v čase jeho odovzdania (§ 554).
Podľa § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak
objednávateľ neoznámi vady diela po

a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí,
b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke
uskutočnenej podľa odseku 1,
c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti,
najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Pri vadách
na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.

Podľa § 564 Obchodného zákonníka pri vadách diela platia primerane § 436 až § 441. Objednávateľ
však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho
povahu nemožno vrátiť, alebo odovzdať zhotoviteľovi.
Podľa § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným

spôsobom (§ 345 oids. 2), môže kupujúci:
a) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru
a požadovať odstránenie právnych vád,
b) požadovať odstránenie vád opravou, ak sú vady opraviteľné,
c) požadovať primeranú zľavu z ceny, alebo

d) odstúpiť od zmluvy.

Podľa § 436 ods. 2 Obchodného zákonníka voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu
patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu
po tomto oznámení. Uplatnený nárok nemôže kupujúci meniť bez súhlasu predávajúceho. Ak sa však

ukáže, že vady tovaru sú neopraviteľné, alebo že s ich opravou by boli spojené neprimerané náklady,
môže kupujúci požadovať dodanie náhradného tovaru, ak o to predávajúcu požiada bez zbytočného
odkladu po tom, čo mu predávajúci oznámil túto skutočnosť. Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v
primeranej dodatočnej lehote, alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci
odstúpiť od zmluvy, alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny.

Podľa § 436 ods. 4 Obchodného zákonníka popri nárokoch ustanovených v odseku 1 má kupujúci nárok
na náhradu škody, ako aj na zmluvnú pokutu, ak je dojednaná.
Podľa § 439 ods. 1 Obchodného zákonníka nárok na zľavu z kúpnej ceny zodpovedá rozdielu medzi
hodnotou, ktorú by mal tovar bez vád, a hodnotou, ktorú by mal tovar dodaný s vadami, pričom pre

určenie hodnôt je rozhodujúci čas, v ktorom sa malo uskutočniť riadne plnenie.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia, alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného do 15.1.2009 ak je dlžník v omeškaní so splnením
peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené
v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzby Národnej banky Slovenska uplatňovaná
pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková

sadzby Národnej banky Slovenska platná prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas
celého tohto polroka.

Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené

okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je
rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomné pohľadávky kryjú, ak niektorý z účastníkovurobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky
spôsobilé na započítanie.

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatňovaním.

Podľa § 97 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku odporca môže za konania uplatniť svoje práva proti
navrhovateľovi i vzájomným návrhom.

Podľa § 98 Občianskeho súdneho poriadku vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti
navrhovateľovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené
viac, než čo uplatnil navrhovateľ. Inak súd posudzuje takýto prejav len ako obranu proti návrhu.

Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia a zistený skutkový stav veci súd mal za preukázané

a medzi účastníkmi zostalo nesporené, že žalobca so žalovaným uzavreli zmluvu o dielo, predmetom
ktorej boli zariadenia FS 1000 ZPA 1300, FS 1500 a FS 1750 a to konkrétne kompletná montáž
komponentov podľa schémy a projektu, vyčistenie potrubí morením, konkrétna príprava na tlakové
skúšky,skúškatesnostizáchytnejvane,statickývýpočetnapriehyb,mriežkováskúškalaku,pieskovanie
a striekanie, naloženie jednotiek na nákladný automobil, vhodné upevnenie príchytiek na zdvíhanie

žeriavom a u potrubí rozmeru 38 mm špeciálne roztemovanie koncov pre skrutkovanie Foss - Bördel.
Cena za dielo bola dohodnutá na sumu 1.450.000,- Sk bez DPH a termíny dodávky diela boli stanovené
nasledovne:
- v 24. kalendárnom týždni 2 kusy FS 1000
- v 26. kalendárnom týždni 2 kusy FS 1000

- v 24. kalendárnom týždni 2 kusy ZPA 1300
- v 28. kalendárnom týždni 1 kus FS 1500 a 1 kus FS 1750.
Tiež medzi účastníkmi zostalo nesporné, že žalovaný zálohovými platbami uhradil z ceny diela sumu
1.122.750,- Sk s DPH a neuhradená zostala suma 327.250,- Sk s DPH. Ďalej bolo medzi účastníkmi
nesporné, že časť prác, ktoré mal podľa zmluvy o dielo vykonať žalobca po vzájomnej dohode vykonal

žalovaný, jednalo sa konkrétne o čistenie a morenie potrubných rozvodov, statický výpočet na priehyb,
príprava na tlakovú skúšku a statický výpočet. Na tieto nevykonané práce vystavil žalobca v prospech
žalovaného dobropis 207065 na celkovú sumu 91.987,- Sk. O túto dobropisovanú sumu bola potom
ponížená zostávajúca časť nezaplatenej ceny za dielo. Výsledná suma, ktorú žalovaný žalobcovi ako
zostávajúcu časť ceny diela nezaplatil, potom predstavovala sumu 7.809,30 eur (235.262,97 Sk) čo už

je cena s DPH. K zaplateniu tejto nezaplatenej časti ceny diela preto súd žalovaného zaviazal.

Žalobca sa v žalobe (pôvodne vedenej pod sp.zn. 22Cb/67/2008) domáhal aj úrokov z omeškania vo
výške 14,75% ročne zo sumy 235.263,- Sk od 7.9.2007 do zaplatenia. Súd vykonaným dokazovaním
zistil, že nedoplatok ceny diela bol vyúčtovaný faktúrou č. 207051 splatnou 7.9.2007, z čoho je zrejmé,

že sa žalovaný do omeškania dostal až dňom 8.9.2007, a preto súd v časti úrokov z omeškania z
dlžnej sumy za deň 7.9.2007 žalobu zamietol. Tiež žalobca požadoval úrok z omeškania vo výške
14,75% ročne z dlžnej sumy, avšak súd mal preukázané, že základná úroková sadzby Národnej
banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka v ktorom došlo k
omeškaniu bola 4,25%, a preto žalobcovi prislúchali úroky z omeškania s poukazom na § 369 ods. 1

Obchodného zákonníka účinného do 15.1.2009 vo výške 14,25% (dohoda ohľadom úrokov z omeškania
nebola preukázaná), a preto v presahujúcej časti 0,5% ročne z dlžnej sumy súd tiež žalobu zamietol.

Okremzostávajúcejnezaplatenejčasticenydielasúdžalovanéhozaviazalajkzaplateniusumy5.266,20
eur , čo predstavovalo preukázanú cenu naviac prác, ktoré vykonal po vzájomnej dohode žalobca

pre žalovaného. To, že existovala medzi žalobcom a žalovaným dohoda ohľadom vykonania prác na
tom istom diele, ktoré neboli zahrnuté v pôvodnej objednávke, mal súd preukázané jednak tvrdením
žalobcu a vyjadreniami svedkov - zamestnancov žalovaného Y. a Š.. Väčšina naviac prác súvisela so
zmenami v projektovej dokumentácii, alebo vyvstala na základe požiadaviek odberateľa žalovaného.
Súd mal teda preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k dohode na rozšírení diela (§

549 ods. 1 ObZ.) Žalobca sa žalobou za tieto naviac práce domáhal zaplatenia sumy 560.094,90 Sk
(18.591,74eur).Naviacprácepodľažalobcumalispočívaťzprácachsúvisiacichsozmenamiprojektovej
dokumentácie. Výpoveďami svedkov Y. a Š. mal súd preukázané, že skutočne dochádzalo k zmenám
v projektovej dokumentácii a následne k požiadavke prerobenia časti diela v zmysle zmien v projektovejdokumentácii. Obidvaja svedkovia sa však zhodli na tom, že nebolo postupované pri zhotovovaní diela
v zmysle objednávky, podľa ktorej sa jednotlivé zariadenia mali zhotovovať postupne, ale zhotovovali sa
naraz viaceré zariadenia a preto keď sa prerábalo tak sa zbytočne navýšili náklady, lebo keby sa robil

jeden skúšobný výrobok nebolo by potom nevyhnutné robiť nápravu pri všetkých ďalších. Vzhľadom na
výpovede svedkovi, ktorí sa konkrétne vyjadrovali ku každej položke naviac prác (č.l. 15 až 17 spisu)
potom u
zariadenia FK 1000 (č.listu 15 - 17)
- v položke 1 súd priznal len sumu 320,- Sk za demontáž konzoly na jednom zariadení FK 1000

- v položke 2 tiež priznal len sumu 320,- Sk za montáž konzoly na jednom zariadení FK 1000
- v položke 3 túto súd nepriznal, lebo išlo o duplicitu s položkou 1
- položka 4 neexistuje
- v položke 5 súd priznal sumu 2.028,52 Sk za materiál na jednu konzolu a k cene dospel tak, že ak
na štyri konzoly bol potrebný materiál 129 kg, tak na jednu konzolu bolo potrebné 32,25 kg á 62,90 Sk
rovná sa 2.028,52 Sk

- v položke 6 súd priznal 320,- Sk za demontáž konzoly len na jednom FK 1000
- v položke 7 cenu tohto materiálu súd nepriznal, lebo sa jedná o duplicitu s položkou 5
- v položke 8 súd priznal celú sumu 5.120,- Sk
- v položke 9 súd priznal celú sumu 10.240,- Sk
-vpoložke10súdpriznalsumu9.560,-Skzaopieskovaniealakovanielenjedného kusarámovFK1000

- v položke 11 priznal súd celú sumu 2.560,- Sk
- v položke 12 túto celú sumu nepriznal, pretože ako vyplynulo z výpovede svedka Strušku, nakládka
sa nedá robiť bez závesných ok a keďže v zmluve o dielo sa žalobca zaviazal vykonať nakládku, tak
cena týchto ok bola zahrnutá v cene diela.
Zariadenia FK 1500 (číslo listu 15 - 17)

- súd priznal za naviac práce, ktoré si účastníci medzi sebou dohodli ako bolo preukázané výpoveďami
svedkov Y. a Š. sumu 27.564,- Sk (914,96 eur) a nepriznal sumu za položku 9 v sume 6.000,- Sk
(199,16 eur), pretože ako vyplynulo z výpovede svedka Y. nakládka sa nedá robiť bez závesných ok
a nakládka bola v zmysle zmluvy o dielo predmetom práce žalobcu a teda bola cena závesných ok
zahrnutá v zmluve o dielo

Zariadenia ZPA 1300 (číslo listu 15 - 17)
- položku 1 v sume 3.000,- Sk súd nepriznal celú, pretože ako sa vyjadril samotný žalobca, táto položka
sa dostala do zariadenia ZPA 1300 omylom
- položku 2 priznal celú v sume 1.488,- Sk
- v položke 3 súd priznal len sumu 2 x 320,- Sk = 640,- Sk, pretože ako vyplynulo z výpovede svedkov

Y. a Š., ako aj zo samotnej objednávky v prípade, že by bol dodržaný technologický postup a bolo
by sa vyrábalo postupne, nemuseli sa potom prerábať všetky zariadenia, ale len jedno. Ak teda na 4
zariadenia, ktoré si žalobca vyúčtoval bolo treba 8 normohodín, tak na jedno zariadenie boli potrebné
dve normohodiny á 320,- Sk.
- v položke 4 súd neuznal celú sumu 3.200,- Sk a to vzhľadom na výpoveď svedka Y. (č.l. 122), ktorý

uviedol, že konzoly naozaj boli zakreslené v projektovej dokumentácii a naozaj sa musia demontovať,
pretože je to pomôcka pri montáži a keby tam konzoly neboli nedá sa položiť potrubie. Keď sa potrubie
položí, konzoly sa demontujú. Z uvedenej svedeckej výpovede vyplýva, že ide o bežný technologický
postup a nemôže ísť o naviac prácu.
- v položke 5 súd nepriznal celú sumu 9.600,- Sk, súd vychádzal z výpovede svedka Y., ktorý uviedol,

že ani jedno zariadenie nebolo nemeckým odberateľom odobraté pre zlú kvalitu zvarov. Tiež uviedol,
že kompletne všetky potrubné trasy sa robili nanovo. Vychádzajúc z tejto výpovede súd ma za to, že v
žiadnom prípade nemohlo ísť o práce naviac, ale o odstraňovanie vád diela.
- v položke 6 súd neuznal celú sumu 46.080,- Sk z rovnakých dôvodov ako u položky číslo 5
- v položke 7 súd neuznal celú sumu 12.160,- Sk z rovnakých dôvodov ako u položky číslo 5, súd

priznal len trikrát sumu 1.130 čo je 3.390,- Sk a to vzhľadom na výpoveď svedka Y., ktorý uviedol, že
zaslepovacie príruby sa robili celkom tri kusy a to z toho dôvodu, že tie, ktoré sa vyrobili u zariadenia
ZPA 1300, tie isté sa dali použiť aj u zariadenia ZPA 1750
-vpoložke9súdnepriznalcelúsumu19.200,-Sk,leboakomalsúdpreukázanéaakoužvyššievysvetlil,
závesné oká boli využité na nakládku, ktorú mal v zmysle zmluvy o dielo vykonať žalobca.

Zariadenia ZPA 1750 (číslo listu 15 - 17)
- v položke 1 súd priznal celú sumu 15.066,- Sk a to pretože ju mal preukázanú výpoveďou svedka
Y., ktorý uviedol, že naozaj dochádzalo k spevneniu rámov, lebo v pôvodnom projekte pravdepodobne
došlo k chybe v statickom výpočte- v položke 2 súd priznal celú sumu 1.920,- Sk, túto sumu uznal samotný žalovaný
- v položke 3 súd uznal celú sumu 3.840,- Sk, tieto práce mal súd preukázané výpoveďou svedka Y.
- v položke 4 súd priznal celú sumu 5.022,- Sk, vykonanie týchto prác mal súd preukázanú výpoveďou

svedka Y.
- v položke 5 neuznal súd celú sumu 8.800,- Sk z dôvodu ako už súd vyššie ustálil, že závesné oká sú
súčasťou nakládky, ktorú mal v zmysle o dielo vykonať žalobca
- v položke 6 súd neuznal celú sumu 4.050,- Sk a to vzhľadom na výpoveď svedka Y., ktorý uviedol
(č.l.123), že išlo o špeciálne príruby, ktoré boli súčasťou projektovej dokumentácie, tieto príruby mal

vyrobiť žalobca a boli zahrnuté v pôvodnej cene diela
- v položke 7 súd neuznal celú sumu 4.560,- Sk z dôvodov ako v položke 6
- v položke 8 súd priznal len cenu za tri kusy prírub 60x10, teda trikrát 1.100,- Sk čo je 3.300,- Sk, zvyšok
súd nepriznal, lebo tri kusy príruby 12,5x75 súd priznal u zariadenia ZPA 1300 a ako vypovedal svedok
Y. tie isté sa používali aj u zariadenia ZPA 1750.
Okrem jednotlivých naviac prác u konkrétnych zariadení si žalobca vyúčtoval (č.l. 17) dopravu zariadenia

FK 1000 a ZPA 1300 do Martina a späť dňa 9.7. až 12.7.2007 v sume 16.000,- Sk (531,02 eur) a žeriav
použitýpritejtodopravevsume7.750,-Sk(257,25eur).Nákladyspojenéstoutodopravousúdžalobcovi
priznal a to z toho dôvodu, že ako vyplynulo z výpovede samotného žalovaného, tento mal obavy ukázať
nemeckému partnerovi v akých podmienkach u žalobcu výroba prebieha a z toho dôvodu boli kvôli
návšteve nemeckého partnera na žiadosť žalovaného prevezené vyššie uvedené zariadenia do Martina.

Takáto doprava nebola súčasťou zmluvy o dielo, bolo rozhodnutím žalovaného, že zariadenia ukáže
nemeckému partnerovi v Martine, o prevoz zariadení požiadal žalobcu a tento uvedené zrealizoval, čo
súd považoval za dohodu medzi žalobcom a žalovaným.

Ďalej si žalobca (č.l. 17) vyúčtoval sumu 100.000,- Sk za presun výroby do Modranky a 50.000,- Sk za

nájomné. Uvedené položky súd žalobcovi nepriznal z toho dôvodu, že zmluvou o dielo sa zaviazal dielo,
ktoré bolo predmetom zmluvy vykonať, súc si vedomý svojich kapacitných možností. Ak z akéhokoľvek
dôvodu jeho kapacitné možnosti nepostačovali na realizáciu diela a bol nútený sa presťahovať do
priestorovvyhovujúcejších,jepovinnýsámstýmtosúvisiacenákladyznášať.Žalobcasazmluvouodielo
ani žiadnou inou zmluvou k tomuto nezaviazal. Uvedenú skutočnosť preukazuje aj výpoveď žalovaného

(č.l. 123), ktorý uviedol, že priestory na výrobu mal zabezpečiť zhotoviteľ diela a priestory v Modranke
boli prenajaté ešte pred prijatím objednávky a teda sa počítalo s tým, že vyrábať sa započne už v
Modranke.
Tiež si žalobca vyúčtoval naviac sumu 16.900,- Sk (560,97 eur) za 26 kusov nôh, túto položku mu súd
priznal, lebo ako vyplýva z preberacieho protokolu, žalovaný dodávku nerozporoval.

Celkom teda ako vyplýva z vyššie uvedeného za naviac práce súd priznal žalobcovi sumu 5.266,20
eur s DPH (4.426,21 eur plus 839,99 eur DPH). Pokiaľ žalovaný argumentoval neúmerným počtom
normohodín, za ktoré žalobca jednotlivé práce vykonával, tak žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal
o čo svoje tvrdenie opiera.

Za tieto naviac práce, ktoré žalovaný nezaplatil si žalobca účtoval aj úroky z omeškania. Súd úroky z
omeškania priznal len zo sumy 5.266,20 eur, ktorá bola preukázaná. Žalobca požadoval úroky vo výške
14,75% ročne z dlžnej sumy od 5.11.2007. Naviac práce, ako mal súd preukázané boli vyúčtované
faktúrou 207077 (č.l. 14) so splatnosťou 5.11.2007, teda omeškanie nastalo dňom nasledujúcim, teda

6.11.2007 a teda úroky za deň 5.11.2007 súd zamietol. Tiež mal súd preukázané, že v rozhodnom
období bola základná úroková sadzby Národnej banky Slovenska 4,25% a žalobcovi teda prislúchali
úroky z omeškania s poukazom na ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného do 15.1.2009
vo výške 14,25% (dohoda ohľadne úrokov z omeškania u naviac prác preukázaná nebola), a preto v
presahujúcej časti 0,5% ročne z dlžnej sumy súd žalobu zamietol.

Pokiaľ ide o vzájomný návrh žalovaného voči žalobcovi, tento pozostával z ceny nevykonaných prác v
sume 11.067,18 eur, zo zľavy z ceny diela v sume 21.861,29 eur a náhrady škody. Škoda pozostávala
zo sumy 50.000,- eur, ktoré musel žalovaný uhradiť svojmu odberateľovi HYDAC SYSTEM GMBH v

sume 50.000,- eur, zbytočné vykonanie dvoch prepráv zariadení z Modranky do Erfurtu a späť v sume
3.609,51 eur a v nákladoch v súvislosti s preskúmaním zvarov vo Výskumnom ústave zváračskom v
Bratislave v sume 4.315,21 eur. Dňa 2.3.2010 (č. l. 250) žalovaný započítal voči žalobcovi výlučne
v konaní 17Cb/69/2008 (v tom čase ešte nedošlo k spojeniu veci), sumu 15.190 eur ako časť škodyv celkovej výške 50.000,- eur, ktoré zaplatil žalovaný nemeckému odberateľovi HYDAC SYSTOM
GMBH a započítal ďalej titulom vád na naviac prácach v sume 3.400,- eur ako zľavu za nekvalitne
vykonané zvary pri naviac prácach. Pokiaľ ide o započítanie sumy 3.400,- eur titulom vád na naviac

zváračských prácach ako súd už vyargumentoval pri naviac prácach, ktoré si žalobca účtoval voči
žalovanému, tak v danom prípade nešlo o naviac práce, pretože sa len odstraňovali vady už nekvalitne
vyhotovených zvarov na jednotlivých zariadeniach, nejednalo sa teda o rozšírenie rozsahu diela a
náklady spojené s odstraňovaním týchto vád je povinný znášať zhotoviteľ-žalobca a teda z tohto titulu
neexistuje pohľadávka žalobcu voči žalovanému a teda žalovaný nemá svoju pohľadávku voči čomu

započítať, keďže nemôže započítavať voči neexistujúcej pohľadávke. V danom prípade teda absentuje
vzájomnosť pohľadávok ako to má na mysli § 580 Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ ide o započítanie sumy 15.190,- eur titulom škody, ktorá mala vzniknúť žalovanému titulom
zaplatenej sumy 50.000,- eur nemeckému odberateľovi, tak súd konštatuje, že túto pohľadávku
žalovaného nemožno považovať za škodu, pretože ak nemecký odberateľ objednal u žalovaného

dielo, ktoré žalovaný zhotovoval čiastočne subdodávateľsky prostredníctvom žalobcu, tak nemeckému
odberateľovi žalovaného vzniklo právo pri nekvalitne dodanom diele uplatňovať si voči žalovanému
nároky z vád. Ak nemecký odberateľ žalovaného sa rozhodol celé dielo nanovo prerobiť a takto ho dodať
následne svojmu odberateľovi, tak tento odberateľ mu musel za dodané dielo zaplatiť a teda nemohla
nemeckému odberateľovi žalovaného vzniknúť škoda titulom nákladov na prerábanie diela, pretože

tieto náklady si čoby cenu diela vyúčtoval voči svojmu odberateľovi. Majetok nemeckého odberateľa
žalovaného sa teda reálne neznížil a súd zotrváva na tvrdení, že mu zostali zachované voči žalovanému
nároky len titulom vád diela, ktoré však neuplatnil.

Čo sa týka samotného vzájomného návrhu, tak celková cena diela predstavovala sumu 48.131,18 eur

(1.450.000,- Sk). Žalovaný si vzájomným návrhom ako zľavu za nekvalitne vykonané a teda vadné dielo
uplatnil sumu 21.861,29 eur. Vykonaným dokazovaním a to predovšetkým zo záverov Výskumného
ústavu zváračského v Bratislave vyplýva, že zo 105 kusov zvarovaných spojov bolo vizuálnou kontrolou
zistené, že 91 kusov nespĺňa kritéria normy STN EN ISO 5817 a tieto zvarové spoje nevyhovovali ani
najmiernejšiemu stupňu kvality D, teda 87% zvarových spojov bolo nevyhovujúcich.

Skúškou prežiarením bolo kontrolovaných 93 kusov zvarových spojov, pričom 73 kusov nevyhovovalo
normeSTNENISO12517anevyhovovalianinajmiernejšejúrovniprípustnosti3.Zcelkovéhopočtubolo
teda 68% zvarových spojov nevyhovujúcich. Zo záverov Výskumného ústavu zváračského Bratislava
tiež vyplýva, že zistené chyby poukazujú na nedostatočnú zručnosť zváracieho personálu a nesprávny

postup pri zváraní.

K rovnakým záverom dospel aj do konania pribratý znalec Doc. Ing. Tibor Donič CSc., ktorý v posudku
1/2012 uviedol, že ním vykonané náhodné röntgenologické analýzy potvrdili závery VÚZ Bratislava,
to znamená až 78,5% všetkých preverovaných zvarov nevyhovovalo norme STN EN ISO 12517 a 91

kusov zo 105 preverovaných kusov pri vizuálnej kontrole nespĺňalo kritéria normy STN EN ISO 5817.
V posudku sa ďalej uvádza, že pokiaľ objednávka hovorí o kompletnej príprave na tlakové skúšky, tak
znalec tomuto rozumie tak, že bola objednávaná kontrola hydraulického potrubia na tlakovú skúšku
a nie zvarov. Toto tvrdenie v znaleckom posudku preukazuje tvrdenia samotného žalovaného, ktorý
od počiatku tvrdil, že tlakovou skúškou sa nemala preverovať kvalita zvarov. V znaleckom posudku

znalec považoval za potrebné uviesť, že tím zváračov žalobcu, ako aj zvárači, ktorých poskytol žalovaný
nezodpovedali úplne svojimi certifikátmi kritériám pre zhotovenie takto náročných hydraulických celkov.

Pri výsluchu na pojednávaní znalec uviedol, že bolo potrebné pri danom diele aby všetky zvary
zodpovedali na 100% technickej norme STN EN ISO 12517, pretože stačí, že v systéme jeden zvar

nevyhovuje uvedenej norme, tak celý systém je diskvalifikovaný a skolabuje. Celý systém ako taký pri
kvalite zvarov, ktorú znalec posudzoval z verifikovaných vzoriek na 100% nemohol vyhovieť tlakovej
skúške. Znalec tiež uviedol, že v projektovej dokumentácii nemusí byť uvedené akému tlaku musí
zhotovený systém zodpovedať, lebo to nie je informácia potrebná pre zvárača. Zvárač musí vychádzať
z výkresu.

Tvrdenie žalobcu, ktorý spochybnil či znalec vôbec skúmal vzorky pochádzajúce z konkrétneho diela
bolo vyvrátené samotným znalcom, ktorý uviedol, že jednak porovnal výkresy a rozmery s konkrétnymi
vzorkami, preštudoval rozsiahlu farebnú fotodokumentáciu a nemal pochybnosti o vieryhodnosti jemupredloženýchvzoriek. Viedlahoktomuajfarebnátotožnosťkomponentovpredloženýchakomponentov
na fotodokumentácii. Tiež identifikoval čísla, ktorými zvary opatril VÚZ v Bratislave a čísla zvarov
uvedené v posudku VÚZ Bratislava sa zhodovali s číslami na vzorkách.

Tvrdenia žalovaného o vadnosti diela spočívajúce v nekvalite zvarov a s touto nekvalitou spojené
následkypotvrdiliajsvedkoviaatonapríkladsvedokN.Y.(J.),ktorýuviedol,žeanijednajednotkanebola
odobratá odberateľom žalovaného z dôvodu nekvalitných zvarov. Zhodne ako znalec tento svedok
uviedol, že tlaková skúška nehovorí o kvalite zvarov. Pokiaľ ide o autentickosť vzoriek predložených

znalcovi, svedok potvrdil, že sám vyberal zo zariadení, ktoré boli v Nemecku vyhodené ako nekvalitné
vzorky, ktoré osobne odovzdával VÚZ v Bratislave. Pokiaľ ide o kvalitu zvarov a teda vady diela, tieto boli
preukázané aj výpoveďou svedka J. Š. (č.l. 1259), ktorý uviedol, že vie o tom, že boli problémy s kvalitou
zvarov. Tiež svedok M. O. (č.l. 1260) vypovedal, že celé zariadenia sa vracali z Nemecka kvôli zvarom.
Nekvalitu zvarov tiež preukazuje výpoveď svedka Š. (1262), ktorý vypovedal, že pri zváraní vznikala
nepresnosť, ktorá potom bola dotlačovaná španovaním, pán W. búchal kladivom po zvarencoch, bolo

to nepresne zvarené. Videl tiež vzorky, ktoré pán Y. doviezol z Nemecka, už boli rozrezané a videl tam
kvaple a neprevarené korene. Tento svedok sa tiež vyjadroval k objednanej tlakovej skúške a potvrdil
výpoveď žalovaného v tom, že tlakom sa robí skúška tesnosti a tá nepreukazuje kvalitu zvarov.

Vzhľadom na tieto dôkazy, súd mal nepochybne preukázané, že dielo zhotovené žalobcom vykazovalo

vady spočívajúce v nekvalitne vykonaných zvaroch.

Pokiaľ žalobca vytýkal nesplnenie notifikačnej povinnosti, tak súd považoval za preukázané, že žalovaný
si svoju notifikačnú povinnosť podľa § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka splnil a to ihneď pri prevzatí
diela, kde vady konštatoval v preberacom protokole zo dňa 30.8.2007, kde uviedol, že niektoré zvary

na všetkých desiatich hydraulických agregátoch nemajú dostatočnú kvalitu, neprevarené korene. Z toho
dôvodu je potrebné prekontrolovať všetky zvary a nevyhovujúce znovu urobiť. Takýmto vyjadrením
podľa názoru súdu bola splnená notifikačná povinnosť žalovaného s tým, že súčasne s oznámením vád
učinil žalovaný aj voľbu nároku z vád tým, že požadoval odstránenie týchto vád v zmysle § 436 ods. 1
písm. a) Obchodného zákonníka. Už počas vykonávania diela žalovaný ako objednávateľ kontroloval

vykonávanie diela, kde ako bolo preukázané výpoveďami svedkov vyššie uvedených, tak potom ako
sa zariadenia vrátili z Nemecka ešte pred celkovým odovzdaním diela, tak sa žalovaný dožadoval
podľa § 550 Obchodného zákonníka odstránenia vád spočívajúcu v nekvalite zvarov a dokonca na
tento účel poskytol aj troch svojich zváračov na svoje náklady. Tiež požadoval, aby sa predišlo ďalším
vadám, vykonanie röntgenovej skúšky zvarov. Potom ako bolo dielo protokolárne odovzdané, vady boli

v protokole zaznamenané a bol uplatnený aj nárok z vád, tak došlo ešte následne aj k reklamácii zo dňa
17.3.2008vktorejsauvádza,žezariadeniavykazujúvadyuvedenéužajvpreberacomprotokole.Keďže
k odstráneniu vád nedošlo ani v priebehu vykonávania diela keď žalovaný využijúc svoje oprávnenie
dané mu § 550 Obchodného zákonníka požadoval odstránenie vád a ani následne potom ako časť
zvarov bola prerobená, tak vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že aj tieto preukázané prerobené

zvary vykazovali opätovne vady, tak žalovaný pristúpil podľa § 436 ods. 2 Obchodného zákonníka k
uplatneniu nároku z vád formou zľavy z ceny diela, keďže žalobca vady v primeranej dodatočnej lehote
neodstránil. Túto zľavu prvýkrát čiastočne uplatnil dňa 20.9.2007, keď žalovaný vrátil faktúru číslo
207051 s tým, že dielo malo zásadné vady a preto žalovaný uplatňuje zľavu v sume 327.250,- Sk.
Následne tento nárok z vád vo forme zľavy z ceny diela uplatnil aj v súdnom konaní formou vzájomného

návrhu. Zľavu vyčíslil na sumu 21.861,29 eur. Súd mal za to, že na takúto zľavu má žalovaný nárok,
pretože ako vyplynulo z výpovede znalca, ako aj svedkov, postačoval by jeden nekvalitný zvar a
skolaboval by celý systém, pričom v danom prípade bola preukázaná nekvalita drvivej väčšiny zvarov,
čo oprávňovalo žalovaného požadovať podľa názoru súdu stopercentnú zľavu z ceny diela, žalovaný
však uplatnil zľavu v nižšej miere, a preto nebol dôvod mu túto nepriznať. Na požadovanie stopercentnej

zľavyzcenydielažalovanéhooprávňovalajvkonaníjednoznačnepreukázanýfakt,ževšetkyzariadenia
vyrobené žalobcom boli v Nemecku zhotovované nanovo a pôvodné boli vyhodené.

Pokiaľ ide o ďalšiu časť vzájomného návrhu, ktorý si žalovaný uplatnil voči žalobcovi sumu 11.067,18
eur za nevykonané práce, ktoré žalovaný presne špecifikoval na čísle listu 222 spisu, tak tento nárok

súd žalovanému nepriznal z nasledovných dôvodov: u položiek čistenie a morenie potrubí, príprava
na tlakovú skúšku a statický výpočet na priehyb a mriežková skúška (položky 1, 2, 3 číslo listu 522),
žalovaný si uplatnil za tietonevykonané práce sumu 3.104,76 eur (93.534,- Sk). Vykonaným dokazovaním a to dobropisom číslo
207065 z 25.10.2007 mal súd preukázané, že žalobca uznal, že tieto práce nevykonal a dobropisoval
žalovanému sumu 3.053,41 eur (91.987.- Sk). Rozdiel medzi požadovanou a dobropisovanou sumou

predstavoval sumu 51,35 eur (1.547,-Sk), ktorú žalovaný požadoval naviac, avšak túto sumu žiadnym
spôsobomnepreukázal. Zanevykonanúprácuprivarenie510kusovvýstužnýchtrojuholníkovpožadoval
žalovaný sumu 2.661,65 eur (80.185,- Sk položka číslo 4 číslo listu 522). Túto sumu súd nepriznal, lebo
ako vyplynulo z výpovedí svedkov Y. a Š. sami títo projektanti zrušili tieto trojuholníky ako nefunkčné a
tieto boli nahradené samotnými projektantami plieškami na uchytenie roštov, pričom výpoveďou žalobcu

mal súd preukázané, že tieto pliešky na uchytenie roštov žalobca nefakturoval a považoval ich cenu za
vykompenzovanú tým, že neboli montované výstužné trojuholníky.

Za prevoz vecí z Trnavy do Modranky žalovaný požadoval ako za nevykonanú prácu sumu 14.500,- Sk.
Túto sumu mu súd nepriznal z toho dôvodu, že o tomto nároku bolo rozhodnuté už vo výroku, ktorým
súd rozhodol o nárokoch žalobcu voči žalovanému, kde súčasťou žalobcom uplatneného nároku voči

žalovanému za naviac práce bol aj prevoz z Modranky do Trnavy a táto suma bola zahrnutá žalobcom
aj do faktúry za naviac práce, avšak tento nárok súd žalobcovi nepriznal, ako bolo zdôvodnené vyššie.

Pokiaľ ide o nevykonanú prácu troch zváračov, za ktorých náhradu poskytol troch zváračov žalovaný,
požadoval tento sumu 962,26 eur (28.989,- Sk položka 6 číslo listu 522), tento nárok žalovanému

súd nepriznal, lebo ako bolo preukázané písomnou dohodou medzi žalobcom a žalovaným zo dňa
17.7.2007, žalovaný sa zaviazal na vlastné náklady poskytnúť troch zváračov.

K položke číslo 7 (číslo listu 522), ktorou si žalovaný vyúčtoval montáž a demontáž potrubí v sume
6.309,80 eur (190.089,- Sk) k tejto súd uvádza, že tento nárok považoval súd za nedôvodný, pretože

táto práca bola predmetom diela, ktoré mal vykonať žalobca, či už pri samotnom vykonávaní diela, alebo
pri odstraňovaní vád a nebola preukázaná dohoda, že tieto práce namiesto žalobcu vykoná žalovaný
a že mu žalobca za tieto práce zaplatí.

K položke číslo 8 (číslo listu 522), doprava potrubí na trase Modranka Zvončín a späť, tento nárok

uplatnený žalovaným vo výške 300,44 eur (9.051,- Sk) súd nepriznal z toho dôvodu, že v zmysle zmluvy
o dielo túto prácu mal vykonať žalobca, čo aj vykonal a preukázal náklady s touto dopravou spojené
faktúrami.

K položke číslo 9 (číslo listu 522), žalovaný si uplatnil sumu 200,29 eur (6.034,- Sk) za to, že žalovaný

nevykonal skúšku tesností vaní. Tento nárok nepriznal z toho dôvodu, že ako uviedol žalobca, tieto
skúšky tesnosti vaní boli vykonávané zaplavením, po každej skúške bol vyhotovený protokol . Položka
číslo 10 (číslo listu 522), ktorou si žalovaný uplatnil sumu 100,08 eur (3.015,- Sk), za spojenie potrubí
bezzvarovou metódou a prevoz komponentov z Trnavy do Modranky, tento nárok pokiaľ ide o spoje
tlakových potrubí žalovaný nepreukázal a prevoz z Trnavy do Modranky je zahrnutý v nárokoch, ktoré si

vočižalovanémuuplatnilžalobcaatietomusúdnepriznalakonaviacprácezdôvodovskoršieuvedených
v tomto rozsudku.

Ďalším nárokom, ktorý si žalovaný uplatnil voči žalobcovi je náhrada škody vo výške 57.924,72 eur a
zahŕňa 50.000,- eur ako náhradu škody, ktorú musel žalovaný zaplatiť svojmu nemeckému odberateľovi,

túto náhradu škody súd žalovanému nepriznal z rovnakých dôvodov, ktoré súd uviedol pokiaľ ide o
započítací prejav žalovaného voči žalobcovi v sume 15.190,- eur titulom škody.

Ďalšou položkou v rámci škody, ktorú si žalovaný uplatnil voči žalobcovi bola suma 3.609,51 eur ako

náklady spojené s prevozom zariadení z Modranky do nemeckého Erfurtu, márne vykonané dvakrát.
Túto časť škody súd priznal žalovanému celú tak, ako si ju uplatnil, pretože túto preukázal predloženými
faktúrami za vykonanie tejto dopravy a to č. 150807 na sumu 33.320,- Sk (č.l. 379), faktúra č. 2007087
na sumu 36.890,- Sk (č.l. 381), faktúra č. 2007090 na sumu 28.560,- Sk (č.l. 383) faktúra č. 020907 na
sumu 21.420,- Sk (č.l. 385), faktúra č. 2007104 na sumu 9.210,50 eur (č.l. 387). Tieto náklady mal súd

preukázané aj výpismi z účtu (č.l. 380, 382, 384, 386, 388), ktoré svedčia o úhrade vyššie uvedených
faktúr. Tiež bolo preukázané výpoveďami svedkov Š., Y.Š. (W. J.), S., O., že hoci bolo povinnosťou
žalovaného dodať zariadenia svojmu nemeckému odberateľovi a bolo nesporné, že prepravu malvykonať žalovaný, tak táto preprava sa musela pre vady zvarov vykonať minimálne dvakrát zbytočne,
pretože ako boli zariadenia dodané do Nemecka, tak nemecký odberateľ ich ako vadné vrátil.

Ďalšou položkou, ktorú si žalovaný ako škodu uplatnil voči žalobcovi bola suma 4.315,21 eur ako škoda
v súvislosti s nákladmi, ktoré musel žalovaný zaplatiť Výskumnému ústavu zváračskému Bratislava za
preskúmanie kvality zvarov. Túto položku súd posúdil nie ako škodu, ale ako príslušenstvo pohľadávky
podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sú príslušenstvom pohľadávky aj náklady
spojené s jej uplatnením. Súd je toho názoru, že sa nejedná len o náklady súvisiace s uplatnením

pohľadávky v samotnom súdnom konaní, ale ide aj o náklady spojené s uplatnením pohľadávky mimo
súdneho konania, napríklad v súvislosti s uplatňovaním nárokov z vád škody a podobne. Vykonaným
dokazovaním bolo nepochybné, že už v priebehu realizácie diela a tak tomu zostalo aj počas súdneho
konania pretrvával medzi žalobcom a žalovaným spor, či dielo bolo vykonané riadne v zmysle zmluvy
o dielo. Keďže žalovaný nemal odborné predpoklady na posúdenie kvality vykonaného diela a mal
len vedomosť, že jeho nemecký partner vracia dielo opakovane pre vyskytujúce sa vady, ktoré však

žalobca popieral, bol žalovaný nútený dať preskúmať zvary vykonané na zariadeniach Výskumnému
ústavu zváračskému v Bratislave, aby mohol riadne zistiť kvalitu zvarov a prípadný rozsah vád za
účelom kvalifikovanej reklamácie týchto vád u žalobcu. Náklady spojené s týmto preskúmaním žalobca
preukázal faktúrou Výskumného ústavu zváračského číslo 8100119 (č.l. 1427) na sumu 159.743. Sk
(5.302,50 eur). Z týchto nákladov si žalovaný uplatnil voči žalobcovi len sumu 4.315,21 eur, ktorú mu

ako dôvodnú a preukázanú súd priznal.

Celkovo teda nároky žalovaného voči žalobcovi, ktoré súd považoval za dôvodné a preukázané a ktoré
žalovanému priznal, predstavovali sumu celkom 29.786,01 eur. Vo zvyšku vzájomný návrh žalovaného
voči žalobcovi zamietol.

Žalovaný vo vzájomnom návrhu sa dožadoval aj úrokov z omeškania a to zo sumy 57.924,72 eur
(náhrada škody) od 16.5.2008 do zaplatenia, kde argumentuje, že výzva na náhradu škody išla
žalovanému listom zo dňa 10.10.2007, 30.4.2008 s tým, že vyzval na nahradenie škody v lehote do
15.5.2008. Zo sumy 21.861,29 eur (zľava) požadoval úroky z omeškania od 1.10.2007 a to z toho

dôvodu, že žalovaný prevzal na základe preberacieho protokolu zariadenia 30.8.2007 a v zmysle
preberacieho protokolu sa mal žalobca k vadám vyjadriť do 30-tich dní, teda do 30.9.2007. Žalovaný
však žiadnym spôsobom sa nevyjadril ani nereagoval. Zo sumy 11.067,18 eur (nevykonané práce)
požadoval žalovaný úroky z omeškania od 1.10.2007 a to z rovnakého dôvodu ako pri požadovanej
zľave z ceny diela. Pokiaľ ide o zľavu z ceny diela ako aj nároky za nevykonané práce, súd konštatuje,

že preberací protokol zo dňa 30.8.2007 obsahoval uplatnenie nároku titulom vád vo forme požiadavky
na odstránenie vád, neobsahoval však výzvu na zľavu z ceny diela. V tejto súvislosti súd poukazuje
na to, že nielen nekvalitné zvary sú vadou diela, ale ak predmetom zmluvy o dielo boli isté konkrétne
druhy pracovných činností a časť týchto dohodnutých prác nebola vykonaná zhotoviteľom, tak aj toto
súd považuje za vady diela. Nárok z vád vo forme

zľavy z ceny diela žalovaný uplatnil voči žalobcovi listom zo dňa 20.9.2007 (č.l. 374), kde sa žalovaný
domáhal zľavy titulom vád v sume 10.862,71 eur. Súd teda z tejto sumy priznal úroky z omeškania
v zákonnej 14,25% výške ročne (dohoda o výške úrokov nebola preukázaná), a to od 1.10.2007 z
toho dôvodu, že list zo dňa 20.9.2007 považoval súd za výzvu k zaplateniu zľavy, kde však nebolo

preukázané kedy bola táto výzva žalobcovi doručená (ale nebol spor o tom, že doručená mu bola),
potom ak predpokladáme, že doručovanie poštou trvá asi 2 dni, tak do dispozičnej sféry žalobcu sa
výzva mohla dostať 23.9.2007, plniť mohol deň nasledujúci, a teda do omeškania sa dostal 25.9.2007.
Žalovaný však požadoval úroky z omeškania z uplatnenej zľavy až od 1.10.2007, a teda súd nemal
dôvod mu od tejto doby úroky z omeškania nepriznať, avšak len pokiaľ ide o sumu 10.862,71 eur. Zo

zvyšnej časti vzájomného nároku v sume 18.923,30 eur titulom škody a zostávajúcej časti zľavy súd
priznal úroky z omeškania až od 12.1.2011 a to z toho dôvodu, že písomné vyjadrenia žalovaného zo
dňa 25.11.2010 a 7.12.2010 súd považoval za kvalifikovanú výzvu na zaplatenie vyššie uvedenej sumy,
zo spisu však nie je zrejmé kedy konkrétne boli tieto vyjadrenia žalovaného doručené žalobcovi, je však
nepochybné, že 12.1.2011 už žalobca týmito vyjadreniami disponoval, lebo sa k nim písomne 12.1.2011

vyjadroval (č.l. 395). Je teda nepochybné, že uvedené vyjadrenia z 25.11.2010 a 7.12.2010, ktoré súd
považoval za výzvu sa dostali do dispozičnej sféry žalobcu pred 12.1.2011, a teda najneskôr k tomuto
dátumubolžalobcavomeškanísplnenímpeňažnéhozáväzku,apretosúdžalovanémuodtohtodátumuv zákonnej výške (dohoda ohľadne výšky úrokov nebola preukázaná) zo sumy 18.923,30 eur priznal.
Vo zvyšku pokiaľ ide o úroky z omeškania vzájomný návrh zamietol.

Rozhodnutie o trovách konania súd ponechal podľa § 151 ods. 3 O.s.p. na dobu 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

V zmysle ust. § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

V zmysle ust. § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V zmysle ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.