Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 24, 2013

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 10C/18/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312217273
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2013:4312217273.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova
4, 811 09 Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika v jej mene: Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, sudkyňou JUDr. Evou Šiškovou, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa písomne podaným návrhom doručeným dňa 28.09.2012 domáhal od odporcu zaplatenia
sumy 5.084,36 eur ako majetkovej škody a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 1.016,87 eur. Svoj
návrh odôvodnil tým, že Okresný súd Levice zapríčinil svojim nelegálnym konaním / nesprávnym
úradným postupom/ vznik škody na strane navrhovateľa. Navrhovateľ ako oprávnený subjekt navrhol
písomným podaním súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných
dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Exekúciu navrhovateľ navrhol vykonať pre svoju
pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 4095056 dlžníkom
V. E., nar. XX.X.XXXX. Súdny exekútor predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu s
exekučným titulom Okresného súdu Levice a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti
a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorý by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu na rozhodnutie, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie až dňa 18.11.2010, pričom konanie začalo 9.6.2010 a to rozhodnutím o
zamietnutí žiadosti o udelení poverenia., t.j. s omeškaním viac ako 162 dní. Uviedol, že v exekučnom
konaní je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti ak je exekučným titulom
vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Nesprávny úradný postup charakterizoval a/ nevydaním
rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a
b/ vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok. Uviedol že exekučný súd tým,
že svojim nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu
v časti istiny a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý
založil prekážku veci rozhodnutie v právnom vzťahu medzi navrhovateľom ako oprávneným a dlžníkom
ako povinným odvíjajúceho svoju podstatu od uzatvorenej zmluvy o úvere. Na jednej strane existuje
právne relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre
uplynutie lehoty ust. § 41 ZoRK a chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vyvolá právne účinky, avšak je
z pohľadu exekučného súdu materiálne nevykonateľný a na druhej strane nie je možné zo strany

navrhovateľa iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny
s prísl, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci právoplatne
rozhodnutej. Prekážka právoplatne rozhodnej veci tvorí neodstrániteľnú vadu konania, na ktorú je súd
povinný prihliadať ex offo. Uviedol, že podľa platnej právnej úpravy je rozsudok rozhodcovského súdu
rovnocenným exekučným titulom s rozsudkom vydaným všeobecným súdom v občianskom súdnom
konaní. Nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu legitímnych očakávaní navrhovateľa, že
správnym a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Navrhovateľ mohol vďaka
skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných
krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a
jej príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá.

V návrhu uviedol, že majetková škoda v celkovej výške 5.084,36 eura predstavuje náhradu istiny
s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu a
nemôže preto tiež nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a prísl. zo strany exekučného
súdu. Zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie
porušenia práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú neprávnym úradným postupom. Potreba nemajetkovej
ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej
nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Navrhovateľ
si uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že
nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonov, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie
veci vo výške 1.016,87 eur, t.j. 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom.

V zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. súd pojednával v neprítomnosti odporcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil
a súhlasil, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti.

Právny zástupca navrhovateľa sa pridržiaval písomne podaného návrhu a právnej argumentácie v
ňom uvedenej. Uviedol, že navrhovateľ ako oprávnený subjekt navrhol písomným podaním súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu. Súdny exekútor v snahe postupovať pri nútenom vymáhaní pohľadávky
navrhovateľa efektívne a účinne, predložil návrh navrhovateľa spolu s exekučným titulom miestne
a vecne príslušnému súdu. Exekučný súd žiadosť exekútora prijal na ďalšie konanie, čím došlo k
zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v zákonom
stanovenej dobe. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej
právnej zložitosti, rozhodol o žiadosti súdneho exekútora po zákonom stanovenej lehote. Týmto
vznikla navrhovateľovi majetková škoda, ktorá je špecifikovaná v žalobe a nemajetková ujma, ktorá
je tiež špecifikovaná v žalobe. Postupom exekučného súd došlo aj k porušeniu európskeho práva
a to nesprávnym výkladom smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. majetková škoda predstavuje istinu, ktorá bola priznaná exekučný titulom
stálym rozhodcovským súdom a nemajetkovú ujmu žiadal navrhovateľ vo výške 20% z tejto sumy.

Uviedol, že navrhovateľ podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku odporcovi dňom 25.09.2012,
pričom k uspokojeniu nároku navrhovateľa zo strany odporcu nedošlo.

Poukázal na to, že navrhovateľ dal vypracovať znalecký posudok znalcovi na právne vzťahy v cudzine,
konkrétne Európske právo, v ktorom by sa mal vyjadriť k správnosti výkladu smernice 93/13/EHS a
navrhol súdu doplniť dokazovanie týmto znaleckým posudkom.
Odporca sa k žalobe písomne vyjadril podaním zo dňa 19.6.2013, v ktorom žiadal žalobu zamietnuť
a priznať odporcovi náhradu trov konania. Poukázal na to, že návrh je zmätočný, keď navrhovateľ
síce podal písomný návrh a poukazoval na konkrétne dôkazy, žiadne dôkazy však sám nepredložil.
Uviedol, že nie je jasný ani titul nároku na náhrady škody. Navrhovateľ nepodnikol žiadne kroky pre
odstránenie neželaného stavu v prieťahoch v konaní. Mal za to, že návrh je podaný predčasne, keď
neuplynula 6 mesačná doba na predbežné prerokovanie nároku, v rámci ktorej navrhovateľ neposkytol
žiadnu súčinnosť, na základe čoho odporca nepovažoval nárok za predbežne prerokovaný. Uviedol, že
navrhovateľ podal prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody 23.4.2012, pričom
už 27.9.2012 bola súdu doručená žaloba vo veci a je teda zrejmé, že navrhovateľ ju nepodal po uplynutí
6 mesačnej lehoty, ale skôr.

K samotnému postupu súdu odporca uviedol, že prax ukázala, že lehota na poverenie exekútora je
výraznou prekážkou toho, aby mohli súdny objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučný titulom
je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok

Od 01.06.2011 pätnásťdňová lehota na vydanie poverenia pre uvedené exekučné tituly neplatí. Uviedol,
že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty, neznamená automaticky prieťahy v konaní.
Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o vydanie poverenia na vykonania
exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú
právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu
spotrebiteľských zmlúv. Uviedol ďalej, že posúdenie veci a vyjadrenie právneho názoru súdu vo vzťahu k
žiadosti o vydanie poverenia, ktoré sa naplno odrazili v rozhodnutí, ktorým ju súd zamietol, nie je možné
považovať za nesprávny úradný postup, ale za splnenia ďalších zákonných podmienok by mohli viesť
len k záveru o existencii nezákonného rozhodnutia. Ďalej poukázal na to, že pri posudzovaní nároku na
náhradu škody, ktorá mala vzniknú z existencie prieťahov v súdnom konaní by súd mohol vychádzať len
vtedy, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie
vybavenie sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým
sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil previnenia, ktoré má za následok prieťahy v konaní, príp. v
právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva alebo právoplatnom rozhodnutí Ústavného
súdu SR o ústavnej sťažnosti.

Uviedol, že e posúdenie veci a vyjadrenie právneho názoru súdu vo vzťahu k žiadosti o vydanie
poverenia, ktoré sa naplno odrazilo v rozhodnutí, ktorým ju súd zamietol, nie je možné považovať za
nesprávny úradný postup, ale za splnenia ďalších zákonných podmienok by mohli viesť len k záveru
o existencii nezákonného rozhodnutia. Poukázal aj na to, že 15-dňová lehota uvedená v § 44 ods. 2
Exekučného poriadku a zo samotnej dikcie zákona vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie
rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia, ale 15 dňová lehota sa týka prípadu,
keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie.

K výške majetkovej škody uviedol, že navrhovateľ nepreukázal existenciu dlžníka ako úplný základe
pre preukázanie toho, čoho sa domáha. Okrem toho nepreukázal existenciu právoplatného rozhodnutia
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia a ani nevymožiteľnosť pohľadávky. Ďalej uviedol, že
rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia preukázalo nespôsobilosť konkrétneho
rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom Nulitný rozhodcovský rozsudok nepredstavuje
prekážku res iudicatae pre uplatnenie nároku navrhovateľa na súde. Navrhovateľ mal možnosť získať
iný exekučný titul a to napríklad podaním návrhu na začatie konania, resp. platobným rozkazom, čo
nevykonal a svojou nečinnosťou sám prispel k situácii, ktorú v žalobách namieta. Navrhovateľ tak
nepreukázal ani vznik škody, ani jej výšku.

K nemajetkovej ujme vo výške 20% z istiny a príslušenstva uviedol, že poskytovanie finančného
zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu, preto
považoval za nesprávnu úvahu navrhovateľa vychádzať z 20% z istiny a príslušenstva, lebo nie je
podložená akýmkoľvek reálnymi skutočnosťami či rozumnou úvahou. Poukázal na krajne nesprávny
spôsob určenia náhrady nemajetkovej ujmy percentuálnou čiastkou z tvrdenej skutočne škody. V závere
poukázal na to, že práve praktiky navrhovateľa sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom
záujmu Európskej komisie, súdy skonštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku
práve podnikateľská činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochrany právo spotrebiteľov na
všetkých úrovniach štátnej moci. Navrhovateľ je vnímaný ako spoločnosť využívajúce neprijateľné
podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Táto skutočnosť
má vplyv aj na otázku samotného posúdenia nesprávneho úradného postupu, lebo súdy v prípade
posudzovania návrhu navrhovateľa na vykonanie exekúcie musia obzvlášť opatrne zvažovať, či
poverenie vydajú alebo nevydajú, s tým je spojená vyššie časová náročnosť vykonania procesného
úkonu súdom. S prihliadnutím na uvedenú považuje odporca konanie navrhovateľa v rozpore s dobrými
mravmi.

Odporca namietal aj premlčanie návrhu, keď k nesprávnemu úradnému postupu okresného súdu malo
dôjsť k období pred marcom 2009, keď 15 dňová lehota na vydanie poverenia uplynula pred dňom
23.04.2009 teda tri roky pred uplatnením si nároku v rámci predbežného prerokovania veci. Vychádzajúc
zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a

následku podľa odporcu nemožno tvrdiť, že navrhovateľovi vznikla škoda postupom okresného súdu.
Odporca mal za to, že navrhovateľ nepreukázal, že by v namietanom konaní, došlo k nesprávnemu
úradnému postupu, že by mu vznikla nemajetková ujma, či majetková škoda.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: žalobou, vyjadrením odporcu
doručeným dňa 3.7.2013, listom európskej komisie, novinovým článkom SME, úradným záznamom,
fotokópiou exekučného spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 12Er/547/2010 a zistil tento skutkový a
právny stav:

Z fotokópie spisu sp. zn. 12Er/547/2010 Okresného súdu Levice súd zistil, že žiadosť o udelenie
poverenie na vykonanie exekúcie podal súdny exekútor na súd 5.8.2010, k čomu pripojil návrh na
vykonanie exekúcie spísaný 9.6.2010. Okresný súd Levice rozhodol o žiadosti súdneho exekútora
uznesením 12Er/547/2010-15 dňa 8.10.2010 tak, že žiadosť zamietol. Voči rozhodnutiu podal oprávnený
odvolania 3.11.2010. Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 25CoE/75/2010-30 zo dňa 30.11.2010
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Následne uznesením č.k. 12Er/547/2010 -42 zo dňa
23.8.2011 exekučný súd exekučné konania zatavil, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 19.9.2011,
nebolo voči nemu podané odvolanie.

Nahliadnutím do Spr 1001/12 súd zistil, že navrhovateľ podal žiadosť o predbežné prerokovania nároku
odporcovi 25.9.2012.

Navrhovateľ sa písomne vyjadril k písomného vyjadreniu odporcu a uviedol, že síce ust. § 44 ods. 2
Exekučné poriadku uvádza, že súd vydá poverenie v lehote 15 dní, ak nezistí rozpor žiadosti o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom. Z uvedenej dikcie však nevyhnutne vyplýva, že súd je povinný preskúmať súlad žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie a ostatných podkladov v
lehote 15 dní a dospieť k jednoznačnému záveru, či poverenie vydá alebo nevydá. Súd musí rozhodovací
proces uskutočniť v zákonom určenej lehote 15 dní bez ohľadu na konečný výsledok. Poukázal ďalej
na to, že podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinností orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote i
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci. Navrhovateľ uviedol, že sa domáha náhrady
škody a nemajetkovej ujmy na podklade nesprávneho úradného postupu spočívajúcom vo vykonaní
úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok a uviedol, že exekučný súd pri preskúmavaní
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného
titulu prekročil svoju právomoc, keď prekročil zákonom limitovaný okruh otázok, ktoré je exekučný súd
oprávnený preskúmať. Exekučný súd vykonal opätovné posúdenie práva navrhovateľa na zaplatenie
dlhu v časti istiny a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup. Ďalej uviedol, že v zmysle
rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, má exekučný súd postupovať vždy s dodržaním procesných zásad
spravodlivého súdneho konania. Podmienkou uskutočnenia posúdenia aplikovateľnosti neprijateľnej
zmluvnej podmienky zo strany exekučného súdu je upozornenie spotrebiteľa na zamýšľaný postup a
preverenie jeho vôle. To sa v dane veci nestalo a súd rozhodoval s použitím princípu ex - offo bez
vypočutia strán a v tom spočíva nesprávnosť úradného postupu.

K predbežného prerokovaniu nároku uviedol, že nárok na náhradu škody bol predbežne prerokovaný,
čo preukazuje podaním žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, čo potvrdzuje aj odporca v obsahu
svojho vyjadrenia.

K otázke preukázania majetkovej škody uviedol, že preukázal vznik škody označením dôkazov
preukazujúcich nesprávny úradný postup súdu, pričom nie je možné reálne predpokladať, že
nesprávny úradný postup súdu nemal na majetok a aktivity navrhovateľa žiaden vplyv. Nečinnosť súdu
spôsobila zmenu v pracovných aktivitách zamestnancov navrhovateľa a v administratívnych postupoch
navrhovateľa v smere zvýšenia objemu prác a postupov a v hraničných prípadoch znamenala nutnosť
prijať nových zamestnancov na pokrytie zvýšeného objemu prác. Dôsledkom je zníženie majetku na
strane navrhovateľa. Ak by súd včas rozhodol, nemusel by sa navrhovateľ prostredníctvom svojich
zamestnancov venovať urgenciám, sťažnostiam, evidencii prípadov, kde nebolo rozhodnuté atď.

K nemajetkovej ujmy v peniazoch uviedol, že aj v prípade Comingersoll S.A. v. Portugalsko ECtHR
nevylúčil, že ja pri obchodnej spoločnosti môže vzniknúť aj iná ako peňažná škoda, volajúce po

finančnom odškodnení. Iná ako peňažná škoda môže v prípade obchodnej spoločnosti obsahovať
objektívne aj subjektívne prvky, medzi ne patrí povesť, podniku, neistota v plánovaní rozhodnutí,
ktoré môže prijať, ťažkosti spôsobené samotnej správe podniku a aj keď v menšej miere úzkosť
a nepríjemnosti, ktorým sú vystavení členovia riadiacich orgánov spoločnosti. V závere uviedol, že
exekučný súd postupoval nesprávne, ak porušil v exekučnom konaní pri aplikácii smernice Rady 93/13/
EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách jej záväznú interpretáciu
vykonanú Súdnym dvorom Európskej únie a nepredlžil Súdnemu dvoru Európskej únie návrh na začatie
konania o prejudiciálnej otázke.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov /ďalej len zákon/ vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola
spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje
postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86
písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky
pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 541/2003 Z.z., zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. zákona, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku
2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky
odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. zákona, lehota neplynie počas predbežného prerokovania
nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich
mesiacov.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok) - účinný v čase začatia exekučného konania,
exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo
postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2, písm. d/ Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, vyjadrením odporcu a stanoviskom
navrhovateľa k tomuto vyjadreniu a oboznámením exekučného spisu Okresného súd Levice.

Súd následne zistil, čo vyplývalo z vyjadrenia samotného odporcu, že sa navrhovateľ na neho obrátil so
žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom vyčítal navrhovateľovi, že podal
žalobu skôr, ako uplynula lehota 6 mesiacov od podania tejto žiadosti. Odporca uviedol, že mu žiadosť
o predbežné prerokovanie nároku bola doručená 23.4.2012, žaloba bola podaná 28.9.2012, teda pred
uplynutím 6 mesačnej lehoty. Súd má však za to, že ku dňu jeho rozhodovania o návrhu navrhovateľa už
bolo zrejmé, že odporca neuznal nárok navrhovateľa v rámci predbežného prerokovania ho neuspokojil,
čo vyplynulo aj z vyjadrenie odporcu a preto mal za to, že v čase svojho rozhodnutia 6 mesačná lehota
uplynula a odporca nárok navrhovateľa neuspokojil.

Navrhovateľ sa domáhal škody za nesprávny úradný postup z dôvodu, že k vydaniu poverenia nedošlo
v zákonnej 15 dňovej lehote, resp. primeranej lehote ako aj preto, že exekučný súd skúmal opätovne
právo navrhovateľa na zaplatenie dlhu v časti istiny bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup
a formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutie v právnom vzťahu medzi navrhovateľom
ako oprávneným a dlžníkom ako povinným.

Súd v tomto prípade neskúmal, či prišlo k prieťahom v konaní. Zisťoval, či došlo k nedodržaniu zákonnej
resp. primeranej lehoty, z akého dôvodu a či je to dôvod na náhradu škody, resp. či vôbec nejaká škoda
vznikla. Oboznámením exekučného spisu prečítaním súd zistil, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie
poverenia v lehote 64 dní, keď žiadosť bola doručená súdu 5.8.2010, súd rozhodol 8.10.2010. Z
uvedeného vyplýva, že súd rozhodol v primeranej lehote, pričom rozhodoval za účinnosti Exekučného
poriadku, podľa ktorého sa 15 dňová lehota nevzťahovala na rozhodnutie súdu, ak ide o exekučný

titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d/. Exekučným titulom v tomto prípade bol vykonateľný rozsudok
rozhodcovského súdu, preto sa uvedená lehota na vydanie rozhodnutia nevzťahovala. Nie je preto
možné stotožniť sa s tvrdením navrhovateľa, že súd rozhodol po zákonom stanovenej lehote, lebo táto
lehota sa nevzťahovala na postup súdu v tomto konkrétnom prípade.

Súd má za to, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu odporcu. Údaj uvedený v návrhu
navrhovateľa, že exekučný súd rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelení poverenie s omeškaním viac
ako 162 dní je nepravdivý. Podľa názoru súdu súd rozhodol v primeranej lehote.

Súd ďalej poukazuje na to, že otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný
preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom
na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií:
zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný
preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd SR
na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný
výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase
preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Prípadné nedodržanie
primeranej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu škody. O žiadosti na vydanie poverenia bolo
rozhodnuté v zákonnej lehote. Konštatovanie, že vo veci išlo o prieťah nie je všeobecný súd v tomto
konaní oprávnený konštatovať.

Pokiaľ ide o vytýkaný nesprávny úradný postup v preskúmavaní práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu
v časti istiny, súd poukazuje na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého je exekučný
súd je ex offo povinný skúmať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Pri posudzovaní tohto
základného predpokladu pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa exekučný súd nezaoberá
vecnou správnosťou exekučného titulu, ale skúma, či exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý na to
mal právomoc, a či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Exekučný poriadok označuje
za exekučný titul nielen vykonateľné rozhodnutie súdu, ale napr. aj vykonateľné rozhodnutia orgánov
verejnej správy, rozhodcovských súdov a iných orgánov. V prípade, ak exekučným titulom má byť
rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória
súdna prax takéto rozhodnutie za zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za
neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Obdobné dôsledky treba priznať aj rozhodnutiu iného orgánu, ak
tento orgán nemal právomoc ho vydať, pokiaľ to právna úprava nevylučuje. Rozhodnutie postihnuté
nedostatkom právomoci orgánu, ktorý ho vydal, tak nie je spôsobilé ani založiť prekážku rei iudicata.

Ak je predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený
a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci
neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu. Takúto interpretáciu označených ustanovení
zákona o rozhodcovskom konaní v spojitosti s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje naplnenie
príkazu vyplývajúceho z princípu ochrany práv spotrebiteľa, ktorým je odstránenie značnej nerovnováhy
v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Ochrana
spotrebiteľa je predmetom verejného záujmu a je nevyhnutná pre zvýšenie životnej úrovne a kvality
života občanov. Okrem toho tento výklad možno podoprieť aj povinnosťou súdu rešpektovať základné
právo na spravodlivú súdnu ochranu zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Toto
právo sa zaručuje nielen tomu, kto uplatňuje svoje práva, ale aj tomu, proti komu je uplatňovaný
nejaký nárok. V spotrebiteľských veciach je pomerne časté, že všeobecný súd môže prvýkrát poskytnúť
spotrebiteľovi z úradnej povinnosti účinnú spravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na
exekúciu rozhodcovského rozsudku.

Ďalej súd uvádza, že po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie exekučný súd preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom. Pritom medziiným skúma, či návrh na
vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením

(doložkou) o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný
osobami uvedenými v exekučnom titule
a či sú splnené všeobecné podmienky konania v zmysle § 103 O.s.p. V štádiu exekučného konania, pri
ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie
exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), sa
vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu
exekučný súd nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach
§ 122 až § 124 O.s.p.) - postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené
okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Dokazovanie (vyžadujúce
nariadenie pojednávania s možnosťou účasti oprávneného i povinného) v tejto časti exekučného konania
neprichádza do úvahy aj z dôvodu, aby sa tým nezmaril účel exekúcie, o ktorej sa má povinný prvýkrát
dozvedieť až doručením upovedomenia o začatí exekúcie. K takému právnemu záveru dospel aj najvyšší
súd SR v uznesení sp. zn. 5 MCdo 11/2012 zo dňa 29.4.2013.

Súd má okrem toho za to, že vytýkaný postup súdu v tom, že nebol oprávnený preskúmavať vykonateľné
rozhodnutie rozhodcovského súdu, teda že vykonal úradný postup bez splnenia zákonných podmienok,
by súd nemohol posudzovať ako nesprávny úradný postup, ale išlo by o zodpovednosť odporcu
pre nezákonné rozhodnutia, pričom základom vzniku takejto zodpovednosti je zrušenie nezákonného
rozhodnutie. V tomto prípade oprávnený v exekučnom konaní /navrhovateľ v tomto konaní/, podal
odvolanie voči vydanému rozhodnutiu exekučného súdu, ktorým súd zamietol žiadosť súdneho
exekútora o vydanie poverenie, odvolacím súdom bolo napadnuté uznesenie potvrdené. Žiadny ďalší
mimoriadny opravný prostriedok na zrušenie údajného nezákonného rozhodnutia súdu, navrhovateľ
nepodal.

Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a/ protiprávny úkon resp. škodová
udalosť, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť ( kauzálny nexus ) medzi protiprávnym úkonom ( škodovou
udalosťou ) a vznikom škody, d/ zavinenie ( len v prípade subjektívnej zodpovednosti, pri objektívnej
zodpovednosti nie je podstatné, či zodpovedný subjekt vznik škody zavinil alebo nie ). Zodpovednosť za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom č. 514/2003 Z.z. koncipovaná ako zodpovednosť
objektívna ( podľa § 3 ods. 2 zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť ) čo znamená, že zo strany
oprávneného subjektu nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu, resp. nedbanlivosti,
ale stačí preukázať, že škoda ( ak vznikla ) je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu ( tzv.
zodpovednosť za výsledok ). Ústavným základom uvedenej zodpovednosti je čl. 46 ods. 3 ústavy
( "Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu
či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom" ).

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Škodou sa pritom rozumie majetková
ujma, ktorá vznikla fyzickej alebo právnickej osobe, je vyjadriteľná v peniazoch a spočíva v zmenšení
( úbytku ) existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba
vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp., aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky
toho, že navrátenie do predošlého stavu nie je možné alebo účelné. Vzťah príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy,
bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba
v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako príčina škody existuje
skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Teda

nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane
spôsobené práve a len týmto postupom. Teda postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku
navrhovateľa rozhodujúcim, t.j. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa
nezmenšil.

Pretože súd dospel k názoru, že na strane odporcu konajúceho cestou exekučného súdu nedošlo
k nesprávnemu úradnému postupu, vo veci sa ďalej nezaoberal ani výškou majetkovej škody ani
nemajetkovej ujmy, pretože nebol zistený právny základ a to zodpovednosť odporcu za škodu.

Od podania žiadosti o vydanie poverenie dňa 5. 8.2010 do uplatnenia si náhrady škody priamo u odporcu
dňa 23.04.2012 neuplynula trojročná doba. Odporca namietal premlčanie nároku. Súd mal za to, že
nárok navrhovateľa nie je premlčaný.

Súd zamietol návrh navrhovateľa na znalecké dokazovanie znaleckým ústavom, ktorý mal riešiť otázku
týkajúcu sa interpretácie a aplikácie smernice Rady 93/13/EHS v nadväznosti na justičnú prax a záväznú
judikatúru Súdneho dvora EÚ, pretože mal za to, že znalecký posudok by riešil právnu otázku, ktorú si
musí vyriešiť súd sám.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci úspech,
nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikoval v zákonom stanovenej lehote. Odporca si
uplatnil písomným vyjadrením k žalobe aj náhradu trov konania, ktoré mu súd pri vyhlásení rozsudku
priznal s tým, že ich výška bude špecifikovaná mu nevznikli. Podľa § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Nitra.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám zvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.