Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. júl 2013

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 7C/285/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112219408
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Sláviková
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2013:2112219408.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Vierou Slávikovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
IČO 35 807 598, Bratislava, Pribinova 25, právne zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO 36 864 421,
Bratislava, Grösslingova 4, zast. Doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., advokátom a konateľom
proti žalovanému: Slovenská republika, konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobami doručenými Okresnému súdu Trnava dňa 27.9.2012 domáhal, aby súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 96182,91 € a to titulom majetkovej škody v sume
52211,11 € a nemajetkovej ujmy v sume 43971,80 €, ktorá žalobcovi vznikla nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Trnava ako exekučného súdu, keď o žiadostiach o vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie a návrhoch na zmenu exekútora v exekučných konaniach
vedených pod exekučným číslom EX 4864/2011, 5851/2011, 6083/2011, 5515/2011, 11487/2009,
2118/2010, 1444/2009, 1398/2009, 3147/2009, 13530/2010, 10599/2008, 6538/2009, 7418/2009,
364/2005, 328/2005, 1048/2006, 12592/2008, 6166/2009, 15461/2010, 7609/2009, 190/2006,
457/2006, 473/2007, 4222/2009, 1343/2007m, 13515/2010, 12116/2010, 15216/2011, 4814/2012,
4908/2012, 1280/2006, 295/2005, 228/2005, 14093/2011, 14094/2011, 66/2004, 1170/2006, 451/2004,

3558/2011, 11561/2008, 5699/2011, 5658/2011, 5556/2011, 5851/2011, 11523/2011, 12474/2011,
14644/2010, 6815/2010, 6391/2011, 6618/2011, 5822/2011, 5658/2011, 7305/2010, 3762/2011,
5702/2011, 7044/2010, 13428/2010, 1371/2011, 6763/2007, 13792/2010, 15200/2010, 7194/2009,
13539/2010, 2333/2009, 5918/2009, 10974/2008, 15860/2010, 346/2004, 88/2005, 6519/2012,
2526/2012, 250/2003, 1980/2003, 1881/2006, 1933/2003 nerozhodol v zákonnej lehote. Žalobca vo
svojom návrhu súčasne vzniesol námietku zaujatosti sudcov Okresného súdu Trnava a vzhľadom na
ich pomer k veci a účastníkom konania žiadal o ich vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci a

o prikázaní veci inému súdu.

Okresný súd Trnava uznesením č.k. 14C/107/2012-8 zo dňa 8.10.2012 spojil konania Okresného
súdu Trnava sp. zn. 14C/107/2012, 14C/108/2012, 14C/110/2012, 14C/111/2012, 14C/112/2012,
14C/113/2012, 14C/114/2012, 14C/115/2012, 14C/116/2012, 14C/117/2012, 14C/118/2012,
14C/119/2012, 14C/120/2012, 14C/121/2012, 14C/122/2012, 14C/123/2012, 14C/124/2012,

14C/125/2012, 14C/126/2012, 14C/127/2012, 14C/128/2012, 14C/129/2012, 14C/130/2012,
14C/131/2012, 14C/132/2012, 14C/133/2012, 14C/134/2012, 14C/135/2012, 14C/136/2012,
14C/137/2012, 14C/138/2012, 14C/139/2012, 14C/140/2012, 14C/141/2012, 14C/142/2012,14C/143/2012, 14C/144/2012 na spoločné konanie, ktoré bolo ďalej vedené pod spoločnou spisovou
značkou 14C/107/2012.

Rovnako Okresný súd Trnava uznesením č.k. 13C/108/2012-7 zo dňa 5.10.2012 spojil konania
Okresného súdu Trnava sp. zn. 13C/108/2012, 13C/109/2012, 13C/110/2012, 13C/111/2012,
13C/112/2012, 13C/113/2012, 13C/114/2012, 13C/115/2012, 13C/116/2012, 13C/117/2012,
13C/118/2012, 13C/119/2012, 13C/120/2012, 13C/121/2012, 13C/122/2012, 13C/123/2012,
13C/124/2012, 13C/125/2012, 13C/126/2012, 13C/127/2012, 13C/128/2012, 13/129/2012,

13C/130/2012, 13C/131/2012, 13C/132/2012, 13C/133/2012, 13C/134/2012, 13C/135/2012,
13C/136/2012, 13C/137/2012, 13C/138/2012, 13C/139/2012, 13C/140/2012, 13C/141/2012,
13C/142/2012, 13C/143/2012, 13C/144/2012, 13C/145/2012 na spoločné konanie, ktoré bolo ďalej
vedené pod spoločnou spisovou značkou 13C/108/2012.

Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 10NcC/19/2012-13 zo dňa 18.10.2012, č.k. 9NcC/45/2012-12 zo

dňa 22.10.2012 v spojení s uznesením, č. k. 9NcC/45/2012-12 zo dňa 18.12.2012 rozhodol, že sudcovia
Okresného súdu Trnava sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vecí sp. zn. 14C/107/2012 a sp.
zn. 13C/108/2012 a veci prikázal na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Senica, ktorému tieto
napadli dňa 22.11.2012 pod sp. zn. 7C/285/2012 a 7C/286/2012.

Okresný súd Senica následne uznesením č.k. 7C/285/2012-35 zo dňa 18.4.2013 spojil konania
Okresného súdu Senica sp. zn. 7C/285/2012 a 7C/286/2012 na spoločné konanie s tým, že ďalej budú
vedené pod spoločnou spisovou značkou 7C/285/2012.

Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť odôvodnil hospodárnosťou konania, ako i

kolíziou s pojednávaniami na iných súdoch. Súhlasil, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti a rozhodol
tak, že žalobu zamietne ako nedôvodnú. Na základe uvedeného súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. vec
prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, písomným vyjadrením žalovaného

zo dňa 5.2.2013, písomným stanoviskom žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo dňa 17.7.2013, ako aj
ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci :

Žalobca sa písomne podanými žalobami dňa 27.9.2012 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy
96182,91 € a to z titulu majetkovej škody v sume 52211,11 € a z titulu nemajetkovej ujmy v sume

43971,80 €. Žalobca ako oprávnený podal prostredníctvom súdneho exekútora na Okresný súd Trnava
ako exekučný súd návrhy na vykonanie exekúcie voči povinným: W. C., M. G., M. Z., O. Z., V. G., B.
F., O. N., V. O., O. Y.Á., U. T., V. N., I. C., Z. F., W. W., F. R., S. G., O. G., O. O., M. D., Z. W., M.
Ž.X., L. S.,O. O. Š., C. C., A. Z., S. G., A. C., A. P., F. J., T. G., Ľ. C., A. P., A. P., O.F. Š., O. N., F. O.,
N. O., U. A., M. C., O. Z., M. U., O. A., O. Š., O. H., C. H. a v exekučných konaniach vedených pod

sp. zn. EX 346/2004, EX 1343/2007, EX 4814/2012, 15216/2011, EX 12116/2010, EX 13515/2010, EX
451/2004, EX 1170/2006, EX 66/2004, EX 14094/2011, EX 14093/2011, EX 228/2005, EX 295/2005, EX
1280/2006, EX 4908/2012, EX 364/2005, EX 328/2005, EX 1048/2006, EX 15461/2010, EX 7609/2009,
EX 190/2006, EX 457/2006, EX 473/2007, EX 88/2005, EX 6519/2012, EX 2526/2012, EX 250/2003,
EX 1980/2003, EX 1881/2006, EX 1933/2003 podal návrhy na zmenu exekútora. V zmysle § 44 ods.

2 Exekučného poriadku bola založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti a v
zmysle § 44 ods. 8 Exekučného poriadku vznikla exekučnému súdu povinnosť rozhodnúť o návrhu
na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného. Nakoľko k vydaniu rozhodnutia o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došlo ako aj o návrhu na zmenu exekútora až

po dlhej dobe, hoci pre dané prieťahy podľa názoru žalobcu neexistovali dôvody, žalobca si z dôvodu
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu majetkovej škody aj nemajetkovej
ujmy v peniazoch. Majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených
s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, respektíve návrhu na

zmenu exekútora a rozhodnutím súdu o žiadosti respektíve o návrhu. Náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch si žalobca uplatnil z dôvodu, že konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na zmenu exekútora v zákonom stanovenej
dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nie je dostatočnýmzadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym uplynutím
času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu na vymoženie pohľadávky, nakoľko mohlo
dôjsť k zániku povinného, k strate kontaktu s povinným či k insolventnosti povinného a nemajetková

ujma má predstavovať satisfakciu za konkrétne porušenie zákona. Pred podaním žalôb na súd žalobca
postupoval v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov a písomne požiadal žalovaného o
predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Do podania žalôb na súd však neobdržal od
žalovaného pozitívnu reakciu.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 5.2.2013 žiadal žalobu zamietnuť. V prvom rade žalovaný
poukázal na nejasný titul nároku na náhradu škody, nakoľko zo žaloby nie je zrejmé, či namieta
nesprávny úradný postup v podobe prieťahov alebo sa nároku domáha z dôvodu rozhodnutia o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia ako nezákonného rozhodnutia. Žalovaný mal súčasne za to,
že žaloba je podaná predčasne, keďže v zmysle § 15 ods. 1 a § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.

od doručenia žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody neuplynulo 6 mesiacov.
Žalovaný rovnako informoval, že žalobca napriek výzve na doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie
náhrady škody, mu neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým
zmaril možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody a z uvedeného dôvodu ho žalobca
nepovažuje za predbežne prerokovaný. Žalovaný v súvislosti s posúdením, či došlo alebo nedošlo k

porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov poukázal na rozhodnutie Ústavného
súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/02, v ktorom Ústavný súd SR konštatuje, že samotné nedodržanie zákonom
stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Žalobcovi rovnako vyčítal, že tento
nepreukázal podanie sťažnosti na prieťahy v konaní a ani rozhodnutie, v ktorom by bolo konštatované
porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorých existenciu môže konštatovať

len Ústavný súd SR, a preto nie je preukázaný ani nesprávny úradný postup. Rovnako žalovaný namietal
aj vyčíslenie materiálnej škody s odôvodnením, že požadovať paušálnu sumu je nesprávne a účelové.
V konaní je potrebné preukázať skutočnú škodu listinnými dôkazmi, ktoré však žalobca nepreukázal.
Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické, ale
podlieha podrobnému skúmaniu, keďže prieťahy v konaní môže posudzovať len Ústavný súd.

V písomnom stanovisku žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo dňa 17.7.2013 žalobca upresnil, že sa
svojím návrhom nedomáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy z titulu nezákonného rozhodnutia, ale
z dôvodu nesprávneho úradného postupu v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., ktorý vidí
v tom, že exekučný súd nerozhodol o návrhu v zákonom predpokladanom čase (legálnej lehote) a
po uplynutí takto predpokladaného času bol po právne významný čas v konaní bezdôvodne nečinný,

čím spôsobil zbytočné prieťahy. Namietol tiež nesplnenie zákonnej lehoty podľa § 44 ods. 2 a 8
Exekučného poriadku, nakoľko mal za to, že súd musí v 15-dňovej lehote preskúmať súlad vykonania
exekúcie so zákonom, ako aj musí rozhodnúť o návrhu na zmenu exekútora. Prípadná vysoká
zaťaženosť okresného súdu nemôže byť dôvodom pre nedodržanie zákonnej lehoty, nakoľko úlohou
štátu je súdy dostatočne personálne zabezpečiť. Žalobca poprel, že by akokoľvek maril predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody, nakoľko reagoval na každý podnet žalovaného obšírnym
stanoviskom, v ktorom vysvetlil všetky rozhodujúce skutočnosti. Čo sa týka oprávnenia jediného orgánu
a to Ústavného súdu skúmať prieťahy v konaní, žalobca poukazuje na ustanovenie čl. 46 ods. 3
Ústavy SR, ktoré je základom žalobcovho uplatneného nároku. Žalobca je presvedčený, že taký výklad
zákona č. 514/2003 Z. z., ktorým by všeobecný súd nebol oprávnený preskúmať existenciu zbytočných

prieťahov v konaní je ústavne nekonformný a s ohľadom na ustanovenie čl. 152 ods. 4 Ústavy SR
je takýto výklad neprípustný. Podľa názoru žalobcu, ústavne konformným výkladom ustanovenia §
9 zákona č. 514/2003 Z. z. je taký výklad, podľa ktorého súd konajúci o nároku na náhradu škody
je sám oprávnený posúdiť otázku, či v prejednávanej veci vznikli zbytočné prieťahy. Pokiaľ ide o
preukázanie majetkovej škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdu, žalobca uviedol, že

túto dostatočne preukázal tým, že označil dôkazy preukazujúce nesprávny úradný postup súdu. Vznik
majetkovej škody preukazujú tiež listinné dôkazy založené v exekučnom spise, ktoré sú svojím obsahom
urgenciou konania. Tieto urgencie musel niekto napísať a zaslať na súd, s čím sú spojené finančné
výdavky. Žalobca si teda ako náhradu majetkovej škody uplatňuje náklady, ktoré mu vznikli v priamej
príčinnej súvislosti s nekonaním exekučného súdu. Na odstránenie akýchkoľvek pochybností o výške

nároku žalobca zadal vypracovanie znaleckého posudku Znaleckému ústavu Ekonomickej univerzity v
Bratislave. Ohľadom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobca poukázal na rozsiahlu podpornú
argumentáciu uvedenú v žalobnom návrhu. Poukázal tiež na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva v Štrasburgu, podľa ktorej aj pri žalobcovi, ktorým je obchodná spoločnosť môže vzniknúť iná akopeňažná škoda spočívajúca v zásahu do povesti podniku, vo vyvolaní neistoty v plánovaní rozhodnutí,
v ťažkostiach pri samotnej správe podniku. Žalobca je toho názoru, že jednoznačne preukázal, že
konštatovanie porušenia práv nie je v danej veci dostačujúce na dosiahnutie spravodlivosti, nakoľko bola

dokázaná intenzita, rozsiahlosť a komplexnosť následkov vyvolaných porušením práv, a preto je nutné
finančné zadosťučinenie. Príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou žalobca
vidí v tom, že k vzniku majetkovej škody (predstavujúcej náklady súvisiace s pracovnými úkonmi v
snahe odstrániť nečinnosť súdu) resp. nemajetkovej ujmy (spočívajúcej v trvaní omeškania súdu) by
jednoznačne nebolo došlo, ak by súd rozhodnutie vydal včas. Žalobca je presvedčený, že príčina a

následok sú tak zrejmé, ich spojenie priame, bezprostredné a neprerušené.

Právny zástupca žalobcu v svojej výpovedi uviedol, že žalobca trvá na svojich návrhoch a pridržiava sa
argumentácie tam uvedenej. Žalobca namieta neprávny úradný postup exekučného súdu, ktorý spočíva
v tom, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a o návrhu na
zmenu exekútora v zákonnom stanovenej lehote, rovnako tak tento namieta nesprávny úradný postup

exekučného súdu čo sa týka posúdenia práva žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny a to bez splnenia
zákonných podmienok na takýto postup. Žalobca podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody na MS SR a to v agende ZE dňa 23.4.2012, v agende NP dňa 25.5.2012, a agende
Istina RS 25.9.2012 a v agende NZP taktiež 25.9.2012. Na otázku sudkyne PZ žalobcu uviedol, že nemá
vedomosť o tom, ako bolo rozhodnuté o sťažnostiach na prieťahy v konaní. Za účelom vyčíslenia výšky

škody vzniknutej v dôsledku nesprávneho úradného postupu žalobca navrhol vyčkať na dokončenie
zadaného znaleckého posudku, ktoré sa očakáva koncom augusta 2013.

Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným

dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu podania žalôb, štát zodpovedá
za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci,

okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 9 ods. 1,2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu podania žalôb, štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj

porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom
spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu podania žalôb, nárok na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj

nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne
prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len
"žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1,2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu podania žalôb, ak príslušný orgán
neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže
sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Každý je povinný
bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť
skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku.

Podľa § 17 ods. 1,2, 3 písm. b), 5 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu podania žalôb, uhrádza
sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch

podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých
k nej došlo. V žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde je poškodený
povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.

Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver,

že žaloba nebola podaná dôvodne. Žalobca sa podaním adresovaným priamo žalovanému a doručeným
dňa 23.4.2012 domáhal v zmysle § 15 ods. 1 a § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. predbežného
prerokovania a uspokojenia nároku na náhradu škody. Do podania žaloby na súd šesťmesačná lehota
neuplynula, avšak súd vo veci rozhodoval po uplynutí šesťmesačnej lehoty od prijatia predmetnej
žiadosti žalovaným, žalobu tak súd nepovažoval za predčasnú. Žalobca sa podanou žalobou domáhal
náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu z dôvodu,

že k rozhodnutiu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie nedošlo v zákonnej 15 dňovej lehote a
o návrhu na zmenu exekútora v zákonnej 30 dňovej lehote. Súd má za to, že aj keď § 9 zákona č.
514/2003 Z. z. v znení účinnom ku dňu podania žalôb, ktorý zakotvuje zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom, neobsahuje ustanovenia o právomoci prvostupňového
súdu rozhodovať vo veciach náhrady škody z titulu prieťahov v konaní až po právoplatnom rozhodnutí

oprávneného orgánu o sťažnosti proti prieťahom v konaní, z dôvodovej správy týkajúcej sa poslednej
novelizácie zákona č. 514/2003 Z. z. jednoznačne vyplýva, že takýmto spôsobom bolo potrebné k
citovanému ustanoveniu zákona pristupovať vždy. Novela nezaviedla nič nové, len explicitne vyjadrila,
čo bolo zrejmé už pred účinnosťou novely. K doplneniu ustanovenia § 9 zákona č. 514/2003 Z.
z. zákonodarcu nepochybne viedla skutočnosť, že práve z dôvodu absencie explicitného vyjadrenia

povinnostisúduvychádzaťajpriposudzovanínárokovvyplývajúcichztvrdenéhonesprávnehoúradného
postupu z rozhodnutí oprávneného orgánu o sťažnosti proti prieťahom v konaní (s tým, že takéto
posúdenie nie je v právomoci prvostupňového súdu) prichádzalo v praxi k nejednotnosti vo výklade
citovaného zákona a zrejme i k nejednotnosti v konaní pred súdmi. Uvedené podľa názoru súdu vyplýva
z bodu 7 dôvodovej správy k návrhu zákona č. 508/2010 Z. z., ktorý novelizuje zákon č. 514/2003 Z.

z., podľa ktorej návrh vychádza z platnej úpravy, nakoľko existuje možnosť domáhať sa ochrany svojich
práv využitím inštitútu ústavnej sťažnosti v súlade s ustanovením § 127 ods. 1 Ústavy SR. Otázku, či v
konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so
svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého

prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu
(napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody
podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti. Opačný výklad
by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať
postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade

škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by
to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom
uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Vecne príslušné pre
rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v prvom stupni zásadne okresné súdy, avšak súdy, ktoré môžu
porušiť právo fyzických a právnických osôb na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, môžu byť

aj súdy vyššieho stupňa (krajské súdy, Najvyšší súd SR). V prípade, ak by sa zbytočných prieťahov
dopustil napr. Najvyšší súd SR, poškodený subjekt by sa mal obrátiť v zmysle zákona č. 514/2003 Z.
z. na okresný súd, aby konštatoval, že jeho nadriadený orgán sa dopustil zbytočných prieťahov. Postup
súdu vyššieho stupňa by bol v takomto prípade preskúmavaný súdom nižšieho stupňa, čo je zjavne
vylúčené a uvedené len potvrdzuje, že konštatovať existenciu prieťahov v súdnom konaní je oprávnený

výlučne Ústavný súd SR. Vzhľadom na vyššie uvedené návrh zákona výslovne dopĺňa, že všeobecný
súd môže pristúpiť k priznávaniu náhrady škody v konaní podľa zákona č. 514/20003 Z. z. až v prípade,
ak o existencii prieťahov bolo rozhodnuté týmto oprávneným orgánom.

Žalobca do vyhlásenia rozsudku súdu nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy v exekučných

konaniach vedených na Okresnom súde Trnava, žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, resp.
že by existovalo právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu, ktorým by bolo konštatované porušenie
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Absenciou takéhoto rozhodnutia oprávneného
orgánu o existencii prieťahov nebola splnená základná podmienka pre rozhodnutie o náhrade škodyv dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, a preto sa
súd v konaní existenciou ďalších predpokladov zodpovednosti za škodu (t.j. protiprávne konanie, vznik
škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody a následne aj samotnou výškou

škody) ďalej nezaoberal. Z uvedených dôvodov nebol dôvod ani vykonať ďalšie dôkazy navrhnuté
žalobcom (znalecký posudok zadaný žalobcom majúci preukázať výšku škody, ani znalecký posudok
majúci obsahovať vyjadrenie, či exekučný súd správne aplikoval smernicu ES). Vzhľadom na uvedené
skutočnosti dospel súd k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania ním tvrdeného
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci
plný úspech, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovaný trovy konania do vyhlásenia rozhodnutia
nevyčíslil a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

V odvolaní sa okrem všeobecných náležitostí( § 42 ods.3 O.s.p ) musí uviesť proti ktorému rozhodnutiu
súdu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( § 205 ods.1 O.s.p. )

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy , ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2
O.s.p. )

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č.233/1995Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí , návrh

na súdny výkon rozhodnutia.