Decision was made at the court Okresný súd Humenné
Judgement was issued by Mgr. Peter Sivák
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 15Cb/10/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8307212965
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Sivák
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2013:8307212965.21
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci žalobcu: S.. J. Q., B. T., N. XXXX/X,
XXX XX X., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Bernardom Medárom, advokátom so sídlom Dubová
4, 066 01 Humenné proti žalovanému: P. družstvo X., K. XXXX/XX, XXX XX X., IČO: XX XX XX, N.
3, XXX XX X., zastúpenému JUDr. Tatianou Mackovou, advokátkou so sídlom Laborecká 58, 066 01
Humenné o zaplatenie 1.244,27 eur s príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému trovy súdneho konania, ktoré pozostávajú zo
súdneho poplatku za odpor vo výške 149 eur a z trov právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu
žalovaného vo výške 1.186,55 eur a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca podal dňa 18.12.2007 na súde návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým žiadal, aby
súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 1244,27 eur (pôvodne 37485,-Sk) spolu s príslušným úrokom z
omeškania a nahradiť mu trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že na základe objednávky žalovaného
č.477/50/06 zo dňa 19.6.2006 vykonal pre žalovaného dodávku a montáž terciárnych distribučných
zosilňovačov firmy C-A. XXX vrátane vnútorných modulov na akciu Terciárne rozvody blok E., K. ul.
č.XX-XX, bytová jednotka XX X.. Za vykonané práce vyfakturoval žalovanému faktúrou č. 14/05/2007
zo dňa 19.4.2007 sumu 1244,27 eur. Túto faktúru mu žalovaný listom zo dňa 26.4.2007 vrátil. Dňa
22.5.2007 žalobca opakovane predložil žalovanému predmetnú faktúru na úhradu. Do podania návrhu
na súd žalovaný nereagoval a predmetnú faktúru neuhradil.
Platobným rozkazom sp. zn. 12Rob/393/2007 zo dňa 23.01.2008 súd návrhu v celom rozsahu vyhovel.
Žalovaný podal proti platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedol že so
žalobcom uzatvoril dňa 15.6.2006 zmluvu o dielo č.XX/XXXX, predmetom ktorej bolo vykonanie prác -
terciárnych rozvodov hviezdicového typu, za cenu dohodnutú podľa cenovej ponuky zo dňa 10.4.2006
predloženej žalobcom. Táto cenová ponuka obsahuje cenu materiálu vo výške 4496,42 eur a cenu prác
vo výške 4053,58 eur vrátane DPH. Faktúrou č. 13/12/06 žalobca vyfakturoval cenu materiálu v sume
4496,42 eur a túto faktúru mu žalovaný uhradil dňa 20.6.2006. Faktúrou č. 13/25/06 žalobca vyfakturoval
práce v sume 4053,58 eur a túto faktúru mu žalovaný uhradil dňa 22.12.2006. Tým boli jeho záväzky voči
žalobcovi vyplývajúce z predmetnej zmluvy vysporiadané. Dňa 20.4.2007 žalovaný doručil žalobcovi
faktúru č. 14/05/07, ktorou fakturoval dodanie a montáž terciárnych distribučných zosilňovačov firmy
C - A. XXX vrátane vnútorných modulov na akciu „Terciárne rozvody, blok E., Ul. K. č.XX-XX, b.j. XX
v X.. Predmetom zmluvy o dielo nebola dodávka zosilňovačov, pretože zosilňovače sú vlastníctvom
spoločnosti B. Q. I., s.r.o. X. a tieto mal žalobca dodať podľa zmluvy o dielo uzavretej medzi ním a
spoločnosťou B. Q. I., s.r.o. X. uzatvorenej dňa 26.7.2004. Na základe tejto zmluvy žalobca za dodávku
týchto zosilňovačov fakturoval spoločnosti B. Q. I., s.r.o. X. a ich cena mu bola touto spoločnosťou
uhradená. Preto faktúru č. 14/05/07 vrátil žalobcovi ako nedôvodnú. Poprel, že by mu táto faktúra bola
opakovane doručená dňa 22.5.2007. Žiadal predmetný platobný rozkaz zrušiť a žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť.
Rozsudkom sp. zn. 15Cb/10/2008-204 zo dňa 13.11.2009 súd žalobu zamietol a zaviazal žalobcu
zaplatiť žalovanému trovy konania a to z dôvodu, že hoci zosilňovače boli dodané a namontované, neboli
predmetom zmluvy o dielo medzi účastníkmi, ako to v žalobe tvrdil žalobca.
Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 1Cob/48/2010-344, 1Cob/79/2010-344 zo dňa 09.11.2010
zrušil rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 15Cb/10/2008-204 zo dňa 13.11.2009 a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že sa zhoduje so skutkovým a právnym záverom napadnutého
rozsudku prvostupňového súdu, že žalobca nepreukázal, že predmetom zmluvy o dielo uzavretej so
žalovaným bola aj dodávka 3 kusov terciárnych distribučných zosilňovačov do bytového domu E..
Podobne sa stotožnil so skutkovými zisteniami prvostupňového súdu, že žalobca sa zaviazal dodať 86
kusov distribučných zosilňovačov typu MAX 236 G inému subjektu, a to spoločnosti B. a Q. I. s.r.o. X.,
a to na základe zmluvy o dielo zo dňa 26.7.2004.
Odvolací súd vyslovil právny názor, že prípadné porušenie zmluvnej povinnosti žalobcu vo vzťahu
k spoločnosti B. a Q. I. s.r.o. X. vo forme nedodania objednaného materiálu, nemá za následok
zánik povinnosti žalobcu vyplývajúcej mu zo zmluvy zo dňa 26.7.2004 k uvedenej spoločnosti. Nie
však bez ďalšieho dôvodom pre zamietnutie žaloby na zaplatenie ceny montáže 3 kusov terciárnych
distribučných zosilňovačov. Uvedených 86 kusov zosilňovačov totiž žalobca mal dodať inému subjektu a
nie žalovanému. Naproti tomu žalovanému namontoval 3 kusy zosilňovačov, aj keď nebolo preukázané,
že by si žalovaný ich dodanie a montáž objednal. Žalovaný je však v právnom vzťahu len so žalobcom.
Ak žalobca namontoval, hoci aj bez zmluvy so žalovaným tieto zosilňovače žalovanému, má nárok na
zaplatenie ceny a montáže voči žalovanému z titulu bezdôvodného obohatenia.
Súd potom rozhodol vo veci rozsudkom z 07.02.2012 ( čl.662), ktorým žalobe vyhovel a zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi vyššie uvedenú žalovanú istinu a príslušenstvo. Svoje rozhodnutie
odôvodnil v súlade s vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu tým, že v konaní žalobca
preukázal, že žalovanému do jeho bytového domu dodal a namontoval 3ks terciárnych zosilňovačov a
to bez zmluvy, takže ide o plnenie bez právneho dôvodu, teda o bezdôvodné obohatenie.
Proti rozsudku podal odvolanie právny zástupca žalovaného, kde namietal svoju pasívnu legitimáciu a
odvolací Krajský súd v Prešove svojim uznesením z 26.03.2013 (čl.689) vyhovel odvolaniu, napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení vyslovil právny názor,
že z vykonaného dokazovania vyplýva, že sa nejedná o plnenie zo zmluvy, nejedná sa ani o bezdôvodné
obohatenie a na strane žalovaného je pravdepodobne nedostatok pasívnej legitimácie.
Následne po vrátení veci, súd prvého stupňa musí konštatovať, že ako žalobca tak aj žalovaný nemali
po príslušnom poučení ďalšie návrhy na dokazovanie, obaja zotrvali na svojich doterajších tvrdeniach.
Toto má dôležitý právny význam, pretože ani po vrátení veci nedošlo k zmene skutkového stavu v konaní
oproti skutkovému stavu z ktorého vychádzal Krajský súd v Prešove pri svojom zrušujúcom uznesení.
Pre súd prvého stupňa je pritom záväzný právny názor vyššieho súdu, ak nedošlo k zmene skutkového
stavu veci.
Súd v súlade s právnym názorom Krajského súdu v Prešove vyslovenom v zrušujúcom uznesení z
26.03.2013 (čl.689) žalobu zamietol a úspešnému žalovanému priznal trovy konania.
Dôvodom je, že v tomto konaní nie je žalovaný pasívne legitimovaným a na jeho strane nemohlo vzniknúť
ani bezdôvodné obohatenie a žalobca v konaní nepreukázal, aby mu dodal 3ks zosilňovačov na základe
zmluvy o dielo, či kúpnej zmluvy, pretože medzi účastníkmi konania žiadna zmluva na dodávku a montáž
3 ks terciárnych zosilňovačov uzavretá nebola. Žalobca taktiež nepreukázal, že do svojho vlastníctva
žalovaný nadobudol žalobcom dodané a namontované 3ks terciárnych zosilňovačov.
Pre právne posúdenie veci je dôležité určenie, kto sa stal a je vlastníkom 3ks zosilňovačov
namontovaných žalobcom do skriniek v uvedenom bytovom dome. Podľa vyjadrenia žalovaného
vlastníkom je obchodná spoločnosť B. a Q. I. s.r.o. X. (TKR s.r.o.). Žalovaný túto skutočnosť v konaní
preukázal a preto nemá pasívnu legitimáciu v tomto spore. Vyplynulo to aj z listinného dôkazu - skladovej
karty spoločnosti B., s.r.o. a aj z výpovedi svedkov - konateľov spoločnosti B., s.r.o. V konaní bolo
preukázané, že uvedené zosilňovače nie sú príslušenstvom ani súčasťou bytového domu a nie sú
príslušenstvom a ani súčasťou bytov.
Súd vykonal dokazovanie, vypočutím účastníkov konania a listinnými dôkazmi, najmä dokladmi o
cenníkovej cene terciárnych distribučných zosilňovačov (čl.355 a 360 a nasl.), publikáciou „Siete
káblovej televízie“, vyjadrením spoločnosti B. Q. I. spol. s r.o. X. zo dňa 09.11.2011 (čl.351) vrátane
kariet skladových zásob a faktúr, zmluvami o prevode vlastníctva bytov v bytovom dome na ulici K. č.s.
XXXX/XX v X., zmluvou o dielo medzi účastníkmi a medzi žalobcom a firmou B., s.r.o., oboznámil sa z
dokladmi odloženými účastníkmi a vyžiadanými aj súdom zo spisu Okresného súdu Humenné sp. zn.
12Cb/8/2008, ako aj ďalšími listinami doloženými účastníkmi konania a tvoriacimi obsah súdneho spisu
a zistil nasledovný skutkový stav.
V konaní bolo preukázané a nebolo to ani medzi účastníkmi sporné, že žalobca dodal a namontoval
3 kusy terciárnych distribučných zosilňovačov typu C-A. XXX do skriniek v bytovom dome na ulici K.,
č.s. XXXX/XX v X., vtedy ešte vo vlastníctve žalovaného s ktorým však nemal uzavretú žiadnu zmluvu
na dodávku a montáž týchto zosilňovačov.
Dňa 15.6.2006 uzatvoril žalobca ako zhotoviteľ so žalovaným ako objednávateľom zmluvu o dielo
č.14/2006, predmetom ktorej bolo vykonanie prác - terciárnych rozvodov hviezdicového typu na stavbe
82 b.j. E., na ulici K. XX,XX,XX,XX v X., podľa cenovej ponuky zo dňa 10.4.2006 predloženej žalobcom.
Predmetom tejto zmluvy nebola dodávka a montáž 3 kusov terciárnych distribučných zosilňovačov typu
C-A. XXX.
Dňa 26.7.2004 uzatvoril žalobca ako zhotoviteľ so spoločnosťou B. Q. I., s.r.o. X. ako objednávateľom
zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola výstavba káblového distribučného systému Humenné, primárne
a sekundárne rozvody v katastri mesta Humenné okrem iného aj na ulici K..
Z Prílohy č.1 k Zmluve o dielo na výstavbu káblového distribučného systému Humenné, ktorá obsahuje
špecifikáciu materiálu a prác vyplýva, že súčasťou zmluvy o dielo bola dodávka a montáž 2 kusov
distribučných zosilňovačov MAX 030G a 86 kusov distribučných zosilňovačov MAX 236G, nie však
dodávka a montáž 3 kusov zosilňovačov typu C-A. XXX, ktoré sú predmetom tohto konania a čo už aj
predtým konštatoval prvostupňový súd, ale aj odvolací súd.
Zo žalobcom doloženého cenníka firmy Q. A., s.r.o., že cena jedného kusa zosilňovača MAX 220 bola
v rozhodnom čase 12114,20 Sk, t.j. 402,12 eur vrátane DPH, čo pri troch kusoch predstavuje sumu
1206,35 eur. Žalobca vyfakturoval žalovanému za dodávku a montáž troch terciárnych distribučných
zosilňovačov faktúrou č.14/05/07 zo dňa 19.4.2007, ktorá bola splatná dňa 03.5.2007 vrátane montáže
sumu 1244,27 eur. Táto cena nebola v konaní ani spochybňovaná a účastníci nenavrhli súdu znalecké
dokazovanie na určenie výšky obohatenia.
Z publikácie Samuela Dianišku „Siete káblovej televízie“, vydanej Slovenskou asociáciou pre káblové
telekomunikácie vyplýva, že distribučnou sieťou sa zabezpečuje rozvod TV a R signálov k jednotlivým
účastníkom siete káblovej televízie. Prvú úroveň distribučnej siete tvorí primárna sieť vytvorená
úsekmi 300 až 500 m dlhými koaxiálnymi káblami so širokopásmovými zosilňovačmi. Z výstupov
širokopásmových zosilňovačov primárnej siete môže byť signál odbočený do sekundárnej siete, ktorá
je vytvorená úsekmi 100 až 200 m dlhými koaxiálnymi káblami so širokopásmovými zosilňovačmi
a pasívnymi rozbočovacími, resp. odbočovacími zariadeniami. Rozvod signálov v objektoch sa
zabezpečuje terciárnou sieťou, ktorá je taktiež vytvorená úsekmi koaxiálnych káblov, širokopásmovými
zosilňovačmi a pasívnymi rozbočovacími a odbočovacími zariadeniami.
Z publikácie „Spoločný príjem a rozvod televíznych a rozhlasových signálov“ vyplýva, že zosilňovač je
zariadenie na zvýšenie úrovne signálu na kompenzáciu tlmenia rozvodu a na dosiahnutie vyžadovanej
úrovne signálu na výstupnom bode, pričom podľa umiestnenia v systéme sa zosilňovače delia aj na
primárne, sekundárne a terciárne zosilňovače.
Zo zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou B. Q. I. s.r.o. X. zo dňa 26.7.2004, ktorej
predmetom bola realizácia primárnych a sekundárnych rozvodov vyplýva, že ako primárne a sekundárne
zosilňovače mali byť použité distribučné zosilňovače MAX 030G a MAX 236G, teda iný typ zosilňovačov
než sú predmetom tohto konania.
Zosilňovače typu C-A. XXX, ktoré žalobca žalovanému dodal a nainštaloval v roku 2006 sú súčasťou
terciárnych rozvodov nachádzajúcich sa v skrinkách priamo v bytovom dome, kde boli aj dodané a nie
teda primárnych ani sekundárnych rozvodov. Ich inštalovanie zrealizoval žalovaný na bytovom dome na
ulici K. č.s. XXXX/XX v X. v prvej polovici apríla roku 2007.
Dôležité pre právne posúdenie tohto sporu je aj zistenie súdu, že tieto zosilňovače nie sú príslušenstvom
ani súčasťou tohto bytového domu a ani bytov a to v súlade s § 121 Občianskeho zákonníka a zákonom
č.182/1993Zb. o vlastníctve bytov a nie sú teda ani vo vlastníctve žalovaného.
Podľa § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi veci
hlavnej a ktoré sú ním určené k tomu, aby boli s hlavnou vecou trvale užívané.
Ak má byť určitá vec príslušenstvom hlavnej veci, musí byť toto príslušenstvo určené jej vlastníkom k
trvalému užívaniu s hlavnou vecou. Obe veci, t. j. tak hlavná vec, ako aj jej príslušenstvo, musia byť trvale
a funkčne spojené spoločným hospodárskym účelom. Príslušenstvo veci nestráca na svojej povahe
príslušenstva, ak nie je dočasne užívané s hlavnou vecou. Pretože príslušenstvo má povahu samostatnej
veci v právnom slova zmysle (inak by išlo o súčasť hlavnej veci) nie je vylúčené, že vlastníctvo k
príslušenstvu bude prevedené aj bez súčasného prevodu hlavnej veci. Možno teda konštatovať, že
príslušenstvo veci existuje vedľa hlavnej veci, je s hlavnou vecou aj funkčne zviazané hospodárskym
účelom a že má s hlavnou vecou spoločného vlastníka, ktorý určil príslušenstvo k trvalému užívaniu s
hlavnou vecou.
Terciárny zosilňovač je však súčasťou distribučnej siete káblovej televízie. Jeho odstránením by sa táto
distribučná sieť znehodnotila.
Podľa § 121 ods. 2 Občianskeho zákonníka príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory
určené k tomu, aby boli s bytom užívané.
Vedľajšími miestnosťami sú neobytné miestnosti v byte, ktoré sú určené k užívaniu s bytom ako kuchyňa,
neobývateľná hala, komora, kúpeľňa, záchod, komora, šatňa , stavebne oddelené kuchynské alebo
kúpeľňové kúty, predsiene. Za vedľajšie priestory, ktoré ležia mimo bytu, avšak sú určené k užívaniu s
bytom, možno považovať pivnicu, práčovňu, kôlňu a pod. Príslušenstvo k bytu sa riadi úpravou právneho
režimu k bytu. Na rozdiel od príslušenstva veci vo všeobecnom slova zmysle netvorí príslušenstvo bytu
samostatný predmet občiansko-právneho vzťahu.
Vychádzajúc z týchto zákonných predpokladov nie je možné považovať namontované terciárne
zosilňovače ani za príslušenstvo bytového domu, ani za príslušenstvo jednotlivých bytov. Je vylúčené,
aby vlastník bytu, príp. bývalý vlastník bytového domu, previedol vlastnícke právo k terciárnemu
zosilňovaču tretej osobe.
Ani podľa zmlúv o prevode vlastníctva bytov uzatváraných následne medzi žalovaným a terajšími
vlastníkmi bytov, netvorí káblová televízia príslušenstvo bytového domu.
Medzi vecou a jej súčasťou vznikajú obdobné funkčné väzby ako medzi vecou a jej príslušenstvom.
Rozdiel tu spočíva predovšetkým v miere fyzickej spolunáležitosti a možnosti využiť príslušenstvo veci
aj inak, než pre vec hlavnú.
Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a
nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.
Znehodnotením je pritom treba rozumieť funkčnú ujmu, keď hlavná vec už nemôže slúžiť pôvodnému
účelu, a to buď vôbec alebo menej kvalitne.
Súčasť hlavnej veci nie je samostatnou vecou v právnom slova zmysle a teda nie je spôsobilým
predmetom občiansko-právnych vzťahov. Hlavná vec a jej súčasť tak tvoria jedinú vec, ktorá je
v dôsledku toho podrobená jednotnému právnemu režimu. Súčasť hlavnej veci tak prechádza na
nadobúdateľa hlavnej veci bez ďalšieho, t.j. aj keď nie je tak výslovne
uvedené v zmluve o prevode hlavnej veci. Vedomie nadobúdateľa hlavnej veci o tom, či spolu s hlavnou
vecou nadobúda aj jej súčasť, nie je právne významné.
Ak sú však dve veci hospodársky či inak funkčne prepojené, je treba zistiť, či ide o vec jedinú spolu s
jej súčasťou alebo o veci dve, z ktorých jedna je vecou hlavnou a druhá príslušenstvom. Pokiaľ je vec
spojená s inou vecou, má však väzby k veciam ďalším bez toho, aby k týmto väzbám bola potrebná
existencia tejto inej veci, nemôže byť súčasťou tejto inej veci. Ak má spojením pôvodne samostatných
vecí vzniknúť nová vec, je treba, aby pôvodné veci tvorili naďalej vo vzťahoch k okoliu jediný celok. Tejto
požiadavke odporuje stav, keď pôvodné veci si zachovávajú samostatné funkcie a vonkajšie vzťahy.
Súd konštatuje po vykonanom dokazovaní, že vlastníkom týchto zosilňovačov po ich dodaní žalobcom
sa stala obchodná spoločnosť B. a Q. I. s.r.o. X. a to z týchto dôvodov.
Tak ako to bolo vyššie odôvodnené tieto zosilňovače nie sú príslušenstvom ani súčasťou bytového domu
a ani bytov v ňom.
Žalovaný v priebehu prvostupňového konania tvrdil, že na základe Zmluvy o dielo uzatvorenej medzi
žalobcom a spoločnosťou B. Q. I. s.r.o. X. zo dňa 26. 7. 2004 mal žalobca dodať uvedenej spoločnosti
aj technologické prvky - distribučné zosilňovače typu MAX 236 G. Namiesto nich dodal žalobca do
bytového domu E. distribučné zosilňovače iného typu C-A. XXX, čo bolo predmetom reklamácie
žalovaného listom zo dňa 26. 4. 2007.
Podľa listinného dôkazu označeného ako znalecký posudok č. 2/2009 vypracovaného S.. L. R. dňa 15.
7. 2009 mali byť terciárne rozvody zakončené zosilňovačmi MAX 236 G s príslušenstvom osadenými v
skrinke PSO so zámkom. Podľa tejto listiny žalobca vo faktúrach č. 11/30/04 a č. 12/27/05 nevyúčtoval
žalovanému technologické prvky a zariadenia určené na terciárne rozvody.
Tak zo znaleckého posudku S.. D. P. zo dňa 11. 1. 2009, ako aj zo spomínaného listinného dôkazu
S.. L. R. zo dňa 15. 7. 2009 vyplýva, že zosilňovače typu MAX 236 G s príslušenstvom sú osadené v
uzamknutých skrinkách PSO, pričom práve výstupom z týchto skriniek sa začína účastnícky
rozvod. A práve táto
skutočnosť má z hľadiska posúdenia, kto sa stal vlastníkom terciárnych zosilňovačov podstatný význam.
V takom prípade nie je podstatné, ako je označovaná tá časť televíznych rozvodov končiaca terciárnym
zosilňovačom, ale to, kto je vlastníkom tejto časti siete.
Možno síce konštatovať, že do terciárnych rozvodov patria, tak podľa projektovej dokumentácie, ako
aj podľa oboch listinných dôkazov označovaných ako znalecké posudky, aj terciárne zosilňovače MAX
236 G s príslušenstvom osadené v skrinke PSO so zámkom. Odovzdávacím bodom je pritom dohodnuté
rozhranie medzi distribučnou a užívateľskou sieťou. Terciárne zosilňovače sú umiestnené priamo v
objekte príslušného bytového domu. Sekundárne rozvody začínajú od optického uzla a končia pri vstupe
do jednotlivých bytových domov. Vychádzajúc ďalej zo znaleckého posudku S.. P. terciárne rozvody majú
byť v súlade s projektovou dokumentáciou zakončené zosilňovačmi, ktoré budú slúžiť pre napájanie
účastníckych rozvodov. V prípade výstavby KDS Humenné boli na tento účel navrhnuté zosilňovače
MAX 236 G s príslušenstvom osadené v skrinke PSO so zámkom, pričom do bytového domu E. dodal
žalovaný zosilňovače iného typu.
Predmetom Zmluvy o dielo č. 14/2006 zo dňa 15. 6. 2006 uzavretej medzi účastníkmi boli „terciárne
rozvody hviezdicového typu“. Pri skôr uvedenom výklade obsahu pojmu „terciárne rozvody“ by bolo
možné mať za to, že súčasťou zmluvy o dielo uzavretej medzi účastníkmi tohto konania bola aj dodávka
a montáž terciárneho distribučného zosilňovača. V tomto konaní do skončenia dokazovania vo veci
možno konštatovať, že tomu tak v skutočnosti nebolo.
Medzi účastníkmi nie je sporné, že všetky skrine PSO sú umiestnené priamo v bytovom dome. Podobne
nie je sporné, že súčasťou vybavenia týchto skríň sú aj terciárne distribučné zosilňovače.
Je bez právneho významu, že v tých istých PSO skriniach, v ktorých sú nainštalované aj terciárne
zosilňovače typu C-CORMAX 220, sa majú nachádzať aj ďalšie zariadenia, a to konektory a rozbočovače
a odbočovače, pričom za tento materiál a práce spojené s jeho montážou zaplatil cenu diela žalovaný.
Podstatné je to, že terciárne zosilňovače sú súčasťou tej časti distribučnej siete, ktorá sa (podľa
doplneného dokazovania) stala vlastníctvom tretej osoby, a to spoločnosti B. a Q. I. s.r.o. X..
Podľa stanoviska spoločnosti B. Q. I. s.r.o. X. zo dňa 9. 11. 2011 je táto spoločnosť poskytovateľom
verejnej elektronickej komunikačnej služby a retransmisie v meste Humenné v zmysle zák. č. 610/2003
Z. z. o elektronických komunikáciách. Za týmto účelom vlastní zariadenia, prostredníctvom ktorých
sú poskytované verejné elektronické komunikačné služby. Jedná sa o zariadenia hlavnej stanice
a rozvodovej siete, ktorú tvorí primárna a sekundárna sieť. Sekundárnu sieť tvorí súbor zariadení
spájajúcich primárnu sieť s terciárnou sieťou po koncový bod. Tým sa rozumie rozhranie siete
umiestnenej vo vnútri nehnuteľnosti umožňujúce napojenie účastníkov na distribučnú sieť končiace
distribučným terciárnym zosilňovačom. Podľa tejto spoločnosti užívateľská sieť účastníkov (účastnícky
rozvod patriaci majiteľom nehnuteľnosti) začína výstupom od posledného distribučného terciárneho
zosilňovača. vyplýva to aj zo skladových kariet tejto spoločnosti.
Z výpovede svedka R. B., konateľa tejto spoločnosti, je spoločnosť vlastníkom všetkých distribučných
terciárnych zosilňovačov v meste Humennom. Tieto zosilňovače táto spoločnosť zakúpila a vykonáva
aj ich servis a údržbu. Do bytového domu E. na sídl. S.. dodal žalobca podľa tohto svedka terciárne
zosilňovače iného typu, ktoré sú výkonnostne slabšie, a to aj napriek tomu, že mal zaplatené za dodávku
terciárneho zosilňovača iného typu.
Zo zmluvy o dielo uzavretej medzi účastníkmi z 15.06.2006 je zrejme, že podľa nej žalovaný
nenadobudol vlastnícke právo k zosilňovačom a naopak, vychádzajúc zo Zmluvy o dielo zo dňa 26. 7.
2004 uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou B. a Q. I., s.r.o. X. možno vyvodiť, že súčasťou tejto
zmluvy bola dodávka terciárnych zosilňovačov, a to aj do bytového domu E. v Humennom, ktorého
vlastníkom v rozhodnej dobe bol žalovaný. Podľa svedeckej výpovede konateľa tejto spoločnosti mal
žalovaný zaplatenú aj cenu za dodávku a montáž terciárnych zosilňovačov aj do skôr uvedeného
bytového domu. Za tohto stavu by v prípade vyhovenia podanej žalobe nadobudol bezdôvodné
obohatenie práve žalobca. Na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 12Cb/8/2008 prebieha sporové
konanie medzi spoločnosťou B. Q. I. s.r.o. X. a žalovaným, ktorého predmetom je práve aj zaplatenie
ceny troch kusov terciárnych zosilňovačov pre bytový dom E. v Humennom. Vzhľadom k tomu by žalobca
mohol byť úspešný v preskúmavanej veci len v prípade, že by bola zamietnutá žaloba spoločnosti B.
Q. I. s.r.o. X. v časti týkajúcej sa zaplatenia terciárnych zosilňovačov, ktoré boli žalobcom dodané a
namontované do obytného domu E. v Humennom vo vlastníctve žalovaného.
Z týchto vyššie uvedených príčin súd žalobu zamietol pre nedostatok pasívnej legitimácie na strane
žalovaného, pretože tento nenadobudol vlastnícke právo k 3ks dodaných zosilňovačov a teda sa
ani nemohol na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť. Žalobca teda nemá nárok voči žalovanému na
zaplatenie žalovanej sumy ani z titulu zmluvy (žiadna medzi účastníkmi na dodávku zosilňovačov
uzavretá nebola) a ani z titulu bezdôvodného obohatenia - plnenie bez právneho dôvodu (žalovaný sa
nikdy nestal vlastníkom dodaných zosilňovačov).
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1, O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal a preto priznal ich náhradu úspešnému žalovanému, ktorý mal
vo veci plný úspech. Trovy konania pozostávajú zo súdnych poplatkov zaplatených žalovaným za odpor
a za odvolanie (2 x 74,50eur) vo výške 149 eur a z trov právneho zastúpenia, ktoré pozostávajú z :
Tarifná odmena za jeden úkon je vypočítaná z hodnoty sporu 1244,27 eur v súlade s ust. § 10 ods.1,
vo výške 61,41 eur.
1. zo sumy 921,15 eur - tarifná odmena za 15 krát hl. úkon po 61,41 eur - 1.prevzatie a príprava
zastúpenia, 2.podanie odporu z 5.2.2008, 3.účasť na pojednávaní dňa 24.6.2008, 4.písomné vyjadrenie
zo dňa 04.7.2008, 5.účasť na pojednávaní dňa 09.9.2008, 6.písomné vyjadrenie zo dňa 24.10.2008,
7.písomné podanie na súd z 28.9.2009, 8.účasť na pojednávaní dňa 13.11.2009, 9.písomné podanie
z 12.3.2010, 10.účasť na pojednávaní dňa 9.9.2011, 11.písomné podanie na súd z 9.11.2011, 12.
účasť na pojednávaní dňa 25.11.2011, 13. účasť na pojednávaní dňa 7.2.2012, 14.písomné odvolanie
z 20.3.2012, 15.účasť na pojednávaní dňa 18.06.2013,
2. zo sumy 107,45 eur - tarifná odmena za 7 krát 15,35 eur ( 1 z hl. úkonu) za účasť na pojednávaniach
odročených bez pojednávania v dňoch 4.4.2008, 30.10.2008, 24.4.2009, 2.6.2009, 3.7.2009, 3.9.2009,
6.10.2009,
3. zo sumy 157,95 eur, t.j. 8 x režijný paušál po 6,31 eur, 7 x režijný paušál po 6,95 eur, 1 x režijný paušál
po 7,21 eur, 3 x režijný paušál po 7,41 eur, 2 x režijný paušál po 7,63 eur a 1 x režijný paušál po 7,81
a sú vypočítané podľa vyhlášky 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení vyhlášky 557/2008 Z.z.
Tarifná odmena za jeden úkon je vypočítaná z tarifnej hodnoty sporu 1244,27 eur v súlade s ust. § 10
ods.1, vo výške 61,41 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže sa
oprávnený domáhať exekúcie podľa osobitného predpisu.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.