Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. máj 2013

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 25Cb/57/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208214601
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Hupka

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2013:1208214601.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II, v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v právnej veci žalobcu:

KASINVEST spol. s r.o., Bělá 1005, Jablunkov, okr. Frýdek Místek, Česká republika, IČO: 623 64 197,
zast.: JUDr. Jozef Vereš, advokát, Andreja Kmeťa 18, Žilina, proti žalovanému: TRANSPETROL, a.s.,
Šumavská 38, Bratislava 821 08, IČO: 31 341 977, zast.: JUDr. Marko Polakovič, advokát, Vysoká 19,
Bratislava 811 06, o zaplatenie 16.851,39 EUR, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v zostávajúcej časti o zaplatenie 16.851,39 EUR z a m i e t a.

O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.7.2008 domáhal zaplatenia sumy 997.323,20 Sk (33.105,07
EUR), titulom zaplatenia vyúčtovaného úroku z omeškania.

Žalobu odôvodnil tým, že dňa 27.4.2006 uzatvoril Zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe

ktorej postupca Ing Anton Ivanovič - Osobitný správca konkurznej podstaty pre správu a predaj
pohľadávok úpadcu Hydrostav a.s. v konkurze, odplatne postúpil na žalobcu (postupníka) svoju
splatnú pohľadávku voči právnemu predchodcovi žalovaného (TRANSPETROL TRANZIT a.s., IČO:
31 367 313) v celkovej výške istiny 2.374.579,20 Sk, vrátane príslušenstva (úroky z omeškania) a
práv spojených s prevádzanou pohľadávkou. Postúpená pohľadávka vznikla neuhradením faktúry č.
320400 - zádržné. V danom prípade sa jednalo o práce na základe Zmluvy o dielo č. 1301-1643/1-00-
Dr.An. zo dňa 11.9.2000 - Rekonštrukcia administratívnej budovy TRANSPETROL TRANZIT o.c.p.,

a.s. na ulici Odbojárov č. 1 a Vajnorskej 34 v Bratislave. Zostatok zádržného vo výške 2.374.579,20
Sk bol zahrnutý do súpisu konkurznej podstaty úpadcu HYDROSTAV, a.s. ako splatná doteraz
neuhradená pohľadávka. Spoločnosť TRANSPETROL TRANZIT a.s. zanikla bez likvidácie zlúčením so
spoločnosťou TRANSPETROL a.s., ktorá je jej právnym nástupcom a ku dňu výmazu z obchodného
registra, t.j. k 29.2.2004 na ňu prešli všetky jej práva a záväzky. Je preukázateľné, že uplatnená
pohľadávka vznikla z obchodnoprávneho vzťahu (Zmluva o dielo uzatvorená podľa Obchodného
zákonníka) právneho predchodcu žalovaného s pôvodným

veriteľom - HYDROSTAV, a.s. v konkurze (vyhlásenie konkurzu uznesením konkurzného súdu sp. zn.

3 K 260/01, právoplatné dňa 30.27.2002). Pred konkurzným konaním s úpadcom nebola uzatvorená
žiadnapísomnádohodaomajetkovom,resp.inomfinančnomvysporiadanívyššieuvedenejpohľadávky.
Vstupom do konkurzného konania veriteľa, sa pohľadávka stala súčasťou konkurznej podstaty. Súčasný
majiteľ pohľadávok (žalobca) nebol nikdy v obchodnom styku s dlžníkom - žalovaným a preto munevznikli vzájomné povinnosti, ktoré by bolo možné riešiť iným spôsobom ako finančným usporiadaním.
Postupca písomne oznámil žalovanému postúpenie predmetnej pohľadávky na žalobcu. Žalobca po
doručení Oznámenia o postúpení pohľadávok žalovanému Osobitným správcom, písomne vyzval

žalovaného k úhrade postúpenej pohľadávky. Žalovaný dlžnú sumu 2.374.579,20 Sk na základe
písomnej výzvy žalobcu zaplatil na účet žalobcu dňa 29.1.2008. Žalobca po uhradení istiny vyúčtoval
žalovanému úroky z omeškania za obdobie od 1.8.2002 (deň nasledujúci po dni vyhlásenia konkurzu)
do 28.1.2008 (deň úhrady istiny) v nepremlčanej výške 997.323,20 Sk (obdobie štyroch rokov
predchádzajúcich dňu úhrady istiny).Žalovaný vyúčtované úroky z omeškania neuhradil s odôvodnením,

že žalobca nemá na tieto úroky z omeškania právny nárok, resp. že uplatňované úroky z omeškania
sú premlčané, nakoľko istiny, z ktorej sa úroky odvíjajú bola premlčaná. Žalobca s prihliadnutím na ust.
§ 387 a 397 Obchodného zákonníka uznáva, že právo na úhradu vymáhaných úrokov z omeškania
je čiastočne premlčané. Žalobca ďalej s prihliadnutím na to, že oneskorene splnená istina slúžila ako
zábezpeka na riadne plnenie, s prihliadnutím na dátum vyhlásenia konkurzu na právneho predchodcu
žalobcu (30.7.2002) a s prihliadnutím na ust. § 14 ods. 1 písm. g) Zákona 328/1991 Zb. o konkurze a

vyrovnaní v znení platnom ku dňu splatnosti pohľadávky uznáva, že úrok z omeškania možno uplatňovať
dňom nasledujúcim odo dňa vyhlásenia konkurzu, t.j. od 1.8.2002. Žalobca sa však nestotožňuje s
názorom žalovaného, že právo žalobcu na úhradu úrokov z omeškania je premlčané v plnom rozsahu.
Úrok za každý deň omeškania je samostatným nárokom a ako taký podlieha premlčaniu samostatne
bez ohľadu na to či istina, z ktorej sa úrok a jeho výška odvíja, je premlčaná. Z uvedeného dôvodu si

žalobca uplatňuje právo na úhradu úrokov z omeškania ku dňu úhrady istiny, t.j. ku dňu 29.1.2008 v
sume997.323,20Sk.Sožalovanýmsapísomnepokúsilvzniknutýdlhusporiadať.Vychádzajúczpostoja
žalovaného však možno usúdiť, že dlžník dobrovoľne svoj dlh voči súčasnému veriteľovi (žalobcovi)
neuhradí.

Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 25CB/57/2009-116 zo dňa 24.2.2011 bola žaloba zamietnutá. Na

základe odvolania žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením č. k 3Cob/361/2011-139 zo dňa
19.9.2012 uvedený rozsudok v časti týkajúcej sa sumy 16.851,39 EUR a súvisiacom výroku o náhrade
trov konania zrušil a vrátil na ďalšie konanie s tým, že súd má zamerať dokazovanie na dôvodnosť
žalobcom uplatnenej sadzby úroku z omeškania a predovšetkým na námietku aktívnej legitimácie
žalobcu v súvislosti s existenciou samotnej pohľadávky.

Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím právneho zástupcu žalobcu, právneho zástupcu
žalovaného, oboznámil sa s dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní zistil
nasledovný skutkový stav veci.

Medzi spoločnosťou TRANSPETROL TRANZIT o.c.p., a.s. ako objednávateľom a spoločnosťou
HYDROSTAV, a.s. ako zhotoviteľom bola dňa 11.9.2000 uzavretá Zmluva o dielo číslo:

1301-1643/1-2000-Dr.An predmetom ktorej bola dodávka rekonštrukčných stavebných prác na „kľúč“,
vrátane kompletnej dodávky všetkých zariadení a materiálov,

podľa vykonávacej projektovej dokumentácie zabezpečovanej objednávateľom pre stavbu:
„Rekonštrukcia administratívnej budovy TRANSPETROL TRANZIT o.c.p., a.s. na ulici Odbojárov č. 1
a Vajnorskej 34 v Bratislave“. Zmluvou o odplatnom postúpení pohľadávok zo dňa 27.4.2006 postupca

Ing. Anton Ivanovič - Osobitný správca konkurznej podstaty pre správu a predaj pohľadávok úpadcu
Hydrostav a.s. v konkurze postúpil žalobcovi pohľadávky špecifikované v Prílohe č. 2. Žalobca listom
zo dňa 22.11.2007 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej čiastky vo výške 2.374.579,20 Sk. Ďalším
listomzodňa10.3.2008žalobcažalovanéhovyzvalnaúhraduvyúčtovanýchúrokovzomeškaniavsume
faktúrou č. 200804 zo dňa 10.3.2008 na sumu 1.388.152,- Sk. Následne žalobca faktúrou č. 200817 zo

dňa 21.4.2008 vyúčtoval žalovanému úrok z omeškania v sume 997.323,20 Sk.

Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že žalobca najskôr listom zo dňa 10.3.2008, ku
ktorému priložil faktúru č. 200804, uplatnil nárok na úroky z omeškania zo sumy 2.374.579,20 Sk vo
výške 10,5 % p.a. od 1.8.2002 do 29.2.2008 v celkovej výške 1.388.152,- Sk. Žalovaný listom zo dňa
7.4.2008 oznámil žalobcovi, že jeho pohľadávku považuje za neoprávnenú z dôvodov bližšie uvedených

v tomto liste a zároveň písomne uplatnil námietku premlčania s tým, že nárok žalobcu na zaplatenieúrokovzomeškaniapovažujezapremlčanýafaktúrač.200804bolažalobcovivrátenáspäťneuhradená.
Ak má totiž platiť, že vyhlásením konkurzu na majetok pôvodného veriteľa - spoločnosti HYDROSTAV
a.s. (dňa 30.7.2002) sa pohľadávka voči žalovanému na zaplatenie 2.374.579,20 Sk (istina) stala

splatnou, potom odo dňa vyhlásenia konkurzu začala plynúť premlčacia doba tejto pohľadávky, ktorá
uplynula dňa 30.7.2006. Dňa 30.7.2006 sa teda premlčala pohľadávka voči žalovanému na zaplatenie
sumy 2.374.579,20 Sk. Uplynutie štvorročnej premlčacej doby a premlčanie sa vzťahuje jednak na istinu
pohľadávky a jednak na úroky z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky, ktoré nebolo včas uplatnené.
Ani zaplatenie istiny 2.374.579,20 Sk (z titulu zádržného z faktúry č. 320400 na základe zmluvy o dielo

č. 1301-1643/1-00-Dr.An zo dňa 11.9.2000 - Rekonštrukcia administratívnej budovy TRANSPETROL
TRANZIT o.c.p. na ul. Odbojárov v Bratislave) žalovaným, ku ktorému došlo dňa 29.1.2008 na základe
oznámenie o postúpení pohľadávky a výzvy správcu konkurznej podstaty HYDROSTAV a.s. v konkurze
a žalobcu, nezmenilo nič na premlčaní nároku na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré medzičasom
nastalo. Za uznanie nepremlčaného záväzku sa podľa § 323 ods. 2 Obchodného zákonníka považujú
aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka (t.j. platenie úrokov /vo vzťahu k

istine/ ako aj čiastočné plnenie záväzku /vo vzťahu k zvyšku dlhu/, ak možno usudzovať, že čiastočným
plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku). Podľa výslovného zdôraznenie v § 323 ods. 2 Obchodného
zákonníka sa však tieto právne úkony považujú za uznanie záväzku - s účinkami podľa § 407 ods. 1
Obchodného zákonníka - výlučne v tom prípade, ak ide o nepremlčaný záväzok. Ak v čase zaplatenia
istiny 2.374.579,20 Sk (dňa 29.1.2008) už premlčacia doba uplynula (30.7.2006), potom išlo o splnenie

premlčaného záväzku, ktoré nemalo a nemohlo mať účinky uznania záväzku podľa § 323 ods. 1 a
2 v spojení s § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Žalobca listom zo dňa 21.4.2008, ku ktorému
priložil novú prepracovanú faktúru č. 200817, opakovane uplatnil voči žalovanému nárok na úroky z
omeškania zo sumy 2.374.579,20 Sk, tento krát za obdobie od 1.8.2002 do 28.1.2008 v celkovej výške
zníženej na sumu 997.323,20 Sk s tým, že výška úroku z omeškania vôbec nebola uvedená. Žalovaný

odpovedal žalobcovi listom zo dňa 12.5.2008. Pre obsahové nedostatky právneho úkonu - uplatnenia
nárokunaúrokyzomeškaniažalobcu-žalovanýnamietal,žetentoúkonpovažujezanepreskúmateľnýa
neplatný pre jeho neurčitosť a znovu uplatnil námietku premlčania uplatneného nároku. Je nepochybné,
že každým ďalším dňom

omeškania nevzniká samostatný (nový) nárok na úroky z omeškania, ktorý by sa premlčoval samostatne

ako čiastkové plnenie. Nárok na úroky z omeškania vzniká jednorazovo v deň, ktorým sa dlžník ocitá
v omeškaní, týmto začína plynúť premlčacia doba, pričom jej uplynutím sa právo premlčí ako celok.
Pokiaľ sa mala predmetná pohľadávka stať splatnou dňom vyhlásenia konkurzu dňa 30.7.2002 a
teda jej premlčanie nastalo dňa 30.7.2006, vzťahujú sa účinky premlčania aj na úroky z omeškania.
Príslušenstvom premlčanej pohľadávky nemôžu byť nepremlčané úroky z omeškania. V tejto súvislosti

nie je otázka samostatnosti vymáhateľnosti istiny pohľadávky a jej príslušenstva, na ktorú poukázal
žalobca, vôbec relevantná. Uvedený právny názor žalovaného jednoznačne potvrdzuje i judikatúra
súdov, v liste zo dňa 7.4.2008 žalovaný uviedol konkrétne rozhodnutia Nejvyššího soudu ČR v
obdobných veciach; nakoľko úprava inštitútu úrokov z omeškania je s ohľadom na jednotnú právnu
tradíciu rovnaká podľa slovenského právneho poriadku a podľa českého právneho poriadku, sú tieto

judikáty jednoznačne použiteľné aj pri aplikácii slovenských právnych predpisov.

Právny zástupca žalobcu k veci uviedol, že úhrada postúpenej pohľadávky bola vykonaná v plnej výške
priamo na účet žalobcu, z čoho vyplýva, že jeho aktívna legitimácia v spore je nespochybniteľná. K
úhrade tejto pohľadávky došlo na základe oznámenia správcu konkurznej podstaty, ktorý dlžníkovi
oznamoval postúpenie predmetnej pohľadávky. Ďalej poukázal na ustanovenie § 14 ods. 1 písm. g)

zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní platný v tom čase, ktorý upravuje, kedy dochádza k
splatnosti pohľadávok pri vyhlásení konkurzu. Nárok žalobcu na úrok z omeškania v žalovanej výške za
žalovanéobdobieniejepremlčaný,tentonárokjespájanýsexistenciouzáväzku,resp.pohľadávky,ktorý
zanikol až jeho splnením. V prípade, ak by aj bola samostatná pohľadávka premlčaná, táto nezaniká,
ale trvá v naturálnej podobe ďalej, z toho dôvodu nemôžu byť premlčané úroky z omeškania, ktoré je

možné uplatňovať samostatne.

Po vrátení veci odvolacím súdom ďalej uviedol, že nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške
16.851,30 EUR, ktorý žalobca naďalej požaduje, nie je premlčaný. Poukázal na právny názor vyslovený
rozhodnutím Krajského súdu. Splatnosť ceny za dielo bola zmluvnými stranami upravená v zmluveo dielo. Predmetom postúpenia bola posledná časť ceny diela, ktorá predstavuje polovicu zádržného
vo výške 10 % z celkovej ceny diela a ktorá bola už žalovaným žalobcovi uhradená. Splatnosť tejto
pohľadávky nastala vyhlásením konkurzu tak, ako to je upravené v § 14 ods. 1 písm. g) zákona o

konkurze a vyrovnaní. Vyhlásením konkurzu teda zo zákona nastala splatnosť pohľadávky, ktorá bola
upravená v uzavretej zmluve o dielo. Ak by takáto splatnosť v zmysle zákona o konkurze a vyrovnaní
nenastala, v prípade rýchleho a krátkeho ukončenia konkurzného konania a následného vymazania
úpadcu by v podstate dlžník nemal komu zostávajúcu časť ceny diela uhradiť, ak by splatnosť mala
nastať v zmysle ustanovení zmluvy. Pri vyčíslení úroku z omeškania žalobca vychádzal z priemerných

úrokových sadzieb obchodných bánk (prístupné na stránkach NBS) v čase uzavretia zmluvy o dielo, t.j.
september 2000. V uvedenom čase bola sadzba vo výške 11,38 % pre podnikateľskú sféru, pričom zo
zákona mal žalobca nárok požadovať úrok o 1 % vyšší oproti tejto sadzbe.

Právny zástupca žalovaného k veci uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava skutočností uvedených
v odpore proti platobnému rozkazu. Okrem toho ďalej namietol aktívnu legitimáciu na strane žalobcu.
Pohľadávka nebola na žalobcu postúpená platne, nakoľko v tom čase sa na ňu nevzťahoval zákon o

konkurze a vyrovnaní týkajúci sa splatnosti

pohľadávok. Pohľadávka, ktorá mala byť predmetom postúpenia, v čase prevodu neexistovala. V
samotnejzmluveodielomalobyťriešenéprávonazaplateniezádržného,ktorémalonastať60mesiacov
po odovzdaní predmetu diela, t.j. po ukončení záručnej doby. Tá mala nastať dňa 15.10.2002, teda
približne päť mesiacov po tom, čo bola uzavretá samotná zmluva o postúpení pohľadávky. Žalovaný

ako dlžník nebol oprávnený požadovať preukázanie postúpenia pohľadávky, ak mu bolo toto oznámené
pôvodným veriteľom. Napriek tomu žalovaný mal pochybnosti o platnosti postúpenia pohľadávky, ale z
opatrnostižalovanýtútopohľadávkuuhradil,abytýmneriskovaltrestnoprávnuzodpovednosťvsúvislosti
s marením konkurzného konania.

Po vrátení veci odvolacím súdom ďalej uviedol, že žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný,

nakoľko pohľadávka, ktorú uplatňuje, t.j. vyčíslený úrok z omeškania, v čase uzavretia zmluvy o
postúpení pohľadávky, neexistovala, predmetom postúpenia bola neexistujúca pohľadávka a zmluva o
postúpení je z toho dôvodu absolútne neplatná. Predmetom postúpenia bola časť dojednanej ceny za
zhotovenie diela, predstavujúca zádržné, ktoré bolo upravené v článku IV ods. 9 predmetnej zmluvy o
dielo. Účastníci zmluvy uvedeným spôsobom odložili splatnosť zostávajúcej časti ceny diela, t.j. polovice

zádržného, až do uplynutia záručnej doby, resp. poskytnutia bankovej záruky, ktorá však poskytnutá
nebola a po vyhlásení konkurzu ani poskytnutá byť nebola. Z toho dôvodu mohla byť uplatnená iba
podmienka týkajúca sa uplynutia záručnej doby. Predmetná pohľadávka však bola postúpená ešte pred
tým, ako uplynula dohodnutá päťročná záručná lehota. V čase vyhlásenia konkurzu preto ani nebolo
možnéustáliťsamotnúvýškuzádržného,ktorémalobyťvyplatenézhotoviteľovi,keďžezádržnéakotaké

má slúžiť na odstránenie prípadných vád, ktoré sa v záručnej dobe vyskytnú. Čo sa týka samotnej výšky
úroku z omeškania, ktorú žalobca vyčíslil, túto v podstate žalovaný nenamietal, jednoznačne je však
toho názoru, že pohľadávka na zaplatenie zádržného v čase postúpenia neexistovala a z toho dôvodu ju
nebolo možné postúpiť vrátane príslušenstva. Nemožno preto aplikovať ustanovenie zákona o konkurze
a vyrovnaní upravujúce splatnosť pohľadávok, nakoľko pohľadávka v čase vyhlásenia konkurzu ani

neexistovala.

Podľa § 536 ods.1 Obch. zák., zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ
sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa § 536 ods. 2 Obch. zák., dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu
zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo

hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava
alebo úprava stavby alebo jej časti.

Podľa § 548 ods. 1 Obch. zák., objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom
v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním
diela.Podľa Článku IV - „Cena diela a platobné podmienky“ ods. 9. Zmluvy o dielo, objednávateľ bude
zhotoviteľovi uhrádzať mesačné faktúry do výšky 90 % ceny diela. Zo zvyšných 10 % bude 1/2 zaplatená
zhotoviteľovipoodovzdanídielabezvádanedorobkov,zvyšná1/2budezaplatenápoukončenízáručnej

doby, resp. môže byť nahradená bankovou garanciou na dobu záručnej doby vo výške 5 % ceny diela.

Podľa Článku VIII - „Odovzdanie a prevzatie zmluvného diela, záručná doba a postup strán pri vadách
diela“ ods. 7. Zmluvy o dielo, zmluvné strany sa dohodli, že záručná doba diela, zhotoveného podľa
tejto zmluvy, bude trvať 60 mesiacov odo dňa zápisničného odovzdania a prevzatia zmluvného diela, v
prípade vád a nedorobkov odo dňa ich odstránenia.

Podľa § 524 ods. 1 Obč. zák., veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou

zmluvou inému.

Podľa § 524 ods. 2 Obč. zák., s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené.

Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej medzi doterajším
veriteľom (postupcom) a treťou osobou (postupníkom) postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti

dlžníkovinovémuveriteľovi,atobuďzaodplatualebobezodplatne.Postupníksastanenovýmveriteľom.
Výslovne sa vyžaduje písomná forma zmluvy o postúpení. Postúpená pohľadávka musí byť v zmluve
individualizovaná. K platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka. Zmluva
môže byť uzavretá aj bez jeho vedomia, resp. aj proti jeho vôli. Zmena v osobe veriteľa sa totiž nedotýka
jeho práv a povinností. Následky postúpenia pohľadávky sa prejavia v právnom postavení všetkých

účastníkov. Postupca stráca postúpenú pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami s ňou
spojenými. Nie je už ďalej oprávnený pohľadávku vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie. Postupník sa
stane veriteľom; nadobúda pohľadávku (s príslušenstvom a právami s ňou spojenými), aj so všetkými
námietkami, ktoré možno proti nej uplatniť. K týmto námietkam môžu pribudnúť aj iné námietky vzniknuté
z nového pomeru medzi dlžníkom a novým veriteľom. Postúpená môže byť iba existujúca pohľadávka.

Pre platenie ceny diela platí zásadná úprava vzniku nároku na zaplatenie dohodnutej ceny po vykonaní
diela. Dohoda zmluvných strán však bude rozhodujúca pre určenie časového okamihu zaplatenia ceny.
Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na zaplatení ceny za dielo pred jeho dokončením, po jeho dokončení
alebo sa môžu dohodnúť na platení podľa samostatných dokončených častí stavby, ktoré si musia v
zmluve určiť. Účastníci zmluvy si spôsob platenia ceny diela určili v Článku IV. ods. 9. Zmluvy o dielo.

Predmetom postúpenia bola pohľadávka úpadcu (Hydrostav a.s.) na doplatenie posledných 5 % ceny
diela (tzv. pozastávka) v sume 2.374.579,20 Sk. Nárok na jej zaplatenie mohol vzniknúť za splnenia
jednej z dvoch podmienok, a to jednak uplynutím šesťdesiat mesačnej záručnej doby, alebo poskytnutím
bankovej garancie na dobu záručnej doby vo výške 5 % z ceny diela. Keďže k zloženiu bankovej
záruky nedošlo, nárok na doplatenie ceny diela (2.374.579,20 Sk, po prepočte 78.821,59 EUR) mohol

zhotoviteľovi vzniknúť najskôr uplynutím dohodnutej záručnej doby, t.j. dňom 15.10.2006. K postúpeniu
uvedenej pohľadávky osobitným správcom však došlo už dňa 27.4.2006. V čase vyhlásenia konkurzu
(30.7.2002)aanivčaseuzavretiazmluvyopostúpenípohľadávky,zhotoviteľ(Hydrostava.s.)nemalvoči
objednávateľovi exitujúcu pohľadávku na zaplatenie zostávajúcej časti ceny diela (predstavujúcu druhú
polovicu pozastávky), nakoľko neboli splnené podmienky v zmysle čl. IV ods. 9. Zmluvy o dielo, ktoré

si účastníci dohodli pre vznik tohto nároku. Nakoľko v čase uzavretia Zmluvy o postúpení pohľadávky
pohľadávka, ktorá bola predmetom postúpenia neexistovala, nemohlo dôjsť k jej platnému postúpeniu
na navrhovateľa ako postupcu.

Primárnou otázkou, ktorou sa súd zaoberá pri riešení jednotlivých sporov, je otázka aktívnej (na strane
žalobcu) a pasívnej (na strane žalovaného) vecnej legitimácie účastníkov.„Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti
nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,

závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený
nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva
a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť

účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie
je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právnehooprávnenia(žalobca),niejenositeľomtohohmotno-právnehooprávnenia,oktorévkonaníide;
o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní
ide.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 192/2004; uverejnený v ZSP 46/2008)

Ak pohľadávka (vyčíslený úrok z omeškania) v čase postúpenia na navrhovateľa ešte neexistovala,
nemohlo dôjsť k jej platnému postúpeniu na navrhovateľa, ktorý nie je z toho dôvodu nositeľom nároku
na úroku z omeškania zo zostávajúcej s meškaním uhradenej časti ceny diela. Z uvedených dôvodov, a
to nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa, súd návrh v zostávajúcej zrušenej časti zamietol.

K otázke vzniku nároku na zaplatenie ceny diela súd primerane poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho

súdu ČR sp. zn. 32 Odo 220/2006 z 24.7.2006 (dostupné na www.nsoud.cz), ktoré je použiteľné aj v
podmienkach nášho právneho poriadku a z ktorého odôvodnenia vyberá:

„Dospěl-li odvolací soud k závěru, že ustanovení § 14 odst. 1 písm. g) zákona č. 328/1991 Sb., o
konkursu a vyrovnání, v platném znění (dále též jen „zákon o konkursu a vyrovnání“) se v případě
žalované pohledávky na doplacení ceny za sedmou etapu díla neuplatní, neboť žalobce, resp. shora

označená úpadkyně žádnou takovou pohledávku vůči žalované ještě v době, kdy byl prohlášen konkursu
na majetek úpadkyně, neměla, tvrzeného rozporu s hmotným právem se nedopustil. Odvolací soud,
vycházeje z dispozitivního ustanovení § 548 odst. 1 obchodního zákoníku (dále též jen „obch. zák.“),
zcela správně dovodil, že žalobci (resp. úpadkyni) dosud nárok na požadované doplacení ceny díla
nevznikl, jelikož dosud nedošlo ke splnění podmínek, které si účastníci dohodli pro vznik tohoto nároku.

Z vylíčení uplatněného dovolacího důvodu je zřejmé, že dovolatel nerozlišuje mezi vznikem práva na
zaplacení ceny díla a její splatností. Naproti tomu odvolací soud vyšel zcela správně ze zjištění, že mezi
účastníky nedošlo k dohodě o odložení doby splatnosti ceny díla, jak se patrně mylně domnívá dovolatel,
nýbrž k dohodě o podmínkách vzniku nároku na doplacení ceny díla. Sjednali-li si proto účastníci
(úpadkyně jako zhotovitel a žalovaná jako objednatel) v bodě 12.2 smlouvy o dílo ze dne 4. února 1999,

že část ceny díla v rozsahu 5 % bude zaplacena až po uplynutí záručních lhůt a po odstranění závad,
mohlo právo na zaplacení této části ceny díla vzniknout až odstraněním závad, nejdříve však uplynutím
záručních lhůt. Pakliže tyto podmínky vzniku nároku na zaplacení uvedené části ceny díla nebyly v
okamžiku prohlášení konkursu na majetek úpadkyně naplněny, pohledávka na

zaplacení této části ceny díla úpadkyni před prohlášením konkursu na její majetek ještě nevznikla, v

důsledku čehož se nemohla stát prohlášením konkursu splatnou ve smyslu § 14 odst. 1 písm. g) zákona
o konkursu a vyrovnání, jak správně uzavřel odvolací soud.“

O trovách konania súd rozhodne v zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p. do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenie na tunajšom súde, písomne
v dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o exekúcie podľa osobitného
zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.