Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 29, 2012

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 8C/114/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611210950
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Fedorková

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2012:7611210950.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňou JUDr. Blaženou Fedorkovou, v právnej veci žalobcu J..

W. M., N.. XX.X.XXXX, A. Q. XX, W., IČO: 107304988 právne zastúpeného JUDr. Konštantínom Vašom
- advokátom, AK, Konštantínova 3, Prešov proti žalovanému RABBIT Trhový Štěpánov a.s. so sídlom
Trhový Štěpánov 302, Česká republika, právne zastúpenému JUDr. Katarínou Čechovou - advokátkou
AK, Čechová & Partners, Štúrova 4, Bratislava o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.7.2011 domáhal určenia, že je výlučným
vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. 136, k. ú. Behárovce a to. a to parc. č. 200/1 o výmere

927m2, druh pozemku: záhrady, spôsob využitia pozemku: 4, umiestnenie pozemku: 2, parcela registra
"C" evidovaná na katastrálnej mape, parc. č. 200/2 o výmere 102m2, druh pozemku: záhrady, spôsob
využitia pozemku: 4, umiestnenie pozemku: 2, parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape,
parc. č. 201/1 o výmere 1.472m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, spôsob využitia
pozemku: 18, umiestnenie pozemku: 2, parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape, parc.
č. 201/2 o výmere 92m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, spôsob využitia pozemku:
15, umiestnenie pozemku: 2, parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape, parc.č. 201/3 o
výmere 65m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, spôsob využitia pozemku: 15, umiestnenie

pozemku: 2, parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape, parc. č. 201/4 o výmere 443m2,
druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, spôsob využitia pozemku: 15, umiestnenie pozemku: 2,
parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape, parc. č. 202/1 o výmere 1.933m2, druh pozemku:
záhrady, spôsob využitia pozemku: 4, umiestnenie pozemku: 2, parcela registra "C" evidovaná na
katastrálnej mape, parc. č. 203/1 o výmere 423m2, druh pozemku: záhrady, spôsob využitia pozemku:
4, umiestnenie pozemku: 2, parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape, stavbu súp. č. 37
postavenú na parc. č. 201/4, druh stavby: 10, popis stavby: dom, umiestnenie stavby: 1, stavbu súp.

č. 68 postavenú na parc. č. 201/2, druh stavby: 10, popis stavby: dom, umiestnenie stavby: 1, stavbu
súp. č. 69 postavenú na parc. č. 201/3, druh stavby: 10, popis stavby: dom, umiestnenie stavby: 1,
pretože odstúpil do kúpnej zmluvy zo dňa 6.6.2008 z titulu omeškania žalovaného so zaplatením kúpnej
ceny ( v zmysle čl. III. ods. 6 kúpnej zmluvy ). Uviedol, že odpredal žalovanému nehnuteľnosti za
kúpnu cenu 24.500.000,- Kč. Platbu kúpnej ceny si dohodli neštandardne, dokonca v rozpore s platnými
hmotnoprávnymi ustanoveniami OZ. Žalovaný hrubo porušil kúpnu zmluvu, keď sa dostal do omeškania
zo zaplatením kúpnej ceny, resp. zvyšok kúpnej ceny nezaplatil vôbec. Prvá splátka na kúpnu cenu

vo výške 18.100.000,- Kč mala byť žalobcovi uhradená žalovaným do 16.6.2008. Podľa čl. III. ods.
2 písm. a) kúpnej zmluvy, žalovaný tak urobiť do 7 dní odo dňa keď mu bude predložený návrh navklad do katastra nehnuteľností, opatrený podacím pečiatkou Správy katastra v Levoči. Návrh na vklad
vlastníckeho práva bol podaný dňa 09.06.2008 a úhrada mala byť preto vykonaná do 16.06.2008.
Táto úhrada bola zrealizovaná zo stany žalovaného dňa 16.06.2008, ale nebola vykonaná v peňažnej

forme, ale len prevodom clearingovej pohľadávky žalovaného na žalobcu podľa zmluvy zo 06.06.2008,
keď žalobca s obchodnou spoločnosťou Clearing ICE a.s., so sídlom Q. XX/XXXX, XXX XX W. X, J.:
25103415 uzavrel zmluvu č. 4922110026. Podľa tejto zmluvy mu bol zriadený účet na zaúčtovanie
clearingových obchodov žalobcu, teda v skutočnosti táto suma nikdy nebola reálne vyplatená žalobcovi.
Clearingová spoločnosť hrubo zneužila tento neštandardný a dokonca protiprávny stav voči žalobcovi

tým, že dňa 12.1.2011 odstúpila od zmluvy o prevode práv a povinnosti, zo zmluvy o vstupe do clearing
ICE. Napriek tomu hodnotu clearingu 18.099.720,- Kč táto clearingová spoločnosť nespeňažila a tomu
zodpovedajúcu finančnú hodnotu nepreviedla v prospech žalobcu. Preto žalobca svojim listom zo dňa
1.07.2011 vyzval Euro Clearing Center a.s., aby mu vrátila protiprávne si prisvojenú clearingovú hodnotu
vo výške 18.100.000,- Kč a túto výzvu zaslal na vedomie i žalovanému. Z toho je evidentné, že prvú
časť kúpnej ceny vo výške 18.100.000,- Kč žalovaný žalobcovi nezaplatil. Zvyšok kúpnej ceny vo výške

6.400.000 Kč,-, resp. podľa dohody účastníkov vo výške 8.000.000,- Sk, žalovaný uhradil žalobcovi až
dňa 28.10.2008, teda túto platbu odporca vykonal v rozpore s kúpnou zmluvou. Podľa čl. III. ods. 2 písm.
b) kúpnej zmluvy zo dňa 06.06.2008, zvyšok platby mal byť vykonaný do 15.10.2008. Žalovaný túto
povinnosť nesplnil dodnes, lebo záložnému veriteľovi žalobcu táto platba bola uspokojená len vo výške
7.999.800 Sk, tzn. menej o 140,- Kč (resp. 200,- Sk). Keďže medzitým žalobca odstúpil od platnosti

kúpnej zmluvy zo dňa 06.06.2008, tak svojim listom zo dňa 18.07.2011 požiadal Euro Clearing Center
a.s., aby sumu vo výške 18.100.000,- Kč poukázal na účet žalovaného, a to v lehote najneskôr do
31.07.2011. Je nepochybné, že na strane žalobcu vzniklo zákonné právo na odstúpenie od kúpnej
zmluvy zo dňa 06.06.2008. Žalobca doporučeným listom zo dňa 19.05.2011 vyzval žalovaného, aby
doplatil zvyšok kúpnej ceny s tým, že pokiaľ nedoplatok na kúpnej cene nebude uspokojený najneskôr

do 26.05.2011, tak žalobca prehlasuje, že odstupuje od platnosti kúpnej zmluvy zo dňa 06.06.2008,
čomu zodpovedá právo predávajúceho podľa § 48 Občianskeho zákonníka. Prijatie tohto listu žalovaný
potvrdil svojim listom z 25.5.2011, v ktorom odmietol doplatiť nedoplatok na dohodnutej kúpnej cene.
Uvedené odstúpenie bolo podpísané právnym zástupcom žalobcu, ktorého plnomocenstvo na takýto
úkon oprávňovalo. V záujme právnej istoty ako i z dôvodu že žalovaný nedoplatil svoj záväzok uhradiť

kúpnu cenu žalobcovi v plnej výške, žalobca opätovne využil svoje právo podľa čl. III. ods.6 kúpnej
zmluvy a písomne svojim doporučeným listom zo dňa 1.06.2011 neodvolateľné odstúpil od platnosti
kúpnej zmluvy z titulu omeškania so zaplatením kúpnej ceny zo strany žalovaného. Uvedené odstúpenie
bolo žalobcom vlastnoručne podpísané a urobené v lehote 3 rokov. Prijatie tohto odstúpenia od kúpnej
zmluvy, žalovaný potvrdil svojim listom zo 17.06.2011, v ktorom uviedol, že žalobca nemal a nemá

právo odstúpiť od kúpnej zmluvy. Žalobca tvrdí, že, že účastníci kúpnej zmluvy, si v jej článku III.
ods. 6 dohodli právo na odstúpenie od platnosti kúpnej zmluvy pre prípad omeškania so zaplatením
kúpnej ceny žalovaným, pričom žalovaný nezaplatil žalobcovi časť kúpnej ceny vo výške 8.100.140,-
Kč, resp. najmenej 200,- Sk, takže žalobca využil svoje právo a doporučeným listom z 19.05.2011,
resp. listom zo dňa 01.06.2011 právoplatne odstúpil od kúpnej zmluvy zo 06.06.2008. Prípisom zo dňa

27.12.2011 zaslal súdu návrh na mimosúdnu dohodu z ktorej vyplynulo, že žalobca od žalovaného
požadoval vrátenie kúpnej ceny vo výške 55% a v prípade, že ku dohode nedôjde žiadal, aby súd zobral
v úvahu, že dôvodom pre odstúpenie od zmluvy bolo nezaplatenie kúpnej ceny zo strany žalovaného
včas a v dohodnutej výške, ale aj že kúpna zmluva bola uzavretá v tiesni a za nápadne nevýhodných
podmienok. Nevýhodné podmienky na strane žalobcu spočívali v tom, že pán Konrád, ktorý asistoval pri

uzatvorení kúpnej zmluvy, našiel žalobcu, ktorý bol ochotný zlikvidovať clearingové prostriedky na účte
žalovaného. Kúpna zmluva je neplatná pretože je nezrozumiteľná, neurčitá čo sa týka časti kúpnej ceny
špecifikovanej ako clearingové prostriedky, obchádza viac zákonov, okrem iného aj zákon o bankách.
Okrem toho clearingová spoločnosť, ktorá spravovala prostriedky žalovaného mohla podnikať len ako
banka a správu clearingových prostriedkov nemala v predmete činnosti, je v konkurze od roku 2009.

Na pojednávaní J.. W. M. v účastníckej výpovedi uviedol, že predmetom kúpnej zmluvy bol motel, ktorý
pozostával zo 4 budov, 1/2 ha pozemkov a zariadenia. Bol účastníkom kúpnej zmluvy uzavretej dňa
6.6.2008. Túto zmluvu podpisoval v Prahe v realitnej kancelári za prítomnosti Q.. K.. Kúpnu zmluvu
mu menovaný prečítal a on ju podpísal. Nehnuteľnosť odpredal za trhovú cenu a figurovala aj v iných
realitných kanceláriách. Snažil sa predať clearingové prostriedky a cíti sa byť podvedený, pretože

na clearingovú spoločnosť bolo 7 mesiacov po uzavretí zmluvy vydaný konkurz. Q.. K. mu tvrdil, že
nebude problém clearingové prostriedky vymeniť za stavebný materiál, teda za reálny tovar, čo mu
dokladoval aj údajmi z internetu, že táto spoločnosť disponuje týmito materiálmi, avšak keď žiadalpriamo clearingovú spoločnosť o dodanie materiálu, nemali ani tehlu ani tepelné izolácie. Žalobu skôr
nepodal, pretože nemal právneho zástupcu. Tvrdil, že ak by prostriedky od clearingovej spoločnosti
mal, tak by žalobu nepodal. Nedostal od žalovaného nie len 6,67 Eur, ale 70% kúpnej ceny. Tiež kúpna

cena nebola zaplatená včas, pretože namiesto dňa 15.10.2008 bola zaplatená až dňa 28.10.2008 a
do dnešného dňa nedošlo k zaplateniu sumy 200,- Sk. Podľa neho nejde o 200,- Sk, ale o zaplatenie
sumy 18.100.000,- Kč. Už vtedy, keď žalovaný zmluvu uzatváral, vedel o tom, že finančné prostriedky
clearingovej spoločnosti sú nekryté a vyplatil namiesto sumy 8.000.000,- Sk len 7.999.800,- Sk. Sumu
200,- Sk musel zaplatiť on sám, čím že sa žalovaný omeškal a vznikali na jeho strane ďalšie poplatky.

Priznal, že do 15.10.2008 nebol ním zabezpečený výmaz záložného práva na predmetnej nehnuteľnosti
v prospech Volksbank Slovensko, a neurobil to preto, lebo nedošlo k výmene clearingových prostriedkov.
Žaluje aj nástupcu clearingovej spoločnosti. Zotrval na tom, že svoj nárok opiera o ustanovenie § 48
Občianskeho zákonníka a o dohodu účastníkov v kúpnej zmluve, kde právo odstúpenia od zmluvy bolo
zmluvnými stranami dohodnuté. Žalobca bol oprávnený odstúpiť od zmluvy ak to upravuje zákon alebo
sa účastníci dohodnú. Keďže si takúto možnosť účastníci dohodli pre prípad omeškania zo zaplatením

kúpnej ceny, žalobca toto právo využil. Žalobca neodstupoval od zmluvy 2 krát, v prvom prípade sa
jednalo o odstúpenie od zmluvy a v druhom prípade, len žalobca deklaroval že na tomto odstúpení trvá.
Dôvodom odstúpenia bolo to, že žalovaný nezaplatil dohodnutú časť kúpnej ceny, pričom sa jednalo o
cca 200,- Kč a tiež s časťou kúpnej ceny sa dostal do omeškania. Pokiaľ ide o zaplatenie časti kúpnej
ceny prevodom z crealingového účtu žalovaného na účet žalobcu nejednalo sa o zaplatenie kúpnej ceny

podľa § 588 Občianskeho zákonníka, pretože tieto finančné prostriedky sú nepoužiteľné. Poukázal na
to, že na podnet NBS došlo k trestnému stíhaniu crealingovej spoločnosti. Kúpna zmluva je tak v zmysle
§ 37 ako aj v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom. Pokiaľ súd
sa bude zaoberať otázkou absolútnej neplatnosti zmluvy podľa § 80 písm. c/ O.s.p. nebude potrebné
skúmať, či došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy. Zmluva je nezrozumiteľná, neurčitá čo sa týka časti

kúpnej ceny špecifikovanej ako clearingové prostriedky, obchádza viac zákonov, okrem iného aj zákona
o bankách, nakoľko clearingová spoločnosť, ktorá spravovala prostriedky, mohla podnikať len ako banka
a predmet činnosti spravovanie clearingových prostriedkov podľa zákona o bankách povolený nemala.
nemala v predmete činnosti Pokiaľ ide o spoločnosť Clearing ICE nachádza sa v konkurze od roku 2009.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žiada žalobcu v celom rozsahu zamietnuť a

zaviazať žalobcu zaplatiť žalovanému trovy konania. Nepoprel, že žalobca ako predávajúci a žalovaný
ako kupujúci uzatvorili dňa 6. júna 2008 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. Beharovce, okres Levoča, zapísaným na L V č.
136, bližšie špecifikovaným v článku I. ods. 1 kúpnej zmluvy. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy bolo
na nehnuteľnostiach zriadené záložné právo v prospech VOLKSBANK Slovensko, a.s. za účelom

zabezpečenia kontokorentného úveru poskytnutého bankou spoločnosti VARGAS spol. s r.o., pričom
žalobca ako spoločník a konateľ spoločnosti VARGAS spol. s r.o. bol záložným dlžníkom. Ku
dňu uzatvorenia kúpnej zmluvy nebola splatená časť poskytnutého kontokorentného úveru vo výške
8.000.000 Sk. V článku III. ods. 1 kúpnej zmluvy sa žalobca a žalovaný dohodli na kúpnej cene vo výške
24.500.000 Kč, pričom úhrada dohodnutej kúpnej ceny mala byť vykonaná prevodom aktívneho zostatku

clearingového bilančného účtu kupujúceho vedeného spoločnosťou Clearing ICE a.s. v prospech
clearingového účtu predávajúceho vedeného rovnako spoločnosťou Clearing ICE a.s. Na tejto forme
úhrady kúpnej ceny sa zmluvné strany dobrovoľne dohodli aj s jej obchodnými podmienkami. Kúpna
cena za prevedené nehnuteľnosti mala byť podľa článku III. ods. 2 kúpnej zmluvy uhradená v dvoch
splátkach a to tak, že splátka vo výške 18.100.000 Kč mala byť uhradená do 7 dní od predloženia

návrhu na vklad do katastra nehnuteľností s potvrdením príslušnej správy katastra o jeho prijatí a splátka
vo výške 6.400.000 Kč do 7 dní od predloženia aktuálneho výpisu z listu vlastníctva preukazujúceho,
že záložné právo v prospech VOLKSBANK Slovensko, a.s. zaniklo. Obe vyššie uvedené splátky mali
byť uhradené formou clearingových šekov potvrdzujúcich clearingové zúčtovanie z clearingového účtu
kupujúceho v prospech clearingového účtu predávajúceho. Skutočnosť, že prevedené nehnuteľnosti boli

v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy zaťažené záložným právom v prospech VOLKSBANK Slovensko, a.s.
bola zohľadnená aj pri dohode o kúpnej cene za prevedené nehnuteľnosti a o spôsobe jej uhradenia,
keď si zmluvné strany v článku III. ods. 3 kúpnej zmluvy dohodli, že v prípade, ak žalovaný nezabezpečí
výmaz záložného práva v prospech VOLKSBANK Slovensko, a.s. do 15. októbra 2008, stráca
nárok na časť kúpnej ceny vo výške 6.400.000 Kč. Nárok na uhradenie kúpnej ceny bol v takomto

prípade považovaný za vysporiadaný zaplatením kúpnej ceny vo výške 18.100.000 Kč. Nesplatenú
časť kontokorentného úveru poskytnutého VOLKSBANK Slovensko, a.s. spoločnosti VARGAS spol. sr.o. mal v takomto prípade uhradiť žalovaný a za týmto účelom žalobca splnomocnil v článku III. ods.
8 kúpnej zmluvy žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy VOLKSBANK Slovensko, a.s. a na podanie
návrhu výmaz záložného práva na príslušnej správe katastra. Žalobou sa žalobca domáha určenia, že

je vlastníkom prevedených nehnuteľností a to na základe písomného odstúpenia od kúpnej zmluvy u 19.
mája 2011, resp. z 1. júna 2011 z dôvodu omeškania žalovaného so zaplatením kúpnej ceny. Žalovaný
považuje odstúpenie žalobcu od kúpnej zmluvy za neplatné z dôvodu, že neboli naplnené dôvody na
odstúpenie od kúpnej zmluvy, pričom o tejto skutočnosti žalobcu písomne informoval listom zo 17. júna
2011.Žalobcavžalobeopisujedohodnutúvýškukúpnejcenyzaprevedenénehnuteľnosti,akoajspôsob

jej platenia zhodne s opisom žalovaného uvedeným v tomto vyjadrení a zhodne s ustanoveniami kúpnej
zmluvy. Uvádza však, že platba kúpnej ceny bola dohodnutá v rozpore s platnými hmotnoprávnymi
ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Konkrétne ustanovenia, s ktorými má byť dohoda o spôsobe
platenia kúpnej ceny v rozpore však neuvádza. Odporca má za to, že spôsob úhrady kúpnej ceny bol
dohodnutý v súlade s platnými právnymi predpismi a že žalovaný si vo vzťahu k zaplateniu kúpnej ceny
splnil všetky svoje povinnosti riadne a včas. Určenie kúpnej ceny je jednou z podstatných náležitostí

kúpnej zmluvy. Je to odplata za predmet kúpy, ktorá je stanovená, teda vyjadrená v peniazoch. V
zmysle článku III. ods. 2 kúpnej zmluvy mala byť prvá časť kúpnej ceny vo výške 18.100.000 Kč
zaplatená do 7 dní odo dňa, kedy bude kupujúcemu predložený návrh na vklad od katastra nehnuteľností
opatrený podacou pečiatkou príslušnej správy katastra. Návrh spĺňajúci zmluvou dohodnuté náležitosti
bol kupujúcemu predložený 16. júna 2008 a prvá časť kúpnej ceny mala byť teda uhradená do 23.

júna 2008. Žalobca v žalobe uvádza, že návrh spĺňajúci zmluvou dohodnuté náležitosti bol kupujúcemu
predložený už 9. júna 2008 (prvá časť kúpnej ceny by v tomto prípade musela byť uhradená do 16. júna
2008), čo žalovaný popiera a poukazuje na skutočnosť, že žalobca toto tvrdenie nepodložil žiadnym
dôkazom. Prvá časť kúpnej ceny bola však uhradená už dňa 16. júna 2008, kedy bola prevedená z
clearingového účtu žalovaného suma 18.100.000 Kč v prospech clearingového účtu žalobcu a to na

základe riadne vyplneného a spoločnosti Clearing ICE a.s. odovzdaného clearingového šeku (plne v
súlade s článkom III. ods. 5 kúpnej zmluvy). Túto skutočnosť nespochybňuje ani žalobca. Prevedením
uvedenej sumy medzi clearingovými účtami zmluvných strán bola prvá časť kúpnej ceny v súlade s
kúpnou zmluvou riadne a včas zaplatená a žalovaný sa nemohol dostať do omeškania s jej zaplatením
a to bez ohľadu na to, či návrh spĺňajúci zmluvou dohodnuté náležitosti bol kupujúcemu predložený 16.

júna 2008 alebo už 9. júna 2008. Následná dispozícia s uvedenou časťou kúpnej ceny bola výlučne
na žalobcovi a žalovaný ju nemohol ani nemal záujem nijako ovplyvniť. Vyplatenie druhej časti kúpnej
ceny vo výške 6.400.000 Kč bolo v zmysle článku III. ods. 2 kúpnej zmluvy podmienené tým, že
kupujúcemu bude predložený výpis z katastra nehnuteľností preukazujúci, že záložné právo v prospech
VOLKSBANK Slovensko, a.s. bolo vymazané. Zároveň v článku III. ods. 7 kúpnej zmluvy bola vo vzťahu

k nároku na druhú časť kúpnej ceny dohodnutá rozväzovacia podmienka, v zmysle ktorej predávajúci
stratí nárok na túto časť kúpnej ceny v prípade, ak do 15. októbra 2008 nesplatí zostávajúcu časť
kontokorentného úveru poskytnutého mu VOLKSBANK Slovensko, a.s. a nezaistí v uvedenom termíne
aj výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností. Nie je teda pravdou, že zmluvné strany sa dohodli
na vyplatení druhej časti kúpnej ceny vo výške 8.000.000 Sk do 15. októbra 2008, tak ako žalobca v

žalobe. Žalobca si vyššie uvedené povinnosti v termíne do 15. októbra 2008 nesplnil a preto jeho nárok
na vyplatenie druhej časti kúpnej ceny zanikol. Žalovaný teda postupoval v súlade s kúpnou zmluvou
a prostriedky určené na vyplatenie druhej časti kúpnej ceny použil na vyrovnanie dlhu spoločnosti
VARGAS spol. s r.o. voči VOLKSBANK Slovensko, a.s. a na zabezpečenie výmazu záložného práva z
katastra nehnuteľností. Za týmto účelom previedol dňa 24. októbra 2008 na účet spoločnosti VARGAS

spol. s r.o. sumu 6.676.00 Kč (ktorá po prepočte kurzom aktuálnym k uvedenému dňu zodpovedala
sume 8.000.000 Sk - teda nesplatenej časti úveru). Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovi nárok na
zaplatenie druhej časti kúpnej ceny nikdy nevznikol, nemohol sa žalovaný dostať do omeškania s jej
zaplatením. Z vyššie uvedeného je nepochybné, že žalovaný si splnil všetky povinnosti vyplývajúce mu
z Kúpnej zmluvy a že dohodnutá kúpna cena bola v plnej výške uhradená riadne a včas. Žalobca teda

nebol oprávnený odstúpiť od Kúpnej zmluvy a žalovaný je aj naďalej výlučným vlastníkom prevedených
nehnuteľností.

Na pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že ak považuje žalobca za úkon odstúpenia od kúpnej
zmluvy výzvu zo dňa 19.5.2011 s tým, že list zo dňa 1.6.2011 je len potvrdením platnosti listu z
19.5.2011, je potrebné uviesť, že list zo dňa 19.5.2011 je podpísaný právnym zástupcom žalobcu,

ktorý ho pravdepodobne podpísal na základe obvyklého advokátskeho plnomocenstva, ktoré však
nedáva advokátovi oprávnenie vykonávať hmotno-právne úkony takéhoto typu ako je odstúpenie odzmluvy. Takéto plnomocenstvo je obvykle udeľované len na procesnoprávne úkony. Tvrdil že k žiadnemu
odstúpeniu od kúpnej zmluvy nedošlo, pretože tým, že je podpísané odstúpenie od zmluvy K. M., je
potrebné považovať ho za neplatné. Argumentácia žalobcu ohľadom nevýhodnosti celej transakcie, tiež

že bol žalobca donútený takúto kúpnu zmluvu podpísať z dôvodu jeho nepriaznivej finančnej situácie je
pre rozhodnutie v tejto veci bezpredmetná. Kúpna zmluva nie je v rozpore s akýmkoľvek ustanovením
Občianskeho zákonníka. Žalobca uvádza, že kúpnu zmluvu nemal kataster nehnuteľností zavkladovať,
avšak pre kataster nehnuteľností je dôležité splnenie náležitostí požadovaných zákonom a kúpna
zmluva tieto náležitosti spĺňala. Pokiaľ ide o aktívny zostatok na clearingovom účte, ktorý žalobca

nepovažuje za platobný prostriedok, nikdy žalovaný netvrdil, že tento aktívny zostatok je zákonným
platidlom, čiže to, ako posúdi NBS činnosť akejkoľvek clearingovej spoločnosti je bezpredmetné.
Podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy je určenie kúpnej ceny a nie úhrada kúpnej ceny zákonnými
platidlami. Kúpna cena bola jednoznačne vyjadrená a aj spôsob jej úhrady je zákonom povolený.
Okrem zmätočnosti v dôvodoch, ktoré uvádza žalobca vo svojom odstúpení od zmluvy, je odstúpenie
od kúpnej zmluvy z dôvodu nezaplatenia sumy 200,- Sk je šikanózne. Tým, že žalobca nezabezpečil

výmaz záložného práva, stratil nárok na vyplatenie peňazí a je v rozpore s dobrými mravmi, aby sa
argumentovalo nezaplatením sumy cca 200,- Sk.

ŠtatutárnyzástupcažalovanéhoD.Q.,vúčastníckejvýpovediuviedol,žepred4rokmibolafirmenevieči
priamo žalobcom, alebo realitnou kanceláriou ponúknutá kúpy motela, ktorá prišla e-mailovou poštou. O
kúpusazačalizaujímaťpotom,akosa dozvedeli,žesabuderealizovaťformouclearingovýchpoukážok.

Tvrdil, že upozorňoval priamo žalobcu, že bude potrebné platiť nejaké finančné prostriedky banke ale aj
na to, že nejde o bežný obchod, Podotkol, že uzavretie zmluvy neiniciovali ani nevyhľadali pána Vargu
a nemali žiadny zmluvný vzťah ani s realitnou kanceláriou W.. A. v Prahe. Keď sedeli so žalobcom v
kancelárii, tak sa zaujímal o to, či žalobca vie, čo je obchod s clearingovými poukážkami. Vravel mu, že
musí mať zriadený účet. K odovzdaniu nehnuteľnosti došlo až 6-7 mesiacov po uzavretí zmluvy, takže

ak mal žalovaný nejaké pochybnosti, tak mal dostatok času ich riešiť. Teraz to vníma ako špekuláciu z
jeho strany. Nepoprel, že pozná pána Konráda, ktorý firme ponúkal tovar, za čo mu vyplácali odmenu,
nie za uzavretie zmluvy. Pán Konrád mal snahu uzavrieť zmluvu, avšak zmluvy takéhoto charakteru
existovali už 5-6 rokov, pretože firma predávala svoje výrobky za clearingy napríklad mäso, víno atď.
Pán žalobca vedel o tom, že sa takýmto spôsobom bude uhrádzať kúpna cena, pretože on sám bol v

clearingovej spoločnosti a zriadil si tam účet. Uviedol tiež, že sa stretol so žalobcom v Prešove a potom
až pri uzatváraní zmluvy. Z obsahom zmluvy sa oboznámili dopredu, dostali ju e-mailovou poštou Priamo
pri podpisovaní zmluvy, ktorú dostali vopred, sedeli v kancelárii a Q.. K. ich oboznamoval s každým
odsekom tejto zmluvy zvlášť, potom sa urobil čistopis, ktorý sa podpísal a následne išli na notársky
úrad zmluvu overiť. Zmluva bola nahlas prečítaná a hovorilo sa o tom, že nejde štandardný obchod,

že clearingové obchody robí menšie množstvo ľudí. Ale o tom, že by to nebolo žalobcom vymožiteľné,
sa nehovorilo. Firma obchodovala vo veľkom v clearingu, ale z ich strany takáto možnosť ponúkaná
nebola., naopak im bola táto možnosť ponúknutá. Domnieva sa, že žalobca mal dostatok času, bol
oboznámený s obsahom zmluvy, bolo mu to aj objasnené, takže mal možnosť sa rozhodnúť. On tlačil
na to, aby sa zmluva uzavrela, aby čo najskôr šlo do banky. Platenie clearingovými poukážkami nie

je štandartný spôsob, jednalo sa o špecifický obchod, ktorý nemal taký obrat klientov, avšak tento
obchod je uplatňovaný v mnohých štátoch. U nás nich je klientov málo, pretože ide o špecifický obchod,
ale menej využívaný. Jeho firma takúto možnosť odkúpenia nehnuteľnosti žalobcovi neponúkla, išlo o
ponuku zo strany žalobcu. V tomto období mala firma na clearingovom účte cca 23 až 25 miliónov Kč.
Pokiaľ ide o odmenu pánovi Konrádovi vo výške 3.230.850,- Kč za sprostredkovanie z obchodovania

s clearingovými prostriedkami v čiastke 18.100.000,- Kč tvrdil, že za tento obchod mu uvedená suma
vyplatená nebola. Na faktúre ktorá mu bola predložená k nahliadnutiu sa nenachádza ani jeho podpis.
Či by kúpna cena bola uhrádzaná v Kč alebo Eur, firma by mala finančné prostriedky, pretože denne
obchodujú s cca 4-5 mil. firmu oslovil, žalovaný ho nevyhľadával, ani uzavretie zmluvy neinicioval. Tvrdil,
že pokiaľ ide o vyplatenie sumy 8 miliónov, problém bol v tom, že v deň, kedy sa peniaze zasielali bol

iný kurz, takže mohol vzniknúť finančný rozdiel. Uviedol, že spôsob ako sa vymieňali návrhy zmlúv a
pripomienky, komunikovali s právnikmi bol štandardný a nevymykal sa obchodným zvyklostiam a na
pána Vargu sa nevyvíjal nejaký nátlak, to skôr žalobca tlačil žalovaného k uzavretiu zmluvy.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom listinných
dôkazov, výsluchom svedkov p. W. D., p. J. H., p. Q.. H. K. a p. M. A. a zistil tento skutkový stav :Žalobca ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci uzavreli dňa 6. júna 2008 kúpnu zmluvu predmetom
ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. Beharovce, okres
Levoča, zapísaným na L V č. 136. V kúpnej zmluvy sa žalobca a žalovaný dohodli na kúpnej

cene vo výške 24.500.000 Kč, pričom úhrada dohodnutej kúpnej ceny mala byť vykonaná prevodom
aktívneho zostatku clearingového bilančného účtu kupujúceho vedeného spoločnosťou Clearing ICE
a.s. v prospech clearingového účtu predávajúceho vedeného rovnako spoločnosťou Clearing ICE a.s.
vo dvoch splátkach tak, že :

a) žalovaný prevedie prostredníctvom clearingového účtu žalovaného do 7 dní, od kedy mu bude

žalobcom predložený návrh na vklad do katastra nehnuteľností s potvrdením príslušnej správy katastra
o jeho prijatí splátku vo výške 18.100.000 ,- Kč,

b) žalovaný prevedie prostredníctvom clearingového účtu žalovaného do 7 dní, od kedy mu žalobca
predloží aktuálny výpis z listu vlastníctva preukazujúci, že záložné právo v prospech VOLKSBANK
Slovensko, a.s. zaniklo splátku vo výške 6.400.000 Kč .

Obe vyššie uvedené splátky mali byť uhradené formou clearingových šekov potvrdzujúcich clearingové

zúčtovanie z clearingového účtu kupujúceho v prospech clearingového účtu predávajúceho.

Zmluvné strany si tiež v článku III. ods. 3 kúpnej zmluvy dohodli, že v prípade, ak žalovaný
nezabezpečí výmaz záložného práva v prospech VOLKSBANK Slovensko, a.s. do 15. októbra 2008,
stráca nárok na časť kúpnej ceny vo výške 6.400.000 Kč. Nárok na uhradenie kúpnej ceny bol v takomto
prípade považovaný za vysporiadaný zaplatením kúpnej ceny vo výške 18.100.000 Kč. Nesplatenú časť

kontokorentného úveru poskytnutého VOLKSBANK Slovensko, a.s. spoločnosti VARGAS spol. s r.o. mal
v takomto prípade uhradiť žalovaný a za týmto účelom žalobca splnomocnil v článku III. ods. 8 kúpnej
zmluvy žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy VOLKSBANK Slovensko, a.s. a na podanie návrhu výmaz
záložného práva na príslušnej správe katastra.

Žalobca sa domáhal určenia, že je vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetnom kúpy, pretože od

kúpnej zmluvy uzavretej so žalovaným dňa 6.6.2008 podľa § 48 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka aj
článku III. bodu 6 tejto zmluvy účinne odstúpil. Dôvodom na odstúpenie žalobcu od zmluvy bolo, že
žalovaný prvú časť kúpnej ceny v sume 18.100.000,- Kč a druhú časť kúpnej ceny v sume 140,- Kč
( resp. 200,- Sk ) žalobcovi nezaplatil, resp. že je žalovaný so zaplatením kúpnej ceny v omeškaní.

Súd zistil, že prvá časť kúpnej ceny vo výške 18.100.000,- Kč bola žalovaným uhradená dňa 16.6.2008.

Žalobca sa bránil tým, že návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného bol podaný na
príslušnú správu katastra dňa 9.6.2008 ( v spise na č.l. 11) a úhrada teda mala byť vykonaná do
16.6.2008, avšak žalovanému bol predložený návrh na vklad vlastníckeho práva až dňa 16. júna 2008 a
teda prvá časť kúpnej ceny nemala byť žalovaným uhradená 7 dní od 9.6.2008 ale 7 dní od 16.6.2008.
O tom, že návrh na vklad vlastníckeho práva, opatrený podacou pečiatkou príslušnej správy katastra

bol už dňa 9.6.2008 skutočne doručený žalovanému žalobca nepredložil súdu dôkaz.

Pokiaľ teda ide o prvú časť kúpnej ceny, žalovaný si svoju povinnosť splnil a previedol sumu 18.100.000,-
Kč zo svojho clearingového účtu v prospech clearingového účtu žalobcu už dňa 16. júna 2008 a to na
základe riadne vyplneného a spoločnosti Clearing ICE a.s. odovzdaného clearingového šeku (plne v
súlade s článkom III. ods. 5 Kúpnej zmluvy). Vyplýva to aj z výpisu clearingového účtu žalobcu ( v spise

na č. l. 12). Tomu, že žalovaný previedol na clearingový účet žalobcu prvú časť kúpnej ceny, nasvedčuje
aj výzva žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá však nebola doručená žalovanému, ale
clearingovejspoločnosti.Ztejtovýzvytiežvyplýva,žežalobcasiuplatnilnároknafinančnévysporiadanie
aktívneho clearingového zostatku vo výške 18.100.000,- Kč a svoju pohľadávku voči clearingovej
spoločnosti si uplatňuje aj žalobou na Okresnom súde Bratislava II. v konaní vedenom pod spisovou

značkou č. 50C 148/2011, takže kúpnu cenu aj spôsob jej vyplatenia žalovaným akceptoval, s účtom
disponoval a aj v súčasnej dobe zostatok na účte vymáha od clearingovej spoločnosti.

Pokiaľ ide o druhú časť kúpnej ceny vo výške 6.400.000,- Kč, jej vyplatenie bolo v zmysle článku III. ods.
2 kúpnej zmluvy podmienené tým, že žalobca predložený žalovanému výpis z katastra nehnuteľností,
ktorým by preukazoval, že záložné právo v prospech VOLKSBANK Slovensko, a.s. bolo vymazané. V

čase uzatvorenia kúpnej zmluvy totiž bolo na prevádzaných nehnuteľnostiach zriadené záložné právo vprospech VOLKSBANK Slovensko, a.s. za účelom zabezpečenia kontokorentného úveru poskytnutého
bankou spoločnosti VARGAS spol. s r.o., pričom žalobca ako spoločník a konateľ spoločnosti VARGAS
spol.s r.o. bol záložným dlžníkom. Ku dňu uzatvorenia kúpnej zmluvy nebola splatená časť poskytnutého

kontokorentného úveru vo výške 8.000.000,- Sk. V článku III. ods. 7 kúpnej zmluvy bola medzi spornými
stranami dohodnutá rozväzovacia podmienka, v zmysle ktorej žalobca stratí nárok na druhú časť kúpnej
ceny v prípade, ak do 15. októbra 2008 nesplatí zostávajúcu časť kontokorentného úveru poskytnutého
mu VOLKSBANK Slovensko, a.s. a nezaistí v uvedenom termíne aj výmaz záložného práva z katastra
nehnuteľností.

Keďže žalobca do 15.10.2008 nezaplatil sumu 8.000.000,- Sk Ľudovej banke, a.s., (od 1.11.2007
VOLKSBANK Slovensko, a.s.) a nepredložil žalovanému doklad o tom, že došlo k zániku záložného
práva v prospech VOLKSBANK Slovensko, a.s. a k jeho výmazu z katastra nehnuteľností, nemohol
sa domáhať, aby mu žalovaný druhú časť platby uhradil ani toho, aby tak urobil do dňa 15.10.2008.
Nesplnením povinnosti žalobcu vo vzťahu ku záložnému veriteľovi došlo totiž ku strate jeho nároku
na vyplatenie tejto časti kúpnej ceny. Žalovaný tak musel postupovať podľa článku III. bod. 3 a

uhradiť za žalobcu dlžnú sumu akciovej spoločnosti VOLKSBANK Slovensko, teda záložnému veriteľovi
kupujúceho. Urobil tak dňa 24.10.2008, kedy zrealizoval zahraničnú platbu zo svojho účtu na účet
žalobcu ( na č.l. 65) pričom uvedená platba s poznámkou že sa jedná o sumu 8.000.000,- Sk a
poplatky 200 Sk z účtu žalovaného titulom kúpnej ceny, bola podľa výpisu z účtu žalobcu vedeného vo
VOLKSBANK Slovensko, a.s., ( na č.l. 24) pripísaná na jeho účet v sume 7.999.800,- dňa 28.10.2008.

Uhradenie tejto sumy Volksbank Slovensko akceptovala a vydala potvrdenie zo dňa 2.11.2008 o zániku
záložného práva ( na č. l. 86) z ktorého vyplynulo, že dlžník teda žalobca bankou poskytnutý úver splatil.
Tým zaniklo záložné právo k nehnuteľnostiam žalobcu a žalovaný zmysle č. III. bod 8 kúpnej zmluvy bol
splnomocnený podať návrh výmazu záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. 136, k.ú.
Beharovce na príslušnú správu katastra.

V priebehu pojednávania žalobca uvádzal, že zmluvu uzavrel v tiesni, za nápadne nevýhodných
podmienok, že nemal dostatok časového priestoru, aby si mohol zmluvu dôkladne preštudovať a právne
ju analyzovať. Zároveň tvrdil, že kúpna zmluva odporuje zákonu a napadol aj jej absolútnu neplatnosť.

Za účelom zistenia či kúpna zmluva je relatívne ale aj absolútne neplatná súd vypočul svedkov W. D.
a J. H., Q.. H. K. a M. A..

Svedok W. D. potvrdil, že bol prítomný pri jednaní, ktoré predchádzalo uzavretiu kúpnej zmluvy, aj
pri vlastnom uzavretí kúpnej zmluvy a následne bol pri prevzatí nehnuteľností žalovaným od žalobcu,
pretože pracuje ako podnikový právnik žalovaného. Žalobca a štatutárny zástupca žalovaného mali
osobné jednanie a v ten istý deň boli v sídle Volksbank, aj v moteli Beharovciach. V banke sa
realizovalo stretnutie z toho dôvodu, že na nehnuteľnostiach viazlo bremeno a riešili sa špecifiká kúpnej

zmluvy. Po týchto jednaniach sa začala pripravovať vlastná kúpna zmluva, keďže sa muselo riešiť
súbežne aj záložné právo na nehnuteľnostiach. Kúpna zmluva bola realizovaná za jeho účasti a tiež
realitnej kancelárie pána M. A. a právneho zástupcu žalobcu Q.. K.. K odsúhlaseniu zmluvy došlo
prostredníctvom e-mailu, s tým, že komunikácia prebiehala medzi žalovaným a realitnou kanceláriou a
realitnou kanceláriou a žalobcom. Svedok bol prítomný aj pri podpise kúpnej zmluvy, ktorá sa vypisovala

v sídle realitnej kancelárii v Prahe a podpisy sa overovali v notárskej kancelárii. Žalobca bol oboznámený
s textom zmluvy za prítomnosti jeho právneho zástupcu Q.. K.. Toto jednanie bolo dopredu dohodnuté
a po podpise zmluvy došlo k overeniu podpisov. Návrhy zmlúv mali všetci účastníci k dispozícii.
Nebol svedkom toho, že by žalobca žiadal priestor na oboznámenie sa s obsahom zmluvy. Následne
bezhotovostne v prospech banky bola zaplatená suma 8.000.000,- Sk. Bol aj pri prevzatí nehnuteľností,

kedy uplynulo asi 5-6 mesiacov od uzavretia zmluvy. Toto odovzdanie nehnuteľnosti prebehlo veľmi
rýchlo, žalobca mal všetko pripravené, spísal sa preberací protokol. Žalobca ich dopredu kontaktoval,
kedy dôjde k odovzdaniu nehnuteľnosti a to bol jeho posledný kontakt so žalobcom. O vyplatení
kúpnej ceny prebehlo jednanie medzi žalobcom a žalovaným. Bolo dohodnuté aj to, že sa kúpna cena
rozdelí a v akom pomere, pretože tam sa muselo odblokovať záložné právo na nehnuteľnosti. Pokiaľ

išlo o druhú sumu po podpísaní zmluvy svedok aj s J.. H. išli na clearingovú spoločnosť, kde sa riešil
prevod clearingových prostriedkov. S týmito prostriedkami sa obchodovalo a žalovaný bol priamo
zainteresovaný pretože je spoločnosťou, ktorá sa zúčastnila clearingového systému. V rámci tohto
systému sa normálne obchodovalo, uzatvárali sa zmluvy, kde žalovaný bol aj na strane predávajúceho
aj kupujúceho. Nevedel, či sa na oboch jednaniach zúčastnil aj pán Konrád. Návrh kúpnej zmluvy

vyšiel z realitnej kancelárie, ktorá sprostredkovala tento obchod až potom sa to všetko dolaďovalo.Pán Konrád vystupoval v pozícii sprostredkovateľa daného obchodu. Má vedomosť o tom, že zmluvu
o sprostredkovaní na predaj nehnuteľností mal žalobca s realitnou kanceláriou a pán Konrád bol v
zmluvnom vzťahu so žalovaným.

Svedok J. H., ktorý u žalovaného vykonáva funkciu finančného riaditeľa uviedol, že nehnuteľnosť
žalovaný kúpil za účelom podnikateľskej činnosti. On mal na starosti finančné vysporiadanie celej
záležitosti, teda mal vyplatiť kúpnu cenu. Pri vyplatení kúpnej ceny sa riadil obvyklým spôsobom. Čo
sa týka clearingových poukážok, tak nejde o štandardný postup, ale úhrada ďalšej časti kúpnej ceny
v SK bol štandardná. V systéme clearing je obmedzený počet klientov. Nebol prítomný pri zjednávaní

kúpnej ceny ani pri podpise kúpnej zmluvy, avšak išiel priamo so žalobcom do clearingovej spoločnosti,
pretože žalobca si musel založiť účet, zaregistrovať sa ako klient až potom mu mohla byť vyplatený
cena. Za jeho prítomnosti si žalobca založil účet na ktorý mu bola bezhotovostne uhradená kúpna cena
s ktorou mohol disponovať.

Q.. H. K. uvádzal, že žalobca je jeho bývalý klient a zastupoval ho na základe paušálnej dohody ako
podnikateľa. V polovici roka 2008 ho žalobca požiadal, aby s ním vycestoval do Prahy na jednanie

ohľadom predaja motorestu. Spoločne vycestovali, dostavili sa obaja do realitnej kancelárie, kde
vedúcom bol pán A.. Sedeli tam už 2 osoby zo strany kupujúceho, šéf realitnej kancelárie a právnička.
Bol tam pán Konrád. Žalobca mal uzavretú s realitnou kanceláriou mandátnu zmluvu na základe ktorej
malarealitnákanceláriaodpredaťjeho nehnuteľnosťzasumu35.000.000,-Skstým,žemedzižalobcom
a realitnou kanceláriou bola dohodnutá provízia vo výške 5%. Kúpna zmluva bola už vyhotovená, bola

jemu a žalobcovi daná k dispozícii, žalobca čítal zmluvu zvlášť a on si ju tiež prečítal. Žalobca namietal
spôsob vyplatenia kúpnej ceny, pretože časť bola daná ako vyplatenie záložného práva v prospech
banky a časť bola v clearingových korunách. Nerozumeli tomu, čo sú to clearingové koruny, pričom obaja
zástupcovia žalovaného ako aj šéf realitnej kancelárie p. A. im urobili výklad, s tým, že ide o prostriedky,
ktoré sú obchodovateľné a že s týmito financiami žalovaný obchoduje. Obaja zástupcovia žalovaného

zodpovedne prehlasovali, že všetky clearingové prostriedky zobchodujú do 1 maximálne do 2 rokov.
Malo ísť o predaj stavebného materiálu - najmä tehly, vápno atď. Keďže žalobca tiež obchodoval s týmto
materiálom, tak im uveril. Zmluva bola písomne vyhotovená, avšak on pri jej podpise nebol osobne
prítomný. Bol prítomný pri zakladaní clearingového účtu, kde pán Konrád povedal, že účet si musí založiť
žalobca, ale všetky náklady spojené so založením účtu, bude hradiť žalovaný, s tým, že išlo o 1% zo

sumy. Krátko po podpísaní zmluvy sa mu žalobca sťažoval, že žalovaný nesplnil podmienky, pretože za
založenie účtu musel zaplatiť všetky náklady sám. Išlo o sumu asi 300.000,- Sk. Žalovaný tvrdil, že má
milióny clearingových prostriedkov a na účte že má cca 300 mil. Tieto skutočnosti tvrdil aj šéf realitnej
kancelárie. Nevedel o tom, či žalovaná strana má s realitnou kanceláriou nejaké vzťahy. Myslí si, že bez
týchto uistení by žalobca takúto zmluvu nepodpísal. Ubehla doba pol roka, žalobca ho informoval, že

nedošlo k zobchodovaniu žiadnych clearingových peňazí z účtu. On sám vyvinul snahu zobchodovať
tieto prostriedky s viacerými riaditeľmi bánk, s viacerými majiteľmi stavebných firiem a títo sa každý
vyjadrovalivtomzmysle,žesútopodvodnépeniaze,ťažkozobchodovateľnéazrealizovateľné. Žalobca
vyvíjal taktiež iniciatívu zobchodovať s týmito prostriedkami, avšak prostriedky vo výške 700.000,- Sk
mohol zobchodovať len vo výške 1/3-iny. Účet, ktorý založil v Prahe, previedol do Banskej Bystrice

a s touto bankou boli problémy. Pred vycestovaním do Prahy nebol mu preložený žiaden návrh na
zmluvu. Keď prišli do Prahy, zmluva už bola pripravená zo strany realitnej kancelárie. Žiaden podnet
na orgány činné v trestnom konaní žalobca nepodal, avšak pán A. mu viackrát telefonoval a chcel
odmenu za sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti, pretože žalobca nezaplatil realitnej kancelárii za
sprostredkovanie tohto obchodu a je podaná žaloba na Okresnom súde Prešov. Kúpnu zmluvu robila

realitná kancelária a žalobca uveril sľubom žalovaného aj samotnej realitnej kancelárie. Asi 2 roky po
uzavretí zmluvy bol svedkom toho, ako telefonoval žalobca s pánom K., ktorý udával, že pokiaľ nedôjde k
realizácii sprostredkovania kúpy stavebného materiálu, tak že odstúpi od kúpnej zmluvy. Žalobca podal
žalobu až preto po uplynutí 3 rokov od uzavretia zmluvy, pretože stále očakával, že dôjde k realizácii
a zobchodovaniu clearingových prostriedkov.

Svedok M. A., uviedol, že v marci roku 2008 mal uzavretú so žalobcom sprostredkovateľskú zmluvu
na predaj nehnuteľností, ktorých vlastníkom bol žalobca. Následne bol uzavretý dodatok k tejto zmluvy,
kde bolo dohodnuté zníženie odmeny, pričom sme sa o tomto znížení odmeny vzájomne dohodli. Na
základe novinových inzerátov kontaktoval žalobcu jeho maklér a následne prišiel pán žalobca do Prahy
a uzavreli sprostredkovateľskú zmluvu. Predmetom tejto zmluvy bol predaj nehnuteľnosti aj hnuteľného

majetku nachádzajúceho sa v týchto nehnuteľnostiach, ktoré patrili pánovi žalobcovi. Dohodli sa nacene 24.000.500,- Kč s tým, že z tejto sumy mu mala byť vyplatená aj odmena. Bol oslovený pánom
K., ktorý prejavil záujem, že by nehnuteľnosti žalobcu kúpil. Predtým s ním nikdy nejednal, bola to
pre neho cudzia osoba. Pán K. B.i kúpu neskôr rozmyslel s tým, že má uzavretú zmluvu so žalovanou

stranou a že žalovaný prejavil tiež záujem o kúpu nehnuteľností žalobcu. Jeho kancelária v spolupráci s
právnym zástupcom zo strany žalovanej ako aj so žalobcom a jeho právnikom Q.. K. začali pripravovať
návrh kúpnej zmluvy, vzhľadom k tomu, že žalobca mal na tieto nehnuteľnosti úver s tým, že bolo v
tejto zmluve upravené, že žalovaný uhradí úver za žalobcu vo výške 8.000.000,- Sk. S žalobcom sa
stretol asi 3-4 krát, ale 2 krát za účasti Q.. K.. So žalovaným som sa stretol raz keď prejednávali ako sa

bude uzatvárať obchod a druhýkrát pri podpise zmluvy. Samozrejme pri oboch jednaniach bol prítomný
žalobca. Pri prvom jednaní sa pripravoval návrh kúpnej zmluvy, tak žalobca ako aj jeho právnik mali
pripomienky k tejto zmluve, dialo sa to za jeho prítomnosti. V kúpnej zmluve bolo tiež uvedené, že časť
kúpnej ceny sa zaplatí z clearingových prostriedkov, s čím žalobca súhlasil s tým, že je to pre neho
zaujímavé, pretože v ČR zakupoval stavebný materiál, ktorý tu kupoval výhodnejšie ako v SR. S touto
formou uhrádzania kúpnej ceny prišiel pán K., ktorý takto obchodoval. Podotkol, že žalobca bol nadšený

z tohto jednania, pretože to bolo pre neho výhodné. Jeho reakcia bola taká, že nakúpi tehly a stavebný
materiál v ČR a na území SR ho predá lacnejšie. Toto prejednával s pánom K.. On uzavretie zmluvy
žalobcovi nedoporučoval ani voči jej uzavretiu nemal výhrady. Žalobca realitnú kanceláriu požiadal,
aby sa informovala na clearingovú spoločnosť, ako funguje, takže ešte pred uzavretím kúpnej zmluvy
bol v tejto clearingovej spoločnosti a informoval žalobcu, že je potrebné, aby mal zriadený clearingový

účet, na ktorý by mu mohol žalovaný previesť prostriedky, s ktorými by mohol disponovať. Následne dňa
6.6. 2008 sa uzavrela kúpna zmluva. Dňa 28.5. 2008 tak žalobca ako aj jeho právny zástupca dostali
e-mailovou poštou kúpnu zmluvu, pričom pán K. sa k tejto zmluve vyjadroval, čo tam chce upraviť a
navrhoval, aby tam bolo zakomponované, aby clearingové prostriedky žalovaného boli prevedené na
účet žalobcu z clearingovej spoločnosti. Pri podpisovaní zmluvy bol prítomní pán M., pán D. - právny

zástupca žalovanej strany, štatutárny zástupca žalovanej strany, on a jeho právnička. Zmluva bola
uzatváraná v príjemnej atmosfére a žalobca si šiel otvoriť účet v clearingovej spoločnosti. Žalobca, s
ktorým mali kedysi priateľský vzťah mu povedal, že on sám sa nakontaktoval na pána K.Á., ktorý mu
povedal, že mu pomôže zabezpečiť stavebný materiál. Zmluva sa pripravovala v priebehu mesiaca mája
a 28.5. 2008 už obe strany o zmluve vedeli a mohli ju pripomienkovať. Fungovala medzi nami e-mailová

korešpondencia a termín 6.6. 2008 sa dohodol za vzájomnej súčinnosti. Zmluva bola konzultovaná
jeho právničkou ako aj za účasti právnych zástupcov oboch strán. Písomná forma bola vyhotovená
jeho právnikom. Pán K. bol sprostredkovateľom zo strany žalovanej a realitná kancelária, ktorá mala so
žalobcom exkluzívnu zmluvu bola pri jednaní aj pri podpisovaní zmluvy. Nie realitnou kanceláriou, ale
sprostredkovateľom žalovaného pánom Konrádom bol daný návrh kúpnej zmluvy v časti, ktorá sa týkala

clearingových prostriedkov. On bol len sprostredkovateľom žalobcu, avšak zmluvu uzatvára kupujúci a
predávajúci. Žalobca s uzavretím zmluvy súhlasil a vyhoveli tak jeho prianiu, pričom žalobca uzavretie
tejto zmluvy považoval za veľmi dobrý obchodný ťah. Žalobca rozprával priamo s majiteľom clearingovej
spoločnosti a vedel, že žalovaný je ich bonitný klient, ktorý má u nich účet. Inak by žalovaný túto
zmluvu nepodpísal. Nemal žiadnu vedomosť až do doby uzavretia kúpnej zmluvy, čo sú to clearingové

poukážky, až keď ho žalobca požiadal, aby sa informoval na clearingovú spoločnosť. Právnička realitnej
kancelárie bola v tejto spoločnosti osobne a čo zistila oznámili žalobcovi. Ak by žalobca so zmluvou
nesúhlasil, mohol od nej odstúpiť. Bol to žalovaný a jeho právnik Q.. K., ktorý súhlasili s tým, aby kúpna
cena bola vyplatená v clearingových prostriedkoch. Kúpnu zmluvu vypracovala realitná kancelária na
žiadosť žalobcu a jeho právnika a túto zmluvu nepovažuje za protizákonnú. Zákonnosť a forma kúpnej

zmluvy nebola ničím porušená. Na jej spracovaní sa podieľali nielen právnička realitnej kancelárie, ale
aj pán K., pričom pán K. kúpnu zmluvu nespracovával. Táto zmluvu bola odsúhlasená aj Volksbank,
kde mal žalobca úver vo výške 8.000.000,- Sk , takže aj banka, pokiaľ s stým súhlasila, by tiež porušila
zákony, najmä bankový zákon. Nikde sa nehovorí, že sa nemôže obchodovať takýmto spôsobom, bola
to dohoda strán, mohlo to byť dohodnuté aj v naturáliách, takže to nebolo nič nezákonné. Pán K. bol pre

realitnú kanceláriu klient - záujemca o nehnuteľnosť žalobcu. Podotkol, že pôvodne sa žalobca dohodol
s pánom Konrádom, že mu vyplatí kúpnu cenu v clearingových prostriedkoch, keďže pán K. mal tiež
účet v clearingovej spoločnosti. Žalovaná strana bola až druhá v poradí a doporučil ju pán K.. Žalobcovi
z jeho strany nebolo ponúknuté, že mu pomôže pri problémoch s clearingovými prostriedkami.

Uzavretiu kúpnej zmluvy teda predchádzali stretnutia účastníkov konania, ktorí spolu jednali, návrh

kúpnej zmluvy pripomienkovali, oboznámili sa pred jej podpísaním s jej obsahom. V spore nie je pasívne
legitimovaný p. K., ale žalovaný, ktorý bol až druhým záujemcom o uzavretie kúpnej zmluvy a ktorý
zmluvne dohodnuté podmienky dodržal. Žalobca predmet kúpy odpredal za trhovú cenu za akú ponúkalodpredaj aj v iných realitných kanceláriách a ako sám uviedol, žalovaného by nežaloval ak by dňa
12.1.2011 clearingová spoločnosť nebola odstúpila od zmluvy, ktorú mal s ňou uzavretú.

Účastníci konania prevzali poučenie súdu v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. Žalobca požiadal

o vypočutie svedka p. K. za účelom zistenia, ži bol pri formulácii obsahu kúpnej zmluvy, či skutočne bol
tak hmotne zainteresovaný, aby zbavil žalovaného clearingových prostriedkov, či dal prísľub žalobcovi,
že mu pomôže zobchodovať clearingové poukážky. Tiež za účelom zistenia, či za to, že pán K. poradil
žalovanému, aby sa zbavil clearingových prostriedkov dostal vysokú províziu. Žiadal tiež, aby súd
zabezpečil výpisy zo strany žalovaného kedy a v akých čiastkach bola ním vyplatená provízia p. K.,

aby boli vylúčené pochybnosti, že išlo o imaginárnu dohodu. Uviedol, tiež, že Okresný súd v Prešove
vynesie dňa 15.10.2012 rozsudok, ktorý bude mať pre toto rozhodnutie veľký význam.

Súd návrhy žalobcu na dokazovanie výsluchom pána K., ako aj predložením výpisov o uhradení
odmeny pánovi K. zo strany žalovaného zamietol, pretože ich vykonanie považoval za neúčelné a aj
nehospodárne z dôvodu chýbajúcej pasívnej legitimácie p. K. v spore.

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,

či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene, alebo
zániku tých práv, alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je
neplatný.

Podľa § 48 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v
inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku
zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 49 Občianskeho zákonníka, účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných
podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.

Podľa§457Občianskehozákonníka,akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Kúpnu zmluvu upravuje Občiansky zákonník v § 588 až 600. Ide o najdôležitejší zmluvný typ prevodu
vlastníckeho práva k veci. Povahu absolútnej neobchodnej zmluvy má kúpna zmluva, ktorej predmetom
je nehnuteľnosť. Táto zmluva sa riadi Občianskym zákonníkom, aj keď zmluvnými stranami sú

podnikatelia a i keď bola uzavretá v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou. Kúpnou zmluvou sa
zakladá vzájomne zaväzujúci právny vzťah, ktorého účelom je úplný prevod vlastníctva z predávajúceho
na kupujúceho. Kúpna zmluva je dvojstranný právny úkon. Kúpnou zmluvou sa zaväzuje predávajúci
odovzdať kupujúcemu predmet kúpy do vlastníctva a kupujúci sa zaväzuje predmet kúpy prevziať a
zaplatiť kupujúcemu kúpnu cenu. K vzniku kúpnej zmluvy zákon vyžaduje, aby sa jej účastníci dohodli

na predmete kúpy a kúpnej cene. Podstatnou náležitosťou zmluvy je dostatočné určenie predmetu
kúpy, ktorým môže byť, okrem iného, aj akákoľvek nehnuteľná vec - napr. pozemok, stavba, byt alebo
nebytový priestor. K podstatným náležitostiam kúpnej zmluvy patrí aj určenie kúpnej ceny, ktorá je
odplatou za predmet kúpy, dojednanou v peniazoch. K určeniu kúpnej ceny najčastejšie dochádza
určením výšky kúpnej ceny určitou sumou peňazí. Ak tomu tak nie je, v kúpnej zmluve musí byť namiesto

toho uvedený spôsob, ktorým túto sumu možno určiť. Pokiaľ však ide o spôsob zaplatenie kúpnej
ceny, je viac možností, napr. buď priamou platbou do rúk predávajúceho v termíne na základe dohody
zmluvných strán, vkladom na bankový účet predávajúceho v termíne na základe dohody zmluvných
strán, bezhotovostným bankovým prevodom so splatnosťou v deň, na ktorom sa zmluvné stranydohodnú prostredníctvom notárskej úschovy, uložením na vinkulovaný bankový účet, alebo celú kúpnu
cenu alebo jej časť zaplatí kupujúci prostredníctvom stavebného alebo iného bankového úveru alebo
pôžičkou. Dôležité je, aby peňažné prostriedky kupujúceho skutočne na účet ( príp. úschovy ) boli v

prospech predávajúceho skutočne prevedené.

Na základe vykonaného dokazovania zhodnotiac všetky vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomných
súvislostiach, mal súd preukázané, že žaloba žalobcu je neodôvodnená.

Žalobca sa domáhal určenia vlastníckeho práva s odôvodním, že uzatvoril so žalovaným ako kupujúcim
kúpnu zmluvu, na základe ktorej previedol vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam na žalovaného

za dohodnutú kúpnu cenu, avšak nakoľko mu žalovaný nevyplatil časť kúpnej ceny, využil svoje právo
odstúpil od tejto kúpnej zmluvy, čím došlo ku jej zrušeniu.

Súd platnosť jednostranného právneho úkonu žalobcu, akým je odstúpenie od zmluvy, riešil ako
prejudiciálnu otázku, s tým, že je zrejmé, že žalobca považoval kúpnu zmluvu v čase odstúpenia od
nej za platne uzavretú, nakoľko odstúpiť je možné iba od zmluvy, ktorá bola platne uzavretá a len takú
zmluvu možno zrušiť tým, že od nej bude odstúpené.

V konaní bolo zistené, že na strane žalobcu nebol dôvod k odstúpeniu od zmluvy, pretože žalovaný
uhradil časť kúpnej ceny pripísaním na účet žalobcu v zmluvne dohodnutej lehote, čoho dôkazom je
výpis z jeho účtu z ktorého vyplýva, že tak urobil do 7 dní od doby, kedy mu žalobcom bol predložený
návrh na vklad vlastníckeho práva a časť kúpnej ceny bola poskytnutá záložnému veriteľovi žalobcu,
aby mohlo dôjsť k výmazu záložného práva na predmete kúpy. Súd poukazuje na to, že na túto druhú

časť kúpnej ceny stratil dokonca žalobca nárok tým, že nesplnil podmienky dohodnuté v kúpnej zmluve.

Žalobca nepreukázal, ani tú skutočnosť, že kúpna zmluva, ktorú so žalovaným uzavrel, bola uzavretá
v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok a dospel k názoru, že dôvodom odstúpenia od zmluvy
nemôžu byť ani kurzové rozdiely v mene účastníkov konania.

Súd v kontexte s vyššie uvedeným, poukazuje na to, že za tieseň sa považujú také majetkové a sociálne

pomery v ktorých sa žalobca ocitne z objektívnych príčin a pôsobia na jeho vôľu tak, že uzavrie zmluvu,
ktorú by neuzavrel, ak by tieto pomery nenastali. Žalobca v čase, kedy kúpnu zmluvu uzatváral nebol v
tiesni, podnikal, vlastnil nehnuteľnosti značnej hodnoty a kúpna zmluva, ktorú uzavrel, nebola uzavretá
pre neho za nápadne nevýhodných podmienok, pretože nebol zistený zjavný hodnotový nepomer za
aký nehnuteľnosti skutočne odpredal a za aký mal záujem ich odpredať v iných realitných kanceláriách,

čo potvrdil aj sám žalobca vo svojej výpovedi.

V konečnom dôsledku právna teória definuje právny úkon ako právom dovolené a od vôle účastníka
závislé správanie, ktoré má právne následky. Vôľa účastníka právneho úkonu musí byť slobodná,
vážna, nevyvolaná ľsťou a omylom. Pri skúmaní účastníkmi konania urobeného právneho úkonu súd
musel vychádzať predovšetkým z princípu zmluvnej voľnosti, ktorý je jedným z nosných princípov

občianskoprávnych vzťahov. V danom prípade pri uzavretí kúpnej zmluvy skutočne využil tak žalobca
ako predávajúci ako aj žalovaný ako kupujúci zmluvnú voľnosť najmä pri spôsobe zaplatenia kúpnej
ceny, pričom táto dohoda sa neprieči zákonu a nie je ani v rozpore s dobrými mravmi.

Súd dospel k záveru, že zo strany žalobcu voči žalovanému nedošlo k účinnému odstúpeniu od kúpnej
zmluvy a teda nedošlo zo zákona k zrušeniu kúpnej zmluvy, nakoľko žalovaný si splnil všetky povinnosti

vyplývajúcemuzkúpnejzmluvyuzavretejmedziúčastníkmikonaniadňa6.júna2008tým,žedohodnutá
kúpna cena bola žalovaným uhradená v plnej výške riadne a včas. Kúpna zmluva, ktorú medzi sebou
uzatvorili žalobca a žalovaný je absolútne platným právnym úkonom, ktorý spĺňa všetky náležitosti v
zmysle Občianskeho zákonníka. Súd nemá žiadne pochybnosti o prejavoch vôle účastníkov zmluvy,
ktorí s obsahom zmluvy boli oboznámení ako to vyplýva zo svedeckých výpovedí p. D., p. K., p. A.R.P., či

p. H., mali možnosť sa ku nemu vyjadriť, ani o ich zmluvnej voľnosti, ako aj o ich slobodnej a vážnej vôli.
Žalobcaakopredávajúcisvojimpodpisomosvedčilžesasobsahomkúpnejzmluvyoboznámilaženemá
výhrady ani voči spôsobu zaplatenia kúpnej ceny. Dôkazom toho, že zmluva mala všetky náležitosti je aj
skutočnosť, že tak Voslbank Slovensko ako aj Správa katastra ( ktorá povolila na základe tejto zmluvy
do katastra nehnuteľností vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného) túto zmluvu akceptovali.

Faktom je, že podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy je aj dohoda kúpnej cene a že účastníci konania
mali povinnosť kúpnu cenu si dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, avšakvšeobecne záväzné cenové predpisy ( zákon č. 18/1996 Z.z. o cenách) iba v malej miere obmedzujú
zmluvnú voľnosť v občianskoprávnych vzťahoch. Súd poukazuje na správanie sa žalobcu, ktorý podľa
svedkov mal na uzavretí kúpnej zmluvy so žalovaným eminentný záujem, na dobu, ktorá uplynula od

podpísania predmetnej kúpnej zmluvy( 6.6.2008) žalobcom do doby, kedy žalobca podal žalobu na
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na súd( 20.7.2011). Súd má za to, že žalobca dohodnutú
kúpnu cenu aj spôsob jej vyplatenia akceptoval a tým, že sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia
od clearingovej spoločnosti je nepochybné, že kúpna cena mu bola žalovaným riadne vyplatená a
žalovaný v žiadnom prípade nemôže niesť zodpovednosť za clearingovú spoločnosť, ktorá na základe

zmluvy uzavretej priamo so žalobcom mala právo disponovať s jeho účtom aj s prostriedkami na jeho
účte uloženými. S poukazom na uvedené skutočnosti, súd žalobu žalobcu zamietol.

Pojednávanie bolo odročené za účelom vyhlásenia rozsudku a súd je v tomto prípade podľa zákona
povinný priamo na pojednávaní doručiť písomné vyhotovenie rozsudku prítomným účastníkom, takže
objektívne nie je možné rozhodnúť o náhrade trov konania, lebo by tým bolo porušené právo účastníka
vyčísliť si trovy konanie v lehote 3 pracovných odo dňa vyhlásenia rozsudku, i s poukazom na to, že ešte

môžu účastníkom konania vzniknúť a byť uplatnené a vyčíslené trovy konania aj za toto pojednávanie.
Preto súd rozhodol podľa ustanovenia § 151 ods. 3/ O.s.p. tak, že o trovách konania rozhodne osobitným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na

Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.