Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. marec 2012

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 16Cb/125/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8708206724
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Šabľová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2012:8708206724.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudcom JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu: AB LINE, s.r.o.,

so sídlom Popradské nábrežie 447, Poprad, IČO: 31 724 116, právne zastúpeného JUDr. Dušanom
Mackom, advokátom, Mnoheľova 840/8, Poprad a Podtatranskou advokátskou kanceláriou, s.r.o.,
Murgašova 6/87, Poprad, proti žalovanému: Agostino Ferrari S.p.A., so sídlom via Tiraboschi 48,
Bergamo, Talianska republika, vedený v registri podnikov pod identifikačným číslom: 01807750169,
právne zastúpenému JUDr. Danielou Surkošovou, advokátkou, Na Hrebienku 16, Bratislava, v konaní
o zaplatenie 400.000,-Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 400.000,-Eur so 14,25 % p.a. úrokom z omeškania zo

sumy 247.540,-Eur od 1.2.2008 do 31.12.2008, zo sumy 152.460,-Eur od 18.2.2008 do 31.12.2008, s
12,5 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 400.000,-Eur od 1.1.2009 do 30.6.2009, s 11 % p.a. úrokom
z omeškania zo sumy 400.000,-Eur od 1.7.2009 do 30.6.2011, s 11,25 % p.a. úrokom z omeškania zo
sumy 400.000,-Eur od 1.7.2011 do 31.12.2011 a od 1.1.2012 do zaplatenia s úrokom z omeškania zo
sumy 400.000,-Eur, ktorého výška je v každom kalendárnom polroku, v ktorom omeškanie trvá, určená
výškou základnej úrokovej sadzby NBS platnej v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka zvýšenej o
10 % max. však 14,25 % a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 21.7.2008 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovanú spoločnosť zaplatiť

mu 400.000,-Eur so 14,25 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 247.450,-Eur od 1.2.2008 do zaplatenia,
a zo sumy 152.460,-Eur od 18.2.2008 do zaplatenia a nahradil mu trovy konania. V žalobe uviedol,
že dvoma zmluvami o prevode obchodných podielov zo dňa 30.12.2004 a 17.1.2005 odpredal žalobca
žalovanému celý svoj obchodný podiel (100 %) v obchodnej spoločnosti Tatraleva s.r.o. Zmluvou zo dňa
30.12.2004 predal žalobca žalovanému 67 % obchodného podielu za dohodnutú cenu 309.540,-Eur,
splatnú nasledovne: v deň podpisu tejto zmluvy zaplatil žalovaný žalobcovi sumu 62.000,-Eur a zostatok
kúpnej ceny t.j. 247.540,-Eur bol splatný do jedného mesiaca od uplynutia obdobia troch rokov odo dňa

podpisu tejto zmluvy, t.j. do 31.1.2008. Súčasťou tejto kúpnej zmluvy bola aj zmluva o budúcej zmluve,
ktorou sa účastníci zaviazali, že najneskôr do 15.1.2005 uzavrú zmluvu o prevode zostávajúcej časti
obchodného podielu žalobcu vo vyššie uvedenej Tatraleve s.r.o. t.j. 33 % na žalovaného za dohodnutú
cenu 152.460,-Eur splatnú od 15.1.2008 do 15.2.2008.

V zmysle tejto zmluvy o budúcej zmluve účastníci skutočne dňa 17.1.2005 uzavreli zmluvu o prevode
zostávajúcej časti obchodného podielu tak ako to bolo dohodnuté a teda žalobca predal žalovanému
zostávajúci 33 % obchodný podiel v Tatraleve s.r.o. za dohodnutú kúpnu cenu 152.460,-Eur, ale jejsplatnosť bola dohodnutá do jedného mesiaca po vypršaní obdobia troch rokov od podpísania tejto
zmluvy a to jednorazovo, t.j. od 17.1.2008 do 17.2.2008.

V zmysle týchto zmlúv bol aj žalobca zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu Prešov v oddiely

Sro.vložke12313/PakojedinýspoločníkTatralevys.r.o.t.j.vlastniacicelý100%podieltejtospoločnosti.
Takýto zápis je uvedený aj vo výpise z obchodného registra ku dňu podania žaloby na súd, žiadny iný
zápis nebol doteraz zverejnený a preto platia ako pravdivé a záväzné údaje dňom uvedené. Žalovaný
aj skutočne vykonáva všetky vlastnícke práva v tejto spoločnosti vyplývajúce mu z jeho postavenia
jedinéhospoločníkavlastniaceho100%obchodnýpodiel,t.j.spoločnosťprevádzkuje,prepúšťaaprijíma

zamestnancov,zvolávaVZ,naktorýchodvolávavmenekonateľovspoločnosti,podávanávrhynazmenu
zápisov v obchodnom registri. Žalovaný si však nesplnil svoju zmluvnú povinnosť zaplatiť v termíne
splatnosti, ku ktorým sa v zmluvách zaviazal celú dojednanú kúpnu cenu, keď zaplatil len 62.000,-Eur
pri podpise prvej zmluvy. Zbytok a to podstatnú časť kúpnej ceny nezaplatil. Žalovaný využíva všetky
oprávnenia, ktoré mu z predmetných zmlúv o prevode obchodných podielov vyplynuli, ale nesplnil si
povinnosť zaplatiť dohodnutú zmluvnú cenu.

V súvislosti s právnym odôvodnením žaloby žalobca poukázal na ustanovenie § 115

ods. 2 Obchodného zákonníka § 489 Občianskeho zákonníka, § 80 písm. b/ O.s.p. a § 369 ods. 1
Obchodného zákonníka.

V písomnom vyjadrení k žalobe uviedla právna zástupkyňa žalovaného, že žalobca opomenul v žalobe
uviesťskutočnosť,žežalovanýlistomzodňa14.7.2006(správne7.7.2006)využilsvojeprávodohodnuté

so žalobcom v čl. V. bod 3 zmlúv o prevode časti obchodného podielu a platne odstúpil od oboch týchto
zmlúv. Po vzájomnej komunikácii medzi žalobcom a žalovaným žalovaný dňa 24.7.2006 listom potvrdil,
že na odstúpení od obidvoch zmlúv o prevode obchodného podielu trvá. V tejto súvislosti poukázala
právna zástupkyňa na ustanovenie § 344 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalovaný odstúpil od zmlúv o
prevode obchodného podielu z dôvodu, že neboli naplnené podmienky predvídané v čl. V. bod 3 zmlúv

a to zo strany žalobcu, ktorý v týchto zmluvách vystupuje ako vlastník či postupca obchodného podielu.
Platným odstúpením od zmlúv o prevode obchodného podielu došlo k zrušeniu oboch zmlúv ex tunc a
v zmysle príslušných ustanovení zákona sú si zmluvné strany povinné vydať to, čo si navzájom plnili
a je to práve žalovaný, ktorý má právo požadovať od žalobcu vrátenie zaplatenej časti kúpnej ceny vo
výške 62.000,-Eur.

Na pojednávaniach právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že nie je pravdivé tvrdenie, aby bolo v
konaniach, ktoré medzi účastníkmi tohto sporu prebiehali v minulosti prezentovaný zhodný názor
k odstúpeniu od zmlúv a platnosti tohto odstúpenia, poukázala na žalobu vedenú pod sp. zn.
18Cb/77/2008, kde spoločnosť AB LINE s.r.o. žalovala o určenie neplatnosti rozhodnutia jediného
spoločníka a v tejto žalobe žalobca tvrdil, že spoločnosť Agostino Ferrari S.p.A. (ďalej len AF S.p.A.)

sa stala spoločníkom Tatralevy s.r.o. na základe zmlúv o prevode obchodného podielu, avšak jej účasť
v spoločnosti Tatraleva s.r.o. zanikla odstúpením obchodnej spoločnosti AF S.p.A., ktoré bolo učinené
dňa 7.7.2006 v súlade s ustanovením § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka. Z tejto žaloby má vyplývať,
že žalobca neuznáva spoločnosť AF S.p.A. za jediného spoločníka Tatralevy s.r.o. Poukázala aj na
list vtedajšieho právneho zástupcu žalobcu Mgr. Romana Vaška z 15.6.2007 (čl. 260 spisu), v ktorom

uvádzal podmienky, za ktorých bude AB LINE s.r.o. súhlasiť s odvolaním účinkov odstúpenia od zmlúv.
Bola toho názoru, že je potrebné riešiť otázku vlastníctva obchodného podielu v spoločnosti Tatraleva
a preto žalovaný podal na Okresnom súde v Poprade určovaciu žalobu (sp. zn. 16Cb/106/2010) a v
tejto súvislosti navrhla konanie o plnenie prerušiť do ukončenia konania o určenie vlastníckeho práva
k obchodnému podielu. Dôkazom toho, že žalobca nepovažoval AF S.p.A. za jediného spoločníka

Tatralevy s.r.o. mala byť aj skutočnosť, že na pojednávaní dňa 13.5.2005 pred talianskym súdom v
meste Lecco odmietol pán D´Agosto uznať ako jediného spoločníka Tatralevy s.r.o. žalovaného. Súd
v meste Lecco sa mal stotožniť s tvrdeniami žalovaného, ktoré vylučovali plnenie na základe zmlúv
o prevode obchodných podielov a predbežným opatrením vydaným dňa 6.2.2008 vyhovel návrhu AF
S.p.A. a zakázal talianskej banke Intessa San Paolo S.p.A. plniť žalobcovi z bankovej záruky. Tento

súd vyhodnotil vyhlásenia žalobcu, v ktorých odmietal prijať všetky návrhy žalovaného ako definitívneodmietnutie žalobcu vzdať sa nároku na vlastníctvo obchodných podielov vo výške 100 % spoločnosti
Tatraleva s.r.o. Poukázala aj na e-mailovú korešpondenciu pána D´Agostu so spoločnosťou Metacor,
ide o belgickú spoločnosť, kde mal konateľ žalobcu dohadovať podmienky predaja spoločnosti Tatraleva

s.r.o. vystupujúc ako jej vlastník. Má za to, že z takéhoto konania a z týchto dôkazov vyplýva neuznanie
vlastníckeho práva jediného spoločníka AF S.p.A. v spoločnosti Tatraleva s.r.o. Žalovaný mal 2-krát
ponúknuťzaplateniekúpnejcenyzaodpredajobchodnéhopodielu,avšakkonateľžalobcupánD´Agosto
mal vždy odmietnuť bezpodmienečne uznať AF S.p.A. ako jediného spoločníka. Pokiaľ žalobca tvrdil,
že žiadny zo zmluvných dôvodov odstúpenia nebol a ani nemohol byť ku dňu 7.7.2006 naplnený a

teda, že netreba vykonať žiadne dokazovanie na túto okolnosť, žalovaný takýto názor nezastáva a
pokiaľ ide o naplnenie druhého zmluvného dôvodu odstúpenia a teda, pokiaľ sa ukážu k 31.12.2007
pre získanie povolení a licencií ako nevyhnutné náklady a investície v sume vyššej ako 15.000,-
Eur, nie je toto viazané na termín 31.12.2007, ale naplnenie tohto dôvodu odstúpenia bolo možné
aj pred týmto termínom. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný predložil súdu faktúry dodávateľa
spoločnosti ILMAR S.A.S. di Reboldi Ilmar & C. (ďalej len ILMAR) v súhrnnej výške 35.935,14 Eur,

ktorými bola vyfakturovaná dodávka technológií dodaných spoločnosti Tatraleva s.r.o. v roku 2006.
Skúmať uvedené náklady, ich výšku má byť dôležité pre prípad, že by súd uznal, že odstúpením zo
dňa 7.7.2006 nebolo právo odstúpiť od zmlúv platne vykonané, keďže žalovaný má za to, že došlo k
naplneniu dôvodov pre odstúpenie špecifikovaných v čl. V. bod 3 zmlúv a preto je oprávnený vykonať
kedykoľvek svoje právo odstúpiť od týchto zmlúv. V rámci predkladania dôkazov do súdneho spisu

predložila právna zástupkyňa rozhodnutia úradov v súvislosti s udelením povolenia pre spoločnosť
Tatraleva s.r.o. a to najmä rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia, ktoré mali preukázať čo
všetko musela vykonať Tatraleva s.r.o. preto, aby splnila podmienky relevantných právnych predpisov
pred vydaním povolenia. Do spisu založila aj vyhlásenie Alberta Frigeria, ktorý dohliadal na dodávku
a montáž zariadenia komponentov pre spoločnosť Tatraleva podľa objednávok tejto spoločnosti, ako

aj ďalšie listinné dôkazy, ktoré mali preukazovať finančnú situáciu a ekonomické výsledky spoločnosti
Tatraleva s.r.o.

Podaním určovacej žaloby zo strany spoločnosti AF S.p.A. (16Cb/106/2010) došlo k spochybneniu, že
je vlastníkom tohto obchodného podielu dôvodiac tým, že dňa 7.7.2006 odstúpil od zmlúv o prevode
obchodných podielov a preto je vlastníkom tohto obchodného podielu spoločnosť AB LINE s.r.o. Vo

svojich písomných vyjadreniach, ako aj prednesoch na pojednávaniach tak v tomto konaní ako aj v
konaní 16Cb/106/2010 spoločnosť AB LINE s.r.o. však nespochybňovala vlastníctvo tohto obchodného
podielu AF S.p.A. a tvrdila, že vlastníkom tohto obchodného podielu je táto spoločnosť, ktorá je zapísaná
v Obchodnom registri a že odstúpenie od zmlúv zo 7.7.2006 je od počiatku neplatné až nulitné, t.j. že
k nemu vôbec nedošlo.

Účastníci konania na Okresnom súde v Poprade v rôznych procesných postaveniach v minulosti podali
viacero žalôb, ktoré všetky vychádzali z rovnakého skutkového základu, len žalobný petit znel rozdielne.
Ide o konania vo veciach 18Cb/148/2006, v ktorom spoločnosť AB LINE s.r.o. žalobou z 2.8.2006 sa
domáhala voči žalovaným Tatraleva s.r.o. a AF S.p.A. o určenie neplatnosti odstúpenia od zmlúv o
prevode obchodných podielov a žiadala, aby súd určil, že právny úkon žalovaného v 2. rade zo dňa

7.7.2006, ktorým odstúpil od zmlúv o prevode časti obchodných podielov uzavretých so žalobcom
30.12.2004 a 17.1.2005 je neplatné (viď čl. 126 spisu), v ktorej veci súd rozhodol uznesením tak,
že konanie zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby, keďže žalovaní uznávali žalobu, nenamietali žalobný
nárok a dokonca žiadali, aby súd rozhodol rozsudkom pre uznanie v zmysle § 153a ods. 4 O.s.p. Ďalej
konanie vo veci 18Cb/232/2008, v ktorom spoločnosť AF S.p.A. žalovala spoločnosť AB LINE s.r.o. o

určenie neplatnosti odstúpenia od zmlúv o prevode obchodných podielov, ktorá bola podaná na súde
dňa 12.12.2008, kde samotná spoločnosť AF S.p.A. žiadala, aby súd určil, že právny úkon žalobcu,
teda spoločnosti AF S.p.A. zo dňa 7.7.2006, ktorým odstúpil od zmlúv o prevode časti obchodných
podielov je neplatný (viď čl. 134 spisu). Predmetné konanie bolo taktiež zastavené uznesením zo dňa
26.2.2010 (čl. 618 spisu). Ďalej v konaní 18Cb/77/2008 žalovala spoločnosť AB LINE s.r.o. spoločnosť

Tatraleva s.r.o. žalobou podanou dňa 30.4.2008 o určenie neplatnosti rozhodnutia jediného spoločníka
vykonávajúceho pôsobnosť valného zhromaždenia (čl. 184 spisu), ktoré konanie bolo taktiež zastavené
a nebolo meritórne vo veci rozhodnuté. V konaní 16Cb/45/2008 spoločnosť AB LINE s.r.o. podala proti
spoločnosti Tatraleva s.r.o. návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorý by súd uložil žalovanému
zdržať sa všetkých právnych úkonov, ktoré nie sú nevyhnutné na zabezpečenie riadneho chodu tých

činností, ktoré sú predmetom jeho podnikania a v návrhu je uvedené, ktorých činností žiada, abysa žalovaný zdržal. Súd o predbežnom opatrení rozhodol uznesením 28.3.2008 tak, že návrhu na
vydanie predbežného opatrenia vyhovel a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.5.2008. V
konaní 16Cb/79/2008 ako žalobca vystupoval GianPietro D´Agosto a žaloval spoločnosť Tatraleva

s.r.o. o určenie neplatnosti uznesenia rozhodnutia jediného spoločníka vykonávajúceho právomoc
valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 4.2.2008, kde tvrdil, že jediným spoločníkom žalovaného
je AF S.p.A. a ako jediný spoločník žalovaného mal dňa 7.7.2006 odstúpiť od zmlúv o prevode časti
obchodných podielov, no napriek tomu uskutočnil bez riadneho zákonného zvolania valné zhromaždenie
dňa 4.2.2008 vykonávajúc pôsobnosť VZ a v súlade s § 132 a § 125 ods. 1 písm. f/ Obchodného

zákonníka prijal rozhodnutie, ktorým mal žalobcu odvolať z funkcie konateľa spoločnosti s platnosťou
4.2.2008 a vymenovať nových konateľov spoločnosti ako aj prokuristu spoločnosti. Predmetné konanie
súd zastavil, keďže došlo k účinnému späťvzatiu žaloby zo strany žalobcu a vo veci nebolo meritórne
rozhodnuté. Postupne dochádzalo k zastaveniu týchto konaní na základe späťvzatia žalobcov a možno
povedať, že celý spor medzi účastníkmi konania sa pôvodne sústredil do jedného súdneho konania
a to žaloby spoločnosti AB LINE s.r.o. o zaplatenie 400.000,-Eur s prísl. proti spoločnosti AF S.p.A.

vedenej pod sp. zn. 16Cb/125/2008 a následne v roku 2010 bola podaná žaloba spoločnosti AF S.p.A.
voči AB LINE s.r.o. o určenie vlastníctva k obchodnému podielu 16Cb/106/2010. Vo veci 16Cb/125/2008
súd na návrh spoločnosti AF S.p.A. konanie prerušil do právoplatného skončenia veci vedenej pod
sp. zn. 16Cb/106/2010, kedy svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní 16Cb/106/2010 o určenie
vlastníckeho práva k obchodnému podielu spoločnosti Tatraleva s.r.o. sa rieši otázka, kto je jediným

spoločníkom spoločnosti Tatraleva s.r.o., ktorá sa v konaní 16Cb/125/2008 musí riešiť ako otázka
predbežná s tým, že po vyriešení otázky vlastníctva k obchodnému podielu prostredníctvom určovacej
žaloby a po právoplatnosti tohto rozhodnutia bude súd môcť rozhodnúť o žalobe spoločnosti AB LINE
s.r.o. ohľadom zaplatenia ceny za predaj obchodného podielu. Voči tomuto rozhodnutiu súdu bolo
podané odvolanie spoločnosti AB LINE s.r.o. a Krajský súd zmenil uznesenie Okresného súdu Poprad

tak, že konanie vo veci sa neprerušuje a vyslovil názor, že v oboch vyššie označených konaniach sa
má riešiť otázka platnosti zmluvy o prevode obchodného podielu, či platnosti odstúpenia od zmluvy ako
prejudiciálna otázka a preto je odvolací súd toho názoru, že pre prerušenie konania vedeného pod sp.
zn. 16Cb/125/2008 neboli v súvislosti s konaním vedeným pod 16Cb/106/2010 splnené podmienky.

Súd z výpovede účastníkov konania, svedeckých výpovedí, oboznámením sa s listinnými dôkazmi

v súdnom spise sa nachádzajúcimi a to: zmluvou o predaji obchodného podielu z 30.12.2004,
ako aj zo dňa 17.1.2005, výpisom z Obchodného registra spoločnosti Tatraleva s.r.o., odstúpením
spoločníka AF S.p.A. z 7.7.2006, listom konateľa Tatralevy s.r.o. pre AF S.p.A. zo 14.7.2006, späťvzatím
odstúpenia zo dňa 7.2.2007, žalobami podanými na Okresnom súde v Poprade sp. zn. 18Cb/148/2006,
18Cb/232/2008, 18Cb/77/2008, 16Cb/79/2008, 16Cb/45/2008, ako aj rozhodnutiami v týchto veciach

a vyjadreniami účastníkov konania v týchto prejednávaných veciach, ktoré boli súdu v rámci konania
doručené, listom konateľa AF S.p.A. v súvislosti s valným zhromaždením 27.1.2007, rozhodnutím
jediného spoločníka Tatralevy zo 4.2.2008, listom AF S.p.A. z 5.12.2007, uznesením OO PZ Poprad zn.
ČVS: ORP 444/00 PP, výzvou na zaplatenie zostatku kúpnej ceny - súhlas so späťvzatím odstúpenia
od zmlúv o prevode obchodných podielov, rozsudkom talianskeho súdu v Lecco, faktúrami spoločnosti

ILMAR S.A.S. di Reboldi Ilmar & C., kolaudačným rozhodnutím pre povolenie užívania stavby „výroba
odliatkov - zlievareň“ pre spoločnosť Tatraleva s.r.o. z 12.12.2007, rozhodnutím Mesta Poprad, ktorým
povolil zmenu v užívaní stavby spočívajúcu v zmene technologického zariadenia umiestneného vo
výrobnej hale na účely pre galvanizovňu z 12.12.2007, konsolidovanou účtovnou závierkou Tatralevy
k 31.12.2008, vyjadrením pána Di Reboldi z 10.5.2011 a ďalšími listinnými dôkazmi v spise sa

nachádzajúcimi, ako aj s celým obsahom spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. 16Cb/106/2010, mal
preukázaný nasledovný skutkový stav:

Medzi žalobcom a žalovaným boli uzavreté dve zmluvy o prevode obchodných podielov, ktorými
žalovaný previedol na žalobcu svoj 100 % obchodný podiel spoločnosti Tatraleva s.r.o. a to dňa
30.12.2004 bola uzavretá zmluva o prevode časti obchodného podielu, ktorou došlo k prevodu časti

podielu vo výške 67 % a súčasne bola uzavretá aj zmluva o budúcej zmluve, ktorou sa zmluvné strany
zaviazali, že najneskôr do 15.1.2005 uzavrú zmluvu aj o prevode zostávajúcej časti obchodného podielu,
t.j. 33 %. Následne v súlade so zmluvou o budúcej zmluve uzavrel žalobca so žalovaným dňa 17.1.2005
zmluvu o prevode zostávajúcej časti obchodného podielu žalovaného t.j. 33 % spoločnosti Tatraleva
s.r.o. Na úhradu kúpnej ceny dohodnutej vo výške 309.540,-Eur za prevod prvej časti obchodného

podielu vo výške 67 % základného imania zaplatil žalobca žalovanému v deň podpisu zmluvy o prevodeobchodného podielu zo dňa 30.12.2004 čiastku 62.000,-Eur bankovým prevodom na účet žalovaného.
Za prevod druhej časti obchodného podielu vo výške 33 % si zmluvné strany dohodli v zmluve o prevode
obchodného podielu zo dňa 17.1.2005 kúpnu cenu vo výške 152.460,-Eur. Na úhradu zvyšku kúpnej

ceny za prevody časti obchodného podielu dohodnutej v celkovej výške 400.000,-Eur poskytol žalobca
žalovanému bankovú garanciu v talianskej banke. Zápis v obchodnom registri Okresného súdu Prešov
AF S.p.A. ako spoločníka v spoločnosti Tatraleva sa vykonal ku dňu 18.1.2005.

Dňom 7.4.2006 je adresovaný e-mail pána X. R., okrem iných aj konateľovi D´Agostovi, v ktorom píše, že
musia, chcú a môžu zvýšiť produkciu odlievaných výrobkov v Tatraleve a preto je potrebné nevyhnutné

pochopiť a vedieť, či je možno obstarať Tatraleve zariadenie Roto Barile, pýta sa, aké náklady a v akých
časových termínoch obnoviteľné zariadenie, ktoré sa v Tatraleve nachádza, prípadne, aké náklady by
si vyžadovalo nové zariadenie.

Dňa 24.5.2006 v e-maily reaguje konateľ Tatralevy na vyššie uvedený e-mail X. R., v ktorom uvádza,
že dať do súladu s normami existujúce zariadenia znamená vydláždenie postavení liniek na nerezovú
štruktúru, nahradenie nebežných vaní, náklady približne 300,00 Eur (správne asi 300.000,-Eur), ktoré by

garantovali Tatraleve zariadenie približujúce sa súčasnej zlievarni a spoľahlivosť, platnosť pre najmenej
ďalšie 5-ročné obdobie alebo aj dvakrát toľko.

Dňa 7.7.2006 adresovala spoločnosť AF S.p.A. spoločnosti AB LINE s.r.o. list s názvom „Odstúpenie
spoločníka AF S.p.A.“, v ktorom je uvedené, že podpísaná spoločnosť odvolávajúc sa na ustanovenie
ods. 3 čl. V. podpísaných zmlúv zo dňa 30.12.2004 a 17.1.2005 na kúpu celého obchodného

podielu v obchodnej spoločnosti Tatraleva s.r.o. vyhlasuje, že s okamžitou platnosťou odstupuje od
spomínaných, svojho času podpísaných zmlúv, nakoľko boli preukázané podmienky predpokladané
vo vyššie uvedenom ods. 3, čl. V. Zároveň tam bolo uvedené, že sa následne prikročí k všetkým
nevyhnutným opatreniam na opätovný zápis vlastníka, svojho času prevedených obchodných podielov
s výnimkou náhrady za škody utrpené a spôsobené.

Dňa 14.7.2006 adresuje pán D´Agosto konateľ spoločnosti Tatraleva s.r.o. ako aj konateľ spoločnosti
AB LINE s.r.o. spoločnosti AF S.p.A. list, v ktorom sa vyjadruje k odstúpeniu zo 7.7.2006 tak, že toto
považuje za neplatné a neúčinné z dôvodov, že predmetné odstúpenie nevymedzuje skutkovo dôvod,
pre ktorý došlo k odstúpeniu od zmlúv, preto je neurčité, nie je jasné, z akého dôvodu došlo k odstúpeniu,
keďže ods. 3 čl. V. zmlúv obsahuje tri nezávislé dôvody odstúpenia. Predmetné odstúpenie považujú v

zmysle § 39 OZ za neplatné. Ani jedna z podmienok pre odstúpenie nebola naplnená a tieto podmienky
budú zistiteľné až k 31.12.2007. Vyjadril sa aj k cenovým ponukám, ktoré dostal AF S.p.A. súvisiace s
galvanickou linkou, ktoré sú od spoločnosti Grassi a od spoločnosti Reboldi - ILMAR. V prvej ponuke
boli zahrnuté náklady 1.700.000,-Eur a v druhej na 600.000,-Eur. Jedná sa o ponuky na nákup úplne
nových galvanických liniek, ktoré by nahradili aktuálne. Ďalej uviedol, že ich oboznámil s možnosťou

obnoviť existujúce linky, kde náklady na obnovu odhadoval okolo 300.000,-Eur a pre informáciu, ktorá
vychádza z účtovných údajov uviedol, že ku dňu 14.7.2006 boli vynaložené náklady Tatralevy s.r.o. na
obdržanie povolení menej ako 500,-Eur (presne 12.000,-Sk). Požiadal, aby sa žalovaný vyjadril, či trvá
na platnosti odstúpenia zo 7.7.2006 a zároveň upozornil na možnosť podania žaloby na súde.

Dňa 2.8.2006 bola na Okresnom súde v Poprade podaná žaloba o určenie neplatnosti odstúpenia od

zmlúv o prevode obchodných podielov, kde AB LINE s.r.o. vystupoval ako žalobca a žalovaným bola
spoločnosť Tatraleva s.r.o. a AF S.p.A. (konanie vedené pod sp. zn. 18Cb/148/2006).

V priebehu tohto súdneho konania však došlo zo strany žalovaného k nasledovným úkonom, dňa
7.2.2007 žalovaný v 2. rade oznámil žalobcovi nasledovné: „Týmto Vám oznamujeme, že náš prejav
zo dňa 7.7.2006 Odstúpenie spoločníka Agostino Ferrari S.p.A., ktorým sme odstúpili od zmlúv o

prevode obchodných podielov spoločnosti Tatraleva s.r.o. v celom rozsahu odvolávame a berieme späť,
vzhľadom na túto skutočnosť náš list zo dňa 7.7.2006, ktorým sme odstúpili od vyššie uvedených zmlúv
o prevode obchodných podielov považujte za bezpredmetný a nulitný. Oznamujeme Vám, že uvedenú
skutočnosť dávame na vedomie konateľovi Tatraleva s.r.o. a taktiež Okresnému súdu Prešov (správnePoprad) k č.k. 18Cb/148/2006. Zároveň Vás žiadame vzhľadom na prebiehajúci súdny spor na OS
Poprad, aby ste sa k tomuto nášmu prejavu vyjadrili v lehote 3 dní od jeho doručenia.“

Dňa14.2.2007bolokvyššiecitovanémusúdnemusporudoručenévyjadreniežalovanéhokžalobevtom

zmysle, že nie je dôvod pokračovať v tomto súdnom konaní, vzhľadom na prejav vôle žalovaného zo dňa
7.2.2007, ktorý je urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne a že v prípade, ak žalobca nezoberie
svoju žalobu v celom rozsahu späť a nepožiada súd, aby bolo konanie zastavené, navrhujú, aby súd
žalobu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. V rámci tohto konania vtedajší právny
zástupca žalovaného pred súdom uviedol, že nenamietajú žalobný nárok a v plnom rozsahu súhlasia

s týmto nárokom a ak budú splnené procesné podmienky, aby súd rozhodol rozsudkom pre uznanie.
Predmetný spor bol ukončený späťvzatím žaloby a zastavením konania, voči tomuto rozhodnutiu však
AF S.p.A. podal odvolanie, s tým, že žalovaný uznal slobodne a vážne - bez omylu, že odstúpenie
od zmlúv o prevode obchodných podielov zo dňa 7.7.2006 bolo neplatné a chcel aby súd rozhodol
rozsudkom na základe uznania. Odvolací súd však rozhodnutie 1.stupňového súdu potvrdil, keďže v
tejto veci nie je možné rozhodnúť rozsudkom pre uznanie, lebo o tejto veci nie je možné uzavrieť zmier.

Dňa 22.2.2008 následne potom, ako 4.2.2008 boli vymenení konatelia spoločnosti Tatraleva, ako aj
prokurista, prišli do prevádzky Tatraleva s.r.o. novoustanovený prokurista pán J., právnička žalovaného
pani Q. A. v sprievode členov súkromnej bezpečnostnej služby a predložili vtedajšiemu konateľovi
Tatralevy s.r.o. výpis z Obchodného registra zo dňa 22.2.2008, kde došlo k zmene zápisu v Obchodnom
registri, a to na základe rozhodnutia žalovaného ako jediného spoločníka zo dňa 4.2.2008, ktorým

odvolal dovtedajšieho konateľa a ustanovil nových konateľov a prokuristu pána J.. K situácii, ku ktorej
22.2.2008 došlo, sa vyjadrili svedkovia, ktorí boli v konaní vypočutí.

Dňa 30.4.2008 bola na súd podaná žaloba spoločnosti AB LINE s.r.o. proti AF S.p.A. o neplatnosť
rozhodnutia AF S.p.A. ako jediného spoločníka. V tejto žalobe spoločnosť AB LINE s.r.o. uvádzala,
že AF S.p.A. nebol v čase prijatia rozhodnutia jediného spoločníka zo dňa 4.2.2008 spoločníkom

Tatralevy a preto nemohol prijať platné rozhodnutie jediného spoločníka vykonávajúce pôsobnosť
valného zhromaždenia žalovaného. Uvádza tu, že účasť v spoločnosti Tatraleva zanikla AF S.p.A.
odstúpením zo dňa 7.7.2006. Naopak, žalovaný, t.j. AF S.p.A. sa k tejto žalobe písomne vyjadril dňa
16.9.2009, v ktorom vyjadrení výslovne uviedol, že on je jediným spoločníkom spoločnosti Tatraleva
s.r.o. a preto je toto jeho rozhodnutie jediného spoločníka zo 4.2.2008 platné.

Spoločnosť AF S.p.A. podala dňa 12.12.2008 sama na Okresný súd Poprad žalobu o určenie neplatnosti
tohtosvojhoodstúpenia,ktorásaviedlapodsp.zn.18Cb/232/2008,vktoromsámžiadalurčiťneplatnosť
svojho odstúpenia zo 7.7.2006 z rovnakých dôvodov, ako tomu bolo v predtým podanej žalobe vo veci
18Cb/148/2006. Predmetné konanie bolo z dôvodu späťvzatia následne zastavené.

Dňa 17.5.2010 AF S.p.A. podal na Okresnom súde v Poprade žalobu o určenie vlastníckeho práva k

obchodnému podielu proti žalovanému AB LINE s.r.o.

Všetky vyjadrenia ako aj prednesy na pojednávaniach zhrnuli práv. zástupcovia účastníkov konania do
svojej záverečnej reči, kedy právny zástupca žalobcu žiadal žalobe vyhovieť a zaviazať žalovaného
na zaplatenie dlžnej sumy aj s príslušenstvom. Mal za preukázané, že predmetné zmluvy o prevode
obchodných podielov boli platne uzavreté, že v súlade s nimi previedol žalobca na žalovaného celý

svoj obchodný podiel v Tatraleve s.r.o., avšak žalovaný nezaplatil doposiaľ zbytok ceny za prevod
obchodného dielu vo výške 400.000,-Eur. Žalovaný postavil obranu voči žalobe na tvrdení, že údajne
sa ukázalo, teda očakával prekročenie sumy 15.000,-Eur potrebnej na získanie licencie a povolení pre
činnosť Tatralevy z troch skutočností, ktoré existovali podľa neho ku dňu podania odstúpenia od zmluvy
t.j. ku dňu 7.7.2006. Týmito skutočnosťami mali byť informácie poskytnuté žalovanému podľa jeho

tvrdenia konateľom žalobcu. Konateľ žalobcu t.j. AB LINE nemal žiadne vecné ani zákonné oprávnenia
komunikovať s X. R. o tom, čo je potrebné na získanie povolení a licencií. AB LINE s.r.o. totiž prestala
byť spoločníkom Tatralevy s.r.o. prevodom obchodného podielu a teda nemala zákonný dôvod ani
oprávnenie a ani vedomosti ďalej komunikovať s X. R. o tom, čo bolo predmetom vyššie uvedenýchkomunikácií. Preto informácie získané žalovaným od konateľa žalobcu považujú za účelové a iba
jedným účastníkom zmluvy umelo pre seba a účelne vytvorené dôvody na odstúpenie, za ktoré nemôže
zodpovedať druhý účastník zmluvy t.j. AB LINE. Preto takéto informácie nepovažujú za objektívne

získané informácie pre účely posúdenia existencie dôvodov na odstúpenie.

Osobné jednanie žalovaného s konateľom malo byť dôkazom o poskytnutí informácie, že na získanie
povolení bude potrebných viac ako 15.000,-Eur, o tomto tvrdení nebol v tomto konaní predložený žiadny
dôkaz. Pokiaľ žalovaný pre tieto účely argumentoval osobným stretnutím svedkyne Q. A. s pánom Q. tak
poukázal na to, že to bolo stretnutie práv. zást. žalovaného s konateľom žalovaného a nie s konateľom

žalobcu a naviac z výpovede tejto svedkyne nevyplýva, že by z tohto stretnutia získala informáciu, že
na získanie povolenia licencií bude potrebných viac ako 15.000,-Eur. Svedkyňa Q. A. bola vypočutá na
pojednávaní 30.6.2011 a tam uviedla, že pán D´Agosto jej povedal, že suma 300.000,-Eur nebola na
získanie povolení ale na modernizáciu a že ona ako interná právnička bola proti odstúpeniu od zmlúv a
nevie koľko sa vynaložilo na získanie povolenia a licencií.

Ku e-mailu z 24.5.2006 právny zástupca žalobcu uviedol, že tento e-mail nie je odpoveďou konateľa AB

LINE, pretože ako uviedol vyššie, AB LINE v tomto čase už nebol oprávnený vo veci Tatralevy konať,
ale bol odpoveďou konateľa Tatralevy jedinému spoločníkovi Tatralevy. Z tohto e-mailu je preukázané
jeho obsahom, že je odpoveďou konateľa Tatralevy na otázky, ktoré mu zaslal pán X. R. e-mailom
7.4.2006aktoréotázkysatýkalizvýšeniaprodukcieodlievanýchvýrobkovvTatraleve,možnostiobstarať
zariadenie rotobarile, či je obnoviteľné, koľko by to stálo, ako dlho by to trvalo, akú výrobnú kapacitu vie

zabezpečiť a koľko by mohlo stáť nové zariadenie. Už z týchto otázok a ich obsahu je zrejmé, že žalobca
t.j. AB LINE na ne nebol oprávnený odpovedať v danom čase a teda odpoveď na ne je odpoveďou
konateľa Tatralevy. Rovnako má byť nimi preukázané, že tieto otázky sa netýkajú nákladov na získanie
povolení pre Tatralevu, ale zvýšenia produkcie odlievaných výrobkov a nákladov s tým spojených.
Preto aj odpoveď konateľa Tatralevy nie je odpoveďou o tom, koľko je potrebné vynaložiť na získanie

licencie a povolení, ale na zvýšenie produkcie odlievaných výrobkov a koľko by stálo obstaranie nového
zariadenia rotobarile. V tejto súvislosti znova zdôraznil, že v tejto odpovedi je uvedená suma 300,-Eur a
nie 300.000,-Eur a výklad o tejto sume ako zrejmej nesprávnosti, ktorú urobil práv. zást. žalovaného je
účelový. E-mail zo 14.7.2007 je konkrétna odpoveď pána D´Agostu na to, aké boli vynaložené náklady
na získanie povolení pre Tatralevu a uvádza, že či nie menej ako 500,-Eur. Z uvedeného vyplýva, že

žalovaný ani tu nepreukázal prekročenie sumy 15.000,-Eur na získanie povolení.

Ďalší dôkaz, ktorý má preukázať prekročenie sumy 15.000,-Eur má byť e-mail zo 14.7.2006 a tam pán
Q. ako konateľ Tatralevy odpovedal jedinému spoločníkovi to, že na základe účtovných dokladov ho
informuje, že k dnešnému dňu vynaložené náklady Tatralevy na udržanie povolenia činia menej ako
500,-Eur.

Preto z dôkazov predložených samotným žalovaným má byť preukázané, že ku dňu odstúpenia t.j.
7.7.2006 nemohol z informácií, e-mailov z 24.5.2006 a 14.6.2006 očakávať, že na získanie povolení
budepotrebnýchviacako15.000,-Eurapretokudňuodstúpeniat.j.kudňu7.7.2006nemoholnazáklade
týchto označených dôkazov mať preukázané naplnenie zmluvnej podmienky na odstúpenie.

Ďalej sa právny zástupca žalobcu vyjadril k tomu, že odstúpenie žalobcu od zmlúv o prevode

obchodného podielu zo 7.7.2006 považujú za neplatný právny úkon pre nedostatok vážnosti vôle v
zmysle § 37 Obč. zák. V tejto súvislosti poukázal na Rozsudok NS SR 3Cdo 144/2010, podľa ktorého
nedostatok vážnosti vôle je okolnosť zakladajúca neplatnosť zmluvy v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák. O
nedostatok vážnosti vôle ide vtedy, keď sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp.
existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. V konaní bolo totiž preukázané a to ultimatívnym

dôkazom, ktorým je výpoveď samotného konateľa žalovaného pána X. R. na pojednávaní 18.11.2010,
keď na priamu otázku súdu, aby sa vyjadril k dôvodom odstúpenia mal uviesť, čo sa týka odstúpenia bolo
z dôvodov, že boli vynaložené ďalšie investície a nemožnosti kontrolovania a rozhodovania spoločnosti
Tatraleva a pokračujúce konflikty proti spoločnosti Tatraleva a jej dodávateľov. Touto svojou výpoveďou
sám št. zástupca žalovaného mal vyvrátiť svoje tvrdenie o tom, že dôvodom odstúpenia malo byť v

zmysle vyššie uvedených e-mailov preukázanie, že na získanie povolenia a licencií do 31.12.2007bude potrebné vynaložiť viac ako 15.000,-Eur. Rovnako je v čl. V. bod 3 zmluvy o prevode obchodných
podielov preukázané, že vynaloženie ďalších investícií, či nemožnosť kontrolovania a rozhodovania
TatralevyapokračujúcekonfliktyprotispoločnostiTatralevaajejdodávateľomnebolizmluvnýmidôvodmi

na odstúpenie od zmluvy. Preto, keď žalovaný odstúpil od zmlúv z týchto dôvodov, ktoré uviedol jeho
št. zástupca na pojednávaní, ide o odstúpenie z dôvodu, ktorý nemá oporu v zmluve, je v rozpore s
ňou a neplatné.

Za zásadné považoval právny zástupca žalobcu jeho správanie vo vzťahu k Tatraleve po jeho formálnom
odstúpení zo 7.7.2006. Jeho skutočnou vôľou bolo zbaviť sa pána Q. ako konateľa Tatralevy a získať

tak kontrolu nad Tatralevou a nie zbaviť sa svojho spoločníctva v Tatraleve. Na otázku súdu, prečo
pána Q. neodvolal, uviedol na pojednávaní, že ho následne po odstúpení odvolal z funkcie konateľa
a ustanovil svojich vlastných, teda potvrdil, že aj po svojom odstúpení zo 7.7.2006 konal ako jediný
vlastník a spoločník a odvolal konateľa. Ďalej žalovaný po svojom odstúpení zo 7.7.2006 sám ako jediný
spoločník nakladal s Tatralevou s.r.o. naďalej. Jeho odstúpenie zo 7.7.2006 ako právny úkon má byť
vlastne simulovaným právnym úkonom, keď ním simuloval svoju skutočnú vôľu, ktorou bolo zbavenie

sa pána Q. ako konateľa Tatralevy.

Vyjadril sa k dôkazom o právnych úkonoch, ktoré žalovaný vykonal a k jeho faktickému správaniu sa vo
vzťahu k Tatraleve aj po jeho formálnom odstúpení 7.7.2006, ktoré majú preukázať, že nemienil vážne
odstúpiť od zmlúv o prevode obchodných podielov a preto je jeho odstúpenie podľa § 37 Obč. zák.
neplatné. Sám žalovaný vo všetkých svojich vyjadreniach a podaniach zdôrazňoval, že za relevantné

skutočnosti pre účely jeho odstúpenia zo 7.7.2006 považoval len tie skutočnosti a dôkazy, ktoré sa
ukázali do dňa 7.7.2006, kedy bol tento právny úkon odstúpenia urobený. Všetky ním teraz dodatočne
predkladané dôkazy a skutočnosti, ktoré sa neukázali do 7.7.2006 nemohol použiť a preto ich ani
nepoužil pri odstúpení 7.7.2006, kedy tento právny úkon vykonal a preto tieto dôkazy o skutočnostiach
získaných po 7.7.2006 sú pre posúdenie jeho odstúpenia ako právneho úkonu z hľadiska naplnenia

zmluvných podmienok irelevantné, pretože ich nemohol brať do úvahy pri podávaní právneho úkonu
odstúpenia 7.7.2006. Svedkovia Y.. I., M. Š., Y.. J. X. M. T., t.j. interní a externí odborní pracovníci
Tatralevy mali potvrdiť, že na získanie povolenia, licencií do 31.12.2007 ani nebolo potrebné prekročiť
sumu 15.000,-Eur. Títo svedkovia boli spôsobilí presne špecifikovať aj to, ktoré sumy z faktúr ILMAR,
ktoré predložil dodatočne žalobca súviseli so získaním povolení a ktoré nie. Svedkovia mali vyvrátiť

aj vyhlásenie X. R. založené na tom, že mu to mali povedať títo interní a externí odborní pracovníci
Tatralevy. Vtedajšia účtovníčka Tatralevy na pojednávaní mala uviesť, že účet 501/901, ktorý predložila
práv. zástupkyňa žalobcu ako dôkaz na preukázanie nákladov licencie a povolení je účet, na ktorom
sa viedli náklady údržby a nie náklady na získanie licencie a povolení. V tomto konaní sám žalovaný
konštatoval svoju dôkaznú tieseň tvrdiac, že nemá k dispozícii účtovnú dokumentáciu Tatralevy, čo

však nepovažoval právny zástupca žalobcu za pravdivé z toho dôvodu, že od 22.2.2008, kedy sa
fyzicky zmocnil Tatralevy a jej podniku a výlučne s jej zložkami a sám s nimi odvtedy nakladal,
účtovná dokumentácia existovala, čo potvrdili dôkazy, ktoré súd vykonal a nakoniec dôkazom o jej
existencii je aj to, že práv. zást. žalovaného v konaní z tejto účtovnej dokumentácie predkladala tie jej
časti, ktoré sa jej podľa jej názoru hodili. Svedkyňa Š. účtovníčka Tatralevy mala potvrdiť, že účtovná

dokumentácia existovala aj po tomto fyzickom sa zmocnení Tatralevy žalobcom 22.2.2008. Pokiaľ
žalovaný predložil dôkaz na čl. 534 spisu, ktorým chce poukázať prekročenie sumy 15.000,-Eur, tak aj
toto je vyvrátené dôkazom jeho samého a to rozhodnutím jediného spoločníka vykonajúceho právomoc
valného zhromaždenia 2.7.2006, z ktorého vyplýva - jeho bodu 6, že požiadal konateľa Tatralevy o
vyčíslenie nákladov potrebných vynaložiť v zmysle vyhl. 100/2005 s tým, že potrebnú sumu pošle a túto

sumuajposlal.Tomábyťvýznamnéztohodôvodu,ževyhl.100/2005nadobudlaúčinnosťažpouzavretí
zmluvy o prevode obchodných podielov, preto na ňu a na náklady s ňou spojené nemohli účastníci pri
uzavretí zmluvy prihliadať a okrem toho žalobca na to potrebnú sumu skutočne aj vynaložil, poukázal
ju a nepovažoval ju za dôvod odstúpenia. Ďalej poukázal na ďalšie právne úkony žalovaného, ktoré
vykonal po svojom formálnom odstúpení a teda už v čase, keď nemal byť spoločníkom Tatralevy, ale

vykonal ich ako jediný spoločník a to konkrétne dňa 7.2.2007 poslal list pánovi Q., ktorým mu oznámil,
že ich prejav zo 7.7.2006 odstúpenie spoločníka X. R., ktorým odstúpili od zmlúv o prevode obchodných
podielov v spol. Tatraleva v celom rozsahu berú späť. Vzhľadom na túto skutočnosť, ich list zo 7.7.2006
majú považovať za bezpredmetný a nulitný. Túto skutočnosť dali na vedomie konateľovi Tatralevy.Dňa 14.2.2007 v konaní 18Cb/148/2006 bolo doručené vyjadrenie Agostina Ferrari S.p.A., v ktorom
výslovne uviedol, že vzhľadom na svoj list zo 7.2.2007, ktorý je urobený vážne, slobodne, určite a
zrozumiteľne, nie je dôvod pokračovať v konaní, pretože uznáva, že jeho odstúpenie je neplatné a

zobral ho späť. Tento úkon urobil žalovaný pred súdom. Dňa 12.6.2007 žalovaný pred súdom v tej istej
veci predniesol: nenamietame žalobný nárok, súhlasíme s týmto nárokom a žiadal dokonca rozhodnúť
rozsudkom pre uznanie, teda znovu pred súdom uznal, že jeho odstúpenie je neplatné. Vo svojom
odvolanívtejtoveciz31.3.2008žalovanýuviedol:uznávameslobodne,vážne,bezomylu,žeodstúpenie
od zmlúv o prevode obchodných podielov zo dňa 7.7.2006 bolo neplatné. Súd 1. stupňa mal povinnosť

rozhodnúť rozsudkom na základe uznania, teda znovu žalovaný pred súdom potvrdil, že jeho odstúpenie
zo 7.7.2006 je neplatné. Z takýchto konaní žalovaného urobených dokonca pred súdom nemohol
žalobca ako adresát týchto úkonov vyvodiť iný záver ako ten, že odstúpenie zo 7.7.2006 je neplatné a
že za takéto ho považuje sám autor úkonu, t.j. žalovaný.

Dňa 29.3.2010 podal žalovaný žalobu vedenú pod č.k. 18Cb/232/2008, kde sám žiadal určiť neplatnosť
svojho odstúpenia zo 7.7.2006 a to z dôvodu, že neboli naplnené zmluvné podmienky na odstúpenie.

Až teraz 5 rokov po svojom takomto formálnom odstúpení účelovo v snahe vyhnúť sa zaplateniu sume
zostatku kúpnej ceny po tom, čo sme my podali žalobu o jej zaplatenie, podal žalobu o určenie v snahe
vyhnúť sa tomuto plneniu.

Podľa názoru žalobcu žalovaný nemienil svoje odstúpenie vážne, čo má preukázať aj jeho faktické
správanie sa voči Tatraleve po 7.7.2006, kedy po svojom odstúpení zo 7.7.2006 nevykonal voči

Obchodnémuregistružiadneúkony,ktorémuvyplynulizozákonanazákladetohtoodstúpeniaaneurobil
to ani dodnes, čo preukazuje súčasný výpis z OR, kde je stále zapísaný ako jediný spoločník. Aj
po svojom odstúpení zo 7.7.2006 naďalej vykonával právomoci jediného spoločníka Tatralevy a ako
jediný spoločník dňa 4.2.2008 vykonávajúc právomoc VZ Tatralevy odvolal vtedajšieho konateľa a
menoval nových konateľov: svoje príbuzné a prokuristu. Žalovaný listom z 15.2.2007 t.j. 7 mesiacov

po svojom formálnom odstúpení napísal list konateľovi Tatralevy, v ktorom mu oznámil: ako jediný
spoločník Tatralevy stanovujem program VZ, ako jediný spoločník Tatralevy potvrdzujem svoju účasť
na ňom, ako jediný spoločník Tatralevy nepovažujem za potrebné, aby tam boli prítomné cudzie osoby,
ako jediný spoločník Tatralevy si vyhradzujem právo pozvať naň toho koho ja chcem. Dňa 31.12.2007
t.j. viac ako rok po svojom formálnom odstúpení zverejnil na svojej internetovej stránke správu pre

konateľov žalovaného, kde na strane 2 a na str. 6 uvádza Tatralevu ako svoju spoločnosť, do ktorej v
priebehu roku 2007 zaobstaral implementáciu novej galvanickej linky, ktorá bude uvedená do prevádzky
v mesiaci júl a tým sa značne zvýši výrobná kapacita. Tento dôkaz má význam z toho hľadiska,
že náklady na implementáciu tejto novej galvanickej linky žalovaný v tomto konaní prezentuje ako
náklady na získanie povolenia a licencie a teda dôvod na odstúpenie, tu je dôkaz, že tomu tak nie

je. Dňa 22.2.2008, to znamená dva roky po odstúpení a tesne po tom, čo 4.2.2008 vymenil konateľa
Tatralevy a prokuristu, v neskorých popoludňajších hodinách prišli do priestorov Tatralevy žalovaným
novoustanovený prokurista pán J. s manželkou, právnička žalovaného pani Q. A., asi 4 právnici z
Bratislavy v doprovode SBS, predložili vtedajšiemu konateľovi Tatralevy výpis z OR o tom, že bol
odvolaný a ustanovený nový konateľ a prokurista, vnikli do priestorov Tatralevy, obsadili ich, zmocnili sa

všetkého majetku, účtovných kníh, dokumentov, vyhodili konateľa, všetky osoby, ktoré v kancelárii boli a
povymieňali zámky a odvtedy nepretržite firmu Tatraleva riadi, užíva, nakladá s ňou ako jediný spoločník
žalovaný, ktorý je aj odvtedy takto nepretržite zapísaný ako jediný spoločník v OR. Tieto skutočnosti sú
dôkazne preukázané vypočutými svedkami I., Š. X. T., ako aj trestným oznámením, ktoré toho istého
dňa podal Mgr. O. M. konajúci v mene žalovaného, kde uviedol, že osoby v ňom uvedené odmietli vydať

spoločnosť novým konateľom a prokuristom menovaným žalovaným ako jediným spoločníkom. Dňa
31.12.2008 t.j. viac ako rok po svojom odstúpení žalovaný na svojej internetovej stránke uverejnil svoju
výročnú správu s prehľadom všetkých svojich firiem, medzi ktoré zahrnul aj ako svoju firmu Tatralevu
s.r.o. Dňa 20.7.2008 podpísal prehlásenie s vedomím svojej trestnej zodpovednosti, správu jediného
konateľa o riadnej konsolidovanej účtovnej závierke, v ktorej uviedol, že žalovaný je vlastníkom 100

% obchodného podielu v Tatraleve a uviedol tam Tatralevu ako svoju zahraničnú dcérsku spoločnosť,
v ktorej vlastní 100 % obchodný podiel. Ako jediný spoločník Tatralevy ešte po 7.7.2006, teda po tom
formálnom odstúpení zakročil voči jednaniu konateľa Tatralevy a zastavil jeho jednanie s firmou Metacor
o možnom predaji Tatralevy firme Metacor. Keby naozaj žalovaný v tom čase už nebol spoločníkom, tak
by do jednaní o možnom predaji firmy nezasahoval, pretože by sa ho to už netýkalo ako nespoločníka

Tatralevy. Svedkovia Š.D., I., T. mali potvrdiť vo svojich výpovediach, že po fyzickom zmocnení saTatralevy 22.2.2008 prišiel do priestorov firmy sám št. zástupca žalovaného, predstavil sa im ako jediný
majiteľ Tatralevy, oznámil im, teda jej zamestnancom, ktorých si predvolával jedného po druhom na
pohovor, že on ju riadi, že firma pokračuje, že ak majú záujem, môžu zostať pracovať na ich miestach

a odvtedy výlučne žalovaný prepúšťal a prijímal zamestnancov Tatralevy, nakladal s účtami Tatralevy,
jednal s obchodnými partnermi Tatralevy a vykonával všetky podnikateľské úkony v mene Tatralevy. Dňa
15.6.2010 t.j. 4 roky po svojom formálnom odstúpení vyhotovil žalovaný ako jediný spoločník Tatralevy
súvahu účtovnej jednotky Tatralevy a dňa 17.5.2010, to je mesiac pred vyhotovením tejto súvahy
podal na súd žalobu o určenie, že spoločníkom Tatralevy nie je on ale AB LINE s.r.o. Dňa 13.9.2010

t.j. viac ako 4 roky po svojom formálnom odstúpení uviedol žalovaný na súde v Leccu, že navrhol
AB LINE s.r.o., že za určitých podmienok by previedol vlastníctvo obchodných podielov spoločnosti
Tatralevy na spoločnosť AB LINE s.r.o.. Aj z tohto jeho návrhu predneseného na súde má byť zrejmé,
že previesť vlastníctvo obchodných podielov v Tatraleve mohol len vtedy, keď bol ich vlastníkom. Vo
svojom písomnom podaní v konaní 16Cb/106/2010 dňa 29.6.2011 právny zástupca žalovaného uviedol:
pán Q. nerešpektoval rozhodnutia jediného spoločníka Agostino Ferrari S.p.A. a bez súhlasu jediného

spoločníka v roku 2007 kúpil do Tatralevy zariadenia rotobarile, čím prehĺbil stratu spoločnosti.

Zásadným dôkazom toho, že žalovaný považuje svoje odstúpenie zo 7.7.2006 za nulitné, teda
neexistenčné, či neplatné, je jeho konanie v súdnom spore po podaní žaloby o určenie vlastníctva
obchodnéhopodielu,vktorejtvrdí,žeplatneodstúpilodzmlúvdňa7.7.2006,avšakpodanímz22.7.2010
znova odstúpil od týchto zmlúv o prevode obchodných podielov a to znovu z tých istých dôvodov.

Správanie sa žalovaného predstavuje aj porušenie pravidiel poctivého obchodného styku a pokus
o zneužitie práva. Naviac je potrebné dodať, že toto druhé odstúpenie urobil žalovaný už aj po
uplynutí 4-ročnej premlčacej lehoty podľa § 387 Obch. zák. Právnym následkom neplatnosti dokonca
neexistenčnosti odstúpenia žalovaného zo 7.7.2006 je to, že neexistuje od počiatku, je nulitné ako
to výslovne uviedol žalovaný vo svojom liste žalobcovi zo 7.2.2007, preto nevyvolalo žiadne právne

následky a preto k odstúpeniu nedošlo. Neexistujúci právny úkon ani nemožno zobrať späť, resp.
späťvzatiu neexistujúceho právneho úkonu nemožno dať súhlas. Napriek tomu ho žalobca dal a žalobca
opätovne prehlasuje, že uznáva a považuje AF S.p.A. za jediného spoločníka Tatralevy s.r.o., hoci už
na jeho výslovné prianie, ktoré vyslovil pred súdom v Leccu 13.5.2008 a v žiadosti jeho práv. zástupca
z 5.11.2007, v ktorej dokonca vyzvali žalobcu, aby sa dňa 17.12.2007 dostavil do notárskej kancelárie v

Miláne za účelom prevzatia šeku na 400.000,-Eur na úhradu zostatku kúpnej ceny, mu takéto písomné
vyhlásenie zaslal a to potom, čo žalovaný 7.2.2007 zaslal žalobcovi list, že berie svoje odstúpenie späť,
že je nulitné, aby sa naň neprihliadalo. Toto preukazuje e-mailová komunikácia právnych zástupcov
žalovaného z 11.1.2007 a podanie žalobcu z 24.6.2008.

Za súhlas žalobcu so späťvzatím je potrebné považovať aj žalobu žalobcu voči žalovanému

18Cb/148/2006, ktorou žiadal určiť neplatnosť odstúpenia žalovaného od zmlúv, pretože podstata
tejto žaloby je to, že žalobca uznáva za jediného vlastníka obchodných podielov v Tatraleve po jeho
späťvzatí odstúpenia. Za dôkaz, že aj po späťvzatí odstúpenia skutočne žalobca považoval žalovaného
za jediného spoločníka Tatralevy treba považovať aj list žalobcu zo 14.7.2006, v ktorom oznámil
žalovanému ako jedinému spoločníkovi Tatralevy, že v budúcnosti očakáva riadenie jeho činnosti

jedinou prípustnou zákonnou formou. Dôkaz, ktorý na poslednom pojednávaní predložil právny zástupca
žalovaného je vyhotovený žalovaným dňa 5.12.2007 (čl. 536-539 spisu) preukazuje uznanie dlhu zo
strany žalovaného a teda, že uznáva svoju povinnosť zaplatiť žalobcovi zostatok kúpnej ceny t.j.
400.000,-Eur a to v inom termíne ako je uvedené v zmluve. V zmysle tejto ponuky sa žalobca aj dostavil
do Milána, doniesol prehlásenie, ktoré sa od neho žiadalo, avšak suma 400.000,-Eur mu vyplatená

nebola a boli tam prednesené podmienky, ktoré žalobca nemohol akceptovať.

Žalobca sa v konaní snažil preukázať, že žalovaný neodstúpil svojim podaním zo 7.7.2006 skutočne
a vážne od zmlúv o prevode obchodných podielov. Preto žalovaného aj naďalej považuje za jediného
spoločníka Tatralevy a jeho žalobu o určenie, že jediným spoločníkom tejto spoločnosti je žalobca,
navrhli v konaní o určenie sp. zn. 16Cb/106/2010 zamietnuť ako nedôvodnú, dôkazmi nepreukázanú,

odporujúcu zákonu, za pokus o zneužitie práva a v rozpore s poctivým obchodným stykom a žalobe oplnenie, teda žalobe, ktorá je predmetom tohto konania vyhovieť a zaviazať žalovaného na zaplatenie
žalovanej sumy s prísl.

Mgr. Roman Vaško uviedol, že pokiaľ žalovaný tvrdí, že nemala byť splnená ani jedna zo zmluvne

dohodnutých podmienok, za ktorých žalovaný kupoval svoj obchodný podiel spoločnosti Tatraleva, má
za to, že až v priebehu dokazovania dospel žalovaný k názoru, že nevie preukázať vynaloženie nákladov
na prevádzku, resp. získanie povolení na prevádzku zlievarne, galvanizovne spol. Tatraleva ako to
predpokladá bod 3 čl. 5 zmlúv o prevode obchodných podielov spol. Tatraleva zo žalobcu na žalovaného,
tak sa rozhodol tvrdiť, že odstúpenie zo dňa 7.7.2006 je tzv. anticipované odstúpenie podľa ust. § 348

Obch. zák.. Pri takomto odstúpení sa predpokladá, že v budúcnosti nedôjde k splneniu povinnosti, pre
ktorú sa odstupuje. Ani pre tento spôsob odstúpenia však žalovaný nepredložil dostatok dôkazov a
naopak z vykonaného dokazovania vyplýva, že neboli splnené podmienky pre odstúpenie podľa § 348
ods. 1 ani ods. 2. Ďalej sa vyjadril k dôvodom, prečo neboli splnené podmienky pre odstúpenie podľa
vyššie uvedeného § 348 Obchodného zákonníka.

K odstúpeniu zo dňa 22.7.2010 sa vyjadril, že toto odstúpenie je robené viac ako tri roky potom, čo

sa o dôvode na odstúpenie žalovaný dozvedel. Bolo to po uplynutí premlčacej lehoty a odstúpiť pre
takéto podstatné porušenie povinnosti je potrebné bezodkladne a to v súlade s ust. § 345 Obch. zák.,
pretože v opačnom prípade by mohol žalovaný tento dôvod využiť kedykoľvek. Takémuto odstúpeniu
súd nemôže priznať ochranu, pretože zmluva zanikla v zmysle § 349 len vtedy, pokiaľ je prejav vôle
oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy doručený v súlade s Obch. zák. druhej zmluvnej strane. V tomto

prípade tomu nebolo tak bez zbytočného odkladu po tom, čo sa oprávnená strana o dôvode dozvedela,
ale bolo to len v rámci špekulatívnej stratégie ako sa vyhnúť zaplateniu ceny za prevod obchodného
podielu. Pokiaľ sa týka tvrdenia žalovaného, že preukázal výšku nákladov vynaložených na získanie
povolení na činnosť zlievarne a galvanizácie kovov spol. Tatraleva, tak túto skutočnosť namietajú, tvrdia,
že žalovaný síce predložil faktúry od obchodnej spol. ILMAR od Y.. Q., Y.. J. a od spol. EKO TERM

s.r.o. , avšak neodôvodnil kauzálny vzťah medzi predloženými nákladmi a činnosťami potrebnými na
získanie povolení pre činnosť Tatralevy a to z dôvodov, že nešpecifikoval dostatočne činnosti, ktoré boli
potrebné na získanie týchto povolení, neuviedol v zmysle akého rozhodnutia alebo právneho predpisu
tieto činnosti boli nevyhnutné na získanie povolenia pre činnosť zlievarne a galvanizácie kovov, teda súd
nemá ani skutkové tvrdenia, ktoré by preukazovali tento nárok žalovaného, ktoré by mohol preskúmať

a popierajú, že by náklady od spol. ILMAR Ing. Q., Y.. J. a spol. EKO TERM boli nevyhnutné na
získanie povolenia pre činnosť zlievarne a galvanizácie kovov spol. Tatraleva. Tvrdia, že išlo v prevažnej
väčšine o náklady potrebné na údržbu a modernizáciu zariadení v obchodnej spoločnosti Tatraleva,
ktorá nesúvisela so získaním povolení pre činnosť zlievarne a galvanizácie kovov. Poukázal na výpoveď
svedka J., svedka I. a popieral, že by boli blízkymi osobami tak ako aj pani Š. alebo pani T. k pánovi

Q., pretože išlo o bežných zamestnancov spoločnosti a pán J. je externý spolupracovník, ktorý nemá
žiadny bližší vzťah s pánom Q.. Žalovaný o tomto bližšom vzťahu nepredložil žiadne dôkazy, je to
len tvrdenie. Čestné prehlásenie pána R. a pána U., je len svedectvom osôb, ktoré sa vydávajú za
odborníkov v danej oblasti bez akýchkoľvek dôkazov o ich odbornej spôsobilosti. Pričom v danej veci
ide o vynakladanie nákladov na získanie povolení, kde neboli nijako osobne činní a povolenia, resp.

podmienky na získanie povolení upravuje slovenské právo, ktoré tieto osoby nepoznajú a teda ich
svedectvo považuje za svedectvo resp. prehlásenia na objednávku. Takýmito prehláseniami zároveň sa
vyhýbajú aj zodpovednosti za krivú výpoveď, keďže žiadnu výpoveď neurobili. Navrhol žalobe vyhovieť
a v súvislosti s listinným dôkazom zo dňa 5.12.2007 poukázal na ustanovenie § 343 Obchodného
zákonníka a pokiaľ žalovaný chcel plniť niečo skôr, nemôže si bez súhlasu veriteľa odpočítať od dlžnej

sumy úrok zodpovedajúci času, o ktorý plnil skôr a preto trvajú na priznaní úroku z omeškania tak, ako
je uvedené v žalobe a to aj s ohľadom na tú skutočnosť, že žalovaný neplnil nič a nemal ani súhlas k
odpočítaniu úrokov.

Žalovaný má za to, že v konaní preukázal, že dňa 7.7.2006 v súlade s čl. V. bod 3 platne odstúpil
od zmlúv o prevode časti obchodných podielov uzatvorených so žalobcom dňa 30.12.2004 a dňa

17.1.2005. Doručením uvedeného odstúpenia zmluvy o prevode obchodných podmienok zanikli a
jediným spoločníkom spoločnosti Tatraleva sa stala spol. AB LINE s.r.o. ako prevodca zo zaniknutých
zmlúv. Žalovaný tvrdil, že preukázal platnosť odstúpenia zo dňa 7.7.2006 a to tak v rovine právnej ako aj
skutkovej. Žalovaný svoje právo odstúpenia od zmlúv o prevode obchodných podielov zo dňa 7.7.2006odôvodnil a založil na dvoch podstatných právnych skutočnostiach. Poukázal na čl. V. bod 3 zmlúv, kde
sa strany dohodli, že právo odstúpiť od zmlúv vzniká aj vtedy ak sa ukáže, že na získanie povolení alebo
licencií k 31.12.2007 sú potrebné výdavky prevyšujúce čiastku 15.000,-Eur. V rámci právneho posúdenia

žalovaný preto žiadal, aby súd prihliadal na to, že na základe dohodnutého zmluvného textu vzniklo
žalovanému právo odstúpiť od zmluvy už v čase, keď sa ukázali ako nevyhnutné náklady na získanie
licencií pri galvanizovni a zlievarni v sume vyššej ako 15.000,-Eur. Konateľ žalobcu pán D´Agosto mal
opakovane informovať žalovaného, že na získanie povolení bude potrebná suma najmenej vo výške
300.000,-Eur. Túto skutočnosť mal za preukázanú najmä e-mailovou správou zo dňa 24.5.2006 a tiež

svedeckou výpoveďou pani X. Q. A. a z týchto dôkazov má vyplynúť, že výdavky vyššie ako 15.000,-
Eur sa ukázali ako potrebné ešte pred odstúpením zo dňa 7.7.2006. Poukázal na prehlásenie žalobcu
o tom, že budú potrebné náklady na povolenie a licencie približne 300.000,-Eur. Žalovaný považoval
túto skutočnosť za zásadnú a žiadal, aby súd na ňu prihliadol pri vyhodnocovaní dôkazov. Žalovaný
považoval obranu žalobcu za zaujatú vo vzťahu k vysvetleniu zmyslu a obsahu e-mailu pána D´Agosto a
odvádzajúcu pozornosť od obsahu samotnej správy. Námietka žalobcu, že v e-maily je uvádzaná suma

300,-Eur bola vysvetlená samotným žalobcom v jeho ďalšom liste zo dňa 14.7.2006, kde uvádzal už
správnu sumu 300.000,-Eur a teda je zrejmé, že išlo len o chybu v písaní. Skutočnosť, že e-mail pána D
´Agosto mal byť len odpoveďou na predchádzajúci e-mail pána X. R., ktorý bol inak zaslaný dva mesiace
predtým, je možné vylúčiť z obsahu správy zaslanej pánom D´Agostom, nakoľko pán D´Agosto jasne
píše o nákladoch potrebných na zosúladenie s normami. Na základe uvedených prehlásení konateľa D

´Agosto a v súlade so znením čl. 5 bod 3 žalovaný v konaní preukázal, že dňa 7.7.2006 bol oprávnený
odstúpiť od zmlúv o prevode časti obchodných podielov. Akékoľvek ďalšie vyhlásenia a skutočnosti
vyhlásené konateľom D´Agostom po odstúpení od zmlúv o prevode obchodných podielov nemajú žiadne
účinky na platnosť odstúpenia žalovaného od zmlúv. Žalovaný platnosť odstúpenia zo dňa 7.7.2006
okrem uvedenej argumentácie právne zakladal aj na ust. § 348 ods. 2 Obch. zák., podľa ktorého ohľadne

povinnosti, ktorá sa má plniť v budúcnosti, možno odstúpiť od zmluvy aj v prípade, keď povinná strana
vyhlási, že svoju povinnosť nesplní. Žalovaný mal za to, že vyhlásenie konateľa D´Agosto vykonané
vo vzťahu k žalovanému v e-maily zo dňa 24.5.2006 predstavuje vyhlásenie, ktorým žalobca vyhlásil,
že svoju povinnosť nesplní. Žalovaný žiadal, aby súd aplikoval ust. § 348 ods. 2 Obch. zák. vo vzťahu
k vyhláseniam konateľa D´Agosto a dospel tak k záveru, že odstúpenie od zmlúv o prevode časti

obchodných podielov je aj z tohto pohľadu platné. V prípade, ak by sa súd nestotožnil s uvedenou
právnou argumentáciou žalovaného a teda ak by nevyhodnotil otázku platnosti odstúpenia zo dňa
7.7.2006 tak, že pre odstúpenie od zmlúv o prevode časti obchodných podielov stačilo, aby bolo k tomuto
dňu zrejmé, že náklady na povolenie na získanie licencií presiahnu 15.000,-Eur, tak žalovaný žiadal, aby
súd vyhodnotil vykonané dokazovanie výšky preukázaných nákladov na získanie povolení a uznal, že ku

dňu 31.12.2007 boli vynaložené náklady vyššie ako 15.000,-Eur. Žalovaný pre vyvrátenie akýchkoľvek
pochybností o tom, že platne odstúpil od zmlúv o prevode časti obchodných podielov zopakoval právny
úkon odstúpenia od zmlúv aj dňa 22.7.2010. V prípade, ak súd vyhodnotí odstúpenie zo dňa 7.7.2006
za neplatné, je týmto právnym úkonom, teda odstúpením zo dňa 22.7.2010 daná potreba skúmať
v konaní aj skutočnú výšku nákladov vynaložených na získanie povolenia pre zariadenie zlievarne

a galvanizovne. Žalovaný zdôraznil, že predloženými písomnými dôkazmi preukázal, že na získanie
povolení pre zariadenie zlievarne a galvanizovne boli potrebné náklady najmenej vo výške 43.641,15
Eur. Žalovaný v konaní predložil dôkazy preukazujúce vynaloženie týchto nákladov a tieto zosumarizoval
v čl. 2 svojho podania datovaného dňa 12.9.2011. Žalovaný žiadal súd, aby pri rozhodovaní prihliadol na
skutočnosť, že žalobca v konaní priznal, že faktúry spoločnosti ILMAR S.A.S. č. 242 a č. 310 predstavujú

náklady potrebné na získanie povolení. Žalobca v konaní nenamietal ani opodstatnenosť nákladov ako
sú faktúry Y.. B. Q. Dista Projekt vo výške 1.588,-Eur, faktúru spol. EKO TERM SERVIS vo výške
2.871,27 Eur a faktúru Y.. W. J. Ekos vo výške 12.650,-Sk. Podľa neho tieto náklady je nutné posudzovať
akonákladynazískaniepovolení.Vkonaníjepreposúdenieskutočnosti,činákladynazískaniepovolení
prekročili sumu 15.000,-Eur kľúčová otázka, či náklady na obstaranie tzv. vaní od spol. ILMAR v celkovej

výške 29.067,55 Eur predstavujú náklady na získanie povolení. Náklady na zakúpenie týchto vaní
žalovaný preukázal faktúrami spol. ILMAR a to č. 171, 243, 311. Žalovaný poukazuje na to, že žalobca
prostredníctvom svojho konateľa pána D´Agosto vo vyjadrení zo dňa 29.9.2011 výslovne uznal, že
výmenatzv.vaníobsahujúcichchemickékúpelebolapotrebná.Potrebuvýmenyvanížalovanýpreukázal
aj písomnými vyhláseniami pánom L. U. X. X. R., ktoré boli predložené súdu v úradných prekladoch.

Dôkaz o skutočnom stave pôvodných vaní predstavuje aj žalobcom predložená fotodokumentácia,
ktorá zachytáva práce na výmene týchto vaní. Z fotografií má byť zrejmé, že pôvodné vane boli silne
skorodované a boli silne zdemolované a práve z tohto dôvodu musela spol. Tatraleva pristúpiť k ich
výmene. Túto skutočnosť tvrdil v minulosti konateľ Tatralevy a súčasne žalobcu v jednej osobe pánD´Agosto viackrát aj zamestnancom žalovaného a investíciu na výmenu vaní vždy prezentoval ako
investíciu potrebnú na zosúladenie s normami a vydanie povolenia pre galvanizovňu. Dôkazom tejto
skutočnostimalbyťviackrátspomenutýe-mailpánaD´Agosto,vktoromuvádzal,žedosúladusnormami

existujúce zariadenie znamená vydláždenie, postavenie liniek na nerezovú štruktúru a nahradenie
nebezpečných vaní. Žalovaný má za to, že svedecké výpovede svedkov navrhnutých žalobcom v otázke
potreby vynaložených nákladov na získanie povolení boli účelové a títo svedkovia mali potvrdiť len
právnu konštrukciu žalobcu, ktorej cieľom je obísť ust. zmlúv o prevode časti obchodných podielov tak,
že väčšinu vynaložených nákladov žalobca kvalifikuje ako náklady na bežnú údržbu. Nakoľko uvedení

svedkovia predstavujú bývalých blízkych spolupracovníkov pána D´Agosto, žalovaný žiadal, aby súd
na uvedené svedecké výpovede svedkov neprihliadol a vychádzal z písomných dôkazov predložených
žalovaným. Takýmto dôkazom je predovšetkým vyhlásenie pána Odino Reboldi, majiteľa a konateľa
dodávateľa ILMAR, čiže tretej osoby, ktorá nie je žiadnym spôsobom zainteresovaná na výsledku sporu,
akoajfotodokumentáciapredloženásamotnýmžalobcom,ktorápotvrdzujehavarijnýstavvaní.Žalovaný
sa vyjadril aj k tvrdeniam žalobcu, podľa ktorých mu má byť vrátený obchodný podiel s nulovou či

dokonca zápornou hodnotou. Napriek tomu, že žalovaný sa necíti byť zodpovedný za súčasný stav
spol. Tatraleva, považuje za potrebné zdôrazniť, že otázka súčasnej hodnoty obchodného podielu je
nepodstatná pre rozhodnutie súdu v tejto veci. Ak sa žalobca domnieva, že jeho majetkové právo vo
vzťahu k obchodnému podielu bolo poškodené, má možnosť sa domáhať súdnou cestou náhrady škôd,
ktoré by mu mali takto vzniknúť. Žalovaný má za to, že v konaní preukázal, že platne odstúpil od

zmlúv a v dôsledku tohto odstúpenia sa jediným spoločníkom spoločnosti stal žalobca. Žiadal žalobu
zamietnuť v celom rozsahu a pre prípad, že by súd vyhovel žalobe, žiadal, aby súd nepriznal žalobcovi
požadovanýúrokzomeškaniaatozdôvodu,ženeprijalžalovanýponúknutéplneniekúpnejcenyatotak
na základe listu z 5.12.2007, ako aj po výslovnom prehlásení konateľa žalovaného pred súdom v Lecco
dňa 13.5.2008. Majú za to, že žalobca opakovane odmietol uznať žalovaného za jediného spoločníka

v spoločnosti Tatraleva a neprijal ani ponúknuté plnenie. Z uvedeného dôvodu sa nemohol žalovaný
dostať do omeškania s plnením svojho záväzku.

Medzi účastníkmi tohto konania nie je sporné, že došlo k uzavretiu vyššie uvedených zmlúv o prevode
obchodných podielov, že na základe týchto zmlúv nadobudol celý obchodný podiel spoločnosti AB LINE
s.r.o. v spoločnosti TATRALEVA s.r.o. spoločnosť AF S.p.A. nie je sporná skutočnosť, že AF S.p.A.

zaplatila len časť zmluvnej kúpnej ceny za prevod obchodného podielu v spoločnosti Tatraleva s.r.o. a
že suma 400.000,-Eur, teda zostatok zmluvne dohodnutej ceny nebol v termíne dohodnutom v zmluve
a ani do dňa rozhodnutia súdu zaplatený.

V konaní je preto potrebné posúdiť ako predbežnú otázku platnosť či neplatnosť právneho úkonu zo
dňa 7.7.2006, ktorým mala spoločnosť AF S.p.A. od zmlúv o prevode obchodných podielov odstúpiť a

to jednak pri zohľadnení príslušných ustanovení týchto zmlúv ako aj ustanovení týkajúcich sa právnych
úkonov, ktoré sú vo všeobecne záväzných právnych predpisoch. Podľa tvrdenia AF S.p.A. došlo k
odstúpeniudňa7.7.2006atopodľačl.Vbod3zmluvyoprevodeobchodnýchpodielov,keďpripríležitosti
svojich návštev v Tatraleve zistil, že ani jedna zo zmluvne dohodnutých podmienok, za ktorých boli
kupované obchodné podiely nebola splnená a preto sa rozhodli odstúpiť od zmlúv, čo urobili listom zo

7.7.2006.

Podľa znenia zmlúv a to konkrétne čl. V. bod 3 je uvedené, že predávajúci (rozumej AB LINE) sa
zaväzuje vykonať všetky úkony potrebné a vhodné na získanie licencie, ktorú spoločnosť TATRALEVA
s.r.o. potrebuje na to, aby mohla vykonávať činnosť zlievarne a galvanických kovov. V prípade, že k
31.12.2007 ešte kompetentnými úradmi nebude vydaná licencia pre spoločnosť TATRALEVA s.r.o. na

vykonávanie uvedených činností, nadobúdateľ bude môcť odstúpiť od tejto zmluvy. Od tejto zmluvy
bude možné odstúpiť aj v prípade, ak na získanie povolení alebo licencií k 31.12.2007 budú potrebné
investície a náklady prevyšujúce sumu 15.000,-Eur. Nadobúdateľ bude mať právo odstúpiť od zmluvy v
prípade, ak pred 31.12.2007 kompetentné miestne úrady definitívne zabránia spoločnosti TATRALEVA
pokračovať v jej činnosti kvôli chýbajúcim potrebným súhlasom, resp. povoleniam od kompetentných

miestnych úradov.Vo svojom odstúpení žalovaný neuvádza konkrétny skutkovo vymedzený dôvod odstúpenia, len
všeobecne je tam odkaz na čl. V. ods. 3 zmluvy, ktorý ako je vyššie uvedené, obsahuje tri skutkové
dôvody odstúpenia. Žalovaný nakoniec sústredil dokazovanie v súvislosti so svojim odstúpením na to,

že bez akýchkoľvek pochybností má byť zrejmé, že náklady na získanie povolení a licencií k 31.12.2007
vysoko presiahli sumu 15.000,-Eur a že samotný konateľ tak Tatralevy ako aj žalobcu odhadoval výšku
nákladov na sumu 300.000,-Eur. V konaní bolo potrebné preukázať, či ku dňu odstúpenia existovali
žalovaným tvrdené dôvody pre odstúpenie. Súd však konštatuje, že žiadnym z vykonaných dôkazov
nebolo preukázané, aby konateľ žalobcu, či už pán D´Agosto alebo pani L. boli osobne poskytli

žalovanému informáciu, že na získanie povolení a licencií bude do 31.12.2007 potrebné vynaložiť sumu
viac ako 15.000,-Eur. V kontexte s položenými otázkami konateľa AF S.p.A. v liste zo dňa 7.4.2006
vyznieva e-mail z 24.5.2006 ako odpoveď pána D´Agostu na to, koľko peňazí je potrebné vynaložiť
v súvislosti s potrebou zvýšenia produkcie a koľko by stálo obstaranie nového zariadenia Rotobarile
a nie ako odpoveď na to, koľko peňazí je treba vynaložiť na získanie licencií a povolení. Obdobne
e-mail zo 14.7.2006 (čl. 185) okrem iného vysvetľuje obsah predchádzajúcej komunikácie zo dňa

24.5.2006,kdeD´Agostouvádza,akésúcenovéponukytýkajúcesagalvanickejlinkyodspoločnostítam
uvádzaných, pričom má ísť o nákup úplne nových galvanických liniek, ktoré by nahradili pôvodné, ako
aj možnosť obnoviť existujúce linky, kde by sa náklady na obnovu pohybovali približne okolo 300.000,-
Eur a informuje o tom, že náklady vynaložené na obdržanie povolení a licencií sú menšie ako 500,-Eur
(presne 12.000,-Sk).

Štatutárny zástupca žalobcu pán Adelchi Ferrari v súvislosti s odstúpením od uzavretých zmlúv o
prevode obchodného podielu uviedol, že sa tak stalo z dôvodu, že boli vynaložené ďalšie investície
a nebolo možné kontrolovať a rozhodovať v spoločnosti Tatraleva a pretrvávali konflikty s konateľom
pánom D´Agostom. Na otázku sudkyne, prečo nebol odvolaný konateľ spoločnosti, pokiaľ s ním nebol
spokojný, uviedol, že nenašli žiadnu inú alternatívu vtedy, pretože do istého momentu nemali osobu,

ktorá by bola konateľom v spoločnosti Tatraleva. Až keď sa s ním nedalo pokračovať, zavolali konateľa,
aby vyplatili sumu 400.000,-Eur ako doplatok za predaj obchodného podielu a poslali ho preč. Pán D
´Agostoimtovšaknedovolilatvrdil,žeTatralevapatríjemu.Poodstúpení,ktoréurobilivr.2006následne
sa im zdalo, že prišli k dohode o tom, že spolupracovníci žalovaného môžu riešiť priamo veci v Tatraleve
a obísť pána D´Agostu a preto učinili späťvzatie odstúpenia od zmlúv o prevode obchodného podielu.

Touto svojou výpoveďou však sám štatutárny zástupca AF S.p.A. vyvrátil tvrdenia o tom, že dôvodom
odstúpenia mala byť skutočnosť, že na získanie povolení a licencií do 31.12.2007 bude potrebné
vynaložiť viac ako 15.000,-Eur. Skutočnosť, že medzi spoločníkom a konateľom Tatralevy bola napätá
situácia, čo malo vplyv na riadenie spoločnosti, k čomu viacmenej smerovala aj výpoveď konateľa, ktorý
sa zaoberal viacmenej internými záležitosťami v spoločnosti Tatraleva, však nepredstavuje v zmysle

zmluvy ani v zmysle zákona dôvod pre odstúpenie od zmlúv o prevode obchodného podielu. Pokiaľ teda
žalovaný odstúpil od zmlúv z týchto dôvodov, nemá toto odstúpenie oporu v zmluvách a je v rozpore s
ustanoveniami zmlúv a to konkrétne čl. V. ods. 3.

Konateľ Barberi Mauro Adriano, ktorý sa stal konateľom žalovaného od 22.4.2011, ktorý však v minulosti
poskytoval právne služby pre žalovaného na pojednávaní uviedol, že do zmlúv dali klauzulu o možnosti

odstúpenia od zmlúv v prípade, že budú musieť investovať viac ako 15.000,-Eur na rôzne povolenia
do 31.12.2007 a keď im AB LINE oznámila, že je potrebných 300.000,-Eur na zosúladenia zariadenia
so zákonom, rozhodli sa odstúpiť od zmlúv v súlade s čl. V. ods. 3. Po odstúpení však pochopili, že
pán D´Agosto odmieta si túto situáciu uvedomiť, avšak pán R. nemohol riadiť spoločnosť Tatraleva, v
ktorej mali zariadenia v hodnote 5.000.000,-Eur. Keď žiadal o ich vrátenie, mal mu D´Agosto odpovedať

nie a bez ďalšieho súhlasu kúpiť zariadenie Roto Barile vo výške 632.000,-Eur. Pán Ferrari povedal,
že je formálne vlastník spoločnosti, ktorú však nemôže riadiť, preto sa rozhodol vziať späť odstúpenie
od zmlúv o predaji obchodného podielu, aby sa mohol zmocniť zariadení, ktoré boli v Tatraleve. Pán D
´Agosto však v tom období uvádzal, že už nemôže vziať späť svoje odstúpenie, že firma je jeho. Vyjadril
sa aj k priebehu súdnych konaní pred talianskym súdom v Turíne, ako aj v meste Lecco a potvrdil, že

on sám je autorom odstúpenia od zmlúv a mal za to, že ako dôvod odstúpenia sa stačilo odvolať na
klauzulu zmluvy, ktorá o dôvodoch odstúpenia hovorí.

Svedkyňa X. Q. A. vo svojej výpovedi uviedla, že jej nie je známa výška nákladov na získanie povolení
a licencií, vyjadrila sa k svojim návštevám v Tatraleve, k e-mailovej komunikácii medzi žalobcom ažalovaným pánom D´Agostom jej malo byť vysvetlené, že 300.000,-Eur nemalo byť potrebných na
povolenia,alenamodernizáciuzariadení.KsituáciimedziAFS.p.A.apánomD´Agostomakokonateľom
Tatralevy sa vyjadrila ako veľmi napätej a konfliktnej a pokiaľ ide o odstúpenie, ktoré bolo od zmlúv, ktoré

bolo učinené 7.7.2006, bolo písané externým právnikom, advokátom a ona sama bola proti odstúpeniu
od zmlúv a nesúhlasila s ním.

Ďalší svedkovia, ktorí boli v konaní vypočutí a to D. I., Y.. W. J., B. T., ako aj B. Š. sa vyjadrili k situácii v
spoločnosti Tatraleva, keďže traja z nich boli zamestnancami tejto spoločnosti a preto súd je toho názoru,
že ide o svedkov, ktorí priamo vnímali situáciu v spoločnosti a zúčastňovali sa na jej každodennom

živote, kedy svedok Korenko sa vyjadril k nákladom a to konkrétne k nákladom na získanie povolení a to
konkrétnekufaktúramspoločnostiILMAR,kedylendveztýchtofaktúratokonkrétneč.242a310súvisia
so získaním povolení, súd však konštatuje, že ide o faktúry zo dňa 23.8.2006 a zo dňa 23.10.2006,
teda vystavené v čase po odstúpení žalovaného, ktoré učinil 7.7.2006. K ďalším faktúram, ktoré mu
boli predložené k nahliadnutiu sa vyjadril, že súviseli s bežnou údržbou a modernizáciou zariadení.
Ing. W. J. uviedol, že jeho firma sa zameriava na poskytovanie poradenstva v životnom prostredí a

spoločnosť Tatraleva bola jeho klientom v r. 2000 až do r. 2008. Tento svedok sa vyjadril k tomu, čo
bolo potrebné urobiť pre získanie povolení a licencií a náklady na túto činnosť si vyžadovali podľa jeho
odhadov zhruba 7.000,-Eur. Svedkyňa T., ktorej výpoveď bola žalovaným namietaná z dôvodu blízkeho
príbuzenského vzťahu s konateľkou žalobcu ako aj vzhľadom ku skutočnosti, že bola prítomná na
jednom z pojednávaní sa na pojednávaní vyjadrila k situácii, ku ktorej došlo v spoločnosti dňa 22.2.2008,

ako aj k otázke nákladov na získanie povolenia a licencií, k čomu uviedla, že určite nepresiahla sumu
15.000,-Eur, pretože túto skutočnosť si kontrolovali a dávali na ňu pozor. Svedkyňa B. Š. pracovala ako
účtovníčka v spoločnosti Tatraleva, sa vyjadrila k vedeniu účtovníctva, ktoré bolo vedené v súlade s
predpismi a k nákladom, ktoré súviseli s povoleniami a licenciami uviedla, že všetko dôležité sa účtovalo
a sledovalo vždy zvlášť a samotné náklady v tejto súvislosti sa sledovali na osobitnom čísle účtu s tým,

že bolo sledované, aby suma 15.000,-Eur nebola prekročená. Do jej odchodu zo spoločnosti účtovníctvo
bolo vedené podľa platných zákonov, smerníc platných pre túto oblasť, nebolo zničené a v čase, keď
odchádzala, ho zanechala v takom stave, ako má byť. Evidencia bola v počítači a listinné účtovné
doklady sa nachádzali v kancelárii Tatraleva.

Žalovaný v rámci konania predkladal dôkazy súdu a súd vykonal dokazovanie ich oboznámením,

svedeckými výpoveďami, ako aj výpoveďami konateľov účastníkov konania, avšak súd dospel k záveru,
že dodatočne boli predkladané dôkazy, ktoré neexistovali ku dňu 7.7.2006 a preto ich nebolo možné
použiť pri vykonaní právneho úkonu odstúpenia 7.7.2006. Uvedené súd vníma tak, že žalovaný ich
nepoužil ako dôvod pre odstúpenie, keďže neexistovali v tej dobe a boli súdu predkladané až dodatočne
v tomto konaní, čo možno vnímať tak, že sám žalovaný si uvedomuje, že jeho dôvody odstúpenia, ktoré

uvádza ako obranu proti žalobe a zároveň, ktoré uvádza vo svojej určovacej žalobe sú nedostatočné.

Je nutné priznať tak vo vzťahu k argumentácii žalobcu ako aj žalovaného, že v rámci konaní, ktoré
prebiehali na Okresnom súde v Poprade, účastníci konania v rôznom procesnom postavení striedavo
menili svoje stanoviská k otázke odstúpenia zo dňa 7.7.2006 a tým vlastne k osobe spoločníka Tatralevy
s.r.o. Právny zástupca žalobcu poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3Obo/16/2002, podľa

ktorého pri výklade vôle podľa § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka nemôže byť východiskom len
sám prejav vôle, resp. vôľa konajúceho v momente, kedy prejav vôle urobil. Výklad sa musí opierať o
komplexný pohľad na okolnosti prípadu s prihliadnutím na samotné jednanie o uzavretí zmluvy, prax,
ktorú si strany vo svojom obchodnom styku zaviedli a ich správanie po uzavretí zmluvy. Podstatným
znakom právneho úkonu je to, že je to prejav vôle, ktorý môže byť urobený konaním alebo iným

spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Medzi vôľou a jej prejavom
musí byť jednota. Vôľa musí byť slobodná a vážna a prejav vôle určitý, zrozumiteľný a vo forme, ktorú
ustanoví zákon alebo dohoda strán. Obchodný zákonník v § 266 má ďalšie interpretačné pravidlá pre
prejav vôle, kedy podľa ods. 1 sa prejav vôle vykladá aj podľa úmyslu tej osoby, ktorá vôľu prejavila, ale
len za predpokladu, že ten úmysel bol známy tej strane, ktorej bol určený alebo jej musel byť známy.

V prípadoch, keď nemožno prejav vôle vyložiť podľa ods. 1 sa vykladá podľa významu, ktorý by mu
spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav určený. Pri aplikácii interpretačných
pravidiel sa musia vziať do úvahy všetky okolnosti, ktoré súvisia s prejavom vôle, teda okolnosti, za
ktorých bola vôľa prejavená. Pri výklade prejavu vôle sa prihliada tak ako je vyššie uvedené, aj nanásledné správanie strán, pokiaľ to povaha veci pripúšťa. Žalovaný namietal správanie D´Agostu po dni
7.7.2006, keď neuznával AF S.p.A. za jediného spoločníka, avšak súd konštatuje, že jeho správanie,
tedaprávneúkony,akoajfaktickékonanie,takakojetoopísanéajvtomtorozsudkuprávnymzástupcom

žalobcu, nenasvedčuje tomu, aby neuznával AF S.p.A. za jediného spoločníka Tatralevy. Právny úkon
žalovaného, ktorým bolo odstúpenie zo 7.7.2006 je jednostranným právnym úkonom a je ho potrebné
posudzovať z hľadiska správania sa žalovaného po vykonaní tohto právneho úkonu a prihliadať na
správanie žalovaného ako autora tohto jednostranného právneho úkonu a nie na správanie sa žalobcu,
ktorý takýto úkon neučinil.

Dôkazom skutočnosti, že žalovaný nemienil svoje odstúpenie zo 7.7.2006 vážne a preto je takýto úkon
nutné považovať za neplatný a to v súlade s § 37 Občianskeho zákonníka, je faktické správanie sa
žalovaného vo vzťahu k spoločnosti Tatraleva s.r.o. po dni 7.7.2006. Pokiaľ ide o toto faktické správanie
sa, ako aj o vykonané právne úkony, súd poukazuje na genézu týchto úkonov a správanie sa žalovaného
tak, ako vo svojej záverečnej reči, ako aj v žalobe uvádzal žalobca a jeho právny zástupca a pokiaľ
žalovaný namietal tú skutočnosť, že AB LINE s.r.o. v rámci svojho správania sa po 7.7.2006 nemala

uznať žalovaného ako jediného spoločníka Tatralevy s.r.o. v tejto súvislosti súd uvádza, že odstúpenie
od zmluvy, ktoré učinil je jednostranný právny úkon a preto je nutné prihliadať na správanie toho, kto
takýto právny úkon učinil a to na správanie sa po tomto jeho jednostrannom právnom úkone a nie na
správanie sa žalobcu, ktorý takýto právny úkon neurobil, nie je tu vyjadrená jeho vôľa a tak správanie
sa AB LINE s.r.o., na ktoré poukazoval žalovaný a jeho právny zástupcovia je pre posúdenie vážnosti

vôle AF S.p.A. pri jeho odstúpení zo 7.7.2006 nepodstatná.

Žalobca ako adresát vyššie uvedených právnych úkonov žalovaného je chránený v dobrej viere o tom,
že naozaj toto odstúpenie je neplatné aj s poukazom na rozhodnutie NS SR 2Cdo 281/2005, podľa
ktorého právne úkony treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä podľa obsahu
vôle toho, kto právny úkon urobil s prihliadnutím na to, že treba chrániť dobrú vieru adresáta, ktorému

bol právny úkon určený. Z právnych úkonov žalovaného, ktoré učinil po 7.7.2006 je pravdepodobné, že
žalobca nadobudol presvedčenie, že takéto odstúpenie zo dňa 7.7.2006 je neplatné.

Dôkazom preukazujúcim nedostatok vážnosti jeho vôle odstúpiť od zmluvy je aj jeho faktické správanie
sa po tomto odstúpení. Tak ako súd a aj žalobca vyššie uvádzal, výklad sa musí opierať o komplexný
pohľad na okolnosti prípadu s prihliadnutím na samotné jednanie o uzavretí zmluvy, prax, ktorú si strany

vo svojom obchodnom styku zariadili a ich správanie po uzavretí zmluvy a práve komplexný pohľad na
okolnosti prípadu súd doviedol k záveru o dôvodnosti žaloby na plnenie.

Po podaní žaloby žalovaného na súd o určenie vlastníctva obchodného podielu dňa 17.5.2010, kde tvrdil
žalovaný, že platne odstúpil od zmlúv o prevode obchodných podielov dňa 7.7.2006 však písomným
podaním zo dňa 22.7.2010 opätovne odstúpil od týchto zmlúv o prevode obchodného podielu a to z

dôvodu špecifikovaného v čl. V bod 3 zmlúv a § 344 a nasl. Obchodného zákonníka a to, že na získanie
povolení a licencií na prevádzku galvanizovne a zlievarne sa preukázali 31.12.2007 ako nevyhnutné
náklady a investície prevyšujúce sumu 15.000,-Eur a tieto náklady boli aj spoločnosťou Tatraleva s.r.o.
vo výške presahujúcej 15.000,-Eur vynaložené a zároveň vyzval žalobcu na vrátenie sumy 62.000,-Eur
v termíne do 31.10.2010. Keďže zmluva sa odstúpením zrušuje a zmluvné strany sú si povinné vydať

všetko, čo si na základe zmluvy plnili.

Vtejtosúvislostisúdudáva,žeodtýchistýchzmlúvnemožnoodstúpiťdvakrát.Pokiaľžalovanýpovažuje
svoje odstúpenie zo 7.7.2006 za platné, je nepochopiteľné, prečo opätovne odstupuje od tých istých
zmlúv o prevode obchodných podielov. Pokiaľ by malo byť odstúpenie zo 7.7.2006 platné, žalovaný už
nemá následne dňa 22.7.2010 od čoho odstupovať, pretože už neexistujú zmluvy, od ktorých by odstúpiť

mohol. Naviac, keď sám konštatuje v tomto podaní, že svoje prvé odstúpenie zo 7.7.2006 považuje za
platné. Takéto konanie žalovaného tak vzbudzuje dojem, že jeho prvé odstúpenie zo 7.7.2006 považuje
za neplatné, lebo v ňom nie je vymedzený ani skutkovo konkrétny dôvod odstúpenia od zmlúv a práve
v odstúpení z 22.7.2007 už konkrétne skutkovo vymedzuje zmluvný dôvod odstúpenia a to skutočnosť,
že náklady na získanie povolení a licencií prevýšili sumu 15.000,-Eur k dátumu 31.12.2007. Žalobca

vzniesol námietku premlčania odvolávajúc sa na ustanovenie § 387 a nasl. Obchodného zákonníka.Súd konštatuje, že takéto konanie žalovaného, ktoré bolo urobené po uplynutí niekoľkých rokov je
konaním, ktoré nemôže požívať právnu ochranu, kedy súd odkazuje v tejto súvislosti na ustanovenie
§ 265 Obchodného zákonníka, podľa ktorého výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého

obchodného styku nepožíva právnu ochranu. Pre oblasť obchodných záväzkových vzťahov predstavuje
toto ustanovenie pravidlo, v dôsledku ktorého sa neposkytne právna ochrana takému výkonu práva,
ktoré je v rozpore s poctivým obchodným stykom. Tento pojem je v porovnaní s pojmom dobré mravy
pojmom užším, pričom aj pre obchodné vzťahy je v dôsledku ustanovenia § 1 ods. 2 aplikovateľné
pravidlo o rozpore s dobrými mravmi a následná sankcia neplatnosti právneho úkonu. Pod pojmom

zneužitie práva sa rozumie prekročenie rozsahu oprávnenia alebo rozpor s cieľom, ktorý právna norma
na výkon oprávnenia určuje, resp., ktorý výkonom sleduje a tým bezdôvodný zásah do práv a právom
chránených záujmov iných subjektov. Zásada poctivého obchodného styku sa prejavuje výslovným
zákazom určitých konaní v obchodných vzťahoch a je odrazom etiky. Predstavuje určité medze zmluvnej
voľnosti strán. Ide o konanie, ktoré síce neporušuje žiaden výslovný v zákone uvedený zákaz, ktoré ale
je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, nevyvoláva neplatnosť, ale nie je možné ho súdne

vymáhať, pretože nepožíva súdnej ochrany. Jedná sa o lex specialis k ustanoveniu § 39 Občianskeho
zákonníka,ktorýhovorí,žeprávnyúkon,ktorýsapriečidobrýmmravomjeneplatnýaprávetaktohodnotí
súd právny úkon odstúpenia žalovaného od zmlúv, ktorý učinil 22.7.2010. Z uvedeného teda vyplýva, že
nejde o konanie žalovaného, ktoré je v zákone zakázané, ale ide o jeho konanie, ktoré nemôže požívať
súdnu ochranu. Podľa § 344 Obchodného zákonníka od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré

ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon a s poukazom na ust. § 345 je druhá strana oprávnená
od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi druhej strane bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení
dozvedela. Súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že od zmlúv môže odstúpiť kedykoľvek, keďže
pôsobenie zásady poctivého obchodného styku má ochraňovať zmluvných partnerov pred šikanóznymi
tendenciami a praktikami v rámci obchodných vzťahov, pretože takýto výkon práva, ktorý učinil žalovaný

22.7.2010 podľa názoru súdu smeruje k zjavnému poškodeniu žalobcu.

Ak teda žalobca podal toto druhé odstúpenie 22.7.2010 tak z toho možno vyvodiť, že odstúpenie, ktoré je
predmetom tohto konania a to odstúpenie zo dňa 7.7.2006, ktorého platnosť súd posudzuje, považuje za
neplatné. Okrem toho treba povedať, že aj toto druhé odstúpenie by bolo znovu neplatné, lebo odstúpil z
tých istých dôvodov ako uvádza v odstúpení zo 7.7.2006. Rozdiel medzi nimi je v tom, že v tomto druhom

odstúpení už precizuje konkrétny dôvod odstúpenia, keď odstúpenie zo 7.7.2006 urobil len odkazom
na text zmluvy. Jeho odstúpenie zo 7.7.2006 je neplatné aj pre neurčitosť z hľadiska nekonkrétneho
vymedzenia dôvodu odstúpenia.

Žalovaný platnosť odstúpenia zo dňa 7.7.2006 okrem ním uvedenej argumentácie, právne zakladal aj
na ustanovení § 348 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ohľadne povinnosti, ktorá sa má plniť

v budúcnosti, možno odstúpiť od zmluvy aj v prípade, keď povinná strana vyhlási, že svoju povinnosť
nesplní.

V zmysle § 348 ods. 2 je podmienkou na odstúpenie vyhlásenie povinnej strany o tom, že svoju
povinnosť, ktorú má splniť v budúcnosti, nesplní. E-mail zo dňa 24.5.2006 súd nepovažuje za vyhlásenie
obchodnej spoločnosti AB LINE s.r.o. o tom, že svoju povinnosť nesplní. Tak ako súd už vyššie uvádzal,

považuje ju za komunikáciu obchodnej spoločnosti Tatraleva so žalovaným ako jediným spoločníkom
obchodnej spoločnosti Tatraleva ohľadne nákladov potrebných na modernizáciu a nákladov potrebných
na získanie povolení na činnosť Tatraleva. Ustanovenie § 348 ods. 1 predpokladá, že zo správania
povinnej osoby alebo z iných okolností nepochybne vyplynie, že ešte pred časom určeným na plnenie
zmluvnej povinnosti, táto povinnosť bude porušená podstatným spôsobom a povinná strana neposkytne

po vyzvaní oprávnenej strany zábezpeku splnenia tejto povinnosti a to bez zbytočného odkladu.
Žalovaný sa v konaní nezmienil, že po e-maily zo dňa 24.5.2006, o ktorom tvrdí, že na jeho základe
sa domnieval, že bude porušená povinnosť uvedená v bode 3 čl. V. zmlúv o prevode obchodných
podielov, by požiadal žalobcu, aby mu poskytol zábezpeku, že túto povinnosť splní, teda získa povolenia
na prevádzku činnosti zlievarne a galvanizácie kovov najneskôr do 31.12.2007 s nákladmi nižšími ako

15.000,-Eur.Žalovaný nepreukázal, že by ku dňu 7.7.2006 bol nepochybne presvedčený o tom, že k porušeniu
tejto povinnosti. t.j. k vynaloženie nákladov na získanie povolení menej ako 15.000,-Eur v budúcnosti
dôjde. Ku dňu 7.7.2006 existoval ohľadom tejto skutočnosti len e-mail z 24.5.2006, z ktorého vyplýva, že

konateľ Tatralevy požaduje alebo kalkuluje na splnenie podmienok pre činnosť zlievarne a galvanizácie
kovov sumu približne 300.000,-Eur. To, že žalobca pochybnosti v dobe pred odstúpením mal, preukazuje
aj rozhodnutie jediného spoločníka a teda žalovaného zo dňa 2.6.2006, teda po tomto e-maily, kde
v bode 6 uvádzal, že považuje za potrebné preveriť podmienky udelené OÚ životného prostredia
v Poprade za účelom skolaudovania zlievarne a uvedenia galvanizovne do provizórnej prevádzky s

presným vyčíslením nákladov na splnenie podmienok. Ak dňa 2.6.2006 mal pochybnosti o tom, koľko
treba vynaložiť na získanie potrebných povolení pre spoločnosť Tatraleva, z čoho vyvodil dňa 7.7.2006
istotu, že v budúcnosti bude potrebné vynaložiť na získanie potrebných povolení pre spol. Tatraleva viac
ako 15.000,-Eur, preto nebola splnená podmienka na tzv. odstúpenie podľa ust. § 348 ods. 1 Obch. zák.,
pričom zároveň ďalšou vadou tohto odstúpenia je aj neexistencia výzvy, ktorú toto ust. predpokladá,
ktorou oprávnená strana má vyzvať povinnú stranu, aby bezodkladne zabezpečila splnenie budúcej

povinnosti.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru a mal za preukázané, že AF S.p.A. neodstúpil svojim
podaním zo 7.7.2006 skutočne a vážne od zmlúv o prevode obchodných podielov. Zo správania
žalovaného nemožno vyvodiť záver, aby svoje odstúpenie zo 7.7.2006 myslel vážne a toto odstúpenie
vyznieva ako reakcia na komplikované vzťahy s vtedajším konateľom Tatralevy pánom D´Agostom.

Dôkazy a skutočnosti o správaní sa žalovaného po jeho odstúpení preukázali, že žalovaný nemienil
svoje odstúpenie vážne a z tohto dôvodu je podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka takýto právny
úkon neplatný. Keďže súd považuje odstúpenie zo dňa 7.7.2006 za neplatný právny úkon, má za to,
že nemohlo dôjsť zo strany žalobcu dňa 7.2.2007 k jeho účinnému odvolaniu, avšak skúmanie účinkov
odvolania zo dňa 7.7.2006 by súd vyhodnocoval len za predpokladu, že by bol dospel k záveru, že

odstúpenie zo dňa 7.7.2006 je platné. Súd zároveň konštatuje, že k 7.7.2006 neboli vynaložené náklady
na získanie licencií a povolení vyššie ako 15.000,-Eur, kedy súd zhodnotil dôkazy označené samotným
AF S.p.A., ktoré mali slúžiť na preukázanie jeho tvrdení, že bude potrebné vynaložiť na získanie povolení
a licencií sumu prevyšujúcu 15.000,-Eur. Dôkazy, ktoré prezentoval žalovaný neboli spôsobilé potvrdiť a
preukázať tieto ním tvrdené skutočnosti a tak ku dňu 7.7.2006 neexistoval žiaden zmluvný a ani zákonný

dôvod pre odstúpenie od zmlúv o prevode obchodného podielu. Súd považuje tak ako vyššie uvádza,
tento právny úkon za neplatný a právnym následkom neplatnosti takéhoto úkonu je, že nevyvolalo
žiadne právne dôsledky a preto sú predmetné zmluvy o prevode obchodných podielov naďalej účinné a
žalovaný je povinný podľa nich splniť svoj záväzok zaplatiť žalovanú sumu, ktorá predstavuje zostatok
ceny za predaj obchodného podielu v Tatraleve.

Žalovaný je so zaplatením žalovanej sumy v omeškaní a právnym dôsledkom omeškania so splnením
peňažného záväzku je povinnosť platiť úroky z omeškania, ktoré si strany buď môžu dohodnúť alebo
žiadať priznať úroky z omeškania v zákonnej výške.

Podľa § 768f Obchodného zákonníka (prechodné ustanovenia účinné od 15.1.2009) ustanovenia účinné
od 15. januára 2009 sa nevzťahujú na omeškanie, ktoré vzniklo pred 15. januárom 2009.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní ak nesplní riadne a včas svoj záväzok a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže splniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení do 15.1.2009, ak je dlžník v omeškaní so splnením
peňažného záväzku alebo jeho časti je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v

zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky uplatňovaná
pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková
sadzbaEurópskejcentrálnejbankyplatnávprvýkalendárnydeňkalendárnehopolroka,sapoužijepočas
celého tohto polroka.Súd mal preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením ceny za predaj obchodného
podielu. Žalobca požadoval úrok z omeškania vo výške v súlade s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka
v znení do 15.1.2009 a to 14,25 % p.a.. Za rozhodujúci deň je treba považovať prvý kalendárny deň v

tom polroku, kedy dôjde k omeškaniu a podľa tejto základnej úrokovej sadzby sa určuje výška úrokov
na celý polrok a pokiaľ omeškanie trvá aj v druhom polroku, prípadne aj ďalších, výška úrokov pre
tento polrok ako aj ďalšie sa určí podľa základnej úrokovej sadzby uplatňovanej v jeho prvý kalendárny
deň. Keďže ustanovenie § 369 bolo prijaté v súvislosti so smernicou Európskeho parlamentu a rady
č. 2000/35/ES z 29.6.2000 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách, nová právna

úprava § 369 musí vychádzať z požiadaviek Smernice pretransformovaných na podmienky Slovenskej
republiky, pričom chápanie úroku z omeškania ako úroku fixného, nekorešponduje so smernicou a ak
by aj zákonodarca mal takýto úmysel, zrejme by v poslednej vete predmetného ustanovenia (§ 369
Obchodného zákonníka) nehovoril o použití základnej úrokovej sadzby platnej v prvý kalendárny deň
kalendárneho mesiaca „počas celého polroka“, ale o tom, že základná úroková sadzba uplatňovaná
pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu sa použije počas

celej doby omeškania. Vzhľadom k skutočnosti, že sa presadila koncepcia pohyblivého zákonu úroku z
omeškania, pre ktorú je typické to, že jeho výška sa v priebehu omeškania mení a aj to, že jeho výška
už ku dňu vzniku omeškania nie je stanovená vopred pevne, ale závisí od základnej úrokovej sadzby
Európskej centrálnej banky. Výrok rozsudku súd preto prispôsobil zneniu § 369 Obchodného zákonníka
a žalobcovi priznal z istiny úrok z omeškania vo výške tak ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Žalovaný žiadal, aby súd nepriznal žalobcovi požadovaný úrok z omeškania v prípade, ak by vyhovel
žalobe a to z toho dôvodu, že žalobca nemal prijať žalovaným ponúknuté plnenie kúpnej ceny, k čomu
predložil aj list z 5.12.2007 a taktiež poukázal na výslovné prehlásenia konateľa žalobcu pred súdom v
Lecco dňa 13.5.2008, keď žalobca, resp. pán D´Agosto odmietol akceptovať výlučné vlastnícke právo
žalovaného a odmietol prijať plnenie kúpnej ceny. Pokiaľ ide o list z 5.12.2007, ktorého obsahom je aj

pozvanie, aby sa pán D´Agosto dostavil do Talianska na miesto tam uvedené za účelom odovzdania
šeku vystaveného na sumu 400.000,-Eur, je potvrdením toho, že žalovaný si uvedomoval povinnosť
zaplatiť kúpnu cenu za prevod obchodných podielov a to v čase, keď mal ako on tvrdil 7.7.2006 odstúpiť
od zmlúv o prevode obchodných podielov. K zaplateniu tak malo dôjsť ešte pred splatnosťou, ktorá
bola určená v zmluvách o prevode obchodného podielu. V tomto smere súd vykonal dokazovanie, k

čomu sa vyjadril tak žalobca ako aj žalovaný, keď bolo zistené, že sa na pozvanie do Talianska žalobca
aj s právnym zástupcom dostavili, avšak mali im tam byť prednesené podmienky, s ktorými žalobca
nemohol súhlasiť a následne, keď ich už akceptovali, k vyplateniu 400.000,-Eur nedošlo. Podľa názoru
súdu, uvedená skutočnosť tvrdená žalovaným nemá vplyv na čas, od kedy je súdom úrok z omeškania
priznaný. V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. § 343 Obchodného zákonníka.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p., kedy v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu
väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní, súd môže
rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho

súdu na Krajský súd v Prešove, v dvoch vyhotoveniach.

Ak nebude povinnosť uložená v rozhodnutí dobrovoľne splnená, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 - t. j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).