Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, April 26, 2011

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/33/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5109204283
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2011:5109204283.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci

navrhovateľa: N. Q., bytom F. W., ul. P. č. XXX/X, zast. JUDr. Jaroslavou Starinskou, advokátkou so
sídlom Národná 19, Žilina, proti odporcovi: LODOSLAV, s.r.o., so sídlom v Lodne č. 272, v konaní o
porušenie pracovnoprávnych predpisov, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 27.2.2009 domáhal, aby súd rozhodol o návrhu za porušenie
pracovnoprávnych predpisov a to rozhodol, že výpoveď daná navrhovateľovi listom zo dňa 16.7.2008 je

neplatnáazaviazalodporcuzaplatiťnavrhovateľovináhradumzdyvovýške2.136,95eurspolusúrokom
z omeškania vo výške 8,5% ročne od 18.7.2008 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,
zaviazal odporcu na zaplatenie náhrady škody vo výške 3.000,- eur s úrokom z omeškania vo výške
8,5% od 18.7.2008 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd uznesením č.k. 14C/33/2009-58 zo dňa 1.2.2010 konanie o zaplatenie 2.136,95 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,5% ročne od 18.7.2008 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,

zaviazal odporcu na zaplatenie náhrady škody vo výške 3.000,- eur s úrokom z omeškania vo výške
8,5% od 18.7.2008 do zaplatenia zastavil.

Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že v zmysle pracovnej zmluvy vykonával pre zamestnávateľa prácu
stavebného robotníka s hodinovou mzdou 1,99 eur. Výplatný termín bol stanovený na 15. deň v mesiaci
nasledujúceho po mesiaci, za ktorý prislúcha mzda. Od 18. 07. 2008 prestal u odporcu pracovať a
odporca sním rozviazal pracovnú zmluvu dňa 18. 07. 2009. Zamestnávateľ mu mal v zmysle zákonníka

práce zaslať všetky potrebné doklady - zápočtový list, doklad o mzde za odpracované mesiace. Aj
napriek viacerým výzvam mu doklady vydal až 30.12.2008 a dovtedy sa nemohol inde zamestnať. Pre
absenciu dokladov sa nemohol prihlásiť ako nezamestnaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a
tým mu vznikol aj dlh na zdravotnej a sociálnej poisťovni. Z uvedených dôvodov nemal ani prostriedky
na živobytie.

Odporca uviedol, že navrhovateľovi zaslal list z 30.12.2008, v ktorom mu zaslal zápočtový list i rovnopis

výpovede, nakoľko si ho neprevzal vo firme mali záujem sa s sa vysporiadať zmierlivou cestou. Odporca
neustále nariekal, že má zvýšené výdavky spojené s birmovkou v rodine, či s tým, že dlhodobo
nepracoval, lebo bol PN apod.. Potom ako prevzal zálohu od konateľa vo výške 1500.- Sk, nenastúpil
do práce vôbec. Aj predtým jeho pracovné výkony boli neuspokojivé. Odporcovi sa nechcelo pracovať.Keďžeodporcanatel.výzvukonateľaodmietolsa16.7.2008dostaviťdosídlafirmyzaúčelomukončenia
prac. pomeru dohodou, vyhotovil odporca znenie výpovede a dňa 18.7.2008 mu ju doručili osobne v
miestejehobydliska.Odporcasijednovyhotovenievýpovedeprevzal,aleodmietolpodpísaťjejprevzatie

s odôvodnením, že už dal vec právnikovi a ten mu kázal nič nepodpisovať. Odovzdania výpovede a
odmietnutia jej prevzatia bol osobne prítomný konateľ spoločnosti Q. C. a majster zo stavby H. S..
Uviedol, že danú skutočnosť má potvrdzovať aj navrhovateľ vo svojom podaní z 27.2.2009, keď tvrdí
„zamestnávateľ mi rozviazal pracovnú zmluvu dňa 18.7.2008".

Súd neprihliadal na ďalšie ospravedlnenie právnej zástupkyne navrhovateľa, ktorá v konaní opätovne
ospravedlňovala svoju neúčasť z dôvodu choroby, pričom pojednávanie už opätovne z toho dôvodu
odročil a posledným ospravedlnením práceneschopnosť právna zástupkyňa nepreukázala. Navyše,
diagnóza bola stanovená na chorobu iná psoriáza s povolenými vychádzkami a teda právna zástupkyňa
sa mohla na pojednávanie zúčastniť, prípadne zabezpečiť substitučné zastúpenie.

Na pojednávaní účastníci zotrvali na svojich vyjadreniach. Navrhovateľ uviedol, že netrvá na
ďalšom zamestnávaní. Obaja účastníci zhodne uviedli, že listom zo dňa 30.12.2008 doručil odporca
navrhovateľovi návrh dohody na rozviazanie pracovného pomeru, nie výpoveď. Navrhovateľ udával, že
výpoveď mu nikdy nebola doručená, odporca mu predložil na podpis dohodu o rozviazaní pracovného
pomeru, túto však nepodpísal. Odporca zotrval na tom, že výpoveď predložil navrhovateľovi, avšak ten

odmietol potvrdiť prevzatie.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením listinných dôkazov a zistil nasledovný
skutkový stav:

Navrhovateľ vymedzil predmet konania návrhom, ktorý po doručení uznesenia ktorým súd vyzval
navrhovateľa na odstránenie vád č.k. 14C/33/2009-24 zo dňa 7.7.2009 upravil tak, že žiadal určiť
neplatnosť výpovede danej navrhovateľovi listom odporcu zo dňa 16.7.2008.

Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým

skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Súd vzhľadom na množstvo jednotlivých listín, ktorými by mohol byť ukončený pracovný pomer niekoľko
krát zisťoval ich jednotlivé doručenie, resp. kedy sa navrhovateľovi dostali do dispozície.

Navrhovateľ v konaní tvrdil a tvrdil to aj listom Inšpektorátu práce zo dňa 1.12.2008, „... nakoľko
som nebol spokojný s pracovnými podmienkami a vyplácaním mzdy bez výplatných pások som podal
10.7.2008 žiadosť rozviazanie pracovného pomeru. Od zamestnávateľa som nedostal žiadne písomné
vyrozumenie ohľadom rozviazania pracovného pomeru ani poslanie mojich výplatných pások o ktoré

som žiadal ...Po ukončení pracovného pomeru som sa hlásil na Úrade práce v Považskej Bystrici,
kde ma nezaevidovali s odôvodnením, že nemám doklad o rozviazaní pracovného pomeru, znova som
žiadal písomne aj telefonicky zamestnávateľa, aby mi poslal rozviazanie pracovného pomeru, doteraz
mi ho neposlal. Zamestnávateľ so mnou pracovný pomer ukončil 18.7.2008 to som ani nevedel až
na zdravotnej poisťovni som sa dozvedel, že pracovný pomer je ukončený....". Návrhom navrhovateľ

tvrdil, že odporca ho poškodil tým, že dňa 18.7.2008 rozviazal pracovnú zmluvu a neposlala mu všetky
písomnosti týkajúce sa skončenia pracovného pomeru, rozviazanie pracovného pomeru mu poslal
zamestnávateľ dňa 30.12.2008.
Teda navrhovateľ jasne prezentoval záujem ukončiť pracovný pomer a nezáujem ďalej pracovať u
odporcu. Túto skutočnosť potvrdil aj na otázku súdu v súvislosti s uplatňovanými nárokmi z neplatnosti

rozviazania pracovného pomeru.
Odporca však tvrdil, že navrhovateľ dňa 10.7.2008 nebol v spoločnosti a nežiadal rozviazanie
pracovného pomeru dohodou. Teda dňa 10.7.2008 nemohol prijať návrh a nemohlo dôjsť k rozviazania
pracovného pomeru medzi účastníkmi dohodou.
Následný návrh na rozviazanie pracovného pomeru dohodou datovaný dňa 18.7.2008, ktorý bol

urobený v písomnej forme nebol prijatý navrhovateľom a teda k rozviazaniu pracovného pomeru
nedošlo ani týmto spôsobom. Spis Inšpektorátu práce v Žiline síce obsahuje aj podpísanú dohodu
a rozviazaní pracovného pomeru (čl. 100), ale navrhovateľ ako účastník na strane zamestnancupodpisneautentifikoval,odporcaskončeniepracovnéhopomerutýmtospôsobomnedeklaroval,tedasúd
ukončeniepracovnéhopomerutýmtospôsobom(dohodoupodľa§60Zákonníkapráce)nepredpokladal.
Súd sa ďalej zaoberal skutočnosťou, kedy a či bola navrhovateľovi doručená výpoveď, ktorou odporca

rozviazal pracovný pomer s navrhovateľom. Dôvod rozviazania pracovného pomeru je v tomto štádiu
nepodstatný. Navrhovateľ udával, že výpoveď mu nebola doručená a to ani po opätovnom zisťovaní
súdu ani po nahliadnutí na kópiu na čl. 75. Odporca uvádzal doručenie osobne pri stretnutí v Považskej
Bystrici dňa 18.7.2008. Toto doručenie však popieral navrhovateľ. Súd však zhodnotil všetky dôkazy
aj vo vzájomnej súvislosti s tým, čo účastníci uviedli počas pojednávania a čo počas pojednávania

vyšlo najavo. Kópia listiny bola založená do spisu dňa18.10.2010 podaním odporcu zo dňa 18.10.2010.
Nakoľko navrhovateľ bol nahliadnuť do spisu 19.10.2010, teda s týmto listinným dôkazom mohol
byť oboznámený až týmto dňom. Výpoveď už však uvádza v podaní zo dňa 14.7.2009, ktorým
odstraňoval vady návrhu. Obaja účastníci zhodne uvádzali, že výpoveď nebola doručovaná listom zo
dňa 30.12.2008, hoci v sprievodnom liste bola uvádzaná. Teda výpoveď musela byť navrhovateľovi
doručená odporcom dňa 18.7.2008 pri stretnutí v Považskej Bystrici. Iný spôsob doručenia teda nebol

tvrdený a ani možný. Vzhľadom na uvedené súd ustálil, že navrhovateľovi bola doručená výpoveď dňa
18.7.2008, ktorej neplatnosti sa domáhal žalobou zo dňa 27.2.2009, teda o uplynutí prekluzívnej lehoty
na uplatnenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru.
Vzhľadom na možné nároky z neplatnosti rozviazania pracovného pomeru podľa § 79 ods. 3 písm.
a/ Zákonníka práce, sú účinky možného rozhodnutia vyhovením alebo zamietnutím žaloby dosahom

obdobné, pretože z dôvodu, že navrhovateľ netrvá na tom, aby ho odporca naďalej zamestnával, jeho
pracovný pomer aj v prípade neplatnosti výpovede by skončil uplynutím výpovednej doby. Teda dosah
je rovnaký či došlo k ukončeniu pracovného pomeru výpoveďou platne alebo neplatne. Povinnosťou
zamestnávateľa, teda odporcu je zaplatiť mzdu do konca pracovného pomeru. Teda ak nedošlo k
uspokojeniu tohto nároku (čomu nenasvedčujú listiny v spise s inšpektorátu práce) v prípade žiadosti

navrhovateľa bude nevyhnutné daný nárok upokojiť. Na vznik alebo zánik tohto práva je bezvýznamný
výrok v tomto konaní.

Nakoľko však súd ustálil, že navrhovateľ uplatnil nárok po uplynutí prekluzívnej doby, ktorá uplynula dňa
30.11.2008, súd návrh v plnom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Nakoľko si však úspešný odporca
náhradu trov konania neuplatnil, súd mu tento nárok nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).