Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 19, 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 19C/321/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112221634
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7112221634.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdKošiceIsudkyňouJUDr.ZuzanouStolárovouvprávnejvecižalobcu:HomeCreditSlovakia,

a.s., so sídlom v Piešťanoch, Teplická 147, IČO: 36 234 176, zastúpeného advokátskou kanceláriou
ERASMUS LEGAL, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Justičná 9, IČO: 36 789 615, proti žalovanému: Q.
I., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom v W., C. X, toho času na neznámom mieste, zastúpenému
opatrovníčkou J. J., zamestnankyňou tunajšieho súdu, za účasti vedľajšieho účastníka: občianske
združenie OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom v Košiciach, Sofijská 13, zastúpeného advokátom
JUDr. Ladislavom Miklušom, so sídlom v Košiciach, Stará Baštová 2, o zaplatenie 898,78 Eur s
príslušenstvom a trovy konania, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov konania a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania
n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 23.08.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 898,78 Eur
a trov konania vyčíslených v žalobe.

Podľa ust. § 29 ods. 2 O.s.p. súd ustanovil žalovanému, ktorého pobyt súdu nie je známy, opatrovníčku,
ktorá sa vo veci nevyjadrila.

V priebehu konania na stranu žalovaného vstúpilo ako vedľajší účastník občianske združenie, ktoré
žiadalo žalobu zamietnuť.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., súd vo veci nenariaďoval pojednávanie a po oboznámení sa so žalobným
návrhom a listinnými dokladmi zistil nasledovný skutkový stav veci.

Zo žalobného návrhu a z pripojenej Úverovej zmluvy č. 5410060551 vyhotovenej dňa 15.10.2004 súd

zistil, že žalobca a žalovaný uzatvorili predmetnú zmluvu v písomnej podobe, ktorej predmetom bolo
dojednanie výšky úverového rámca 30.000,- Sk pri výške mesačnej splátky 1.200,- Sk, odchýlky od
základnej úrokovej sadzby 0,2 % a spôsobu úhrady splátok poštovou poukážkou s tým, že platnosť a
účinnosť zmluvy nastáva dňom 09.11.2004. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy podľa bodu 2 zmluvy súÚverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.. Ďalej zo zmluvy vyplýva podľa
bodu 1, že termín splatnosti mesačnej splátky je vždy k 20. dňu v mesiaci.

Z písomnej špecifikácie žalovanej čiastky - písomné podanie žalobcu z 23.04.2014 a tiež z listinného

dokladu - prehľad pohybu na poskytnutom úvere (č. l. 15 spisu) súd zistil, že žalovaný v zmysle
uzatvorenej zmluvy vyčerpal celkovú peňažnú sumu 1.553,48 Eur jednotlivými výbermi v období od
03.12.2004 do 17.10.2008. Z takto poskytnutých peňažných čiastok vrátil žalobcovi celkovú sumu
2.349,97 Eur (v období od 20.01.2005 do 20.01.2010).

Právny zástupca žalobcu vo svojom písomnom podaní zo dňa 23.04.2014 vyšpecifikoval a zdôvodnil
žalovanú sumu 898,78 Eur ako dlžnú istinu 868,23 Eur, t.j. sumu úveru bez úrokov z úveru vypočítanú

ako rozdiel čerpaného úveru vo výške 1.553,48 Eur a čiastky 685,25 Eur, ktorú žalovaný uhradil na
istinu, poplatok za výpis z účtu vo výške 1,49 Eur, úrok z úveru vo výške 24,91 Eur, zmluvnú pokutu
vo výške 3,19 Eur uplatňovanú v zmysle § 2 Hlavy 11 ÚP vo výške 8 % z čiastky, z ktorej úhradou je
klient v omeškaní, pričom žalovanému bola táto zmluvná pokuta vyčíslená zo splátky predpísanej dňa
31.01.2010 a úroku z omeškania vo výške 0,96 %, ktorý predstavuje úrok z omeškania v jeho zákonnej

výške za 90 dní omeškania z omeškanej čiastky 39,83 Eur za obdobie od 20.11.2009 do 26.02.2010 pri 9
% úrokovej sadzbe ročne. V ďalšom právny zástupca žalobcu poukázal na znenie § 7 Hlavy 7 ÚP s tým,
že v zmysle zaslaného Sadzobníka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá výška úrokovej sadzby
2,21 % mesačne (26,52 % ročne) s tým, že v Sadzobníku bola dohodnutá aj výška ďalších poplatkov, a
to poplatok za výpis z úverového účtu vo výške 45,- Sk (1,49 Eur) od 01.06.2004, či poplatok za výber

z bankomatu vo výške 69,- Sk (2,29 Eur). Preto mal za to, že v zmysle ustanovení zmluvy o RÚ a ÚP
je zrejmé, že žalovaný vedel, resp. mal a mohol vedieť, že splátka úveru pozostáva aj úroku z úveru a
prípadných poplatkov, ktorých výška bola špecifikovaná v Sadzobníku.

Vedľajší účastník vstúpil do predmetného konania na stranu žalovaného ako spotrebiteľa písomným
podaním zo dňa 25.04.2013. Po tom, čo mu zo strany súdu bol doručený žalobný návrh s prílohami, vo

svojom písomnom vyjadrení k žalobe poukázal na to, že úverová zmluva je v rozpore s ustanovením §
4 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy, nakoľko
neobsahujevšetkynáležitostipodľacitovanéhoustanoveniaosume,počteatermínochsplatnostiúrokov
a iných poplatkov za výber z bankomatu a za výpis z úverového účtu, pričom navyše podľa § 4 ods.
5 zákona č. 258/2001 Z.z. v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy, od spotrebiteľa nemôže veriteľ

požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Okrem toho
chýba aj údaj o RPMN, ktorý je možné ustáliť aj pri úverovom rámci. S poukazom na § 37 ods. 1
OZ ide o neplatný úkon, na základe čoho žalobca má nárok na vrátenie poskytnutých finančných
prostriedkov istiny len z titulu nároku na základe bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ zo splátkového
kalendára pripojeného k úverovej zmluve vyplýva, že žalovaný čerpal úver v celkovej výške 1.550 Eur

a doposiaľ uhradil žalobcovi sumu 2.311 Eur, požadoval žalobu zamietnuť, keďže žalovaný preplatil
na úver oveľa viac ako mu bolo požičané. Okrem toho si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v
celkovej výške 118,75 Eur.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších zmien a
predpisov, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných

prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským

úverom.

Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.Podľa § 3 ods. 2 zákona citovaného zákona, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.6.2006,

zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa ust. § 4 ods. 2 cit. zákona v znení účinnom do 30.6.2006, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa ust. § 4 ods. 4 cit. zákona v znení účinnom do 30.6.2006, pri nesplnení podmienok podľa odsekov
2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Podľaust.§4ods.5cit.zákonavzneníúčinnomdo30.6.2006,odspotrebiteľanemôževeriteľpožadovať
úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Z prevedeného dokazovania má súd preukázané, že účastníci konania súčasne ako zmluvné strany

uzatvorili dňa 15.10.2004 úverovú zmluvu, na základe ktorej žalobca s účinnosťou od 09.11.2004 v
rámci dojednaného úverového rámca umožnil žalovanému prostredníctvom úverovej karty čerpanie
peňažných prostriedkov, pričom v konaní má súd preukázané, že žalovaný na základe toho vyčerpal
peňažné prostriedky v celkovej výške 1.553,48 Eur, z ktorých vrátil žalobcovi celkovú čiastku 2.349,97
Eur. Z dojednaných podmienok predmetnej úverovej zmluvy súd ďalej zistil, že úverová zmluva vo

svojom texte neupravuje konkrétnu výšku úrokovej sadzby; podľa tvrdenia žalobcu, táto mala byť
upravená v sadzobníku. Okrem toho, úverová zmluva vo svojom texte neupravuje dojednanie žiadnych
poplatkov; ich špecifikácia a výška podľa znenia úverových zmluvných podmienok mala byť daná
sadzobníkom poplatkov a odmien. Z uvedeného vyplýva, že absencia týchto údajov- úrokov z úveru a
poplatkovpriamovzmluvemázanásledok,žezmluvajesíceplatná,pretožežalovanýúverzačalčerpať,

súčasne úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov. V tejto súvislosti poukaz na sadzobník jevzhľadomnadikciuzákonapretobezprávnejrelevancie.Nazákladetakéhotoprávnehoposúdeniatreba
vychádzať z toho, že žalovaný z poskytnutých peňažných prostriedkov vrátil celý úver v jeho poskytnutej
čiastke, dokonca ho preplatil o sumu 796,49 Eur, v ktorej čiastke nepochybne sú zahrnuté aj žalobcom

požadovaná zmluvná pokuta 3,19 eur a úrok z omeškania 0,96 eur. Žalovaný preto k dnešnému dňu
nedlhuje žalobcovi na predmetnom úvere žiadnu čiastku, na základe čoho súd žalobu zamietol ako
nedôvodnú v celom rozsahu.

Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého neúspešný žalobca v
tomto konaní nemá právo na náhradu trov konania. V zmysle ust. § 151 ods. 1 O.s.p. súd o náhrade

trov konania úspešného žalovaného nerozhodol z dôvodu absencie takéhoto návrhu.

V zmysle zásady, že vedľajší účastník „zdieľa“ osud hlavného účastníka, vedľajšiemu účastníkovi by
patrila náhrada trov konania vo vzťahu ku žalobcovi v podobe trov právneho zastúpenia. Pri rozhodovaní
náhrady trov konania tomuto vedľajšiemu účastníkovi súd súčasne aplikoval ustanovenie § 150 ods. 1
O.s.p., podľa ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov
konania celkom alebo sčasti priznať.

K postupu podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p. súd uvádza, že predmetné ustanovenie je zákonným
ustanovením, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za
výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia
ustanovení o náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam.
Zákon preto ustanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť k rozhodnutiu súdu k zmierneniu

dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie
dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho
použitiajeexistenciadôvodovhodnýchosobitnéhozreteľaprenepriznanienáhradytrovinakúspešnému
účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže
dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo v určitej procesnej situácii. Tento dôvod je teda

daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Dôvody hodné osobitného
zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade je potrebné pri posudzovaní
okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch
(všetkých) účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho,
ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba brať tiež

také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní
(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2009 sp. zn. 4M Cdo 18/2008).

K dôvodom, pre ktoré súd aplikoval v danom prípade ust. § 150 O.s.p. a na základe toho vedľajšiemu
účastníkovi nepriznal náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia, súd ďalej
uvádza nasledovné:

1/ Podstatou vstupu vedľajšieho účastníka do predmetného konania v podobe združenia na ochranu
spotrebiteľa je zabezpečiť žalovanému kvalifikovanú obranu proti žalobe, keďže v danom prípade
ide nepochybne o spotrebiteľa. Je nepochybné, že vedľajší účastník vstúpil do konania tzv. naslepo,
nemajúc vlastne žiadne informácie o predmetnom konaní. Preto musel počítať aj s tou možnosťou, že
jeho účasť v konaní (a teda aj jeho prípadné trovy) nebude nevyhnutná, napr. ak sám žalovaný bude

schopný sa kvalifikovane brániť alebo sa sám dá zastúpiť advokátom, alebo pôjde o prípad, kedy nebude
dôvod niečo namietať voči uplatnenému nároku a pod.

2/ Bez ohľadu na to, či účastník (resp. vedľajší účastník) namieta napr. neplatnosť zmluvnej podmienky
pre jej neprijateľnosť alebo namieta nekalú obchodnú praktiku, prípadne v tomto prípade či namieta
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, súd je povinný ex offo skúmať, či si žalobca nárok uplatňuje z

neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo z nekalej obchodnej praktiky a vo vzťahu k predmetnej žalobe
skúma,čisúsplnenéhmotnoprávnepodmienkyprepriznanienároku;dokoncasúčinnosťouod1.5.2014
je súd povinný prihliadať na premlčanie nároku bez toho, aby sa spotrebiteľ tohto premlčania dovolával
(§ 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení, pozn. súdu). To znamená, že
sám účastník ako spotrebiteľ, o ktorom sa predpokladá že je tou slabšou zmluvnou stranou, súčasne v

súdnom konaní ako účastník konania môže byť pasívny alebo bez právnych znalostí, pretože súd mápovinnosť poskytnúť mu ochranu vo vyššie uvedenom smere a preto je vôbec na zváženie, do akej miery
sú vstupy vedľajších účastníkov v spotrebiteľských veciach z ich vlastnej iniciatívy odôvodnené a v tejto
súvislosti ich prípadné trovy účelne vynaložené.

3/ Napokon treba dodať, že paušálny vstup vedľajšieho účastníka do všetkých konaní, v ktorých žalobca
vystupuje, bez zreteľa na stav konkrétneho súdneho konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť jeho úkonov,
nemožno považovať za dôkaz o jeho vôli naplniť cieľ

svojej činnosti. S prihliadnutím na cieľ vedľajšieho účastníka, ktorým je ochrana a presadzovanie
oprávnených záujmov spotrebiteľa, a na konkrétne okolnosti prípadu a to najmä skutočnosť, že vstúpil

do konania ako profesná organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu, a splnomocnil na
svoje zastúpenie advokáta, hoci zo samotnej jeho podstaty vyplýva, že musí byť schopný pomáhať tomu
účastníkovikonania,nastranektoréhovstupujedokonania,nemožno-akoužbolouvedené-považovať
jeho trovy za účelne vynaložené a tiež nemožno opomenúť skutočnosť známu súdu z iných vecí, v
ktorých je ten istý žalobca, ako v prejednávanej veci, že aj iné subjekty s rovnakým predmetom činnosti
(cieľom) ako vedľajší účastník, vstupujú do toho istého konania na strane žalovaného ako vedľajší

účastník a na svoje zastúpenie splnomocňujú advokáta, čo nutne vedie k úvahe, že

primárnou pohnútkou pre vstup do konania nie je ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa

(bod 3/ je výňatkom z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.05.2013 sp. zn.
5Co/102/2013, pozn. súdu).

Komplexným posúdením všetkých vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že trovy

vedľajšieho účastníka nemožno považovať za účelne vynaložené trovy. Z toho dôvodu súd náhradu trov
konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal vôbec.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do

15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona

(§ 251 O.s.p.).