Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 23, 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8C/276/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210936
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5612210936.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR,
Župné nám. 13, Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody 175 eur a náhradu nemajetkovej ujmy
221,28 eur, samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovanému s a n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu okresnému súdu dňa 27.09.2012 domáhal, aby súd
medzitýmnym rozsudkom rozhodol tak, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá žalobcovi vznikla
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Lipt. Mikuláš, pretože nerozhodol o návrhu na
zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní, vedenom pre vymoženie pohľadávky žalobcu, ktorá

vznikla neplnením záväzku povinnou Z. K., J.. XX.XX.XXXX vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č.
5370194. Vydanie medzitýmneho rozsudku odôvodnil potrebou deklarácie porušenia práva žalobcu
na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe 30 dní, v
spojení s porušením žalobcovho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v primeranom
čase, nutnosťou deklarácie porušenia jeho práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny
proces a nutnosťou deklarácie porušenia princípov právneho štátu nesprávnym úradným postupom

Okresného súdu Lipt. Mikuláš (konkrétne princípy legality, ochrany legitímnych očakávaní, ochrany
dôvery v právo, právnej istoty). Vydanie medzitýmneho rozsudku odôvodnil tiež potrebou nahradiť
žalobcovi nemajetkovú ujmu a majetkovú škodu spôsobenú v priamej príčinnej súvislosti s porušením
týchto práv. Rozsudkom vo veci samej sa domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie majetkovej
škody 175 eur a nemajetkovej ujmy 221,28 eur. Žalobu odôvodnil tým, že exekučný Okresný súd Lipt.
Mikuláš nerozhodol v exekučnom konaní, vedenom súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 182/2005,
o návrhu spísanom žalobcom ako oprávneným dňa 18.11.2010 na zmenu súdneho exekútora v

zákonom stanovenom čase, hoci prejednávaná vec nebola nadmerne právne zložitá a nevyžadovala
s účastníkmi spoluprácu, podstatne ovplyvňujúcu čas potrebný pre rozhodnutie. Žalobca vyvinul
enormné úsilie na docielenie vecného posunu v exekučnom konaní. O všetkých okolnostiach priebehu
skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody, sa poškodený dozvedel po doručení uznesenia
exekučného súdu zo dňa 13.04.2011 o zmene súdneho exekútora. Výšku škody odôvodnil tým, že
čiastka 70 eur predstavuje náklady vynaložené žalobcom na správu pohľadávky prostredníctvom

pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, 40 eur sú náklady vynaložené
na udržiavanie a správu informačného systému, 50 eur bolo vynaložených na administráciu listín
a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom a 15 eur na administratívne spracovanie textovurgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde. Požiadavku na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch
odôvodnil tak, že márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania poškodeného,

že správnym postupom súdu dôjde k zámene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a
účinnému vymoženiu pohľadávky. Nesprávnym úradným postupom exekučného súdu boli oprávnené
záujmy žalobcu vystavené nasledovným rizikám: neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho
exekútora exekučným súdom nastalo riziko zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania pre
stratu kontaktu s povinným a riziko insolvencie povinného. Neexistuje akýkoľvek účinný vnútroštátny

prostriedok nápravy spôsobilý reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných
nárokov a základých práv žalobcu spojený s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času,
čo vyvolalo u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj jej majiteľov pocity
frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty, nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Úplne zbytočné
a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti
s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít

žalobcu, zánik už vytvorených podnikateľských plánov, vznik straty zisku z realizovaného obchodu
a hospodársku stratu na strane žalobcu aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná
situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších
rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na
spravodlivéusporiadanievzťahov,dosiahnutiaadekvátnejnápravyaprimeranejsatisfakciezaporušenie

základných práv a princípov právneho štátu. Pri určovaní výšky primeranej náhrady nemajetkovej ujmy
vychádzal žalobca z doktríny prijatej Ústavným súdom, podľa ktorej je spravodlivé, ak sa na každý rok
poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 663,88 eur. Žalobca si ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania
a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase

stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík,
ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym
úradným postupom exekučného súdu) uplatňuje alikvotným pomerom 55,32 eur za každý mesiac
omeškania činnosti exekučného súdu, sumu 221,28 eur (exekučný súd bol nečinný viac ako 146
dní). Žalobca podľa § 15 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. písomne požiadal žalovaného o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody, do podania tejto žaloby žalovaný na podanú žiadosť pozitívne
nereagoval. Ako dôkaz na preukázanie tohto tvrdenia označil spis Ministerstva spravodlivosti SR k
predbežnému prerokovaniu nároku žalobcu a potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku založené v spise Okresného súdu Liptovský Mikuláš žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti
žalovanému Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR, ktorej predmetom je náhrada škody

vzniknutá pri nesprávnom úradnom postupe pri výkone exekúcie záväzku, vyplývajúceho zo zmluvy o
úvere č. 6111489 dlžníčky D. V., J.. XX.XX.XXXX, sp. zn. súdneho exekútora EX 15058/2011.
Žalovanývpísomnejodpovediz27.02.2014navrhol zamietnutiežaloby. Jednýmzdôvodovodmietnutia
sťažnosti žalobcu na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu Ústavným súdom
SR vo viacerých konaniach (napr. II.ÚS 2011/2012, IV.ÚS 366/2012 a tiež IV. ÚS 374/2012) bolo

neoznačenie spisových značiek exekučných konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému
postupu. Nie je jasný titul nároku na náhradu škody. Žalobca neuvádza kroky, ktoré podnikol na
odstránenie neželaného stavu, spočívajúceho v tvrdených prieťahoch v súdnom konaní. Žalovaný
tiež namietol, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v
konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Zákonnou podmienkou

súdneho konania o nároku na náhrady škody je jeho predbežné prerokovanie (§ 15 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z.z.). Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 23.04.2012 boli
žalovanému doručené v ten istý deň. Žaloba na súde bola podaná 27.09.2012, teda pred uplynutím
zákonnej 6-mesačnej lehoty určenej zákonom 514/2003 Z. z.. Všeobecným predpokladom rozhodnutia
o zmene súdneho exekútora je žiadosť oprávneného obsahujúca uvedenie súdneho exekútora, ktorý má

nahradiť pôvodného exekútora. Žalovaný pripúšťa, že v niektorých prípadoch mohol súd rozhodnúť o
zmene súdneho exekútora po uplynutí zákonnej 30-dňovej lehoty, najmä ak súdny exekútor neposkytol
exekučnému súdu potrebnú súčinnnosť, čo je dôvod objektívny pre nerozhodnutie aj o trovách konania
a postúpenie veci novému exekútorovi. Žalobcovi nič nebránilo využiť zákonný prostriedok nápravy,
akým je podanie sťažnosti predsedovi súdu, čím porušil prevenčnú povinnosť podľa § 415 Obč. zák..

Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 16/02, v zmysle ktorého Ústavný súd SR
nedodržanie lehôt, uvedených v zákone, nepovažuje automaticky na porušenie práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej
veci. Pojem zbytočné prieťahy, obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je autonómnym pojmom, ktorýnemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. Rozhodovanie o žiadosti o
zmene exekútora si vyžaduje výzvu pôvodnému exekútorovi na vyčíslenie trov, o ktorých súd rozhoduje
spolu s rozhodnutím o zmene exekútora a na zaslanie exekútorského spisu za účelom postúpenia veci

novému exekútorovi. Vzhľadom na povahu úkonu, zákonnú lehotu, nečinnosť žalobcu a nevyhnutnosť
vykonať aj ďalšie úkony nemožno nerozhodnutie o zmene exekútora v zákonnej lehote považovať
za zbytočné prieťahy, teda za nesprávny úradný postup. Z existencie prieťahov v súdnom konaní
môže konajúci súd pri rozhodovaní o náhrade škody v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z.
vychádzať len v prípade, ak boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti

o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom
konaní (ak sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok
prieťahy v súdnom konaní), právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva o porušení
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného
súdu SR o ústavnej sťažnosti, konštatujúcom porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Žalobca si vo vzťahu k tomuto predpokladu nesplnil povinnosť tvrdenia ani povinnosť tvrdenie

preukázať. V zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. žalovaný vzniesol námietku premlčania práva
na náhradu škody pri každom uplatnenom nároku žalobcu, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej
lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.04.2009, teda 3 roky pred dňom,
kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. K materiálnej škode
uplatnenej žalobcom žalovaný uviedol, že nebola preukázaná jej existencia ani výška. Žalobca ako

spoločnosť zaoberajúca sa spotrebiteľskými úvermi k svojej činnosti potrebuje a využíva informačný
systém, náklady na jeho prevádzkovanie, správu a údržbu mu vznikli bez ohľadu na tvrdené prieťahy.
Žalobca neuvádza, či sa domáha skutočnej škody, alebo ušlého zisku v zmysle § 17 ods. 1 zák. č.
514/2003 Z. z. a účelovo požaduje za veľmi všeobecne uvedené činnosti paušálne sumy. Pri výške
náhradynemajetkovejujmyžalovanýcitovalustanovenie§17ods.2a§17ods.3zák.č.514/2003Z.z.a

poukázal na to, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické. Odškodnenie právnickej
osoby za nemajetkovú ujmu, spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní, nie je možné vzťahovať na
pocity fyzických osôb, ktoré sa na činnosti právnickej osoby zúčastňujú, lebo im ujma priamo nevzniká.
Žalobca uvádzaný zánik podnikateľských aktivít a plánov bližšie nekonkretizuje a nepreukazuje, že
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením. Je potrebné prihliadať na dobré

mravy a na poškodenú osobu. Celkové náklady úverov poskytovaných žalobcom, ktoré pozostávajú z
úrokov a iných poplatkov, v niektorých prípadoch predstavujú takmer 100 % ročne zo sumy získanej
dlžníkom od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Dlžníci sa zaviazali v prípade nesplnenia zmluvných
záväzkov platiť sankciu vo výške 0,25 % denne, čiže 91,25 % ročne. Žalobca a jeho praktiky sú vnímané
verejnosťou negatívne, o čom svedčí článok v denníku SME zo 16.07.2012 a boli aj predmetom záujmu

Európskejkomisie,očomsvedčíjejlist.Právepodnikateľskáčinnosťžalobcupodnietilazvýšenúpotrebu
ochrany práv spotrebiteľov. Žalovaný považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi, ak si žalobca
uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť práve pri
spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu. Aj v prípade porušenia práva žalobcu
samotné konštatovanie porušenia práv musí byť považované za dostačujúce. Vychádzajúc zo základnej

charakteristiky príčinnej súvislosti nemožno tvrdiť, že žalobcovi škoda vznikla postupom okresného
súdu. Žalobca nepreukázal ani existenciu príčinnej súvislosti (nemožno tvrdiť, že žalobcovi škoda
vznikla postupom exekučného súdu). Žalovaný si v tomto vyjadrení uplatnil právo na náhradu trov
konania, ktoré nevyčíslil.

Na pojednávaní dňa 23.06.2014 sa nezúčastnil ani jeden z riadne a včas predvolaných účastníkov.
Súd po zistení, že sú splnené podmienky pre vykonanie pojednávania vec prejednal v neprítomnosti
účastníkov konania, prihliadajúc na obsah spisu a doteraz vykonané dôkazy s poukazom na § 101
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej iba Obč. súd. por.).Žalovaný ospravedlnil neúčasť
na pojednávaní podaním zo 16.06.2014 bez toho, aby navrhol odročenie pojednávania z vážneho

dôvodu.Žalobcaelektronickýmpodanímz20.06.2014navrholzrušeniepojednávaniatvrdiac,žedoteraz
nebolo rozhodnuté o nestrannosti a zákonnom sudcovi na základe námietky žalobcu. Súd zdôrazňuje,
že o tomto návrhu žalobcu rozhodol Krajský súd v Žiline už uznesením zo dňa 31.01.2013 č.k.
9NcC/73/2013-16, právoplatným 14.02.2014, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa
14.02.2014, o čom svedčí podpis na doručenke do vlastných rúk. Neúčelným a nehospodárnym bolo

rozhodovať v zmysle procesného návrhu žalobcu medzitýmnym rozsudkom o základe prejednávanej
veci a prenechať rozhodnutie o výške žalovaného nároku ďalšiemu rozsudku. Navyše sa žalobca
domáha, aby súd medzitýmnym rozsudkom určil, že žalovaný je zodpovedný za škodu vzniknutú
žalobcovitým,žeexekučnýsúdnerozhodoložiadostiozmeneexekútora,alevžalobesamotnejtvrdí,žeexekučný súd o tejto žiadosti rozhodol, aj keď oneskorene. Ak by aj žaloba čo do základu bola dôvodná,
rozhodnutie o výške plnenia by nevyžadovalo rozsiahle dokazovanie. Procesný návrh na neprejednanie
veci z dôvodu, že žalobca požiadal o vyčíslenie náhrady škody súdneho znalca nie je bez ďalšieho

dôvodom odročenia pojednávania.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľačl.48ods.2ÚstavySlovenskejrepublikykaždýmáprávo,abysajehovecverejneprerokovalabez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom

Podľa čl. 6 ods. 1 veta prvá Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd
každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislýmanestrannýmsúdomzriadenýmzákonom,ktorýrozhodneojehoobčianskychprávachalebo
záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 01.01.2013 (ďalej len Zákon) právo na náhradu

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku
rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,
komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 Zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o

predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 Zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do
šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.

Postupujúc podľa označenej právnej úpravy súd žalobu zamietol pre neunesenie žalobcovho dôkazného
bremena. Dôkaznú povinnosť (ktorá má dve časti: účastník je povinný najskôr relevantné skutkové
tvrdenia predniesť a následne je povinný preukázať ich pravdivosť relevantnými dôkazmi) a dôkazné
bremeno nesú účastníci konania.Úlohou súdu je vykonať navrhnuté dôkazy, ak ich uzná za právne

relevantné. Občiansky súdny poriadok v § 120 ods. 1 ukladá účastníkom dôkaznú povinnosť ohľadom
ich tvrdení. Procesným dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je zamietnutie žaloby.

Vprejednávanomprípadesúdvprvomradeskúmalsplneniezákladnéhopredpokladuuplatnenianároku
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom na súde, ktorým je v zmysle §-u

15 ods. l zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 01.01.2013 predbežné prerokovanie nároku na
základe písomnej žiadosti poškodeného podanej na príslušnom orgáne, ktorým je v súdenom prípade
Ministerstvo spravodlivosti SR. Žalobca tvrdil, že o predbežné prerokovanie nároku požiadal písomnou
žiadosťou žalovaného, keď potvrdenie o prijatí tejto žiadosti žalobcu žalovaným je založené v inom
spise Okresného súdu Lipt. Mikuláš. Súd musí upozorniť na skutočnosť, že v tomto súdnom konaní

je žalovaným štát - Slovenská republika - ako nositeľ právnej subjektivity (právnická osoba), menom
ktorého koná štátny orgán - Ministerstvo spravodlivosti SR ( § 21 Obč. zák., § 21 ods. 2 Obč. súd.
por.). Žalovaným nie je štátny orgán - Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré pri postupe podľa § 15
Zákona nekoná za štát, ale v rámci vlastných kompetencií zverených mu zákonom koná vo vlastnom
mene, na vlastný účet ako samostatná právnická osoba. Preto ak žalobca tvrdí, že potvrdenie o prijatí

písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku vystavené žalovaným (t. j. Slovenskou republikou)
sa nachádza v súdnom spise Okresného súdu Lipt. Mikuláš, nejde o prijatie žiadosti orgánom určeným
Zákonom na jeho prerokovanie (Ministerstvom spravodlivosti SR). Žalobca ani netvrdil, kedy v súdenom
prípade požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR (nie na žalovaného - Slovenskú republiku) o predbežnéprerokovanie súdeného nároku na náhradu škody, čo bolo obsahom jeho žiadosti, či, akým spôsobom a
kedy Ministerstvo spravodlivosti SR reagovalo, či nárok žalobcu na náhradu škody bol uspokojený len
čiastočne, alebo mu bolo písomne oznámené, že jeho nárok na náhradu škody uspokojený nebude.

Ako právny základ žalovaného nároku žalobca uvádza nesprávny úradný postup Okresného súdu Lipt.
Mikuláš pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom
pod sp. zn. EX 182/2005, ktorý spočíva v oneskorenom rozhodnutí. V prvom rade súd poukazuje na
nedostatočné označenie tohto konania - žalobcovi nič nebránilo uviesť, či ide o spisovú značku exekúra

pôvodne povereného vykonaním exekúcie, alebo o jeho nástupcu, meno a sídlo súdneho exekútora.
Na margo tvrdenia žalobcu o jeho nevedomosti spisovej značky exekučného súdneho konania súd
konštatuje,žeideoďalšieklamlivétvrdeniežalobcu,lebovzhľadomnanevyhnutnúkomunikáciužalobcu
so súdnym exekútorom (či už priamo, alebo prostredníctvom jeho vtedajšieho právneho zástupcu)
žalobca meno a sídlo súdneho exekútora, ktorého pôvodne požiadal o vykonanie exekúcie, ako aj jeho
nástupcu, musel vedieť (minimálne s ohľadom na potrebu uzatvorenia zmluvy o vykonaní exekúcie).

Z pripojenej fotokópie spisu sp. zn. 5Er/265/2005 tunajšieho okresného súdu vyplýva, že vtedajšiemu
právnemu zástupcovi žalobcu ako oprávneného boli doručené všetky rozhodnutia, takže žalobca nemal
dôvod pri ich riadnej komunikácii spisovú značku súdneho konania nepoznať. Návrh oprávneného
POHOTOVOSŤ,s.r.o.zodňa18.11.2010nazmenusúdnehoexekútoraboltunajšiemuokresnémusúdu
doručený dňa 21.11.2010 ako elektronický, opatrený zaručeným elektronickým podpisom. Podaním zo

dňa 15.12.2010 bola súdna exekútorka JUDr. Krasňanová vyzvaná na vyjadrenie sa k predloženému
návrhu,predloženieexekučnéhospisuzn.EX182/2005anaoznámenieuplatneniaavyčíslenianáhrady
trov. Podaním doručeným súdu 05.01.2011 exekútorka oznámila, že sa k tomuto návrhu nevyjadruje,
trovy exekúcie si neuplatňuje ažiadaný spis preto nezasiela. Podaním zo dňa 25.01.2011 exekučný
súd urgoval od súdnej exekútorky predloženie exekučného spisu, ktorý bol súdu doručený 08.02.2011.

Následne tunajší okresný súd rozhodol o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení uznesením
č. k. 5Er/265/2005-24 zo dňa 13.04.2011 z dôvodu nespôsobilosti notárskej zápisnice č. N 4351/2004,
NZ 80411/2004 zo 06.11.2004 notárky JUDr. Jarmily Kováčovej, so sídlom Gajova 13, Bratislava byť
exekučným titulom. Dňa 13.08.2012 uznesením č. k. 5Er/265/2005-58 exekučný prvostupňový súd
doplnil toto rozhodnutie o výrok o zamietnutí návrhu oprávneného na zmenu exekútora; dopĺňacie

uznesenie sa stalo právoplatným 21.09.2012. Následne uznesenie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú
a o zastavení exekúcie potvrdil odvolací Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 10CoE/148/2012-62 zo
dňa 30.10.2012, právoplatným 07.01.2013. Ako vyplýva z uvedeného, žalobca nepreukázal tvrdenie
o bezdôvodnej nečinnosti súdu trvajúcej viac ako 146 dní. Pri rozhodovaní o zmene exekútora súd
postupoval so všetkou opatrnosťou, dbajúc nielen na poslednú vetu §-u 44 ods. 7 Exekučného poriadku

účinného do 31.05.2011 (v zmysle ktorého súd rozhodne o zmene súdneho exkútora do 30 dní od
doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora), ale aj na ods. 8 tohto zákonného ustanovenia
(postúpenie veci s exekučným spisom „novému“ súdnemu exekútorovi), preto požiadal pôvodnú súdnu
exekútorku o predloženie exekučného spisu a vyčíslenie dovtedy vzniknutých trov exekúcie. Po ich
doručení 08.02.2011 súd rozhodol v najbližšie možnom termíne 13.04.2011 o vyhlásení exekúcie za

neprípustnú a o zastavení exekučného konania, postupujúc v súlade s ustanoveniami Exekučného
poriadku, konštantnou judikatúrou slovenských súdov, ale aj s čl. 3 ods. 1 a 2 Smernice 93/13/EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a s rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo veci
Asturcom C-40/08, ktorý je pre SR prameňom práva. Existencia prieťahov v uvedenom exekučnom
súdnom konaní ani nečinnosť súdu (porušenie právnej povinnosti) preukázaná nebola. Naopak, súd

splnil svoju povinnosť skúmať všetky náležitosti a materiálnu aj formálnu vykonateľnosť exekučného
titulu (pre jej splnenie v tomto štádiu konania lehota určená nebola) a zastavením exekúcie zabránil
vzniku bezdôvodného obohatenia u žalobcu v pozícii oprávneného. Z dôvodu právnej istoty súd
zamietol návrh na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní vedenom na základe vadného
rozhodnutia, označovaného za exekučný titul. Okrem nepreukázania porušenia právnej povinnosti

žalobcanepreukázalaniexistenciuďalšíchpodmienokvznikuzodpovednosti-vznikškody(vzhľadomna
neexistenciu protiprávneho konania bolo nadbytočným ďalej vznik škody dokazovať, opäť však možno
poukázať na nedostatok skutkových tvrdení a neoznačenie príslušných dôkazov), ani príčinnú súvislosť
medzi vzniknutou škodou a zavineným protiprávnym konaním. Žalobca nepreukázal ani výšku tvrdenej
majetkovej škody 175 eur, či už ide o skutočnú škodu, alebo o ušlý zisk (čo nie je zo žaloby zrejmé).

Nepreukázal vynaloženie čiastky 70 eur na správu a údržby vymáhanej pohľadávky ani netvrdil, za
ktoré obdobie mali tieto náklady vzniknúť, či ide o odmenu za pracovné výkony zamestnanca, kedy
a v akom rozsahu bola dojednaná a kedy bola žalobcom uhradená. Žalobca nepreukázal, za aké
obdobie a kedy vznikli náklady na udržiavanie a správu informačného systému vyčíslené sumou 40eur, administratívne výdavky 50 eur na komunikáciu so súdnym exekútorom (žalobca nehovorí, či ide
o pôvodného exekútora, alebo o „nového“ exekútora) a na administratívne spracovanie, poštovné,
telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním, kontrolou stavu konania na exekučnom súde vo výške

15 eur. Odôvodnenie požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy 221,28 € žalobcom je v rovine
predpokladaných možných, do úvahy prichádzajúcich, ale fakticky nevzniknutých skutočností. Žalobca
netvrdil, že došlo a kedy k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným,
alebo k jeho insolvencii. Ak konaním súdu malo dôjsť u členov riadiacich orgánov žalobcu, resp.
majiteľov právnickej osoby k pocitu frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty, nedôvery v právo a v

rovnosť spoločnosti, ako fyzické osoby sa môžu domáhať ochrany svojich práv zákonom predpísaným
spôsobom. Žalobca netvrdil konkrétne, kedy a ktoré jeho plánované podnikateľské aktivity a už
vytvorené podnikateľské plány zanikli ani tento zánik nepreukázal. Žalobca tiež netvrdil a nepreukázal,
že došlo k strate zisku z realizovaného obchodu a hospodárskej strate na strane žalobcu (napr.
predložením výpisov z účtovnej evidencie potom, čo by žalobca musel tvrdiť konkrétnu výšku tejto
straty a obdobie jej vzniku - aj keď môže ísť o skutočnosti tvoriace predmet žalobcovho obchodného

tajomstva, potom záleží od žalobcu, či ich bude naďalej tajiť a vystavuje sa riziku neunesenia dôkazného
bremena v konaní o náhradu škody, alebo ich zverejní a splní dôkaznú povinnosť). Napokon žalobca
konkrétne netvrdil a nepreukázal ani ovplyvnenie jeho ďalších podnikateľských postupov a jeho neistotu
v plánovaní ďalších rozhodnutí. Vzhľadom na nedostatok skutkových tvrdení súd nemohol posúdiť
dôvodnosť žalovaným vznesenej námietky premlčania.

Rozhodnutie o náhrade trov konania je založené na § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 Obč. súd. por. V
konaní úspešný žalovaný v zákonnej lehote nevyčíslil trovy konania, náhradu ktorých navrhol priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného

okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí,
ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.