Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. január 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 4T/207/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6708011045
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6708011045.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen na hlavnom pojednávaní dňa 08. 01. 2014, v senáte zloženom z predsedníčky

senátu Mgr. Janette Nôtovej a prísediacich P. M. a P. Š., v trestnej veci obžalovaného T. K., stíhaného
pre zločin zabitia podľa § 147 ods.1, ods.2 písm. a/ Tr. zákona a iné takto

r o z h o d o l :

Podľa § 166 Tr. poriadku s poukazom na právoplatné uznanie viny v bode 1) pre prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods.2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods.1 písm. c/ Tr. zákona,
rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T 207/2008 zo dňa 03. 08. 2011 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4To 110/2011 zo dňa 22. 02. 2012

obžalovaný T. K. Ö. X. Z. R., nar. XX. XX. XXXX v R. V., trvale bytom D., P.. S. XX,

j e v i n n ý ,
že
v bode 2/
dňa 15. augusta 2008 v presne nezistenom čase od 11.30 h do 15.30 h v priestoroch bytu na X. poschodí

vo D., D. Č.. XX Y. D., kde sa v tom čase zdržiaval so súhlasom užívateľky bytu F. V., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom B., T., N. B. Č.. XXX/XX, prechodne bytom B., L.. N. Č.. X doposiaľ presne nezisteným
spôsobom fyzicky napadol syna menovanej maloletého V.. S.., nar. XX.XX.XXXX, pričom mu svojím
konaním spôsobil zranenia a to pod bradou vpravo polooblúkový škrabanec a viaceré podliatiny na
pravom líci, pod pravou sánkou a na brade, krvný výron s hematómom v pravej spánkovo-temenno-
záhlavovej oblasti, podliatiny na bočnej ploche hrudníka vpravo, na vnútornej ploche pravého stehna,
na bočnej ploche hrudníka vľavo, na ľavom členku a chodidle, hryzné poranenia a to dve polooblúkové
podliatina na vonkajšej hornej ploche pravého ramena a vnútornej ploche ľavého ramena, zlomeninu

spodiny lebečnej, krvácanie pod tvrdú a mäkké pleny mozgové, krvácanie do mozgových komôr a
poúrazový opuch mozgu, pričom maloletý V.. S.., nar. XX.XX.XXXX dňa 25.08.2008 v čase o 15.30 h
na následky uvedených zranení zomrel,

t e d a
v bode 2/
v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal na chránenej osobe,

č í m s p á c h a l
v bode 2/
zločin zabitia podľa § 147 ods. 1, ods. 2 psím. a/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr.
zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 147 ods. 2, § 41 ods. 2, § 38 ods. 2 Tr. zákona úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody
v trvaní 13 (trinásť) rokov.Podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd obžalovanému ukladá nahradiť škodu poškodenej F. V., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom N. B. X, B., prechodne bytom D., D. XX vo výške 431,52 eur a Všeobecnej
zdravotnej poisťovni a.s., Bratislava, Mamateyova 17 nahradiť škodu vo výške 8 966,34 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Okresná prokuratúra vo Zvolene podala na tunajšom súde dňa 18. 12. 2008 obžalobu proti T. K. pre

skutok v bode 1), právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods.2
písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods.1 písm. c/ Tr. zákona a v bode 2) pre zločin zabitia
podľa § 147 ods.1, ods.2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods.1 písm. a/ Tr. zákona. Okresný
súd Zvolen rozhodol dňa 03. 08. 2011 rozsudkom na hlavnom pojednávaní tak, že uznal obžalovaného
vinným v zmysle podanej obžaloby a uložil mu úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 13

rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Zároveň
zaviazal obžalovaného na náhradu škody v zmysle uplatnených nárokov. Uznesením Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 4To 110/2011 zo dňa 22. 02. 2012 bol rozsudok I. stupňového súdu zrušený
v bode 2), ktorým bol obžalovaný uznaný vinným zo zločinu zabitia podľa § 147 ods.1, ods.2 písm.
a/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona vo výroku o vine, vo výroku o treste,

zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu ako aj vo výroku o náhrade škody. Vec bola vrátená
okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Odvolací súd vo svojom
rozhodnutí poukázal na to, že stále pretrváva otázka či boli produkované rozhodné dôkazy, ktoré by
obžalovaného usvedčovali zo spáchania skutku v bode 2), kedy za danej dôkaznej situácie nemožno
tento záver jednoznačne prijať. Pokiaľ súd vychádzal zo záverov znalca MUDr. V., jeho závery sú skôr

všeobecnými závermi, preto uložil súdu opätovne vypočuť obžalovaného a prípadne vykonať aj ďalšie
dôkazy na ozrejmenie jeho viny. Rovnako nariadil súdu opätovne vypočuť znalca MUDr. V. najmä s
poukazom na to či závery znaleckého posudku súd len všeobecného rázu, alebo ich možno aj exaktne
dokázať.

Nakoľko po rozhodnutí odvolacieho súdu došlo k zmene zákonnej sudkyne ako i členky senátu,
obžalovaný vyjadril súhlas so zmenou v osobe sudkyne ako i členky senátu, z tohto dôvodu súd doplnil
dokazovanie nariadené odvolacím súdom vo vzťahu ku skutku v bode 2) rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 06. 07. 2009 vypovedal, že prišiel po práci po nočnej k

poškodenej do bytu, hovorila, že potrebuje odísť, nakŕmila malého, nechala mu preňho mlieko a vodu,
pýtala si či môže malý s ním ostať, povedal jej že čo sa pýta. S malým sa hrali, potom zapol televízor, hrali
sanapsíkaakeďsamuotáčal,takhoasiuhrýzol,aleniesijetohovedomý,uhryzolhobuďdorukyalebo
zahryzol do hračky cez perinku. Potom on zaspal, zaspal aj malý. Potom ho prezliekol, prebalil, nebolo
čo jesť ani piť, preto ho obliekol a išli spolu von. Boli tam asi trištvrte hodinu, presne nesledoval čas. Keď

prišli domov, dal ho do stredu do postele, ešte driemal. Potom bol on asi trištvrte hodinu v sprche, keď sa
vrátil, bol malý na zemi, boli tam aj hračky a malému tiekla z úst krv. Umyl ho, dal mu tielko a dal ho spať.
Asi za pol hodinu, keď vedľa neho ležal, začal malý grckať. Videl na ňom, že nie je v poriadku, prezliekol
ho, potom prišla F., on volal záchranku, hovoril, že malý grckal. F. bola hysterická, začala malým triasť,
posadila si ho na nohy v kuchyni, volali pohotovosť naraz. Vysvetlil im kam treba prísť, F. odišla s malým

do výťahu, ešte kričala, aby išiel preč. Hovorila, že veľmi dobre vie, čo má povedať, kričala, že ho nechce
ani vidieť. Potom volala F. matka, že tam - do nemocnice má prísť aj obžalovaný, potom volala F., že
tam nemá chodiť. Potom šiel na štadión a bol v kontakte s F. mamou. Malý mal modriny na stehnách
už predtým. S F. volal jeden krát po tej vychádzke, že kde je, povedala, že ešte čaká peniaze. On sa
jej nepýtal na tie modriny, ktoré mal malý, lebo tento často mával modriny a F. sa o tom s ním nechcela

baviť. Potom ako malý zvracal ho prezliekol, prebalil a otočil ho. Malý bol celý deň malátny. Nevie prečo
s ním F. nechcela komunikovať potom úraze. Jej správanie považuje za divné, lebo už prišla s tým, že
čo je malému. Pri tom mu nedvíhala telefón celý deň, volal je asi 50 krát. Jedenkrát jej napísal správu,
že idú von, druhýkrát SMS správu v znení: „ Kde si?“ Obsah tej tretej SMS správy si nepamätá. Keď sa
dal odviezť na štadión volal s F. mamou a taxikármi. Pýtal sa čo sa stalo, šiel na D. W. za dcérou. Bolo

mu povedané, že do A. A. nemá ísť. Nepamätá si, čo hovoril svojej priateľke D., vie že jej povedal, žemalý padol a že policajti chcú vedieť, čo sa stalo. Nehovoril jej, že sa už nevráti a že si veci necháva u
nej. K V. sa odsťahoval od svojej priateľky, ktorej musel pred vyšetrovateľom odovzdať kľúče od bytu.
Daniela sa mu ponúkla, že ho ubytuje. Vie že drogovala, zanedbávala dieťa, nahováral ju, aby spoločne

začali podnikať v doprave, aby si ona kúpila vozidlo značky Sharan. Už predtým vozieval F. s dieťaťom,
k deťom má dobrý vzťah. Hrával sa aj s malým skoro každý deň, keď bol doma. Malý sa prevaľoval, on
mu ukazoval plyšové hračky. V ten deň sa hrali na havka, zahryzol do malého ale nie si je tým istý, zľakol
sa on i malý. Malý cez deň neplakal, zobral ho von. Aj predtým dieťa vozil, volávala mu F. mama, že F.
nedvíha telefón. Raz bol pri tom prezváňaní aj F. asi starší brat, tak isto si spomína, že F. bola raz opitá

a jej mama mu volala, aby prišiel pre ňu, že tam robí bordel. Malý bol s chalanmi a F. matka chcela, aby
jej tam doviezol malého. Vtedy mu pred činžiak doniesol malého X. ešte s jedným chlapcom. O dieťa
sa starával aj V. S. a jeho matka. Predtým nemal malého zvereného. Poškodená dostávala peniaze z
Holandska, tie peniaze používala na drogy. Vie že bola dlžná aj 30 000,-Sk, niektorých dlžníkov poznal aj
on. Vie že „Šnupala“ videl ju tak skoro každý deň, tiež hrávala na automatoch, mávala nervy. K malému
mala dobrý vzťah, ale zanedbávala ho. Vedel o tom aj V., preto sa hádali aj v jeho prítomnosti. Spomína

si, že raz V. zisťoval z čoho má malý modriny, takto sa mu hádali v aute, chcel,i aby vyložil malého, on
nato povedal, že má zákazníčku F. a ona rozhodla, že chce odísť. V ten deň, keď sa to stalo, chcela
ísť do banky, nevie prečo nevzala malého so sebou. Podľa neho bola s malým na 1-2 prechádzkach,
inak s ním von nechodila. Pri malom bolo asi päť hračiek - detský klavír, bubon. Pri posteli bola jedna
zo stoličiek, v byte bol neumytý riad, F. upratovala len raz za čas. Určite to nebolo také upratané, ako to

je na fotkách. Malý mal oblečenú košieľku, keď ho našiel, s tou košieľkou mu obtrel okolo úst tú krvičku.
Kľúče od bytu mal od jej brata a ten ich mal od V.. Vie, že H. dva týždne strážila malého. Keď s ním
bol vonku, dal si ho do kočíka, išli dole výťahom, v reštaurácii si dal kofolu. Je pravda, že chvíľu naňho
z reštaurácie nevidel, pozrel si futbal. S dcérou býval v kontakte takmer denne. S F. spal raz. Malý sa
zvykol hrávať s klavírom a bubnom, mal aj plyšové hračky. Nevie prečo nevolal záchranku, keď malý

grckal. Keď F. odchádzala, bol malý zakrytý, tie modrinky na nohách mal už predtým. On volal F. 50 krát
a nedvíhala. Myslí si, že išla domov kvôli zmeškaným hovorom, ale nemohla vedieť, že sa niečo dialo s
malým a pritom vyzerala, že už prišla a akoby už vedela, že malému niečo je.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 12. 03. 2010 vyslovil po výsluchu poškodenej domnienku, že
motív zniesť dieťa zo sveta mal holandský priateľ poškodenej V. H., pred ktorým sa poškodená tvárila,

že je to jeho dieťa a chcela sfalšovať doklady. Dozvedel sa od rôznych ľudí, že tento priateľ V. H. posielal
poškodenej veľké sumy peňazí cez Western Union. Taktiež poukázal na skutočnosť, že z výpovedí
svedkyne H. vyplýva, že poškodená bola dlžná za drogy.

Na hlavnom pojednávaní dňa 03. 08. 2011 obžalovaný uviedol, že F. mu malého nechala na starosť

s tým, že odišla vybrať do mesta peniaze z bankomatu. Odišla v ranných hodinách. Po telefonickom
hovore o 13.39 hod. a pred hovorom o 14.30 hod. ho prezvonila, aby jej zavolal. On jej zavolal a žiadala
ho, že príde M., či má on pri sebe peniaze, že treba od neho zobrať krabičku cigariet. Toto pre ňu robil
častejšie. Išlo o otvorenú krabičku cigariet, nevie čo v nej bolo. M. zato zaplatil 1 000,-Sk alebo inú sumu.
Na základe tohto telefonátu zišiel na parkovisko, kde čakal asi do 14.29 hod., kedy napísal F. správu,

že už nemieni čakať. V čase, keď odchádzal z bytu, malý spal, hračky boli rozložené okolo neho. Keď
sa vrátil, malý bol na zemi, na mieste pri stene, bol spadnutý z postele. Mal krv pod perou v ústach, bol
bledý, prevracali sa mu oči. Nevidel na ňom, žeby bol dobitý. Potom to pokračovalo tak, ako to uviedol vo
svojej predchádzajúcej výpovedi. Vôbec nebola nájdená košieľka, ktorú mal vtedy malý na sebe, bola to
kockovaná košieľka a kárované nohavice. Myslí si, že to mohla urobiť F. ešte s niekým po jeho odchode

z bytu . Priznal, že ešte predtým ráno sa s dieťaťom hral a pohryzol ho. Bolo to len cez perinu, alebo
cez oblečenie, malý neplakal.
Vo svojej výpovedi dňa 21. 06. 2013 na hlavnom pojednávaní obžalovaný sa opätovne vyjadril ku skutku
tak, že v uvedený deň pracoval v taxi službe, mal nočnú službu do 07.00 hod. ráno. V tom čase býval
u poškodenej V.. Po skutku v bode 1/ (dňa 18. 07. 2008) odišiel od bývalej priateľky D. N., asi dva dni

býval u priateľa a následne mu V. ponúkla, že môže bývať u nej. Odvtedy u nej býval. Keď ráno prišiel
domov, F. telefonovala so svojou matkou a spýtala sa ho, či by nezostal s malým. Povedal, že nemal
veľa roboty, je vyspatý a preto súhlasil. F. dieťa nakŕmila, uložila v obývačke na dvojposteľ. Postieľka
pre dieťa v byte nebola. On si ľahol vedľa neho. F. zavrela dvere, preto nevedel uviesť, kedy zostali s
dieťaťom sami. Pred obedom sa malý zobudil, prezliekol ho, posadil do kočíka a šli vonku na vychádzku.

Volal F., táto nedvíhala telefón a preto jej poslal sms-ku, že idú von. Vonku neboli dlho - pol hodinu alebo
trištvrte hodinu a vrátili sa o 12.00 hod. Neskôr sa obžalovaný opravil, že sms-ku, že ide s malým von
posielal o 12.24 hod. a vrátili sa zhruba o 13.15 hod. Kým boli vonku, dieťa bolo v poriadku. Keď sa vrátili,
uložil ho spať na posteľ a okolo neho uložil hračky. Vtedy dieťa spalo. Potom mu F. prezvonila, keďženemala kredit, on jej o 13.39 hod. volal späť. Obžalovaný ešte dodal, že F. mu predtým vrátila dlžobu
1.000,-- Sk a ešte mu dala 1.000,-- Sk, aj mu dobila kredit. Keď jej volal, žiadala ho, aby dal 1.000,--
Sk nejakému M., ktorý má prísť a dá mu krabičku cigariet. Uvedenú osobu poznal len cez F., stalo sa

aj predtým, že ho o takúto službu požiadala. Povedala, že príde von, preto zbehol dole, ale nevedel,
kde presne ho má čakať, preto následne ešte dvakrát volal F., no táto nedvíhala telefón. Tak jej poslal
sms, kde je, na čo mu ona neodpovedala. Išiel pred MSJ, kde spravidla ten M. chodil. Malého nechal v
byte samého, iba pribuchol dvere, lebo zvonku je guľa, dvere nezamykal. Počas doby kým čakal vonku,
nebol v byte malého pozrieť. Kým bol vonku, nestretol žiadneho známeho, s nikým sa nerozprával, ani

s nikým netelefonoval, okrem F., ktorej sa ale nedovolal. Čakal do 14.29 hod., kedy poslal sms-ku F., že
už nebude čakať. Ešte chvíľu pár minút počkal a vrátil sa do bytu. Dvere boli rovnako zabuchnuté, neboli
zamknuté. Vošiel do bytu, najskôr je chodba, potom vstúpil do izby. Malý ležal na zemi vedľa postele.
Perina bola odokrytá, hračky, ktoré okolo neho uložil, aby urobil zábranu, boli na posteli. Mal len dojem,
že sa malý zobudil a spadol vedľa postele. Dieťa neplakalo, správalo sa ako rozospaté dieťa. Videl mu
však, že má krv na pere, preto ho utrel do košieľky, v ktorej spalo a v ktorej boli vonku. Vyzeralo to, že krv

pochádza z vnútornej pery akoby si do nej zahryzol. Na dieťati si žiadne iné zranenia nevšimol. Malého
prezliekol do tielka, v ktorom bol ráno, aj mu vyzliekol kraťasy. Malý bol malátny, vyzeral, že chce spať,
preto ho znovu uložil do postele a ľahol si vedľa neho, zapol si televízor. Po nejakej chvíli malý začal
grckať, preto ho znovu prezliekol, rovnako aj periny, ktoré dal do prádelného koša. Malý bol stále malátny
a driemal. V tom čase už prišla F., ktorá začala hysterčiť, vzala ho na ruky a pozerala, čo s ním je. Hovoril

jej, že malý zvracal. Dieťa bolo stále malátne a nereagovalo. Telefonovali na číslo 112, už si nepamätal,
kto volal ako prvý. F. mala dieťa na rukách a šla dole výťahom. On šiel schodmi. Vonku šli čakať sanitku.
Na chodníku však F. vykrikovala, aby šiel preč. On jej ešte hovoril, že nevie ani čo má povedať doktorovi
a ona hovorila, že vie. Preto odišiel bokom na parkovisko a čakal, kým príde záchranka. Záchranku videl,
ale nepristúpil k nej, ani s nikým zo záchranky sa nebavil. Nevedel uviesť ako dlho sa záchranári zdržali,

bol tam po celý čas, až kým záchranka neodišla. Potom si zavolal taxík a pár krát sa pokúšal dovolať
aj F., ktorá však nedvíhala. Preto volal jej matke, ktorá sa spytovala, čo sa stalo. Povedal jej, že našiel
malého, nevie, čo sa stalo, či mal nejaký úpal alebo niečo. Následne mu volala, že dieťa vezú do A. A.
a F. nechce, aby za nimi chodil, že ho nechce vidieť. Do bytu F. sa už nevrátil, odišiel ku priateľke D. N.,
nevie uviesť kedy presne. Zaspal u nej, následne tam prišla policajná hliadka a požiadali ho, aby s nimi

šiel. Nepovedali mu z akého dôvodu. Odišiel s nimi dobrovoľne a až na policajnej stanici mu oznámili,
čo sa stalo. K osobe F. V. uviedol, že bol svedkom toho, ako brala omamné látky aj pred ním. V tom čase
ona mala záujem len o herňu a peniaze, chodili jej zo zahraničia väčšie sumy peňazí. Stále riešila len
herňu, drogy a peniaze. On ju vozil taxíkom, bol s ňou aj v herniach, takže vedel, že prehrávala peniaze
do státisícov Sk. Dedukoval, že mala aj dlhy. V tom čase sa rozprávali o spoločnom podnikaní, kedy pre

firmu Q. by vozili dievčatá do Rakúska, keďže F. mala financie. Pokiaľ ide o starostlivosť o dieťa, toto
bola prvá situácia, kedy mu F. dieťa zverila a odišla preč. Stalo sa, keď spolu bývali, že bola s partiou
priateľov a odišli si kúpiť cigarety, spoľahla sa, že obžalovaný je doma, že sa o dieťa postará. Stalo sa,
že mu zverila dieťa, aby ho zaviezol väčšinou k F. matke alebo od jej matky k F..

Na hlavnom pojednávaní dňa 12. 03. 2010 vypovedala poškodená F. V., že 15. 08. 2008 požiadala
obžalovaného, aby jej postrážil syna. Z bytu odišla okolo 12.00 hod., malý bol v poriadku. Domov sa
vrátila okolo 15 00 hod. Obžalovaný jej povedal, že malý zvracal. Podal jej ho na ruky, videla, že je v
bezvedomí, malátny, chrčal. Oči mal prevrátené, na tele mal modriny. Začala kričať na obžalovaného,
tento bol úplne pokojný, volala záchranku, že jej zomiera dieťa. Nevedela sa vyjadriť k telefonickým

hovorom s obžalovaným. Predtým jej napísal, že je vonku s malým. Jej sa vybil telefón, našla asi
dva zmeškané hovory, nemohla mu volať, nemala kredit. Keď sa vrátila, obžalovaný bol oblečený ako
pred odchodom, podal jej malého a ušiel preč. Volala záchranku, čakala ich dole, priamo na mieste
ho ošetrovali asi pol hodiny. Ona obžalovaného nekontaktovala. Myslela si, že si obžalovaný vytvoril k
malému dobrý vzťah, aj k svojej dcére sa správal dobre. O dieťa sa staral aj otec dieťaťa V. S., tiež H. a

raz bol s ním aj V. K.. Ona bola v meste tri hodiny a išla domov. Priateľ z Holandska jej posiela mesačne
200 - 300 eur, ako dar. Je pravda, že chodila hrávať na automaty asi dva až tri krát mesačne, nie je
pravda, že by teraz R. dlhovala peniaze, už mu vrátila. Keďže podrobnosti si poškodená nepamätala ,
čo odôvodnila stresom zo situácie bola čítaná jej výpoveď z prípravného konania v ktorej uviedla, že
keď sa okolo 16.00 vrátila podával jej obžalovaný malého, že zvracal. Videla na malom, že je dobitý

a chrčí a prevracia oči. Očká mal prevrátené. Kričala na obžalovaného, prečo nevolal záchranku, bol
celkom pokojný. S maloletým netriasla, ani s ním nemykala, neprezliekala ho, volala záchranku. Zobrala
si tašku a išla dole, potom prišla záchranka. Obžalovaný si tiež zobral tašku a povedal, že ide záchranke
oproti ale potom ho už nevidela. Syn už nemal na sebe to tričko, v ktorom ho nechala, mal druhétričko, to pôvodné našla v kúpeľni s obliečkou z jej vankúša. Dva týždne predtým sa jej sťažovala P.
H., že obžalovaný stláčal ruku jej vnukovi. Pokiaľ bol zaznamenaný hovor 15.8.2008 o 13.39 hod. - 30
sekundový, išlo o záznam na odkazovej službe, ale odkaz nebol zaznamenaný .Obžalovaný mal vtedy

číslo XXXX XXX XXX. V. V. nemá žiadnu úrazovú ani životnú poistku. Tiež nemal nikto iný kľúče od bytu.
Po vyjadrení obžalovaného svedkyňa poprela že by dlhovala za drogy ,aj to, že by obžalovanému dával
kľúče od bytu jej brat. Tiež nenechávala kľúče pod rohožkou.

Súd opätovne vypočul svedkyňu - poškodenú F. V., ktorá na hlavnom pojednávaní dňa 08. 01. 2014

uviedla, že dňa 15. 08. 2008 odchádzala okolo 12.00 hod. a bola v meste asi tri hodiny, lebo sa vrátila
okolo tretej. S odstupom času si však presné časové údaje nepamätala. V tom čase v jej byte býval
obžalovaný, pretože ho predtým vyhodila jeho priateľka, tak mu ponúkla, že môže zostať bývať u nej,
kým si niečo nezoženie. Býval u nej zhruba 2-3 týždne. Poznala ho pár mesiacov z taxíka, pretože ju
zvykol vozievať, boli kamaráti. V ten deň potrebovala vybaviť v meste svoje veci, aj nákupy a nechcela
ísť s malým, preto volala svojej matke či jej ho môže postrážiť. Matka však šla do práce a obžalovaný

sa sám ponúkol, nech nechá dieťa doma, že dá na neho pozor. Nemala obavu nechať malého syna s
obžalovaným, vedela o ňom, že aj on sám má malú dcéru. Je pravdou, že dovtedy nenechala dieťa
samé s obžalovaným, možno na chvíľu, kým si odbehla do obchodu, ktorý je v blízkosti bytu. V meste
sa zdržala, robila nákupy, presne si už svedkyňa nepamätala, čo konkrétne robila. Pamätala si, že v tom
čase určite s obžalovaným netelefonovala, poslal jej sms-ku, že ide s malým von. Keď mu volala späť,

nedvíhal telefón. Poškodená s istotou uviedla, že kým bola v meste, s obžalovaným netelefonovala.
Prišla domov okolo 15.00 hod., obžalovaný bol oblečený, obutý, mal okuliare, bol pripravený na odchod.
Nepamätala si presne, či mal dieťa na rukách a podal jej ho, alebo dieťa bolo na posteli, pamätala si, že
malý chrčal, ona zostala v šoku, čo sa stalo a ihneď volala sanitku. Obžalovaný jej povedal, aby nevolala,
že on už volal a vybehol vonku s tým, že ide čakať sanitku. Obžalovaný hovoril niečo v tom zmysle,

že je malý malátny, grckal asi zo slnka. Kým niesla syna do sanitky, všimla si len, že mal zavreté oči,
chrčal, bol v bezvedomí, nevedela sa vyjadriť, či mal nejaké zranenia, pretože to nevnímala. Vedela, že
sa jej dačo spytovali aj susedovci, ale bližšie si to nepamätala. Keď prišla sanitka, obžalovaného nikde
nevidela, dieťa asi hodinu v sanitke oživovali. Medzi tým volala svojej matke a zrejme aj obžalovanému,
lebo chcela zistiť, čo sa stalo, ale on nedvíhal. Až v Banskej Bystrici sa dozvedela, že syn bol zbitý, bola

z toho hotová. Najskôr sanitka viezla dieťa do Zvolena, neskôr do Banskej Bystrice, kde ona išla taxíkom
a prišli aj jej matka s bratom. Tu dosť dlho čakali na lekára, prišiel za nimi vyšetrovateľ a povedal, že
dieťa niekto udrel do hlavy. Potom šli policajti aj do jej bytu a vtedy si všimla, že veci dieťaťa boli mokré,
hodené v sprche. Policajti ich zobrali, rovnako aj kočík. Ďalšie konkrétne okolnosti si však svedkyňa už
nepamätala, pretože to nevnímala. Na otázku obhajkyne či z Banskej Bystrice šla so svojou matkou

do svojho bytu ešte pred políciou, svedkyňa uviedla - myslím, že nie, šli sme tam s políciou. Na otázky
obhajkyne k vtedajšiemu spôsobu života svedkyňa uviedla, že v tom čase vypomáhala aj súčasnému
priateľovi T. H., ktorý mal kamiónovú prepravu, nebola u neho papierovo zamestnaná. On jej posielal
väčšie sumy peňazí, ktoré jej chodili na účet. Dňa 15. 08. 2008 šla do mesta po materskú. Je pravdou,
že mala dlhy ako každý, spravidla na byt, na nájomné. Nie je pravdou, že by v tom čase navštevovala

herňu. Pokiaľ ide o požívanie omamných látok, tieto požívala potom, čo zomrel malý, aj sa následne
z toho liečila.
VovecivypovedalaakosvedkyňaD.N. (poškodenázoskutkuvbode1/),ktoránahlavnompojednávaní
využila svoje právo a ako družka obžalovaného, s ktorým má spoločné dieťa, odmietla vypovedať. Preto
bola prečítaná jej výpoveď z prípravného konania, v ktorej vypovedala - vo vzťahu ku skutku v bode

2/ - že obžalovaný bol náladový, žiarlivý a v poslednom čase mal finančné problémy. K dcére sa však
správal veľmi dobre. Z jej bytu sa odsťahoval po incidente 18.7.2008 potom, čo zavolala políciu. Dňa
15.8.2008 jej volal asi o 13,42 hod., potom o 16,14 hod. a aj v neskorých nočných hodinách. Ten prvý
hovor sa pýtal, či môže prísť poobede za malou, že ako sa má. Ten ďalší hovor bol o tom, že už je
na ceste, že kde sú. Prišiel k nej do bytu, postrážil malú, obliekli sa a šli spolu von. Prišiel okolo 16,00

hod až 17,00 hod. Bol kľudný, dali si kofolu, potom vyšli späť do bytu. Malú okúpala a uložila spať. Ona
zaspala pri televízore. Zobudila sa, keď pre neho prišli policajti. Keď ho vyzvali, že má ísť s nimi, prišiel
k nej so slzami v očiach a povedal jej: „D., ja sa už asi nevrátim a všetky veci si nechám u teba.“ Keď
sa ho pýtala prečo na neho podala F. trestné oznámenie, povedal jaj, že bol po nočnej, v sprche a keď
prišiel zo sprchy, dieťa bolo na zemi. Pýtala sa ho aké dieťa, vysvetlil jej, že F.. V ten deň bol kľudný, skôr

by povedala, že smutný. Svedkyňa bola opätovne vypočutá dňa 8.11.2013, kedy potvrdila, že potom,
čo obžalovaný odišiel z bytu, sa spolu telefonicky kontaktovali ohľadne dcéry. Pre odstup času si už
svedkyňa nepamätala čas a obsah jednotlivých hovorov. K okolnostiam dňa 15.8.2008 si len spomenula,
že obžalovaný prišiel k nej večer a o chvíľu na to prišla policajná hliadka, správal sa normálne.Na hlavnom pojednávaní vypovedala matka poškodenej Ľ. V. k starostlivosti poškodenej o dieťa. Podľa
jej názoru sa dcéra starala dobre. Ona sama jej pomáhala, keď sa jej dalo, pretože je zamestnaná. Je
pravda, že maloletý mal predtým maličkú modrinku na líci. Dňa 15.08.2008 jej volala dcéra, že maloletý

je v nemocnici. Ona bola s obžalovaným málo v kontakte, len keď doviezol dcéru a malého. V deň
skutku bola v práci, bola s dcérou dohodnutá že príde o pol štvrtej aj s malým, mala si ísť pre peniažky.
Ona telefonicky rozprávala s dcérou, pýtala sa, kde je malý, povedala s obžalovaným, že bol ochotný
ostať, kým pôjde pre peniaze. Keďže ho veľmi nepoznala, mala podozrenie, dcéra jej povedala, že je
to v poriadku, že on má doma malú dcérku a má dobrý vzťah k deťom. Potom dcéra volala že prišla s

nákupom a obžalovaný, že jej podal dieťa, že je mu zle, že zvrackal. Dcéra hovorila že dieťa chrčalo a
volala záchranku. Hovorila že obžalovaný jej hovoril, že čo hysterčí, že mu nič nie len mu je zle. Ona si
to už ďalej nevybavuje, ako to ďalej bolo. Vybavila si v práci voľno, ešte volala obžalovanému, že kde
je, a čo sa stalo, čo spravil, povedal, že už nie je v byte a že dcéra odišla sanitkou do nemocnice. Dcéra
volala, že je v sanitke do nemocnice, nepamätá si či vravela že je v sanitke a že idú do nemocnice.
Hovorila, že malý prestáva dýchať. Nevie kedy bola predtým s vnukom nepamätá si, asi bol pri nej v

sobotu,nedeľudopondelka,boltoprvývnúčikaona využilakaždúchvíľu,aby snímmohlabyť.Nikdy si
nevšimla na vnúčikovi nejaké zranenia ani stopy toho, žeby o neho nebolo riadne postarané. Je pravda,
že jej obžalovaný volal a pýtal sa, čo je malému. Z rozprávania dcéry vie, že sa obžalovaný správal
k malému dobre, hrával sa s ním, nachoval ho. Je pravda, že s dcérou mala nejaký incident v práci,
pohádali sa, ale na obsah si nepamätá. Môže byť, že obžalovaného poslala po malého. Bolo to v tom

týždni, keď došlo ku skutku. Ona nemala kľúče od dcérinho bytu. Nevie o nikom, kto by chodil k dieťaťu,
keď dcéra potrebovala, niekedy starší brat a ona. Nepoznám pani H.. Pozná T. H., je to rodinný priateľ,
priateľ dcéry. Je pravda, že im požičiaval peniaze a pomáhal aj finančne. Zatiaľ sa s ním nerozprávali
o vrátení peňazí. Posielal rôzne sumy napríklad 100 eur kedy ako mohol, nevie koľko to bolo mesačne.
Peniaze posielal jej aj dcére. Predtým často bývala s dcérou aj spolu bývali, odsťahovala sa lebo to

chcel V. S.. Keď mohla po tom presťahovaní bola s dcérou, ale veľmi nemohla, robila vo Vinotéke na
B.. Tam mávala celodenné smeny, od rána od 9.00 do večera do 19.00 hod. s prestávkou od 12.30 hod.
do 14.30 hod. S V. S. nemá kontakt. Ona si na dcére nevšimla žiadne známky závislosti, keď spolu
bývali ani potom. Vychádzali spolu dobre, mali len ten jeden konflikt. Môže byť že mal malý tú modrinku,
ona si to už nepamätá.

Svedok W. K. vypovedal, že je pravda, ako vypovedal v prípravnom konaní, že poškodenú 15.08.2008
viezol, ale nevie kedy. Pokiaľ mu volala asi kvôli objednávke taxíka. Potom ešte viezol jej mamu do
nemocnice a potom ich viezol z nemocnice na D.S., F. bola v šoku, plakala. Vyrozumel s rozhovoru s jej
matkou, že sa malo niečo stať s dieťaťom. Na druhý deň sa dozvedel, že mal obžalovaný ublížiť tomu

dieťaťu. Myslel si že poškodená mala k dieťaťu dobrý vzťah, ale teraz si myslí že to hrala. Dozvedel
sa že bola gamblerka a feťáčka. Vozieval ju s dieťaťom aj v noci, vie že sa veľmi oň nestarala. Raz
prevážal obžalovaného s dieťaťom F. V.. Dieťa nebolo zanedbané. Keďže v prípravnom konaní uviedol
že si myslí, že je dobrá matka bola čítaná táto jeho výpoveď z prípravného konania, uviedol že na nej
trvá. Potom uviedol že to že bola gamblerka vedel už pred skutkom, lebo ju rozvážal po herniach. Tiež

sa rozprával s osobou menom T., hľadal F., že ho pripravila o státisíce.

Svedok Q. Q. vypovedal, že je konateľom spoločnosti Gros Slovakia s.r.o. a pracoval u neho brigádnicky
aj T. K.. Zdal sa mu ako nekonfliktný, vie že mal dieťa. Pokiaľ F. V. volala na telefónne číslo XXXX XXX
XXX ide o bezplatné číslo, ktoré je v taxíku, naspäť sa z neho nedá volať. Toho dňa bola zaznamená

jazda od strediska MSJ na B. do mesta D. o 10.45 hod., v ten deň pracoval W. K..

SvedokF.R.vypovedal,žeobžalovanéhobližšienepozná,zvykolpoňompreberaťslužbu.Poznáhoako
slušného človeka, vie že má dcérku. Poškodenú tiež zvykol voziť ako zákazníčku, viezol ju s dieťaťom
asi 2 krát. Vtedy držala malého na rukách. Správala sa k dieťaťu pekne, on to veľmi nemohol sledovať.

Vozieval ju s dieťaťom cez deň, v podvečer, v noci nie. Keď jej požičal, vždy mu vrátila. Požičal jej aj
väčšiu sumu, keď potrebovala.

Svedok V. B. vypovedal že poškodenú pozná, chodievala po herniach a s feťákmi. Videl ju asi dvakrát v
meste, správala sa divne, podľa jeho názoru bola pod vplyvom drog. Nebola celkom čistá. Nevie uviesť

z čoho tak usúdil, len vtedy sedela. Vie z počutia že berie drogy, hovoria to ľudia v meste, zákazníci.
Obžalovaného pozná ako šéf taxislužby, robil taxikára. Vie, že má dcérku a správa sa k nej s láskou.
Viezol poškodenú zo B. i na D.S..Svedok Ľ. Q. vypovedal, že videl niekoľkokrát poškodenú v herni vo večerných i nočných hodinách.
Podľa neho sa obžalovaný lepšie staral o to dieťa ako ona. Obžalovaný mal dobrý vzťah k svojmu
dieťaťu, viezol ho niekoľkokrát s priateľkou. Nepamätá si na rozhovor s poškodenou z 15. 8. 2008. Tiež

viezol poškodenú s V.Á. S., ten jej vyčítal, že sa o dieťa nestará. Ona mu vyčítala, že jej neplatí výživné.

Svedkyňa P. H. vypovedala, že určitý čas žila u F. V. a starala sa o jej syna asi 2 týždne predtým.
Poškodená poslala po ňu obžalovaného, že potrebuje, aby išla k malému, preto obliekla vnuka a šla
k F.. Bola tam nakoniec dva týždne. Poškodená chodievala často von. Malý bol zlatý spokojný. F. sa k

nemu správala pekne keď s ním bola, čo nebolo v jej prítomnosti často. Videla raz ako obžalovaný jej
vnukovi, ktorý má 4 roky, vykrúca ruky a tiež mu stlačil líca prstami, po čom maloletý od neho s plačom
ušiel. Obžalovaný k tomu uviedol, že nie je pravda že by dieťa vyhadzoval do vzduchu, je pravda že jej
vnuka chytil silnejšie lebo robil zle malému V., nevedel sa s ním primerane hrať. Vtedy na to upozornil i F..
Svedkyňatrvalanasvojejvýpovedi.Uviedlažerazvidelacezkľúčovúdierkuakopoškodenejobžalovaný
držal nejaký papierik, vyzeralo to akoby šnupala. O dieťa sa starala aj V. S., dieťa malo stopy po hryzanci

na líčku, natierala mu to kalciovou masťou. F. hovorila že padol medzi kocky, tak to neriešili.

Svedkyňa P. R. vypočutá na návrh obžalovaného vypovedala, že pracovala v roku 2008 v kaviarni D.
a boli za ňou aj policajti, či pozná obžalovaného. Ona si na neho nespomína, nepozná ho. Nepamätá
si či v ten deň bol niekto v kaviarni s kočíkom. K tomu obžalovaný uviedol, že v tom bare bol len raz v

živote v ten deň, vie že má svedkyňa dve deti, nemá to odkiaľ vedieť len z toho, že videl, že ich mala v
ten deň v bare. Svedkyňa to nevylúčila. Svedkyňa ďalej vypovedala k tomu, že bola u nej aj poškodená
ešte v ten deň.

Svedok V. K. vypovedal, že je pravda, že sa poškodenej staral o dieťa, bolo to raz na štyri hodiny. Malý

bol vtedy v poriadku, nevšimol si na ňom žiadne modriny. Nepamätá si či maloletého V. opatroval aj u
nej v byte. Obžalovaného nepozná, s F. je kamarát. Nebol svedkom toho, žeby V. brala drogy. Nevie že
by bola závislá. O veci sa bavil s poškodenou i V. S., to že ho mal zabiť obžalovaný počul od obidvoch.

Svedok V. A. vypovedal, že poškodenú pozná a spomína si, že sa mu sťažovala jeho teta V., že jej

poškodená nechala malého na krku. Vie že F. V. takto často nechávala svoje dieťa iným osobám. Raz
v jeho prítomnosti nechala malého na posteli a nešla za ním. Sedeli v kuchyni. Keď odchádzal išla za
malým a on počul buchot z izby. Raz hrala na automate a zatiaľ bol X. s malým, mal ho v kočíku. Tiež
vie, že zo Španielska jej chodili peniaze a že si pichala drogy - pervitín. U F. prespával V. X., s ním tiež
nechávala dieťa. Stretol sa s ňou deň po tej udalosti aj s V. X., normálne sa smiala a povedala: „ Dobre

som dala do pľacu T.“, alebo niečo v tom zmysle, že ho dala dole. Ešte chcela ísť aj do P. čo mu bolo
odporné. K. nikdy nevidel správať sa agresívne. F. je narkomanka, gamblérka, pred ním si dala drogu
keď bola tehotná. Podľa neho jej malý bránil, aby sa mohla venovať tomu po čom ona túži.

Svedok V. V. vypovedal, že o udalosti z 15.08.2008 sa dozvedel len nasledovne. Vie že F. V. chodievala

hrať na automatoch takmer každú jeho smenu, on tam robil do leta 2008, robieval každé dva dni po
dva dni. K samotnému skutku nevie uviesť nič. Je pravda, že jej občas požičal, ona mu vždy vrátila, je
pravda, že mu ešte dlhuje 8 000,-Sk. X. pre neho nič nevymáhal.

Svedok Q. W. vypovedal, že vozieval poškodenú, doposiaľ mu dlhuje asi 2 000,- eur. Táto suma sa

nazbierala tak, že ju občas vozili zadarmo. Myslí si že nedávno ukradla jeho známemu peňaženku. S
obžalovanýmjekamarát.F.mulenpovedalaževtendeňbolobžalovanýtam,pravdepodobnesdeckom.

Svedok V. X. vypovedal, že v tom čase bol priateľ F. V., nikdy si nevšimol žiadne násilnícke správanie, ani
z jej strany, ani zo strany obžalovaného. Je pravda, že dieťa nechávala väčšinou pri niekom, je pravda,

že brala pervitín. Niekedy si ho dávala raz, niekedy dva krát za deň. Potom väčšinou hrávala automaty.
Z Holandska jej chodili peniaze, väčšinou ich prehrala. Po skutku mu hovorila, že to urobil obžalovaný,
on jej nato povedal, že sa mu nezdá obžalovaný agresívny. Nie je pravda, žeby vymáhal pre niekoho
nejakých 80 000,-Sk. Aj on sa zvykol starať o malého. Nevie o žiadnej poistke na malého.

Svedok V. S. vypovedal, že toho dňa išiel po syna k F. a stretol ju aj s matkou pri obchode MSI. Povedala,
že s malým je zle, že je v nemocnici, myslel si že malý spadol. Išli spoločne do nemocnice v Bystrici, tu
im povedali, že bol dobitý, mal pomliaždeniny lebky, bol samá modrina. Myslí si, že to urobil obžalovaný,
nemal to kto iný urobiť. Poznal ho ako taxikára, pár krát ich viezol, dopočul sa, že má vzťah s F.. Jepravda, že F. nebola najlepšia matka a preto sa aj rozišli. On nemal kľúče od bytu, mal ich len keď sa
staral o malého. Ak predtým uvádzal podozrenie, že sa F. chcela malého zbaviť, bolo to preto, že si
myslel, že sú v tom spolu. Po rozhovore s F. to zavrhol, rozprávala mu, ako to bolo. Hovorila, že sa vrátila

z mesta a našla dieťa dobité. Obžalovaného nepozná. Pokiaľ F. niekto posielal peniaze, on sa do toho
nestaral. Pokiaľ obžalovaný tvrdí, že W. K. im mal poradiť že sa majú s F. tváriť, že otcom dieťaťa bol
ten Holanďan, tak toto je totálny výmysel. K. o tom nemôže nič vedieť.

Svedkyňa ošetrujúca lekárka maloletého MUDr. Z. A. zhodnotila starostlivosť matky o dieťa ako

priemernú, nezistila žiadne znaky týrania. Dieťa postupne priberalo na váhe, matka pravidelne
navštevovala ambulanciu. Vývoj dieťaťa bol primeraný. Dieťa malo bežné problémy, bolo trochu
hypotrofické. Malo mierne opozdený vývoj, potom poskočilo na váhe. Vie že bývala poškodená najskôr
s matkou. Videla na matke záujem, jediné čo jej vyčítala bolo fajčenie. V máji bolo dieťa hospitalizované
s angínou, malo antibiotiká to sa zvládlo. Raz potom matka vynechala kontrolu na neurológii. Matka
dostala papiere na neurológiu , ona viac dieťa nevidela. Bola prekvapená že malo vysokú váhu v

nemocnici v Banskej Bystrici. Matka sa sťažovala na nervozitu dieťaťa. Vie že sa sťahovali viackrát.

Poškodená zástupkyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne V.. W. K. uplatnila nárok na náhradu škody
vo výške 270 119,86 Sk ako náklady spojené s výjazdom rýchlej lekárskej pomoci a ústavnej lekárskej
starostlivosti maloletého do 25. 08. 2008 - jeho úmrtia.

Podľa znaleckého posudku znalcov z odboru zdravotníctva V.. H. Š. W.. a profesora MUDr. H. N.
W.. z Ústavu súdneho lekárstva a medicínskych expertíz v Martine bezprostrednou príčinou smrti
maloletého bolo zlyhanie riadiacej a regulačnej funkcie mozgu pri poúrazovom krvácaní pod tvrdú
plenu aj mäkké pleny mozgové, pri krvácaní do mozgových komôr, pri poúrazovom opuchu mozgu,

pri súčasnej zlomenine spodiny lebečnej vpravo. Tieto poranenia utrpel maloletý v dôsledku aktívneho
násilného konania inej osoby, mechanizmami prudkého úderu, alebo nárazu pevného predmetu do
pravej spánkovo - záhlavovej temennej oblasti hlavy a súčasným prudkým opakovaným trasením celého
tela poškodeného. Tieto zranenia si v žiadnom prípade nemohol maloletý spôsobiť vlastným konaním.
Pravdepodobné vzájomné postavenie útočníka a dieťaťa v prípade zlomeniny spodiny lebečnej mohlo

byť také, že dieťa sedelo a útočník ho prudko udrel tvrdým predmetom do záhlavia, respektíve ho
držal za nohy alebo trup a silným rozmachom celým telom dieťaťa hlavičkou vpravo udrel do pevnej
tvrdej prekážky. K traseniu dieťaťa došlo pevným uchopením hrudníka dieťaťa a silným opakovaným
trasením. Ak by dozerajúca osoba včas reagovala na symptómy poranenia hlavy teoreticky sa dalo
zabrániť opuchu mozgu a smrti. Na zraňujúcom predmete nemuseli ostať stopy. Tiež znalec vylúčil

ako mechanizmus zranenia pád z postele či z rúk. Pri páde z rúk by muselo padať hlavou nadol
čo je nelogické pri normálnom držaní dieťaťa. Pád z postele by musel byť akcelerovaný. Nezistili
podvýživu dieťaťa. K pohryzeniu maloletého došlo podľa tvaru hryzancov ľudskými zubami s vysokou
pravdepodobnosťou mužom.

Podľa predbežnej správy z pitvy maloletého boli ustálené príčiny smrti tak ako vo vyššie uvedenom
znaleckom posudku.

V znaleckom posudku na základe zdravotnej dokumentácie dieťaťa bolo zistené, že RLP vo Zvolene
bolo volané k dieťaťu v bezvedomí a po príchode lekára bol zistený dodatočný údaj od príbuzných k

stavu dieťaťa, že toto ráno spadlo z postieľky. Pri prijatí dieťaťa do Detskej fakultnej nemocnice, bolo
okrem iného konštatované v temporálnej oblasti vpravo hematóm o veľkosti 3 x 3 cm, na pravom ramene
a ľavom stehne stopy po uhryznutí, na brade a dolnej sánke početné hematómy, ako aj na dolných
končatinách a trupe. Uvedený zápis bol vykonaný dňa 15. 08. 2008 o 19.50 hod. Znalci mali tiež k
dispozícii fotodokumentáciu, ktorá bola zhotovená kriminalistickým technikom v deň prijatia dieťaťa do

ošetrenia (fotografie č. 1 až 11 pripojené k znaleckému posudku). Po preskúmaní fotodokumentácie
boli popísané zranenia a to pod bradou vpravo polooblúkovitý škrabanec a viaceré drobné podliatiny
na pravom líci, pod pravou sánkou a na brade. Tieto si v žiadnom prípade dieťa nemohlo spôsobiť
vlastným konaním, ale vznikli aktívnym konaním inej osoby a to mechanizmom prudkého stláčania, resp.
prudkého nárazu (fackanie). Toto poranenie svedčí pre aktívne konanie inej osoby, avšak izolovane

sa jednalo o minimálne poranenie. Na vonkajšej hornej ploche pravého ramena boli evidentné dve
polooblúkovité podliatiny fialovej farby formované do kruhu. Jednalo sa o hryzné poranenie, kde
vzhľadom na tvar rany bolo ustálené, že bolo spôsobené jednoznačne dospelým človekom, skôr
mužom tak, že tento uchopil rukami ramienko dieťaťa a aktívne zahryzol do neho. Vzhľadom na početatypickosť morfológie hryzného poranenia, toto nemohlo byť spôsobené náhodným konaním útočníka,
ale úmyselne. Obdobným spôsobom bola vyhodnotená aj podliatina na vnútornej ploche ľavého ramena
(pozn. sudkyne - správne ľavého stehna), pre ktorú platia všetky uvedené skutočnosti, avšak vznikla

prítlakom čeľusti s menšou intenzitou. Drobné podliatiny na bočnej ploche hrudníka vpravo, na vnútornej
ploche pravého stehna, na bočnej ploche hrudníka vľavo a na ľavom členku a chodidle mohli vzniknúť
silným prítlakom prstami útočníka pri uchopení dieťaťa. Podliatiny na hrudníku mohli veľmi dobre
vzniknúť práve v momente trasenia dieťaťa. Zo súdno lekárskeho hľadiska po vyhodnotení uvedených
poranení možno jednoznačne a bezpečne vylúčiť možnosť náhodného vzniku poranení u dieťaťa ním

samotným. Vzhľadom na vek a mentálnu úroveň 11 mesačného dieťaťa sa toto z pochopiteľných
dôvodov nemalo možnosť voči útočníkovi akýmkoľvek aktívnym spôsobom brániť, z toho dôvodu
neboli zistené žiadne známky, ktoré by svedčili o sebaobrane dieťaťa. K zistenej zlomenine spodiny
lebečnej znalci v rámci znaleckého posudku tiež uviedli, že intenzita pôsobenia mechanického násilia
bola veľmi veľká. Bezprostredne po vzniku zlomeniny nastalo krvácanie do priestoru pod tvrdú plenu
mozgovú, v dôsledku čoho došlo k rozvoju opuchu mozgu. Týmto nastáva útlak ciev, ktorý sa prejavuje

v zhoršenom až zastavenom prítoku okysličenej krvi do mozgu a naopak - odkysličenej krvi z mozgu
a lebečnej dutiny. Toto sa následne prejavuje poruchami až zastavením funkcie činnosti orgánov a to
pomalým dýchaním až zastavením dýchania a pomalou frekvenciou srdca až jeho zastavením. Znalci
poukázali, že už pri prvotnom prijatí dieťaťa na lekárske ošetrenie bola konštatovaná porucha dýchania
s nutnosťou napojenia dieťaťa na dýchací prístroj. Klinickým príznakom od momentu vzniku poranenia

je porucha vedomia vo forme dezorientácie, spavosti, prítomná predráždenosť, plač, poruchy citlivosti
a pohyblivosti jednotlivými končatinami, nevoľnosť, zvracanie. Neskôr nastupuje bezvedomie a obraz
kómy s poruchami dýchania a srdcovej činnosti. Časový interval od vzniku poranenia až po nástup
klinických príznakov môže trvať rádovo minúty až niekoľko desiatok minút, pričom pozorný rodič či iná
dospelá osoba v danom čase by mala spozorovať atypické chovanie a správanie sa dieťaťa. Znalci

poukázali na to, že v tomto konkrétnom prípade bola lekárska pomoc volaná až po uplynutí uvedeného
času, kedy sa už naplno prejavila porucha vedomia dieťaťa, pretože pri príchode lekárskej pomoci bol
stav vedomia hodnotený ako veľmi vážny s minimálne priaznivou prognózou na prežitie. Ďalej znalci
popísali, že aj pri trasení dieťaťa môže byť spôsobené krvácanie a klinické prejavy môžu byť rôznorodé.
V mnohých prípadoch opatrovateľ uloží dieťa do postieľky dúfajúc, že sa zotaví. Tým však významne

oddiali možnosť poskytnutia rýchlej liečebnej pomoci. Na vyšetrenie je dieťa privezené v čase, keď sa
stav nelepší, dieťa nie je schopné sať, prehĺtať, pohybovať očami, rozprávať, vydávať zvuky a pridružia
sa kŕče. Aj v danom prípade boli kŕče zaznamenané pri príchode RLP. Doba vyčkávania je typická pre
poranenia hlavy, ktoré nevznikli náhodným úrazom. Znalci na základe odborných konzultácií aj s inými
špecialistami v odbore neurochirurgia ustálili, že v tomto prípade sa jednalo o vzájomné spolupôsobenie

dvoch hlavných patofyziologických mechanizmov, ktoré spôsobili poškodenie lebky a štruktúr lebečnej
dutiny a to popísaný úraz hlavy spôsobený konaním inej osoby a popísané prudké trasenie dieťaťom,
ku ktorému došlo pevným uchopením jeho hrudníka (viď podliatiny na hrudníku) a silným opakovaným
trasením dieťaťa, pričom nie je možné vylúčiť ani tú skutočnosť, že pri trasení dieťaťom došlo k nárazu
hlavičky dieťaťa o pevný predmet.

Na ozrejmenie niektorých záverov znaleckého posudku bol na hlavnom pojednávaní vypočutý znalec
V.. Š.C., ktorý zotrval na záveroch znaleckého posudku vysvetľujúcich bezprostrednú príčinu smrti
dieťaťa ako aj mechanizmus vzniku zranení, ktoré boli zistené. Pokiaľ ide o ostatné zranenia mimo
hlavného poranenia (zlomenina spodiny lebečnej), tieto znalec pripisoval vo vzťahu k traseniu dieťaťa,

t. j. k pevnému uchopeniu a následnému traseniu dieťaťom. Z týchto stôp sa však nedá vyvodiť popis
páchateľa ani jeho pohlavie. Možno len konštatovať s istotou, že boli spôsobené inou osobou. Tieto
poranenia nemuseli byť ihneď zrejmé v čase, keď dieťa bolo odnášané do sanitky. Podliatiny vznikajú
rádovo niekoľko minút, maximálne hodín po vzniku úrazu a farebne sa menia. Pri porovnaní so vznikom
poranenia na hlave však časový interval vzniku týchto poranení bol veľmi približný. Na otázku, kedy

nastávajú tzv. klinické prejavy po vzniku zranení (t. j. hlavné zranenia následkom zlomeniny spodiny
lebečnej a trasenia dieťaťom), znalec uviedol, že klinické príznaky ako spavosť, malátnosť, zvracanie či
nistagmus v podstate popísal obžalovaný vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní. Tieto sa môžu s
odstupom prejaviť rôzne podľa intenzity útoku či už bezprostredne po útoku, alebo až niekoľko hodín. V
tomto konkrétnom prípade znalec ohraničil ich prejavy maximálne 2-3 hodiny, určite nie dlhšie.

Svedok T. T. z RZS vypovedal že po príchode na miesto dieťa zobrali do sanitky, bolo v bezvedomí.
Obnovovali mu dýchanie, monitorovali srdce. Po stabilizácii volali ÁRO. Nevie čo im matka povedala,táto plakala, dodnes nevie čo sa malo dieťaťu stať. Asi malo na hlave hrču a stará matka potom lekárovi
v nemocnici hovorila, že malo spadnúť.

Svedok V.. Q. S. vypovedal tiež k priebehu prvej pomoci maloletému. Matka mu hovorila že dieťa
zverila známemu a keď sa tento zobudil, bolo pozvracané. Preto dieťaťu vykonali odsávanie ale zvratky
nezistili. Dieťa nedýchalo, malo finálne nádychy-gasping. Predýchali ho ambuvakom a potom intubovali,
napojili na monitor, zaviedli mu kanylu a podali roztok. Požiadal operačné stredisko o vrtuľník na prevoz
do Banskej Bystrice. Do areálu nemocnice potom prišlo pojazdné ÁRO. Videl na dieťati že je chudšie,

malo modrinku na brade a pravej strane hrudníka a hrču na pravej spánkovej kosti. V jeho prítomnosti
volali tomu známemu a ten povedal, že bol v sprche a dieťa malo spadnúť z gauča, potom ho mal
nakŕmiť a uložiť spať, potom ho našiel pozvracané. Matka plakala, mala hysterický záchvat, nezdala
sa mu pod vplyvom návykových látok.

Obhajoba dala vypracovať znalecký posudok znalcami MUDr. B. F. a MUDr. Q. R. v spolupráci s

psychológom PhDr. T. V.. Znalec MUDr. B. F. závery tohto posudku predniesol na hlavnom pojednávaní
a korešpondujú so závermi znaleckého posudku vypracovaného v prípravnom konaní. Obžalovaný
vedel rozpoznať protiprávnosť svojho konania a vedel ho aj ovládať. Zistili u neho poruchu v zmysle
nezdržanlivosti , nezrelosti , impulzivity a iritability. Tiež nezistili požitie návykových látok. Znalec
psychológ u neho zistil abnormne štruktúrovanú osobnosť s prejavmi nezrelosti, nezdržanlivosti a

impulzivity, jeho úsilie o reguláciu prejavov vlastnej emotivity je nepospoľahlivé, jeho správanie je
uvoľnené s prejavmi v rozpore s uznávanými konvenciami. Jeho agresívne tendencie sú zvýraznené
vplyvom flustrácie ľahko aktivovateľné. Preto môže dochádzať k intenzívnym energickým prejavom
neadekvátneho odreagovania tenzie. Medziľudské vzťahy obžalovaného sú konfliktogénne, jeho
schopnosť vnímať a reprodukovať udalosti nie je narušená, vzbudzuje dojem bezproblémovosti v

prejave, svoje negatíva racionalizuje. Z psychologického hľadiska je vysoko pravdepodobné, že mohol
konaťuobidvochskutkovvsúladesosvojimiosobnýmicharakteristikamiažejehoagresívneprejavyboli
vyvolané navodenou flustráciou jeho potrieb, alebo záujmov. V prvom prípade mohlo ísť o stupňujúce
sa prejavy agresie v konfliktnej situácii s partnerkou respektíve s jej matkou. V druhom prípade
možnosťzpsychologickéhohľadiskauvažovaťoflustráciijehopotrebyodpočívania.Doúvahyprichádza

eventualita neutíchajúceho plaču dieťaťa evokujúceho prejav zlosti, ktorý mohol byť sprevádzaný
preexponovanou agresiou ku škode dieťaťa. Čo sa týka agresívnych reakcií obžalovaného mohli byť
slovné i fyzické s prihliadnutím k životopisu. Ide o reakcie na neštandardné situácie, v prípade toho
dieťaťa mohlo ísť o pohodu obžalovaného ktorá bola narušená.

Na hlavnom pojednávaní súd vypočul znalca V.. V., ktorý k výsledkom znaleckého posudku uviedol,
že tieto sú výsledkom tzv. projektívnej techniky, na základe ktorých boli zistené určité ukazovatele
osobitostí emocionálnych prejavov u obžalovaného. Znalec svoje zistenia konštatuje na základe jednak
výsledkov bežných testov a to dotazníkom, ako aj projektívnymi technikami, ktoré skúmaná osoba
nevie ovplyvniť. Výsledky sú potom porovnávané so skutočným správaním probanta. Znalec poukázal

na známe fakty, že sa obžalovaný v minulosti dopustil opakovanej násilnej trestnej činnosti, čo je v
súlade s výsledkami vyšetrenia jeho osobnosti. V otázke sklonov agresívnych prejavov znalec poukázal
na to, že obžalovaný je vo zvýšenej miere pohotový k agresívnemu jednaniu, najmä ak je v stave
frustrácie a je pre neho typické na frustráciu reagovať agresivitou a to aj preexponovanou reakciou.
Toto rovnako potvrdzuje aj jeho správanie v minulosti, kedy bol odsúdený za trestné činy v súvislosti

s ublížením na zdraví a to aj ťažkým ublížením na zdraví, z čoho vyplýva, že u neho môže dôjsť aj
k takým prejavom agresie, ktoré sú neprimerané situácii. Ďalším dôležitým momentom je, že takáto
reakcia u obžalovaného môže vzniknúť aj náhle, pretože bola u neho zistená osobitná pohotovosť k
agresívnym reakciám, ktoré môžu byť až prekvapivého charakteru. Ďalej znalec poukázal aj na to,
že obžalovaný bol vyšetrený aj psychológom Mgr. F., ktorá hoci použila aj iné metódy zisťovania,

dospela k podobným až zhodným záverom. Hoci znalecký posudok psychologický nevie vyjadriť s
matematickou presnosťou svoje závery, závery sa vyjadrujú typu, že je niečo vysoko pravdepodobné s
poukazom na to, že sa vyšetrovaním dokáže, že sa stal skutok tak, ako je popísaný. U obžalovaného boli
jednoznačne potvrdené rysy osobnosti oproti bežnej populácii, pričom výsledky testov sú dosť výrazné.
Závery znaleckého posudku boli teda potvrdené údajmi viacerých metód. Pokiaľ sa znalci vyjadrili k

motivácii konania obžalovaného, patologická motivácia zistená nebola. Znalci vychádzali z informácií
známych im z vyšetrovacieho spisu, kedy sám obžalovaný uvádzal, že v čase skutku bol po nočnej
službe, bol unavený, ľahol si spať k dieťaťu. Pokiaľ z jeho strany došlo ku konaniu voči dieťaťu tak,
ako je popísané v skutku, jeho extrémna reakcia sa dá vysvetliť jedine tak, že ju vyvolali práve prejavytohto dieťaťa. Iná možnosť pri analýze celej situácie neprichádzala do úvahy. Takýmto prejavom mohol
byť neutíchajúci plač, pričom znalec poukázal, že sa nejednalo len o bežné zaplakanie, ale skôr o
dlhšie trvajúci neutíchajúci plač dieťaťa, ktorý neumožnil obžalovanému odpočinúť si tak, ako to mal

pôvodne v úmysle a práve toto mohlo spôsobiť a vyvolať afekt zlosti voči dieťaťu a práve popísané
násilné správanie voči maloletému dieťaťu je v súlade so zistenými osobnostnými charakteristikami
obžalovaného. Z psychologického hľadiska nemusel byť prítomný úmysel dieťa usmrtiť, ale skôr ho
utíšiť, umlčať. Znalci sa zaoberali aj následným motívom t. j. verzie, ktoré obžalovaný prvotne uvádzal,
keďtvrdil,žedieťaspadlozpostele.Tátoverziavšaknebolavsúladesozávermisúdnehoznalca-lekára

a preto obžalovaný uviedol ďalšiu verziu, že dieťa mohlo byť usmrtené inou osobou. Toto jeho vyjadrenie
z psychologického hľadiska možno považovať za stratégiu obrany v trestnom konaní, čo opätovne
má oporu v záveroch psychodiagnostického vyšetrovania, pretože boli u obžalovaného zistené sklony
prezentovať údaje, ktoré nemusia byť v súlade s realitou s poukazom na to, že v spise nebola žiadna
opora tejto verzii. Rovnako tak bolo zistené, že obžalovaný má snahu vzbudzovať dojem prispôsobivého
človeka, avšak toto správanie možno považovať za tendenčné. Toto tvrdenie je rovnako v súlade s

výsledkami zistených testov s poukazom na to, že obžalovaný v bežných životných situáciách sa dokáže
správaťprispôsobivot.j.tak,akosaodnehoočakáva,avšakpokiaľdôjdezjehostranykneadekvátnemu
správaniu, je u neho snaha bagatelizovať, zmierňovať následky takéhoto správania. Záverom znalec
poukázal aj na určité pozitívum vyplývajúce zo znaleckého vyšetrenia, kedy bolo zistené, že obžalovaný
je schopný prežívať pocity viny. To znamená, že ak sa dopustí niečoho, čoho by nemal, má z toho zlý

pocit a môže byť z toho depresívny.

Podľa záverov znaleckého posudku MUDr. T. R. a MUDr. D. X. z odboru zdravotníctvo psychiatria,
ktorá bola vypočutá na hlavnom pojednávaní vyplýva, že obžalovaný netrpel duševnou poruchou,
zistili u neho emočne nestabilnú poruchu osobnosti, liečbou neovplyvniteľnú. Vedel rozpoznať

nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť a vedel ho ovládať. Chápe zmysel trestného konania.
Jeho pobyt na slobode znalkyne nepovažujú za nebezpečný, v čase skutku nebol pod vplyvom
alkoholu. Podľa znaleckého posudku znalkyne Mgr. Y.X. F. z odboru psychológie vyplýva, že mravný
vývoj obžalovaného je nekvalitný, tento začal páchať trestnú činnosť násilného charakteru vo veľmi
mladom veku. Rešpektovanie spoločenských noriem je u neho znížené. Zistila u neho osobnosť

psychopaticky štrukturovanú s rysmi emočnej lability, impulzivity a oslabenie flustračnej tolerancie v
záťažových situáciách. Nevylúčila účelové spracovávanie jednotlivých údajov obžalovaným. Pohnútky
obžalovaného môžu súvisieť s jeho psychopaticky štrukturovanou osobnosťou s rysmi instability a
oslabenej frustračnej tolerancie v záťažových situáciách.

Podľa znaleckého posudku MUDr. T. R. vypočutej i na hlavnom pojednávaní poškodená F. V. bola plne
schopnásprávneaúplnevnímaťprežívanéudalostitietosizapamätaťajichreprodukovať.Nezistilaunej
žiadnuzávislosťnaalkoholeaniinýchomamnýchlátkach.Vspisesúvtomtosmereprotichodnéúdajeod
svedkov, sama poškodená to poprela. Aj znalec MUDr. Š. vypočutý na hlavnom pojednávaní nepotvrdil,
že by bolo dieťa zanedbané, čo obyčajne indikuje závislých. Ani z vyšetrenia pre účely posudku nezistili

závislosť. Nemôže vylúčiť jednorazové požitie drog poškodenou. V čase skutku sa poškodená správala
štandardne. Pre poškodenú je prítomnosť na hlavnom pojednávaní a stretnutia s obžalovaným záťažová
situácia, ak sa tomu vyhýba správa sa štandardne. Podľa záverov znalkyne z odboru psychológia Mgr.
Y. F. je u poškodenej zachovaný kontakt s realitou, aj keď je jej mravný vývoj menej kvalitný, agresivita
nie je jej výraznou osobnou črtou. Nejde u nej o zvýšenú sugestibilitu, ani sklony ku klamstvám.

Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené aj zápisnice o ohliadke miesta činu a fotodokumentácie. Z
ohliadky miesta činu zo dňa 15. 08. 2008 je zrejmé usporiadanie zariadenia v obývačke, detský kočiarik
je postavený pri kuchynskej linke, má z jednej strany odopnutú striešku. Tiež boli zdokumentované
jednotlivé predmety, z ktorých prichádza do úvahy pád dieťaťa v byte, stolička a gauč boli vo výške 40

cm, stôl vo výške 76 cm, detská stolička vo výške 62 cm, posteľ vo výške 40 cm. Vo veci bola vykonaná
aj dodatočná ohliadka miesta činu, boli zadokumentované všetky hračky, ktoré mal maloletý Mário okolo
seba v čase skutku. Pri ďalšej dodatočnej ohliadke miesta činu je zrejmé, že opätovne boli zamerané
jednotlivé predmety a ich výška, interiér bytu bol už upratovaný, žiadne stopy neboli zaistené, nikde na
nábytku ani na inom mieste sa nenachádzala krv. Táto sa nachádzala iba na posteľnej plachte, obliečke

z vankúša a na tričku, ktoré vydala poškodená 16. 08. 2008. Podľa zápisnice o vydaní vecí z 18.08.2008
bolo vydané pracovníčkou Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou Banská Bystrica, odevné vršky,
ktoré mal maloletý na sebe pri hospitalizácii - detské tričko modrej farby, pásikavým vzorom so stopami
znečistenia.Poškodená vydala 18. 08. 2008 ako vec dôležitú pre trestné konanie detský športový kočiar a osušku
bielej farby so stopami znečistenia. Tiež boli skúmané posteľná plachta žltej farby, obliečka vankúša

zelenej farby a zaistené hračky- plastový detský klavír, bubon, kocka. Podľa znaleckých posudkov
neboli zaistené žiadne upotrebiteľné daktyloskopické stopy na týchto zaistených veciach. Na týchto
veciach neboli zistené stopy násilného poškodenia. Na odevných zvrškoch boli zistené stopy po bežnom
používaní. Na žltej plachte a tričku s dlhými rukávmi bola dokázaná prítomnosť krvi, na tričku aj
prítomnosť slín, na kočiari bola dokázaná prítomnosť slín. Po porovnaní tohto biologického materiálu

s porovnávacou vzorkou krvi V. S., nar. XX.XX.XXXX bola zistená zhoda. K týmto veciam sa v spise
nachádzajú aj fotografie.
Tiež boli prehraté na hlavnom pojednávaní CD nosiče, z ktorých vyplýva postupnosť volania záchranky
poškodenou a obžalovaným, ako aj ich osobný prejav.

Bol oboznámený prehľad prichádzajúcich a odchádzajúcich hovorov a sms správ z telefónneho čísla

XXXX XXX XXX (obžalovaný) a z telefónneho čísla XXXX XXX XXX (poškodená V.). Z vykonanej
analýzy hovorov na telefónne číslo obžalovaného je zrejmé, že v čase o 12.24 hod. posielal sms-ku na
telefónne číslo poškodenej. V čase o 13.39 hod. je evidovaný odchádzajúci hovor na telefónne číslo
poškodenej v trvaní 0,30 sekúnd. O 13.41 hod. je evidovaná odoslaná sms správa na telefónne číslo
poškodenej. O 13.45 hod. je evidovaný odchádzajúci telefonický hovor na telefónne číslo poškodenej

v trvaní 0,03 sekúnd. O 14.29 hod. je evidovaná odchádzajúca sms na telefónne číslo poškodenej. O
15.26 hod. je evidovaný odchádzajúci hovor na tiesňové číslo 112. Následne vo vzťahu k poškodenej
je evidovaný odchádzajúci hovor o 15.36 hod., 15.57 hod., 15.58 hod. 2x, 16.09 hod., 16.10 hod. 2x,
16.11 hod., 16.15 hod., 22.33 hod. 2x. O 17.40 hod. je evidovaná prijatá sms správa z telefónneho
čísla poškodenej. Pri analýze telefonických hovorov a sms správ z telefónneho čísla poškodenej vo

vzťahu k žalovanému skutku je evidovaný odchádzajúci hovor o 10.43 hod. na telefóne číslo evidované
na firmu GROS Slovakia, s. r. o. O 12.24 hod. je evidovaná prichádzajúca sms správa z telefónneho
čísla obžalovaného a o 13.39 hod. je evidovaný prichádzajúci hovor z telefónneho čísla obžalovaného.
O 13.41 hod. je evidovaná prichádzajúca sms správa z telefónneho čísla obžalovaného a o 13.45 hod.
hovor z telefónneho čísla obžalovaného v trvaní 0,03 sekundy. O 14.29 hod. je evidovaná prichádzajúca

sms správa z telefónneho čísla obžalovaného a o 15.26 hod. je evidovaný hovor na telefónnu linku 155,
rovnako o 15.28 hod. Následne vo vzťahu k obžalovanému je evidovaný prichádzajúci hovor v čase o
16.09 hod., 2x 16.10 hod., 16.11 hod., 16.58 hod., o 17.40 hod. odchádzajúca sms správa na telefónne
číslo obžalovaného a o 22.33 hod. 2x prichádzajúci hovor z telefónneho čísla obžalovaného.

V čase rozhodovania súdu bolo zistené, že obžalovaný je účastníkom občianskoprávneho sporu
vedeného pred tunajším súdom pod sp. zn. 17C 109/2013, kde je navrhovateľkou D. N. - poškodená
zo skutku v bode 1) obžaloby. Vo veci bolo dňa 22. 05. 2013 vydané predbežné opatrenie, ktorým
bolo nariadené obžalovanému, aby nevstupoval dočasne do bytu, ktorý užíva navrhovateľka. Z obsahu
návrhu bolo zrejmé, že dôvodom podania bolo správanie odporcu t. j. obžalovaného, ktorý sa už dlhší

čas mal správať agresívne voči navrhovateľke ako aj ich maloletej dcére, reagoval nepredvídateľnými
výbuchmi hnevu. Opakovane vulgárne nadával, ponižoval navrhovateľku, znevažoval ju ako matku a
to aj za prítomnosti maloletej dcéry, cielene jej ubližoval a škodoradostne sa správal. Toto správanie
obžalovaného je každodennou súčasťou ich života. Jeho správanie je násilnejšie a ohrozujúcejšie a to
nielen voči navrhovateľke, ale aj ich maloletej dcére, čo navrhovateľku donútilo odísť z bytu a uchýlila

sa v krízovom stredisku pre deti a osamelých rodičov v Banskej Bystrici. Konanie o veci samej nebolo
právoplatne skončené.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd opätovne vyhodnotil všetky vykonané dôkazy jednotlivo
i vo vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že obžaloba v bode 2) bola proti obžalovanému

podaná dôvodne. Hneď na začiatku súd musí konštatovať, že proti obžalovanému sa nenašli priame
dôkazy, ktoré by ho usvedčovali zo spáchania skutku. Znaleckým dokazovaním bolo jednoznačne
preukázané,žemaloletýV.S.utrpelzraneniatak,akosúpopísanévobžalobe,nanásledkyktorýchdošlo
napriek snahe lekárov k jeho úmrtiu. Znaleckým dokazovaním bolo jednoznačne a bez akýchkoľvek
pochybností preukázané, že sa jednalo o násilnú smrť, to znamená, že ku zraneniam maloletého došlo

aktívnym konaním inej osoby. Znalci bez akýchkoľvek pochybností vylúčili, že by si dieťa mohlo ublížiť
samé náhodným pádom. O tomto závere súd nemal žiadne pochybnosti a ani obhajoba tento záver
nijako nespochybnila. Rovnako je nespochybniteľný fakt, že v čase okolo 15.30 hod. bola privolaná
rýchla záchranná služba a na základe znaleckého dokazovania bolo preukázané, že zranenia, ktoréviedli k úmrtiu maloletého, museli byť spôsobené maximálne s odstupom dvoch až troch hodín pred
prvotným ošetrením lekárov, t. j. v čase od 12.30 hod. Z výpovedi obžalovaného i poškodenej vyplynulo,
že poškodená ponechala dieťa v starostlivosti obžalovaného s tým, že si potrebuje vybaviť osobné

záležitosti v meste. V tomto smere obžalovaný vypovedal, že ho požiadala obžalovaná, aby jej dieťa
postrážil, s čím on súhlasil. Naopak, poškodená tvrdila ( až pri následnej výpovedi pred súdom ),
že najskôr žiadala svoju matku, aby jej postrážila dieťa, ktorá však z dôvodu pracovných povinností
nemohla, na čo sa jej sám obžalovaný ponúkol, že jej dieťa postráži a keďže nemala v tom čase o
ňom pochybnosti, dieťa mu nechala v starostlivosti. Z uvedeného je teda nepochybné, že maloletý V.

bol obžalovanému zverený matkou s jeho súhlasom. Pokiaľ ide o odchod poškodenej, v tomto smere
bol preukázaný čas hovoru na telefónne číslo taxi služby o 10.45 hod., rovnako i majiteľ taxi služby
potvrdil, že v tom čase bola vykonaná jazda od strediska MSJ na B. (v mieste bydliska poškodenej)
do mesta D. pracovníkom W. K.. Svedok K. potvrdil, že poškodenú v ten deň viezol, avšak nevedel
sa vyjadriť k presnému času. Na základe uvedeného súd jednoznačne ustálil, že poškodená odišla z
domu o 10.45 hod. V ďalšom popise udalostí obžalovaný vypovedal na hlavnom pojednávaní tak, že

pokiaľ bol doma s malým, šli sa vonku prejsť, po návrate z vonku malého uložil spať a počas toho ako
bol v sprche, keď sa vrátil, malý plakal, bol na zemi, mal krv na ústach, uložil ho spať. Túto verziu
potvrdil aj svedok MUDr. S., kedy to za jeho prítomnosti uviedol obžalovaný telefonicky poškodenej,
rovnako takúto verziu uviedol bezprostredne po skutku svedkyni N.. Následne dieťa začalo zvracať a
potom, čo ho oriadil a chystal sa volať záchranku, prišla poškodená V.. Túto verziu však následne zmenil

najskôr pri vyšetrení znalcami v priebehu konania pred súdom a následne i po vykonaní dokazovania
pred vyhlásením prvého odsudzujúceho rozsudku. Rovnako pokiaľ bol opakovane vypočutý v konaní
pred súdom, zotrval na tejto verzii, hoci s odstupom času si presné časové údaje nepamätal, na základe
výpisov z telefonických hovorov uvádzal, že v čase o 12.24 hod. posielal poškodenej prvý krát sms-ku
o tom, že ide s dieťaťom von. Po návrate asi po trištvrte hodine mu mala prezvoniť poškodená V., na

čo jej on volal späť a žiadala ho, aby šiel vonku vyzdvihnúť krabičku cigariet od neznámej osoby, na čo
vyšiel von, opätovne dva krát sa pokúšal dovolať poškodenej. Keďže mu nedvíhala, poslal jej sms-ku,
na čo ona neodpovedala. Čakal do 14.29 hod., kedy znovu poslal sms-ku poškodenej, že ďalej čakať
nebude, po chvíli sa vrátil späť do bytu. Poškodená k tejto verzii uviedla, že nie je pravdou, že by s
obžalovaným počas toh,o ako bola mimo bytu, telefonovala. Je pravdou, že od neho obdržala jednu

sms-ku, že je s malým vonku. Nevedela však presne uviesť čas, kedy jej prišla sms-ka, pretože volala
obžalovanému s odstupom, kedy si sms-ku našla, avšak obžalovaný nedvíhal. Po vyhodnotení analýzy
telefonických hovorov a sms správ, tvrdenia obžalovaného sú čiastočne s týmito objektívnymi dôkazmi
v rozpore a to, že keď v čase o 13.39 hod. telefonoval s poškodenou, pred tým ho ona mala prezvoniť -
nebol evidovaný prichádzajúci hovor od poškodenej. Ďalej pokiaľ tvrdil, že pred poslaním SMS o 13,41

hod ešte 2-x prezváňal poškodenú - nebol evidovaný odchádzajúci hovor pre poškodenú, až hovor o
13,45 hod. Rovnako tak, pokiaľ obžalovaný tvrdil, že po tom čo vyšiel vonku, sa s nikým nestretol,
ani s nikým netelefonoval, bol potvrdený hovor so D. N. o 13.42 hod., ktorý trval 2 minúty 39 sekúnd.
Svedkyňa D. N. si s odstupom času už tento hovor nepamätala, ani jeho obsah, v prípravnom konaní ho
však potvrdila. Následne o 14.29 hod. posiela obžalovaný na telefónne číslo poškodenej sms správu,

čo je v súlade aj s výpismi hovorov z telefónneho čísla poškodenej. Na základe prehľadu telefonického
kontaktu medzi obžalovaným a poškodenou je zrejmé, že nie je pravdivé ani vyjadrenie poškodenej, že
by od obžalovaného dostala len jednu sms správu. Z uvedeného však súd vyvodil jednoznačný záver,
že jedine obžalovaný kontaktoval poškodenú a to formou sms v čase o 12.24 hod., 13.41 hod. a 14.29
hod. a rovnako jej telefonoval v čase o 13.39 hod. v trvaní 30 sekúnd a v čase o 13.45 hod. v trvaní 3

sekúnd. Nebolo preukázané, že by ho poškodená akýmkoľvek spôsobom v uvedenom čase zo svojho
telefónneho čísla kontaktovala. Rovnako však nie je preukázané tvrdenie poškodenej, ktorá uvádzala,
že potom čo si našla sms-ku, telefonovala obžalovanému, ten to však nedvíhal. Zmenená výpoveď
obžalovaného v kontexte vyhodnotenia evidencie hovorov vyznieva nedôveryhodne. Súd v tomto smere
musí konštatovať, že neexistuje žiadny dôkaz o tom, ktorý by potvrdzoval verziu obžalovaného, že

skutočne v rozhodnom čase byt opustil. Pokiaľ by túto okolnosť v zmysle zásady „in dubio pro reo“
vyhodnotilsúdvprospechobžalovanéhoapripustil,žeobžalovanýmoholopustiťbytatedaboloobdobie
v čase od 13.39 hod. do 14.29 hod., kedy zostalo dieťa samé, je tu vytvorený priestor na úvahu, či
sa mohol skutku dopustiť niekto iný. S prihliadnutím na to, že podľa tvrdenia obžalovaného odišiel z
bytu, neuzamkol ho, byt mal zvonku guľu, nemohla sa do bytu bez porušenia zámky dostať osoba,

ktorá by nemala kľúče do bytu. Zo svedeckých výpovedí bolo preukázané, že kľúče od bytu mala len
poškodená, ktorá ich prípadne zapožičala iným osobám, keď boli strážiť maloletého syna. Obžalovaný
pred súdom predniesol verziu, že to mohla byť práve poškodená V. s prípadným komplicom, ktorá mala
záujem zbaviť sa maloletého dieťaťa, ktoré jej malo byť na príťaž z dôvodu priateľstva s holandskýmpriateľom, ktorý jej mal posielať značné sumy peňazí a z dôvodu jej vtedajšieho životného štýlu. Súd
pri vyhodnotení tejto verzie uvažoval, že ak by aj matka s prípadným komplicom mali záujem „zbaviť sa
dieťaťa“ jeho usmrtením, priebeh zranení dieťaťa tak, ako je popísaný v znaleckom posudku MUDr. Š.

a MUDr. N., nezodpovedá práve tomuto úmyslu. V spomínanom znaleckom posudku boli popísané aj
ďalšie zranenia dieťaťa, ktoré mali byť spôsobené uhryznutím, fackaním či pri trasení dieťaťa - modriny
na tele. Obžalovaný vo svojej výpovedi tvrdil, že dieťa malo modriny na nohách už ráno. Súd poukazuje
aj na výpoveď matky poškodenej, ktorá mala v opatere dieťa bezprostredne predtým a potvrdila, že
dieťa nemalo žiadne poranenia okrem drobnej ranky na líci, ktoré však bolo spôsobené už asi týždeň

predtým.Znaleckýmdokazovanímbolojednoznačnepreukázané,ževšetkyporanenia,ktorébolizistené
pri prijatí dieťaťa do nemocnice a následne i fotodokumentáciou zachytené kriminalistami, vznikli v
rovnakom období ako najzávažnejšie zranenie dieťaťa a to zlomenina spodiny lebečnej. Pri takejto
podsunutej verzii nie je možné vysvetliť tieto ďalšie zranenia za situácie, kedy by osoba napadla dieťa
s úmyslom zbaviť ho života. Uvedené zranenia a spôsob ich vzniku t. j. fackanie, silné trasenie či
silné uhryznutie dieťaťa nevyhnutne muselo viesť k jedinej reakcii dieťaťa - to je silný plač. Za situácie,

kedy páchateľ by mal záujem zbaviť dieťa života, by takýto postup neprichádzal do úvahy, odporuje
logike. Naopak, pokiaľ súd vzal do úvahy fakt, ktorý priznal obžalovaný, že uhryznutie na ramene mu
spôsobil sám, v spojení s tvrdeniami znalcov, že všetky poranenia vznikli približne v rovnakom čase,
potom možno vyvodiť jediný záver, že osoba, ktorá spôsobila dieťaťu uhryznutie, je páchateľom aj
ostatných zranení dieťaťa, ktoré následne viedli k jeho smrti. Pokiaľ by došlo k napadnutiu dieťaťa s

úmyslom zniesť ho zo sveta, tomuto konaniu by zodpovedal mechanizmus úderu alebo nárazu do hlavy
dieťaťa. Avšak v bezprostrednej časovej súvislosti došlo aj k traseniu dieťaťa, ktorého dôvod možno
vysvetliť ako utíšenie plaču dieťaťa. Je nelogické, aby páchateľ, ktorý s priamym úmyslom chce dieťa
zbaviť života, by toto pohrýzol, fackal či ním triasol (čím by došlo k zanechaniu stôp na tele dieťaťa).
S prihliadnutím na fakt vyššie spomínaný, že obžalovaný uhryzol dieťa, pričom sa nejednalo len o

náhodné uhryznutie, ale o uhryznutie intenzívne, preukázané ako na pravom ramene, tak i na ľavom
stehne, toto bez pochybností muselo vyvolať plač dieťaťa. Súd si nevie predstaviť inú reakciu dieťaťa
v danom veku na intenzívne uhryznutie. Je prirodzenou reakciou každého človeka - snaha utíšiť dieťa.
Tu ďalšiemu konaniu obžalovaného tak, ako je popísané v obžalobe zodpovedá práve psychologický
profil vychádzajúci z osobnosti obžalovaného, okolností prípadu, kedy sa obžalovaný dostal pre neho

do frustrujúcej situácie, bol po nočnej službe, unavený a matka dieťaťa mu zverila toto dieťa. Sám bol v
situácií, kedy ho po vážnej hádke vyhodila z bytu družka, táto potvrdila, že v tom čase mal obžalovaný
aj finančné problémy. Na jeho sms či telefonáty sa poškodená neozývala. Celá táto situácia vyvolala
agresívne správanie obžalovaného namierené proti dieťaťu. Napriek tomu, že obžalovaný tvrdil, že sám
má dieťa a takejto reakcie by nebol schopný, celkom jednoznačne táto obrana bola vyvrátená práve

znaleckýmdokazovaním,kedyznalcipoukázalinato,žeoprotibežnejpopuláciijepráveuobžalovaného
zvýšená pohotovosť k agresívnej reakcii a to i neprimeranej. Hoci psychológia nie je exaktnou vedou, na
druhej strane závery znalcov boli potvrdené viacerými metódami v tomto konkrétnom prípade a závery
korešpondujú aj inému správaniu obžalovaného, ktorý bol opakovane odsúdený práve pre agresívne
správanieatoineúmerné.T.časusavediekonaniecivilnéprávepre zvýšenéastupňujúcesaagresívne

správanie namierené proti blízkym osobám a aj proti jeho mal. dcére. Hoci nie je preukázaná presná
postupnosť konania obžalovaného, znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že následky zranení boli
spojené s konaním vo veľmi blízkej časovej súvislosti a v konečnom dôsledku viedli k neodvrátiteľnému
následku - smrti dieťaťa.

Pokiaľ obhajoba poukazovala na správanie sa poškodenej ako matky, je nepochybné zo svedeckých
výpovedí, že v tom čase poškodená ako matka neviedla riadny život. Je pravdou, hoci to sama
poprela, že často navštevovala herne, požívala i omamné látky. V tomto smere však treba poukázať, že
znaleckým dokazovaním nebola potvrdená závislosť na omamných látkach. Rovnako bolo preukázané,
že matka často dieťa zverila do starostlivosti iným, najmä blízkym osobám, avšak nebolo preukázané,

že by po zdravotnej stránke dieťa zanedbávala. Uvedené vyplynulo z výpovede ošetrujúcej lekárky
maloletého dieťaťa, i zo znaleckého posudku MUDr. Š. a MUDr. N.. Na základe svedeckých výpovedí,
či ostatných dôkazov, však nevyplynula žiadna konkrétna skutočnosť, ktorá by podporovala verziu
obžalovaného a táto zostala osamotená len v rovine dohadov a hypotéz. Pokiaľ súd prehral CD
nosiče z privolávania prvej pomoci, kde je zachytené, že poškodená bola v šoku, tento podľa názoru

súdu nemohla predstierať. Na základe takto vyhodnotených dôkazov potom súd uzavrel, že verzia
ponúkaná obžalovaným je nelogická, nevierohodná a nie je podložená žiadnym dôkazom. Je pravdou,
že obžalovaný má právo brániť sa akýmkoľvek spôsobom a teda ani nemusí uvádzať pravdu ohľadne
skutkových okolností. Súd sa však jeho výpoveďou dôsledne zaoberal a na základe vyššie uvedenýchúvah, jeho obranu považoval za jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyvrátenú. Súd mal
preukázané, že jediná osoba, ktorá bola v kritickom čase s maloletým V., bol práve obžalovaný a jeho
konanie súd vyvodil na základe faktov v spojení so znaleckými posudkami, ktoré objektívne vysvetlili

jednotlivé zranenia, mechanizmus a čas ich vzniku a následné konanie obžalovaného bolo v zásade
v zhode s jeho osobnostnými predpokladmi tak, ako boli potvrdené znaleckým posudkom na základe
vyšetrenia znalcami z oblasti psychiatrie i psychológie. Preto súd uznal obžalovaného vinným zo zločinu
zabitia podľa § 147 ods.1, ods.2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods.1 písm. a/ Tr. zákona,
pretože z charakteru a intenzity zranení je zrejmé, že konal v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, z

nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal na chránenej osobe - dieťati.

Pri ukladaní druhu a výmery trestu súd vychádzal z ustanovenia § 34 ods.1, ods.4 Tr. zákona, podľa
ktorého má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní
ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne
iných odradí od páchania trestných činov, pričom má vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa

spoločnosťou. K osobe obžalovaného súd zistil, že v minulosti bol tento prejednávaný za tri priestupky
proti dopravnému značeniu a za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Podľa odpisu registra
trestov bol tri krát odsúdený, vo všetkých prípadoch pre násilnú trestnú činnosť, vo všetkých troch
prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Pri vyhodnotení priťažujúcich a poľahčujúcich
okolností podľa § 38 ods.2 Tr. zákona súd žiadne nezistil. Keďže súd ukladal obžalovanému trest odňatia

slobody za viac trestných činov tzv. trest úhrnný, t. j. aj za skutok v bode 1) pre prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods.2 písm. b/ Tr. zákona, kde je uznaný vinným rozsudkom tunajšieho
súdu zo dňa 03. 08. 2011 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 4To 110/2011
zo dňa 22. 02. 2012, súd vychádzal z trestnej sadzby podľa najprísnejšie trestaného trestného činu
podľa § 147 ods.2 Tr. zákona, kde trestná sadzba je 9 až 12 rokov. Súd však použil tzv. asperačnú

zásadu podľa § 41 ods.2 Tr. zákona, kedy sa upravuje trestná sadzba v súlade s nálezom Ústavného
súdu SR zo dňa 20. 08. 2012 sp. zn. PL.US 106/2011 na 9 rokov až 16 rokov. S prihliadnutím na
osobu obžalovaného a okolnosti prípadu, kedy v osobe obžalovaného sa jedná o zjavne osobnosť s
predispozíciou na agresívne konanie a to aj preexponované agresívne konanie, ktorého konaním došlo
k nezvrátiteľnému následku, bolo namierené voči bezbrannému dieťaťu, ktoré nemalo žiadnu šancu na

akúkoľvek obranu, súd ukladal trest v hornej polovici takto určenej trestnej sadzby a to vo výmere 13
rokov a pre výkon trestu obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia. Hoci v zmysle § 48 ods.2 písm. a/ Tr. zákona v tomto prípade by prichádzalo do
úvahy zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, súd mal
zato, so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia obžalovaného, že v ústave na výkon

trestu so stredným stupňom stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená.

Pri uznaní viny v súlade s ustanovením § 287 ods.1 Tr. poriadku súd uložil obžalovanému povinnosť
nahradiť škodu poškodenej F. V. vo výške 431,52 € a Všeobecnej zdravotnej poisťovni vo výške 8.966,34
€ v súlade s uplatnenými nárokmi poškodených.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v
prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).