Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. január 2015

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 23Cb/137/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313212254
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Maroš Fekete

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2015:1313212254.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v právnej veci navrhovateľa:

TIREX, spol. s r.o., Nobelova 9A/12278, Bratislava, IČO: 31 391 281, proti odporcovi: LB výťahy,
s.r.o., Uhrova 3, Bratislava, IČO: 36 742 384, zastúpeného JUDr. Zuzanou Stavrovskou, advokátkou,
Lamačská cesta 3, Bratislava, o zaplatenie 1 195,- eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 195,- eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
0,1 % denne takto:

- zo sumy 2 640,- eura od 31. 01. 2013 do 16. 04. 2013,

- zo sumy 1 195,- eura od 17. 04. 2013 až do zaplatenia,

a nahradiť mu trovy konania vo výške 71,50 eura v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto

rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania zo dňa 09. 07. 2013 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu
na zaplatenie sumy 1 195,- eura s príslušenstvom a nahradil navrhovateľovi trovy konania. Svoj návrh
na začatie konania odôvodnil tým, že navrhovateľ obstaral pre odporcu v priebehu roku 2012 prepravu
vecí podľa požiadavky odporcu, uvedenej v objednávke zo dňa 27. 11. 2012 a potvrdení objednávky
navrhovateľa zo dňa 28. 11. 2012. Navrhovateľ si svoju povinnosť obstarať pre odporcu prepravu vecí
splnil riadne a včas, čo preukázal aj priloženým medzinárodným nákladným listom č. SK 4999723 zo dňa
03. 12. 2012. Za účelom úhrady odplaty za obstaranú prepravu vystavil navrhovateľ odporcovi dňa 31.

12.2012faktúruč.511214487nasumuvovýške2640,-eura,splatnúdňa30.01.2013.Odporcasisvoju
povinnosť uhradiť túto faktúru splnil len čiastočne, keď dňa 16. 04. 2013 uhradil navrhovateľovi sumu
vo výške 1 445,- eura, pričom nezaplatená časť predstavuje sumu vo výške 1 195,- eura. Navrhovateľ
vyzýval odporcu opakovane k plneniu si svojich právnych povinností, avšak odporca navrhovateľovi
neuhradil sumu 1 195,- eura ani napriek takýmto opakovaným výzvam zo strany navrhovateľa. Výšku
úrokov z omeškania si navrhovateľ s odporcom dohodli v zasielateľskej zmluve vo výške 0,1 % denne
za každý deň omeškania, ako to vyplýva z priloženého potvrdenia objednávky zo dňa 28. 11. 2012.

Súdvovecivydaldňa27.08.2013platobnýrozkazč.k.50Rob348/2013-21,protiktorémupodalodporca

prostredníctvom svojho právneho zástupcu v lehote odpor s odôvodnením, že odporca si objednal dňa
05. 12. 2012 u navrhovateľa prepravu z ES -01015 VITORIA - GASTEIZ do SK-03101 Liptovský Mikuláš,
SK-05921 Svit, pričom doprava mala byť zrealizovaná tak, že nakládka dňa 12. 12. 2012 v VITORIA -
GASTEIZ a vykládka v SR (Svit a Liptovský Mikuláš) dňa 15. 12. 2012. Navrhovateľ doručil tovar až dňa
21. 12. 2012, čo vyvolalo na strane odporcu značné problémy vo vzťahu k jeho odberateľovi. Na základetýchto udalostí odporca v záujme udržania si dobrých partnerských vzťahov s navrhovateľom inicioval
z dôvodu omeškania dopravy zmluvné doriešenie nedodržania termínu vykládky. Odporca dopravu
objednával na skorší termín, ale dňa 14. 12. 2012 navrhovateľ telefonicky oznámil, že plánované auto

sa nevie dostaviť na nakládku a iné k dispozíci nemá, následne navrhovateľ poslal odporcovi potvrdenie
nakládkyažnadeň18.12.2012(vykládkaboladňa21.12.2012),kdebolouvedenéajŠPZocca13hod.
Neskôr o 2,5 hodiny prišla od navrhovateľa emailom informácia, že ŠPZ vozidla bude iné (S.XXXU./N.
XXXX U., a toto vozidlo nakoniec prepravu zrealizovalo a tovar doviezlo). Odporca informoval emailom
zo dňa 14. 01. 2013 navrhovateľa o tom, že mu jeho obchodný partner za oneskorenú realizáciu diela

(ktoré bolo viazané na dodávku realizovanú navrhovateľom) vyrubil 5 000,- eura sankciu, o ktorú sa
znížila hodnota diela dodávaného odporcom. Emailom zo dňa 16. 01. 2013 si odporca uplatnil od
navrhovateľa zľavu z fakturovanej sumy z uvedeného dôvodu vo výške 2 400,- eura bez DPH tak, že
navrhovateľ upraví faktúru. Navrhovateľ reagoval na uvedené emaily tak, že v emaile zo dňa 16. 01.
2013 súhlasil s náhradou škody v sume 1 195,- eura s tým, že navrhovateľ iniciatívne uviedol, že aby
odporca vystavil na uvedenú sumu 1 195,- eura samostatnú „penalizačnú“ faktúru. Takáto dohoda, ktorú

navrhol samotný navrhovateľ v emaile zo dňa 16. 01. 2013, je podľa jej obsahu uznaním pohľadávky
klienta.Zuvedenéhodôvodubolaodporcomzaporušeniezmluvnýchpodmienoksnedodržanímtermínu
v celkovej sume 1 195,- eura vystavená faktúra č. 130005 zo dňa 18. 01. 2013, splatná dňa 01. 02.
2013, ktorú dňa 18. 01. 2013 odporca poslal navrhovateľovi. Následne po doručení faktúry č. 130005 sa
navrhovateľ začal zbavovať svojej povinnosti uhradiť dohodnutú sumu 1 195,- eura z faktúry č. 130005.

Navrhovateľ má voči odporcovi pohľadávku vo výške 1 195,- eura, splatnú dňa 30. 01. 2013 z faktúry
č. 511214487. Odporca má voči navrhovateľovi pohľadávka vo výške 1 195,- eura, splatnú dňa 01. 02.
2013 z faktúry č. 130005. Obidve pohľadávky sú vzájomné, rovnakého druhu a splatné, a preto odporca
v súlade s ust. § 580 Občianskeho zákonníka jednostranným právnym úkonom oznámil navrhovateľovi
započítanie svojej splatnej pohľadávky vo výške 1195,- eura voči jeho pohľadávke, pričom dňom

21. 06. 2013 započítaním vzájomné pohľadávky na základe tohto jednostranného právneho úkonu
zanikli. Na základe všetkých súvislostí, ktoré sú nesporné z vykonávania dopravy zabezpečovanej
navrhovateľom je zrejmé, že konanie navrhovateľa bolo prekážkou realizácie obchodného prípadu
odporcu. Zamestnanec odporcu, ktorý preberal dodávku, že nemal vedomosť o tom, že existuje podľa
Dohovoru CMR lehota na uplatnenie náhrady z oneskorenej dodávky v rozsahu 21 dní. Na internetovej

stránke Zväzu logistiky a zasielateľstva SR je prezentovaná ako prioritná úloha zasielateľských a
dopravných firiem „prepraviť podľa požiadaviek zákazníkov ich zásielky v správnom čase, na správne
miesto, v požadovanej kvalite, za zodpovedajúcu cenu.“ Navrhovateľom dodané služby však uvedené
požiadavky nesplnili. Z emailovej komunikácie týkajúcej sa spornej prepravy je zrejmé, že navrhovateľ
uvedenú objednávku nezvládol v súlade s deklarovanými vyhláseniami zväzu, ktorého je členom.

Odporcaspornúdopravuobjednávalnaskoršítermínakobolarealizácia,pričomnavrhovateľdňa14.12.
2012 telefonicky oznámil, že plánované auto sa nevie dostaviť na nakládku a iné k dispozícii navrhovateľ
nemal. Spôsobené neplánované zdržanie už nebolo možné konvalidovať žiadnou inou objednávkou v
inej zasielateľskej firme, predovšetkým vzhľadom na to, že išlo o predvianočný čas.

Navrhovateľ k veci ešte uviedol, že faktúra č. 511214487, ktorej úplného zaplatenia sa navrhovateľ

domáhal v tomto konaní, bola vystavená odporcovi za riadne a včasné obstaranie prepravy z ES-01015
VITORIA do SK-83151 BRATISLAVA, v internom systéme navrhovateľa bolo tejto preprave pridelené
č. 1212FIK001. Túto prepravu si objednal objednávkou č. OB_142_1112 zo dňa 27. 11. 2012, pričom
v zmysle ust. § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka táto objednávka č. OB_142_1112 predstavovala
návrh na uzatvorenie zmluvy. Navrhovateľ v nadväznosti na odporcov návrh na uzatvorenie zmluvy

zaslal odporcovi potvrdenie objednávky č. OB_142_1112 zo dňa 28. 11. 2012, kde okrem iného uviedol,
že potvrdzuje obstaranie prepravy za nasledovných podmienok, pričom súčasťou tohto dokumentu boli
aj všeobecné podmienky obstarania prepravy obsahujúce ustanovenie o výške úroku z omeškania
ako aj ďalšie podmienky odlišné od objednávky č. OB_142_1112 odporcu, za ktorých bol navrhovateľ
ochotný obstarať pre odporcu vykonanie prepravy. Uvedené potvrdenie objednávky navrhovateľa

predstavovalo nový návrh na uzatvorenie zmluvy podľa ust. § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Odporca voči potvrdeniu objednávky - protinávrhu na uzatvorenie zmluvy nevzniesol žiadne námietky,
ale naložil na vozidlo pristavené k dohodnutému miestu nakládky v dohodnutý čas zásielku, čím
podnikol konanie, z ktorého možno vyvodiť jeho súhlas s návrhom na uzatvorenie zmluvy, čím v
zmysle ust. § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka prijal návrh na uzatvorenie zmluvy navrhovateľa

v podobe potvrdenia objednávky. Zmluvný vzťah medzí navrhovateľom a odporcom sa preto
spravuje podľa podmienok uvedených v potvrdení objednávky. Takýto spôsob uzatvárania zmlúv jeúplne bežnou obchodnou zvyklosťou v oblasti špedície a prepravy a úrok z omeškania vo výške 0,1
% nie je v obchodno-záväzkových vzťahoch ničím nezvyklým či neprimeraným. Tvrdenia odporcu o
rozpore takéhoto dojednania s pravidlami poctivého obchodného styku preto neobstoja. Rovnako tak

nakoľko navrhovateľ a odporca sú obaja podnikateľmi, nie je možné takéto dojednanie považovať
za rozporné s dobrými mravmi. Z uvedeného preto vyplýva, že dohoda o výške úroku z omeškania
pre prípad omeškania odporcu s platbou navrhovateľom vystavených faktúr bola platne dohodnutá
a úrok z omeškania v tomto prípade predstavu je sadzbu 0,1 % denne za každý deň omeškania.
Odporca poukazuje na inú navrhovateľom obstarávanú prepravu, a to z ES-01015 VITORIA - GASTEIZ

do SK-03101 LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ, SK-05921 SVIT, v internom systéme navrhovateľa bolo tejto
preprave pridelené č. 1212FIK008. Za obstaranie tejto prepravy navrhovateľ vystavil odporcovi faktúru č.
511300131, ktorú už odporca uhradil. Dátum dodacej lehoty pri tejto preprave č. 1212FIK008 bol medzi
navrhovateľom a odporcom dohodnutý deň 20. 12. 2012 a zásielka bola doručená dňa 21. 12. 2012.
Postup uzatvárania zmluvy pri preprave č. 1212FIK008 bol taký, že emailom zo dňa 06. 12. 2012 U. O.
za odporcu požiadal navrhovateľa o cenovú ponuku. Emailom zo dňa 07. 12. 2012 G. K. za navrhovateľa

zaslala odporcovi cenovú ponuku na dopytovanú prepravu. Emailom zo dňa 10. 12. 2012 U. O. za
odporcu zaslal navrhovateľovi po viac než troch dňoch (čo si odporca evidentne uvedomoval, nakoľko v
emailovej správe napísal, že po dlhých obštrukciách dostal povolenie na nakládku) objednávku prepravy
(objednávka predstavovala návrh na uzatvorenie zmluvy), čiže preprava nebola objednaná dňa 05. 12.
2012 ako tvrdí odporca, ale až dňa 10. 12. 2012. Emailom zo dňa 10. 12. 2012 J. H. za navrhovateľa

informovalaodporcu,žezdôvoduneskoréhozaslaniaobjednávkyodporcomužpôvodnácenováponuka
na dopyt odporcu nie je aktuálna a navrhovateľ musí zabezpečiť na vykonanie prepravy iné vozidlo
(táto správa predstavovala odmietnutie návrhu na uzatvorenie zmluvy). Medzinárodná špedícia je veľmi
dynamickým prostredím, kde sa ponuka vozidiel vykonávajúcich prepravu mení prakticky z minúty na
minútu, a preto pri reagovaní na dopyt po niekoľkých hodinách či dokonca dňoch spravidla znamená, že

pôvodne ponúkané vozidlo a tým aj podmienky už nie sú aktuálne, a je potrebné vyhľadať iné vozidlo
a tým aj vykonať nový dopyt. Navrhovateľ nevedel s určitosťou povedať, kto bol v tom čase držiteľom
vozidla U.XXXW.Z.XXXL. a nevedel zabezpečiť stazku a knihu jázd vozidla. Zároveň ale uviedol, že
vykonanie takéhoto dôkazu je zbytočné vzhľadom k tomu, že postup uzatvárania prepravnej zmluvy
medzi navrhovateľom a odporcom bol hodnoverne preukázaný. Následne navrhovateľ v priebehu ďalšej

telefonickej komunikácie odporcu informoval, že prepravu je možné vykonať s dátumom nakládky dňa
18. 12. 2012 a dátumom vykládky dňa 20. 12. 2012 za cenu 3 680,- eura + DPH, čo U. O. za odporcu
akceptoval emailovou správou zo dňa 13. 12. 2012, ktorou požiadal potvrdenú objednávku aj s cenou 3
680,- eura poslať obratom späť aj s ŠPZ. Následne navrhovateľ zaslal odporcovi potvrdenie objednávky
zo dňa 13. 12. 2012 s dátumom nakládky dňa 18. 12. 2012 a dátumom vykládky dňa 20. 12. 2012 a s

dohodnutou cenou 3 680,- eura + DPH, ktoré predstavovalo nový návrh na uzatvorenie zmluvy, ktorý
odporca akceptoval. V súlade s ust. § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka bol p. Cupek oprávneným
na schválenie zmluvných podmienok. Preprava č. 1212FIK008 sa spravuje Dohovorom CMR, a teda
vyhláškou č. 11/1995 Zb. Ustanovenia Dohovoru CMR sú kogentnej povahy, preto nie je možné sa
od nich odchýliť, ani ich inak obchádzať, čo stanovuje Dohovor CMR vo svojom článku 41 ods. 1.

Ustanovenie čl. 28 ods. 1 Dohovoru CMR umožňuje navrhovateľovi dovolať sa ochrany stanovenej v
článku 30 ods. 3 Dohovoru CMR a zároveň vylučuje uplatňovanie iných nárokov voči navrhovateľovi.
Ustanovenie čl. 30 ods. 3 Dohovoru CMR obsahuje liberačný dôvod dopravcu vo vzťahu k nárokom
vyplývajúcim z prekročenia dodacej lehoty. Zásielka bola daná k dispozícii príjemcovi dňa 21. 12. 2012 a
odporca si nárok na náhradu za prekročenie dodacej lehoty uplatnil až dňa 14. 01. 2013, t.j. po uplynutí

21 dňovej lehoty stanovenej Dohovorom CMR (posledný deň na uplatnenie tejto lehoty bol deň 11. 01.
2013). Neuplatnením nároku na náhradu za prekročenie dodacej lehoty odporcom v lehote do 21 dní po
tom, čo sa zásielka dala k dispozícii príjemcovi akýkoľvek nárok odporcu z prekročenia dodacej lehoty
navrhovateľom v súlade s čl. 30 ods. 3 Dohovoru CMR voči navrhovateľovi uplynutím dňa 11. 01. 2013
zanikol, a preto takýto záväzok nemohol navrhovateľ splniť ani pri jeho uznaní, nakoľko by sa jednalo o

bezdôvodné obohatenie. Rovnako nie je možné takúto pohľadávku ani započítať. Z vyššie uvedeného
je nesporné, že odporca nemá voči navrhovateľov žiadny nárok z titulu prekročenia dodacej lehoty pri
preprave č. 1212FIK008, ako aj to, že na daný skutkový stan nemá žiadny vplyv ani údajné uznanie
záväzku navrhovateľom, pričom navrhovateľ takýto záväzok neuznal. Odporcom predložený Dodatok k
zmluve o dielo nielenže nepreukazuje spôsobenie škody prekročením dodacej lehoty, ale práve naopak

preukazuje, že prekročením dodacej lehoty doručenia zásielky žiadna škoda spôsobená nebola. Ako
totiž vyplýva z už spomínaného potvrdenia objednávky č. OB_148_1212-BvC zo dňa 13. 12. 2012,
ktorým bolo medzi účastníkmi konania dohodnuté zabezpečenie prepravy č. 1212FIK008, ako dátum
nakládky bol medzi účastníkmi konania dohodnutý dátum 18. 12. 2012 a ako dátum vykládky dátum 20.12. 2012. Dodatok medzi odporcom a jeho zmluvným partnerom, uzatvorený z dôvodu omeškania s
realizácioudiela,vdôsledkuktorejúdajneodporcovivzniklaškoda,boluzatvorenýdňa15.12.2012,teda
tri dni predtým, ako bol dohodnutý dátum nakládky (18. 12. 2012) a päť dní predtým, ako bol dohodnutý

dátum vykládky (20. 12. 2012) pri preprave č. 1212FIK008. Dôvodom uzatvorenia tohto Dodatku preto
nemohlo byť prekročenie dodacej lehoty navrhovateľom. Ohľadom uvedenia dátumu 03. 11. 2012 na
potvrdenie objednávky zo dňa 28. 11. 2012 ide o zjavnú chybu v písaní a už len zo samotnej skutočnosti,
že preprava bola zrealizovaná v decembri je zrejmé, že k nakládke nemohlo prísť dňa 03. 11. 2012.

Odporca aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu k veci ďalej uviedol, že v čase splatnosti faktúry

č. 511214487 dňa 30. 01. 2012 platilo ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré rozlišovalo dve
úpravy úrokov z omeškania, a to úroky z omeškania dohodnuté v zmluve alebo sa výška úrokov určila
podľa predpisov občianskeho práva. Dohoda o výške úroku z omeškania nebola medzi účastníkmi
uzavretá a s prihliadnutím na výšku úroku z omeškania by ani uzavretá zo strany odporcu nikdy nebola.
Podľa objednávky zo dňa 27. 11. 2012 adresovanej pre p. H. zo spoločnosti navrhovateľa odporca
objednal prepravu zo závodu Electra Vitoria S. Coop v Španielsku do Bratislavy na Kadnárovu 108 v

cene s DPH 2 640,- eura. Podľa dodacích podmienok mala byť zabezpečená nakládka dňa 03. 12.
2012 v dopoludňajších hodinách a vykládka dňa 07. 12. 2012 na mieste dodania a platobné podmienky
boli určené fakturáciou so splatnosťou 30 dní po dodaní. Predmetom objednávky boli ďalšie pokyny
objednávateľa, a to zaslanie potvrdenia objednávky obratom, inak mala byť objednávka bezpredmetná,
potvrdenie dodacích podmienok, zaslanie ŠPZ a tel. kontaktu na vodiča a spolu s faktúrou za dodanie

tovaru žiadal objednávateľ doručiť kópiu objednávky. Objednávka je podpísaná konateľom spoločnosti
p. Blažíčkom a obchodným manažérom p. U.. Následne navrhovateľ doručil odporcovi potvrdenie
objednávky zo dňa 28. 11. 2012, v ktorej navrhovateľ potvrdil obstaranie prepravy za podmienok podľa
objednávky odporcu. V spodnej časti tohto potvrdenia sa nachádza text „všeobecných podmienok" ,
kde v bode boli uvedené fakturačné podmienky a ustanovenie o úrokoch z omeškania tak, že v prípade

omeškania úhrady faktúry bude účtovaný úrok z omeškania vo výške 0,1 % z dlžnej čiastky za každý
deň omeškania. Zároveň sa v ďalších bodoch týchto podmienok výslovne vyžadoval súhlas odporcu s
potvrdením záujmu pripoistenia zásielky. Uvedené podmienky neboli zo strany odporcu nikdy potvrdené
ani písomne, ani ústne, ani nijakým iným spôsobom. Neobstojí tvrdenie navrhovateľa, že k uzavretiu
uvedených obchodných podmienok zo strany odporcu došlo konkludentne, že zo strany odporcu neboli

vznesené žiadne námietky a že k potvrdeniu týchto podmienok zo strany odporcu došlo prijatím plnenia
navrhovateľom. Požadovanie úroku z omeškania vo výške 0,1 % denne predstavuje úrokovú sadzbu
36,5 % ročne, čiže ide o zjavný nepomer uvedeného úroku a hodnoty zabezpečovaného záväzku, čo
je porušovaním zásad poctivého obchodného styku. Na existenciu obchodných podmienok musí byť
obchodný partner výslovne upozornený. Obchodné podmienky sa stanú súčasťou zmluvy v okamžiku,

kedy strany s ich znením prejavia súhlas. Tento súhlas musí byť výslovný, aby bola naplnená požiadavka
určitosti prejavu vôle, v opačnom prípade by sa jednalo o neplatný právny úkon. Obchodné podmienky,
ktoré sú v rozpore s konegentnými ustanoveniami, dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného
styku sú neplatné podľa ust. § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka a podľa ustanovenia §
265 Obchodného zákonníka preto nepožívajú právnu ochranu. Pre prípad, že by súd neuznal zánik

žalovanej pohľadávky navrhovateľa vzájomným započítaním s pohľadávkou odporcu, odporca si uplatnil
od navrhovateľa náhradu škody, ktorá vznikla nezvládnutím logistiky objednanej prepravy, a teda k
omeškaniu odporcu s dodaním diela v termíne podľa zmluvy o dielo. V súvislosti s porušením povinnosti
navrhovateľa dodať tovar včas tým, že došlo nekonaním navrhovateľa k omeškaniu so splnením diela
na strane odporcu, je konanie navrhovateľa také, ktoré poškodilo dobré meno odporcu a v dôsledku

oneskorenej dodávky bola odporcovi spôsobená škoda v rozsahu zmarenia pokračovania obchodného
vzťahu s jeho klientom. Na základe všetkých súvislostí, ktoré sú nesporné z vykonávania dopravy
zabezpečovanej navrhovateľom je zrejmé, že konanie spoločnosti TIREX, spol. s r.o. bolo v danom
konkrétnom prípade prekážkou realizácie obchodného prípadu spoločnosti LB výťahy, s.r.o.
podľa Zmluvy o dielo uzavretej so spoločnosťou UNISTAV s. r. o. Prešov. Zodpovednosť za škodu je

v obchodnom práve koncipovaná ako objektívna zodpovednosť, to znamená zavinenie sa nevyžaduje.
Nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Namiesto ušlého zisku však v obchodným vzťahoch poškodený
môže požadovať náhradu zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok
obdobných podmienkam porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom podniká, to znamená obvyklý
zisk. K porušeniu právnej povinnosti zo strany navrhovateľa došlo nedodržaním termínu dodávky. V

danom prípade navrhovateľ spôsobil škodu porušením svojej povinnosti vyplývajúcej z objednávky
dodať zásielku v termíne 14. 12. 2012, ako to vyplýva z potvrdzovacieho emailu p. G. K. zo dňa07. 12. 2012, v ktorom potvrdzuje vykonanie prepravy za sumu 2 400,- eura s termínom nakládky
dňa 11. 12. 2012 a vykládky dňa 14. 12. 2012. K potvrdeniu objednávky na prepravu zo strany
odporcu došlo dňa 10. 12. 2012, následne však zo strany navrhovateľa bolo oznámené, že nemôže

na splnenie objednávky zabezpečiť auto, ale bude hľadať nové možnosti. Následne bola zo stany
navrhovateľa bezdôvodne navýšená cena za prepravu na sumu 3 680,- eura, odporca však vzhľadom
na termín dodania diela podľa zmluvy o dielo a aj vzhľadom na to, že bol predvianočný čas, musel
pristúpiť k prijatiu tejto ponuky, a to dvoma emailami zo dňa 13. 12. 2012 a žiadal poslať číslo ŠPZ
vozidla, ktoré bude prepravu vykonávať a kontakt na šoféra. Kamión zabezpečený navrhovateľom na

vykonanie prepravy mal poruchu, navrhovateľ našiel ďalší kamión, ktorý mohol navrhovateľ zabezpečiť
na nakládku až v utorok dňa 18. 12. 2012 a na vykládku až dňa 20. 12. 2012 (vo štvrtok). Škoda
odporcu, ktorá mu vznikla v dôsledku meškania navrhovateľa s vykonaním prepravy, predstavuje sumu
5 000,- eura, o ktorú bola znížená jeho cena za dielo podľa zmluvy o dielo. Podľa Dodatku č. 1 k
zmluve o dielo sa cena znížila o sumu 5 000,- eura. Táto škoda reálne odporcovi vznikla vo forme
ušlého zisku z obchodného prípadu dodávky diela. K uzavretiu Dodatku č. 1 k zmluve o dielo došlo

za účelom minimalizácie výdavkov spojených s povinnosťou zaplatiť zmluvnú pokutu objednávateľovi
podľa zmluvy o dielo, a to predĺžením termínu dodania diela z pôvodného termínu 28. 12.
2012 (aj s odstránením nedorobkov) a odovzdanie funkčného diela spolu so záverečnou inšpekčnou
správou do 08. 01. 2013. V dôsledku tejto zmeny termínu dodania diela bola upravená aj cena za
dielo na sumu 61 790,- eura z pôvodnej sumy 66 790,- eura. Dokončenia diela podľa zmluvy o dielo

záviselo od dodania posledných komponentov, potrebných na dokončenie a odovzdanie diela. Tento
termín bol záväzný pre odporcu aj vzhľadom na to, že bol viazaný na ďalší prevod vlastníctva celej
nehnuteľnosti.PodľaosobitnýchustanoveníupravujúcichzasielateľskúzmluvuvObchodnomzákonníku
sa na túto náhradu škody vzťahujú všeobecné ustanovenia Obchodného zákonníka o náhrade škody
(ust. § 373 a nasl. Obchodného zákonníka). Objednávka zo dňa 10. 12. 2012 bola tá istá objednávka,

ktorá bola zo strany odporcu adresovaná navrhovateľovi dňa 05. 12. 2012. Odporca nikdy nevykonal
storno pôvodnej objednávky zo dňa 05. 12. 2012. Z konania navrhovateľa je zrejmé, že došlo k
nezabezpečeniuobjednávkyprávezdôvodu,ženavrhovateľsinesplnilpovinnosťzabezpečiťautopodľa
svojho potvrdenia objednávky uvedeného v emaile p. K. dňa 07. 12. 2012, v ktorom uviedla, že termín
nakládky je 10-11/12 a vykládky 14/12. Komunikáciu s navrhovateľom za odporcu vykonával výlučne

jeho konateľ, čo preukazuje objednávka prepravy zo dňa 27. 11. 2012.

Svedok Z.. U. O. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že pracuje u odporcu od marca 2011 ako
predajca pre regióny. Medzinárodnú prepravu u odporcu zabezpečujú viacerí, pričom každý pre svoj
región, v prípade svedka ide o stredné a východné Slovensko. Prepravcov si vyberá z 3 ponúk, pričom
zvolí najvýhodnejšiu a musí ju schváliť konateľ odporcu p. Blažíček, ktorý musí schváliť akékoľvek

zmeny v preprave. Predmetom zmluvy bolo objednanie prepravy technológie zo Španielska do Svitu
s medzivykládkou v Liptovskom Mikuláši. Predmetom dodávky boli 3 výťahy, z čoho jeden kompletný
išiel do Liptovského Mikuláša a na stavbu do Svitu išli pohony, šachtové dvere a kabíny. Objednávka
bola dňa 05. 12. 2012 zaslaná mailom a faxom bola potvrdená. Bola objednaná nakládka na deň 06. 12.
2012 s vykládkou postupne s najneskorším termínom vykládky dňa 15. 12. 2012. Prišlo k telefonickej

komunikácii s pracovníkmi navrhovateľa, ktorí oznámili, že nakoľko sa im nepodarilo zabezpečiť auto,
bude termín posunutý o 1 deň, čo však bolo stále v lehotách uvedených v objednávke. Neskôr im z
výrobného závodu oznámili, že auto s oznámenou ŠPZ u nich nestojí, čoho následkom bolo opätovné
objednanie prepravy a dňa 15. 12. 2012 opätovne dostali výzvu z výroby, že auto s objednanou ŠPZ u
nich nestojí. Po poslednej zmene auta s inou ŠPZ navrhovateľ oznámil, že nevie zabezpečiť prepravu a

zaslal mail s návrhom na odsúhlasenie novej cenovej ponuky vyššej o 1 195,- eura. O súhlase vo firme
svedok túto upravenú objednávku odsúhlasil a preprava sa zrealizovala s dátumom vykládky dňa 21. 12.
2012. Následne prebehli rokovania o penalizácii s investorom okolo 8 alebo 9. januára, ktorý odporcu
upozornil, že kvôli oneskorenej dodávke si bude uplatňovať sankcie, pričom po osobnom rokovaní im
bola vystavená iba jedna penalizačná faktúra na sumu 5 000,- eura, čo obratom oznámil dňa 14. 01.

2013 p. H., ktorá potom napísala list a spolu s kolegyňou p. S. komunikovali ohľadom zľavy a na základe
tohto podnetu bola vystavená faktúra. Potvrdenie objednávky zo dňa 28. 11. 2012 od navrhovateľa
nedostal, prišla faxom preskenovaná objednávka so zmenenou sumou. Objednávku zo dňa 05. 12.
2012 svedok zasielal navrhovateľovi a navrhovateľ ju vrátil. Mail p. H. zo dňa 10. 12. 2012, svedok
dostal, ale medzitým tam bolo viacero telefonátov, pretože objednávka tam už bola. Svedok nevedel

vysvetliť rozdiel medzi dátumom jeho mailu zo dňa 06. 12. 2012 a dátumom 05. 12. 2012, kedy zasielal
objednávku. Svedok tiež nevedel uviesť, kedy na mail G. K. zo dňa 07. 12. 2012 reagoval. V maile zodňa 10. 12. 2012 je uvedené, že svedok poslal objednávku. V objednávke odporcu je preškrtnutá cena
a uvedená nová, potvrdenie objednávky zo dňa 13. 12. 2012 svedok nedostal, dostal iba objednávku
potvrdenú navrhovateľom zo dňa 05. 12. 2012.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom pracovníka povereného navrhovateľom, právneho zástupcu
odporcu, svedka Z.. U. O., a ďalej listinnými dôkazmi, a to: objednávkou odporcu č. OB_142_1112 zo
dňa 27. 11. 2012, objednávkou odporcu č. OB_148_1212-BvC zo dňa 05. 12. 2012, navrhovateľovým
potvrdením objednávky č. OB_142_1112 zo dňa 28. 11. 2012, navrhovateľovým potvrdením objednávky
č. OB_148_1212-BvC zo dňa 13. 12. 2012, Medzinárodným nákladným listom č. SK 4999723 zo

dňa 03. 12. 2012, Medzinárodným nákladným listom č. SK M 0282111 zo dňa 19. 12. 2012,
faktúrou navrhovateľa odporcovi č. 511214487, faktúrou navrhovateľa odporcovi č. 511213972, faktúrou
odporcu navrhovateľovi č. 130005, emailovou komunikáciou účastníkov konania, zmluvou o dielo č.
ZA_21.3_1012 zo dňa 14. 11. 2012, dodatkom č. 1 zo dňa 15. 12. 2012 k zmluve o dielo, internou
korešpondenciou v spoločnosti odporcu, výpismi z obchodného registra spoločností navrhovateľa a
odporcu, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, založenými v spise, a zistil skutkový stav veci, preukázaný

vykonaním týchto dôkazov.

Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len „Obch. Z.“) tento zákon upravuje postavenie
podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Podľa ust. § 1 ods. 2 Obch. Z. právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami
tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov

občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných
zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) občiansky zákonník upravuje majetkové
vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy
vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

Podľaust.§2ods.2písm.a)Obch.Z.podnikateľompodľatohtozákonajeosobazapísanávobchodnom
registri.

Podľa ust. § 15 ods. 1 Obch. Z. kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je
splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.

Podľa ust. § 15 ods. 2 Obch. Z. ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1,

toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela
a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť.

Podľa ust. § 261 ods. 1 Obch. Z. táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak
pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 261 ods. 8 Obch. Z. pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha

účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

Podľa ust. § 264 ods. 1 Obch. Z. pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu sa prihliada aj na
obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví, pokiaľ nie sú v rozpore
s obsahom zmluvy alebo so zákonom.

Podľa ust. § 264 ods. 2 Obch. Z. obchodné zvyklosti, na ktoré sa má prihliadať podľa zmluvy, sa použijú

pred tými ustanoveniami tohto zákona, ktoré nemajú donucovaciu povahu.Podľa ust. § 265 Obch. Z. výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku,
nepožíva právnu ochranu.

Podľa ust. § 266 ods. 1 Obch. Z. prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel

bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

Podľa ust. § 266 ods. 3 Obch. Z. pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na
všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany
medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

Podľa ust. § 272 ods. 1 Obch. Z. zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch
ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby

sa zmluva uzavrela v písomnej forme.

Podľa ust. § 272 ods. 2 Obch. Z. ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť
alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne.

Podľa ust. § 273 ods. 1 Obch. Z. časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné
podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné

podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

Podľa ust. § 601 ods. 1 Obch. Z. zasielateľskou zmluvou sa zaväzuje zasielateľ príkazcovi, že mu vo
vlastnommenenajehoúčetobstaráprepravuvecízurčitéhomiestadourčitéhoinéhomiesta,apríkazca
sa zaväzuje zaplatiť zasielateľovi odplatu.

Podľa ust. § 602 ods. 1 Obch. Z. v rámci zmluvy je zasielateľ povinný plniť pokyny príkazcu. Zasielateľ je

povinný upozorniť príkazcu na zjavnú nesprávnosť jeho pokynov. Ak zasielateľ nedostane od príkazcu
potrebné pokyny, je povinný požiadať príkazcu o ich doplnenie. Pri nebezpečenstve z omeškania je však
povinný postupovať aj bez týchto pokynov tak, aby boli čo najviac chránené záujmy príkazcu, ktoré sú
zasielateľovi známe.

Podľa ust. § 603 ods. 1 Obch. Z. pri plnení záväzku je zasielateľ povinný s vynaložením odbornej

starostlivosti dojednať spôsob a podmienky prepravy zodpovedajúce čo najlepšie záujmom príkazcu,
ktoré vyplývajú zo zmluvy a jeho príkazov alebo sú zasielateľovi inak známe.

Podľa ust. § 605 ods. 1 Obch. Z. ak to neodporuje zmluve alebo ak to nezakáže príkazca najneskôr do
začiatku uskutočňovania prepravy, môže zasielateľ prepravu, ktorú má obstarať, uskutočniť sám.

Podľa ust. § 605 ods. 2 Obch. Z. ak zasielateľ použije na obstaranie prepravy ďalšieho zasielateľa

(medzizasielateľa), zodpovedá pritom, akoby prepravu obstaral sám.

Podľa ust. § 607 ods. 1 Obch. Z. zasielateľovi prislúcha zmluvná odplata, alebo ak nebola dohodnutá,
odplata obvyklá v čase dojednania zmluvy pri obstaraní obdobnej prepravy. Okrem toho má zasielateľ
nárok na úhradu potrebných a užitočných nákladov, ktoré zasielateľ vynaložil za účelom splnenia svojich
záväzkov. Okrem toho má zasielateľ nárok na úhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil pri plnení svojho

záväzku.Podľa ust. § 607 ods. 3 Obch. Z. príkazca je povinný zaplatiť zasielateľovi odplatu a vzniknuté náklady
bez zbytočného odkladu po tom, čo zasielateľ zabezpečil obstaranie prepravy uzavretím potrebných
zmlúv s dopravcami, prípadne medzizasielateľmi a podal o tom správu príkazcovi.

Podľa čl. 1 ods. 1 vyhlášky č. 11/1975 Zb. - dohovor o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej
nákladnej doprave /CMR/ (ďalej len „vyhl. 11/1975 Zb.“) tento Dohovor sa vzťahuje na každú zmluvu o
preprave zásielok za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto
jej dodania, ako sa uvádza v zmluve, ležia vo dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným
štátom tohto Dohovoru. Toto ustanovenie platí bez ohľadu na trvalé bydlisko a štátnu príslušnosť strán.

Podľa čl. 3 vyhlášky č. 11/1975 Zb. pri použití tohto Dohovoru zodpovedá dopravca za konanie a

opomenutie svojich zástupcov a pracovníkov a všetkých ostatných osôb, ktoré použije pri uskutočňovaní
prepravy, ako za vlastné konanie alebo opomenutie za predpokladu, že títo zástupcovia, pracovníci
alebo ostatné osoby konajú v rámci svojich pracovných úloh.

Podľa čl. 28 ods. 1 vyhlášky č. 11/1975 Zb. ak strata zásielky, jej poškodenie alebo prekročenie
dodacej lehoty pri preprave, na ktorú sa vzťahuje tento Dohovor, môže viesť podľa príslušných

právnych predpisov k uplatneniu mimozmluvných nárokov, môže sa dopravca odvolať na tie ustanovenia
Dohovoru, ktoré vylučujú jeho zodpovednosť alebo ktoré určujú alebo obmedzujú rozsah náhrady škody.

Podľa čl. 30 ods. 3 vyhlášky č. 11/1975 Zb. nárok na náhradu za prekročenie dodacej lehoty možno
uplatniť len vtedy, ak sa dopravcovi zaslala písomná výhrada do 21 dní po tom, čo sa zásielka dala k
dispozícii príjemcovi.

Podľa čl. 30 ods. 4 vyhlášky č. 11/1975 Zb. deň vydania zásielky, alebo podľa okolností deň zistenia
stavu zásielky, alebo deň, keď sa zásielka dala k dispozícii príjemcovi, sa do lehôt uvedených v tomto
článku nezapočítava.

Podľa čl. 41 ods. 1 vyhlášky č. 11/1975 Zb. všetky dojednania, ktoré sa priamo alebo nepriamo odchyľujú
od ustanovení tohto Dohovoru, sú s výnimkou ustanovení článku 40, neplatné a právne neúčinné.

Neplatnosť takých dojednaní nemá za následok neplatnosť ostatných ustanovení zmluvy.

Podľa ust. § 324 ods. 1 Obch. Z. záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

Podľa ust. § 340 ods. 1 Obch. Z. dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.

Podľa ust. § 358 Obch. Z. na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde.
Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa

pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

Podľa ust. § 373 Obch. Z. kto porušil svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu
tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami
vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa ust. § 374 ods. 1 Obch. Z. za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá

nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne
predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej,
že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.Podľa ust. § 376 Obch. Z. poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinností
povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú
bola poškodená strana povinná.

Podľa ust. § 378 Obch. Z. škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak
to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa ust. § 379 veta prvá Obch. Z. ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda
a ušlý zisk.

Podľa ust. § 380 Obch. Z. za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že
musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

Podľa ust. § 382 Obch. Z. poškodená strana nemá nárok na náhradu tej časti škody, ktorá
bola spôsobená nesplnením jej povinnosti ustanovenej právnymi predpismi vydanými za účelom
predchádzania vzniku škody alebo obmedzenia jej rozsahu.

Podľa ust. § 365 prvá veta Obch. Z. dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok nezanikne iným spôsobom.

Podľa ust. § 369 ods. 1 prvá a druhá veta Obch. Z. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve.
Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov
občianskeho práva.

Prechodné ustanovenie účinné od 15. januára 2009

Podľa ust. § 768f Obch. Z. ustanovenia účinné od 15. januára 2009 sa nevzťahujú na omeškanie, ktoré
vzniklo pred 15. januárom 2009.

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára 2013

Podľa ust. § 768k ods. 2 Obch. Z. práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv
uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.

Podľa ust. § 768k ods. 3 Obch. Z. ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a),
osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva
(§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach
a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy
uzavreté pred 1. februárom 2013.

Podľa ust. § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa ust. § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

Podľa ust. § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Podľa ust. § 43a ods. 1 OZ prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo
viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a
vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa ust. § 43a ods. 2 OZ návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj keď je
neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo
aspoň súčasne s návrhom.

Podľa ust. § 43c ods. 1 OZ včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej
včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

Podľa ust. § 43c ods. 2 OZ včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu

s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi
najneskôr súčasne s prijatím.

Podľa ust. § 44 ods. 1 OZ zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy
nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

Podľa ust. § 44 ods. 2 OZ prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny,

je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje
obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

Podľa ust. § 45 ods. 1 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.

Podľa ust. § 580 OZ ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu,
zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav

smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Podľa ust. § 581 ods. 2 OZ započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa
nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať
pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa ust. § 120 ods. 3 O.s.p. ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia
založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že

všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým
sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a) najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok
uvedených v § 205a.

Podľa ust. § 129 ods. 1 O.s.p. dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na
pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje
pojednávanie.Podľa ust. § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich
pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa ust. § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Súd na základe vykonaného dokazovania považoval za nesporné a preukázané, že navrhovateľ a
odporca uzavreli zmluvy, predmetom ktorých bol záväzok navrhovateľa obstarať pre odporcu v decembri
roku 2012 prepravu vecí podľa požiadaviek odporcu. Z výpisu z obchodného registra účastníkov konania
mal súd preukázané, že pri uzatváraní predmetných zmlúv vystupovali ako podnikatelia v zmysle ust. §
2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka. Vzhľadom na obsah predmetných zmlúv, povahu účastníkov

konania pri ich uzatváraní a predmety ich podnikateľskej činnosti bolo v zmysle ust. § 261 ods. 1
Obchodného zákonníka zrejmé, že sa tieto ich zmluvné vzťahy týkali ich podnikateľskej činnosti, a preto
sa v zmysle na dané zmluvné vzťahy použil režim Obchodného zákonníka okrem tých práv a povinností,
ktoré Obchodný zákonník neupravuje a sú v zmysle ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka a ust. § 1
ods. 2 Občianskeho zákonníka upravené v Občianskom zákonníku. Nakoľko obsah predmetných zmlúv

zahŕňal podstatné časti zasielateľskej zmluvy podľa ust. § 601 a nasl. Obchodného zákonníka mal súd
za to, že navrhovateľ a odporca uzatvorili v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia zasielateľské
zmluvy.

Súd považoval z vykonaného dokazovania a tiež na základe zhodných tvrdení účastníkov konania v
zmysle ust. § 120 ods. 3 O.s.p. za nesporné, že v súdnom spore sa riešili dva druhy nárokov, a to:

- nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 1 195,- eura ako nedoplatok ceny prepravy na základe
objednávkyodporcuzodňa27.11.2012č.OB_142_1112,ktorábolavystavenávofaktúreč.511214487,

- nárok odporcu na náhradu škody za oneskorenú dopravu z objednávky zabezpečenia prepravy č. OB-
_ 148_121-BvC zo dňa 05.12.2012 vo výške 1 195,- eura.

Nárok navrhovateľa

Odporca dňa 27. 11. 2012 zaslal navrhovateľovi objednávku na zabezpečenie prepravy č.
OB_142_1112, ktorým objednal u navrhovateľa zabezpečenie prepravy tovaru zo Španielska do
Bratislavy s tým, že nakládka mala byť dňa 03. 12. 2012 a vykládka dňa 07. 12. 2012 a cena za
zabezpečenie takejto prepravy mala byť 2 640,- eura. Uvedená objednávka odporcu predstavovala
v zmysle ust. § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka návrh odporcu na uzavretie zasielateľskej zmluvy

(tzv. oferta). Tieto skutočnosti mal súd preukázané z priložených listinných dôkazov a z hodných tvrdení
účastníkov konania, ktorí uvedené skutočnosti nenamietali.

Navrhovateľ dňa 28. 11. 2012 vystavil potvrdenie tejto objednávky odporcu, pričom súčasťou tohto
potvrdenia objednávky boli aj všeobecné podmienky uvedené v 11-tich bodoch, z ktorých bod č. 2
obsahoval ustanovenie, že v prípade omeškania úhrad faktúry vznikne navrhovateľovi nárok na úrok

z omeškania vo výške 0,1 % denne z dlžnej čiastky. Na základe uvedeného je zrejmé, že týmto
navrhovateľovým doplnením odporcovho návrhu na uzavretie zmluvy, ktorým bola vyššie uvedená
objednávka, nešlo o tzv. akceptáciu, teda uzavretie zmluvy v zmysle ust. § 43c ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ale išlo v zmysle ust. § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka o nový návrh na uzavretie
zmluvy, pretože týmto písomným prejavom (potvrdením objednávky) navrhovateľ zaslal odporcovi

prijatie návrhu, ktoré obsahovalo dodatky pôvodného návrhu odporcu, pričom týmito dodatkami boli
citované všeobecné podmienky, uvedené v 11-tich bodoch predmetného potvrdenia objednávky. Tieto
skutočnosti mal súd preukázané z priložených listinných dôkazov a z hodných tvrdení účastníkov
konania, ktorí uvedené skutočnosti nenamietali.

Dňa 07. 12. 2012 navrhovateľ zabezpečil prepravu tým, že v mieste určenia vykonal vykládku

prepravovaného tovaru, čím v zmysle ust. § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka prišlo k uzavretiuzmluvy medzi účastníkmi konania v ústnej forme (fakticky) uskutočnením dohodnutého plnenia, nakoľko
návrhom na uzavretie zmluvy, ako bolo vyššie uvedené, bolo navrhovateľove potvrdenie objednávky a
k uzavretiu zmluvy teda prišlo faktickým vykonaním a prijatím objednaného plnenia, súd mal vykonanie

tejto prepravy preukázané medzinárodným nákladným listom CMR č. SK 4999723 zo dňa 06. 12. 2012
a zhodnými tvrdeniami účastníkov konania, z ktorých žiaden nenamietal uvedené skutkové okolnosti.

Nazákladevyššieuvedenéhojezrejmé,žeúčastnícikonaniauzavrelimedzisebouzasielateľskúzmluvu
v zmysle ust. § 601 a nasl. Obchodného zákonníka, pričom navrhovateľ v súlade s ust. § 605 ods. 1
Obchodného zákonníka uskutočnil prepravu sám, na základe čoho mu na základe ust. § 607 ods. 1

Obchodného zákonníka vznikol nárok na zmluvnú odplatu, ktorú si zmluvné strany zhodne dohodli vo
výške 2 640,- eura.

Na základe uvedeného navrhovateľ vystavil za ním vykonanú prepravu faktúru č. 511214487 na
dohodnutú odplatu vo výške 2 640,- eura so splatnosťou dňa 30. 01. 2013, pričom mal súd zo zhodných
tvrdení účastníkov konania preukázané, že odporca túto faktúru navrhovateľovi uhradil iba vo výške 1
445,- eura dňa 16. 04. 2013 a sumu 1 195,- eura mu nezaplatil, čím sa s platením tejto nezaplatenej

sumy (1 195,- eura) dostal do omeškania v zmysle ust. § 365 Obchodného zákonníka.

Na základe vyššie uvedeného súd považoval nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 1 195,- eura ako
dôvodne uplatnený.

Nakoľko súd navrhovateľovmu nároku ako dôvodne podanému vyhovel a v prípade jeho nároku mali
účastníci konania uzavretú zasielateľskú zmluvu v ústnej forme dňa 07. 12. 2012 reálnym prevzatím

uskutočnenej prepravy, avšak zmluvné podmienky boli písomne uvedené v navrhovateľovom potvrdení
objednávky zo dňa 28. 11. 2012 vrátane výšky úroku z omeškania v zmysle s ust. § 273 ods. 1
Obchodného zákonníka, podľa ktorého bola takáto časť obsahu zmluvy určená odkazom na všeobecné
obchodné podmienky, ktoré boli k návrhu na uzavretie zmluvy navrhovateľom priložené, takže súd
považoval dohodu o výške úrokov z omeškania za dohodnutú v zmysle ust. § 369 ods. 1 veta prvá

Obchodného zákonníka platného s odkazom na ust. § 768k ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka platného
v čase uzavretia zmluvy pred 01. 02. 2013 za uzavretú, nakoľko odporca prevzatím tovaru dňa 07.
12. 2012 bez výhrad akceptoval toto zmluvné dojednanie, uvedené v písomnom potvrdení objednávky
navrhovateľa zo dňa 28. 11.2012 v článku 2 všeobecných podmienok. Keďže podľa ust. § 369 ods. 1
veta prvá Obchodného zákonníka mali zmluvné strany možnosť si výšku úroku z omeškania dohodnúť

v akejkoľvek výške a zmluvné strany si túto výšku úroku z omeškania podľa názoru súdu dohodli
vyššie uvedeným spôsobom, súd nevyhovel obrane odporcu spočívajúcej v tvrdení, že navrhovateľom
uplatnená výška úroku z omeškania nebola dohodnutá a že je neprimerane vysoká s odkazom na ust.
§ 39 Občianskeho zákonníka a ust. § 265 Obchodného zákonníka, pretože zmluvné strany pri dohode
o výške z omeškania využili možnosť dohody o výšky úroku z omeškania, ktorú Obchodný zákonník na

rozdiel od Občianskeho zákonníka vo svojom § 369 výslovne uvádza.

Keďže bola splatnosť predmetnej faktúry č. 511214487, ktorou si navrhovateľ uplatnil od odporcu
zaplatenie dohodnutej ceny za predmetnú prepravu navrhovateľom stanovená na deň 30. 01. 2013,
nasledujúcimdňom(31.01.2013)saodporcadostaldoomeškaniasplatenímdohodnutejcenyprepravy
až do dňa 16. 04. 2013, kedy navrhovateľovi zaplatil časť dohodnutej ceny za dielo vo výške 2 640,-

eura, pričom so zostatkom dohodnutej ceny prepravy vo výške 1 195,- eura bol aj po tomto dátume v
omeškaní nakoľko ju navrhovateľovi nezaplatil. Súd preto zaviazal odporcu na zaplatenie dohodnutej
výšky úrokov z o meškania 0,1 % denne z celej dlžnej sumy (2 640,- eura) do dňa 16. 04. 2013 a od
nasledujúceho dňa (17. 04.2013) zaviazal odporcu na zaplatenie dohodnutej výšky úrokov z omeškania
0,1 % denne zo zostatku dlžnej sumy (1 195,- eura) do dňa jej reálneho zaplatenia.

Nárok odporcu

Odporca si voči nároku navrhovateľa na zaplatenie sumy 1 195,- eura zo zabezpečenia prepravy, ktorú
súd posudzoval v predchádzajúcej časti tohto rozsudku, uplatnil svoju pohľadávku voči navrhovateľovi,
ktorá mu mala vzniknúť ako škoda z navrhovateľom oneskorene uskutočnenej prepravy, odporcom
objednanej objednávkou č. OB_148_1212-BvC zo dňa 05. 12. 2012, pričom podľa tvrdenia odporcunavrhovateľova žalovaná pohľadávka zanikla započítaním s touto odporcovou pohľadávkou voči
navrhovateľovi.

Odporca dňa 05. 12. 2012 zaslal navrhovateľovi objednávku na zabezpečenie prepravy č.

OB_148_1212-BvC, ktorým objednal u navrhovateľa zabezpečenie prepravy tovaru zo Španielska do
Liptovského Mikuláša a Svitu s tým, že nakládka mala byť dňa 12. 12. 2012 a vykládka dňa 15.
12. 2012 a cena za zabezpečenie takejto prepravy mala byť 2 982,- eura. Uvedená objednávka
odporcu predstavovala v zmysle ust. § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka návrh odporcu na uzavretie
zasielateľskej zmluvy (tzv. oferta).

Ohľadom tejto objednávky si prostredníctvom elektronickej pošty vymieňali správy pracovníci účastníkov
konania, konkrétne p. K. a p. H. za navrhovateľa a p. O. za odporcu. I keď bola objednávka
prepravy odporcu datovaná 05. 12. 2012, pracovníčka navrhovateľa mailom z 07. 12. 2012 oznamovala
pracovníkovi odporcu p. O., že by predmetnú dopravu vedel navrhovateľ zrealizovať za sumu 2 400,-
eura s termínom nakládky 10.-11. 12. 2012 a vykládky 14. 12. 2012. Na tento mail odpovedal pracovník
odporcu p. O. mailom až dňa 10. 12. 2012 tak, že po dlhých obštrukciách dostal povolenia na nakládku

a že pripája ako prílohu tohto svojho mailu aj predmetnú objednávku. Z uvedeného je zrejmé, že
odporca síce datoval svoju písomnú objednávku zabezpečenia prepravy na deň 05. 12. 2012 (kde žiadal
nakládku 12. 12. 2012 a vykládku 15. 12. 2012), ale reálne zaslal odporca navrhovateľovi objednávku
zabezpečenia prepravy až dňa 10. 12. 2012, ako to vyplynulo s predloženej emailovej komunikácie
účastníkov konania. Tu súd konštatuje, že v zmysle ust. § 15 Obchodného zákonníka s odkazom na

ust. § 264 a 266 Obchodného zákonníka súd objednávanie a potvrdzovanie prepravy a dohadovanie
termínov prepravy a cien za túto prepravu, vykonané nie štatutárnymi zástupcami účastníkov konania,
ale ich pracovníkmi (p. K. a p. H. za navrhovateľa a p. O. za odporcu) zaväzovalo ich zamestnávateľov,
teda účastníkov konania, nakoľko podľa názoru súdu nebolo v konaní preukázané, že podľa ust. § 15
ods. 1 Obchodného zákonníka tieto osoby pri uvedenej činnosti neboli splnomocnené na túto činnosť

svojím zamestnávateľom, resp. že by v zmysle ust. § 15 ods. 2 Obchodného zákonníka prekročili
poverenie dané zamestnávateľom a o takomto prekročení protistrana nevedela a nemohla vedieť.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že odporca si síce objednával prepravu, ktorá mala byť zrealizovaná
vykládkou dňa 15. 12.2012, ale vzhľadom na reálie takejto prepravy, teda že mala byť vykonaná zo
Španielska na Slovensko bolo jej reálne, teda skutočné objednanie dňa 10. 12. 2012 odporcom príliš

oneskorené na to, aby bol navrhovateľ schopný v objednaných termínoch a za navrhovanú cenu (2
982,- eura) túto prepravu vykonať, o čom svedčali aj správy zamestnancov účastníkov konania, ktoré
súd vykonal v konaní ako dôkaz a tiež skutočnosť, teda že navrhovateľ vykonal prepravu s vykládkou
dňa 21. 12. 2012 za zvýšenú cenu oproti pôvodne navrhovanej vo výške 4 416,- eura, pričom odporca
túto zvýšenú cenu prepravy nenamietal žiadnym svojim prejavom, resp. o tom nepredložil súdu žiaden

dôkaz.

Navrhovateľ teda dňa 13. 12. 2012 vystavil potvrdenie tejto objednávky odporcu, pričom súčasťou
tohto potvrdenia objednávky boli aj všeobecné podmienky uvedené v 11-tich bodoch, z ktorých bod
č. 2 obsahoval ustanovenie, že v prípade omeškania úhrad faktúry vznikne navrhovateľovi nárok na
úrok z omeškania vo výške 0,1 % denne z dlžnej čiastky. Na základe uvedeného je zrejmé, že týmto

navrhovateľovým doplnením odporcovho návrhu na uzavretie zmluvy, ktorým bola vyššie uvedená
objednávka, nešlo o tzv. akceptáciu, teda uzavretie zmluvy v zmysle ust. § 43c ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ale išlo v zmysle ust. § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka o nový návrh na uzavretie
zmluvy, pretože týmto písomným prejavom (potvrdením objednávky) navrhovateľ zaslal odporcovi
prijatie návrhu, ktoré obsahovalo dodatky pôvodného návrhu odporcu, pričom týmito dodatkami boli

citované všeobecné podmienky, uvedené v 11-tich bodoch predmetného potvrdenia objednávky.

Dňa 21. 12. 2012 navrhovateľ zabezpečil prepravu tým, že v mieste určenia vykonal vykládku
prepravovaného tovaru, čím v zmysle ust. § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka prišlo k uzavretiu
zmluvy medzi účastníkmi konania v ústnej forme (fakticky) uskutočnením dohodnutého plnenia, nakoľko
návrhom na uzavretie zmluvy, ako bolo vyššie uvedené, bolo navrhovateľove potvrdenie objednávky a

k uzavretiu zmluvy teda prišlo faktickým vykonaním a prijatím objednaného plnenia, súd mal vykonanie
tejto prepravy preukázané Medzinárodným nákladným listom č. SK M 0282111 zo dňa 19. 12. 2012 a
zhodnými tvrdeniami účastníkov konania, z ktorých žiaden nenamietal uvedené skutkové okolnosti.Nazákladevyššieuvedenéhojezrejmé,žeúčastnícikonaniauzavrelimedzisebouzasielateľskúzmluvu
v zmysle ust. § 601 a nasl. Obchodného zákonníka, pričom navrhovateľ v súlade s ust. § 605 ods. 1
Obchodného zákonníka uskutočnil prepravu sám, na základe čoho mu na základe ust. § 607 ods. 1

Obchodného zákonníka vznikol nárok na zmluvnú odplatu, ktorú si zmluvné strany zhodne dohodli vo
výške 4 416,- eura.

Na základe uvedeného navrhovateľ vystavil za ním vykonanú prepravu faktúru č. 511213972 na
dohodnutú odplatu vo výške 4 416,- eura so splatnosťou dňa 20. 01. 2013, pričom mal súd zo zhodných
tvrdení účastníkov konania preukázané, že odporca túto faktúru navrhovateľovi nezaplatil, čím sa s jej

zaplatením dostal do omeškania v zmysle ust. § 365 Obchodného zákonníka.

Ako bolo v predchádzajúcich odsekoch uvedené odporca tým, že objednávku prepravy, i keď datovanú
dňa 05. 12. 2012 zaslal navrhovateľovi až dňa 10. 12. 2012, teda o 5 dní neskôr, sám mal podiel na
oneskorenom realizovaní prepravy navrhovateľom, pretože oproti odporcom predpokladanému termínu
vykládky dňa 15. 12. 2012 bola preprava vykonaná vykládkou až dňa 21. 12. 2012, teda o 6 dní neskôr.
Odporca potreboval prepravovaný tovar použiť na svoj zmluvný záväzok vyplývajúci mu zo zmluvy o

dielo č. ZA_21.3_1012 zo dňa 14. 11. 2012, pričom oneskorením dodania prepravovaného tovaru sa
odporca s plnením predmetného záväzku s uvedenej zmluvy dostal do omeškania, následkom čoho
bol uzavretý dodatok č. 1 k predmetnej zmluve dňa 15. 12. 2012, výsledkom ktorého bolo zníženie
dohodnutej odporcovej odmeny za vykonanie zmluvnej dohodnutej činnosti, a to o sumu 5 000,- eura.
Odporca si preto sumu vo výške 1 195,- eura uplatnil voči navrhovateľovi titulom náhrady škody,

vzniknutej oneskorením vyššie uvedenej prepravy faktúrou č. 130005 a túto sumu si započítal voči
navrhovateľovej žalovanej pohľadávke.

Pri náhrade škody podľa Obchodného zákonníka, ktorý sa na právny vzťah účastníkov konania,
vzniknutý zo zasielateľskej zmluvy vzťahuje platia ust. § 373 nasl. Obchodného zákonníka. V tejto
súvislosti súd poukazuje na ust. § 376 Obchodného zákonníka, podľa ktorého odporca nemá nárok

na náhradu škody, pretože mu síce oneskorením prepravy vznikla škoda, čo mal súd jednoznačne
preukázané z predloženej zmluvy o dielo a jej dodatku č. 1, avšak oneskorenie prepravy navrhovateľa
spôsobil sám odporca oneskoreným reálnym odovzdaním objednávky prepravy tak, ako to bolo vyššie
uvedené (dňa 05. 12. 2012 bola datovaná objednávka, ktorú odporca navrhovateľovi odovzdal až dňa
10. 12. 2012).

Predmetná zasielateľská zmluva, ktorú súd posudzoval v tejto časti rozsudku sa riadi v prvom
rade ustanoveniami vyhlášky č. 11/1975 Zb., ktorá ako lex specialis má prednosť pred Obchodným
zákonníkom ako lex generalis, čo výslovne uvádza článok 1 ods. 1 tejto vyhlášky, ktorá sa týka prepravy
tovaru z miesta na miesto, pričom tieto miesta ležia v dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je
zmluvným štátom Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave, čo bol

prípad predmetnej zasielateľskej zmluvy, uzavretej medzi účastníkmi konania. Podľa článku 30 ods.
3 tejto vyhlášky, mal odporca nárok na náhradu škody za prekročenie dodacej lehoty len vtedy, ak
by si tento nárok uplatnil u navrhovateľa do 21 dní po odovzdaní zásielky príjemcovi. Z vykonaného
dokazovania a na základe zhodných tvrdení účastníkov konania, bolo zrejmé, že prepravovaný tovar bol
odovzdaný príjemcovi dňa 21. 12. 2012, pričom tento deň sa nepočítal do začatia počítania predmetnej

21-dňovej lehoty v zmysle článku 30 ods. 4 uvedenej vyhlášky a odporca písomne reklamoval u
navrhovateľa oneskorené vykonanie prepravy spolu s nárokom na náhradu škody až svojím mailom zo
dňa 14. 01. 2013, čo bolo 24 dní po odovzdaní zásielky príjemcovi, z čoho vyplýva, že odporcovi dňa
12. 01. 2013 zanikol nárok na uplatnenie náhrady škody za omeškanie odovzdania zásielky príjemcovi
od navrhovateľa.

Na základe uvedeného súd preto konštatuje, že odporca nemá nárok na náhradu škody od navrhovateľa
s odkazom na ust. § 376 Obchodného zákonníka a v prípade, ak by odporca aj tento nárok voči
navrhovateľovi mal, v zmysle článku 30 ods. 3 a 4 vyhlášky č. 11/1975 Zb. mu tento nárok uplynutím
lehoty na jeho uplatnenie zanikol.

Z uvedeného je zrejmé, že odporcove započítanie jeho pohľadávky, vzniknutej z náhrady škody voči

žalovanej pohľadávke navrhovateľa je neplatné, pretože v zmysle ust. § 358 Obchodného zákonníka
a § 580 Občianskeho zákonníka možno započítať len existujúce pohľadávky, pričom mal súd za to, že
pohľadávka odporcu voči navrhovateľovi neexistuje, preto ju odporca nemohol platne započítať voči
existujúcej pohľadávke navrhovateľa.Súd odporcom predložený dôkaz, označený ako „interná korešpondencia“ v spoločnosti odporcu
nepovažoval za listinný dôkaz v zmysle s ust. § 129 ods. 1 O.s.p. a pri svojom rozhodovaní ho nevzal
do úvahy, nakoľko išlo iba o prekopírovanie častí niektorých emailov, týkajúcich sa prejednávanej veci,

z čoho bolo zrejmé, že neboli v tejto listine prekopírované celé obsahy dotknutých mailových správ,
čo ich výpovednú hodnotu, a teda preukaznú relevanciu obmedzilo do takej miery, že súd informácie
v tejto listine uvedené nepovažoval za nesporné, nakoľko s nimi bolo manipulované práve uvedeným
prekopírovaním iba častí niektorých emailov, týkajúcich sa prejednávanej veci.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia a vykonané
dokazovanie považoval súd návrh navrhovateľa na začatie konania v sume 1 195,- eura za dôvodný.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ust. § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa ust. § 151 ods. 5 O.s.p. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre
náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v
písomnom vyhotovení rozhodnutia.

Trovy konania vo veci úspešného účastníka, ktorým bol navrhovateľ, pozostávali zo zaplateného
súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 71,50 eura podľa položky 2 písm. a) zákona č.

71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

Z týchto dôvodov rozhodol súd o náhrade trov konania a ich výške podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pretože v konaní úspešný účastník si v zákonnej
lehote podľa ust. § 151 O.s.p. vyčíslil trovy konania tak, ako je to vyššie uvedené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne,
dvojmo, cestou tunajšieho súdu.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.