Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 2, 2014

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 7C/182/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714209950
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Mitterpák
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2014:7714209950.2

Rozhodnutie

Okresný súd Michalovce, sudcom JUDr. Milanom Mitterpákom, v právnej veci žalobcu: BL Telecom
collection, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 47 150 513, zastúpený advokátskou
kanceláriou SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711
proti žalovanému: Q. I., C.. XX.XX.XXXX, C. S. Q. XXX, XXX XX Q., toho času na neznámom mieste,
zast. Vierou Čorbovou, zamestnankyňou Okresného súdu Michalovce, o zaplatenie 248,95 EUR s

príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom podaným na tunajší súd domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu
sumu 248,95 EUR s príslušenstvom z titulu neuhradenia ceny za poskytované služby. V návrhu

ďalej uviedol, že Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.6.2013 postúpil poskytovateľ (právny
predchodca žalobcu) Slovak Telekom a.s. svoje pohľadávky na žalobcu, vrátane pohľadávky voči
žalovanému. Poukazoval na to, že žalovaný, ako záujemca uzavrel s právnym predchodcom žalobcu
ako poskytovateľom v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v
znení neskorších predpisov (ďalej ZEK) Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie
elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom žalobcu (ako podnikom v zmysle § 4 ods. 8

ZEK) žalovanému (ako účastníkovi v zmysle § 5 ods. 7 ZEK). Žalovaný sa zaviazal riadne odoberať
službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku. Povinnosťou žalovaného
bolo v prípade nedodržania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi žalobcu uhradiť zmluvnú
pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v Zmluve/Dodatku o pripojení. Účelom dojednania o zmluvnej
pokuty bolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody na strane právneho
predchodcu žalobcu, ktorá mu vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného zotrvať počas

vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu. Účelom dojednania
o zmluvnej pokuty bolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody na strane
právneho predchodcu žalobcu, ktorá mu vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného zotrvať
počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu. V uvedenom
prípade je teda žalovaný sankcionovaný za to, že nedodržal konkrétne povinnosti, ktoré mu vyplývali
zo Zmluvy o pripojení, resp. Dodatku k Zmluve o pripojení a Všeobecných podmienok, a to povinnosť

uhrádzať cenu za poskytnuté služby a povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti.

Zo strany právneho predchodcu žalobcu bola žalovanému vystavená faktúra č. 7105482861 splatná dňa
25.6.2011 znejúca na sumu 248,95 EUR. Celková neuhradená suma v čase postúpenia pohľadávky
predstavovala výšku 248,95 EUR.Nezaplatením faktúry v lehote splatnosti riadne a včas sa žalovaný vo vzťahu k žalobcovi dostal v zmysle
ust. § 517 ods. 2 a následne Občianskeho zákonníka do omeškania a žalobca má teda nárok na úrok z
omeškania z dlžnej sumy vo výške podľa platných právnych predpisov za každý deň omeškania až do

jej zaplatenia, ktorý si uplatňuje v zákonom stanovenej výške. Žalobca si úrok z omeškania uplatňoval
odo dňa nasledujúceho po splatnosti uvedenej faktúry.

V tejto právnej veci vydal Okresný súd Michalovce platobný rozkaz č.k. 20Ro/207/2014-24 zo dňa
17.7.2014, ktorý sa nepodarilo doručiť do vlastných rúk žalovanému, ktorý sa v súčasnosti zdržiava
na neznámom mieste. Z toho dôvodu súd ustanovil žalovanému v zmysle ustanovenia §29 O.s.p. na

ochranu jeho práv a záujmov opatrovníka.

Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a to Zmluvou o pripojení Fix, Dodatok k
Zmluve o pripojení Fix, faktúrou č. 7105482861 a zistil tento skutkový stav:

Dňa 24.6.2013 spoločnosť Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava ako postupca
uzavrel so žalobcom BL Telecom collection, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava ako postupníkom
Zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol aj nárok, ktorý mal Slovak Telekom, a.s. voči

žalovanému. Žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu Zmluvu o pripojení Fix, predmetom
ktorej bolo poskytovanie elektronických komunikačných služieb právnym predchodcom žalobcu.
Žalovaný sa zaviazal riadne a včas odoberať službu a platiť poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku.
V prípade neplnenia si povinností zo strany žalovaného bolo zmluvne dohodnuté, že žalovaný uhradí
právnemu predchodcovi žalobcu aj zmluvnú pokutu, ktorá bola dohodnutá v predmetnej zmluve v časti

Dodatku o pripojení.

Z faktúry č. 7105482861, ktorá bola splatná dňa 25.6.2011 súd zistil, že právny predchodca žalobcu
účtovalžalovanémuzaposkytnutéslužbysumu248,95EUR.Žalovanýnnesplnilsvojupovinnosťacenu
riadne poskytnutých služieb žalobcovi nezaplatil, čím porušil povinnosti jemu vyplývajúce zo Zmluvy v
spojení so Všeobecnými podmienkami.

Podľa ust. § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z. o telekomunikáciách, má podnik má právo
a) na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi
najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní
predplatených služieb.

Podľaust.§42ods.3písm.b)citovanéhozákona,jepodnikjepovinnýpredkladaťúčastníkoviprehľadné

a zrozumiteľné vyúčtovanie poskytnutej služby, ak z povahy služby nevyplýva, že vyúčtovanie nie je
potrebné, a na požiadanie poskytovať podrobné údaje o jednotlivých odchádzajúcich volaniach.

Podľa ust. § 42 ods. 4 citovaného zákona, účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s
týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami, b) platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe

predloženia dokladu o vyúčtovaní, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky
osobitných predpisov.

Podľa ust. § 43 ods. 1 cit. zákona, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný
prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou
zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b/ zákona o elektronických komunikáciách je žalovaný povinný platiť cenu za
poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Z ustanovenia § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť

svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu došlo k
uzavretiu Zmluvy o pripojení Fix. Žalovaný sa zaviazal riadne a včas odoberať službu a platiť poplatky
dohodnuté v aktuálnom cenníku. V prípade neplnenia si povinností zo strany žalovaného bolo zmluvne

dohodnuté, že uhradí právnemu predchodcovi žalobcu aj zmluvnú pokutu, ktorá bola dohodnutá v
predmetnej zmluve v časti Dodatku o pripojení. Túto zmluvnú pokutu aj právny predchodca žalobcu
vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 7105482861, splatnú dňa 25.6.2011 v sume 248,95 €.

V konaní bolo zistené, že žalovaný doposiaľ neuhradil žalobcovi faktúru za obdobie od 8.5.2011 do
7.6.2011, v ktorej je uvedená zmluvná pokuta v sume 248,95 Eur, so splatnosťou do 25.6.2011. Žalobca

si v návrhu uplatnil aj nárok na zaplatenie zákonných ročných úrokov z omeškania z dlžných súm až
do ich zaplatenia.

Súd poukazuje na to, že v minulosti súdy opakovane vo vzťahu k zmluvnej pokute rozhodli, že výkon
práva na zmluvnú pokutu je v rozpore s dobrými mravmi a je potrebné odmietnuť poskytnutie právnej
ochrany, ak jej účelom nie je dosiahnutie primárnej funkcie zmluvnej pokuty ale obohatenie sa na

úkor povinnej osoby, resp. jej šikana (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 28.5.2007
sp. zn. 32Odo202/2006). Súd ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že funkcia zmluvnej pokuty má
zabezpečovací, sankčný a kompetenčný charakter. Tieto základné funkcie však nárok na zmluvnú
pokutu môže splniť prevažne vo vzťahu medzi účastníkmi dohody o zmluvnej pokute, teda voči
oprávnenej osobe v prospech ktorej bola zmluvná pokuta dojednaná a len vo vzťahu k tej povinnej

osobe, ktorá nejaké povinnosti zo zmluvy porušila. Uplatnením nároku na zmluvnú pokutu v danom
prípade keď si uplatňuje žalobca, ktorý je postupníkom vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke nedôjde
k naplneniu ani zabezpečovacej, ani kompenzačnej funkcie pokuty a s ohľadom na dĺžku času, ktorá
uplynula od porušenia zmluvnej povinnosti žalovanou možno konštatovať, že nedôjde k naplneniu ani
sankčnej funkcie. Takéto uplatnenie nároku na zmluvnú pokutu možno pokladať za šikanózne konanie

vo vzťahu k žalovanému, ktoré by v súlade s § 3 ods.1 OZ nemalo požívať právnu ochranu.V prípade skutkového vymedzenia nároku žalobcu na zmluvnú pokutu, ako náhrady skutočnej škody
vo výške hodnoty dotácie do poskytnutého telefónneho zariadenia právnym predchodcom žalobcu.
Takto skutkovo vymedzený nárok na náhrad škody je potrebné právne posudzovať podľa § 120

ods. 1 občianskeho zákonníka podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej
zodpovednosti podľa § 420 OZ je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť medzi
protiprávnym úkonom a škodou, 4. zavinenie.

Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie skôr uvedených štyroch
predpokladov. Pri neexistencii či i len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

Pokiaľ ide o samotný vznik škody (predpoklad č.2) k tomu súd uvádza, že podľa § 442 ods.1 OZ uhrádza

sa skutočná škoda a to čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

OZ nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala
v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, to jest
peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia predovšetkým poskytnutím peňazí,
ak nedochádza k naturálnej inštitúcii.

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predchádzajúceho stavu. (R 55/1971).

To čo poškodenému ušlo je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej
udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh

veci (R 55/1971).

Aj keby bol splnený zo strany žalovaného predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode by
nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej
politiky právny predchodca žalobcu predával telefónne zariadenie za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel
sledovaný teraz žalobcom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením

právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou dotačnou cenou (akciovou) telefónneho zariadenia, tak
nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom
zmluvného konsenzu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Tento zmluvný konzensu
nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia ak sa nesplnia jeho
očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku

právneho predchodcu žalobcu, tak nedošlo, pretože tento za telefónne zariadenie, to jest mobilný telefón
obdŕžal dojednanú kúpnu cenu.

Z vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie 3. predpokladu pre vznik škody, pretože
aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovaného v zmluvnom záväzku po určitú dobu,
dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku právneho predchodcu žalobcu by nebol tento protiprávny úkon

ale kúpna zmluva so žalovaným s obdŕžaním dojednanej kúpnej ceny.

S poukazom na vyššie uvedené súd žalobu zamietol, nakoľko ide o nárok vyplývajúci zo zmluvnej pokuty
z titulu náhrady škody.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., keďže však žalovanému s bránením práva
nevznikli žiadne trovy konania, súd o nich rozhodol tak, že ich žalovanému nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Košiciach, cestou tunajšieho súdu.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p., to znamená musí
byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí
byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.