Rozsudok Judgement was issued on Thursday, November 26, 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8C/187/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613206704
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5613206704.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom v Bratislave,

Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, právne zastúpeného JUDr. Romanom Kvasnicom, advokát, s.r.o., so
sídlom Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, proti žalovanému U. O., A.. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, N. F., v
konaní o zaplatenie 612,20 eur s príslušenstvom, samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovanýjepovinný zaplatiťžalobcoviistinu15,26eurvlehote3dníodprávoplatnostitohtorozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca svojou žalobou vymedzil predmet konania ako jeho nárok na zaplatenie istiny 612,20 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,78 eur ku dňu 22.11.2012, úrokom z omeškania vyčísleným
k 22.11.2012 vo výške 66,59 eur, úrokom z omeškania 8 % ročne zo 612,20 eur od 23.11.2012

do zaplatenia, nákladov vo výške 48,90 eur a trov právneho zastúpenia. Žalobca odôvodnil žalobu
tým, že 11.04.2006 so žalovaným uzatvoril Dodatok k zmluve o bežnom účte, ktorého predmetom
bolo zriadenie bežného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX a poskytnutie povoleného prečerpania k účtu,
po splnení podmienok uvedených v Obchodných podmienkach banky pre poskytovanie splátkových
a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom, s účinnosťou
od 01.02.2006. Po poskytnutí povoleného prečerpania žalobca umožnil dlžníkovi využívať povolené
prečerpanie tak, že bude realizovať platobné príkazy dlžníka na prevod alebo výber hotovostí z jeho

účtu aj v prípade, ak nebude existovať pohľadávka dlžníka voči banke z účtu dlžníka, ktorá vznikla v
dôsledku pripísania platieb, uskutočnených v prospech účtu dlžníka, alebo vkladom v hotovosti. Banka
je oprávnená odmietnuť vykonanie platobného príkazu dlžníka, ak v dôsledku jeho vykonania došlo k
nepovolenému prečerpaniu. Ak banka dlžníkovi poskytne povolené prečerpanie, oznámi mu to a stanoví
v oznámení maximálnu výšku povoleného prečerpania. Na základe oznámenia o poskytnutí povoleného
prečerpania z 11.04.2006 žalobca žalovanému poskytol povolené prečerpanie vo výške 16.000,- Sk
(531,10 eur) v čase od 11.04.2006 do 20.06.2018. Nepovolené prečerpanie predstavuje rozdiel medzi

skutočným prečerpaním a výškou povoleného prečerpania. Prípadmi porušenia zmluvy sú akékoľvek
nepovolené prečerpania, trvajúce viac ako 10 dní, alebo akékoľvek nepovolené prečerpanie vo výške
viac ako 10 % z povoleného prečerpania určeného bankou, alebo ak nastane ktorákoľvek zo skutočností
podľa bodu 8.1 písm. c/ - p/ Obchodných podmienok. V týchto prípadoch je banka oprávnená postupovať
podľa bodu 8.2 alebo pozastaviť povolené prečerpanie, vrátane oprávnenia určiť mimoriadnu splatnosť
úveru, vypovedať úverovú zmluvu, odstúpiť od nej. Jednotlivé splátky boli žalovaným uhradené v zmysle
listiny „Úplný výpis z bankového informačného systému“, ktorá tvorí prílohu žaloby a obsahuje názvyoperácií, dátumy jednotlivých úhrad a ich výšku. Pohľadávka žalobcu je úročená úrokovou sadzbou ku
dňu vyhotovenia oznámenia vo výške 15 % ročne premenlivého typu. Čiastka 48,90 eur predstavuje
náklady žalobcu voči žalovanému, vzniknuté z titulu poskytovania povoleného prečerpania, preúčtované

po zániku zmluvného vzťahu účastníkov konania na interný účet banky č. XXXXXXXXX/XXXX, pričom
do týchto nákladov bolo započítané jednou sumou príslušenstvo úveru, poskytnutého na bežnom účte,
teda úrok, úrok z omeškania a poplatky, okrem istiny úveru.

Vzhľadom na nekonkrétnosť tvrdení uvedených v žalobe vyzval súd žalobcu uznesením č. k.
8C/187/2013-41 zo dňa 01.10.2013 na doplnenie všetkých relevantných tvrdení, ktoré sú v tejto výzve

podrobne uvedené (body 1-16). Zároveň bol žalobca vyzvaný na predloženie relevantných listinných
dôkazov, preukazujúcich jeho tvrdenia.

Na túto výzvu súdu reagoval žalobca podaním z 11.10.2013. V časti obligatórne náležitosti zmluvného
vzťahu žalobcu a žalovaného zopakoval tvrdenia zo žaloby o dátume uzavretia zmluvy a skutočnosti,
že jej predmetom bolo povolené prečerpanie vo výške 16.000,- Sk poskytnuté od 11.04.2006 do
20.06.2018. Na dopyt, kedy žalobca žalovanému poskytol finančné prostriedky, akou formou, v akej

výške s tým, že v prípade postupného čerpania je potrebné uviesť dátum a výšku čerpaných financií
uviedol, že žalovanému umožnil realizovať platobné príkazy na prevod alebo výber hotovosti z účtu aj
v prípade, ak neexistovala pohľadávka žalovaného voči žalobcovi z účtu žalovaného. Žalobca odkázal
na prílohu č. 1 tohto vyjadrenia. Na výzvu, aby uviedol tvrdenie o tom, akým spôsobom mal žalovaný
peňažné prostriedky vrátiť, uviesť výšku splátok a ich splatnosť žalobca uviedol, že nejde o zmluvný

vzťah, ktorý je možné stotožňovať so splácaním úveru v pravidelných mesačných splátkach, teda
nemožnourčiťichvýškuanisplatnosť. Spôsobsplácaniapovolenéhoprečerpaniavyplývazustanovenia
bodu 11.4 Obchodných podmienok, podľa ktorého pohľadávka banky je v čase do dňa konečnej
splatnosti povoleného prečerpania podľa bodu 11.1 splácaná formou započítania pohľadávky banky
proti pohľadávke dlžníka z jeho účtu v rozsahu, v ktorom sa tieto pohľadávky kryjú, alebo spôsobom

dohodnutým medzi bankou a dlžníkom. Žalovaný vykonal vklady na bežný účet v zmysle prílohy č.
2 tohto vyjadrenia. Pohľadávka žalobcu z povoleného prečerpania bola úročená úrokovou sadzbou,
ktorej aktuálna výška ku dňu vyhotovenia oznámenia bola 15 % ročne. Ročná percentuálna miera
nákladov medzi stranami nebola dohodnutá. V zmysle § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 v znení neskorších
predpisov sa zákon nevzťahuje na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným

spôsobomakonakreditnékarty.VzhľadomnatútoprávnuúpravuRPMNnebolanáležitosťouzmluvného
vzťahu. Keďže povolené prečerpanie bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté vo forme preddavku
k bežnému účtu, nešlo o zmluvný vzťah splácaný pravidelnými mesačnými splátkami. Nepovolené
prečerpanie na bežnom účte žalovaného bolo vo výške viac ako 10 % z povoleného prečerpania
stanovenej žalobcom a trvalo viac ako 10 dní. Žalovaný sa prvýkrát dostal do nepovoleného prečerpania

na bežnom účte 21.12.2008 v sume 16.029,60 Sk (532,08 eur). Náklady 48,90 eur predstavuje úrok z
omeškania, evidovaný na bežnom účte žalovaného. V stave nepovoleného prečerpania bol žalovaný do
20.01.2009 (od 22.12.2008). Neskôr sa žalovaný dostal do nepovoleného prečerpania 26.03.2009 vo
výške16.029,60Sk(531,17eur),ato do23.04.2009,od21.07.2009vovýške535,49eurdo31.07.2009,
od 15.12.2009 vo výške 531,27 eur do 31.01.2010 a od 26.02.2010 doposiaľ vo výške 535,50 eur.

Istina 612,20 eur pozostáva z bezhotovostných prevodov výberov v hotovosti, realizovaných z bežného
účtu žalobcu, z platných riadnych úrokov a poplatkov, konkrétne z istiny (bezhotovostných prevodov a
výberov v hotovosti) 531,10 eur, riadnych úrokov 42,98 eur a poplatkov 38,12 eur. Úrok 0,78 eur je
vyčíslený 15 % ročne zo sumy 612,98 eur od 18.07.2011 do 21.07.2011, úrok z omeškania 66,59 eur
bol vyčíslený 8 % ročne od 22.07.2011 do 22.11.2011. Na výzvu, kedy, na ktorý dátum pripadá počiatok

omeškania žalovaného s plnením jeho povinnosti, žalobca uviedol, že prvýkrát sa žalovaný dostal do
omeškania nepovoleným prečerpaním 532,08 eur na bežnom účte 22.12.2008.

Žalovanývosvojejvýpovedinapojednávaní23.10.2013uviedol,žesplátkyplatil,pokiaľbolzamestnaný,
zrážkami zo mzdy. Potom bol nezamestnaný, v súčasnosti poberá dávku v hmotnej núdzi 62 alebo 50
eur, dva alebo tri roky. Je si vedomý toho, že mal povolené prečerpanie z účtu, aj že ho nesplácal.

Nevie, koľko vyčerpal a koľko má splácať. Nedlhuje toľko, koľko je napísané. Vybavuje si predčasný
starobný dôchodok, z ktorého by svoj dlh uhrádzal, ale musí vedieť koľko žalobcovi dlhuje. Nevie, koľko
z povoleného prečerpania skutočne minul a koľko vrátil. Neuplatnil si právo na náhradu trov konania.Rozsudoktunajšiehookresnéhosúduč.k.8C/187/2013-78zodňa23.10.2013bolnazákladeodvolania
žalobcu zrušený Krajským súdom v Žiline uznesením z 30. 4. 2014 č. k. 7Co/160/2014-111. Krajský
súd vo svojom rozhodnutí konštatuje, že žalobca predložil súdu listinné dôkazy, a to dodatok k zmluve

o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania a výpis
transakcií na účte žalovaného, čím preukázal povolené čerpanie na osobnom účte žalovaného, aj
zmluvný vzťah o zriadení bežného účtu, ktorého vznik žalovaný nespochybnil.

Z fotokópie listinného dôkazu označeného ako Dodatok k zmluve o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/
XXXX je preukázané, že bol uzatvorený dňa 11.04.2006 medzi X. X., a.s., ako bankou a U. O.

ako majiteľom účtu a jeho predmetom je zriadenie účtu bankou pre majiteľa účtu a poskytnutie
povoleného prečerpania k účtu po splnení podmienok uvedených v obchodných podmienkach banky
pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám
nepodnikateľom s účinnosťou od 01.02.2006. Podľa článku 1 tohto Dodatku banka a majiteľ účtu
uzatvorili 02.11.2005 zmluvu o bežnom účte, ktorej pôvodné znenie sa nahrádza v celom rozsahu týmto
Dodatkom. V časti II. je uvedená dohoda o periodicite vyhotovenia výpisov, spôsobe ich preberania

a adrese pre zasielanie. Ako forma uvádzania poplatkov na výpise je uvedené: „po obrate“. Článok
3 obsahuje záverečné ustanovenia. V zmysle ich odseku 3 všetky právne vzťahy neupravené v tejto
zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou tejto
zmluvy, VOP, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí.

Z fotokópie oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania z 11.04.2006 súd zistil, že žalobca

oznámil žalovanému, že splnil podmienky pre poskytnutie povoleného prečerpania k bežnému účtu
XXXXXXXXXX/XXXX, takže mu od 11.04.2006 do 20.06.2018 poskytuje povolené prečerpanie účtu
vo výške 16.000,- Sk. Ďalej žalobca pripojil k žalobe fotokópiu sadzobníka, predžalobnej upomienky a
doručenky k nej.

Z fotokópie Všeobecných obchodných podmienok účinných od 01.02.2006 súd zistil, že podľa časti

A bod 2 je povoleným prečerpaním rozumieť bankový produkt poskytnutý klientovi k účtu, platobným
príkazom príkaz klienta banke a nakladanie s prostriedkami na účte. Ako vyplýva z bodu 5.1.11. tento
bol zrušený s účinnosťou od 01.02.2010, takže tieto Všeobecné obchodné podmienky nie sú totožné s
tými, ktoré boli účinné v čase vzniku zmluvného vzťahu účastníkov konania. Podľa bodu 5.3 platobný
príkaz banka nie je povinná prijať alebo vykonať ak nie je v súlade s bodom 12.2.1 VOP. Rovnako tieto

Všeobecné podmienky neobsahujú bod 11.4, na ktorý poukazuje v doplnení žaloby žalobca. Bod 11.1
neobsahuje údaj o splácaní povoleného prečerpania ale rieši otázku chyby v komunikácii. Bod 13, na
ktorý v doplnení žaloby zo dňa 11.10.2013 odkazuje žalobca, nezakotvuje prípad porušenia obchodných
podmienok, ale obsahuje ustanovenia o zodpovednosti banky. Podľa bodu 8.2 písm. č Všeobecných
obchodných podmienok, ak dôjde k prípadu porušenia, banka je oprávnená odstúpiť od úverovej zmluvy,

čím nezaniká záväzok dlžníka splatiť pohľadávku.

Z fotokópie výpisu obratov na úverovom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX za obdobie od 10.04.2006 do
31.10.2011 je preukázané, že v uvedenom období žalovaný vykonal výbery v celkovej výške 7.745,20
euravkladyvcelkovejvýške8.466,86eur,tedanatentoúčetžalovanývložilo721,66eurviacakočerpal.
Tieto výpočty vychádzajú len z údajov o vkladoch a výberoch na účte, bez zohľadnenia úrokov, úrokov

z omeškania a rôznych bankových poplatkov pripisovaných na ťarchu účtu (napr. kartový poplatok 200
Sk z 15.11. 2007, alebo z 21.10.2008 v rovnakej výške).

Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 11.04.2006
zákon sa nevzťahuje na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako
na kreditné karty.

Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 11.04.2006
na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.Podľa§5b/zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaúčinnéhood01.05.2014orgánrozhodujúcio
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len Obch. zák.) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obch. zák. za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky

možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 502 ods. 1 Obch. zák. od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z
nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než

prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať

Postupujúc podľa označenej právnej úpravy súd žalobu zamietol pre premlčanie žalovaného nároku.
Podľa § 5 b/ Zákona o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 súd je povinný ex offo prihliadať na
premlčanienárokuprirozhodovaníospotrebiteľskomprávnomvzťahu.Právnyvzťahúčastníkovkonania
je absolútnym obchodom, na ktorý je potrebné aplikovať okrem Obchodného zákonníka aj ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskom práve. Rovnako vzhľadom na spotrebiteľský charakter tohto

vzťahu, aj keď nejde o spotrebiteľský úver, je potrebné posudzovať práva a povinnosti jeho účastníkov
podľa právnej úpravy spotrebiteľského práva obsiahnutej v zákone na ochranu spotrebiteľa. Vznik
právneho vzťahu účastníkov konania, založeného zmluvou z 11.04.2006 medzi stranami sporu nebol
rozporný. Toto zmluvou bola nahradená pôvodná zmluva o bežnom účte z 02.11.2005. Žalobca sa ňou
zaviazalzriadiťprežalovanéhoúčetaposkytnúťmupovolenéprečerpanievnespornejvýške16.000,-Sk

(531,10 eur) v čase od 11.4.2006 do 20.06.2018. Ďalej žalobca v žalobe tvrdí, že odstúpil od zmluvy 22.
07. 2011, kedy bola pohľadávka preúčtovaná jeho právnym predchodcom na nový účet č. XXXXXXXXX.
V doplnení žaloby z 11. 10. 2013 tvrdí, že odstúpil od zmluvy, keď sa žalovaný prvý krát dostal do
omeškania tým, že sa dostal do nepovoleného prečerpania na bežnom účte 22. 12. 2008 sumou 532,08
eur, pričom poukazuje na bod 13.1 Obchodných podmienok (ktoré sú však účinné od roku 2010, nie v

čase vzniku zmluvného vzťahu). Žalobca ale neuviedol, či odstúpil od zmluvy pre toto, alebo pre iné a
ktorékonkrétneporušeniepovinnostižalovaného.Listinnýdôkazpreukazujúcipravdivosťtvrdeniaotom,
že k odstúpeniu od zmluvy došlo 22. 07. 2011 žalobca nepredložil v konaní pred súdom prvého stupňa, v
nasledujúcom odvolacom konaní, ani doteraz. Nakoľko doba poskytnutia povoleného prečerpania bola
dojednaná do 20. 06. 2018, súd nemal preukázaný zánik zmluvného vzťahu účastníkov. Vzhľadom na

podstatu inštitútu odstúpenia od úverovej zmluvy je nevyhnutné, keďže ide o jednostranný adresovaný
právny úkon, aby žalobca tvrdil, či a kedy sa dostal do dispozičnej sféry žalovaného. K neexistujúcemu
tvrdeniu žalobcu (či odstúpil od úverovej zmluvy ústne, písomne, elektronicky, sms a kedy bol tento
jednostranný právny úkon doručený do dispozičnej sféry dlžníka), súd nemohol vypočuť ani žalovaného
a žalovaný sa k nemu nemohol ani vyjadriť. Vzhľadom na takéto právne posúdenie veci súd potom

vychádzal z toho, že žalobcovi môže priznať len právo na zaplatenie už zročných splátok povoleného
prečerpania. Z výpisu transakcií na úverovom účte súd zistil, že naposledy došlo k čerpaniu úveru
bezhotovostným výberom formou trvalého príkazu sumy 19,26 eur dňa 26. 02. 2010; po tomto dátume
boli k účtu pripisované len zmluvné úroky z omeškania a debetné úroky, a to v čase od 28. 02. 2010
do 29. 07. 2010. Nasledujúca debetná operácia predstavuje transakciu z 22. 07. 2011 označenú akobezhotovostné čerpanie úveru 612,20 eur. Ide zrejme o žalobcom uvádzané preúčtovanie dlhu na jeho
interný účet. Preto súd mohol priznať žalobcovi len dlh vzniknutý od 27. 06. 2010, keďže dlh vzniknutý do
26. 06. 2010 je vzhľadom na začatie súdneho konania 26. 06. 2013 s poukazom práve na § 5 b/ Zákona

o ochrane spotrebiteľa premlčaný. Toto ustanovenie zákona je procesného charakteru a aj napriek tomu,
že nadobudlo účinnosť počas tohto súdneho konania je súd povinný aplikovať ho, keďže novelizácia
zákona o ochrane spotrebiteľa týmto ustanovením neobsahuje intertemporálne ustanovenia zakazujúce
retroaktivitu tohto procesného právneho predpisu. Žalobca tvrdil v podaní zo dňa 11. 10. 2013, že
žalovaná istina 612,20 eur pozostáva z dlžnej istiny 531,10 eur (bezhotovostných prevodov, výberov

hotovosti), riadnych úrokov 42,98 eur a poplatkov 38,12 eur. Vychádzajúc len zo súčtu vyberaných a
vkladaných súm (hotovostne, bezhotovostne) za obdobie od vzniku zmluvného vzťahu účastníkov do
26. 02. 2010, žalovaný vložil na účet 8.466,86 eur a vyčerpal 7.745,20 eur, čo predstavuje rozdiel +
721,66 eur. Istinu pozostávajúcu z bezhotovostných prevodov a výberov v hotovosti vo výške 531,10 eur
preto žalobcovi dlhovať nemôže. Ak by aj takýto dlh existoval, potom je vzhľadom na posledné čerpanie
26. 02. 2010 premlčaný; súd v tejto časti žalobu zamietol. Ďalšou časťou istiny 612,20 eur sú riadne

úroky 42,98 eur. Ak je pod týmto pojmom potrebné rozumieť dohodnutý úrok z úveru, nepremlčané sú
úroky pripísané na úverový účet v čase od 30. 06. 2010 do 29. 07. 2010 v celkovej výške 15,26 eur (8,36
eur z 30. 06. 2010, 5,37 eur z 20. 07. 2010 a 1,53 eur z 29. 07. 2010). V tejto časti súd žalobe aj vyhovel
a vo zvyšnej časti nároku na úrok (27,72 eur) z pôvodnej sumy 42,98 eur zahrnutej do istiny 612,20 eur
žalobu zamietol. Ako tretiu časť žalovanej istiny 612,20 eur žalobca uvádzal poplatky 38,12 eur. Žalobca

neuviedol, kde, kedy, akým spôsobom sa žalovaný tieto poplatky zaviazal platiť, preto opäť sa žalovaný
nemohol vyjadriť k existencii svojho záväzku, k jeho výške, k správnosti účtovania týchto poplatkov,
keďže nie je zrejmé ani to za aké obdobie sú účtované. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/513/2013 zo dňa 28. 11. 2013, podľa ktorého požadovaný nárok
musí byť dostatočne a bezpečne preukázaný, vyčísliteľný z jednotlivých položiek tak, aby súd mohol

v rámci rozhodovacej činnosti prekontrolovať celkovú výšku uplatneného nároku. Úlohou súdu nie je
dedukovať jednotlivé nároky žalobcu, resp. pátrať z čoho pozostávajú, ale prekontrolovať správnosť,
odôvodnenosť a zákonnosť uplatnených nárokov. Inak povedané, účastník konania má povinnosť tvrdiť
skutočnosti relevantné pre posúdenie jeho nároku a označiť dôkazy, z ktorých má súd pravdivosť jeho
tvrdení„skontrolovať“. Súdnemôže(rešpektujúcrovnaképostavenieobidvochstránsporuvkonanípred

súdom) vyvodzovať tvrdenia za jednu stranu sporu na úkor strany druhej. Ďalšou časťou uplatneného
nároku bol dlžný úrok 0,78 eur, o ktorom v doplnení z 11. 10. 2013 žaloby žalobca uviedol, že ide o úrok
15% ročne zo 612,98 eur od 18. 07. 2011 do 21. 07. 2011. Nakoľko žalobca dlžnú istinu vyčíslil 612,20
eur, z nej z titulu bezhotovostných prevodov a výberov 531,10 eur, nie je zrejmé, z akého právneho
dôvodu vyčísľuje úrok z istiny 612,98 eur, prečo práve za obdobie od 18. 07. 2011 do 21. 07. 2011, či

sú v tejto sume zahrnuté aj poplatky, právo na zaplatenie ktorých žalobcovi nevzniklo, prípadne aj úrok
z omeškania s úhradou skôr zročných, v čase začatia súdneho konania premlčaných splátok. Ďalšou
časťou žalovaného nároku je právo na zaplatenie úroku z omeškania vyčísleného k 22. 12. 2012 sumou
65,59 eur. Napriek výzve súdu na uvedenie z akej istiny, za aké obdobie je tento úrok vyčíslený žalobca
v podaní z 11. 10. 2013 uviedol, že bol vyčíslený 8% ročne za čas od 22. 07. 2011 do 22. 11. 2012 bez

uvedenia istiny, z ktorej táto čiastka vyčíslená. Keďže žalobca tvrdí, že žalovaný sa prvý krát dostal do
omeškania 22. 12. 2008, potom tým skôr je potrebné splniť dôkaznú povinnosť aj v tomto smere, opäť
najmä z dôvodu, aby sa žalovaný k takémuto tvrdeniu mohol vyjadriť. Ani v tejto časti potom súd v žalobe
nemohol vyhovieť. Ďalej si žalobca uplatnil 8% úrok z omeškania zo sumy 612,20 eur od 23. 11. 2012
do zaplatenia. Nakoľko žalobcovi istina 612,20 eur nepatrí, nemôže byť žalovaný ani v omeškaní s jej

úhradou. Súd opakuje, že na istine žalobcovi nevznikol dlh 531,10 eur, pretože žalobca vložil na jeho
účet o 721,66 eur viac. Ak takýto dlh vznikol na úrokoch, alebo poplatkoch, mal to žalobca jasne uviesť.
K zaplateniu poplatkov súd uvádza, že spoplatňovanie upomienok je nekalou obchodnou praktikou,
pretože skutočným zmyslom opakovaného a niekoľkonásobného upomínania dlžníka na splnenie jeho
povinnosti nie je dosiahnutie jej splnenia, ale dosiahnutie príjmu na strane veriteľa najmä v prípade, ak

dochádza k zasielaniu upomienok automatizovaným systémom, neefektívne ich viacnásobným, častým
opakovaním. Obdobou práva na zaplatenie poplatkov je nárok špecifikovaný ako náklady 48,80 eur,
ktorý si žalobca uplatnil z titulu preúčtovania zostatku na úverovom účte. Ide o interný postup žalobcu a
pokiaľ mu naozaj reálne náklady s ním spojené vznikli v takejto výške, žalovaný ich znášať nemôže. Z
pohľadu žalovaného ako dlžníka je irelevantné, či je jeho dlh vedený pod pôvodným číslom účtu, alebo

pod číslom účtu novým.Právo na úrok z omeškania z prisúdeného úroku z úveru súd žalovanému nepriznal, pretože zo žaloby
nie je zrejmé, v akej výške, za aké obdobie bol uplatnený. Navyše sankcia v podobe priznania úroku z
omeškania z úroku je v spotrebiteľskom práve neprípustná.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 a § 151 ods. 1 Obč. súd. por. Úspech žalobcu
v konaní je 24,92%, jeho neúspech 75,08% a ich pomer predstavujúci úspech žalovaného 50,16%.
Úspech žalobcu je v konaní, vychádzajúc zo žalovanej sumy 679,57 eur (612,20 + 0,78 + 66,59) 2,145%
jeho neúspech 97,755% a ich pomer predstavujúci úspech žalovaného 95,51%. Žalovaný nenavrhol
prisúdenie náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného
okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí,
ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Pokiaľ si žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť stanovenú týmto rozhodnutím, môže žalobca navrhnúť
exekúciu podľa osobitného zákona.