Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. november 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Sp/20/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200347
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014200347.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, sudca JUDr. Janka Richterová, v právnej veci navrhovateľov: X/ Y. A., M..

XX.X.XXXX, Q. Q., Ž. Č.. XX, X/ T. A., M.. X.XX.XXXX, Q. Q., Ž. Č.. XX, obaja zastúpení JUDr.
Ľubomírom Hlbočanom, advokátom so sídlom v Bratislave, Vajnorská č. 20, proti odporcovi: Okresný
úrad Bratislava, katastrálny odbor so sídlom v Bratislave, Ružová dolina č. 27, o vklad vlastníckeho
práva, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne zo dňa 27. januára 2014 sp. zn. V- 25900/13, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Súd rozhodnutie odporcu zo dňa podľa § 250j ods. 2 písm. a/ OSP z r u š u j e a vec v r a c i a
odporcovi na ďalšie konanie.

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým horeuvedeným rozhodnutím odporca podľa § 31, ods. 3 Zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri

nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len KZ) zamietol návrh
na vklad vlastníckeho práva a vecného bremena k nehnuteľnostiam, zapísaným na C. Č.. XXXX v kat.
území Vrakuňa.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v prospech podielového spoluvlastníka nemôže byť zriadené
vecné bremeno, ide o splynutie práva a povinnosti v zmysle § 584 OZ. V prípade, že je nehnuteľnosť
v spoluvlastníctve, vecné bremeno k nehnuteľnosti možno zriadiť k celej nehnuteľnosti, k časti
nehnuteľnosti by bolo možné vecné bremeno zriadiť len vtedy, ak dôjde k jej reálnemu rozdeleniu na viac
častí. Vecné bremeno in personam spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti

nemožno preto zriadiť k nehnuteľnosti o veľkosti jednej polovice.

Proti tomuto rozhodnutiu podali včas odvolanie navrhovatelia. Žiadali rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť
odporcovi na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Zastávali názor, že
vecné bremeno možno zriadiť v prospech spoluvlastníka nehnuteľnosti, nedochádza k splynutiu práva
a povinnosti u oprávnenej osoby. Spoluvlastníctvo nezakladá spoluvlastníkovi právo na bezplatné
doživotné užívanie nehnuteľnosti ako ich výlučný vlastník. Obsah práv vyplývajúcich z vlastníckeho
práva je iný ako obsah práv z vecného bremena. Z povahy vecného bremena vyplýva, že sa viaže
na oprávnenú osobu a trvá doživotne, čo pri vlastníckom práve neplatí. Zmluva o zriadení vecného

bremena preto neodporuje zákonu a zamietnutie vkladu je neprimeraným a neopodstatneným zásahom
do zmluvnej voľnosti.V priebehu súdneho konania navrhovatelia uzatvorili dodatok č. 2 k darovacej zmluve so zriadením
vecného bremena dňa 25.9.2014, v zmysle ktorého sa vecné bremeno vzťahuje na bezplatné doživotné
bývanie a užívanie darovaných nehnuteľností v podiele 1/1.

Odporca sa pridržiaval argumentácie uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí. Mal za to, že v danej
veci došlo k splynutiu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a povinnosti z vecného bremena
v jednej osobe, v dôsledku čoho vecné bremeno zaniklo ( R 37/1985 ). Vecné bremeno malo
byť zriadené k spoluvlastníckemu podielu na darovaných nehnuteľnostiach o veľkosti 1 v prospech
darcu- navrhovateľa 1/, pričom však nebolo možné vymedziť časti nehnuteľnosti, ktoré by zodpovedali
jednotlivým spoluvlastníckym podielom.

Súd po zistení, že nie sú dané podmienky pre postup podľa § 250p O.s.p., preskúmal napadnuté
rozhodnutie i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov
je po uzavretí dodatku k zmluve o prevode vlastníctva a zriadení vecného bremena opodstatnené.

Súd prejednal vec v neprítomnosti riadne predvolaného odporcu, ktorý svoju neprítomnosť na
pojednávaní neospravedlnil, ani z dôležitého dôvodu nepožiadal o jeho odročenie (§ 250l, ods. 2 a 250g,

ods. 2 O.s.p.).

Predmetom súdneho preskúmania bude posúdenie správnosti záverov odporcu v otázke prípustnosti
zriadenia vecného bremena in personam v prospech darcu ako spoluvlastníka nehnuteľností.

Z odporcom náležite zisteného skutkového stavu vyplýva, že navrhovatelia dňa 24.10.2013 uzatvorili
darovaciu zmluvu so zriadením vecného bremena. Touto zmluvou navrhovateľ 1/ ako výlučný vlastník

nehnuteľností, zapísaných na C. XXXX v kat. úz. Vrakuňa ( D. R. P.. Č.. XXXX, U. U.. Č.. XXX/X, XXX/
X J. XXX/X ) daroval navrhovateľke 2/ uvedené nehnuteľnosti v podiele jednej polovice.

V zmluve sa zmluvné strany zároveň dohodli na bezodplatnom zriadení vecného bremena v prospech
darcu - navrhovateľa 1/. Obsahom tohto vecného bremena bolo právo doživotného bývania a užívania
darovaných nehnuteľností v podiele 1 k celku.

Súd sa nestotožnil s právnym názorom odporcu, že je vylúčené, aby podielový spoluvlastník bol súčasne
oprávnený na bezodplatné doživotné bývanie - užívanie prevádzanej nehnuteľnosti.

Ako správne konštatovali i navrhovatelia, právny status vlastníka, resp. spoluvlastníka nehnuteľnosti
je rozdielny od osoby oprávnenej z vecného bremena in personam. Podielové spoluvlastníctvo
neoprávňuje spoluvlastníka veci na bezodplatné užívanie nehnuteľnosti. Práva zo spoluvlastníctva sa

neviažu na osobu spoluvlastníka, možno ním disponovať. Na rozdiel od vecného bremena in personam,
ktoré sa viaže výlučne na oprávnenú osobu a po dobu jej života; neprechádza na jej právnych nástupcov
a je neprevoditeľné. Odporca preto nesprávne stotožnil osobu podielového spoluvlastníka s osobou
oprávnenou z vecného bremena, v dôsledku čoho dospel k nesprávnemu záveru o splynutí práva osoby
oprávnenej z vecného bremena s osobou povinnou z vecného bremena.

Odporca správne poukazoval na skutočnosť, že bez toho, aby nehnuteľnosť bola reálne deliteľná
( rodinný dom ), vecné bremeno sa nesprávne vzťahovalo len na časť nehnuteľnosti ( 1 k celku ), a nie
na celú nehnuteľnosť.

Navrhovatelia v priebehu súdneho konania uzatvorili dodatok, z ktorého je nad akúkoľvek pochybnosť
zrejmé, že vecné bremeno sa vzťahuje na celú nehnuteľnosť.Súd berúc do úvahy túto skutočnosť, preskúmavané rozhodnutie odporcu z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci zrušil podľa § 250j ods.2 písm. a / O.sp. a vec vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní odporca umožní vykonať technickú jednotu uzavretej darovacej zmluvy a jej

jednotlivých dodatkov a povolí vklad darovacej zmluvy v prospech navrhovateľky 2/ v spoluvlastníckom
podiele 1 . Súčasne povolí vklad zriadeného vecného bremena, prekážkou ktorého nie je skutočnosť,
že osoba z neho oprávnená je naďalej podielovým spoluvlastníkom prevádzaných nehnuteľností.

Odporca vo vkladom konaní musí mať neustále na zreteli, že svojim negatívnym rozhodnutím
zasahuje do práv vlastníka, garantovaných Ústavou SR. Zamietnutie návrhu na vklad musí preto vždy
vyhodnocovať i v ústavnoprávnom kontexte. Niet žiadneho dôvodu, aby spoluvlastník nehnuteľnosti,

disponujúci iným okruhom práv a povinností ( vyplývajúcich z predpisov súkromného ale i verejného
práva ), než osoba oprávnená z vecného bremena, nemohol bezodplatne užívať celú nehnuteľnosť.

Úspešným navrhovateľom súd náhradu trov konania nepriznal, keďže ich náhradu neuplatňovali
(porovnaj § 250l, ods.2, 250k O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do pätnástich dní od

jeho doručenia, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší súd SR,

v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.