Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 12, 2014

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 7C/136/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714203919
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Mitterpák
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2014:7714203919.2

Rozhodnutie

Okresný súd Michalovce, sudcom JUDr. Milanom Mitterpákom v právnej veci žalobcu Dopravný podnik
mesta Prešov, akciová spoločnosť, so sídlom Bardejovská 7, 080 06 Ľubotice, IČO: 31 718 922,
zastúpený JUDr. Ernestom Vokálom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Hlavná 61, 080 01
Prešov proti žalovanej T. L., V.. X.X.XXXX, V. P. K. XXX, XXX XX O., toho času na neznámom mieste,
zastúpenej opatrovníčkou Vierou Čorbovou, pracovníčkou Okresného súdu Michalovce, o zaplatenie

33,00 € takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 33,- EUR a to do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi trovy konania na účet právneho zástupcu žalobcu v
sume 16,50 EUR a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.3.2014 domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy
33,00 € a trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalovaná sa dňa 9.4.2013 nepreukázala platným
cestovným lístkom. Z tohto dôvodu je povinná uhradiť podľa §§ 11 a 14 zák. č. 168/1996 Z.z. úhradu vo
výške 100-násobku základného cestovného bez príplatkov a zliav za každé cestovanie bez cestovného
lístka. Žalovaná svoju povinnosť aj napriek výzve neuhradila.

Tunajší súd vydal vo veci platobný rozkaz č. k. 12Ro 42/2014-8 zo dňa 13.3.2014, ktorý sa žalovanej
nepodarilo doručiť do vlastných rúk. Súd vykonal šetrenie za účelom zistenia miesta jej terajšieho pobytu

a zistil, že žalovaná sa v mieste svojho trvalého bydliska nezdržiava, a zdržiava sa na neznámom mieste.
Z týchto dôvodov žalovanej podľa § 29 ods. 2 O. s. p. ustanovil opatrovníčku pre konanie.

Vovecibolonariadenépojednávanie,naktoromsúdzistilzpredloženéhoZápisuovykonanejprepravnej
kontrole zo dňa 9.4.2013, že žalovaná porušila tarifné a prepravné podmienky tak, že cestovala v
Prešove linkou MHD č. 4, číslo vozňa 117 v čase o 19,09 hod. na zastávke železničná stanica bez
platného cestovného lístka. Z uvedeného dôvodu jej bola faktúrou č. 130240144 vyhotovenej dňa

15.4.2013 vyúčtovaná žalobcom suma 33,00 € za porušenie zákona č. 514/2009 Z.z., č. 56/2012 Z.z. a
Prepravného poriadku pre prevádzku MHD v Prešove. Žalovanú sumu žalovaná doteraz neuhradila.

Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zák. č. 168/1996 Z.z., cestujúci je povinný zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča
alebo iného člena osádky autobusu, alebo revízora sa preukázať platným cestovným lístkom a zaplatiť
úhradu ( § 14 ods. 3), ak sa pri kontrole nemôže preukázať platným cestovným lístkom alebo osobnými
údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné

číslo, adresa trvalého bydliska, číslo občianskeho preukazu (cestovného pasu prípadne iného dokladutotožnosti), v prípade neplnoletého cestujúceho meno a priezvisko zákonného zástupcu, ako aj ďalšie
úhrady podľa tarify za poškodenie alebo za znečistenie autobusu,

Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 168/1996 Z.z. úhrada pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom [ §

9 písm. b)] je dvadsaťnásobok základného cestovného bez príplatkov a zliav; v mestskej autobusovej
doprave ju do stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav určí dopravca v prepravnom
poriadku.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaná využila dopravné služby, ktoré poskytuje
žalobca cestujúcej verejnosti, a že sa nepreukázala kontrolórovi žalobcu pri cestovaní MHD platným
cestovným lístkom, čo vyplýva z predloženého zápisu o vykonaní kontroly vyhotoveného žalobcom a

tým porušila povinnosť vyplývajúcu jej z ust. § 11 a § 14 zákona č. 168/1996 Z.z. a v súlade s platným
Prepravným poriadkom MHD v Prešove a je teda povinná uhradiť vyúčtovanú úhradu vo výške 100-
násobku základného cestovného bez príplatkov a zliav za každé cestovanie bez cestovného lístka, ktorá
predstavuje sumu 33,00 €.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p., s tým, že úspešnému

žalobcovi priznal trovy konania vo výške zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 16,50 €.

Najvyšší súd SR vo veci sp. zn. 4Mcdo21/2009 uviedol, že súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov
konania je podľa § 142 ods.1 O.s.p. je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania
uplatnených úspešným účastníkom konania v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu v sledovaní cieľa.
Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a

neprekračuje ich medze. Je preto potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej,
právnickej osoby, štátneho orgánu) na právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú
právnu pomoc. Trovy konania potrebné na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu
posudzovať ako celok, aj keď účastník má právo na náhradu trov konania pretože každý úkon, alebo
každé plnenie trov treba posudzovať samostatne.

Procesný súd v danej veci dospel k záveru, že jediným účelným nákladom, ktorý žalobcovi, ktorý mal v
konaní čiastočný úspech, vznikol bolo zaplatenie súdneho poplatku vo výške 16,50 €.

Súd náhradu nákladov konania spojených so zastupovaním advokátom žalobcovi nepriznal, pretože
sa nejednalo o náklady účelne vynaložené. Súd nijako nespochybňuje právo žalobcu na zastúpenie
advokátom a v priebehu konania ho rešpektoval. Právo účastníka na zastúpenie advokátom na jednej

strane a právo na náhradu nákladov konania s tým spojených na strane druhej sú práva, ktoré spolu
síce úzko súvisia, avšak nie sú nerozlučne spojené. Merítkom účelnosti uvedený §142 ods.1 O.s.p. je
nevyhnutné pomenovať všetky náklady, ktoré účastníkovi v priebehu konania vznikli a teda aj náklady
vynaložené v súvislosti s jeho zastúpeným advokátom.

Súd náklady zastúpenia žalobcu, advokátom považoval za neúčelne po zistení, že sa jednalo o vec

(ohľadne tzv. hmotného) typovo veľmi jednoducho po skutkovej i právnej stránke, pričom uplatňovanie
týchto nárokov žalobcom dochádza vzorovou žalobou, v ktorej sa mení iba identifikačné údaje žalovanej
strany, čísla vyúčtovacích faktúr a žalovaná suma. Vyplňovanie týchto žalôb je rutinnou činnosťou,
nevyžadujúcou odborné znalosti. Ide o typovo jednu z najjednoduchších vecí, kde súd nemá poznatok,
žeby takáto žaloba bola niekedy zamietnutá.

Žalobca a právny zástupca sú si vyššie uvedených okolností vedomí, a pretože aj keď súd vo veci
nariadil pojednávanie, títo sa ho nikdy nezúčastňujú, vychádzajúc z toho, že súd sa pravdepodobnosťou
hraničiacou rozhodne na základe predložených písomných podkladov v prospech žalobcu.K rovnakému záveru k akému dospel súd aplikáciou § 142 ods.1 O.s.p. súd dospel aj za použitia § 150
ods. 2 O.s.p. podľa ktorého ak sú trovy konania drobných sporov neprimerané voči pohľadávke môže
ich súd nepriznať alebo znížiť. Neprimeranosťou podľa súdu nemožno rozumieť iba zjavný nepomer

medzi výškou uplatnenej drobnej pohľadávky a výškou trov konania, ale vôbec aj vznik trov konania,
ktorý vznik vo vzťahu k jednoduchosti sporu je ako taký neprimeraný.

Súd zároveň poukazuje na nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. I.Us988/2012 podľa ktorého
typový spôsob uplatnenia pohľadávky je dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie je
poskytovanie právnej pomoci ale parazitovanie na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú

umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie
je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp. dokonca procesnou šikanou, a preto takéto trovy
konania nemožno priznať hoci bol účastník vo veci samej úspešný.

Súd nevyhovel požiadavke na zaplatenie 1,95 €, ako poštovného nakoľko ide o náklady žalobcu, ktoré
mu nevznikli v rámci súdneho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Košiciach, cestou tunajšieho súdu.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p., to znamená musí
byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby

jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí
byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.