Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 10, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 59P/29/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214206593
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Novotná

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1214206593.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou I.. Ľ. L. vo veci starostlivosti o maloletú C. Š., nar.

XX.XX.XXXX, bytom u navrhovateľky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny, Vazovova č. 7/A, Bratislava, dieťa rodičov- matky S. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. X, J. a otca
V. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. L..Č.. X, J., zast. opatrovníčkou K. G., P. Okresného D. J. E., o návrhu
navrhovateľky W.. K. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. L.. Č.. X, J., zast.: Záhoráková & Partners, s.r.o.,
advokátska kancelária, so sídlom: Krasovského 13, Bratislava o zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej
starostlivosti, takto

r o z h o d o l :

Súd z v e r u j e maloletú C. Š. nar. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľke

W.. K. V., nar. XX.X.XXXX, trv. bytom I. L.. X, J..

Navrhovateľka W.. K. V., j e o p r á v n e n á a p o v i n n á maloletú vychovávať, starať sa o
ňu a zastupovať ju v bežných veciach.

Matka j e p o v i n n á prispievať na výživu maloletej C. vo výške 30% zo sumy životného minima na
neplnoleté, nezaopatrené dieťa vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky od X.XX.XXXX.

Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej C. vo výške 30% zo sumy životného minima na
neplnoleté,nezaopatrenédieťa vždydo15dňavmesiacivopredkrukámnavrhovateľkyodX.XX.XXXX.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajší súd dňa XX.XX.XXXX žiadala navrhovateľka- stará matka maloletej o
nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by bola mal. C. predbežne zverená do jej náhradnej osobnej
starostlivosti. Súčasne s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, podala aj návrh vo veci samej,

ktorý odôvodnila tým, že dieťa sa ocitlo bez akejkoľvek starostlivosti a zároveň je jeho zdravie a priaznivý
vývoj v dôsledku drogovej závislosti matky a nezáujmu zo strany otca vážne ohrozený. Rodičia C. bývali
spočiatku u nej a do veku 9 mesiacov sa navrhovateľka o maloletú osobne starala a pravidelne s ňou
navštevovala detskú lekárku. Následne, keď sa rodičia dieťaťa spolu s maloletou od nej odsťahovali,
vypomáhala im finančne a to najmä tým, že maloletej robila nákupy potravín, drogérie, oblečenia,
hračiek, prípadne jej hradila aj iné potreby, nakoľko rodičia zamestnaní nie sú, matka poberá dávky zo
sociálnehozabezpečeniaapeniazemíňajúviacnavlastnúzábavu.Rodičiasaomal.nedokážupostarať,

nakoľko nemajú žiadny príjem, nemajú kde bývať, žijú neusporiadaným spôsobom života, uprednostňujúzábavu a návštevu nočných klubov a nadmerne užívajú alkohol a drogy. Navrhovateľka ďalej uviedla,
že matke dieťaťa našli v moči zvyšky pervitínu a tak sa rozhodla, že sa o maloletú postará. Spolu s jej
mladším bratom Lukášom o ktorého sa v súčasnosti stará matka otca maloletej ju našla v zanedbanom

stave, hladnú v špinavom prostredí a neporiadku v sprievode asi 17 ročného chlapca, ktorý bol apatický
a podľa jej názoru pod vplyvom nejakej návykovej látky. C. mala následne vysoké horúčky, kašeľ a keď
s ňou navrhovateľka išla k detskej lekárke, tá jej oznámila, že už niekoľkokrát kontaktovala ÚPSVaR
o skutočnosti, že matka s ňou nechodila na pravidelné lekárske prehliadky. Navrhovateľka sa snažila
oboch rodičov telefonicky kontaktovať avšak bezúspešne a do dnešného dňa nemá vedomosť o tom,

kde sa nachádzajú.

Súd pojednával v neprítomnosti matky ako i opatrovníčky otca v zmysle § 102 ods. 2 O.s.p.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľky, kolízneho opatrovníka, prednesom
právneho zástupcu navrhovateľky, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä
s rodným listom maloletej, lekárskymi správami, úradným záznamom ÚPSVaR zo dňa XX.XX.XXXX a
zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že obaja rodičia sú na drogách, chvíľku sa milujú a chvíľku
nenávidia. Otec dieťaťa mal diagnostikované ADHD a keď mal 16 rokov priviedol domov tehotnú
priateľku- S. Š., ktorá neskôr potratila a o 3 týždne bola opäť tehotná. Z tohto tehotenstva sa narodila
mal. C.. Keď matku z jej rodného domu v D. vyhodili, navrhovateľka jej poskytla možnosť bývať u nej.
Počas tohto obdobia mali rodičia dieťaťa veľké nezhody, S. nerešpektovala príkazy navrhovateľky, so

synom sa stále hádali a mlátili, tak im neskôr prenajala byt a pomáhala im so starostlivosťou o dieťa.
Keď mala maloletá 10 dní, matka ju vzala v noci o 1:00 hod. do podniku, kde sa s otcom dieťaťa
pohádali a musela to riešiť polícia. Obaja rodičia by sa mali dať liečiť, inak sa nič nezmení. S matkou
maloletej sa snažila dohodnúť na stretnutiach, avšak na dohodnuté schôdzky neprišla. Navrhovateľka
nikdy nebránila rodičom vídať ich dcéru, avšak ani raz nesplnili čo sľúbili. Odkedy je mal. C. v jej osobnej

starostlivosti urobila neuveriteľné pokroky a v škôlke ju veľmi chvália. O tom kde sa zdržiavajú rodičia
dieťaťa navrhovateľka nemá vedomosť, vie len o tom, že z posledného nájmu museli odísť. Keď sa
otec aj zamestnal, počas mesiaca ho zo zamestnania vyhodili. Bez liečenia sa nedokáže ďalej pohnúť,
stále je to všetko dookola to isté. Navrhovateľka ďalej uviedla, že v spoločnej domácnosti býva spolu s
priateľom a mal. Michaelou, pričom priateľ navrhovateľky má s maloletou vytvorený veľmi pekný vzťah .

Právna zástupkyňa navrhovateľky vo svojom prednese uviedla, že od XX.XX.XXXX navrhovateľka
ako jej stará matka prevzala faktickú starostlivosť o maloletú. Rodičia dieťaťa sa o ňu nevedia riadne
postarať, nevedia jej poskytnúť pokojné prostredie na zabezpečenie jej duševného a fyzického rozvoja.
Pobyt matky sa neustále mení, od S. XXXX dcéru navštívila 2 krát a od marca do konca júla sa neozvala
vôbec. Dieťa nastúpilo do predškolského zariadenia, najprv do súkromného, teraz navštevuje materskú

školu na N. ulici. V porovnaní s aprílom XXXX maloletá veľmi napreduje, či už fyzicky alebo duševne,
má pravidelný režim, chodí na záujmové krúžky a rovnako sa jej polepšilo i zdravotne. Domov starej
matky vníma ako svoj vlastný.

Kolízny opatrovník navrhol návrhu navrhovateľky vyhovieť, uviedol, že zo samotného šetrenia bolo
zistené, že stará matka má vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o dieťa.

Predbežným opatrením tunajšieho súdu č.k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX súd predbežne
zveril mal. C. do osobnej starostlivosti navrhovateľke.

Uznesením č.k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX súd ustanovil otcovi maloletej Michaely
opatrovníka v konaní v zmysle §29 ods. 2 a 5, nakoľko si zásielky na súdu známej adrese nepreberal
a miesto jeho aktuálneho pobytu sa nepodarilo zistiť.Z úradného záznamu ÚPSVaR súd zistil, že dňa XX.XX.XXXX bolo vykonané šetrenie v domácnosti
navrhovateľky. Navrhovateľka býva v 4-izbovom byte spolu so svojím priateľom. Byt bol na veľmi dobrej
sociálno- hygienickej úrovni, zariadený pekne a vkusne, je v osobnom vlastníctve rodičov navrhovateľky,

s ktorými sa ústne dohodla, že tam ostane bývať. Mal. C. býva s nimi v domácnosti od C. XXXX a
následne nastúpila do súkromnej škôlky, kde sa cíti veľmi dobre a veľmi rada tam chodí.

Podľa § 44 ods. 1 Zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných,
na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú
starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu

zabezpečiť.

Podľa § 44 ods. 2 Zákona o rodine náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi
maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a
povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.

Podľa § 44 ods. 3 písm. a) Zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je

zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len "náhradná

osobná starostlivosť").

Podľa § 45 ods.1 Zákona o rodine ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté
dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže
stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne
úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom

svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú
starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.

Podľa § 45 ods.2 Zákona o rodine pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti
uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.

Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené

do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.

Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v
akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v
bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v

podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad
pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.

Podľa § 45 ods. 5 Zákona o rodine Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú
ustanovenia § 32 a 33.

Podľa § 45 ods. 6 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce

z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa
zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré
bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto
zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby
súd.

Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím
súdu podľa odseku 1 nezaniká.Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej
osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému
dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali

osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.

Podľa §62 ods.1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona.13).

Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výroku tohto rozhodnutia.

Súd mal z vykonaného dokazovanie za preukázané, že navrhovateľka poskytuje maloletej pevné a
stabilné zázemie, zabezpečuje jej každodenné dôvodné potreby a poskytuje potrebnú starostlivosť.

Maloletá má k navrhovateľke, ako i k jej priateľovi vybudovaný pekný, úprimný vzťah a cíti sa v ich
prítomnosti dobre. Rodičia starostlivosť o dieťa zanedbávajú, žijú neusporiadaným spôsobom života a
o maloletú prejavujú iba minimálny záujem. Na základe takto vykonaného dokazovania, súd mal za
jednoznačne preukázané, že u navrhovateľky sú vytvorené všetky predpoklady pre zdravý fyzický a
duševný vývin maloletého dieťaťa.

O výživnom súd rozhodol v zmysle § 62 ods. 3 Zákona o rodine a zaviazal rodičov k povinnosti prispievať
na výživu dieťaťa v minimálnom rozsahu, nakoľko sa súdu nepodarilo zistiť výšku príjmov rodičov
dieťaťa, vychádzajúc z ich životného štýlu ako i výpovede navrhovateľky, t.j. skutočnosti, že sú obaja
nezamestnaní a matka poberá dávky zo sociálneho zabezpečenia.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 146 ods. l písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov

nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom
súde.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.