Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, October 22, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/239/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2310204204
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2310204204.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov: Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci navrhovateľa: X. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom R.
XXXX/X, O., zastúpený splnomocnenkyňou: Fridrich Paľko s.r.o., Moyzesov 8, 811 05 Bratislava, proti
odporcovi: Duslo a.s., IČO: 35 826 487, so sídlom Administratívna budova, ev. č. 1236, Šaľa, zastúpený
splnomocnenkyňou: agner & partners s.r.o, AK so sídlom Bratislava, Špitálska č. 10, IČO: 36 722 758, za
účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Sociálna poisťovňa, ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava
1, IČO: 30807 484, o zaplatenie 69.010,16 eur, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Galanta, zo dňa 22. mája 2013, č. k. 5C/70/2010-296, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa mení tak, že odporca je povinný zaplatiť
navrhovateľovi sumu 11.651,06 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a vo zvyšnej
zamietajúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Súdprvéhostupňarozsudkomnapadnutýmodvolanímzamietolnávrhnavrhovateľa,ktorýmsadomáhal,
aby súd určil odporcovi zaplatiť mu istinu vo výške 69.010,16 eur ako 100-násobok doteraz priznaného
bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia z titulu choroby z povolania a trovy konania.
Návrh odôvodnil tým, že počas trvania pracovného pomeru u odporcu mu bola dňa 28.10.1996
zistená choroba z povolania - chronická intoxikácia sírouhlíkom. V posudku o odškodnenie bolesti

a sťaženia spoločenského uplatnenia vypracovanom Fakultnou nemocnicou, klinikou pracovného
lekárstva a toxikológie Bratislava ( KPLaT)bolo poškodenie zdravia navrhovateľa v zmysle zásad
pre hodnotenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené na 400 bodov, pre
zjavné objektívne zhoršenie zdravotného stavu bolo jeho poškodenie zdravia klinikou dobodované
posudkom o odškodnenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v roku 2009 o ďalších 300
bodov na súčasných 700 bodov. Slovenská poisťovňa z titulu poistného plnenia mu vyplatila sumu
21.000,- Sk/697,07 eur za 700 bodov. Pred zistením choroby z povolania žil aktívnym spoločenským

rodinným životom. Do roku 1995 bol ženatý a vychovával jedno dieťa. Je stredoškolsky vzdelaný,
jeho zdravotný stav sa v dôsledku choroby z povolania naďalej zhoršuje, lekárske vyšetrenia potvrdili
trvalé následky ochorenia na jeho organizmus, je obmedzený v účasti na plnom osobnom a rodinnom,
spoločenskom, kultúrnom a športovom živote a závažným dôsledkom je znemožnenie výkonu voľby
povolania alebo možnosti ďalšieho sebavzdelávania. Predstavuje skôr príťaž pre svoju rodinu, v rodine
má časté konflikty, kvôli strate jemnej motoriky a psychickému postihu nedokáže obsluhovať prístroje, je
vylúčený zo sociálnej interakcie, trpí sexuálnou dysfunkciou, dráždi ho prítomnosť iných ľudí, skoncoval

so záľubami, nepamätá si bežné životné fakty, je odkázaný na trvalú pomoc a doprovod družky. Po
zistenej chorobe z povolania sa uňho zmenil celý život, dovtedy riadne pracoval, športoval, aktívne
hrával futbal. Počas 14 rokov žije so svojou priateľkou, ktorá mu reguluje život. Nepije, nefajčí, riadne
dodržiava liečbu aj diétu, má však bolesti, kŕče, opuchy končatín a zle spáva. Odporca žiadal návrhzamietnuť. Uviedol, že navrhovateľ okrem choroby z povolania trpí aj ďalšími chorobami, ktoré nemajú
súvis s chorobou z povolania, avšak jeho celkový zdravotný stav zhoršujú. Navrhovateľ trvale žiadne
lieky neužíva, liekom sa vyhýba. V rokoch 2001 - 2008 sa povinných pravidelných lekárskych prehliadok

na KPLaT vôbec nezúčastnil. Nenavštevoval ani svojich ambulantných lekárov. Za svoje nezodpovedné
konanie týkajúce sa vlastného zdravia musí niesť navrhovateľ zodpovednosť a je neprijateľné, aby
išla na ťarchu odporcu. Neobstojí tvrdenie navrhovateľa o tom, že dôvodom rozvratu manželstva v
roku 1995 bol práve zlý psychický stav navrhovateľa spôsobený iným poškodením nervového systému
vyvolaný chorobou z povolania. V súčasnosti má družku, s ktorou žije už 16 rokov, čo znamená, že

nie je pravdou tvrdenie navrhovateľa, že nie je schopný vplyvom z choroby z povolania nadviazať
trvalý partnerský vzťah. Navrhovateľ je schopný sám sa o seba postarať. U sociálnej poisťovni nie
je evidovaná ani žiadosť o priznanie invalidného dôchodku. U nároku navrhovateľa uplatnenému na
základe posudku vydaného v roku 1996, ktorým bolo sťaženie spoločenského uplatnenia obodované
na hodnotu 400 bodov, vzniesol námietku premlčania. Vedľajší účastník takisto žiadal návrh zamietnuť
navrhovateľom tvrdené skutočnosti spochybňuje, nakoľko mal posudzujúci lekár pristúpiť k dobodovaniu

SSÚ na maximálnu bodovú hodnotu 1000 bodov resp. využiť ust. § 6 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb.,
keďže posudkový lekár nepristúpil k žiadnej zo spomínaných alternatív, nepovažoval zdravotný stav
navrhovateľa za tak vážny ako tvrdí navrhovateľ. Svedkyňa U. B. uviedla, že s navrhovateľom žije v
spoločnej domácnosti vyšše 16 rokov, posledných 7 - 8 rokov sú kamaráti, nežijú spolu po sexuálnej
stránke. U navrhovateľa sa začal celý progres postupne vyvíjať, keď prestali úplne chodiť do spoločnosti,

na zábavy, a to preto, že sa správal agresívne. Má čoraz väčší problém s kĺbami, opúcha a po liekoch,
ktoré mu predpísali je zmätený, opuchnutý, varí mu diétnu stravu, nič ho neteší, čoraz viac zabúda.
Navrhovateľ zle spáva, pri spánku musí mať zapnutý televízor, musí sa svietiť. Nemá z ničoho radosť, v
zamestnaní dlhšie ako 10-15 dní nevydržal. Kde je veľa ľudí je navrhovateľ nervózny, navrhovateľ nepije
a prestal aj s fajčením. Svedok G. X. uviedol, že s navrhovateľom sa nedá vôbec komunikovať, nie je

schopný sa hrať ani hru človeče nehnevaj sa, v minulosti hrávali spolu futbal, teraz sa nechce už ani
korčuľovať, 10 min. je normálny potom je agresívny. Berie lieky, po ktorých sa správa ako feťák. Žije
iba v kruhu svojej rodiny, je s ním ťažká komunikácia, dá sa s ním vydržať maximálne hodinu. Nevie
zostať bez toho, aby nešiel k televízoru. Prestáva si pamätať veci, ktoré sa odohrali pred týždňom.
Svedok B. Z. uviedol, že navrhovateľ bol pohodový človek, ktorý mal dobré srdce, bol ochotný mu

pomôcť. V súčasnosti sa však už s navrhovateľom nedá a nakoľko má rôzne nálady človek nevie, čo
má od neho čakať. Je uňho nevypočítateľné správanie. Snažil sa zamestnať, avšak pre jeho správanie
u nikoho nevydržal. Vie, že navrhovateľ nefajčí a nepije. Právne súd prvého stupňa vec posúdil podľa
§ 190 ods. 1, 193 ods. 1 písm. b), § 196, § 263 ods. 3 Zákonníka práce, § 2, § 4, § 7, § 9 vyhl. č.
32/1965 Zb. o odškodnenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, podľa § 11 ods. 1 zák. č.

437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, podľa § 100,
podľa § 106 Občianskeho zákonníka. Vecne súd prvého stupňa zistil, že navrhovateľ bol zamestnaný
v Chemických závodoch Juraja Dimitrova, neskôr ISTROCHEM a.s. od 22.01.1979, pracovný pomer
bol ukončený 26.03.1998. Dňa 28.10.1996 Fakultná nemocnica akad. L. Dérera, Klinika pracovného
lekárstva a toxikológie v Bratislave vypracovala na žiadosť navrhovateľa za účelom odškodnenie bolesti

a sťaženia spoločenského uplatnenia posudok, kde v súvislosti so zistenou chorobou z povolania
chronickou intoxikáciou sírouhlíkom, keď vzhľadom na nízky vek pacienta a tým sťažené spoločenské
uplatnenia pri ľahkom stupni poškodenia mu priznali 400 bodov. Posudkom o odškodnenie bolesti a
sťaženia spoločenského uplatnenia zo dňa 07.05.2009 na žiadosť navrhovateľa pre progresiu choroby
hlavne v psychickej zložke bolo sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa zvýšené o 300 bodov

na celkový počet 700 bodov. Súd je názoru, že sťaženie spoločenského uplatnenia je považované za
majetkové právo viazané len na osobu navrhovateľa, ktoré sa premlčuje. Ide o peňažnú satisfakciu,
ktorej základom je nemajetková rovina a jej vyjadrenie v peniazoch spôsobuje, že ide o osobné právo
majetkovejpovahy,ktorésapremlčuje.Pretoprávonavrhovateľanapodaniežalobypodliehapremlčaniu
a v danom prípade je rozhodujúci okamžik, kedy sa po liečení choroby z povolania ustálil zdravotný

stav poškodeného a to natoľko, že bolo známe, či a v akom rozsahu došlo k sťaženiu spoločenského
uplatnenia. Ak príde k dobodovaniu v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu poškodeného je to
rozhodujúci okamih pre uplatnenie nároku a možné ďalšie priznanie mimoriadneho zvýšenia sťaženia
spoločenského uplatnenia. Lekárskym posudkom o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia
zo dňa 28.10.1996 došlo k obodovaniu sťaženia spoločenského uplatnenia na 400 bodov. Za ustálenie

zdravotného stavu navrhovateľa je potrebné považovať deň 28.10.1996. Subjektívna 2 roč. premlčacia
lehota na uplatnenie nároku začala plynúť dňom, kedy možno zdravotný stav hodnotiť ako trvalý a
navrhovateľ preto mohol svoje právo na uplatnenie mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského
uplatnenia na súde vykonať prvý krát 28.10.1996 a premlčacia doba tak uplynula dňom 28.10.1998.Navrhovateľ si uplatnil svoj nárok na súde podaním došlým 10.03.2010, teda po uplynutí premlčacej
lehoty. Z tohto dôvodu súd nemohol priznať za splnenia podmienok § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965
Zb. sumu titulom mimoriadneho zvýšenia za sťaženie spoločenského uplatnenia vyplývajúceho na

základe posudku KPLaT z 28.10.1996 a návrh v tejto časti zamietol. Preto súd posudzoval ďalej nárok
navrhovateľa na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia na základe posudku Kliniky pracovného
lekárstva a toxikológie zo dňa 07.05.2009. Z výsluchu svedkov boli potvrdené skutočnosti ohľadne
zdravotných problémov navrhovateľa, najmä týkajúce sa správania navrhovateľa a jeho psychickej
zložky. Súd musel zohľadňovať okolnosti, ktoré by odôvodňovali zvýšenie sťaženia spoločenského

uplatnenia na základe posudku v roku 1996 a následne porovnať aké nové následky choroba vyvolala
v súvislosti s obodovaním sťaženia v roku 2009. Vzhľadom na tento dlhý časový úsek sa dôkazy najmä
akým spôsobom žil navrhovateľ pred zistením choroby z povolania, ako trávil čas, aké mal záľuby
predkladajú a preukazujú len veľmi ťažko, čo však nezbavuje navrhovateľa povinnosti tieto preukázať.
Vykonaným dokazovaním boli preukázané aj skutočnosti, ktoré tvrdenia navrhovateľa vyvracajú, ako
napr. tvrdenie o tom, že príčinou rozvodu bola choroba z povolania, keď vyplýva, že v tom čase bol

už rozvedený, tvrdenia o jeho invalidite, pričom zo strany vedľajšieho účastníka mal preukázané, že
dosiaľ si nepodal ani návrh na priznanie invalidného dôchodku. Navrhovateľ nepochybne má symptómy,
ktoré sú typické pre chronickú intoxikáciu sírouhlíkom, je potrebné zobrať do úvahy aj skutočnosť, že
navrhovateľ nenavštevoval KPLaT pravidelne potom ako mu bola zistená choroba z povolania v roku
1996, od prehliadky v roku 2001 do roku 2009 nebol na kontrole na KPLaT, pričom z prepúšťacej

správy, ktorú doložil sám navrhovateľ vyplýva, že kontrola má byť zase o rok. Preto neobstojí jeho
tvrdenie, že o tom nevedel, že mal byť predvolaný. Z prepúšťacej správy z roku 2009 vyplýva, že
trvale neužíval lieky ani od psychiatra, liekom i návštevám lekára sa vyhýba. V prepúšťacej správe
tiež vyznieva aj tvrdenie o tom, že navrhovateľ fajčí 11 cigariet denne cca 20 rokov. K tomu, aby súd
mohol priznať nárok navrhovateľovi titulom zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia je potrebné,

aby boli preukázané pôvodne nepredpokladané následky choroby z povolania to je také, ktoré tu neboli
v čase, keď navrhovateľovi bolo priznané odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia v roku
1996. I keď navrhovateľ trpí chorobou z povolania má typické symptómy, ktoré spôsobuje otrava
sírouhlíkom súd u navrhovateľa nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mu priznal nárok,
ktorý si uplatnil a to 100 násobok zo základu 300 bodov pri sume 30,- Sk za jeden bod. Vychádzal

pritom z toho, že následky z choroby z povolania pre životné úkony poškodeného pre uspokojovanie
jeho životných a spoločenských potrieb a pre plnenie jeho spoločenských úloh neboli takým, ako sa
navrhovateľ snažil prezentovať, svedčí o tom aj tá skutočnosť, že od ukončenia pracovného pomeru u
odporcu pracoval až do roku 2009 u viacerých zamestnávateľov. Za zhoršenie jeho zdravotného stavu,
ktorý súvisí s chorobou z povolania môže tiež i to, že sa pravidelne nedostavoval na kontroly, odmietal

medikamentóznu liečbu, keď rozsah tohto ovplyvnenia nie je možné presne určiť. Z týchto dôvodov
súd nepovažoval nárok navrhovateľa za dôvodný a preto jeho návrh zamietol. o náhrade trov konania
rozhodol tak, že o týchto rozhodne samostatným uznesením.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podal odvolanie navrhovateľ.
Uviedol, že predmetom konania nie je právo na úhradu základného nároku na odškodnenie za

sťaženie spoločenského uplatnenia, na základe priznaného bodového ohodnotenia, nie je ním ani právo
na úhradu zvýšeného odškodnenia sťaženia v zmysle § 6 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb., ale je ním
spravodlivé finančné zadosťučinenie - mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského
uplatneniavzhľadomnavýnimočnýcharakterprípadu.Spravodlivéfinančnézadosťučinenie jezaložené
výhradne len na konštitutívnom rozhodnutí súdu na základe poznatkov z vykonaného dokazovania

preukazujúceho výnimočnosť, má to byť osobitný zreteľ prípadu. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý
sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom súde, pričom podľa čl.
12 ods. 1 veta druhá Ústavy SR základné právo je nepremlčateľné. Právo na súdnu ochranu realizované
navrhovateľom podaním návrhu o zvýšenie odškodnenia podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/19965 Zb. nemôže
podliehať premlčaniu. Súd prvého stupňa neposúdil námietku premlčania správne, keď k nej prihliadol a

priznal jej právne účinky. Uplatnená námietka premlčania mala byť súdom vyhodnotená ako nenáležitá
a bez právnych účinkov. Zvýšenie sumy je otázkou právnou, o ktorej môže v zmysle § 7 ods. 3 vyhl.
rozhodnúť len súd. Rozhodnutie súdu tu je konštitutívnym aktom aplikácie práva. Konštitutívne akty
sú skutočnosťami, ktorými sa spája zmena alebo zánik subjektívnych práv a povinností, konštituujú
teda novú právnu situáci, pôsobia zásadne ex nunc. V čase pred rozhodnutím súdu o podanom návrhu

nemôže dôjsť ani k premlčaniu takého práva. Povinnosť zaplatiť náhradu zodpovedajúcu ďalšiemu
zvýšeniu odškodnenia podľa § 7 ods. 3 vyhl. vzniká až na základe súdneho rozhodnutia, ktoré je vtomto smere konštitutívne. Poukázali na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/261/2011
zo dňa 30.04.2012. Navrhovateľ mal v čase podania návrhu na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za
sťaženie spoločenského uplatnenia 49 rokov je v produktívnom veku, pričom súčasnosti vo výlučnej

príčinnej súvislosti s chorobou z povolania predstavuje skôr príťaž pre svoju rodinu, nemôže sa venovať
deťom, priateľke, dvom vnúčatám, nezvláda bežnú komunikáciu, nedokáže vykonať potrebné domáce
práce, v rodine má časté konflikty, hádky, choroba spôsobila rozvrat osobnosti navrhovateľa, nedokáže
obsluhovať prístroje, mobilný telefón, počítač, televíziu, všetok čas trávi doma bez priateľov, znesie ho
už len p. Z., trpí sexuálnou dysfunkciou, neustále ťažkou depresiou, nespavosťou, budí sa minimálne

15-krát, dráždi ho prítomnosť iných ľudí, návšteva kina, nákupného centra, sledovanie televízie, čítanie
periodík či kníh ho psychický dráždi. Bolesti mu spôsobujú trvalý discomfort. Nedokáže sám vybaviť
bežnéveci,nekoncentrujesa,nepamätásibežnéživotnéfakty,strácaorientáciuvprostredí,jeodkázaný
na trvalú pomoc a doprovod družky. Pre poškodenie pamäti a koncentrácie stratil možnosť ďalšieho
sebavzdelávania. V súvislosti s vykonaným dokazovaním, najmä s poukazom na tvrdenia obsiahnuté
v odbornom vyjadrení KPLaT navrhovateľ tvrdí, že je dostatočne preukázané, že v jeho prípade sa

jedná o prípad hodný osobitného zreteľa. Lekár v odpovedi na ôsmu otázku potvrdil, že zdravotný
stav navrhovateľa je vo výlučnej príčinnej súvislosti s chorobou z povolania a vylučuje, že by sa
na progresii poškodenia zdravia mohli podieľať aj iné neprofesionálne ochorenia alebo okolnosti.
Choroba z povolania je nevyliečiteľná, nie je možné navrátenie do normálneho stavu, vylúčenie ani
progresiu choroby nie je možné dosiahnuť ako pravidelnými hospitalizáciami na KPLaT, tak žiadnou

medikamentóznou liečbou. U navrhovateľa došlo k zmene osobnosti na toxickom základe, teda viac
nie je tou osobou, ktorou býval, takéto dôsledky nemožno za žiadnych okolností hodnotiť ako bežné, či
nevymykajúce sa normálu. Satisfakcia musí mať takú kvalitu, aby neporušoval navrhovateľove základné
ľudské práva a slobody. Navrhol zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa a určiť odporcovi povinnosť
zaplatiť mu sumu 69.010,16 eur a trovy konania.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nárok navrhovateľa na mimoriadne zvýšenie
sťaženia spoločenského uplatnenia podlieha premlčaniu, pričom poukazuje na rozsudok Najvyššieho
súduSRsp.zn.4Cdo/152/2010,mázato,ževkonaníbolopreukázané,žechorobazpovolanianemohla
byť dôvodom rozpadu manželstva navrhovateľa a navrhovateľ je schopný nadviazať trvalý partnerský
vzťah a aj ho nadviazal a do dnešného dňa v partnerskom vzťahu žije, navrhovateľ je v kontakte aj s

rodinnými príslušníkmi ako aj priateľmi a dokonca aj s kamarátom p. Holým sa stretáva častejšie ako v
minulosti, chodí s ním aj do spoločnosti - do obchodu, okúpať sa. Je schopný sa sám o seba postarať
bez toho, aby bola potrebná 24 hod. pomoc inej osoby, pracovná schopnosť je síce obmedzená, ale
len v prostredí, v ktorom nemôže byť vystavený neurotoxickým látkam a prácami, pri ktorých nesmie
preťažovať chrbticu. Nedostatočná adherencia navrhovateľa k odporúčanej terapii psychofarmakami

ako i viacročná absencia na KPLaT mohli negatívne ovplyvniť vývoj základného ochorenia v zmysle
psychickej poruchy. Nehovoriac o tom, že bolo preukázané, že navrhovateľ nenavštevoval ani svojich
ambulantných lekárov. Aplikácia § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. je rezervovaná na mimoriadne prípady, s
ktorýmizákonodarcanemoholprikoncipovaníuprávnehopredpisurátaťaktorýchzvýšenéodškodnenie
ponechal v záujme spravodlivosti na voľnú úvahu súdu. Priebeh a následky choroby z povolania

u navrhovateľa sa nijako neodlišuje následkami od štandardných príznakov a následkov choroby z
povolania. Danú skutočnosť potvrdzuje aj samotný fakt, že navrhovateľ bol posudkom z roku 2009
dobodovaný na 700 bodov, teda nie na najvyššiu možnú úroveň, ktorá predstavuje 1000 bodov.
Rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny navrhoval potvrdiť.

Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že má za to, že v prejednávanej veci

uplatnený nárok navrhovateľa na zaplatenie žalovanej istiny z titulu mimoriadneho zvýšenia SSÚ v
dôsledku choroby z povolania predstavuje nárok na náhradu škody na zdraví a jeho vyjadrenie
peňažným ekvivalentom spôsobuje, že ide o právo majetkovej povahy, potom princíp právnej istoty
vylučuje, aby plynutiu času neboli priznané žiadne právne účinky. Prvostupňový súd dospel na základe
vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam, nakoľko mal z vykonaného dokazovania

preukázané najmä, že následky choroby z povolania a jej progresia boli zohľadnené v plnej miere pri
stanovení základného bodového ohodnotenia, u navrhovateľa sa jedná o klasický priebeh choroby,
nie je možné badať u navrhovateľa v súvislosti s uvádzanou progresiou ochorenia v psychickej zložke
sťaženia alebo zdravotné komplikácie vymykajúce sa spod rámca bežných príznakov choroby, bola
preukázaná nedostatočná adherencia navrhovateľa k odporúčanej terapii, určité tvrdenia navrhovateľa

boli v rozpore s vykonaným dokazovaním, z výsluchu svedkov boli síce potvrdené skutočnosti ohľadnezdravotného stavu navrhovateľa, avšak dôležitým zistením bolo, že svedkovia poznali navrhovateľa
až po diagnostikovaní choroby z povolania. Pokiaľ sa týka len jeho dôchodku tak ak by navrhovateľ
požiadal o posúdenie zdravotného stavu za účelom invalidity bola by jednoznačne stanovená miera

poklesu pracovnej schopnosti t.j., či schopnosť navrhovateľa zaradiť sa na trhu práve je vylúčená alebo
len obmedzená. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že bolo podané v zákonom určenej lehote odvolanie
osobou na to oprávnenou - účastníkom konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedokprípustný,preskúmalnapadnutýrozsudoksúduprvéhostupňavmedziachdanýchrozsahom

a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p., postupom podľa ust. § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k
záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa napadnutý odvolaním nie je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 5C/70/2010 je určenie povinnosti
odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 69.010,16 eur titulom mimoriadneho zvýšenia náhrady za
sťaženiespoločenskéhouplatnenia,ktorásumapredstavuje100-násobokdoterazpriznanéhobodového
ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia z titulu z choroby z povolania v počte 700 bodov.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým bol návrh navrhovateľa ak nedôvodný zamietnutý.

Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že navrhovateľ bol zamestnaný u odporcu od roku 1979 a
od roku 1987 ako spriadač v prevádzke na výrobu viskózneho hodvábu. Počas trvania pracovného
pomeru bola navrhovateľovi dňa 28.10.1996 zistená choroba z povolania - chronická intoxikácia

sírouhlíkom. Následne pre zlý zdravotný stav odporca s navrhovateľom ukončil pracovný pomer v
roku 1997. Z posudku o odškodnení bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia vypracovanom
Fakultnou nemocnicou akad. L. Dérera, Klinikou pracovného lekárstva a toxikológie Bratislava bolo v
roku 1996 poškodenie zdravia navrhovateľa v zmysle zásad pre hodnotenie odškodnenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia (SSU) ustanovených vyhl. č. 32/1965 Zb. prvotne ohodnotené na 400 bodov.

Opakovane pre zjavné objektívne zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľa bolo jeho poškodenie
zdravia klinikou dobodované posudkom o odškodnení sťaženia spoločenského uplatnenia zo dňa
07.05.2009 o 300 bodov na súčasných 700 bodov. Slovenská poisťovňa a.s. z titulu poistného plnenia
navrhovateľovi vo veci odškodnenia za SSÚ vyplatila 12.000,- Sk ako základ za priznaných 400 bodov,
v súčasnosti bolo navrhovateľovi vyplatené aj dobodovanie za 300 bodov 9.000,- Sk, čo je 298,74

eur, takže celkovo bola navrhovateľovi vyplatená suma 21.000,- Sk t.j. 697,07 eur. Navrhovateľ je
osobou vo veku 53 rokov s chorobou z povolania a jej následkami však trpí on aj jeho okolie už
viac ako 18 rokov, po túto dobu choroba výrazne ovplyvňuje jeho sociálne prežívanie a správanie,
viedol riadny rodinný život, rád športoval, hrával s priateľmi futbal, plával, bicykloval, reprezentoval
učilište, kraj v zjazdovom lyžovaní, v ľahkej atletike, chodil na futbalové zápasy ako fanúšik, chodil

na hríby, choval doma domáce zvieratá, rád chodil na ryby, bol schopný bez problémov vykonávať
akékoľvek udržiavacie práce okolo rodinného domu, vyrezával lustre, lampy z preglejky, s družkou a
priateľmi chodieval do kina, na rôzne spoločenské podujatia, diskotéky, trávil čas s priateľmi, netrpel
žiadnymi zdravotnými postihnutiami spôsobujúcimi nepretržitý diskomfort, čítal noviny, knihy, so záľubou
sledovaltelevíznešportovéprenosy.Vykonanékontrolnézdravotnévyšetreniaunavrhovateľadokazujú,

že zdravotný stav sa v dôsledku nevyliečiteľnej choroby z povolania naďalej zhoršuje. Z prepúšťacej
správy Fakultnej nemocnice s poliklinikou, Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie Bratislava z
02.02.2009 vyplynulo, že navrhovateľa prijali na kontrolu z dôvodu choroby z povolania, po prijatí udával
bolesti ramien, bedrových kĺbov, bolesti a opúchanie drobných kĺbov rúk, zvýšenú nervozitu, poruchu
koncentrácie a pamäte. Pacient bol vyšetrený psychológom, ktorý záveroval organické poškodenie

CNS. Psychiatrické vyšetrenie popisuje organické zmeny afektivity spánku, pamäti a pozornosti na
toxickom podklade, neurologické vyšetrenie záverovalo neurastenický syndróm, senzitívno-motorickú
polyneuropatiu dolných končatín, cervikokraniálny a cervikobrachiálny syndróm t. č. bez poruchy
dynamiky, chronickú lunbalgiu t. č. s ľahkou poruchou dynamiky, VP boli na horných i dolných
končatinách značne zvýšené. Pacientovi podávali parenterálnu spazmoanalgetickú liečbu, po ktorej

došlo k zmierneniu bolesti chrbtice a ramien. Bol prepustený do ambulantnej starostlivosti a vzhľadom
na progresiu v psychickej zložke bol po konzultácii na kolektíve lekárov dňa 17.04.2009 dobodovanýna 700 bodov. Z výsluchu navrhovateľa na odvolacom pojednávaní súd zistil, že navrhovateľ uviedol,
že v podstate takmer vôbec nevie spávať, bolia ho silno svaly, pália ho, keď zdvihne ruku za chvíľu má
strašné bolesti v ramene, máva opuchnuté ruky, nohy, roztrieštili sa mu zuby, povypadávali mu, máva

nárazy do lýtka, bolieva ho chrbtica, v dôsledku čoho viac menej je imobilný, nedokáže sedieť ani ležať,
ani chodiť, je nervózny, býva s kamarátkou a jej priateľom, kamarátka sa volá Adriana Važanová, má u
nich samostatnú izbu, kamarátka sa oňho stará, pozná sa s ňou už roky, takže vie, čo potrebuje. Bojí sa
samoty, keď je sám alebo vie, že by mal byť sám, tak je na tom ešte horšie, veľa zabúda, nevie čo má
robiť, chcel aj pracovať, ale u všetkých zamestnávateľov sa jeho pracovný pomer skončil, keď to nebolo

pre problémy s chrbticou tak napr. preto, že na pracovisku boli dvaja s kolegyňou, táto keď odišla on
onervóznel, potom sa správal neadekvátne, on si to ani neuvedomuje, že sa tak správa nervózne, nevie
to však ovplyvniť. Keď užíval lieky od psychiatričky, tak sa ho všetci pýtali, či je nafetovaný, nevedel sa
ani poriadne rozprávať. Nechodí medzi ľudí, pretože je nervózny, má strach, bojí sa výťahov, voľakedy
športoval, vyrezával, teraz nemôže ani športovať pre bolesti chrbtice a nôh a vyrezávať pre opuchy a
bolesti rúk. Cez deň, keď je doma pozerá telku, keď vydrží, môže pozerať však len nejaké komédie.

Teraz mu kamarátka kúpila psa. Nemá takmer žiadnych priateľov, s ktorými by sa pravidelne a často
stretával. Keďže býva nervózny s každým sa háda, nezvláda svoje správanie v spoločnosti s ľuďmi.
Nešoféruje už 25 rokov, vodičský preukaz má.

Predmetnú vec je potrebné v zmysle ust. § 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z. posudzovať podľa ust. vyhl. č.
32/1965Zb.platnejvrozhodnomčasevčaseustáleniazdravotnéhostavupoškodeného,ktorýumožňuje

posúdiť sťaženie spoločenského uplatnenia v danej veci, teda v znení platnom do 31.03.1999, kde v § 7
ods. 1 je výška odškodnenia určená sumou 30,- Kčs za jeden bod. Podľa ods. 3 v celkom výnimočných
prípadochhodnýchmimoriadnehozreteľamôžesúdodškodnenieprimeranezvýšiťatoinadustanovené
najvyššie výmery pri odškodnení.

Citované ustanovenie je aplikovateľné len v prípadoch, kedy je zrejmé, že poškodenie na zdraví má

preukázateľne nepriaznivé následky na život poškodeného, pre uspokojovanie jeho potrieb a pre plnenie
úloh vyplývajúcich z jeho spoločenského postavenia. Škoda na zdraví pri posúdení všetkých činností
navrhovateľa v živote nevyhnutne v sebe zahŕňa psychickú škodu, škodu v sexuálnej sfére, stratu
pracovných príležitostí, ujmu schopností, v súťaživosti a v schopnosti dosahovať zisk, stratu potešenia
zo života, duševnú skleslosť, skľúčenosť, existenciálnu ujmu, stratu životného komfortu, zníženie

psychickej a fyzickej integrity. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia plní v zmysle právnej
úpravy satisfakčnú funkciu ide o odškodnenie, ktoré sa poskytuje len jednorázovo a ktorým sa tak
majú jednorázovo kompenzovať všetky budúce strádania poškodeného. Výška odškodnenia preto musí
rešpektovať jeho reparačný charakter a byť naplnením tej tézy, podľa ktorej odškodnenie má slúžiť
kompenzácii obmedzení, plynúcich z poškodenia zdravia aj tak, aby skoršie, často aj výraznejšie

pociťované radosti a neskoršia strata možnosti tieto prežívať v dôsledku poškodenia zdravia mohli byť
prinajmenšom čiastočne vynahradené, zmiernené niečím, čo poškodenému môže naopak privodiť isté
potešenie alebo radosť.

V predmetej veci sú sporné čiastočné premlčanie nároku navrhovateľa a to v časti náhrady za
mimoriadne zvýšenie SSÚ v počte 400 bodov a skutočnosť, či pri priznaní počtu bodov celkovo 700,

ktorý počet nie je maximálny a nebol ani zvýšený je možné priznať mimoriadne zvýšenie SSÚ.

Pokiaľ sa týka premlčania nároku tak odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa sa s touto
otázkou vysporiadal správne. Uplatnený nárok navrhovateľa na zaplatenie žalovanej istiny titulom
mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia v dôsledku zistenej choroby z povolania v
zmysle ust. § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. prestavuje nárok na náhradu škody na zdraví a jeho vyjadrenie

peňažným ekvivalentom spôsobuje, že ide o právo majetkovej povahy. Podľa názoru odvolacieho súdu
je to obsah nároku a nie predmet jeho ochrany, čo robí pre povahu nároku rozhodujúce, či sa uplatní
všeobecný právny inštitút premlčania. Ak obsahom nároku je požiadavka na zaplatenie peňažnej sumy,
potom princíp právnej istoty vylučuje, aby plynutiu času neboli priznané žiadne právne účinky. Odvolací
súd tak súhlasí s právnym názorom súdu prvého stupňa, ktorý skonštatoval, že nárok sa premlčuje.

Pokiaľ ide o posúdenie začiatku behu premlčacej doby o nároku na mimoriadne zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia, tak v danom prípade je rozhodujúci okamžik, kedy sa po liečení z choroby zpovolania ustálil zdravotný stav poškodeného a to natoľko, že bolo známe, či a v akom rozsahu došlo
k sťaženiu spoločenského uplatnenia. Z daného teda vyplýva, že nárok navrhovateľa na mimoriadne
zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia z počtu bodov 400, ktorými bolo sťaženie obodované

posudkom v roku 1996 je premlčaný, keďže navrhovateľ si svoj nárok, ktorého výšku odvodzuje od
oboch posudkov a to aj posudku z roku 1996 aj od posudku z roku 2009 uplatnil na súde svojim návrhom
dňa 10.03.2010, takže nárok na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia z počtu bodov
400 je premlčaný.

Odvolací súd má ďalej za to, že v prípadoch hodných osobitného zreteľa podľa § 7 ods. 3 vyhl. č.

32/1965 Zb. môže súd odškodnenie primerane zvýšiť nad stanovené najvyššie sadzby odškodnenia
bez akéhokoľvek obmedzenia hlavne bez ohľadu na základný počet bodov zistený lekárom v zmysle
zásady plnej a tým i spravodlivej nápravy. Súd musí takéto zvýšenie vykonané v rámci voľnej úvahy
náležite odôvodniť s prihliadnutím k mimoriadnej povahe a k okolnostiam konkrétneho prípadu. Z
dokazovania jednoznačne vyplynulo, že navrhovateľ má súčasnosti 53 rokov. Choroba z povolania
bola u neho zistená vo veku 35 rokov. Jedná sa teda o muža na začiatku poproduktívneho veku,

ktorý v dôsledku choroby z povolania stratil možnosť plnohodnotne žiť po dobu dlhšiu ako 18 rokov.
Z lekárskych správ od psychológa, psychiatra vplynulo, že trpí organickým poškodením centrálnej
nervovej sústavy, organickými zmenami, afektivitou spánku, pamäti, pozornosti na toxickom podklade.
Navrhovateľ uvádzal, že následkom choroby je enormne nepokojný, netrpezlivý, výbušný, hádavý,
agresívny, neuvedomuje si dosah svojho správania vo vzťahu k iným. Uvedené symptómy tlmí

medikamentóznou liečbou, po ktorej je apatický, nepokojný, čo mu narušuje pokojný spánok. Má
poškodenú pamäť, zabúda, nevie sa sústrediť, nie je schopný sa učiť, ani zvládať bežné každodenné
situácie ako i kontakt s ľuďmi pri cestovaní, nakupovaní, návšteve lekára. Bez všade prítomnej hrozby
vyvolania konfliktnej situácie bez zadania skutočnej príčiny nie je schopný dlhodobejšieho plánovania.
Vypočutý svedkovia brat navrhovateľa, syn, priateľka potvrdili tieto skutočnosti najmä, že navrhovateľ

je veľmi nervózny, striedajú sa uňho nálady bez príčiny. Okruh jeho priateľov sa po ochorení zúžil,
pretože ľudia s ním nevydržia, v podstate žije len v kruhu svojej rodiny. Odvolací súd mal za to, že
vyplatená suma 697,07 eur nemôže byť akceptovateľným odškodnením za trvalé dôsledky choroby z
povolania na život navrhovateľa a je dôvodné mimoriadne zvýšenie odškodnenia SSÚ, pretože bez tohto
odškodnenia by bolo poškodené právo navrhovateľa na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti,

právo na ochranu pred neoprávneným zásahom do súkromného a rodinného života, právo na ochranu
zdravia, manželstva, rodičovstva a rodiny.

Odvolací súd považoval za primerané zvýšenie na 40-násobok, ktoré predstavuje sumu 11.949,81 eur
(300 bodov x 30,- Sk /1 bod = 9.000,- Sk t.j. 298,75 eur x 40). Od tejto sumy je potrebné odrátať základné
bodové ohodnotenie za 300 bodov vo výške 298,75 eur, ktoré bolo navrhovateľovi už vyplatené, takže

40- násobok po tomto odrátaní predstavuje sumu 11.651,06 eur, k úhrade ktorej sumy zaviazal odporcu.
Odvolací súd považoval 40-násobok za odškodnenie, ktoré má takú kvalitu, že po jeho prijatí z hľadiska
dotknutých práv bude navrhovateľ postavený na roveň ostatných rovnoprávnych subjektov. Prípad
hodný osobitného zreteľa považoval odvolací súd aj napriek tomu, že navrhovateľ nebol vrcholový
športovec, ani sa neangažoval v politike alebo v nejakých spoločenských podujatiach, keď odvolací

súd mal za to, že stačí, ak bolo navrhovateľovi dôsledkami choroby z povolania znemožnené viesť
doterajší spôsob života a to tak v oblasti športovej (napr. futbal s priateľmi), kultúrnej a spoločenskej
(návšteva kín, divadla, spoločenských podujatí, nákupných centier, ktoré patria k bežnému životnému
štandardu v dnešnej dobe). Odvolací súd teda prejavy choroby z povolania v živote navrhovateľa ním
opísané v návrhu, odvolaní, prezentované pri výpovedi považoval za existujúce a podstatne znižujúce

kvalitu života, keď takéto prejavy korenšpondujú aj s lekárskymi správami nachádzajúcimi sa v spise
so závermi psychiatrických, psychologických, neurologických vyšetrení, v dôsledku čoho mal odvolací
súd za dôvodnú konštatáciu prípadu hodného osobitného zreteľa a v dôsledku toho tiež dôvodné vyššie
uvedené zvýšenie základného odškodnenia.

Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a priznal navrhovateľovi mimoriadne odškodnenie sťaženia
spoločenského uplatnenia vo výške 40-násobku základného bodového ohodnotenia na základe
lekárskeho posudku z roku 2009 a určil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 11.651,06eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že vo zvyšnej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Pokiaľ sa týka náhrady trov odvolacieho konania o ich náhrade rozhodol odvolací súd podľa ust. §

224 ods. 4 O.s.p., takže o nich rozhodne súd prvého stupňa. Odvolací súd v zápisnici o pojednávaní
nesprávne uviedol, že priznal ich náhradu navrhovateľovi, keďže súd prvého stupňa o náhrade trov
rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o nich bude rozhodnuté samostatným uznesení,
odvolaciemu súdu neprislúcha o náhrade trov odvolacieho konania rozhodovať, preto, keďže sa jednalo
o zrejmú nesprávnosť zápisnicu o pojednávaní v tomto smere opravil.

Uvedený rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.