Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. september 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16P/28/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114211760
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2114211760.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou vo veci starostlivosti o maloleté deti N.,

zast. kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, deti rodičov Z. o zvýšenie
výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd m e n í rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 03.02.2005 č.k. 10P/67/2004-14 v časti
výživného tak, že výživné na maloletú N. sa zvyšuje zo sumy 60,00 eur mesačne na sumu 90,00 eur
mesačne a na maloletého Z. zo sumy 40,00 eur mesačne na sumu 70,00 eur mesačne, s účinnosťou
od 01.05.2014.

Zameškané výživné za obdobie od 01.5.2014 do 16.9.2014 vo výške 350,00 eur povoľuje súd otcovi
splácať v splátkach po 20,00 eur mesačne, spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, s

účinnosťou od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletých detí sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného na maloleté deti z dôvodu,
že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil
nasledovný skutkový stav:

Matka v konaní uviedla, že od poslednej úpravy výživného vzrástli potreby maloletých detí. V čase
poslednej úpravy mal. Z. chodil do škôlky, N.a do ZŠ na prvý stupeň. V súčasnej dobe Z. navštevuje ZŠ
Z.e, má hyperaktivitu a slabú mentalitu. Chodí do 5. Triedy, vodí ho autobusom, alebo ho vozí autom
svokor alebo otec maloletého. Maloletý má hyperaktivitu, matka je doprovod, náklady na dopravu sú

mesačne asi 100 eur. Chodí na futbal v rámci mimoškolských aktivít, zvýšené výdavky nemá. Mal. N.a
navštevuje strednú odbornú školu poľnohospodársku v R. platila internát 17 eur mesačne, stravu 60-70
eur mesačne, dopravu 20-30 eur. Mimoškolské aktivity nemá. V domácnosti žijú s manželom, svokrom
a deťmi. Svokor má samostatnú kuchyňu, oni s manželom svoju. Manžel výživné platí nepravidelne. Je
pravdou, že robí nákupy, dá jej peniaze na dopravu, nákupy robí aj ona. Sama nemá žiadny príjem, iba
rodinné prídavky, pomáha jej matka a svokor, kúpia, čo potrebuje pre deti. Naposledy pracovala pred 6-
imi rokmi brigádnicky, nemal kto voziť mal. Z. do školy. Hľadá si prácu na 4 hodiny denne.Otec s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že na deti prispieva tak, že deťom dáva všetky peniaze, ktoré
potrebujú. Kristíne platil internát aj stravu, platí aj cestovné pre Z.. Matka má rodinné prídavky 42 eur,
z čoho je zrejmé, že náklady detí z toho nemôže pokrývať. Robí pravidelné nákupy do domácnosti, má

mesačný príjem 500 eur. Jeho otec platí elektriku, plyn a vodu v celom dome.

Svedkyňa F., matka matky detí, uviedla, že dcére pomáha finančne, robí nákupy, deťom kupuje
oblečenie. Na požiadanie dá dcére 50-100 eur, do mesiaca aj dvakrát, použije to na stravu pre deti. Žije
aj so synom, ktorý takisto dcére pomáha finančne. Náklady na dom platí otec otca detí, N. na cestovné
jej dal otec. Dcéra alkohol nepožíva, ale otec detí áno. Sama má dôchodok 300 eur a syn zarába, výšku

príjmu nevie.

Svedok V., otec otca maloletých detí, uviedol, že s účastníkmi žije v domácnosti, sám platí všetky
poplatky za dom a telefón vnučke. Domácnosť si vedú každý samostatne, teda aj nákupy do domácnosti.
Účastníci nakupujú obaja, maloletej na cestu dáva striedavo matka a otec. Maloletá nemala zaplatený
internát a nechce tam bývať. Rodičia spolu žijú, hospodária, varia si spolu, vedú spoločnú domácnosť,
obaja upratujú, perú. Syn občas chodí do krčmy a má vypité, občas si vypije aj matka detí. Rodičia mal.

detí sa stále hádajú pre peniaze, nevie, koľko syn zarába a čo robia s peniazmi.

Kolízny opatrovník doporučil výživné primerane zvýšiť, nakoľko je v záujme maloletých detí. Zo
zápisnice spísanej na ÚPSVR Trnava vyplýva, že bez prítomnosti matky maloletá uviedla, že začne v
septembri navštevovať 2. Ročník SOŠP v R.ji, na internáte nechce bývať. Cena cestovného a internátu
je približne rovnaká asi 80 eur mesačne. Na cestovné jej viac prispieva otec, niekedy starý otec a niekedy

aj matka. Internát jej platil väčšinou otec. Na kozmetiku minie mesačne asi 20 eur, venuje sa kultúrnym
a športovým mimoškolským aktivitám. Dokáže vyžiť zo 150 eur mesačne. Na chode domácnosti sa
podieľajú otec, matka, aj starý otec. Maloletá má vždy všetko, čo potrebuje. Z.s je na učenie lenivý, ale
vie sa učiť aj na jednotky. Do školy s ním chodí autobusom matka, niekedy ho zavezie otec, ale mohol
by chodiť aj sám. V záhrade si dopestujú ovocie a zeleninu.

Podľa § 62 ods. 1 a nasledujúcich Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností, majetkových pomerov. Každý
rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu
povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa. Pri

určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj
životných nákladov.

Pri zmene rozhodnutia o výške výživného zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne -

okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov.
Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik
novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov. Na strane oprávneného sú takými
okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u
školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov.

Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky
vyživovacej povinnosti. V ust. § 78 ods. 3 Zák. o rodine je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle
ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien spotrebného koša,
miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna
okolnosť, ktorá by aj sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa

môžeuplatniťbuďsamostatneakoobjektívnydôvodnazmenurozhodnutiaalebospolusinýmidôvodmi.

V danom prípade k poslednej úprave výživného došlo Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 3 2. 2005
č. k. 10P 67/2004-14 , keď výška výživného bola určená sumou 60 eur mesačne na mal. N. a 40 eur
mesačne na mal. Z. Matka bola na predĺženej materskej dovolenke, poberala prídavky na detí na každédieťa 540 Sk mesačne. Otec mal príjem 10000 Sk mesačne, manželke dával na domácnosť 2000 Sk
mesačne, robil nákupy do domácnosti. V čase poslednej úpravy mal. N.

V súčasnej dobe matka nemá príjem, poberá iba rodinné prídavky na deti. Otec dosahuje príjem asi

500 eur mesačne. Rodičom vyživovacia povinnosť nepribudla. Mal. N. navštevuje 2. Ročník SOŠP v R.
mal. Z. navštevuje 5.rRočník ZŠ v Trnave. Je nepochybné, že potreby maloletých detí objektívne vzrástli
vekom, vzrastom a prípravou na budúce povolanie. Rodičia detí žijú stále v spoločnej domácnosti a
v rodinnom dome spolu so starým otcom, ktorý hradí všetky náklady spojené s bývaním, a teda tieto
náklady nie sú dané na strane žiadneho z rodičov. V konaní nebolo sporné ani medzi účastníkmi,

že ostatné náklady samostatnej domácnosti rodičov hradí z väčšej časti otec, nakoľko matka nemá
žiadny príjem, a teda by nebola schopná tieto náklady pokrývať. Rodičia i keď spolu nekomunikujú, vedú
spoločnú domácnosť a podieľajú sa pracovne na jej chode obaja. Z výpovede maloletej vyplýva, že má
všetko, čo potrebuje a toto jej zabezpečujú obaja rodičia a starý otec. Vzhľadom na spolužitie rodiny v
jednej domácnosti nemožno celkom prihliadať na osobnú starostlivosť o maloleté deti výlučne na strane
matky. Výživné bolo predchádzajúcim rozhodnutím určené z dôvodu, že otec na výživu detí neprispieval.

Je však potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že prispieva na ich potreby /úhradou cestovného, internátu,
nákupov a podobne/ a matka má rovnako vyživovaciu povinnosť voči deťom. I keď matka sprevádza
mal. Z. do školy, neznamená to, že nie je schopná sa zamestnať, nakoľko mu neposkytuje celodennú
starostlivosť. Za daného stavu súd má za to, že nie je možné celkom návrhu vyhovieť, keď síce došlo
k podstatnej zmene pomerov na strane maloletých detí zmenou stupňa školského vzdelania, avšak je

potrebné prihliadnuť na nielen osobnú starostlivosť oboch rodičov o maloleté deti, ale i skutočnosť, že
z väčšej časti pokrýva náklady na domácnosť a deti zo svojho príjmu otec detí a pokiaľ rodičia nemajú
oddelenú domácnosť a hospodárenie, má súd za to, že určené výživné je primerané potrebám detí
a možnostiam otca. Maloleté deti nemajú zvýšené náklady v súvislosti so zdravotným stavom alebo
mimoškolskými aktivitami.

Doposiaľ určené výživné nemôže pokrývať náklady maloletých detí, tie však znáša otec tak, ako bolo
uvedené. Za daného stavu má súd za to, že je potrebné výživné zvýšiť, i keď nie je možné návrhu
vyhovieť v celom rozsahu, nakoľko zmenou ďalšieho stupňa vzdelania je predpoklad zvýšenia nákladov
a určené výživné sa javí primeraným.

Z vyššie uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Zvýšenie výživného súdu určil v súlade s návrhom matky od podania návrhu a zameškané výživné
povolil súd otcovi splácať.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa
§ 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p. (odmietnutie odvolania).
Ak aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto
naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako
odvolanie odmietnuté.