Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, June 16, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 15P/178/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113217478
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Lečko

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5113217478.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Lečkom, v právnej veci

navrhovateľky K. X., nar. XX. 3. XXXX, trvalé bydlisko G., ul. L. č. 4, občianky Slovenskej republiky,
právne zastúpenej Mgr. Róbertom Kučerom, advokátom so sídlom v Žiline, proti otcovi maloletého
dieťaťa U. J., nar. XX. 5. XXXX, trvalé bydlisko I. nad B., ul. J. S. č. XXXX/X, občana Slovenskej republiky,
právne zastúpeného JUDr. Magdou Poliačikovou, advokátkou, so sídlom v Žiline, o návrhu na určenie
príspevku na výživu a úhradu nákladov nevydatej matke, na pojednávaní konanom na Okresnom súde
Žilina dňa 16. 6. 2014, takto

r o z h o d o l :

Otec dieťaťa U. J., nar. XX. 5. XXXX je p o v i n n ý prispievať navrhovateľke K. X., nar. XX. 3. XXXX,

príspevkom na výživu nevydatej matky, vo výške 35 (tridsaťpäť) EUR mesačne, za obdobie 7. 12.
2009 do 6. 12. 2011 (24 mesiacov), k rukám navrhovateľky.

N e d o p l a t o k na príspevku na výživu nevydatej matky za obdobie od 7. 12. 2009 do 6. 12.
2011 vo výške 840 (osemstoštyridsať) EUR súd p o v o ľ u j e otcovi dieťaťa splácať v mesačných
splátkach po 40 (štyridsať) EUR, vždy do 25. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky, pod následkom
straty výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozhodnutia.

Otec dieťaťa U. J. je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom
vo výške 160 (stošesťdesiat) EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľky z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

O trovách štátu (súdnom poplatku) rozhodne súd samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Podaním zo dňa 6. 12. 2012, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Žilina dňa 6. 12. 2012, sa
navrhovateľka domáhala, aby súd upravil práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu a súčasne
navrhla, aby súd uložil otcovi dieťaťa povinnosť prispievať na výživu nevydatej matky od 7. 12. 2009 do
6. 12. 2011 v celkovej výške 3 600 EUR a súčasne povinnosť zaplatiť náklady spojené s tehotenstvom
a pôrodom vo výške 2 000 EUR, všetko do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Súd uznesením zo dňa 25. 1. 2013, sp. zn. 9P 134/2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31. 1. 2013
vylúčil návrh matky na učenie príspevku na jej výživu po dobu dvoch rokov a na určenie povinnosti
otcovi, zaplatiť náklady spojené s tehotenstvo a pôrodom na samostatné konanie (ide o nesporové
ale návrhové konanie).Nevydatá matka vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že s otcom dieťaťa sa zoznámili asi v roku 2004
alebo 2005. Neriešili, či budú mať dieťa, prišlo to samo, antikoncepciu nepoužívali.

Asi rok pred narodením dieťaťa žili v spoločnej domácnosti u jeho rodičov v rodinnom dome. Tam bývala
do 5. mesiaca tehotenstva. Otec dieťaťa jej potom vyhádzal veci na ulicu a žiadal, aby odišla z domu,
lebo fetoval.

Keď bývala s otcom dieťaťa v dome jeho rodičov, za bývanie neplatila. Potom odišla bývať k starej
matke do Kysuckého Nového Mesta do rodinného domu - asi v auguste 2009. Jej za bývanie neplatila.
Tam bývala asi dva mesiace. Potom si v mesiaci november 2009 našla podnájom, išlo o garsónku, kde
bývala rok. Nájomné a služby spojené s bývaním predstavovali sumu 208 EUR mesačne. Potom si
prenajala ďalšiu garsónku, ktorá bola cenovo výhodnejšia, za ktorú platila nájomné a služby spojené s
bývaním vo výške 180 EUR. Tam bývala dva roky. Majiteľka zomrela, preto sa odsťahovať a našla si

v mesiaci október alebo november 2012 jednoizbový byt, kde platila celkovo 230 EUR.

Keď sa spoznali, vtedy otec dieťaťa študoval, občas brigádoval u otca. Nevedela, aký mal mesačný
príjem. V roku 2005 -2006 študoval otec dieťaťa na strednej škole. Túto školu nedokončil, išiel na ďalšiu
strednú školu, kde ďalej študoval. Ešte pred narodením dieťaťa odišiel otec do Írska a do Nemecka. Za

dva týždne zarobil v Nemecku 3000 EUR, v Írsku zarobil asi 1000 EUR. Takto pracoval v roku 2008.
V roku 2008 pracoval v Nemecku asi 3 roka a v Írsku pol roka. V zahraničí prestal pracovať v r. 2008.
Potom, keď prestal pracovať v zahraničí, chcel si dokončiť školu. V roku 2009 študoval na vysokej
škole, aj brigádoval u svojich rodičov. Zarobil asi 50 EUR za víkend. To mu rodičia dávali na ruku. V
roku 2009 zamestnaný nebol, všetky náklady mu uhrádzali rodičia. V roku 2010 už spolu neboli, takže

nevedela uviesť, či a kde otec dieťaťa pracoval.

Asi v apríli alebo v máji 2009 nastúpila na materskú dovolenku. Pred nástupom na materskú dovolenku
pracovala u sestry - LIVIA ROSE, s.r.o. so sídlom v Bratislave. Spoločnosť už neexistuje. Jej príjem
bol asi 4800 Sk netto. Iný príjem som nemala. Je nemajetná.

Keď nastúpila na materskú dovolenku dňa 15.10.2009, poberala materskú, ktorej výšku uviesť
nevedela. Rodičovský príspevok začala poberať od 1.1.2010, ktorý poberala počas troch rokov veku
dieťaťa.

Jej pokles príjmu v súvislosti s tehotenstvom a narodením dieťaťa oproti tomu, keď bola zamestnaná,
bol 150 EUR mesačne.

Navrhla, aby súd určil príspevok na jej výživu za dva roky v sume 150 EUR mesačne, čo je za celé
obdobie 3600 EUR. Túto sumu odôvodila len od sumy, ktorú jej platili rodičia otca dieťaťa, na dieťa,

v sume 150 EUR. Sumu 150 EUR, ktorú jej platili rodičia otca dieťaťa, jej vyplácali od januára 2010 do
januára 2012. Toto boli ale platby určené iba na výživné.

K návrhu na úhradu niektorých nákladov, spojených s tehotenstvom a pôrodom, matka uviedla
nasledovné skutočnosti:

Suma 2000 EUR, pozostáva z nasledovných položiek:

· náklady súvisiace s tehotenstvom:

- obstaranie tehotenských šiat, ktorej sumu uviesť nevedela, ale príslušný bloček je uvedený v prílohe
návrhu,
- obstaranie tehotenskej obuvi, ktorej sumu uviesť nevedela, ale príslušný bloček je uvedený v prílohe
návrhu,
- náklady na špeciálnu stravu - ide o bio stravu - pohánkové kaše a pod., všetko je uvedené v bločkoch,

- náklady na zlepšenú stravu - ovocie, zelenina, jogurty - všetko je v bločkoch, konkrétne sumy uviesť
nevedela,
- ovocie nad bežnú spotrebu - viac ovocia, sumu uviesť neviem, poukázala na bločky v spise,
- zelenina nad bežnú spotrebu - viac zeleniny, sumu uviesť nevedela, poukázala na bločky v spise,- náklady na tehotenskú kozmetiku - hodnotu uviesť nevedela, poukázala na bločky v spise,
- cestovné náklady v súvislosti s vyšetrením, k čomu doklady nemá, vozili ju rodičia - ide o sumu asi
150 EUR za dva roky, čo môžu dosvedčiť jej rodičia,

- náklady na 3D a 4D, stálo 50 EUR, k tomu doklad asi nemá,
- náklady na lieky, išlo o všelijaké lieky, keď bola chorá v celkovej sume, ktorá je uvedená v bločkoch,
- ďalšie náklady - tieto chcela navrhovateľka preukázať dodatočne.

· náklady súvisiace s pôrodom

- náklady na hygienické potreby potrebné po pôrode, ktoré vyčísliť nevedela, všetko je v bločkoch,
- náklady spojené s pobytom v nemocnici, ktoré vyčísliť nevedela, všetko je v bločkoch,
- náklady spojené s lekárskym zákrokom - tieto náklady chcela preukázať dodatočne,
- výdavky na lieky, ktoré neboli uhrádzané zo systému poistenia - tieto náklady chcela preukázať
dodatočne.

Teda jej výdavky spojené s tehotenstvom a pôrodom boli minimálne vo výške 2663,03 EUR. Nie o
všetkých výdavkoch si odkladala doklady, ale boli oveľa vyššie a tieto náklady chce uhradiť pomerne,
teda vo výške 2000 EUR. Vie o tom, že by náklady mali ísť na polovicu, ale veľa dokladov si neodložila,
tak preto žiada len sumu 2000 EUR.

Čo sa týka obstarania detskej výbavičky, postieľky a ošatenia, to si uplatní v konaní o úprave práv a
povinností k maloletému dieťaťu, vedenom na Okresnom súde Žilina, sp. zn. 9P 134/2012.

Navrhovateľka na ďalšom pojednávaní doplnila výpoveď tak, že keď bývala v Bratislave, keď ešte

pracovala, tak nemala náklady na podnájom, lebo jej to platila sestra. Keď sa vrátila do Žiliny v lete
2009, od novembra 2009 platila nájomné pánovi Prostrednému vo výške 209 EUR mesačne. V tejto
sume sú aj služby spojené s bývaním. Nájomná zmluva aj výška nájomného je obsiahnutá v spise. Takže
sa jej zvýšili od novembra 2009 oproti obdobiu, keď bývala v Bratislave, výdavky spojené s platením
nájomného, spolu so službami spojenými s bývaním. Počas bývania v Bratislave mala celý príjem vo

výške 300 EUR pre seba. Dohodnutá odmena pred nástupom na materskú dovolenku bola 300 EUR
v čistom.

Právny zástupca nevydatej matky poukázal na to, že v rozhodnom období t.j. od 7.12.2009, bola
navrhovateľka poberateľkou rodičovského príspevku a prídavku na dieťa podľa špecifikácie uvedenej v

jej písomnom podaní. Medzi jej najvyššie výdavky v tomto období predstavovala predovšetkým úhrada
nájomného, ktorý zabezpečoval jej bytovú potrebu a bytovú potrebu maloletého Thomasa. V súvislosti
s pôrodom sa matka musela špeciálne stravovať, teda ďalšie výdavky boli predovšetkým v súvislosti
so stravou v nadväznosti na starostlivosť o maloletého. Vo vzťahu k tvrdeniam odporcu v písomnom
podaní zo dňa 16.1.2013, kde uvádza, že navrhovateľke boli poukázané určité finančné prostriedky,

v tejto súvislosti navrhovateľka zdôrazňuje, že odporcom uvádzané sumy nekorešpondujú s realitou
a navyše nejednalo sa o platby, ktoré by mali byť poukázané na výživu navrhovateľky ako matky
maloletého I.. Finančné prostriedky odporca poukazoval len v súvislosti s plnením vyživovacej povinnosti
voči maloletému synovi.

Zdravotný stav odporcu umožňuje nájsť si adekvátne zamestnanie, podľa potvrdení ÚPSVaR odporca
bol v minulosti dokonca vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie, a to z dôvodu nespolupráce.

Pokiaľ odporca tvrdí, že nie je v jeho schopnostiach, možnostiach a majetkových pomerov prispieť na
úhradu nákladov navrhovateľky ako nevydatej matky a na jej výživu, tak tieto tvrdenia s prihliadnutím

na všetky skutočnosti považuje za účelové, v snahe vyhnúť sa finančnej spoluúčasti v súvislosti
s narodením syna účastníkov tohto konania. Rozhodným však zostáva skutočnosť tehotenstva
navrhovateľky a narodenia syna účastníkov konania.

Otec maloletého dieťaťa vo výpovedi na pojednávaní uviedol, že sa s navrhovateľkou

zoznámili v roku 2004 alebo 2005. Najskôr bývali asi pol roka u rodičov navrhovateľky asi v roku
2007. Potom sa presťahovali k jeho rodičom - asi v januári 2008. Tam spolu bývali asi rok, do
začiatku januára 2009, kedy matka dieťaťa odišla, lebo jej povedal, aby odišla z domu jeho rodičov.
Mal podozrenie, že ho podvádza s jeho kamarátom.Dieťa neplánovali, ale nepoužívali ani antikoncepčné prostriedky. Otcovstvo bolo určené súhlasným
vyhlásením rodičov. Dal si urobiť aj DNA testy, ktoré potvrdili, že je otcom dieťaťa.

V roku 2008 externe študoval na konzervatóriu v I., nebol zamestnaný, brigádoval u rodičov bez
dohody a jeho mesačný príjem bol asi 50 EUR. Ostatné výdavky mu uhrádzali rodičia. Do školy chodil
nepravidelne, štúdium ukončil v júni 2008. Potom sa asi zaevidoval na úrade práce.

Dňa 10.1. 2009 nastúpil na Strednú odbornú školu podnikania v I. - externe, kde študoval do 30.6.2010.
V tomto období tiež brigádoval u otca bez zmluvy a jeho priemerný mesačný príjem bol asi 100 EUR
mesačne. Všetky ostatné výdavky aj výdavky súvisiace so školou mu hradili rodičia. Túto školu ukončil
v júni maturitnou skúškou. Potom brigádoval u otca a súčasne bol nezamestnaný, presne to už uviesť
nevedel. Aj v tomto období si zarobil asi 100 EUR mesačne brigádnicky.

Od 1.10.2010 nastúpil na vysokú školu - O. inštitút v V., kde študoval iba jeden semester denne a od
30.6.2011 už študoval formou denného štúdia na tej istej škole, ale v pobočke v O. O.. Tam študoval do
30.6. 2012. Neukončil štvrtý semester. Štúdium má prerušené zo zdravotných dôvodov až doteraz.

Počas štúdia na vysokej škole bol práceneschopný od 6.7.2012 do 6.10.2013. Potom sa zaevidoval

na úrade práce od 7.10.2013. Nepoberal sociálne dávky.

Má ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou, so zameraním na podnikanie. Do 6.7.2012 bol jeho
zdravotný stav dobrý. Potom ochorel a v súčasnosti je už jeho zdravotný stav dobrý. Doteraz brigádoval
iba u otca. V rokoch 2006-2007 pracoval v Nemecku a Írsku, nepravidelne, celkovo viac ako rok.

Jeho čistý mesačný príjem sa pohyboval v priemere 800 EUR. Pracoval tam na čierno, najskôr umýval
riad, potom pracoval v Írsku v mäsokombináte ako robotník, v TESCO ako dokladač tovaru a potom v
sódovkárni. Doklady o príjmoch nemá. S rodičmi bol dohodnutý, že sa vráti späť na Slovensko, to bolo
v júni alebo v júli 2007. Potom bol ešte v Anglicku, mesiac pred nástupom na PN, kde bol dva až tri
týždne. Tam pracoval ako montážnik. Išiel tam pracovať cez agentúru V. V.. Týždenne mal zarobiť

340 libier ale bol tam len tri týždne, lebo začal mať zdravotné problémy psychické.

Je nemajetný. Má iba jednu vyživovaciu povinnosť voči maloletému I.. Zo začiatku platil výživné tak,
že mu požičiavali rodičia, a to sumami od 150 do 200 EUR. Keď mu matka dieťaťa bránila v styku s
dieťaťom, ako aj starým rodičom, tak mu rodičia už tak neprispievali a nakoniec platí výživné na dieťa

40 EUR mesačne.

Navrhovateľke navýživuponarodenídieťaťaneprispieval,pretože nemalzčoho.Vtomobdobíštudoval
a privyrábal si brigádnicky u rodičov asi 50 EUR mesačne. Iný príjem nemal.

Žiadne náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom navrhovateľke neuhradil, lebo nemal z čoho.

Od 27.11.2013 sa zamestnal vo firme H. s.r.o. so sídlom v Žiline ako vodič. Mal uzavretú pracovnú
zmluvu na dobu určitú na rok. Ukončil pracovný pomer v skúšobnej dobe dňa 21.12.2013, pretože musel
vstávať do práce o 4.00 hod. a domov sa vracal aj o 21.00 hod. Hrubá mesačná mzda bola dohodnutá

na 400 EUR.

Od 3.2.2014 sa zamestnal vo firme svojho otca, o čom predložil súdu pracovnú zmluvu.

Právny zástupca otca maloletého dieťaťa poukázal na to, že k návrhu je ťažko sa vyjadriť, keď tam

polovica vecí nie je uvedená. Poukázal na § 75 ods. 1 Zákona o rodine, v zmysle ktorého pri určení
výživného je potrebné prihliadnuť na možnosti, schopnosti a majetkové pomery. Otec v žalovanej dobe
nepracoval a nemal taký príjem, ktorý by mohol uspokojiť žalobný návrh matky.

Súd vykonal na pojednávaní nasledovné listinné dôkazy:

Z rodného listu vedeného v Knihe narodení matričného úradu G., zväzok XXX, ročník XXXX, strana
XXX, por. Č. XXXX, vyplýva, že maloleté dieťa I. X. sa narodil dňa 7. XX. XXXX a jeho otcom je U. J..Z nájomnej zmluvy zo dňa 1. 10. 2009 vyplýva, že si nevydatá matka prenajala byt tak, že nájomný
vzťah vznikol dňa 1. 11. 2009. Výška nájomného bola dohodnutá na sumu 209 EUR. Platenie nájomného
preukázala dokladmi vydanými príslušnou bankou.

Z nájomnej zmluvy zo dňa 24. 9. 2010 vyplýva, že si nevydatá matka prenajala byt tak, že nájomný
vzťah vznikol dňa 1. 11. 2010. Výška nájomného bola dohodnutá na sumu 180 EUR. Platenie nájomného
preukázala dokladmi vydanými príslušnou bankou.

Súd sa oboznámil aj vyčíslením nákladov matky od marca 2009 do decembra 2011.
Matka vyčíslila mesačné náklady za jednotlivé mesiace (č. l. 35) a súčasne predložila súdu fotokópie
dokladov o zaplatení rôzneho tovaru.

Zo správy od zamestnávateľa Liek, s.r.o., so sídlom v W. vyplýva, že nevydatá matka mala príjem v
mesiaci júl XXXX v sume 60,75 EUR.

Zo správy od zamestnávateľa Q.. Q. B. -Q. V. so sídlom v K. vyplýva, že matka mala v roku 2011 príjem
158,40 EUR.

Z potvrdenia Bankového inštitútu, Vysokej školy, a.s., so sídlom v Prahe vyplýva, že U. J. bol študentom

dennej formy štúdia v období od 29. 9. 2011 do 31. 8. 2012 (štvrtý semester) a zo správy zo dňa 4. 1.
2013 vyplýva, že U. J. študoval v dennom štúdiu od 16. 9. 2010 do 17. 12. 2012. Dňa 27. 9. 2012 sa
zmenilo štúdium na externú formu na základe žiadosti študenta. Od 18. 12. 2012 U. J. štúdium prerušil.

Zo správy z ÚPSVaR Žilina vyplýva, že otec dieťaťa bol od 15. 10. 2008 do 19. 11. 2009 evidovaný

ako uchádzač o zamestnanie, bol vyradený z dôvodu nespolupráce.

Zo správy z ÚPSVaR Žilina vyplýva, že nevydatá matka nebola od 1. 3. 2011 až do mesiaca apríl 2012
evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie.

Zo správy o príjme nevydatej matky od zamestnávateľa Max promotion, s.r.o., so sídlom v Bratislave
vyplýva, že v mesiaci máj 2011 mala čistý príjem 26,90 EUR.

Zo správy od zamestnávateľa MW V., s.r.o., so sídlom vo Zvolene vyplýva, že nevydatá matka mala
príjem v mesiaci jún 2011 v sume 255,15 EUR.

Zo správy od zamestnávateľa W. Z. SK, s.r.o., so sídlom v Bratislave vyplýva, že nevydatá matky mala
príjem za mesiac december 2010 v sume 86,06 EUR a za mesiace január a február 2011 v sume 35,84
EUR.

ZosprávyodzamestnávateľaF.Z.promotions,s.r.o.,sosídlomvBratislave,malamatkapríjemvmesiaci
apríl 2011 v sume 26,56 EUR, za mesiac august 2011 v sume 13,45 EUR.

Zo správy od zamestnávateľa B. production SK, so sídlom v Bratislave vyplýva, že jej príjem za mesiac
august 2011 bol 30,78 EUR.

Zo správy od zamestnávateľa Alojz Q. vyplýva, že v mesiaci marec 2011 mala nevydatá matka príjem
87,48 EUR a v mesiaci apríl 2011 v sume 157,14 EUR.

Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina vyplýva, že U. J. od marca 2011 do decembra 2012 a

nepoberal dávku v nezamestnanosti ani nemocenské dávky.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina vyplýva, že nevydatá matka poberala rodičovský
príspevok nasledovne: v mesiaci január 2010 sumu 87,30 EUR, v mesiaci február 2010 sumu 103,60
EUR, v mesiaci marec 2010 sumu 87,30 EUR, v mesiaci apríl 2010 sumu 92,80 EUR, v mesiaci máj

2010 sumu 256 EUR, v mesiaci jún 2010 sumu 92,80 EUR, od mesiaca júl 2010 do augusta 2011 sumu
256 EUR (každý mesiac), od mesiaca september 2011 do mesiac december 2011 sumu 190 EUR
(každý mesiac), od mesiaca január 2012 do mesiaca marec 2012 sumu 194,70 EUR (každý mesiac).Zo správy o príjme nevydatej matky od zamestnávateľa Q. vision, s.r.o., so sídlom v O. vyplýva, že v
mesiaci jún 2011 mala čistý príjem 17,82 EUR, v mesiaci október 2011 12,15 EUR, v mesiaci november
2011 9,72 EUR a v mesiaci december 2011 8.91 EUR.

Z potvrdenia ÚPSVaR Žilina vyplýva, že nevydatá matka poberala v decembri 2009 sumu 21,25 EUR,
v roku 2010 vo výške 21,99 EUR, v roku 2011 22,01 EUR.

Z pracovnej zmluvy otca, uzavretej s jeho otcom dňa 2. 2. 2014 vyplýva, že bol zamestnaný ako lešenár

a vodič. Mzda bola dohodnutá na sumu 422,10 EUR brutto, plus pohyblivá zložka do 200 EUR brutto.

Z pracovnej zmluvy slobodnej matky, uzavretej dňa 2. 1. 2009 s obchodnou spoločnosťou J. Y., s.r.o.,
so sídlom v Bratislave vyplýva, že matkin príjem pred nástupom na materskú dovolenku bol 300 EUR
netto.

Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina vyplýva, že otec bol práceneschopný v rokoch 2012 -
2013.

______

Podľa § 74 ods. 1 Zákona o rodine, otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný
najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu, prispievať matke primerane na úhradu jej
výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov, spojených s tehotenstvom a pôrodom.

Podľa § 74 ods. 3 Zákona o rodine, právo žiadať príspevok na úhradu nákladov, spojených s

tehotenstvom a pôrodom podľa ods. 1, sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa pôrodu.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 120 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len OSP), vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu je súd povinný vykonať ďalšie
dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu veci, hoci ich účastníci nenavrhli.

Podľa § 125 OSP, za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch
svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny,
ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Podľa § 132 OSP, súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 154 ods. 1 OSP, je pre rozsudok rozhodujúci právny stav, v čase jeho vyhlásenia.
______

Podľa § 125 OSP a dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch
svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny,
ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Podľa § 132 Občianskeho súdneho poriadku súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo
za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.Podľa § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je pre rozsudok rozhodujúci právny stav, v čase
jeho vyhlásenia.

_______

Zmyslom ustanovenia § 74 Zákona o rodine je poskytnúť ochranu nárokom nevydatej matky dieťaťa, a
to v súvislosti so znížením zárobkových možností v dôsledku tehotenstva a materstva, ako aj v súvislosti
so zvýšením nákladov, ktoré jej v dôsledku narodenia dieťa vzniknú. Poskytuje ochranu nevydatej

matke, nie ochranu práv narodeného dieťaťa.

U nevydatej matky sa nevyžaduje, aby nebola schopná samostatne sa živiť sama. Stačí, ak v dôsledku
tehotenstva a pôrodu došlo k zníženiu jej príjmov. Súd musí pri vymeriavaní príspevku na výživu
nevydatej matky posúdiť jeho primeranosť vo vzťahu k schopnostiam a možnostiam otca, ako aj vo
vzťahu k odôvodneným potrebám a pomerom matky. Mal by byť stanovený rozumný kompromis medzi

potrebami nevydatej matky a možnosťami otca. Súd určí podiel, akým sa otec na úhrade nákladov bude
podieľať.

Súd zisťuje konkrétne náklady a potreby matky a zákonné hľadiská pre určenie rozsahu vyživovacej
povinnosti - schopnosti, možnosti, majetkové pomery povinného (otca), potencionalitu príjmov, súlad s

dobrými mravmi. Skúmajú sa aj príjmové a majetkové pomery matky.

Náklady spojené s tehotenstvom sú finančné náklady, ktoré vznikli matke v súvislosti s tehotenstvom
a pôrodom. Nejde o náklady, ktoré vznikli nákupom vecí pre dieťa, pretože tie majú byť hradené z
výživného pre maloleté dieťa.

Náklady matky môžu vzniknúť nákupom tehotenského oblečenia, cestovaním za zdravotníckou
starostlivosťou, nákupom liekov, čo je nevydatá matka povinná preukázať.

Splatnosť príspevku na výživu nevydatej matky nastáva najneskôr dňom pôrodu a trvá maximálne dva

roky. Právo na výživné sa matke nepremlčuje.

______

Po vykonaní dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav veci:

Z rodného listu maloletého dieťaťa vyplýva, že účastníci konania sú jeho rodičmi.

Otec maloletého dieťaťa bol v rozhodnom období zdravý. Prevažne študoval na stredných školách, a to
externe. Súčasne brigádoval u svojho otca, kde zarobil asi 50 - 100 EUR mesačne. Otec bol aj evidovaný

ako uchádzač o zamestnanie, avšak z dôvodu nespolupráce bol z evidencie vyradený. Sociálne dávky
nepoberal.

Nebolo preukázané, že by otec v rozhodnom období mal uzavretý riadny pracovný pomer so stálym
príjmom. Taktiež nebolo preukázané, že by mal majetok.

Otec maloletého dieťaťa nevydatej matke v rozhodnej dobe neprispieval na výživu ani neuhrádzal
náklady spojené s tehotenstvom. Táto skutočnosť nebola v konaní sporná.

Matka pred nástupom na materskú dovolenku mala príjem z pracovného pomeru 300 EUR netto. Keď

bývala v Bratislave, náklady na bývanie neplatila. Po presťahovaní z O. nevydatá matka bývala s
otcom v dome jeho rodičov, a to do piateho mesiaca tehotenstva. Následne si sama prenajala byt a
platila všetky náklady spojené s bývaním.

Popri poberaní rodičovského príspevku si matka privyrábala brigádnicky, podľa jej vyjadrenia mala

príjem z tejto činnosti asi 100 EUR mesačne.

Súd sa podrobne oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľkou - z č. l. 33 až 100.
V týchto listinných dôkazoch sú navrhovateľkou popísané sumy, ktoré vynaložila v rozhodnom obdobív jednotlivých mesiacoch. Tento prehľad výdavkov matka doplnila dokladmi o zaplatení vydanými
rôznymi obchodmi.

Navrhovateľka spojitosť týchto výdavkov s uplatnenými nárokmi nepreukázala, hoci ju o to súd požiadal.

Obdobne sú vyčíslené navrhovateľkou iné náklady, napr. detské oblečenie, kočík, dojčenská vanička,
plienky, detské nožničky, cumlík, detská kozmetika, lieky, sunar, ktoré ale tvorí súčasť výbavičky
maloletého dieťaťa, ktorá sa má uhrádzať z určeného výživného pre maloleté dieťa. Nebolo zrejmé, či

výdavky na oblečenie, ktoré navrhovateľka vyznačila, boli pre navrhovateľku alebo pre maloleté dieťa.

Ostané výdavky na výživu a náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom, ako náklady na
špeciálnu stravu, náklady na zlepšenú stravu, zelenina nad bežnú spotrebu, „ďalšie náklady“, matka
nekonkretizovala.

Taktiež matka nepreukázala jednoznačne výdavky na tehotenské šaty, tehotenskú obuv, tehotenskú
kozmetiku, cestovné náklady, náklady spojené s rôznymi vyšetreniami, náklady spojené s lekárskym
zákrokom, náklady spojené s pobytom v nemocnici, náklady na lieky. Matka sama uviedla, že výšku
nákladov uviesť nevie, resp. príslušné doklady predloží súdu dodatočne. Nie je úlohou súdu (ani to
nie je objektívne možné), aby jednotlivé doklady o zaplatení sám priradil k jednotlivým uplatneným

nákladom, ktoré si matka uplatňuje. Taktiež nie je možné v mnohých prípadoch ustáliť, o aký tovar išlo
a na aký účel bol použitý a kto ho kúpil.

Súd, uvedomujúc si, že ide návrhové konanie, nesmie byť aktivistický, berúc do úvahy aj skutočnosť,
že účastníci konania sú zastúpení právnymi zástupcami, predsa len vyzval matku na pojednávaní,

konanom dňa 4. 11. 2013, aby predložila všetky dôkazy, ktoré majú preukazovať uplatnené nároky a
tieto aj označiť.

Navrhovateľka si túto výzvu súdu splnila tak, že iba odkázala na listiny obsiahnuté v spise.

Zpracovnejzmluvy,predloženejmatkouvyplýva,žeprednástupomnamaterskúdovolenkuboljejpríjem
z pracovného pomeru 300 EUR netto. Za 24 mesiacov (ak by matka neotehotnela a neporodila dieťa),
by jej príjem 7 200 EUR (24 mesiacov krát 300 EUR mesačne)

Matka poberala v mesiaci december 2009 materské vo výške 168, 70 EUR.

Následne matka od januára 2010 do novembra 2012 rodičovský príspevok, v celkovej výške za 23,
mesiacov (87,30 EUR+103,60 EUR+87,30 EUR + 92,80 EUR+256 EUR + 92, 80 EUR + 17 krát 256
EUR) - spolu 5 071,80 EUR.

Za celé obdobie od decembra 2009 do novembra 2011 bola matke vyplatená suma 5 240,50 EUR
(168,70 EUR + 5 071,80 EUR).

Zo správ od zamestnávateľov nevydatej matky vyplývajú jej príjmy v rozhodnom období v celkovej
výške 977,94 EUR.

Po pripočítaní tých príjmov matky, počas rodičovskej dovolenky, bol jej celkový príjem 6 218,44 EUR
(vyplatená suma 5 240, 50 EUR - príjmy matky vo výške 977,94 EUR)

Rozdiel medzi predpokladaným príjmom a vyplatenými príspevkami predstavuje sumu 981,56 EUR

Matke sa teda znížil príjem o 40,89 EUR (981,56 EUR / 24 mesiacov).

Matka mala na jednej strane aj príjem z činností vykonávaných mimo pracovného pomeru, no na druhej
strane sa nepochybne zvýšili nároky na jej stravovanie (kvantitatívne aj kvalitatívne). Treba zdôrazniť,
že matka počas rodičovskej dovolenky pracovať nemusela, napriek tomu, zvýšeným úsilím zadovážila

príjem na základe dohôd o pracovnej činnosti.

Matka jednotlivé výdavky spojené s výživou riadne nepreukázala. Je však celkom nepochybné, že
výdavky tohto druhu mala.Napriek tomu, že navrhovateľka nepreukázala všetky skutočnosti, bolo by podľa názoru súdu v rozpore
s princípom elementárnej spravodlivosti, ak by posudzoval uplatnené nároky a ich preukázanie prísne

formalisticky a matke priznal len to, čo skutočne preukázala, bez ohľadu na reálne výdavky. Takýto
prísne formalistický prístup by nebol ani v súlade s doktrínou právneho štátu. Občiansky súdny
poriadok zásadu spravodlivosti výslovne uvádza medzi prvými pravidlami uplatňovania súdnej moci.

Je ľudsky pochopiteľné, že matka si neodkladala každý doklad o vynaložení výdavkov, keďže mala

v tom čase iné, prioritnejšie povinnosti.

Odvodzovanie výšky jednotlivých nárokov nevydatej matky, od sumy, ktoré jej poskytovali rodičia otca
dieťaťa (150 EUR), je právne irelevantné a zmätočné.

Otec dieťaťa v rozhodnom období nemal uzavretý pracovný pomer, väčšinou študoval externe,

brigádnicky si privyrábal. Aj keď študoval denne, podľa jeho vyjadrenia do školy chodil nepravidelne.

Pri ustálení príjmu otca vychádzal súd z princípu proporcionality.

Princíp potencionality príjmov vyplývajúci z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine je inštitútom výrazne

ochraňujúcim záujmy oprávneného tým, že umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery
povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať.
Zdôvodnenie sa vidí v existenčnom charaktere výživného a v potrebe zabrániť povinnému, aby svojim
konaním znižoval jeho rozsah. V rámci výpočtu zákon uvádza vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania,
zárobku a majetkového prospechu. V konkrétnom prípade môže byť takouto okolnosťou, napr. zmena

zamestnania, na základe ktorej povinný dosahuje nižší príjem alebo môže ísť o prípad, keď k skončeniu
pracovného pomeru dôjde bez toho, aby mal povinný zabezpečený iný príjem, resp. vykonával aktivitu
smerujúcu k získaniu iného zamestnania, ako i prípad, keď dôjde k skončeniu pracovného pomeru zo
subjektívnych dôvodov na strane zamestnaného (povinného).

Následkom princípu potenciality je skutočnosť, že súd pri určovaní výšky výživného, v danej veci
príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matky, vychádza z
potencionálneho príjmu, t.j. z príjmu pred zmenou alebo stratou zamestnania, teda z príjmu, ktorý by
povinný dosahoval pred rozviazaním alebo skončením pracovného pomeru.

Súd preto u otca v súlade s princípom potenciality ustálil, že otec ako mladý človek bez dlhoročnej
praxe (v tom čase zdravý), mohol dosiahnuť aspoň príjem aspoň vo výške 400 EUR brutto. Takýto príjem
dosahuje aj v súčasnosti, keď sa zamestnal.

Súd, vzhľadom na dôkaznú situáciu, preto aplikoval ustanovenie Občianskeho poriadku o úvahe súdu

(§ 136 OSP).

Podľa ustanovenia § 136 OSP, ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo
ak ju nemožno zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy.

Súd môže určiť výšku nároku podľa svojej úvahy vtedy, ak je nárok preukázaný, čo sa týka jeho právneho
základu a problémy sa týkajú skutkových zistení spojených s výškou uplatňovaného nároku.

V konkrétnej veci bol právny základ preukázaný. Skutkové zistenia, spojené s výškou uplatneného
nároku, nemožno zistiť, keďže matka si riadne všetky doklady neodkladala.

Súd, zohľadňujúc pokles príjmu matky, reálne a oprávnené potreby nevydatej matky, prihliadajúc aj
na príležitostné príjmy nevydatej matky, úvahou určil, že primeraným príspevkom na úhradu výživy
nevydatej matky, bude suma 35 EUR mesačne, počas 24. mesiacov.

Sumu 35 Eur mesačne považuje súd za primeraný za príspevok otca na úhradu výživy nevydatej matky.

Keďže otec neprispieval nevydatej matke na jej výživu ani sčasti, vznikol mu dlh v sume 840 EUR (24
EUR krát 35 EUR).Súd povolil otcovi dieťaťa dlh na výživu nevydatej matky za obdobie od 7. 12. 2009 do 6. 12. 2011
vo výške 840 (osemstoštyridsať) EUR súd splácať v mesačných splátkach po 40 (štyridsať)

EUR, vždy do 25. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky, pod následkom straty výhody splátok, počnúc
mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozhodnutia. Súd povolenie splátok odôvodňuje osobnými
a majetkovými pomermi otca aj matky, pričom otec je povinný plniť si aj vyživovaciu povinnosť k
maloletému dieťaťu, ktorá ešte súdom nebola určená, pričom jednorazová platba by mohla plnenie tejto
povinnosti ohroziť. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že otec dieťaťa sa už zamestnal v riadnom

pracovnom pomere u svojho otca.

Pri rozhodovaní o nákladoch spojených s tehotenstvom súd považoval za preukázané tieto položky:
nočnú košeľu za 22,95 EUR, prsný klobúčik za 1,90 EUR, liečebné prostriedky, ktoré použila matky v
súvislosti s pôrodom - 13,67 EUR (č. l. 42). Ostatné výdavky sa týkali predovšetkým maloletého dieťaťa.

Súd aj pri rozhodovaní aj o tomto nároku aplikoval úvahu súdu z dôvodov, ktoré sú uvedené v
predchádzajúcej časti odôvodnenia.

Matka siprirodzene muselakúpiťtehotenskéošatenie,obuv ataktiež malanákladyspojenésdopravou

do príslušného zdravotníckeho zariadenia, tehotenskú kozmetiku, kúpu odporúčaných vitamínov a
liekov, ktoré nie sú preplácané zdravotnou poisťovňou. Takéto výdavky považuje súd za pravidelne sa
vyskytujúce počas tehotenstva a súvisiace s pôrodom.

Taktiež súd určovaní tohto nároku nevydatej matky, vychádzal pri posudzovaní príjmových

a majetkových pomerov nevydatej matky a otca dieťaťa zo skutočností, ktoré sú uvedené v
predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia.

Súd ustálil podiel otca na nákladoch nevydatej matky, ktoré súviseli s tehotenstvom a pôrodom, na
sumu 160 EUR.

Keďže súd nevyhovel návrhu matky v celom rozsahu, vo zvyšnej časti návrh zamietol.

Súd nezistil také skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že priznanie nárokov nevydatej matky, ktoré boli
predmetom tohto konania, by bolo v rozpore s dobrými mravmi.

_______

Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 142 ods. 2 OSP, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 142 ods. 3 OSP, aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú
náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia
záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej

odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Podľa § 143 OSP, odporca, ktorý nemal úspech vo veci, má právo na náhradu trov konania proti
navrhovateľovi, ak svojím správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania.

Podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu konania podľa jeho výsledku, ak konanie možno začať i bez návrhu.Súčasná úprava civilného procesu neobsahuje diferenciáciu sporového a nesporového konania
(špeciálne nenávrhového a návrhového). Takéto rozdelenie naznačuje len § 2 OSP. Úprava
nesporových konaní vychádza z účelu týchto konaní, ktorý vyplýva spravidla z hmotného práva.

Aj napriek nejednoznačnosti v rovine terminologickej, nevyhnutnosť diferencovania vecí sporových a
nesporových (mimosporových) je nespochybniteľná a zásadná (najmä odlišné uplatnenie procesných
zásad a princípov).

Sporovú vec možno charakterizovať ako také hmotnoprávne vzťahy, v ktorých je daná na základe
určitých právnych dôvodov na jednej strane povinnosť a na strane druhej oprávnenie zodpovedajúce
tejto povinnosti. Z tohto potom vyplýva postavenie nositeľov týchto práv a povinností v konaní v pozícii
vzájomných odporcov (contra dicere), medzi ktorými je z hmotnoprávneho hľadiska „spor o právo“.

Veci mimosporové sú charakterom - teda kvalitatívne - odlišné vzťahy, veľmi rôznorodé, ktoré majú

spoločné to, že je snaha prejednať ich pri zachovaní zvýšenej právnej ochrany zo strany zákonodarcu
(verejný záujem na ich ochrane), čo sa okrem iného prejavuje aj na väčšej vnútornej jednotnosti
procesného priebehu pri ich prejedaní.

Okruh účastníkov je v nesporových konaniach vymedzený II. alebo III. treťou definíciou účastníka a

vyplýva nielen z Občianskeho súdneho poriadku, ale aj z hmotného práva.

V predmetnej veci účastníkov konania označuje Zákon o rodine ako:

· rozvedené matka,

· otec dieťaťa (nie ako odporca).

V nesporovom konaní sa vo všeobecnosti nepredpokladá protichodné postavenie účastníkov konania,
spor o právo, nie je možné vylúčiť rozdielny záujem pri riešení právnych vzťahov (rozpor ohľadne
predmetu konania).

V takýchto prípadoch treba vychádzať z predpokladu, že existuje skupina takých vzťahov, v ktorých sa
spor o právo nepredpokladá. V týchto právnych otázkach, s ohľadom na osobitný charakter subjektov
konania, je potrebná ingerencia štátu, vyvažovanie, hľadanie, udržiavanie a ochrana rovnováhy, v
týchto prevažne súkromnoprávnych vzťahoch (ochrana rodiny, statusu, vyššieho záujmu maloletého a

podobne).

Konanie o predmetnom návrhu je preto:

· nesporové konanie, ktoré

· možno začať iba na návrh oprávnenej osoby.

V prípadoch nesporového konania, ktoré možno začať len na návrh oprávnenej osoby, nie je možné
konštatovať úspech alebo neúspech vo veci, čo je rozhodujúce kritérium pre rozhodovanie o náhrade
trov konania podľa zásady úspechu (§ 142 a 143 OSP). Uplatňuje sa záujmová zásada.

Vzhľadomnato,žeObčianskysúdnyporiadokvýslovneneupravujenáhradutrovkonaniavnesporových
konaniach, ktoré možno začať len na návrh účastníka konania, súd aplikoval analógiu legis (analógiu
práva), kedy na skutkovú podstatu zákonom neriešenú aplikoval právnu normu, ktorá je obsiahnutá
v Občianskom súdnom poriadku, a ktorá upravuje skutkovú podstatu najpodobnejšiu. Takýto postup

je prípustný (a predpokladaný) najmä v súkromnom práve, pri riešení problému „medzery v práve“, s
prihliadnutím na účel a zmysel právnej normy.

Preto súd pri rozhodovaní o trovách konania analogicky aplikoval ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a)
Občianskeho súdneho poriadku.

Preto súd o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu
trov konania.O trovách štátu, súdnom poplatku, súd rozhodne samostatným uznesením (§ 151 ods. 1 OSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e, a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia jeho

písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné:

· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a
datované,

· označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí
odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží

potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku skutočnosti alebo dôkazy, ktoré

neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo
veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak:

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 OSP.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov.