Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Monika Jusková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16C/410/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112240489
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8112240489.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Monikou Juskovou v právnej veci žalobcu: Pohotovosť, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: W. Y. - Q. W. W., Ž. K.Q. XX,
XXX XX O., v konaniach o náhradu škody a nemajetkovej ujmy pôvodne vedených R. W. Z. pod sp.
zn. XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/
XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX takto
r o z h o d o l :
žaloby žalobcu vo veciach, ktoré boli pôvodne R. W. Z. vedené pod sp. zn. XXC XXX/XXXX, XXC XXX/
XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC
XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, z a m i e t a,
náhradu trov konania žalovanému n e p r i z n á v a,
žalobu žalobcu vo veci, ktorá bola pôvodne R. W. Z. vedená pod sp. zn. XXC XXX/XXXX v y l u č u
j e na samostatné konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa žalobnými návrhmi R. W. Z. doručenými 27.9.2012 domáhal toho, aby súd uložil žalovanému
zaplatiť mu náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy kvantifikujúc ju diferencovane, nárok na
priznanie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy odôvodňujúc však zhodne oneskoreným rozhodnutím
súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie žalobcu ako oprávneného voči povinným.
V konaní pôvodne vedenom R. W. Z. pod sp. zn. XXC XXX/XXXX poukazoval na oneskorenie v
exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod číslom A. XXXX/XXXX proti povinnému Q. Č. žiadajúc
majetkovúškodu1246,27euraanemajetkovúujmu249,25eura,vkonanípôvodnevedenomnaR.W.Z.
pod sp. zn. XXC XXX/XXXX poukazoval na oneskorenie v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom
pod číslom A. XXXX/XXXX proti povinnej U. F. žiadajúc majetkovú škodu 125 Eur a nemajetkovú ujmu
1 336,90 eura, v konaní pôvodne vedenom na R. W. Z. pod sp. zn. XXC XXX/XXXX poukazoval na
oneskorenie v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod číslom A. XXXX/XXXX proti povinnému
H. F. žiadajúc majetkovú škodu 125 Eur a nemajetkovú ujmu 744,98 eura, v konaní pôvodne vedenom
na R. W. Z. pod sp. zn. XXC XXX/XXXX poukazoval na oneskorenie v exekučnej veci vedenej súdnym
exekútorom pod číslom A. XXXXX/XXXX proti povinnej K. P. žiadajúc majetkovú škodu 1 192,08 eura
a nemajetkovú ujmu 238,42 eura, v konaní pôvodne vedenom na R. W. Z. pod sp. zn. XXC XXX/XXXX
poukazoval na oneskorenie v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod číslom A. XXXXX/XXXX
proti povinnej P. R. žiadajúc majetkovú škodu 830,64 eura a nemajetkovú ujmu 166,13 eura, v konaní
pôvodne vedenom na R. W. Z. pod sp. zn. XXC XXX/XXXX poukazoval na oneskorenie v exekučnej
veci vedenej súdnym exekútorom pod číslom A. XXXX/XXXX proti povinnému X. I. žiadajúc majetkovú
škodu 125 Eur a nemajetkovú ujmu 1 187,54 eura, v konaní pôvodne vedenom na R. W. Z. pod sp. zn.XXC XXX/XXXX poukazoval na oneskorenie v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod číslom
A. XXXX/XXXX proti povinnej B. I. žiadajúc majetkovú škodu 125 Eur a nemajetkovú ujmu 1 347,96
eura, v konaní pôvodne vedenom na R. W. Z. pod sp. zn. XXC XXX/XXXX poukazoval na oneskorenie
v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod číslom A. XXXX/XXXX proti povinnej W. Q. žiadajúc
majetkovú škodu 568,51 eura a nemajetkovú ujmu 113,70 eura, v konaní pôvodne vedenom na R. W. Z.
pod sp. zn. XXC XXX/XXXX poukazoval na oneskorenie v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom
pod číslom A. XXXX/XXXX proti povinnej Q. Č. žiadajúc majetkovú škodu 125 Eur a nemajetkovú ujmu
1 003,14 eura, v konaní pôvodne vedenom na R. W. Z. pod sp. zn. XXC XXX/XXXX poukazoval na
oneskorenie v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod číslom A. XXXXX/XXXX proti povinnej
B. Q. žiadajúc majetkovú škodu 1 410,02 eura a nemajetkovú ujmu 282 Eur.
Uznesením sp. zn. XXC XXX/XXXX - X z 5.10.2012 R.S. W. Z. spojil na spoločné konanie veci vedené
pod sp. zn. XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC
XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX s tým, že konanie sa
bude ďalej viesť pod spoločnou sp. zn. XXC XXX/XXXX.
Uznesením sp. zn. XNcC XX/XXXX - XX z 19.10.2012 S. W. B. V. rozhodol tak, že sudcovia R. W. Z.É.
sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. XXC XXX/XXXX.
Z dôvodov, pre ktoré boli žaloby podané vyplýva, že škoda a nemajetková ujma mala žalobcovi byť
spôsobená nesprávnym úradným postupom R. W. Z., nakoľko súd nerozhodol o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia žiadosti. Podľa
žalobcu veci pritom nevykazovali prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala sa taká spolupráca
s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný
k posúdeniu a rozhodnutiu. Majetková škoda, ktorá žalobcovi vznikla predstavuje náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania
pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. V tomto období vynaložil na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému sumu 70 Eur,
na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 Eur, na administratívne spracovanie textov
urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontroloustavukonanianaexekučnomsúde15Eur.Čosatýkanáhradynemajetkovejujmyvpeniazoch,
poukázal žalobca na to, že márnym uplynutím času boli reálne ohrozené jeho legitímne očakávania
a došlo k vyvolaniu viacerých rizík. Náhrada nemajetkovej ujmy má kompenzovať vnútorné zásahy
do spoločnosti, ovplyvňovania podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu
legitímnych očakávaní, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich
konečné vymoženie pohľadávky.
Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že návrhy žalobcu sú nedôvodné a potrebné je ich zamietnuť. Pokiaľ
žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody s odkazom na zákon č. 514/2003 Z. z., predpoklady pre
náhradu škody nepreukázal. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky podmienky
súčasne, musí ísť o nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, musí vzniknúť škoda a
medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou musí byť
príčinná súvislosť. Tieto predpoklady žalobca nepreukázal, nepreukázal taktiež predpoklady pre to, aby
mala mu byť priznaná nemajetková ujma. Žalovaný poukázal na povahu a predmet konaní, v ktorých
malo k tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej
činnosti žalobcu a povedomí, ktoré je okolo žalobcu, spojené s touto podnikateľskou činnosťou,
vytvorené. Žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne. Kvôli predmetom záujmu A. S.
súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť
žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľa na všetkých úrovniach štátnej moci.
Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky zneužívajúca slabé finančné a
právne vnímanie nízkopríjmových osôb. Jeho postupy nie sú v súlade s dobrými mravmi.
Čo sa týka žalobcom vyčíslenej škody a sumy náhrad nemajetkovej ujmy, žalovaný uviedol, že suma
náhrady majetkovej škody v každom zo žalobných návrhov vo výške 125 Eur je len sumou hypotetickou,
nezodpovedajúcou kritériám vzniku nároku na náhradu škody, nejde o skutočnú škodu, ktorá by
žalobcovi bola vznikla. Taktiež sumy žiadaných náhrad nemajetkovej ujmy žalobca vyčíslil vychádzajúc
z rozhodnutí Ú. W. W. Y., ktoré citoval. Úvaha žalobcu však nie je správna, pri rozhodovaní o výškenáhrady nemajetkovej ujmy je nevyhnutné zohľadniť špecifiká každej jednotlivej veci, aj to, o aký subjekt
ide pokiaľ tvrdí, že mu vznikla ujma, t. j. či ide o osobu fyzickú alebo právnickú. Žalovaný taktiež uviedol,
že tak u nárokov na náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy neexistuje príčinná súvislosť.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobnému návrhu taktiež uviedol, že pri každom z uplatnených nárokov, pri
ktorom došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.4.2009 alebo k rozhodnutiu
o návrhu na zmenu súdneho exekútora pred dňom 23.4.2009, alebo k zamietnutiu žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.4.2009 (t. j. 3 roky predo dňom, kedy boli žalovanému
doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku) vznáša námietku premlčania.
Žalobca k vyjadreniu žalovaného, ktoré mu bolo zaslané nezaujal žiadne stanovisko.
Na prejednanie veci nariadil súd pojednávanie na deň 10.6.2014. Žalovaný žiadal o ospravedlnenie
svojej neúčasti na pojednávaní s tým, aby súd rozhodol aj v jeho neprítomnosti; o ospravedlnenie
neúčasti na pojednávaní žiadal taktiež žalobca žiadajúc súčasne o odročenie pojednávania z dôvodu
kolízie pojednávaní. Požiadavka žalobcu o odročenie pojednávania nespĺňala náležitosti uvedené v
ustanovení § 119 ods. 2 O. s. p. tým, že neobsahovala deň, kedy sa mal žalobca o dôvode pre odročenie
pojednávania dozvedieť. Taktiež nebola ničím preukázaná, preto súd jeho požiadavke o odročenie
pojednávania nevyhovel a vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania a právneho zástupcu
žalobcu.
Súd vykonal dokazovanie listinami z exekučných spisov R. W. Z., pričom vo veci, ktorá bola pôvodne
R. W. Z. vedená pod sp. zn. XXC XXX/XXXX z exekučného spisu XXEr XXX/XXXX žalobcu ako
oprávneného proti povinnej U. F. zistil, že súdu bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok, doručená
31.8.2009. Pred rozhodnutím o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia súd realizoval
úkony, účelom ktorých bolo zistenie relevantnosti exekučného titulu. Z uvedeného dôvodu 2.11.2009
vyzval oprávneného na predloženie dokladov. Oprávnený nereagoval a dňa 21.6.2011 súd rozhodol o
zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, jeho rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
27.7.2011.
Vo veci, ktorá bola pôvodne R. W. Z. vedená pod sp. zn. XXC XXX/XXXX z exekučného spisu XXEr XXX/
XXXX žalobcu ako oprávneného proti povinnému H. F. zistil, že súdu bola žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský
rozsudok, doručená 16.7.2010. Pred rozhodnutím o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia
súd realizoval úkony, účelom ktorých bolo zistenie relevantnosti exekučného titulu. Z uvedeného
dôvodu vyzval oprávneného 16.8.2010 k predloženiu podkladov. Taktiež uvedeného dňa vyzval stály
rozhodcovský súd k tomu, aby mu bol zaslaný spis. Dňa 16.6.2011 súd žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, jeho rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
30.7.2011.
Vo veci, ktorá bola pôvodne R. W. Z. vedená pod sp. zn. XXC XXX/XXXX z exekučného spisu XXEr
XXX/XXXX žalobcu ako oprávneného proti povinnej K. P. zistil, že súdu bola žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský
rozsudok, doručená 29.11.2010. Pred rozhodnutím o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia
súd realizoval úkony, účelom ktorých bolo zistenie relevantnosti exekučného titulu. Z uvedeného dôvodu
dňa 3.12.2010 vyzval oprávneného k predloženiu listinných podkladov. Toho istého dňa vyzval stály
rozhodcovský súd taktiež o zaslanie listinných podkladov. Stály rozhodcovský súd súdom žiadané
podklady zaslal 20.12.2010. Súd vyzval oprávneného k predloženiu ďalších listín 25.1.2011. Toho istého
dňa vyzval povinnú k podaniu vysvetlenia, či peňažné prostriedky, ktoré jej boli poskytnuté ako úver
žiadala pre účely výkonu svojho povolania; po tom, ako sa oboznámil s podkladmi súd 31.3.2011 žiadosť
súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol; jeho rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 27.4.2011.
Vo veci, ktorá bola pôvodne R. W. Z. vedená pod sp. zn. XXC XXX/XXXX z exekučného spisu
XXEr XXXX/XXXX žalobcu ako oprávneného proti povinnej P. R. zistil, že súdu bola žiadosť súdneho
exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým bol
rozhodcovský rozsudok, doručená 29.11.2010. Pred rozhodnutím o žiadosti súdneho exekútora o
vydanie poverenia súd realizoval úkony, účelom ktorých bolo zistenie relevantnosti exekučného titulu. Z
uvedeného dôvodu preto dňa 13.12.2010 vyzval oprávneného aj stály rozhodcovský súd o predloženie
listinných dokladov a následne 8.7.2011 rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie
poverenia; jeho rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 1.9.2011.Vo veci, ktorá bola pôvodne R. W. Z. vedená pod sp. zn. XXC XXX/XXXX z exekučného spisu
XXEr XXX/XXXX žalobcu ako oprávneného proti povinnému X. I. zistil, že súdu bola žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým bol
rozhodcovský rozsudok, doručená 2.11.2009. Pred rozhodnutím o žiadosti súdneho exekútora o
vydanie poverenia súd realizoval úkony, účelom ktorých bolo zistenie relevantnosti exekučného titulu. Z
uvedeného dôvodu preto dňa 10.11.2009 vyzval oprávneného k predloženiu listinných podkladov. Dňa
3.1.2011 rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia v časti, pričom toto
jeho rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 1.2.2011 a dňa 25.3.2011 následne rozhodol o zastavení
exekúcie; rozhodnutie o zastavení exekúcie nadobudlo právoplatnosť 14.5.2011.
Vo veci, ktorá bola pôvodne R. W. Z. vedená pod sp. zn. XXC XXX/XXXX z exekučného spisu XXEr
XXX/XXXX žalobcu ako oprávneného proti povinnej B. I. zistil, že súdu bola žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský
rozsudok, doručená 28.8.2009. Pred rozhodnutím o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia
súd realizoval úkony, účelom ktorých bolo zistenie relevantnosti exekučného titulu. Z uvedeného dôvodu
preto dňa 2.11.2009 vyzval k predloženiu listinných podkladov oprávneného. Následne 21.6.2011
rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia tak, že túto žiadosť zamietol; predmetné
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 15.7.2011.
Vo veci, ktorá bola pôvodne R. W. Z. vedená pod sp. zn. XC XXX/XXXX z exekučného spisu XXEr XXX/
XXXX žalobcu ako oprávneného proti povinnej W. Q. zistil, že súdu bola žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský
rozsudok, doručená 4.4.2011. Pred rozhodnutím o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia
súd realizoval úkony, účelom ktorých bolo zistenie relevantnosti exekučného titulu. Z uvedeného
dôvodu preto dňa 15.4.2011 vyzval stály rozhodcovský súd k predloženiu listinných podkladov. Stály
rozhodcovský súd reagoval 4.5.2011. Následne súd 17.6.2011 rozhodol tak, že žiadosť súdneho
exekútora o vydanie poverenia zamietol; predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 13.10.2011.
Vo veci, ktorá bola pôvodne R. W. Z. vedená pod sp. zn. XXC XXX/XXXX z exekučného spisu XEr XXX/
XXXX žalobcu ako oprávneného proti povinnej Q. Č. zistil, že súdu bola žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský
rozsudok, doručená 31.8.2009. Pred rozhodnutím o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia
súd realizoval úkony, účelom ktorých bolo zistenie relevantnosti exekučného titulu. Z uvedeného dôvodu
preto dňa 18.9.2009 vyzval oprávneného aj exekútora k predloženiu listinných podkladov. Oprávnený
žiadal o predĺženie lehoty pre predloženie podkladov. Následne odpovedal 25.11.2009 a 3.12.2009.
Dňa 27.8.2010 súd rozhodol tak, že v časti zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
a dňa 30.9.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol v úplnosti, pričom toto jeho
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 29.12.2011.
Vo veci, ktorá bola pôvodne R. W. Z. vedená pod sp. zn. XXC XXX/XXXX z exekučného spisu XEr XXXX/
XXXX žalobcu ako oprávneného proti povinnej B. Q. zistil, že súdu bola žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský
rozsudok, doručená 9.12.2010. Pred rozhodnutím o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia
súd realizoval úkony, účelom ktorých bolo zistenie relevantnosti exekučného titulu. Z uvedeného dôvodu
preto vyzval stály rozhodcovský súd 20.12.2010 k predloženiu listinných podkladov. K predloženiu
listinných podkladov vyzval aj oprávneného, a to dňa 7.3.2011. Taktiež zisťoval účel poskytnutia úveru v
tom zmysle, či peňažné prostriedky poskytované ako úver boli povinnej poskytované za účelom výkonu
jej povolania. Následne súd 27.6.2011 o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia rozhodol tak,
že túto žiadosť zamietol; predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 29.7.2011.
Na základe zisteného skutkového stavu súd, vychádzajúc z právnej úpravy platnej v rozhodnom období,
uzatvára:
Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (v ďalšom aj len „zákon č. 514/2003“), štát zodpovedá za
podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem
tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa§4ods.1písm.a)zákonač.514/2003Z.z.,vovecináhradyškody,ktorábolaspôsobenáorgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovujeinak, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone
exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.
Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v znení účinnom do 31.12.2012, štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom
spôsobená škoda.
Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.
Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije
a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v
spoločenskom uplatnení.
Podľa § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami
uvedenými v § 7 a 8 je najmenej jedna tridsatina priemernej nominálne mesačnej mzdy zamestnanca
v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, a to za každý, aj začatý deň
pozbavenia osobnej slobody.
Podľa § 17 ods. 5 zákona č. 514/2003 Z. z., v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení
nároku na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.
Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
S účinnosťou od 1.1.2013 bol § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. zmenený tak, že znie: Pri
posudzovaní nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo zbytočných
prieťahov v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o
prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom
konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok
prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia A. W. V. Ľ. V., ktorým sa rozhodlo, že bolo
porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ú.
W.P. W. Y. o ústavnej sťažnosti, ktorým Ú. W. W. Y. konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov.
Zmena právnej úpravy realizovaná bola zákonom č. 412/2012 Z. z., pričom tento zákon prechodné
ustanovenia neobsahoval; nakoľko ide o ustanovenie s procesnoprávnym aspektom, súd nároky
uplatnené žalobcom posúdil v zmysle aktuálnej právnej úpravy, aj keď v čase, keď boli žalobné návrhy
podané, zákon č. 514/2003 Z. z. túto úpravu neobsahoval.
Žalobca žalobnými návrhmi uplatnil nárok na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle
zákona č. 514/2003 Z. z. argumentujúc nesprávnym úradným postupom R. W. Z. (zbytočnými prieťahmi,
nerozhodnutím v zákonom stanovenej lehote) v konkrétnych exekučných konaniach žalobcu akooprávneného voči povinným - dlžníkom z úverových zmlúv, ktoré s nimi uzavrel. Výšku majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy kvantifikoval ako následok toho, že exekučný súd - R. W. Z. nedodržal
zákonom stanovenú 15-dňovú lehotu, v ktorej mal buď vydať poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi, ktorý o poverenie žiadal alebo jeho žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť.
Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia, predpokladom toho, aby bolo možné v konaní
pred súdom rozhodovať o náhrade škody a nemajetkovej ujmy ako dôsledku nesprávneho úradného
postupu, pre nedodržanie zákonnej lehoty alebo prieťahy v konaní je podanie sťažnosti na prieťahy v
exekučnom konaní, resp. podanie žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaní (§ 62
a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z.), rozhodnutie o tom, že sa sudca dopustil disciplinárneho previnenia,
následkom ktorého sú prieťahy v súdnom konaní (§ 120 a nasl. zákona č. 385/2000 Z. z.), rozhodnutie
A. W. V. Ľ. V., z ktorého vyplýva, že porušené bolo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo rozhodnutie Ú. W. W. Y. o ústavnej sťažnosti konštatujúce porušenie práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov.
Žalobca v žalobách ani netvrdil, že disponuje rozhodnutím alebo konštatovaním kompetentného orgánu,
že v namietaných exekučných konaniach došlo k zbytočným prieťahom alebo že by niektorý sudca
rozhodujúci v exekučnej veci bol disciplinárne zodpovedný za prieťahy exekučných konaní. Žalobca
síce poukazoval na to, že v exekučných konaniach podával žiadosti s cieľom získať informácie o stave
exekučného konania, tieto jeho žiadosti nie sú však sťažnosťami, aké právna úprava predpokladá.
Pri absencii záväzného stanoviska, resp. rozhodnutia kompetentného orgánu o tom, že exekučný súd
spôsobil zbytočné prieťahy v konaní je možné konštatovať absenciu podstatného predpokladu pre
posúdenie relevantnosti žalobami uplatnených nárokov.
Aj pri neexistencii zmeny právnej úpravy, ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., účinnej od
1.1.2013, je potrebné uviesť, že nároky uplatnené žalobcom posúdené by boli ako nedôvodné.
Ako vyplýva z exekučných spisov, vo všetkých prípadoch žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie
na základe exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok, pričom povinným v exekučnom
konaní bol spotrebiteľ. Slovenská právna úprava poskytuje subjektom majúcim v záväzkových vzťahoch
postavenie spotrebiteľa zvýšenú ochranu. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné
podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Exekučný súd je v každom štádiu exekučného
konania povinný skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania
na plnenie, ktoré je právne nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom. Pri zistení neexistencie
podmienok materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu musí na tieto zistenia
procesne reagovať. Vo všetkých exekučných veciach, na ktoré žalobca poukazoval žalobnými návrhmi,
exekučným titulom bolo rozhodcovské rozhodnutie. Súd v exekučnom konaní rozhodujúci musel
vychádzať nielen z príslušných ustanovení Exekučného poriadku, ale aj zo zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní.
Podľa § 45 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok
uvedený v § 40 písm. a) a b),
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).
V exekučných konaniach, z ktorých žalobca vyvodzoval svoje nároky, exekučný súd postupoval v
súlade s citovanou právnou úpravou, preto po doručení žiadosti exekútora o vydanie poverenia žiadal
rozhodcovský súd o predloženie listín, posúdenie ktorých považoval za potrebné v záujme skúmania, či
sú splnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Táto povinnosť súdu akcentovaná
je aj v uznesení Ú. W. W. Y. W.. G.. H. Ú. XXX/XXXX-XX G. X.XX.XXXX.
Rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom s určitými špecifikami, na rozdiel od iných exekučných
titulov zákon oprávňuje, aby súdy v konaní o nútenom výkone rozhodcovského rozsudku toto konaniezastavili na návrh alebo aj bez návrhu ak rozhodcovské konanie nemalo vôbec prebehnúť, pretože
predmetom sporu bola vec, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, alebo predmetom
sporu bola vec už rozhodnutá, tiež vtedy, keď rozhodcovský rozsudok je v rozpore so zákonom alebo
je v rozpore s dobrými mravmi, alebo ním prisúdené plnenie je nemožné. Nie je podstatné, že nebola
podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku (uznesenie K. W. W. Y. W.. G.. XCdo XXX/XXXX
G. XX.X.XXXX).
Výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu, preto exekučný súd v exekučných
konaniach,naktoréžalobcapoukazoval,skúmalexekučnétitulyžalobcu,čímdĺžkaexekučnéhokonania
od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia do vydania samotného poverenia nebola
takej povahy, aby bolo možné usúdiť, že vydanie poverení v exekučných konaniach vykazovalo znaky
prieťahov konania. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na uznesenie Ú. W.Ú. W. Y. H.. Ú. XXX/
XXXX-XX zo 14.12.2012, kde Ú. W. W. Y. konštatoval, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má
nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Pojem „zbytočné prieťahy“ je pojmom autonómnym, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým
materiálne. Podľa Ú. W.P. W. Y. doba rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia v trvaní viac ako 13 mesiacov by vo všeobecnosti nebola ústavne udržateľnou, ale
pokiaľ sťažovateľ (sťažovateľom v konaní pred ústavným súdom bol samotný žalobca) podával žiadosti
o udelenie poverení na vykonanie exekúcie hromadne v rovnakom čase, zaťažil tým všeobecný súd
väčším počtom podaní, vzhľadom na čo musel počítať s určitým technicko-administratívnym zdržaním
na strane všeobecného súdu, ktoré spôsobilo, že o žiadostiach exekútora bolo rozhodnuté s určitým
časovým odstupom, čo je ústavne akceptovateľné.
Čo sa týka exekučných konaní, ktoré boli pôvodne R. W. Z. vedené pod sp. zn. XXEr XXX/XXXX,
XXEr XXX/XXXX, XXEr XXXX/XXXX, XXEr XXX/XXXX, XXEr XXX/XXXX a XEr XXXX/XXXX a boli
predmetom žalobných návrhov, o ktorých R.Ý. W. Z. pôvodne viedol konania pod sp. zn. XXC XXX/
XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX U. XXC XXX/XXXX,
nedošlo v rozhodovacom procese o udelenie poverenia súdneho exekútora k omeškaniu v rozsahu 13
mesiacov. V ostatných exekučných konaniach, ako vyplýva z listinných podkladov, dôkaz ktorými súd
vykonal bolo nevyhnutné realizovať rozsiahly proces, za účelom zisťovania relevantnosti exekučných
titulov, ktorým boli rozhodcovské rozsudky. Bol to samotný oprávnený, ktorý včasným nereagovaním
na požiadavku súdu alebo aj odmietavými reakciami podieľal sa na dlhšom rozhodovacom procese. Z
listinných dôkazov v exekučných spisoch XXEr XXX/XXXX, XEr XXX/XXXX vyplynulo, že R. W. Z. pred
úplnýmrozhodnutímopôvodnejžiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepovereniarozhodovalminimálne
v časti.
Čo sa týka kvantifikácie majetkovej škody, je potrebné uviesť, že žalobca mal za to, že je potrebné,
aby súd žalovanému uložil nahradiť mu skutočnú škodu, ku ktorej došlo v dôsledku zmenšenia jeho
majetku. Pokiaľ žalobca mal za to, že náklady, ktoré vo vzťahu ku konkrétnym exekučným veciam vyčíslil
mu vznikli, súd mal jeho tvrdenia za nie relevantné. Informačné systémy, na ktoré žalobca poukazoval
vzhľadom na svoj predmet činnosti musí udržiavať tak či tak a náklady, ktoré vyčíslil, nemohli byť priamo
spôsobené tvrdeným oneskoreným konaním exekučného súdu. Žiadna príčinná súvislosť z tvrdení
žalobcu nevyplynula. Okrem toho, ak žalobca realizuje podnikateľskú činnosť spojenú so značným
rizikom, na čo sám poukázal, musí si byť vedomý, že pri jeho podnikateľskej činnosti vzniknú riziká s
dôsledkamizrizíkvyplývajúcimi.Uvedenésatýkanielenžalobcomtvrdenejvzniknutejmajetkovejškody,
ale aj nemajetkovej ujmy, ktorú požadoval.
Čo sa týka žalovaným vznesenej námietky premlčania, ktorá sa mala týkať nárokov, pri ktorých došlo
k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.4.2009, je potrebné
uviesť, že tieto časové súvislosti sa netýkali posudzovaných vecí, a preto súd sa vznesenou námietkou
premlčania nezaoberal.
Z dôvodov, ktoré súd uviedol, žalobné návrhy žalobcu ako nedôvodné zamietol.
Vec, ktorá bola pôvodne R. W. Z. vedená pod sp. zn. XXC XXX/XXXX vylúčil na samostatné konanie
z dôvodu, že nedisponoval exekučným spisom, z ktorého by bolo možné zistiť relevantnosť tvrdení
žalobcu.O trovách konania rozhodol súd podľa zásady úspechu vo veci, ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p.
Žalobca bol v konaniach neúspešný, nemá právo na náhradu trov s konaním mu vzniknutých. Úspešný
žalovaný trovy nežiadal, ich náhradu si v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 O. s. p. neuplatnil, preto mu
súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku s výnimkou výroku, ktorým súd rozhodol o vylúčení označených vecí na
samostatné konania možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ustanovenia § 205 ods. 2, 3 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Proti výroku, ktorým súd rozhodol o vylúčení označenej veci na samostatné konanie odvolanie
prípustným nie je.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.