Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. máj 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/122/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113213394
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113213394.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci navrhovateľky: Š. S., nar.

XX.XX.XXXX, N., S. N. XX, zastúpenej JUDr. Vladimírom Babinom, advokátom so sídlom v Prešove,
Hlavná 29 proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., IČO: 31690904, Košice, Garbiarska 2,
zast. Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan, s.r.o., o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

z a m i e t a návrh na prerušenie konania zo dňa 15.1.2014,

zrušuje rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach, Alžbetina č. 41, vydaný dňa 19.1.2012 pod sp.zn. 2C
2730/2012,

odkladá vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41 pod sp.zn.
2730/2012 zo dňa 19.1.2012 do právoplatného rozhodnutia v tejto právnej veci,

o trovách konania r o z h o d n e v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 9.5.2013 sa domáhala zrušenia rozhodcovského
rozsudku Arbitrážneho súdu Košice pod sp. zn. 2C 2730/2012 zo dňa 19.1.2012 ako aj odkladu jeho
vykonateľnosti s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky dojednanej vo všeobecných poistných

podmienkach.
Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 25.5.2009 uzatvorila ako poistená poistnú zmluvu s
odporcom ako poistiteľom. V zmluvnom vzťahu vystupovala ako spotrebiteľ. Zo strany odporcu bolo
navrhovateľke doručené oznámenie zo dňa 10.10.2011 o ukončení zmluvného poistného vzťahu ku
dňu 26.11.2011. V oznámení o ukončení zmluvného vzťahu bola navrhovateľke určená povinnosť
zaplatiť dlžné poistné vo výške 35,58 eur, ktorú povinnosť v určenej lehote splnila. Až dňa 15.4.2013 bol
navrhovateľke zo strany Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina č, 41 doručený Rozhodcovský rozsudok

vydaný rozhodcovským súdom dňa 19.1.2012. Dovtedy o existencii pohľadávky odporca navrhovateľku
žiadnym spôsobom neinformoval. Odporca v podanej veci rozhodcovskému súdu uviedol, že právomoc
rozhodcovského súdu zakladá nárok uvedený v rozhodcovskej doložke uvedenej v časti XV.
predložených poistných podmienok. Odporca si návrhom na začatie konania pred rozhodcovským
súdom uplatnil nárok na sumu 146,86 eur titulom "osobitnej pohľadávky voči navrhovateľke, ktorá
zodpovedá nákladom poisťovne vynaloženým na uzavretie poistenia". Poukázala nato, že odporca si
mal možnosť uplatniť nárok na údajnú pohľadávku už v čase uzavretia zmluvy o poistení 25.5.2009. A

rovnako mal možnosť údajnú dlžnú sumu si uplatniť 10.10.2011 v riadnom vyúčtovaní. Administratívne
náklady odporcu, ako dodávateľa služby nemôžu byť na ťarchu navrhovateľky - ako spotrebiteľky.
Navrhovateľka ďalej nemala možnosť riadne sa vyjadriť v konaní pred rozhodcovským súdom, na
základe rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu mala len 5 dňovú lehotu odo dňa doručeniarozsudku. Nebolo nemožné očakávať od navrhovateľky, aby sa sama dokázala kvalifikovane brániť
a je málo pravdepodobné, že si v tak krátkej lehote dokáže zabezpečiť advokáta. Ako vyplynulo
z rozhodcovského rozsudku zo dňa 19.1.2012 rozhodca rozhodoval výlučne na základe listinných

dôkazov a ničím nepodložených tvrdení odporcu. Navrhovateľka namietala nedostatok právomoci
rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neplatnosti rozhodcovskej doložky a poukázala na to, že odporca
sa v rámci svojho podnikania uchýlil k nekalým obchodným praktikám a žiadala, aby súd odložil
vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.

Odporca sa k žalobe vyjadril opakovane uvádzal totožné argumenty, ale najmä poukázal na
to, že tvrdenia navrhovateľky o neplatnosti rozhodcovskej doložky sú nepravdivé. Rozhodcovská
doložka bola medzi navrhovateľkou a odporcom dojednaná individuálne, nie je preto neprijateľnou
podmienkou v spotrebiteľskej zmluve a je teda platná. Rozhodcovská doložka bola uzavretá v rámci
poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom dňa 25.5. 2009,
ktorej súčasťou sú všeobecné poistné podmienky odporcu zo dňa 1.1.2009 osobne a vlastnoručne

podpísané navrhovateľkou na konci tlačiva všeobecných poistných podmienok oddelene od ostatného
textu všeobecných poistných podmienok kde sa nachádzajú tzv. osobitné zmluvné dojednania č.
02/2008 v poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX. Poukázal na ods. 9 XV. časti Všeobecných poistných
podmienok, podľa ktorého mohol poistník dojednania článku XV. Všeobecných poistných podmienok
individuálne odmietnuť v lehote tridsiatich dní od podpisu poistnej zmluvy, bez toho, aby tým bol

dotknutý alebo akýmkoľvek spôsobom podmienený zvyšok poistného vzťahu. Zo znenia všeobecných
poistných podmienok, osobitných zmluvných dojednaní je úplne zrejmé, že v tomto prípade išlo
medzi účastníkmi o jednoznačne individuálne dojednania rozhodcovskej doložky, keďže navrhovateľka
podľa vlastnej vôle mohla a nemusela osobitne podpísať rozhodcovskú doložku uvedenú v osobitných
zmluvných dojednaniach. Odporca ďalej poukázal na to, že v dôsledku individuálneho dojednania

rozhodcovskej doložky, ktoré navrhovateľka v podanej žalobe, a teda v zákonom stanovenej lehote
nenamietala nemôže súd skúmať prípadnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán.
Navrhovateľkasúhlasilasoznenímrozhodcovskejdoložky,atedaajkebyrozhodcovskádoložkazaložila
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, nebol by súd oprávnený toto skúmať v
súlade s ustanovením § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovská doložka nebola v čase

jej uzatvárania neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože žiadnej zo zmluvných strán nedávala
neprimerané procesné výhody, ani na úkor zo žiadnej zo zmluvných strán nevytvárala značnú procesnú
nerovnováhu. Navrhovateľka uviedla, že údajne nemala možnosť sa riadne vyjadriť v rozhodcovskom
konaní v lehote na podanie odporu k čomu odporca uviedol , že zákon o rozhodcovskom konaní
stanovuje povinnosť pre zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu vydať rokovací poriadok súdu.

Samotná skutočnosť, že procesné lehoty sú upravené v rokovacom poriadku rozhodcovského súdu
odlišneodobčianskehosúdnehoporiadku nezakladáichneprimeranosť,resp.rozporsdobrýmimravmi,
a už vôbec nie ich nezákonnosť rovnako lehotu na podanie odporu proti rozhodcovskému rozsudku
mal aj odporca, a preto v tomto smere neposkytoval žiadnemu z účastníkov výhodu (súd dodáva,
že argumentácia tohto typu logicky nie je využiteľná nakoľko z akého dôvodu, by odporca, ktorý bol

samotným navrhovateľom v rozhodcovskom konaní podával odpor ?) a teda ani nevytváral procesnú
nerovnováhu medzi nimi. Naviac poukázal nato, že konanie pred rozhodcovským súdom prebehlo v
súlade s rokovacím poriadkom rozhodcovského súdu, ktorý bol v súlade so zákonom o rozhodcovskom
konaní. V ďalšom vyjadril svoj nesúhlas s návrhom na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku
a navrhol žalobu zamietnuť.

Doplneným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.1.2014 odporca namietal poplatkovú
povinnosť navrhovateľky s argumentáciou, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku nespĺňa
podmienky ustanovené v ustanovení § 4 ods. 2 písm./ za zákona o súdnych poplatkoch. Navrhovateľka
v tomto konaní nie je v postavení spotrebiteľky. Namietol, že návrh je neurčitý a bezdôvodný nakoľko

samotný zákon výslovne taxatívne stanovuje dôvody, pre ktoré je možno rozhodcovský rozsudok zrušiť.
Podaná žaloba neodkazuje na konkrétne v zákone o rozhodcovskom konaní uvedené dôvody, z toho
pohľadu je neúplná absentujú v nej zákonné náležitosti. V ďalšom namietal zohľadnenie 19 odôvodnenia
smernice 93/13/EHS v posudzovanom prípade. Zvýšená ochrana spotrebiteľa bola do slovenského
právneho poriadku transponovaná novelou Občianskeho zákonníka č. 150/2004 Z.z. jej právnym

základom je smernica 19/13/EHS 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
tátobolazaťaženáhrubouprekladovouchyboupriprekladesmernicedoslovenskéhojazyka. Slovenské
znenie totiž nesprávnym prekladom smernice a nadväzujúc na to jej nesprávnou implementáciou medzi
takzvané neprijateľné podmienky takmer vylúčilo použitie rozhodcovského konania v spotrebiteľskýchzmluvách, preto aj z tohto dôvodu samotné dojednania rozhodcovskej doložky nemôže spôsobiť hrubý
nepomer v právach zmluvných strán, nakoľko ide o aplikáciu zákonom upravených pravidiel a to aj v
prípade rozhodcovského konania.

Podaním doručeným súdu dňa 17.1.2014 žiadal odporca prerušiť konanie podľa ustanovenia § 109
ods. 2 písmena c) O.s.p. a to z toho dôvodu, že Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením 6Cdo
1/2012 zo dňa 21.3.2012 rozhodol v procesnej forme odmietnutím dovolania a napriek tomu vyslovil
v odôvodnení uznesenia o odmietnutí dovolania závery meritórnej povahy nemajúce žiaden vzťah k

dôvodom odmietnutia dovolania, pričom podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ÚS
402/2008 zo dňa 1.4.2009 "ak sa Najvyšší súd v rámci dovolacieho konania meritórne vecou nezaoberal
a dovolanie odmietol. Potom ani nemohol meritórne formulovať závery nižších súdov" aj, keď v danom
prípade ide o nález týkajúci sa trestnej veci tieto sú aplikovateľné aj na postup Najvyššieho súdu pre
rozhodovanie vo veci sp. zn. 6Cdo 1/2012. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.
ÚS 382/2013 zo dňa 10.7.2003 Ústavný súd prijal na ďalšie konanie sťažnosť odporcu ktorou namieta

porušenie základného práva na súdnu ochranu toto uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21.3.2012. Vzhľadom na tieto okolnosti odporca mal za to, že sa zjavne
rieši otázka, ktorá môže mať význam pre toto súdne konanie a z dôvodu hospodárnosti konania navrhol,
aby súd konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku prerušil až do právoplatnosti skončenia konania
o uznesení Najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 1/2012 vedeného pred Ústavným súdom pod sp.zn. II. ÚS

382/2013.

Po preskúmaní veci súd má za to, že okolnosť, že odporca sa obrátil na Ústavný súd Slovenskej
republiky ústavnou sťažnosťou týkajúcou sa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Cdo 1/2012, nie sú dané podmienky pre prerušenie konania v predmetnej právnej veci. Nemožno

urobiť záver, že v konaní na Ústavnom súde Slovenskej republiky dôjde k zrušeniu vyššie uvedeného
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a naviac, že eventuálne zrušenie uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Ústavným súdom Slovenskej republiky, vo vzťahu, ku ktorému
týmto ústavným orgánom zatiaľ rozhodnuté nebolo, môže mať zásadný právny význam pre rozhodnutie
vo veci samej, teda pre záver o možnosti zrušenia rozhodcovského rozsudku v predmetnej veci. Za

týchto okolnosti nie sú naplnené pojmové znaky nutnosti prerušenia konania v zmysle § 109 ods. 2 písm.
c/ O.s.p. v predmetnej právnej veci.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom obchodného zástupcu
odporcu N. G., svedkyne S. G., listinnými dôkazmi a to návrhom, obsahom rozhodcovského spisu,

rozhodcovským rozsudkom sp.zn.2C 2730/2012, návrhom na uzatvorenie poistnej zmluvy, návrhom
na začatie konania doručeným Arbitrážnemu súdu v Košiciach, všeobecnými poistnými podmienkami,
oznámením o zániku poistenia, príručkou obchodnej služby, potvrdením o prijatí návrhu, upovedomením
o začatí konania pred rozhodcovským súdom, rokovacím poriadkom, rodičovským rozsudkom, kópiou
doručenky, potvrdením o osobnom podaní, vyjadrením odporcu, návrhom na uzatvorenie poistnej

zmluvy, dotazníkom o zdravotnom stave navrhovateľky, záznamom o požiadavkách a potreba klienta,
oznámením o výsledku prešetrenia sťažnosti proti postupom komisie pre posudzovanie podmienok
spotrebiteľských zmluvách, poverením na výber rozhodcovského súdu zo dňa 1.1.2009, poistnou
matematikou, teória a prax, požiadavkou doplňujúce vyjadrenie k odbornej otázke, vyjadrením k
odbornej otázke, návrhom na prerušenie konania, tlačovou informáciou, zo spisu tunajšieho súdu 12C

124/2003 na záznamov požiadavkách potrebách klienta, všeobecnými poistnými podmienkami, pričom
zistil tento skutkový stav veci:

Odporca uzatvoril s navrhovateľkou dňa 25.5.2009 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX , pričom k zániku
poistného vzťahu došlo dňa 26.11.2011, v dôsledku žiadosti poistenej. Zmluva zanikla s výsledkom

nedoplatku 35,58 eur.

Odporca návrhom na začatie konania o zaplatenie 146,89 eur a návrhom na splátkový kalendár zo
dňa 2.1.2012 podanom na Arbitrážnom súde Košice so sídlom na Alžbetinej ulici č. 41, uplatnil osobitnú
pohľadávku vo výške 146,89 eur s prísl., ktorá mala zodpovedať nákladom odporcu vynaložených na

uzavretie poistnej zmluvy, konkrétne v zmysle článku XVII. písm. 7a zodpovedajúcej výške odmeny za
sprostredkovanie poistnej zmluvy.RozsudkomrozhodcovskéhoArbitrážnehosúduvKošiciachpodsp.zn.2C2730/2012 zodňa19.1.2012
bola navrhovateľke uložená povinnosť zaplatiť sumu vo výške 146,89 eur a trovy rozhodcovského
konania vo výške 276,- eur, ktorý jej bol doručený dňa 15.4.2013.

Príslušnosť rozhodcovského súdu, podľa rozhodcovského súdu bola daná na základe rozhodcovskej
doložky uvedenej v časti XV. všeobecných poistných podmienok, ktorá vyžaduje od navrhovateľky, aby
všetky spory s odporcom riešila výlučne v rozhodcovskom konaní ako aj s poukazom na osobitné
zmluvné dojednania č. 1/2009 tvoriaceho súčasť všeobecných poistných podmienok obsahujúce

vyhlásenie účastníkov konania, že podpisom vyjadrujú svoju vôľu, že namiesto súdneho konania
z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti sa podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV.
časti všeobecných poistných podmienok s tým, že obe zmluvné strany toto dojednanie chápu ako
rozhodcovskú doložku.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že uzatvárala zmluvu s matkou svojho priateľa, ku ktorému

často chodievala, pričom táto ju často upozorňovala, že je potrebné myslieť na budúcnosť. Následne
na to, súhlasila s uzatvorením poistnej zmluvy. Pri uzatváraní zmluvy nebola informovaná, že súčasťou
poistnej zmluvy je uzatvorenie rozhodcovskej doložky, s odstupom času zistila, že predmetná poistná
zmluva je pre ňu nevýhodná, preto pristúpila k zrušeniu poistnej zmluvy, načo jej bolo odporcom
oznámené požadované doplatenie približne 30,- eur, ktoré uhradila a považovala vec za vybavenú.

V apríli roku 2013 jej bol doručený rozsudok arbitrážneho súdu, pričom jej nebola známa žiadna
pohľadávka odporcu voči jej osobe. Čo sa týka informácie z formuláru o požiadavkách a potrebách
klienta uviedla, že tento jej osobitne oboznámený nebol, zmluvu neuzatvárala s uvedeným obchodným
zástupcom v zmluve N. G.Í., ale s jeho matkou S. G..

N. G., ktorý bol vypočutý ako svedok uviedol, že pracoval pre žalovaného ako finančný agent od
roku 2005. Túto konkrétnu zmluvu, však uzatvárala fyzicky jeho matka S. G., s navrhovateľkou do
styku pri uzatváraní tejto zmluvy neprišiel. Odôvodnil to tým, že mama mu pomáhala s vypisovaním
množstva zmlúv. S. G.Á., ktorá taktiež vo veci bola vypočutá, vypovedala zhodne a poukázala na to, že
bola vedúcou obchodnej skupiny, navrhovateľku poznala osobne ako kamarátku svojho syna. Uviedla,

že klientov osobitne nepoučovali o existencií rozhodcovských doložiek vo všeobecných poistných
podmienkach. Uvádzala, že poisťovňa požadovala podpisy klientov v závere všeobecných poistných
podmienok na dvoch miestach, inak, by zmluva nebola prijatá do systému.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu

na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ
sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa citovaného paragrafu ods. 4, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia
spôsobujúceznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“), to neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne

dojednané.

Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z., rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré
účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.1)Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z., účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou
na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,

c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,

f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo

i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a)

Podľa§40ods.2zák.č.244/2002Z.z.,akpodáúčastníkrozhodcovskéhokonaniažalobunapríslušnom

súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na
návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z., ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40
písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo

vzájomnej žalobe.

Poistná zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou podľa
všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Zo zmluvy je zrejmé, že odporca ako poisťovateľ
konal v rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného registra.

Navrhovateľka sa podanou žalobou domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku, pričom tento návrh
bol podaný v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote, čo je zrejmé z toho, že rozhodcovský rozsudok jej
bol doručený dňa 15.4.2013 a žaloba bola podaná 9.5.2013

Vo veci ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve a návrh bol podaný navrhovateľkou
ako spotrebiteľkou.

Súdny dvor Európskej únie v prípade pod zn. C-464,39,4 z 20.1.2005 stanovil, že zmluvu je možné
považovať za spotrebiteľskú v prípade, ak zo skutkového stavu vyplýva, že spojenie medzi zmluvou za

účelomplneniasúkromnýchpotriebačinnosťou vrámcipovolaniačipodnikaniadomneléhospotrebiteľa
je len zanedbateľné a má len nepodstatnú úlohu v kontexte zmluvy.

Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané
opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred

predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to
aj predmetnej veci, pretože poistná zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive.

Vo veci ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve a návrh bol podaný navrhovateľkou ako
spotrebiteľkou a z uvedeného dôvodu je podľa § 4 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch oslobodená

od ich platenia pre predmetné konanie.

Vzhľadom na námietku odporcu súd poukazuje aj na stanovisko Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky sekcie legislatívy zo dňa 29.4.2010, z obsahu ktorého vyplýva, že v zmysle ust.§ 4 ods. 2písm. z) a) je od súdneho poplatku oslobodený aj spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva
podľa osobitného predpisu, v danom prípade napríklad podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. s tým,
že oslobodenie sa nevzťahuje len na prípady, kedy je spotrebiteľ v pozícií navrhovateľa, ale aj keď si

uplatňuje svoje práva v pozícií odporcu vrátane odporu proti platobnému rozkazu, rozkazu na plnenie a
uvedené oslobodenie sa vzťahuje aj na vykonávacie konanie vrátane oslobodenia poplatku za námietky
proti exekúcii a o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Podľa článku 6 ods. 1 smernice rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa článku 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok,

ktoré môžu byť považované za nekalé.

Podľa vnútroštátneho práva, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa v zmysle § 54
ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1

veta prvá Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje príkladmý, teda neuzavretý výpočet
neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu
dopĺňaný a precizovaný a v tomto výpočte s účinnosťou od 1.1.2008 je výslovne uvedená aj neprijateľná

podmienka požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s
dodávateľom boli výlučne riešené v rozhodcovskom konaní.

Len zo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladmom výpočte v čase uzatvorenia
zmluvy nenachádzala, nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej

rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nie je
neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve.

Súd vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a
cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom Slovenskej

republiky ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje smernica 93/13/EHS.

Podľa názoru súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky spotrebiteľskej zmluvy neprijateľnou
podmienkou, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je formulovaná vo všeobecných
poistných podmienkach, konkrétne v článku XV. a je súčasťou neprehľadného textu písaného malými
písmenami splývajúceho s ostatnými zmluvnými podmienkami uvedenými vo všeobecných poistných
podmienkach. Podľa uvedenej rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky poistenia
budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje poistenému

spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných
nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu a tým mu odoberá možnosť brániť svoje práva
pred všeobecným súdom. Z uvedeného dôvodu rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti
poukazuje na prílohu smernice ES/93/13 EHS uvedenú pod písm. q) bodu 1, v zmysle ktorého

neprijateľnou zmluvou podmienkou je podmienka, ktorá bráni spotrebiteľovi v uplatňovaní práva podať
žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory
výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzuje prístup k dôkazom alebo ukladá mu povinnosť dôkazného
bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa zmluvný vzťah riadi malo spočívať inej zmluvnej strane.

Podľa toho je teda neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok na
riešenie sporov akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy.Zmluvná podmienka, ktorou dodávateľ vopred stanoveným obsahom rozhodcovskej doložky uložil, že
všetky spory zo spotrebiteľskej zmluvy budú riešené nim zvoleným rozhodcom, je podľa názoru súdu
v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo

štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah, teória a prax navyše označujú za faktický nerovný,
nevyvážený a preto nemá žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým
mravom a je absolútne neplatnou.

Vo vzťahu rozhodcovských doložiek žalobcu sa zaoberal aj Ústavný súd v Českej republike III. ÚS

562/2012, v náleze zo dňa 24. 10. 2013, kde uviedol, v prejednávanej veci išlo o zmluvu, ktorá
mala spotrebiteľský charakter nakoľko v predmetnej zmluve na jednej strane vystupoval sťažovateľ v
postavení spotrebiteľa a na strane druhej v pozícii dodávateľa o subjekt v rámci svojej obchodnej
alebo podnikateľskej činnosti. Ústavný súd poukázal na to, že z týchto dôvodov je nutné na posúdenie
spornej rozhodcovskej doložky nahliadať z pohľadu práva na ochranu spotrebiteľa. V prejednávanej
právnej veci bol rozhodca vybraný zo zoznamu rozhodcovskej spoločnosti, pričom právna úprava

zákona o rozhodcovskom konaní jednoznačne preferuje požiadavku konkretizácie (individualizácie)
osoby rozhodcu.

Aj v tejto právnej veci podľa článku XV. Všeobecných poistných podmienok bodu 2, (Č. listu spisu
69 ) sa uvádza „pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom

špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, respektíve nezriadi stály rozhodcovský súd, bude
rozhodcovský súd vytvorený, podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými
na výkon rozhodcu zo strany poisťovne“ z obsahu dojednaní vyplýva, výber rozhodcovského súdu alebo
rozhodcov má v moci jedine odporca.

Z tohto pohľadu Ústavný súd Českej republiky poukázal na to, že rozhodcovská doložka dohodnutá
v tomto obdobnom znení naplňuje znaky neprimeraných podmienok, pretože vyvolávania nerovné
postavenie medzi účastníkmi konania a táto nerovnováha dosahuje značnú disproporčnú intenzitu, ktorá
je vo svojom dôsledku je spôsobila viesť k značnej procesnej nevýhode jedného z účastníkov konania,
v danej právnej veci v prípade navrhovateľky.

V ďalšom opätovne sa súd stotožnil s vyjadreným právnym záverom Ústavného súdu Českej republiky,
že pre platnosť dojednanej rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských zmluvách sa predpokladá najmä
transparentné a jednoznačné pravidlo pre určenie osoby rozhodcu. Táto podmienka nie je splnená,
pokiaľ je v predmetnej rozhodcovskej doložke určené, že všetky spory budú rozhodované rozhodcom,

ktorého určí práve odporca takéto znenie rozhodcovskej doložky nezaručuje procesné práva účastníkov
konania porovnateľné s konaním, ktoré by prebiehalo v prípade, kedy by sa spotrebiteľ v takom
dojednaniu nezaviazal.

Súdmalzato,žerozhodcovskádoložkanachádzajúcasavpoistnejzmluveuzatvorenejmedziodporcom

a navrhovateľkou ako spotrebiteľkou v časti všeobecných obchodných podmienok pod bodom XV.
nebola navrhovateľkou osobitne dojednaná, čo vyplýva aj z jej zaradenia do všeobecných obchodných
podmienok. A následne praktickým dôsledkom takéhoto ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako
je formulovaná v časti XV. spotrebiteľovi - navrhovateľke prakticky, bola odopretá možnosť brániť svoje
práva pred všeobecným súdom, čím reálne došlo k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi

zmluvnými stranami v prospech spotrebiteľa.

Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy spolu so všeobecnými poistnými podmienkami, obsahom ktorých je
aj takáto doložka reálne vopred vzdal práva na účinnú právnu ochranu a rozhodcovský rozsudok iba
formálne prebral argumenty žalujúcej strany a nevyporiadal sa s inštitútmi zameranými na ochranu

práv vyplývajúcich pre spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Na tomto fakte podľa názoru súdu nič
nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany ako pokračovanie predtlačeného
formulára poistných podmienok aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú
doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach. Naviac v konaní bolo preukázané, že osoba
uzatvárajúca poistnú zmluvu za odporcu nijakým spôsobom osobitne navrhovateľku neinformovala

práve o osobitných zmluvných dojednaniach č. 2/2008, ktoré jednoznačne vizuálne predstavujú len
pokračovanie všeobecných poistných podmienok a odlišnosť je akurát tým, že bol od navrhovateľky
požadovaný podpis 2 krát.Aj z rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 1.11.2011 pod sp. zn. II: ÚS 2164/2010
vyplýva, že z ústavno-právneho hľadiska je možné dojednanie v podobe rozhodcovskej doložky pripustiť
aj pre spotrebiteľské zmluvy iba za predpokladu, že podmienky ustanovenia rozhodcu a dohodnuté

podmienky procesného charakteru budú účastníkom konania garantovať rovnaké zaobchádzanie čo
vo vzťahu spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany t. j. spotrebiteľa, pričom
dohodnutá procesné pravidlá budú garantovať spravodlivý proces (ústnosť, priamosť konania, odvolacia
inštancia, absencia iných prekážok pri uplatňovaní spotrebiteľovho práva).

Samotné podmienky rozhodcovského konania v zmysle rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu
určeného odporcom tieto podmienky ústavnosti podľa názoru súdu teda nespĺňajú.

Napriek tomu, že rokovací poriadok podľa § 16 zakotvuje právo odporcu na odpoveď na žalobu
avšak pokiaľ s výnimkou tzv. skráteného konania pokiaľ predmetom sporu je peňažná pohľadávka
nepresahujúca 66.500,- eur a to aj vo vzťahu k spotrebiteľom, kedy sa tento o začatí rozhodcovského

konania v takomto prípade dozvie až doručením rozhodcovského rozsudku.

Na druhej strane v zmysle ust. § 29b rokovacieho poriadku je spotrebiteľ v prípade nárokov vyplývajúcich
zo spotrebiteľskej zmluvy oprávnený domáhať sa ústneho prejednania veci, avšak vzhľadom na hranicu
tzv. skráteného konania je aplikácia uvedeného ustanovenia rokovacieho poriadku pre spotrebiteľa v

podstate vylúčená.

Okrem iného požiadavka ústneho prejednania podlieha poplatkovej povinnosti vrátane úhrady vecných
nákladov, ak by spotrebiteľ žiadal uskutočnenie ústneho prejednania v mieste svojho trvalého bydliska
mimo sídla rozhodcovského súdu.

Spotrebiteľovi sa v prípade podania odporu priznáva neprimerane krátka lehota 5 dní oproti 15-
dňovej lehote priznanej odporcovi na podanie odporu proti platobnému rozkazu v rámci súdneho
konania, pričom na odpor v rámci rozhodcovského konania sa prihliada iba za podmienky zaplatenia
požadovaného poplatku.

Na základe uvedeného je preto možné jednoznačne konštatovať, že rozhodcovské konanie v rámci
predmetného spotrebiteľského sporu nezaručuje porovnateľné procesné práva so súdnym konaním
a spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach vo vzťahu dodávateľ a spotrebiteľ v
neprospech spotrebiteľa ako slabšej procesnej strany.

Na základe uvedeného preto súd v zmysle ust. § 41 písm. c) predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil
a na návrh navrhovateľky v zmysle ust. § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. rozhodol aj o odložení jeho
vykonateľnosti a to až do právoplatnosti výroku o zrušení rozhodcovského rozsudku.

Na základe uvedeného preto súd v zmysle ust. § 41 písm. c) predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil
a na návrh navrhovateľky v zmysle ust. § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. rozhodol aj o odložení jeho
vykonateľnosti a to až do právoplatnosti výroku o zrušení rozhodcovského rozsudku.

O trovách konania bolo rozhodnuté v spore až v konečnom rozhodnutí vo veci samej, tu súd poukazuje

na vyjadrení právny záver Krajského súdu v Prešove v rozhodnutí č.k. 16 Co 191/2013 - 104 zo dňa
28.10.2013.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.