Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. december 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/190/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113221217
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8113221217.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobkyne : S. Q., nar.

XX.XX.XXXX, J., H. XXX, v konaní zastúpenej JUDr. Jozefom Karabašom , advokátom so sídlom v
Sabinove, Ružová 10, proti žalovanému : Rapid life životná poisťovňa a. s., Košice, Garbiarska 2, IČO:
31690904 o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

z a m i e t a návrh na prerušenie konania zo dňa 23.10 2013 ,

zrušuje rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, 040 01 Košice, IČO:
44325452, zo dňa 19.01.2012 pod spisovou značkou 3C 2096 /2012 ,

odkladá vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, 040 01
Košice zo dňa 19.01.2012 pod spisovou značkou 3C 2096/2012 do právoplatnosti rozsudku
vo veci samej,

žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania 172,21 eur na účet jej právneho zástupcu
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu dňa 17.07.2013 domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku

Arbitrážneho súdu Košice pod sp. zn. 3C 2096/2012 zo dňa 19.01.2012 ako aj odkladu jeho
vykonateľnosti s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky dojednanej vo všeobecných poistných
podmienkach.

Žalobkyňa poukázala nato, že považovala svoje povinnosti voči odporcovi vyplývajúce z poistnej zmluvy
za splnené, keďže ju o existencii iných pohľadávok žalovaný neinformoval. Až dňa 18.06.2013 bol
žalobkyni zo strany Arbitrážneho súdu Košice doručený rozhodcovský rozsudok zo dňa 19.01.2012,

v zmysle ktorého jej bola uložená povinnosť do piatich dní od doručenia z tohto rozhodcovského
rozsudku zaplatiť žalovanému peňažnú sumu vo výške 51,45 eur a trovy rozhodcovského konania
vo výške 276,- eur na účet žalovaného, alebo aby v tej istej lehote podala odpor na súde, ktorý tento
rozhodcovský rozsudok vydal. Uviedla, že o existencii pohľadávky žalovaného žalobkyňa žiadnym
spôsobom nebola informovaná a spolu s rozhodcovským rozsudkom jej bol doručený aj návrh na
začatie konania zo dňa 02.01.2012 a tiež upovedomenie o začatí konania pred rozhodcovským súdom
zo dňa 09.01.2012. Namietala, že nemala možnosť riadne sa vyjadriť v konaní pred rozhodcovským

súdom na základe rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu mala len päťdňovú lehotu odo dňa
doručenia rozsudku, kde nie je možné očakávať od žalobkyne, aby sa sama dokázala kvalifikovane
brániť a je málo pravdepodobné, aby si v krátkej lehote dokázala zabezpečiť advokáta. Rozhodca
rozhodoval výlučne na základe listinných dôkazov a ničím nepodložených tvrdení žalovaného (oúdajných nákladov vzniknutých v súvislosti s uzavretím poistnej zmluvy, ktoré nijako nešpecifikoval).
Mala za to, že jej bolo odňaté právo konať pred súdom, pričom práva žalobkyne sú zaručené v Ústave
Slovenskej republiky článok 6, ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v

občianskom súdnom poriadku, ktoré boli porušené tým, že Arbitrážny súd v Košiciach nevykonal žiadne
dokazovanie, nepredvolal žalobkyňou ako účastníka konania ani jej neoznámil termín rozhodovania
a neumožnil jej tak riadne si brániť svoje práva. Poukázala na ustanovenie článku 3, ods. 1 smernice
93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach vzniknutých na základe

zmluvy ku škode spotrebiteľa. Poukázala na ustanovenie § 53 ods. 4, písm. r/ zák. č. 40/1964 Zb.
občianskeho zákonníka a v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len Občianskeho zákonníka)
v zmysle, ktorého spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom - dodávateľom, nachádza znevýhodnenom
postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti. Súdy svojou judikatúrou
už ustálili, že rozhodcovské doložky spotrebiteľských zmluvách sú neplatné a to pre hrubý rozpor
s dobrými mravmi. Poukázala na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 24.02.2011,

sp.zn. 17CoE 47/2011 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 55/2011 -
19 a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky 60/2011- 13 ako aj iné ďalšie závery zverejnených
prerokovaní komisie na posudzovanie podmienok spotrebiteľských zmluvách na stránkach ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky. Namietala nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúcu
sa od neplatnosti rozhodcovskej doložky, nakoľko táto nebola dojednaná platne.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Písomne sa vyjadril k žalobe písomným podaním zo dňa 05.12.2013.
Namietal absenciu zákonných náležitostí žalobného návrhu, považoval návrh žalobkyňa za neúplný
z hľadiska ustanovenia § 79 O.s.p. Podľa neúplného a ešte aj na dôvažok nepravdivého opísania
rozhodujúcich skutočností a neurčitý z hľadiska zákona č. 244/2002 Z.z. § 40, ale najmä z hľadiska

§ 43 Zákona o rozhodcovskom konaní považoval najmä petit obsiahnutý v žalobnom návrhu. Neurčitý
výrok rozhodnutia súdu na základe neurčitého petitu, ktorý bol v dispozičnej sfére žalobkyne je spôsobilý
narušiť právne istoty žalovaného, pretože navodil stav právnej neistoty. Vzhľadom na prekluzívnu lehotu
danú v ustanovení § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. je neprípustné, aby zmena žaloby v časti
petitu bola súdom pripustená po uplynutí tejto lehoty z tohto titulu navrhol žalobu zamietnuť v plnom

rozsahu. Poukázal na to, že z podaného návrhu je možné len analýzou vyvodiť, že hlavným dôvodom
pre zrušenie rozhodcovského rozsudku má byť dôvod, podľa ustanovenia § 40 ods. 1 písme. c/
zákona o rozhodcovskom konaní t. j., že jeden z účastníkov popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.
Žalovaný okrem iného namietal, že predmetná vec nie je spotrebiteľským sporom, ale sporom o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, v ktorom primárne nejde o spor medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ale

vecné skúmanie postupu rozhodcovského súdu, čím nie je dané oslobodenie od súdnych poplatkov
v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. za/ zákona o súdnych poplatkoch. Namietal, že, ak bude súd
konať aj bez splnenia poplatkovej povinnosti žalobkyne, a teda bez splnenia všeobecných procesných
podmienok, dôjde tu flagrantne k porušeniu práv na spravodlivý proces. Čo sa týka poukazovania
žalobkyňou na všeobecný záver, že „rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné,

a to pre hrubý rozpor s dobrými mravmi", takýto paušalizovaný, ničím neodôvodnený záver nie je
aplikovateľný, podľa jeho názoru na všetky existujúce rozhodcovské doložky. Poukázal v súvislosti s
uvádzanou judikatúrou žalobkyňou, že jej tvrdenie, že „konštantná judikatúra“ posudzuje rozhodcovskú
doložku ako neprijateľnú podmienku pre rozpor s dobrými mravmi, pre takýto bezobsažný odkaz na
existujúcu, bez bližšej citácie, by nemal zaznieť v žiadnom odôvodnení súdneho rozhodnutia, nakoľko

zbavuje účastníkov konania možnosti overiť si, či sa v danom prípade skutočne jedná o ustálenú
judikatúru, prípadne, či táto judikatúra skutočne dopadá na posudzovaný prípad a či jej použitie
nebolo prekonané neskorším vývojom. V ďalšom žalovaný poukázal na celý rad aj číselne označených
rozhodnutí krajských súdov, Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky spolu so svojím výkladom, ako by súd mal správne vnímať a posúdiť tieto judikáty s tým,

aby dôsledne zvážil, či citovanie takzvanej judikatúry zo strany žalobkyne spĺňa povinnosť uloženú
v súvislosti s predpísaným obsahom žaloby - opísať pravdivo skutočnosti a navrhnúť dôkazy, ktoré
opodstatňujú ním tvrdením nárok, ktorý je predmetom konania. Žalovaný v ďalšom uviedol, že je
nepochybne zrejmé, že žalobkyňa svojím podpisom na konci všeobecných poistných podmienok dňa
24.04.2008 potvrdila len to, že si všeobecné poistné podmienky prečítala, následne obdržala jedno

vyhotovenie. Je to zrejmé z písomného prejavu jej vôle, pričom jej podpis pod všeobecnými poistnými
podmienkami túto listinu priestorovo uzatvára. K tomu uviedol : „Právny význam má nielen to, že sa
niekto na listine podpíše, ale aj toho, kde na listine podpis umiestnený. Podpisom sa právny úkon
završuje (podpisom sa listina o právnom úkone priestorovo uzatvárať). Preto ich podpis a v zásade krvije len text listiny, ktorý sa nachádza nad podpisom. Všetko, čo nasleduje za podpisom alebo čo sa na
listinu dodatočne dopíše a súčasne nepodpíše, nepredstavuje podľa názoru právnej vedy je relevantný
prejavvôlekonajúceho.“Zuvedenéhojasnevyplýva,žeprípadnétvrdenie,osobitnézmluvnédojednania

umiestnené pod podpisom žalobkyne, ktorým deklarovala prevzatie všeobecných poistných podmienok
a ktorým podpisom sa listina všeobecných poistných podmienok priestorovo uzatvorila, nemohli
byť a ani nikdy neboli súčasťou všeobecných poistných podmienok a žalovaného. Nikdy ani s nimi
nesplynuli (stačí si ich naozaj postih - nie opisovať nezmysly z takzvanej judikatúry). Z tohto uhla pohľadu
sú tvrdenia, že osobitné zmluvné dojednania sú: „súčasťou VPP“, „pokračovaním VPP“, „súčasťou

súvislého textu VPP“, iba obyčajným klamstvom a to s očividným úmyslom takto „takzvane preukázať ich
„individuálnu nedojednanosť a tým aj neprijateľnosť“, lebo sú „súčasťou štandardných podmienok, ktoré
im nemohol spotrebiteľ ovplyvniť“. Žalovaný pripravil formálnu a právnu dokumentáciu na uzatváranie
poistnej zmluvy, ako i písomné podchytenie prípadného individuálneho dojednania a s so žalobcom,
pričom tento komplet dokumentácie pozostával z materiálov a to formulár „návrh poistnej zmluvy“,
záznam o potrebách klienta, všeobecné poistné podmienky, osobitné zmluvné dojednanie, uvedené na

listine, kde poistník potvrdzovalo aj prevzatie VPP, pričom tieto boli okrem jednoznačného odlíšenia
samotnýmrázomgrafickynaprostozreteľneoddelenéodostatnýchVPP.Žalovanývďalšompoukázalna
to, že poisťovňou zmluvne dohodnutý sprostredkovateľ poistenia ešte pred uzatvorením poistnej zmluvy
bol povinný všestranne informovať potencionálneho klienta, a to s odbornou starostlivosťou o všetkých
súvislostiach týkajúcich sa poistnej zmluvy, všeobecných poistných podmienok (súčasť poistnej zmluvy)

a zákonných ustanovení, aby jeho informácie napĺňali dikciu zákona č. 340/2005 Z.z. t.j. informovať
klienta úplne, pravdivo, jasne a zrozumiteľne, pričom nesmel vynechať nijaké informácie o možných
sankciách v prípade porušenia zmluvy. Žalovaný žiadal, aby súd žalobu zamietol.

Podaním doručeným súdu dňa 24.10.2013 žiadal žalovaný prerušiť konanie podľa ustanovenia § 109

ods. 2 písmena c) O.s.p., a to z toho dôvodu, že Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn.
6 Cdo 1/2012 zo dňa 21.03.2012 rozhodol v procesnej forme odmietnutím dovolania a napriek tomu
vyslovil v odôvodnení uznesenia o odmietnutí dovolania, závery meritórnej povahy nemajúce žiaden
vzťah k dôvodom odmietnutia dovolania, pričom podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. I. ÚS 402/2008 zo dňa 01.04.2009, "ak sa najvyšší súd v rámci dovolacieho konania meritórne

vecou nezaoberal a dovolanie odmietol, potom ani nemohol meritórne formulovať závery nižších súdov",
aj keď v danom prípade ide o nález týkajúci sa trestnej veci, tieto sú aplikovateľné aj na postup
najvyššieho súdu pre rozhodovanie vo veci sp. zn. 6Cdo 1/2012. Žalovaný obdŕžal nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 499/2012 zo dňa 10.07.2013, ktorým ústavný súd konštatoval
porušenie základného práva žalovaného na spravodlivý proces, a to postupom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky v exekučnej veci vedenej pod spisovou značkou 2Cdo 5/2012. Pričom uznesenie
2Cdo 5/2012 je takmer totožné s rozhodnutím Najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo 1/2012, o ktoré žalobkyňa
opiera svoju argumentáciu v tomto konaní. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.
ÚS 382/2013 zo dňa 10.07.2003 na Ústavný súd prijal na ďalšie konanie sťažnosť žalovaného, ktorou
za namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu toto uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 6Cdo 1/2012 zo dňa 21.03.2012. Vzhľadom na tieto okolnosti žalovaný mal za to,
že sa zjavne rieši otázka, ktorá môže mať význam pre toto súdne konanie a z dôvodu hospodárnosti
konania navrhol, aby súd konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku prerušil až do právoplatnosti
skončenia konania o uznesení Najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo 1/2012 vedeného pred Ústavným súdom
pod sp.zn. II. ÚS 382/2013.

Po preskúmaní veci súd má za to, že okolnosť, že žalovaný sa obrátil na Ústavný súd Slovenskej
republiky ústavnou sťažnosťou týkajúcou sa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Cdo 1/2012, nie sú dané podmienky pre prerušenie konania v predmetnej právnej veci. Nemožno
urobiť záver, že v konaní na Ústavnom súde Slovenskej republiky dôjde k zrušeniu vyššie uvedeného

uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a naviac, že eventuálne zrušenie uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Ústavným súdom Slovenskej republiky, vo vzťahu, ku ktorému
týmto ústavným orgánom zatiaľ rozhodnuté nebolo, môže mať zásadný právny význam pre rozhodnutie
vo veci samej, teda pre záver o možnosti zrušenia rozhodcovského rozsudku v predmetnej veci. Za
týchto okolnosti nie sú naplnené pojmové znaky nutnosti prerušenia konania v zmysle § 109 ods. 2 písm.

c/ O.s.p. v predmetnej právnej veci.Súd vo veci vykonal dokazovanie, listinnými dôkazmi a to návrhom, obsahom rozhodcovského spisu
3C 2096/2012, poistnou zmluvou, všeobecnými poistnými podmienkami, vyjadrením žalovaného ako aj
ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:

Žalovaný uzatvoril so žalobkyňou dňa z 24.04.2008 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, pričom k zániku
poistného vzťahu došlo dňa 12.06.2008 na základe listu odporcu zo dňa 11.06.2008, ktorým bola
predmetná poistná zmluva zo strany žalovaného, na žiadosť žalobkyne zrušená.

Následne si žalobca návrhom na začatie konania o zaplatenie 51,45 eur a návrhom na splátkový
kalendár zo dňa 02.01.2012 podanom na Arbitrážnom súde Košice so sídlom na Alžbetinej ulici 41,
uplatnil osobitnú pohľadávku vo výške 51,45 eur s prísl., ktorá mala zodpovedať nákladom žalovaného
vynaložených na uzavretie poistnej zmluvy, konkrétne v zmysle článku XVII. písm. 7a zodpovedajúcej
výške odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy.

Rozsudkom rozhodcovského Arbitrážneho súdu v Košiciach pod sp. zn. 3C 2096/2012 zo dňa
19.01.2012 bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu vo výške 51,45 eur a trovy
rozhodcovského konania vo výške 276,- eur, ktorý jej bol doručený dňa 19.06.2013.

Príslušnosť rozhodcovského súdu, podľa rozhodcovského súdu bola daná na základe rozhodcovskej

doložky uvedenej v časti XV. Všeobecných poistných podmienok, ktorá vyžaduje od žalobkyne,
aby všetky spory so žalovaným riešila výlučne v rozhodcovskom konaní, ako aj s poukazom
na osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 tvoriaceho súčasť Všeobecných poistných podmienok
obsahujúce vyhlásenie účastníkov konania, že podpisom vyjadrujú svoju vôľu, že namiesto súdneho
konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti sa podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle

XV. časti všeobecných poistných podmienok s tým, že obe zmluvné strany toto dojednanie chápu ako
rozhodcovskú doložku.

Žalobkyňa vo svojom návrhu poukázala na nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa
od neplatnosti rozhodcovskej doložky, nakoľko rozhodcovská doložka nebola dojednaná platne.

Žalovaný okrem celého radu procesných námietok vo svojom vyjadrení namietal, že rozhodcovská
doložka bola dojednaná v článku XV. vo všeobecných obchodných podmienkach ako aj v osobitných
dojednaniach č. 01/2007, poukázal na to, že žalobkyňa mala možnosť spolu s podpisom poistnej
zmluvyavšeobecnýchpoistnýchpodmienokpodpísaťalebonepodpísaťosobitnézmluvnédojednaniač.

1/2007 obsahujúce rozhodcovskú doložku, čím by prijala alebo neprijala ustanovenie XV. Všeobecných
poistných podmienok a prijatím, či neprijatím rozhodcovskej doložky, by nebol ničím dotknutý ostatný
poistný vzťah medzi účastníkmi konania.

Podľa názoru žalovaného rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná a preto je platná a na

základe uvedených tvrdenie žalobkyne o jej neprijateľnosti považuje za nesprávne.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ

sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná vrámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa§ 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia
spôsobujúceznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“), to neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z., rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré
účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.

Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z., účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou
na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,

f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo

i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a)

Podľa§40ods.2zák.č.244/2002Z.z.,akpodáúčastníkrozhodcovskéhokonaniažalobunapríslušnom

súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na
návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z., ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40
písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo

vzájomnej žalobe.

Poistná zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou podľa
všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Zo zmluvy je zrejmé, že žalovaný ako poisťovateľ
konal v rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného registra a žalobkyňa je

spotrebiteľkou, keďže uzatvorila zmluvu ako fyzická osoba. Z predloženej poistnej zmluvy, rozhodnutia
rozhodcovského súdu ani z vyjadrení účastníkov nie je zrejmé, aby žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy
konala v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané

opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred
predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to
aj predmetnej veci, pretože poistná zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive.

Vo veci ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve a návrh bol podaný žalobkyňou ako

spotrebiteľkou a z uvedeného dôvodu je podľa § 4 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch oslobodený
od ich platenia pre predmetné konanie.

Vzhľadom na námietku žalovaného súd poukazuje aj na stanovisko Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky sekcie legislatívy zo dňa 29.04.2010, z obsahu ktorého vyplýva, že v zmysle ust.§

4 ods. 2 písm. z) a) je od súdneho poplatku oslobodený aj spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho
práva podľa osobitného predpisu, v danom prípade napríklad podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z.
s tým, že oslobodenie sa nevzťahuje len na prípady, kedy je spotrebiteľ v pozícií navrhovateľa, ale aj
keď si uplatňuje svoje práva v pozícií odporcu vrátane odporu proti platobnému rozkazu, rozkazu naplnenie a uvedené oslobodenie sa vzťahuje aj na vykonávacie konanie vrátane oslobodenia poplatku
za námietky proti exekúcii a o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku, pričom tento návrh bol
podaný v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote, čo je zrejmé z toho, že rozhodcovský rozsudok jej bol
doručený dňa 19.06.2013 a žaloba bola podaná 17.07.2013.

Podľa článku 6 ods. 1 smernice rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa článku 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok,

ktoré môžu byť považované za nekalé.

Podľa vnútroštátneho práva, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa v zmysle § 54
ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1

veta prvá Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje príkladmý, teda neuzavretý výpočet
neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu

dopĺňaný a precizovaný a v tomto výpočte s účinnosťou od 01.01.2008 je výslovne uvedená aj
neprijateľná podmienka požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby
spory s dodávateľom boli výlučne riešené v rozhodcovskom konaní.

Len zo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladmom výpočte v čase uzatvorenia

zmluvy nenachádzala, nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nie je
neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve.

Súd vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a

cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom Slovenskej
republiky ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje smernica 93/13/EHS.

Podľa názoru súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky spotrebiteľskej zmluvy neprijateľnou
podmienkou, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je formulovaná vo všeobecných
poistných podmienkach, konkrétne v článku XV. a je súčasťou neprehľadného textu písaného malými
písmenami splývajúceho s ostatnými zmluvnými podmienkami uvedenými vo všeobecných poistných
podmienkach. Podľa uvedenej rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky poistenia

budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje poistenému
spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných
nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu a tým mu odoberá možnosť brániť svoje práva
pred všeobecným súdom. Z uvedeného dôvodu rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti

poukazuje na prílohu smernice ES/93/13 EHS uvedenú pod písm. q) bodu 1, v zmysle ktorého
neprijateľnou zmluvou podmienkou je podmienka, ktorá bráni spotrebiteľovi v uplatňovaní práva podať
žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory
výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzuje prístup k dôkazom alebo ukladá mu povinnosť dôkazného
bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa zmluvný vzťah riadi malo spočívať inej zmluvnej strane.

Podľa toho je teda neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok na
riešenie sporov akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy.Zmluvná podmienka, ktorou dodávateľ vopred stanoveným obsahom rozhodcovskej doložky uložil, že
všetky spory zo spotrebiteľskej zmluvy budú riešené nim zvoleným rozhodcom, je podľa názoru súdu
v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo

štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah, teória a prax navyše označujú za faktický nerovný,
nevyvážený a preto nemá žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým
mravom a je absolútne neplatnou.

Vo vzťahu rozhodcovských doložiek žalobcu sa zaoberal aj Ústavný súd v Českej republike III.

ÚS 562/2012, v náleze zo dňa 24.10.2013, kde uviedol, v prejednávanej veci išlo o zmluvu, ktorá
mala spotrebiteľský charakter nakoľko v predmetnej zmluve na jednej strane vystupoval sťažovateľ v
postavení spotrebiteľa a na strane druhej v pozícii dodávateľa o subjekt v rámci svojej obchodnej
alebo podnikateľskej činnosti. Ústavný súd poukázal na to, že z týchto dôvodov je nutné na posúdenie
spornej rozhodcovskej doložky nahliadať z pohľadu práva na ochranu spotrebiteľa. V prejednávanej
právnej veci bol rozhodca vybraný zo zoznamu rozhodcovskej spoločnosti, pričom právna úprava

zákona o rozhodcovskom konaní jednoznačne preferuje požiadavku konkretizácie (individualizácie)
osoby rozhodcu.

Aj v tejto právnej veci podľa článku XV. Všeobecných poistných podmienok bodu 2, sa uvádza „pokiaľ
poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho

rozhodcovského súdu, respektíve nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený,
podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany
poisťovne“ z obsahu dojednaní vyplýva, výber rozhodcovského súdu alebo rozhodcov má v moci jedine
žalovaný.

Z tohto pohľadu Ústavný súd Českej republiky poukázal na to, že rozhodcovská doložka dohodnutá
v tomto obdobnom znení naplňuje znaky neprimeraných podmienok, pretože vyvolávania nerovné
postavenie medzi účastníkmi konania a táto nerovnováha dosahuje značnú disproporčnú intenzitu, ktorá
je vo svojom dôsledku je spôsobila viesť k značnej procesnej nevýhode jedného z účastníkov konania,
v danej právnej veci v prípade žalobkyňa .

V ďalšom opätovne sa súd stotožnil s vyjadreným právnym záverom Ústavného súdu Českej republiky,
že pre platnosť dojednanej rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských zmluvách sa predpokladá
najmä transparentné a jednoznačné pravidlo pre určenie osoby rozhodcu. Táto podmienka nie je
splnená, pokiaľ je v predmetnej rozhodcovskej doložke určené, že všetky spory budú rozhodované

rozhodcom, ktorého určí práve žalovaný takéto znenie rozhodcovskej doložky nezaručuje procesné
práva účastníkov konania porovnateľné s konaním, ktoré by prebiehalo v prípade, kedy by sa spotrebiteľ
v takom dojednaniu nezaviazal.

Súd mal zato, že rozhodcovská doložka nachádzajúce sa v poistnej zmluve uzatvorenej medzi a

žalovaným a žalobkyňou ako spotrebiteľkou v časti všeobecných obchodných podmienok pod bodom
XV. nebola žalobkyňou osobitne dojednaná, čo vyplýva aj z jej zaradenia do všeobecných obchodných
podmienok. A následne praktickým dôsledkom takéhoto ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako
je formulovaná v časti XV. spotrebiteľovi - žalobkyni prakticky, bola odopretá možnosť brániť svoje
práva pred všeobecným súdom, čím reálne došlo k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi

zmluvnými stranami v prospech spotrebiteľa.

Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy spolu so všeobecnými poistnými podmienkami, obsahom ktorých je
aj takáto doložka reálne vopred vzdal práva na účinnú právnu ochranu a rozhodcovský rozsudok iba
formálne prebral argumenty žalujúcej strany a nevyporiadal sa s inštitútmi zameranými na ochranu

práv vyplývajúcich pre spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Na tomto fakte podľa názoru súdu nič
nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany ako pokračovanie predtlačeného
formulára poistných podmienok aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú
doložku, teda doložku uvedené v poistných podmienkach.

Okrem iného dojednaná rozhodcovská doložka v článku XV. všeobecných poistných podmienok
spôsobovala nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne , keďže
ju nútila k rozhodcovskému konaniu, pričom rozhodcovský súd mohol vybrať len žalovaný bez možnosti
žalobkyne podieľať sa na jeho kreovaní.Aj z rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 01.11.2011 pod sp. zn. II: ÚS 2164/2010
vyplýva, že z ústavno-právneho hľadiska je možné dojednanie v podobe rozhodcovskej doložky pripustiť

aj pre spotrebiteľské zmluvy iba za predpokladu, že podmienky ustanovenia rozhodcu a dohodnuté
podmienky procesného charakteru budú účastníkom konania garantovať rovnaké zaobchádzanie čo
vo vzťahu spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany t.j. spotrebiteľa, pričom
dohodnutá procesné pravidlá budú garantovať spravodlivý proces (ústnosť, priamosť konania, odvolacia
inštancia, absencia iných prekážok pri uplatňovaní spotrebiteľovho práva).

Samotné podmienky rozhodcovského konania v zmysle rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu
určeného žalovaným tieto podmienky ústavnosti podľa názoru súdu teda nespĺňajú.

Napriek tomu, že rokovací poriadok podľa § 16 zakotvuje právo odporcu na odpoveď na žalobu
avšak pokiaľ s výnimkou tzv. skráteného konania pokiaľ predmetom sporu je peňažná pohľadávka

nepresahujúca 66.500,- eur a to aj vo vzťahu k spotrebiteľom, kedy sa tento o začatí rozhodcovského
konania v takomto prípade dozvie až doručením rozhodcovského rozsudku.

Na druhej strane v zmysle ust. § 29b rokovacieho poriadku je spotrebiteľ v prípade nárokov vyplývajúcich
zo spotrebiteľskej zmluvy oprávnený domáhať sa ústneho prejednania veci, avšak vzhľadom na hranicu

tzv. skráteného konania je aplikácia uvedeného ustanovenia rokovacieho poriadku pre spotrebiteľa v
podstate vylúčená.

Okrem iného požiadavka ústneho prejednania podlieha poplatkovej povinnosti vrátane úhrady vecných
nákladov, ak by spotrebiteľ žiadal uskutočnenie ústneho prejednania v mieste svojho trvalého bydliska

mimo sídla rozhodcovského súdu.

Spotrebiteľovi sa v prípade podania odporu priznáva neprimerane krátka lehota 5 dní oproti 15-
dňovej lehote priznanej odporcovi na podanie odporu proti platobnému rozkazu v rámci súdneho
konania, pričom na odpor v rámci rozhodcovského konania sa prihliada iba za podmienky zaplatenia

požadovaného poplatku.

Na základe uvedeného je preto možné jednoznačne konštatovať, že rozhodcovské konanie v rámci
predmetného spotrebiteľského sporu nezaručuje porovnateľné procesné práva so súdnym konaním
a spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach vo vzťahu dodávateľ a spotrebiteľ v

neprospech spotrebiteľa ako slabšej procesnej strany.

Na základe uvedeného preto súd v zmysle ust. § 41 písm. c) predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil
a na návrh žalobkyne v zmysle ust. § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. rozhodol aj o odložení jeho
vykonateľnosti a to až do právoplatnosti výroku o zrušení rozhodcovského rozsudku.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnej
žalobkyni bola priznaná náhrada trov konania.

Trovy žalobkyne pozostávajú z titulu trov právneho zastúpenia, keďže v konaní bola zastúpená

advokátom. Právny zástupca žalobkyne si vyúčtoval 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava
zastúpenia, účasť na pojednávaní dňa z 10.12.2013 ) - s odmenou 2 x á 60,07 eur za jeden úkon právnej
služby a s paušálnou náhradou režijných výdavkov 2F x á 7,81 eur, náhradu za hotové výdavky a
náhradu za stratu času podľa ustanovení § 15 až 17 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z.z. za použitie motorového vozidla KIA Sportage evidenčné č. I. XXX D., Sabinov

- Prešov a späť, 40 kilometrov pri spotrebe 5,7 l /100 km pri cene nafty 1,365 eur/ l dňa 10.12.2013, 40
km x 0,183 eur základná náhrada = 7,32 eua + 40 km x 5,71 : 100 x 1,365 eur = 3,11 eur. Náhrada za
stratu času 13,01 eur x polhodina x 2 = 26,02 eua, spolu 36,45 eur. Paušálna náhrada takzvaný režijný
paušál 2 x 7,81 eur spolu trovy právneho zastúpenia 172,21 eua.

Pretože žalobkyňa, ktorej súd priznal náhradu trov konania, bola v konaní právne zastúpená, platobným
miestom na poukázanie priznanej sumy na náhradu trov a to v celom rozsahu je v zmysle ust. § 149
ods.1 O.s.p. účet (adresa sídla) jej právneho zástupcu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.