Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 12, 2013

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 20C/287/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112223777
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Libuša Záthurecká

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2013:6112223777.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudkyňou JUDr. Libušou Záthureckou v právnej veci

navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v
konaní právne zastúpená Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grősslingova 4,
Bratislava, IČO: 36 864 421 proti odporcovi Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v konaniach vedených na Okresnom súde
Banská Bystrica sp. zn. 20C/287/2012, 20C/288/2012, 20C/289/2012, 20C/290/2012, 20C/291/2012,
20C/292/2012, 20C/293/2012, 20C/294/2012, 20C/295/2012, 20C/296/2012, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o

ústavnej sťažnosti pre porušenie práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na nestranný súd
z a m i e t a.

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a.

Náhrada trov konania sa odporcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podanými návrhmi domáha sa zaplatenia náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,
ktorá predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou
vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením
návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím a navrhovateľ vynaložil na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému sumu 70 Eur, na

udržiavanie a správu informačného systému 40 Eur a administráciu listín a komunikáciu s pôvodným
exekútorom 50 Eur, na administratívne spracovanie, telekomunikačné a poštovné 15 Eur spolu 175 Eur
a nemajetkovú ujmu si uplatňuje 55,32 Eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

Odporca navrhol návrhy zamietnuť v celom rozsahu.

Súd spojil na spoločné konania veci vedené pod. sp. zn. 20C/287/2012, 20C/288/2012, 20C/289/2012,
20C/290/2012, 20C/291/2012, 20C/292/2012, 20C/293/2012, 20C/294/2012, 20C/295/2012,
20C/296/2012, ktoré budú ďalej vedené pod sp. zn. 20C/287/2012, a to podľa § 112 ods. 1 OSP v
záujmy hospodárnosti konania s poukazom na obsahovú, skutkovú i právnu súvislosť ako aj totožnosť
účastníkov konania.Súdvovecivykonaldokazovanieoboznámenímsasnávrhomnavrhovateľa,rozhodnutímonámietkach,
výzvou pre navrhovateľa, doplnením návrhu na základe výzvy, vyjadrením odporcu, žiadosťou o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, oznámením o výsledku predbežného prerokovania

nároku, sťažnosťou podanou na Ústavný súd SR, návrhom na zrušenie pojednávania a prerušenie
konania, exekučnými spismi.

Z návrhu navrhovateľa bolo zistené, že je slovenskou právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe
registrácie podnikateľskú činnosť v prevažujúcej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov.
Navrhovateľ v pozícii oprávneného v exekučných konaniach navrhol postupom podľa § 38 a nasledujúce

exekučného poriadku zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu, a to pre pohľadávky, ktoré
vznikli neplnením záväzku zo zmlúv o úvere. Súdny exekútor predložil návrh navrhovateľa na vykonanie
exekúcie s exekučným titulom príslušnému súdu, v danom prípade Okresnému súdu Banská Bystrica
a požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcii. Exekučný súd žiadosť prijal na ďalšie konanie,
čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa žiadosťou a rozhodnúť o nej v zákonnom
ustanovenej dobe.

Súdny exekútor po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie postupoval podľa procesnej úpravy exekučného
poriadku § 44 ods. 1 EP a predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie s exekučným titulom
príslušnému súdu, pričom ho požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Navrhovateľ pre
obavy a právny a faktický osud pohľadávky nútene vymáhanej súdnym exekútorom spísal v roku 2009
podanie a postupom podľa § 44 ods. 8 EP podal návrh na zmenu súdneho exekútora a legitímne

očakával, že súd mu svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu v zákonnom predpokladanej kvalite a
že dôjde k reálnej zmene exekútora rozhodnutím súdu v zákonnom stanovenej lehote, čo sa nestalo.
Poukázal na právnu úpravu § 44 ods. 7 EP platného od 01. 09. 2005 a § 44 ods. 8 EP platného od 01. 12.
2006. Podľa týchto procesných pravidiel je založená zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť
o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu

exekútora.

Exekučný súd napriek tomu, že prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a
takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu
a rozhodnutiu nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnom stanovenej lehote a
navrhovateľ tvrdil, že v daných prípadoch neexistovala a ani neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala

exekučnému súdu postupovať nesústredene so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia
došlo až po veľmi dlhej dobe.

Navrhovateľ tvrdil, že nedisponuje rovnopisom exekučného titulu ani návrhom na vykonanie exekúcie,
ktorý by obsahoval dátum doručenia súdu a používa na označenie exekučnej veci všetky informácie,
ktoré má k dispozícii.

Postup exekučného súdu hodnotí navrhovateľ ako nesprávny v rozpore so zákonom, a to s § 44 ods. 7
EP a od 01. 12. 2006 s § 44 ods. 8 EP. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože
počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu
právnej neistoty, v ktorej sa navrhovateľ počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom
práva zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy SR (rozhodnutie ÚS SR I. ÚS 41/2002, III. ÚS 117/2002,

I. ÚS 13/2005).

Navrhovateľ uviedol, že sa dozvedel o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do
porušenia jeho práv a spôsobenej škody po doručení uznesenia exekučného súdu o zmene súdneho
exekútora a uplatňuje si náhradu majetkovej škody, ktorá mu vznikla a predstavuje náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou, a to 70 Eur na správu pohľadávky prostredníctvom

pracovných výkonov zamestnancov, 40 Eur na udržiavanie a správu informačného systému,
50 Eur na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným exekútorom, na administratívne spracovanie
textov, poštovné, telekomunikačné 15 Eur, čo je spolu 175 Eur v každej veci. Zároveň uviedol, žeuvedenásumabynezaťažilanavrhovateľa,akbyexekučnýsúdpostupovalsprávneadodržalzákonnom
stanovenú dobu.

Zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Mal za to, že samotné konštatovanie

porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnom stanovenej dobe
s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v
primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Nesprávny úradný postup je dôsledkom nesústrednej činnosti, a to takej intenzity,

ktorámázanásledokzbytočnéprieťahyspojenésozásahomdovýkonumajetkovýchprávnavrhovateľa.
Nesprávny úradný postup vystavil oprávnené záujmy navrhovateľa rizikám, a to nastalo riziko zániku
povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziko insolvencií povinného.
Zároveň poukázal na ďalšie dôvody na preukázanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, a to
neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobila ho reštituovať
vzniknutú situáciu, spôsobila a vyvolala u navrhovateľa pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti,

neistoty a nedôvery v právo a rovnosť spoločnosti, zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít
navrhovateľa, zánik už vytvorených podnikateľských plánov, hospodárska strata a neistota v plánovaní
ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

K nemajetkovej ujme uviedol, že pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z
doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je

spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 663,88 Eur. Zároveň
poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR, v ktorých boli priznané finančné zadosťučinenia a uplatnil
si za každý mesiac omeškania sumu 55,32 Eur (663,88 Eur za rok delene 12 mesiacov = 55,32 Eur).

Zároveň uviedol, že si splnil povinnosť a podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 písomnou žiadosťou
požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, na čo odporca nereagoval.

V jednotlivých konaniach navrhovateľ uvádzal, a to v konaní sp. zn. 20C/287/2012, že exekučný súd
bol nečinný 75 dní, a to vo veci povinného E. - EX 2692/2005, sp. zn. 20C/288/2012 proti
povinnému JY. - EX 445/2005 bol nečinný viac ako 639 dní, sp. zn. 20C/289/2012 proti povinnému D. U.
- EX 12074/2010 bol nečinný viac ako 128 dní, sp. zn. 20C/290/2012 proti povinnej W. U. - EX
286/2006 bol nečinný viac ako 116 dní, sp. zn. 20C/291/2012 proti povinnému D. D. - EX 53/2004 bol

nečinný viac ako 123 dní, sp. zn. 20C/292/2012 proti povinnému S. U. - EX 1220/2005 bol nečinný viac
ako 75 dní, sp. zn. 20C/293/2012 proti povinnej O. B. - EX 2413/2004 bol nečinný viac ako 72 dní, sp.
zn. 20c/294/2012 proti povinnej E. T. - EX 2988/2004 bol nečinný viac ako 72 dní, sp. zn. 20C/295/2012
proti povinnému E. T. - EX 3208/2003 bol nečinný viac ako 71 dní, sp. zn. 20C/296/2012 proti povinnému
D. D. - EX 390/2006 bol nečinný viac ako 136 dní.

Odporca sa vyjadril k návrhu navrhovateľa a navrhol návrh v plnom rozsahu zamietnuť.

Poukázal a vzniesol procesné námietky. Poukázal na zmätočnosť podania s tým, že sa v jednotlivých
návrhoch vyskytujú viaceré nedostatky napríklad v návrhoch, ktorých namieta nesprávny úradný postup
spočívajúci v rozhodnutí o poverení súdneho exekútora po 15-dňovej lehote sú zmätočne
označení povinní (uvedený odlišný dátum narodenia ako dátum narodenia v petite návrhu). Nie

sú uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní, chýbajú relevantné údaje ako dátumy
doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy sa navrhovateľ
dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Navrhovateľ nepredložil ani jeden relevantný dôkaz,
ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody,
nemajetkovej ujmy. Navrhovateľ označuje časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v

skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno má znášať
sám. Tvrdenie navrhovateľa, že nemá vedomosť o spisových značkách sa nezakladá na pravde,
pretože v návrhoch, kde je namietaný nesprávny úradný postup je rozhodnutie o návrhu na zmenu
súdneho exekútora sám navrhovateľ uvádza, že mu boli doručené uznesenia exekučného súdu o
zmene súdneho exekútora. Zároveň neoznačenie spisových značiek exekučných konaní bolo jednýmz dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosti navrhovateľa na porušenie jeho ústavných
práv, a to nečinnosťou exekučného súdu, napríklad (II.ÚS 211/2012, IV.ÚS 366/2012 a IV.ÚS 374/2012).
Zároveňodporcauviedol,ženiejejasnýanititulnárokunanáhraduškody.Navrholaplikáciuustanovenia

§ 43 ods. 1 OSP. Navrhovateľ namieta nezákonné konanie v podobe nerozhodnutia o návrhu na
zmenu súdneho exekútora v zákonnom stanovenej lehote, ale aj nesprávny úradný postup v podobe
prieťahov. Uvádza aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, čo by sa mohlo vysvetliť
ako namietanie nezákonného rozhodnutia. Z takto formulovaných návrhov nie je jednoznačne jasné, na
základe akého titulu si navrhovateľ uplatňuje škodu, keďže v návrhoch sa tituly prelínajú a navrhovateľ

jednoznačne neuvádza, z ktorého titulu si uplatňuje svoj nárok. Prejavuje sa to najmä v návrhoch, kde
namietaným je nesprávny úradný postup, a to rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
po 15-dňovej lehote. Navrhovateľ čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní uvádza kroky, ktoré
podnikol na ich odstránenie iba v návrhoch, kde namieta nesprávny úradný postup, a to zamietnutie
žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej lehote. Formu žiadosti o informáciu o stave konania nie je
možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by zabránil tvrdeným prieťahom a viedol k ich účinnému

odstráneniu.Navrhovateľneuviedol,atoanipovyžiadanejsúčinnostivrámcipredbežnéhoprerokovania
nároku, či využil možnosť podania sťažnosti na prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného
súdu alebo podania ústavnej sťažnosti. Podávanie žiadosti o informáciu nie je možné považovať za
aktívny postoj navrhovateľa na účinné odstránenie prieťahov. Judikatúra Ústavného súdu SR III.ÚS
69/2011 poukazuje, že sťažovateľ má postupovať v zmysle zásady, každý nech si stráži svoje právo. To,

že tak navrhovateľ nekonal je možné pripísať iba jemu. Odporca mal za to, že všeobecný súd v konaní
o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda
súdu alebo Ústavný súd SR.

Odporcapoukázal,ženavrhovateľdoručovalprvéžiadostiopredbežnéprerokovanienárokunanáhradu
škody dňa 23. 04. 2012 a už dňa 27. 09. 2012 doručoval návrhy vo veci a nepodal ich po uplynutí šesť

mesačnej lehoty, ale skôr s poukazom na § 15 ods. 1 a § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Zb.
Mal za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Zároveň poukázal, že navrhovateľ neposkytol
žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a zmaril akúkoľvek možnosť predbežne
prerokovať jeho nárok a preto odporca nepovažoval nárok navrhovateľa za predbežne prerokovaný.

Podmienky úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody je nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny

úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť a všetky tri podmienky musia byť splnené súčasne.

K nesprávnemu úradnému postupu, a to nerozhodnutiu o návrhu na zmenu súdneho exekútora v
zákonnomstanovenejlehotepoukázalana§44ods.9Exekučnéhoporiadku.Pripustila,ževjednotlivých
prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť po uplynutí 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu najmä v
prípadoch, ak pôvodný súdny exekútor neposkytol súdu plnú súčinnosť a v takých prípadoch nemohol

objektívne súdu dodržať zákonnú 30-dňovú lehotu tak, aby v tejto lehote rozhodol aj o trovách exekúcie
pôvodného súdneho exekútora a súčasne postúpil spis novému súdnemu exekútorovi. V prípade, že súd
nekonal navrhovateľovi nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy a ak ho nevyužil zanedbal svoju
všeobecnú preventívnu povinnosť podľa § 415 OZ (rozhodnutie Ústavného súdu SR I.ÚS 16/2002). I
vzhľadom na povahu úkonu - rozhodnutie o zmene súdneho exekútora zákonnom stanovenú lehotu,

nečinnosť navrhovateľa a nevyhnutnosť vykonať i iné úkony nie je možné nerozhodnutie o návrhu na
zmenusúdnehoexekútorapovažovaťzazbytočnéprieťahyatedazanesprávnyúradnýpostup.Zároveň
pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene,
to znamená, že v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody.

K rozhodnutiu o poverení exekútora po uplynutí 15-dňovej lehoty odporca uviedol, že prax ukázala, že

lehota na poverenie je výraznou prekážkou, aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie ak
je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok najmä v prípadoch podľa § 45 ods. 1 písm. c/ zákona
č. 224/2002 Zb. Prejavilo sa to vo veľkom počte nezákonných exekúcii a zbytočnom vzniku trov
exekučného konania (rozsudok súdneho dvora EÚ Astur Com 40/2008). Uvedený rozsudok nevylučuje
posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. Unáhlené konanie zo strany súdov by mohlo

viesť k nedostatočnému posúdeniu prípadu. Pokiaľ poukazuje navrhovateľ na ustanovenie § 44 ods. 2
Exekučného poriadku účinného od 01. 06. 2011 z ustanovení jednoznačne vyplýva, že 15-dňoválehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule a teda
akýkoľvek nárok vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15-dňovej
lehote v exekučných konaniach začatých po 01. 06. 2011 nemá oporu v zákone. Ak bola

žiadosť o udelenie poverenia podaná na súd po 01. 06. 2011 nárok v tejto časti je neopodstatnený.

Pred dňom 01. 06. 2011 § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku tým, že sa do formulácie vložili
slová a rozhodnutie rozhodcovských súdov predstavovala len ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo
mylným interpretáciám daného ustanovenia. Argumentácia navrhovateľa je nefundovaná a nepravdivá
a § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku sa správne aplikoval na rozhodcovského rozsudky

aj pred dňom 01. 06. 2011 (rozhodnutie Ústavného súdu SR I.ÚS 16/2002). Z uvedeného vyplýva,
že samotné nedodržanie zákonnom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní a
skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu hlavne, keď sa
týkajú spotrebiteľských zmlúv.

Odporkyňa uviedla, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je
vylúčená, keďže pokiaľ navrhovateľ formuluje nesprávny úradný postup, a to zamietnutie žiadosti

o udelenie poverenia nemôže to byť nesprávny úradný postup pre účely zákona č. 514/2003 Zb.
Akýkoľvek postup súdu zahrňujúci napríklad právne posúdenie veci, záver o tom, že je oprávnený
preskúmavať exekučný titul, zistenie skutkového stavu a i ktorý nájde svoj bezprostredný výraz vo
vydanom rozhodnutí nemôže byť nesprávnym úradným postupom a nesprávnym úradným postupom
nemôže byť samotný spôsob rozhodnutia. Zároveň je zrejmé, že nemôže ísť ani o zodpovednosť za

škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, keďže nezákonnosť rozhodnutí musí byť konštatovaná
príslušným orgánom, ktorý právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v konaní
o opravnom prostriedku. Táto podmienka nie je v prípadoch zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie splnená. Lehota 15 dní v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku sa nevzťahuje
na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia, týka sa prípadu, keď súd

poverí exekútora vykonaním exekúcie, ak ho nepoverí 15-dňová lehota neplatí.

Navrhovateľ v konaniach nepreukázal, že podal sťažnosť na prieťahy alebo žiadosť o prešetrenie
vybavenia sťažnosti, nepreukázal, že existuje právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom
konaní alebo právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorý by konštatoval porušenie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Odporkyňa má za to, že nie je preukázaný nesprávny

úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov.

Odporca vzniesol námietku premlčania podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Zb. Navrhovateľ uvádza
v niektorých návrhoch, že k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť v období pred marcom 2009.
V prípade, ak mala navrhovateľovi vzniknúť škoda nesprávnym úradným postupom, ktorý spočíva v
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, a to po 15-dňovej lehote, lehota na uplatnenie tohto

nároku uplynula po troch rokoch od momentu uplynutia 15-dňovej lehoty. Vzniesla námietku premlčania
pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti u
udelenie poverenia pred dňom 23. 04. 2009, t. j. tri roky pred dňom, kedy boli doručené prvé žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku. V prípade, že mala škoda vzniknúť z dôvodu, že nedošlo k rozhodnutiu
o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote uplynula lehota po troch rokoch od momentu

uplynutia 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora a vznáša námietku
premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia
návrhu na zmenu súdneho exekútora pre dňom 23. 04. 2009, t. j. tri roky pred dňom, keď boli odporkyni
doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku.

V prípade vzniku škody nesprávnym úradným postupom, ktorý spočíva vo vydaní poverenia po uplynutí

15-dňovej lehoty vzniesol odporca námietku premlčania prikaždom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo
k uplynutiu 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23. 04. 2009, t. j.
tri roky pred dňom, kedy boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku.K materiálnej škode odporca uviedol, že podľa § 17 ods. 1 zákona navrhovateľ nepreukázal existenciu
škody a nároky, ktoré si uplatňuje sú hypotetické. Navrhovateľ neuvádza, či vecné náklady predstavujú
podľa § 17 skutočnú škodu alebo ušlý zisk a navrhovateľ by musel produkovať na preukázanie vzniku

škodydôkazyprikaždejindividuálnejpohľadávke.Čosatýkavyčíslenéhonárokuodporcajespoločnosť,
ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi a k tejto činnosti potrebuje a využíva informačný systém,
ktorý využíval nielen počas domnelých prieťahov ale aj pred týmto obdobím a po tomto období. Čo sa
týka udržiavania systému taktiež ide o činnosť, ktorú musí vykonávať na každodennej báze a preto ich
považujezaúčelové.Skutočnúškodujepotrebnédokázaťlistinamialeboskutočnosťami,ktorépreukážu

požadovaný nárok a od tejto povinnosti neodbremeňuje navrhovateľa množstvo podaných návrhov ani
ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní ani ochrana osobných údajov, či dôverných informácií.

Čo sa týka uplatnenej nemajetkovej ujmy v pomernej výške sumou 660 Eur alebo 663,88 Eur, kde
navrhovateľ poukazuje na viacero nálezov ÚS SR je potrebné uviesť, že poskytovanie zadosťučinenia
nie je automatické podlieha podrobnému skúmaniu zo strany súdu a pri rozhodovaní ústavný súd
vychádzal aj z významu sporu pre navrhovateľa. Prihliada aj na to, či sťažnosť predsedovi súdu viedla

k náprave a pokiaľ navrhovateľ tento prostriedok nevyužil je neprijateľné, aby sa priznávala náhrada
nemajetkovej ujmy podľa uvedených nálezov, keď predseda súdu nemal možnosť zjednať prípadnú
nápravu. Taktiež vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb je odlišný, poukázali na rozsudok NS
ČR 30Cdo/675/2011, kde odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu v súvislosti s prieťahmi
v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti zúčastňujú, lebo im nevzniká

ujma priamo. Navrhovateľ uvádza zánik podnikateľských aktivít a plánov ale bližšie ich nekonkretizuje.
Zároveň poukázala na ustanovenie § 3 ods. 1 OZ a potrebu prihliadnutia na dobré mravy.

Navrhovateľ v deň pojednávania odoslal, a to dňa 11. 11. 2013 o 16.50 h návrh na zrušenie pojednávania
spolu s návrhom na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej
sťažnosti pre porušenie práva na zákonného sudcu a na nestranný súd. Zároveň navrhovateľ predložil

sťažnosť adresovanú Ústavnému súdu SR zo dňa 10. 01. 2013.

Navrhovateľ doručil súdu dňa 12. 11. 2013 návrh na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu
objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu a navrhol, aby súd zrušil nariadené
pojednávanie, a to až do rozhodnutia o otázke nestrannosti a otázke zákonného sudcu a aby v
prejednávaní veci nepokračoval vzhľadom na podanú sťažnosť na Ústavný súd SR podľa článku 127

Ústavy SR. Zároveň navrhol prerušiť konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b/ a § 109 ods. 2
písm. c/ OSP z dôvodu, že ide o konanie, v ktorom sa rozhoduje o otázke, ktorú súd nie je v tomto konaní
oprávnený riešiť a rieši sa v ňom otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Navrhol teda
konanie prerušiť do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, predmetom
ktorej je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na nestranný súd

a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného
prejednávaním veci.

Súd konštatuje, že uvedený návrh a žiadosť na zrušenie pojednávania navrhovateľ doručil dňa 14.
11. 2013, poštou, e-mailom dňa 11. 11. 2013 o 16.50 h, napriek tomu, že termín pojednávania právny
zástupca navrhovateľa prevzal už dňa 06. 09. 2013 a sťažnosť na Ústavný súd bola napísaná dňa 10.

01. 2013 a teda navrhovateľ mal o tejto skutočnosti vedomosť dávno pred nariadením pojednávania vo
veci samej.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP súd konanie preruší ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v
tomto konaní oprávnený riešiť.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia môže konanie prerušiť ak

prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania z vyššie uvedených dôvodov zamietol. Mal za to, že vo
veci bolo právoplatne rozhodnuté o námietkach zaujatosti sudcov, ktoré je právoplatné, do rozhodnutia
súdu nebolo zrušené. Zároveň súd v súlade s nálezom Ústavného súdu SR I. ÚS 21/2000 v zmysle

ktorého nie je dôvodom na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP tá
skutočnosť, že prebieha konanie na ústavnom súde o porušení základných práv ohľadne námietky
zaujatosti sudcu, nakoľko meritórne rozhodnutie v konaní nebude závisieť od rozhodnutia ústavného
súdu a prerušenie konania by sa mohlo kvalifikovať ako porušenie práva na konanie a rozhodnutie bez
zbytočných prieťahov.

Súd potom podľa § 101 ods. 2 OSP konal a rozhodoval v neprítomnosti účastníkov konania, odporca
svoju neprítomnosť ospravedlnil, navrhovateľ napriek tomu, že podal návrh na prerušenie konania sa
pojednávania mal zúčastniť, keďže ide o procesné rozhodnutie, o ktorom súd rozhodne na pojednávaní.

Súd návrh navrhovateľa na zrušenie pojednávaní z dôvodov, že podal sťažnosť na Ústavný súd SR
posudzoval podľa § 119 ods. 1, 2 OSP v zmysle ktorého možno pojednávanie odročiť len z dôležitých
dôvodov. Zároveň ustanovenie uvádza, čo má obsahovať návrh na odročenie pojednávania. Súd mal

za to, že neexistuje dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania a navrhovateľ sa mal pojednávania
zúčastniť, keďže svoj návrh podal e-mailom v deň pojednávania a nebola mu oznámená skutočnosť, že
súd pojednávanie odročuje alebo ruší termín pojednávania.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci (ďalej len zákon) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,

ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona je orgánom konajúcim v mene štátu MS SR.

Podľa § 9 ods. 1 zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonnom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej

moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 15 ods. 1 nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné
vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie
nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a § 11.

Podľa § 19 ods. 1 zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena
právoplatnéhorozhodnutia,plynepremlčacialehotaododňadoručeniarozhodnutia.Lehotapodľaods.3
zákonného ustanovenia neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania
žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Predmetom spojených konaní boli nároky navrhovateľa, ktoré si uplatnil a ktoré súd oboznámil a na
základe pripojených exekučných spisov spísal úradný záznam:

1/ 20C/287/2012 - exekučné konanie 4Er/243/2005 proti povinnému E. J., žiadosť u udelenie poverenia
doručenásúdudňa10.11.2005,vydanépovereniedňa11.11.2005,doručenýnávrhnazmenusúdneho
exekútora dňa 02. 11. 2009, uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica o vyhlásení exekúcie za

neprípustnú, zastavené konanie, uznesenie o zamietnutí návrhu na zmenu súdneho exekútora zo dňa
11. 01. 2010 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 12Coe/121/2010 zo dňa 19.
05. 2010 právoplatné dňa 10. 09. 2010.2/ 20C/288/2012 - exekučné konanie 3Er/248/2005 proti povinnému D. M., žiadosť o udelenie poverenia
doručená súdu dňa 29. 03. 2005, poverenie vydané dňa 22. 04. 2005, návrh na zastavenie exekúcie zo
dňa 02. 11. 2007, uznesenie súdu, ktorým exekúciu vyhlásil za neprípustnú a konanie zastavil zo dňa

16. 04. 2009, odvolanie zo dňa 22. 05. 2009, rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica zo
dňa 11. 11. 2009, uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a
zastavené konanie zo dňa 19. 02. 2010 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica č. k.
14Coe/190/2010 zo dňa 17. 08. 2010 právoplatné dňa 24. 09. 2010.

3/20C/289/2012-exekučnékonanie3Er/1298/2004protipovinnémuD.U.,žiadosťoudeleniepoverenia

doručená súdu dňa 13. 10. 2004, poverenie vydané dňa 15. 10. 2004, návrh na zmenu exekútora
doručený dňa 02. 11. 2009, uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, ktorým vyhovel návrhu na
zmenu súdneho exekútora a poveril exekúciou súdneho exekútora zo dňa 05. 03. 2010, právoplatné
dňa 27. 05. 2010.

4/ 20C/290/2012 - exekučné konanie 1Er/710/2006 proti povinnej W. U., žiadosť o udelenie poverenia
doručená súdu dňa 27. 04. 2006, návrh na zmenu súdneho exekútora zo dňa 02. 09. 2010, uznesenie

Okresného súdu Banská Bystrica o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení, návrh na
zmenu súdneho exekútora zamietnutý v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica č. k.
16Coe/151/2011 právoplatné dňa 20. 05. 2011 po odvolaní a potvrdení ho odvolacím súdom.

5/ 20C/291/2012 - exekučné konanie 2Er/157/2004 proti povinnému D. D., žiadosť o udelenie poverenia
doručená súdu dňa 02. 03. 2004, návrh na zmenu súdneho exekútora zo dňa 27. 08. 2010, uznesenie

Okresného súdu Banská Bystrica o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavenie exekúcie zo dňa 28.
12. 2010, v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu č. k. 1Coe/279/2011 právoplatné dňa 14. 09. 2011.

6/ 20C/292/2012 - exekučné konanie 2Er/545/2005 proti povinnému S. U., žiadosť o udelenie poverenia
doručená súdu dňa 16. 05. 2005, návrh na zmenu súdneho exekútora doručený súdu dňa 02. 11. 2009,
uzneseniezodňa11.01.2010ozamietnutínávrhunazmenusúdnehoexekútora,zároveňbolaexekúcia

vyhlásená za neprípustnú a zastavená, v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica č. k.
12Coe/99/2010 zo dňa 06. 05. 2010, ktorý uvedené uznesenie potvrdil.

7/ 20C/293/2012 - exekučné konanie 2Er/784/2004 proti povinnej O. B., žiadosť o udelenie poverenia
doručená súdu dňa 15. 06. 2004, návrh na zmenu súdneho exekútora doručený dňa 28. 10. 2009,
uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekučné

konanie zastavil, návrh na zmenu súdneho exekútora zamietol, v spojení s uznesením Krajského súdu
Banská Bystrica č. k. 14Coe/98/2010, ktorý uznesenie potvrdil právoplatnosť nadobudlo dňa 09. 08.
2010.

8/ 20C/294/2012 - exekučné konanie 3Er/1047/2004 proti povinnej E. T., žiadosť o udelenie poverenia
doručená súdu dňa 02. 08. 2004, návrh na zmenu súdneho exekútora doručený dňa 28. 10. 2009,

doručený súdu dňa 02. 11. 2009, Okresný súd Banská Bystrica vyhlásil exekúciu za neprípustnú, v
spojenísuznesenímodvolaciehosúduč.k.17Coe/152/2010právoplatnosťnadobudlodňa26.08.2010,
exekučné konanie bolo zastavené uznesením zo dňa 21. 10. 2010, po odvolaní a potvrdený odvolacím
súdom právoplatne dňa 16. 03. 2011.

9/ 20C/295/2012 - exekučné konanie 3Er/50/2004 proti povinnému E. T., žiadosť o udelenie poverenia

doručená súdu dňa 26. 01. 2004, návrh na zmenu súdneho exekútora doručený dňa 02. 11. 2009,
uznesením zo dňa 07. 01. 2010 návrh na zmenu exekútora zamietnutý a potvrdené odvolacím súdom
v konaní č. k. 14Coe/145/2010 právoplatné dňa 19. 08. 2010.

10/20C/296/2012-exekučnékonanie1Er/842/2006protipovinnémuD.D.,žiadosťoudeleniepoverenia
doručená súdu dňa 01. 06. 2006, vydané poverenie dňa 05. 06. 2006, uznesením zo dňa 10. 01. 2011exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená, uznesenie potvrdené odvolacím súdom v konaní č.
k. 13Coe/204/2011.

K vznesenej námietke premlčania zo strany odporcu v zmysle § 19 ods. 1 citovaného zákona súd mal

za to, že návrhy na zmenu súdneho exekútora podával navrhovateľ v daných konaniach od 27. 08. 2010
a teda mohol sa dozvedieť o škode najskôr uplynutím 30 dní od podania návrhu na zmenu súdneho
exekútora, návrhy na súd boli podané dňa 27. 09. 2012, návrhy na predbežné prerokovanie nároku boli
doručené odporcovi v období od 23. 04. 2012 do 25. 09. 2012, kedy sa prerušilo plynutie premlčacej
lehoty,lehotazačalaplynúťdňomasúdmalzato,ženárokynavrhovateľaboliuplatnenévčasanámietka

nebola vznesená dôvodne.

Predpokladom úspešnému uplatnenia nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci
nesprávnym úradným postupom je preukázanie základných predpokladov vzniku zodpovednosti za
vzniknutú škodu a to: 1/ porušenie právnej povinnosti spočívajúcej v nesprávnom úradnom postupe, 2/
vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody s tým, že sa
nepreukazuje zavinenie, lebo právna úprava predpokladá objektívnu zodpovednosť za vzniknutú škodu.

Navrhovateľ tvrdil, že porušením povinnosti odporcu bolo nerozhodnutie v zákonnom stanovenej lehote
o zmene návrhu súdneho exekútora podľa § 44 Exekučného poriadku. K tvrdenému nesprávnemu
úradnému postupu v dôsledku nedodržania zákonnom stanovenej 30-dňovej lehoty § 44 Exekučného
poriadku súd uvádza, že v exekučných konaniach začatých do 31. 08. 2005 (exekučné konanie začína
dňom, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie), nebola v

exekučnom poriadku súdu stanovená žiadna lehota pre rozhodnutie o zmene súdneho exekútora. K
uvedenému dňu § 44 ods. 6 znel ,,ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení
exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne
oprávnený a vec mu písomne postúpi, účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie
zostávajú zachované, odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu

exekúcie“.

30-dňová lehota pre rozhodnutie súdu o zmene súdneho exekútora bola zapracovaná do exekučného
poriadku novelou účinnou od 01. 09. 2005 č. 341/2005 Z. z. a bol vložený § 238 ods. 1 prechodné
a záverečné ustanovenia v znení ,,konania začaté pred 01. 09. 2005 sa dokončia podľa práva platného
do 31. 08. 2005 ak ods. 2 neustanovuje inak“. V ods. 2 nie je uvedený § 44 EP. Z uvedeného potom

vyplýva, že v exekučných konaniach začatých do 31. 08. 2005 nebola zákonnom stanovená
lehota na vydanie rozhodnutia o zmene súdneho exekútora bez ohľadu na to, kedy bol návrh na zmenu
doručený súdu. Takýmito konaniami sú konania označené pod bodmi 3, 5, 6, 7 a 9, keďže v týchto
konaniach nebolo preukázané tvrdené porušenie povinnosti na strane odporcu návrh ako bezdôvodný
v tejto časti zamietol.

V exekučných konaniach začatých po 01. 09. 2005 sa vyžadovalo, aby súd podľa § 44 ods.
7 EP o návrhu na zmenu súdneho exekútora rozhodol v lehote 30 dní odo dňa doručenia návrhu. Aj
keď platí, že v rámci dispozičnej zásady má oprávnený právo zvoliť si exekútora, ktorý má vykonávať
exekúciu a to aj bez uvedenia dôvodu súd nemusí predmetnej žiadosti vždy vyhovieť a môže návrh
oprávneného uznesením zamietnuť.

K zamietnutiu návrhu na zmenu súdneho exekútora a následnému zastaveniu exekúcie došlo vo veciach
pod bodom 1 a 4 a zároveň došlo k zastaveniu exekučného konania pre neprípustnosť.

U veci pod bodom 2, 8, 10 súd nerozhodol o návrhu na zmenu exekútora, ale exekučné konanie zastavil
pre neprípustnosť, nebol podaný návrh na zmenu súdneho exekútora zo strany oprávneného.

Pod nesprávny úradný postup v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. možno zahrnúť širokú

oblasť postupov orgánov mimo vydávania rozhodnutí. Za nesprávny úradný postup možno považovať ajnečinnosť alebo nekonanie orgánu v určitej lehote, avšak v každom konkrétnom prípade treba skúmať,
či je daná nečinnosť ako znak zodpovednostnej skutkovej podstaty so zreteľom na okolnosti prípadu,
najmä či orgán mal alebo mohol konať. Súd odkazuje na judikatúru ÚS SR, v zmysle ktorej pri posúdení,

či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
článkom 48 ods. 2 Ústavy SR prihliada Ústavný súd SR na lehoty uvedené v zákone, ale ich
nedodržiavanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto
prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci (I.ÚS 16/2002).

Okresný súd poukazuje najmä na rozhodnutie Ústavného súdu SR I.ÚS 70/2002, z ktorého odôvodnenia

vyplýva, že ak je na jednej strane všeobecný súd viazaný v zákone ustanovenými lehotami na vykonanie
procesného úkonu, na druhej strane ich nedodržanie nemôže mať za následok porušenie základných
zásad civilného procesu, ktoré sú nevyhnutným predpokladom realizácie širšieho základného práva
a to práva na spravodlivý proces, ktoré majú účastníci konania zaručené v ustanoveniach siedmeho
oddielu druhej Hlavy Ústavy SR a v príslušných medzinárodných zmluvách o ľudských právach. Právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na spravodlivý proces nemožno stavať proti

sebe ani ich oddeľovať.

Vovšetkýchexekučnýchkonaniachspojenýchvdanomkonaníišloovýkonrozhodnutiarozhodcovského
súdu, ktorý rozhodoval o nárokoch navrhovateľa vyplývajúci zo spotrebiteľských zmlúv a exekučný súd
bol nielen oprávnený ale mal aj povinnosť skúmať zákonnosť exekučného titulu, a to v ktoromkoľvek
štádiu začatého exekučného konania a nielen s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Mohol tak

urobiť na návrh účastníka exekučného konania alebo aj bez návrhu. V zmysle rozhodnutia Ústavného
súdu SR I.ÚS 70/2002, ktoré odkazovalo na rozhodnutie I.ÚS 86/2002 exekučný súd
musel sa zaoberať otázkou prípustnosti exekúcie a nie návrhom na zmenu exekútora, ktorý sa stal
bezpredmetným po zistení, že nariadená exekúcia je neprípustná. Nie je potom rozhodujúce, či a v
akej lehote bolo rozhodnuté o zamietnutí návrhu na zmenu súdneho exekútora, keď samotné exekučné

konanie bolo zastavené pre neprípustnosť spôsobenú na strane samotného oprávneného.

V zmysle ustanovenia § 44 ods. 9 EP a § 46 ods. 1 EP účinného v čase exekučného konania v
tej ktorej veci vyplýva, že až do poverenia vykonaním exekúcie novým súdnym exekútorom ostáva v
účinnosti poverenie pôvodného exekútora, ktorý je oprávnený a zároveň aj povinný vykonať exekúciu v
prospech oprávneného. Z toho vyplýva, že ani v prípadoch prekročenia 30-dňovej lehoty nemohlo dôjsť

k nesprávnemu úradnému postupu a ani v príčinnej súvislosti s prekročením tejto lehoty nemohlo dôjsť
ku vzniku tvrdenej škody, ktorej výšku navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal. Súd mal za to, že
navrhovateľ v zmysle § 120 ods. 4 OSP neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal existenciu porušenia
právnej povinnosti spočívajúcej v nesprávnom úradnom postupe, vznik škody ani príčinnú súvislosť a
súd odkazuje aj na argumentáciu uvádzanú odporcom v jeho písomnom vyjadrení.

Pokiaľodporcapoukazovalna§9ods.2zákonač.514/2003účinnéhood01.01.2013navrhovateľpodal
návrh na predbežné prerokovanie nárokov v roku 2012, kedy sa takýto postup nevyžadoval. Uvedené
ustanovenie nemá retroaktívne účinky a teda ho súd nemohol aplikovať v prejednávanej veci.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP. Odporkyňa, ktorá bola úspešná v konaní si
uplatnila náhradu trov konania, ktoré však v lehote 3 dní odo dňa rozhodnutia nevyčíslila a zo spisu

žiadne trovy nevyplývajú. Súd potom rozhodoval i s poukazom na § 151 ods. 2 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo
vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí

- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, v čom je rozhodnutiealebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť),
uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy
odvolateľa (§ 205 ods. 1 OSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 OSP, odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné

rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie v zmysle zvláštneho predpisu.

Banská Bystrica 12. 11. 2013

JUDr. Libuša Záthurecká

sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia: Anna Trnovská