Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 19, 2013

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 8C/50/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4110201730
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Koscelanská

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2013:4110201730.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v právnej veci navrhovateľa: D. N., bytom T., S.. XX, proti odporcovi: Y. H., bytom

T., H.. XX, zast. JUDr. Štefanom Mišovičom, advokátom, so sídlom Nitra, ul. J. Mrvu č. 22, o zaplatenie
sumy 17.592,78 eur s prísl., sudkyňou JUDr. Vierou Koscelanskou, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 2.067,52 eur, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu odporcu.

Súd štátu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 24.1.2010 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy
17.592,78 eur s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že s odporcom dňa 29.8.2002 uzatvoril dohodu o
pôžičke sumy 530.000,- Sk, čo je po prepočte 17.592,78 eur. Táto pôžička mala byť na základe dohody

o predĺžení splatnosti vrátená dňa 29.8.2007, avšak do dnešného dňa ju odporca nevrátil a preto bol
nútený sa so svojím nárokom obrátiť na súd.

Na základe výzvy súdu navrhovateľ upravil petit návrhu a žiadal, aby bol odporca zaviazaný na
zaplatenie sumy 17.592,78 eur spolu s úrokom z pôžičky vo výške 12% ročne od 1.1.2007 do zaplatenia,
úrokmi z omeškania vo výške 8,5% ročne z dlžnej sumy od 29.8.2007 do zaplatenia, ako aj k náhrade
trov konania.

Navrhovateľ vypočutý na pojednávaní ako účastník konania uviedol, že sa s odporcom dohodol na
poskytnutí pôžičky vo výške 530.000,- Sk s tým, že ju mal pôvodne vrátiť do 31.8.2003. Dohodnutý bol
aj úrok z pôžičky vo výške 1% mesačne, čo predstavuje ročný úrok 12%. Sumu vo výške 530.000,-

Sk odporcovi pri uzavretí tejto dohody nevyplatil, pretože peniaze dostal odporca od neho postupne,
po menších čiastkach v predchádzajúcom období a to spolu vo výške 330.000,- Sk a zvyšok vo výške
200.000,- Sk predstavujú nezaplatené úroky z pôžičiek z minulých rokov. Peniaze, ktoré odporcovi
postupne požičiaval si zapisoval, o každej poskytnutej finančnej čiastke bola spísaná dohoda, ktoré
súdu predložil. Po uplynutí lehoty splatnosti odporca požičanú sumu nevrátil napriek tomu, že ho viac
krát telefonicky aj osobne o to žiadal. Odporca v roku 2007 zaplatil poslednú splátku vo výške 10.000,-
Sk, ktorá bola započítaná na úrok a po vzájomnom dohovore bol k pôvodnej dohode dňa 13.2.2007

pripísaný dodatok o tom, že splatnosť pôžičky sa predlžuje do 29.8.2007 a dlžná istina bola upravená na
sumu 500.000,- Sk. Ďalej uviedol, že pôžičku poskytoval ako občan a robil to tak, že sám si požičiavalod iných ľudí, ktorí mu dávali úroky vo výške 2-3% mesačne a keď chcel zarobiť, tak musel aj on niečo
prihodiť. Potvrdil, že na týchto pôžičkách mal zisk, pričom si požičiaval asi od piatich ľudí a on požičiaval
dvom ľuďom. Dohoda o pôžičke zo dňa 29.8.2002, ktorú predložil súdu, je originál a k farebnej odlišnosti

textu môže uviesť toľko, že po podpísaní dohody mu prestalo písať pero, tak zobral druhé čierne pero
a tým dopísal do listiny zvyšok. Za podstatné v tomto spore však považuje iba to, že odporcovi poskytol
pôžičku, ktorú mu doteraz nevrátil a nepovažuje za potrebné, aby sa súd zaoberal výškou úrokov z
pôžičky. Podľa neho sú úroky primerané a to aj tie, ktoré účtoval vo výške 50 - 60 %. V tom období a
aj teraz sa dávajú aj vyššie úroky a pokiaľ odporca za týchto podmienok pôžičku nechcel, nemusel na

dohodu pristúpiť. Podľa neho má súd vychádzať iba z toho, že odporca uzatvoril dohodu o pôžičke a je
povinný ju v plnom rozsahu plniť. Potvrdil, že odporca mu splácal určité finančné čiastky, pričom podľa
jeho evidencie mu v roku 1995 vrátil pôžičku vo výške 20.000,- Sk a úroky vo výške 6.500,- Sk. V roku
1996 mu zaplatil iba úrok vo výške 10.400,- Sk, v roku 1997 mu vrátil pôžičku vo výške 30.000,- Sk a
úroky vo výške 14.300,- Sk. V decembri 1998 bola vrátená časť pôžičky vo výške 20.000,- Sk a úrok vo
výške 42.500,- Sk. V roku 1999 zaplatil časť úroku vo výške 74.000,- Sk, v roku 2000 mu odporca zaplatil

na úrokoch 131.000,- Sk, za rok 2001 sumu 60.000,- Sk, za rok 2002 sumu 45.000,- Sk a 20.000,- Sk.
V roku 2007 mu zaplatil poslednú splátku vo výške 10.000,- Sk, ktorá bola započítaná na úrok. Podľa
jeho evidencie doteraz nie je splatená ani požičaná istina a ani úroky.

Odporca na pojednávaní uviedol, že s návrhom nesúhlasí, pretože tvrdenie navrhovateľa sa nezakladá
na pravde. Všetko sa začalo ešte pred rokom 2002, kedy sa navrhovateľ s jeho manželkou dohodli,

že jej požičia peniaze. Navrhovateľ požičiaval menšie čiastky, okolo 20.000,- Sk, prevzatie tejto sumy
podpisoval on a požičané peniaze vždy v priebehu 1-2 týždňov vrátil. Spočiatku medzi nimi nebola
žiadna dohoda o úrokoch z pôžičky a až neskôr prišiel navrhovateľ s nápadom, že požičiavanie peňazí
bude úročiť, čím získa peniaze pre seba. Má vedomosť, že peniaze požičiaval aj iným ľuďom a keď mu
niekto peniaze vrátil, obratom ich požičal ďalšiemu, vlastne robil "pyramídu". Je pravda, že v roku 2002

bola spísaná medzi nimi dohoda o pôžičke, ale nie je pravda, že by v tom čase prevzal nejaké peniaze
a ani nedlžil navrhovateľovi 530.000,- Sk. Takúto sumu mu navrhovateľ nikdy nepožičal a to ani ako
súčet všetkých predchádzajúcich pôžičiek. V skutočnosti mu mohol za celé obdobie požičať asi 120 -
130.000,- Sk, pričom on mu vrátil trojnásobne viac. Navrhovateľ stále od neho požadoval nejaké peniaze
a to nie len požičané, ale aj úroky doslova úžernícke. Do roku 2006, kedy mu zomrela manželka,

navrhovateľovi platil to, čo od neho požadoval, aj manželka mu nosila peniaze, stále mu niečo platili,
už boli z toho psychicky hotoví. Po smrti manželky mal výdavky s pohrebom, peniaze nemal a nemal
mu už z čoho platiť. Doklady o prevzatých pôžičkách a vrátených finančných čiastkach nemá žiadne,
nemá ani kópiu dohody o pôžičke, žiadnu evidenciu si v tomto smere neviedol a preto s ním navrhovateľ
mohol manipulovať. Ďalej uviedol, že na dohode o pôžičke zo dňa 29.8.2002 je jeho podpis, ale nevie si

vysvetliť doplnenie dodatku, pretože v roku 2007 sa s navrhovateľom ohľadne pôžičky vôbec nestretol
a nemá vedomosť o predĺžení splatnosti plnenia do 29.8.2007. Rukopis v dolnej časti dohody nie je
jeho, písal to navrhovateľ, svoj podpis na dohode však nespochybňuje. Je možné, že navrhovateľ mu
predložil na podpis tento papier, ale on si ho neprečítal, takže podpísal to, čo nie je pravda. Potvrdil, že
nikdy nedostal od navrhovateľa sumu 530.000,- Sk, nikdy nedostal ani 330.000,- Sk ako pôžičku, táto

suma narástla v dôsledku úžerníckych úrokov.

Právny zástupca odporcu uviedol, že návrh považuje za nedôvodný, pretože spôsob akým navrhovateľ
poskytoval pôžičky je viac ako úžernícky a má za to, že sa navrhovateľ dopustil trestného činu
úžerníctva. Úroky z pôžičky, ktoré navrhovateľ požadoval sú neprimerane vysoké, činia ročne cca
50-60%, čo je nehorázne. Listinné doklady, ktoré predložil navrhovateľ ako dôkaz existencie jeho nároku

sú neprehľadné, údaje sú v nich prepisované, dopĺňané, rôzne sumy pripočítavané, odpočítavané a nie
je z nich vôbec zrejmé, ako sa navrhovateľ dostal k výslednej sume, ktorú požaduje. Ďalej uviedol, že
dohoda o pôžičke, v ktorej je dopísané predĺženie lehoty splatnosti do 29.8.2007 zrejme nie je originál,
pretože časť rukopisu je písaná modrým perom a časť rukopisu, vrátane podpisu odporcu je vo farbe
čiernej. Je teda možné, že podpis odporcu bol nejakým spôsobom do tejto listiny doplnený. Ďalej uviedol,

že ak na základe znaleckého dokazovania možno dohodu o pôžičke považovať za originál, tak potom
návrh navrhovateľa nie je opodstatnený preto, lebo odporca poskytnutú pôžičku už vrátil. Vychádzajúc z
tvrdenianavrhovateľaoposkytnutýchpôžičkách,ktoré zaroky1995-2000predstavovalispolu 400.000,-
Sk, pričom vrátených bolo 423.300,- Sk, je zrejmé, že odporca vrátil o 23.300,- Sk viac ako si požičal. Za
predpokladu, že by sa pôžička úročila vo výške 10%, ktoré úroky by považovali za primerané, vznikol byodporcovi dlh voči navrhovateľovi ešte vo výške 16.700,- Sk, ktorú sumu po prepočte na eurá je ochotný
navrhovateľovizaplatiť. Zvyšnýnárokpovažujezanedôvodnýavtejčastižiada,abysúdnávrhzamietol.

Súd vo veci vypočul ako svedka Vladimíra Jankoviča, syna navrhovateľa, ktorý uviedol, že má vedomosť

o tom, že otec požičiaval peniaze, nevie ale nič bližšie o tom akému počtu osôb a aké sumy požičiaval.
Taktiež sa nevie vyjadriť k tomu, či požadoval úrok z pôžičky a v akej výške. Uviedol, že odporcu pozná,
chodieval za otcom, počul, že sa rozprávajú o peniazoch a aj o tom, že ho otec vyzýval na vrátenie
peňazí. Tvrdenie odporcu, že kontroloval stav jeho dlhu a vyjadril sa, že všetko už je uhradené, sa
nezakladá na pravde. Potvrdil, že bol prítomný pri stretnutí syna odporcu s otcom, kedy robil syn odporcu

na neho nátlak, aby na dlh zabudol a až vtedy sa dozvedel že dlh predstavuje cca 500 tis. Sk, pričom
koľko z toho predstavovala pôžička a koľko úroky, to nevie. Taktiež nevie, koľko otec odporcovi požičal,
ani odkiaľ mal otec peniaze na požičiavanie, tieto záležitosti s ním otec neriešil, hovoril mu iba toľko,
že sa nemusí obávať, pretože sa nejedná o žiadne veľké sumy.

Súd nariadil i znalecké dokazovanie. Zo znaleckého posudku č. 26/2012 znalca Mgr. Pavla Masaryka
PhD. vyplýva, že dohodu o pôžičke zo dňa 29.8.2002 s dodatkom zo dňa 13.2.2007, ktorá bola

predložená súdu, možno považovať za originál, na ktorom je časť textu vyhotovená písacím strojom a
časť rukou. Rukou písaný text i podpisy sú originál. Na základe kríženia písma písacieho stroja s prvým
podpisom veriteľa a zápisom čiernej farby je možné stanoviť poradie vyhotovenia niektorých zápisov
na spornej listine. Po vytlačení listiny na atramentovej tlačiarni bol vyhotovený jeho rovnopis, ktorý bol
podpísaný veriteľom. Neskoršie bol vyhotovený strojom písaný text a po ňom boli rukou vyhotovené

zápisy čiernym písacím prostriedkom. Rukou písaný text čiernej farby je originál vyhotovený písacím
prostriedkom s náplňou čiernej farby a taktiež podpis dlžníka z 13.2.2007 je originál, vyhotovený písacím
prostriedkom s náplňou čiernej farby.

Za účelom bližšieho objasnenia niektorých skutočností bol znalec vypočutý na pojednávaní. Uviedol, že
predložená dohoda o pôžičke je jedna z vyhotovených fotokópii, na ktorej je dátum, podpis veriteľa a

podpis dlžníka vyhotovený modrým perom a tieto údaje sú originálom. Následne bola do tejto listiny
dopísaná časť strojom v dolnej časti listiny, časový údaj o dopísaní tejto časti však nie je možné stanoviť.
Ďalšia v poradí bola dopísaná časť rukou a to čiernym perom, tiež dátum a podpis dlžníka. Tento
text je originál, použité bolo gélové alebo keramické pero. Aj podpis dlžníka je originál, pričom možno
konštatovať, že sa nemohol dostať na túto listinu prekopírovaním alebo doplnením z inej listiny, napr.

fotomontážou.

Súd sa v rámci dokazovania oboznámil aj s listinnými dokladmi a to dohodou pôžičke zo dňa 29.8.2002,
prehľadom stavu pôžičiek, úrokov a dlhu odporcu za rok 1998, 1999, 2000, 2001, 2002, 2003, 2004,
2005,2006,2007,dohodouopôžičkezodňa 27.2.1999,dohodouopôžičkezodňa 28.6.1999,dohodou
o pôžičke zo dňa 27.9.1999, záznamom o navýšení pôvodnej pôžičky zo dňa 27.9.1999, záznamom

zo dňa 25.1.2000 o zvýšení pôžičky zo dňa 27.9.1999, záznamom o zvýšení pôžičky na podnikateľské
účely zo dňa 11.4.2000, záznamom k dohodám o pôžičke zo dňa 3.7.2000, žiadosťou o vrátenie
poskytnutej pôžičky zo dňa 29.8.2001, ponukou výhod pri jednorazových splátkach dlžoby nad 100
tis. Sk zo dňa 30.8.2001, výzvou na vrátenie pôžičky zo dňa 1.9.2001, dohodou o pôžičke zo dňa
30.8.2001, ponukou výhod zo dňa 30.8.2001, výzvou na vrátenie pôžičky zo dňa 1.9.2001, dohodou

o pôžičke zo 29.8.2002 - originál, uznesením Okresnej prokuratúry Nitra č.k. 3Pv 82/2010-8 zo dňa
21.4.2010, potvrdením o prevzatí pôžičky zo dňa 16.2.1995, potvrdením o prevzatí pôžičky zo dňa
30.5.1996, dohodou o pôžičke zo dňa 9.1.1998, dohodou o pôžičke zo dňa 28.5.1998, znaleckým
posudkom č. 26/2012 a s prihliadnutím na výpovede účastníkov konania a svedka zistil tento skutkový
a právny stav:

Navrhovateľ poskytoval odporcovi titulom pôžičky finančné prostriedky už od roku 1995. Išlo o rôzne
čiastky, ktoré spočiatku neboli úročené a neskôr si navrhovateľ stanovil na poskytnuté pôžičky úrok
vo výške 4,5 až 5 % mesačne, čo predstavovalo úrok až 50-60% ročne. Dňa 29.8.2002 bola medzi
navrhovateľom a odporcom uzavretá dohoda o pôžičke, z obsahu ktorej vyplýva, že navrhovateľ požičal
odporcovi v hotovosti sumu 530.000,- Sk, s termínom splatnosti dňa 31.8.2003 a s dohodnutým úrokom

z pôžičky vo výške 1% mesačne. Dohoda o pôžičke bola podpísaná navrhovateľom i odporcom. Vdolnej časti dohody o pôžičke je strojom i rukou dopísaný text, z ktorého vyplýva, že výška pôžičky činí
500.000,- Sk a stáva sa splatnou dňa 29.8.2007. Táto časť bola podpísaná navrhovateľom a odporcom
dňa 13.2.2007.

Z výpovede oboch účastníkov konania na pojednávaní bolo zistené, že dňa 29.8.2002 v skutočnosti
nedošlo k vyplateniu hotovosti vo výške 530.000,- Sk titulom poskytnutia pôžičky, ale došlo iba k spísaniu
dohody, v ktorej bolo premietnuté to, že odporca v predchádzajúcom období od navrhovateľa prevzal
a nevrátil sumu vyčíslenú ku dňu uzatvorenia tejto dohody vo výške 330.000,- Sk, ktorá bola z titulu
pôžičky poskytnutá odporcovi postupne v menších čiastkach od roku 1995 a tento dlh bol navýšený o

200.000,- Sk, ktorá suma predstavuje nezaplatené úroky z pôžičiek z minulých rokov. Splatnosť tejto
finančnej čiastky, označenej pojmom pôžička, nastala v zmysle dohody pôvodne dňa 31.8.2003 a s
poukazom na dodatok k dohode o predĺžení splatnosti , v rámci ktorej bol dlh vyčíslený na 500.000,- Sk,
nastala splatnosť pôžičky dňa 29.8.2007.

Odporca v konaní najskôr spochybnil platnosť tejto časti dohody s tým, že o uzavretí dodatku nemá
žiadnu vedomosť, preto súd nariadil znalecké dokazovania na okolnosť, či sa jedná o originál listiny,

resp. či doplnená časť nebola "vložená" do listiny inými technickými prostriedkami, čím by sa jednalo o
falzifikát a nárok navrhovateľa by bol premlčaný. Na základe vykonaného znaleckého dokazovania však
bolo preukázané, že dohoda o pôžičke, vrátane doplneného dodatku zo dňa 13.2.2007 je originál a teda
vyplýva z nej, že odporca sa dohodol s navrhovateľom na predĺžení splatnosti vrátenia sumy 500.000,-
Sk do termínu 29.8.2007. Odporca dohodu o pôžičke i dodatok na predloženej listine podpísal, pričom

pravosť svojich podpisov nespochybňoval.

Vychádzajúc z uvedeného sa predmetom konania stal nárok navrhovateľa na vrátenie sumy, ktorú
navrhovateľ považoval za poskytnutú pôžičku a ktorá podľa jeho tvrdenia doposiaľ vrátená nebola a to
s poukazom na dohodu o pôžičke, uzatvorenú dňa 29.8.2002 s dohodnutou predĺženou splatnosťou
do 29.8.2007. V dohode o pôžičke bol vyčíslený jednak dlh odporcu z predchádzajúceho obdobia, ktorý

vznikol do roku 2000 a predstavoval podľa tvrdenia navrhovateľa nevrátenú pôžičku vo výške 330.000,-
Sk a jednak úroky z pôžičiek vyčíslené na 200.000,- Sk, ktorú finančnú čiastku navrhovateľ "skryl" pod
spoločné označenie pôžička a zahrnul do tejto "novej" zmluvy o pôžičke, úročenej ešte ďalším úrokom
z pôžičky vo výške 12% ročne.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka / ďalej OZ/, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku,

zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods.1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je
neplatný.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo jeho obsahu, alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods.1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.Podľa § 3 ods.1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Z citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka vyplýva, že medzi fyzickými osobami je možné
uzavrieť dohodu o pôžičke, ktorej podstatnými náležitosťami je označenie veci, ktorú veriteľ poskytuje /
v danom prípade išlo o peniaze/, dohoda o reálnom odovzdaní, dohoda o vrátení veci rovnakého
druhu a určenie času vrátenia. Dohoda o pôžičke, ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa
29.8.2002, obsahuje označenie predmetu t.j. výšky finančnej hotovosti predstavujúcej pôžičku, obsahuje

i dojednanie o jej vrátení v lehote splatnosti, t.j. do 31.8.2003, ktorá splatnosť bola dodatočne predĺžená
do 29.8.2007. Z vyjadrenia oboch účastníkov v konaní však vyplynulo, že v čase uzatvorenia dohody o
pôžičke nedošlo k reálnemu odovzdaniu peňazí, tak ako bolo v dohode uvedené. V skutočnosti suma
uvedená v dohode o pôžičke vo výške 530.000,- Sk nebola odovzdaná odporcovi pri podpise zmluvy,
ale táto suma označená ako pôžička predstavovala súčet dlhu na istine z titulu poskytnutých pôžičiek v
minulosti vo výške 330.000,- Sk a dlhu na úrokoch z pôžičky vo výške 200.000,- Sk. I keď ustanovenie §

658 ods. 1 OZ umožňuje veriteľovi dohodnúť s dlžníkom aj úroky z pôžičky ako odplatu za poskytnutie
peňazí a ich výška nie je limitovaná, neznamená to, že možno dohodnúť akúkoľvek výšku úrokov.
Výška úrokov nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi / § 3 ods.1 OZ/, pričom o takýto stav ide najmä
vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu úrokovú mieru, poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia
dohody. Preto pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úrokov je treba prihliadnuť nielen na okolnosti

úkonu, pohnútku a účel, ktorý bol poskytovaním pôžičky sledovaný, ale treba i porovnať dojednaný úrok
s úrokovou mierou obvyklou v praxi peňažných ústavov vo vzťahu k občanom, ktorá sa v období od roku
1995 do roku 2000 pohybovala v rozpätí cca 8 až 18,5 % ročne.

Jednou zo základných zásad Občianskeho zákonníka je zásada, že výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi a nepoctivému konaniu

nie je možné poskytnúť ochranu, pričom dobré mravy možno chápať ako súbor určitých morálnych
noriem, odzrkadľujúcich platné pravidlá morálky, etiky a slušnosti, u ktorých existuje všeobecný záujem
na ich rešpektovaní. Súd rešpektujúc túto zásadu sa musel zaoberať posúdením dohody o pôžičke v
časti sumy predstavujúcej úroky z pôžičky, a to práve s ohľadom na to, či takto dojednané úroky nie
sú v rozpore s dobrými mravmi a nepredstavujú tak nedovolený výkon práva na úkor povinnej osoby,

ktorý by ju neprimeraným spôsobom znevýhodňoval.

V konaní bolo zistené, že úroky, ktoré požadoval navrhovateľ od odporcu za požičané peniaze sa
pohybovali vo výške 4,5 až 5 % mesačne, čo predstavuje ročný úrok vo výške okolo 60 %. Je to zrejmé
z predložených listinných dokladov, keď napríklad z pôžičky vo výške 110.000,- Sk žiadal úrok 5.000,-
Sk mesačne, t.j. 60.000,- Sk ročne / navýšenie o 54,54 %/, zo sumy 50.000,- Sk žiadal úrok 2.500,-

Sk mesačne, čo je 30.000,- Sk ročne /navýšenie o 60 %/, zo sumy 40.000,- Sk žiadal úrok 2.000,- Sk
mesačne, čo je 24.000,- Sk ročne / navýšenie o 60 %/ atď. Takéto neprimerane vysoké úroky dojednané
pri peňažnej pôžičke, ktoré výrazne presahujú obvyklú úrokovú mieru poskytovanú bankami v tom
období, sú všeobecne považované za odporujúce všeobecne uznávaným pravidlám správania sa a
vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku a teda nepochybne

sú v rozpore s dobrými mravmi. Preto nárok navrhovateľa na neprimerané, až úžernícke úroky nemôže
byť dôvodný a súd takémuto nároku nemôže poskytnúť právnu ochranu. Na základe uvedeného bol
súd toho názoru, že dohoda o pôžičke je v časti, v ktorej navrhovateľ požadoval úroky z pôžičky vo
výške 200.000,- Sk "skryté" do označenia pôžička, s poukazom na ustanovenie § 3 a § 39 Občianskeho
zákonníka absolútne neplatná.

Pokiaľ ide o vrátenie pôžičky, ktorú navrhovateľ vyčíslil na sumu 330.000,- Sk a predstavuje súčet
nevrátených pôžičiek do roku 2000, súd dospel k záveru, že ani v tejto časti nie je nárok navrhovateľa
opodstatnený, pretože za predpokladu, že by si odporca skutočne takúto sumu od navrhovateľa požičal,
možno konštatovať, že uvedenú pôžičku navrhovateľovi už vrátil a teda z tohto titulu nemá voči
navrhovateľovi žiaden dlh.Z listinných dokladov preložených súdu, ako aj z vyjadrenia navrhovateľa je zrejmé, že navrhovateľ
odporcovi poskytoval pôžičky od roku 1995 do roku 3.7.2000, kedy mu poskytol poslednú pôžičku vo
výške 30.000,- Sk. Z dokladov predložených navrhovateľom možno vypočítať, že súčet požičaných súm

za obdobie od roku 1995 do roku 2000 spolu predstavoval sumu 400.000,- Sk, pričom do konca roku
1998 odporca zaplatil navrhovateľovi titulom vrátenia pôžičky 70.000,- Sk, preto navrhovateľ vyčíslil dlh
na pôžičke vo výške 330.000,- Sk. Navrhovateľ sám vo svojej výpovedi potvrdil, že odporca mu okrem
vrátenia časti pôžičky vo výške 70.000,- Sk zaplatil aj ďalšie finančné čiastky a to vo výške 6.500,- Sk,
10.400,- Sk, 14.300,- Sk, 42.500,- Sk, 74.000,- Sk, 131.000,- Sk, 60.000,- Sk, 45.000,- Sk, 20.000,-

Sk a poslednú splátku dňa 31.5.2007 vo výške 10.000,- Sk, čo spolu predstavuje sumu 413.700,- Sk.
Navrhovateľ tieto platby započítal na nezákonné úroky z pôžičky, keď poskytnuté peňažné prostriedky
tak, ako už bolo vyššie konštatované, úročil neprimerane vysokým úrokom vo výške cca 60% ročne.
Celkovo teda navrhovateľ obdržal od odporcu sumu 483.700,- Sk / 70.000 + 413.700/, hoci mu požičal
dokopy iba 400.000,- Sk. Z uvedeného potom vyplýva, že odporca má dlh na pôžičke od roku 2002
vyrovnaný, keď do tohto termínu vrátil navrhovateľovi o 73.700,- Sk viac než si požičal a po zaplatení

poslednej splátky dňa 31.5.2007 až o 83.700,- Sk viac než si požičal.

Na základe takto vykonaného dokazovania, posúdenie skutkového a právneho stavu, súd návrh
navrhovateľa nepovažoval za opodstatnený a preto ho v plnom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 OSP a odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech,
priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, vypočítaných v súlade s vyhl.

č. 655/2004 Z.z., a to za 6 úkonov právnej pomoci / prevzatie a príprava veci dňa 4.4.2011, účasť na
pojednávaní dňa 22.6.2011, účasť na pojednávaní dňa 11.4.2012, písomné vyjadrenie k znaleckému
posudku zo dňa 21.2.213, účasť na pojednávaní dňa 10.4.2013 a účasť na pojednávaní dňa 29.5.2013/
po 336,94 eur za úkon, čo spolu činí 2.021,64 eur / 6 x 336,94 eur/ a po pripočítaní režijného paušálu
ku každému úkonu v roku 2011 vo výške 7,41 eur, v roku 2012 vo výške 7,63 eur a v roku 2013 vo výške

7,81 eur, čo je spolu 45,88 eur / 2 x 7,41 + 7,63 + 3 x 7,81/, trovy právneho zastúpenia činia 2.067,52
eur / 2.021,64 + 45,88 eur/. Súd nepriznal náhradu za uplatnený úkon - účasť na pojednávaní dňa
4.5.2011, ktoré sa neuskutočnilo pre ospravedlnenú neprítomnosť právneho zástupcu odporcu.

O trovách konania vzniklých štátu vyplatením znalečného súd rozhodol podľa § 148 ods.1 OSP
a náhradu trov konania štátu nepriznal, nakoľko neúspešný navrhovateľ bol od zaplatenia súdnych

poplatkov oslobodený.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods.1 OSP)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. (§ 205 ods.3 OSP)