Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. február 2013

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 6C/298/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812213471
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Kohútová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2013:3812213471.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Miriam Kohútovou PhD. v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI

Slovensko, s.r.o. Bratislava, Údernícka č. 5, IČO 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.
Bratislava, Údernícka č. 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: K. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W.,
C. XXX/X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, IČO: 42 176 778, so sídlom Prešov, Námestie Legionárov 5, odporca a vedľajší účastník
zastúpený JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Lučenec, ul. J. Kráľa č. 5/A, o zaplatenie
2.323,07 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v

sume 197,84 eur a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v sume 183,28 eur, všetko na účet
právneho zástupcu JUDr. Andreja Cifru, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom podaným 30.7.2012 uplatnil voči odporcovi nárok na zaplatenie istiny 2.332,07
eur s úrokom z omeškania 14 % ročne zo sumy 1.975,68 eur od 13.4. 2007 do zaplatenia ako i nárok
na náhradu trov konania. Návrh zdôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
12.4.2007medziVšeobecnouúverovoubankoua.s.anavrhovateľompostúpilpostupcananavrhovateľa
pohľadávku voči odporcovi. Postupca a odporca uzavreli dňa 10.11.2004 zmluvu, ktorej súčasťou

sú Všeobecné obchodné podmienky v znení dodatkov. Na základe tejto zmluvy VÚB a.s. poskytla
odporcovi peňažné prostriedky, podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania a
podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluvy. Ide o zmluvu
o úvere uzavretú podľa Obchodného zákonníka. Odporca neplnil splátky v stanovených termínoch,
čím porušil povinnosť podľa zmluvy, preto postupca odstúpil od zmluvy a vyzval odporcu na úhradu
dlžnej sumy. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu
2.323,07 eur, ktorá pozostáva z istiny 1.975,68 eur riadneho úroku 169,19 eur, úroku z omeškania

2,37 eur, ostatné príslušenstvo a poplatky vo výške 175,83. Odporca uznal uvedený záväzok
v Dohode o uznaní záväzku, zároveň došlo aj k uznaniu aj nákladov inkasného konania, ktoré si
navrhovateľ neuplatňuje. Navrhovateľ uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania počnúc 13.4. 2007, t.j.
dňom nasledujúcim po účinnosti postúpenia pohľadávky.Okresný súd Prievidza vydal dňa 3.10.2012 platobný rozkaz sp. zn. 16Ro/245/2012-35, proti ktorému
podal vedľajší účastník odporcu v zákonnej lehote odpor. Poukázali na ustanovenia Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a úpravu v zákone č. 258/2011 Z.z. v platnom znení. Namietal

platnosť uznania záväzku, ktoré nezakladá právo na plnenie. Nesúhlasili ani s úrokom z omeškania.
Vzniesol námietku premlčania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, listinnými dôkazmi, a to zmluvou o splátkovom kalendári,
Všeobecnými obchodnými podmienkami, Oznámením o postúpení pohľadávok s podacím hárkom,
pokus o zmier, Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku 2x , výpismi z úverového

účtu, platobnou históriou odporcu, Zmluvou o postúpení pohľadávok, prílohou č. 1 k Zmluve o
postúpení pohľadávok z 12.4.2007, písomnými vyjadreniami vedľajšieho účastníka, na základe čoho
mal zistený tento skutkový stav:

Dňa 10.11.2004 uzavrel odporca so Všeobecnou úverovou bankou, a.s. Bratislava Zmluvu o poskytnutí
flexipôžičky, predmetom ktorej bolo poskytnutie splátkového úveru odporcovi. Úver bol poskytnutý vo
výške 75.000,- Sk lehotou splatnosti 60 mesiacov, mesačná splátka 1.941,42 Sk pri počte splátok 60,

pri prvej splátke 10/12/2004 a poslednej 10/11/2009. RPNM bola určená 9,79%, celkové náklady dlžníka
119.635,20 Sk, z toho istina 75.000,-Sk, výška úrokov s poplatkami 44.635,20 Sk. Poplatky spojené s
uzavretím zmluvy sú: poplatok za poskytnutie úveru 750 Sk, poplatok za vedenie účtu 40 Sk, poplatok
za poistenie úveru 99,- Sk, poplatok za 1 upomienku 300,- Sk, poplatkov za každú ďalšiu upomienku
500,- Sk Ďalšie podmienky zmluvného vzťahu sú upravené vo Všeobecných obchodných podmienkach

v znení dodatkov, ktoré tvoria súčasť zmluvy.

Oznámením o postúpení pohľadávky z 12.4.2007 oznamoval pôvodný veriteľ VÚB a.s Bratislava
odporcovi postúpenie pohľadávky na navrhovateľa. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok a prílohy
č. III Final medzi VÚB a.s. Bratislava zo dňa 12.4.2007 a navrhovateľom vyplýva, že VÚB a.s.
Bratislava postúpila navrhovateľovi pohľadávku voči odporcovi na základe horeuvedenej zmluvy, dátum

odstúpenia 16.8.2006, počet dní po splatnosti 180 a iné údaje.

Pokusom o zmier zo dňa 4.7.2012 vyzýval navrhovateľ odporcu k zaplateniu celkovej dlžnej sumy
3.919,83 eur do 11.7. 2012.

Z dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku z 27.11. 2010 vyplýva, že túto dohodu
podpísal odporca ako dlžník s tým, že uznáva dlh čo do dôvodu a výšky voči veriteľovi VÚB a.s. v

sume 1.975,68 eur .

Odporca nepoprel, že mu VÚB poskytla úver, ktorý splácal do utrpenia úrazu, Neskôr ho kontaktoval
exekútor, ktorý vymáha žalovanú sumu. Vo svojej výpovedi bližšie popísal akým spôsobom došlo k
podpísaniu dohody o záväzku. Po predchádzajúcom telefonickom kontakte sa stretli pred Priorom kde
bol ubezpečený, že podpisuje len dohodu splátkach, má za to, že dohodu o uznaní dlhu nepodpisoval.

Dňa 8.10. 2012 oznámil vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS Prešov
vstup do konania na strane odporcu. Súd oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka doručil odporcovi
a právnemu zástupcovi navrhovateľa. Vedľajší účastník vo svojom písomnom odpore poukázal
na ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a uviedol, že predložená dohoda o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku je formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka a dlžník

nemá možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť jeho obsah. Táto dohoda obsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky, a to predĺženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku. Tieto
dojednania sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a preto sú neplatné. Prehlásenie dlžníka o
vedomosti premlčania dlhu je sofistikovane skryté do dohody o splátkach, pričom by malo byť súčasťou
uznania záväzku. Navrhovateľovi ako dodávateľovi išlo o to, aby pod zámienkou ponuky splátok

dosiahol predĺženie premlčacej lehoty o čom svedčí skutočnosť, že v Dohode o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku nie je zapísaná ani výška splátok, ktorá mala byť takto dohodnutá. Takátodohoda je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 odst. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľavplanomznení,pretožeprijejuzatváranínebolisplnenéprincípydobromyseľnosti,čestnosti
a navrhovateľom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa.

Okolnosti, za ktorých navrhovateľ so spotrebiteľmi uzatvára formulárové dohody o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku po vynútenej návšteve splnomocnenej osoby navrhovateľa s vysvetlením,
že ide iba o dohodu o splátkach dlhu, je potrebné považovať za nekalú obchodnú praktiku a posudzovať
ju najmä podľa § 8 odst. 4 citovaného zákona. Pre prípad neprijatia tejto argumentácie navrhol súdu
postupovať v zmysle § 109 odst. 1 písm. c/ O.s.p.. V zmysle uvedeného je potom potrebné považovať

uznanie dlhu za neplatné dojednanie a nemožno naň prihliadať. V konaní nebolo ďalej preukázané, že
by právny predchodca navrhovateľa odstúpil od zmluvy. Vzhľadom k tomu, že návrh bol podaný až dňa
3.7.2012, vzniesol námietku premlčania a žiadal návrh zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase uzavretia Zmluvy o pôžičke ),
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na

druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

V zmysle § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (platného a účinného v
čase uzavretia Zmluvy o pôžičke ), spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona rozumie dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej

platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa§2písm.b)zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,zmluvouospotrebiteľskomúvere
sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom .

V zmysle § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Súd s poukazom na vyššie citované ustanovenia právny vzťah medzi účastníkmi konania založený
zmluvou označenou ako "Zmluva o splátkovom úvere ", i keď ide o zmluvu uzavretú podľa ustanovení

Obchodného zákonníka, považoval jednoznačne za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy. Súd sa vzhľadom na právnu úpravu
zákona č. 258/2001 Z.z. účinnú v čase uzavretia zmluvy uvádza, že predmetnú zmluvu uzavretú medzi
právnym predchodcom navrhovateľa a odporcami možno podriadiť režimu zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Na tomto mieste považuje súd

za potrebné uviesť, že zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do oblasti predpisov občianskeho práva
a je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis (uvedený záver podporujú aj odkazy k textu
zákona, aj keď nie presne v naznačených súvislostiach). Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky
nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z., použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch podľa prvej hlavy ôsmej časti

Občianskeho zákonníka. Rovnako na spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka,
je potrebné vzhľadom na ich systematické zaradenie do Občianskeho zákonníka, aplikovať všeobecnéustanovenia o občianskoprávnych vzťahoch. Vyplýva to i znenia § 54 odst. 1 Občianskeho zákonníka,
veta druhá, podľa ktorej možno vyvodiť, že spotrebiteľ si zmluvou nemôže zhoršiť postavenie, ktoré
by inak mal pri aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka ako celku. V tejto súvislosti ešte súd

dodáva, že v zmysle § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného ku dňu
uzavretiu zmluvy, na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, použijú
sa primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj táto v čase uzavretia zmluvy platná a účinná
norma viedla za použitia výkladového pravidla "argumentum a contrario" súd podporne k záveru, že
na spotrebiteľské zmluvy, ktoré boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka vzťahujú sa príslušné

ustanovenia Občianskeho zákonníka (nie Obchodného zákonníka). Nakoniec v zmysle § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa nemôžu odchýliť od
ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa (od akýchkoľvek, t.j. aj od všeobecných
ustanovení, a teda i ustanovení o premlčaní. ).

Podľa § 100 odst. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone stanovenej /§ 101 až 110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietka dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

V predmetnej veci vzniesol odporca prostredníctvom vedľajšieho účastníka námietku premlčania
uplatneného nároku, preto sa súd zaoberal najskôr otázkou, či nárok navrhovateľa je premlčaný

alebo nie. Zmluva bola uzatvorená 10.11.2004, vypovedaná 16.8.2006 a uplatnená suma sa stala
predčasne splatnou 18.9.2006. Návrh bol podaný 30.7.2012 a nárok sa stal splatný pred 30.7.2009.
Súd návrh zamietol z dôvodu, že právo je premlčané. Tak ako súd konštatoval na predmetný
vzťah a právo navrhovateľa súd aplikuje premlčaciu dobu podľa Občianskeho zákonníka, ktorá je
trojročná. I keď účastníci uzavreli zmluvu o úvere podľa Obchodného zákonníka, ktorá ako typ zmluvy

je absolútnym obchodom, zároveň táto zmluva spadá pod úpravu spotrebiteľských zmlúv podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka, ako i zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa
názoru súdu i keď premlčanie práva zo spotrebiteľskej zmluvy nie je predmetom zmluvných dojednaní,
použitie ustanovení o premlčaní podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka tak ako
súd podrobne uviedol vyššie, vzhľadom na to, že spotrebiteľská zmluva je inštitútom občianskeho

práva a požíva ochranu podľa zásad občianskeho práva je nevyhnutné. Keďže došlo k premlčaniu
istiny, dochádza k premlčaniu aj jej príslušenstva, a to zmluvných úrokov, ktoré boli splatné spolu so
splátkou istiny, ako i úrokov z omeškania. Pre úplnosť súd udáva, že použitie premlčacej doby podľa
Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských zmluvách uzavretých nie podľa Občianskeho zákonníka
pripustil aj NS SR napr. v uznesení sp. zn. 5M Cdo 20/2009 zo dňa 25.1. 2011.

Pokiaľ navrhovateľ predložil do spisu Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku
podpísanú odporcom, podľa názoru súdu týmto nedošlo k účinnému uznaniu záväzku s následkami
predĺženia premlčacej lehoty na dobu 10 rokov. Z výsluchu odporcu mal súd preukázané, že
zamestnanecnavrhovateľaoslovil odporcuspodpisomtejtoformulárovejlistinystým,žesilenpredlžujú
vymoženie tohto nároku, resp. že listina sa týka splátok. V časti uznania záväzku je uvedená suma

1.975,68 eur. V časti 3. mal dlžník zároveň prehlásiť, že má vedomosť o premlčaní dlhu. Vychádzajúc
zo skutkových okolností, za akých navrhovateľ dával podpisovať odporcovi uvedenú istinu, keď tento
preukázateľne nemal žiadnu vedomosť o tom, že podpisuje aj uznanie záväzku, resp. či tento je alebo
nie je premlčaný, nedostal žiadne vyhotovenie tejto listiny a navrhovateľ mal vopred pripravené znenie
vyhlásenia odporcov o uznaní záväzku, hodnotí súd takéto konanie ako konanie v rozpore s dobrými

mravmi v zmysle § 4 odst. 8 zákona č. 250/2007 Z.z o ochrane spotrebiteľa, pretože navrhovateľ
využitím mylných informácii dosiahol uznanie dlhu v záujme predĺženia premlčacej doby i keď obaja
odporcovia nemali vôbec vedomosť a ani vôľu takéto vyhlásenie učiniť. Nečestnosť a nedobromyseľnosť
konania navrhovateľa pri uzatváraní dohody o splátkach je podporené i tým, že v dohode nie sú žiadne
splátky, ich výška, zročnosť uvedené. Je evidentné, že úmyslom navrhovateľa bolo zabezpečiť si pre

seba právne isté postavenie na úkor nevedomosti odporcov ako spotrebiteľov. Takéto konanie súd
považuje za nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 8 odst. 4 citovaného zákona, pričom takéto konaniesúd považuje za rozporné s dobrými mravmi v zmysle § 3 odst. 1 Občianskeho zákonníka a predmetný
úkon teda neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Takáto praktika pritom podstatne zasahuje
do práv spotrebiteľa, pričom navrhovateľ postupoval v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti.

Uvedené vyplýva i z toho, že formuláciu uznania dlhu i v prípade ak je dlh premlčaný je predtlačená
na všetkých dohodách bez rozlíšenia, či v čase keď sa dlh „uznáva“ je premlčaný alebo nie. Uznanie
záväzku ako nekalá obchodná praktika je neplatná, preto je dôvodne uplatnená námietka zákonnej
trojročnej premlčacej doby.

Súd priznal náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. . V konaní bol úspešný odporca a
vedľajší účastník na strane odporcu , pretože stojí na strane odporcu, ktorý bol v konaní úspešný.

Vedľajší účastník vo svojom písomnom podaní vzniesol námietku premlčania, túto podrobne a precízne
odôvodnil. Následne súd zamietol návrh s poukazom na námietku premlčania /§ 93 ods. 4 O.s.p./.

Aktívnym konaním vedľajšieho účastníka bol odporca proti navrhovateľovi v konaní úspešný, preto jeho
účasť konaní ako vedľajšieho účastníka bola účelná a opodstatnená. Z tohto dôvodu je navrhovateľ
povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkov, ktorý má právo dať sa právne zastúpiť advokátom, trovy

konania, ktoré mu vznikli trovami právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci á 91,29 eur
- prevzatie veci a zastúpenia, odpor z 19.11.2012 /§ 14 ods. 1 písm bvyhlášky č. 655/2004 Z.z.v
platnom znení/ a dvakrát RP á 7,63 eur /§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky/. Trovy spolu činia
197,84 eur. Trovy právneho zastúpenia, za vedľajšieho účastníka a aj odporcu, pričom ide teda o trovy
oboch účastníkov ,avšak vzniknuté len jednému právnemu zástupcovi, a tieto predstavujú odmenu za

zastupovanie na pojednávaní dňa 15.2.2013 v sume 91,29 eur režijný paušál á 7,81 eur a náhrada
cestovného a náhrada za stratu času uplatnené v 1/2 z dôvodu, že v uvedenom termíne sa zúčastnil
ďalších pojednávaní na OS Prievidza vo výške 84,18 eur.

Súd v zmysle uvedeného priznal náhradu trov vedľajšieho účastníka v sume 197,84 eur a spoločné trovy
odporcu a vedľajšieho účastníka zastupované tým istým právnym zástupcom v sume 183,28 eur.

Pokiaľ vedľajší účastník uviedol, že ak súd nebude akceptovať argumentáciu ohľadom účinkov dohody
a uznania záväzku, navrhuje postupovať v zmysle § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a požiadať Súdny
dvor Európskej Únie o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke, súd konštatuje, že v rámci vysvetlenia
obsiahnutého vyššie nepovažuje uznanie záväzku za platný právny úkon, otázku konania odporcu
vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, preto nepovažuje za potrebné prerušiť konanie a požiadať

súd o rozhodnutie o prejudicálnej otázke. Vzhľadom na formuláciu návrhu na prerušenie konania, súd
preto o tomto návrhu vedľajšieho účastníka nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, trojmo.

Podľa § 205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.