Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. január 2013

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 9C/16/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2612200803
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Škrovanová

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2013:2612200803.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica samosudkyňou Mgr. Katarínou Škrovanovou v právnej veci navrhovateľa: Z. Š.,

nar. X.X.XXXX, bytom S., F. O. XX/X, zastúpený T. T., nar. XX.X.XXXX, bytom U., T. ul. č. XX/XXXX, ČR
proti odporcom v 1. rade: JUDr. R. R., Y. K. Y. W., v 2. rade: Z. X.Š., R. Y. K. Y. W., v 3. rade: G. J., R.Y.
Y. K. Y. W., v 4. rade: JUDr. T. W., Y. X. Y. T. W., v 5. rade: JUDr. J. H., Y. X. Y. T. W., v 6. rade: JUDr. D.
Š., Y. X. Y. T. W., v 7. rade: Slovenská republika, zastúpená J. Y. Y. N., U., Ž. Q. XX, IČO: XXXXXXXX
o náhradu škody vo výške 100 000 € a verejné ospravedlnenie v médiách takto

r o z h o d o l :

Návrh na náhradu škody vo výške 100 000 € a na verejné ospravedlnenie v médiách sa v celom rozsahu
zamieta.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi v 7. rade trovy konania vo výške 55,12 €, a to do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom postúpeným tunajšiemu súdu dňa XX.X.XXXX domáhal najskôr voči odporcom
v 1. až 6. rade, neskôr po pripustení vstupu ďalšieho účastníka do konania aj voči odporcovi v 7.
rade zaplatenia sumy 100 000 € spoločne a nerozdielne titulom náhrady škody spôsobenej porušením
právnej povinnosti, dôsledkom čoho mal byť navrhovateľ v rozpore so zákonom vo väzbe. Zároveň sa
voči odporcom v 1. až 6. rade domáhal verejného ospravedlnenia sa v médiách za nezákonnú väzbu,
ktorú odporcovia v 1. až 6. rade spôsobili tým, že nepoznali Trestný poriadok a Ústavu Slovenskej
republiky. V návrhu uviedol, že dňa 10.1.2009 rozhodol sudca pre prípravné konanie o uvalení väzby na

navrhovateľa. Väzba začala dňom 8.1.2009 o 17:40 hod. SEČ a vykonávala sa v ÚVVTOS Leopoldov.
Dňa 23.6.2009, teda 15 kalendárnych dní pred ukončením tejto vyšetrovacej väzby podal Krajský
prokurátor žalobu na OS Trnava. Následne dňa X.X.XXXX po doručení oznámenia o neverejnom
zasadnutí zo dňa XX.X.XXXX rozhodol senát OS Trnava v konaní č.k. XT XX/XX v zložení senátu z
odporcov v 1. až 3. rade podľa § 238 ods. 3 TP platného od 1.2.2009 o pokračovaní väzby vedenej ako
vyšetrovacej do väzby súdnej. Voči vzatiu do tzv. súdnej väzby podal navrhovateľ sťažnosť podaním zo
dňa X.X.XXXX. Krajský súd v Trnave rozhodol o sťažnosti dňa XX.X.XXXX v konaní č.k. X W. XX/XXXX

v zložení senátu z odporcov v 4. až 6. rade. Tento potvrdil uznesením rozhodnutie OS Trnava zo dňa
X.X.XXXX až dňa XX.X.XXXX, teda po uplynutí lehoty väzby z prípravného konania, ktorá sa skončila
dňa X.X.XXXX o 17:40 hod. Podľa § 192 ods. 4 TP pritom o sťažnosti proti rozhodnutiu, ktorým bolo
rozhodnuté o návrhu na predĺženie väzby, môže nadriadený súd rozhodnúť aj na neverejnom zasadnutí,
najneskôr však do uplynutia lehoty, ktorá sa má predĺžiť. Podľa nálezu Ústavného súdu SR, ktorý
viedol aj k novele TP platnej po 1.2.2009, je akákoľvek väzba, ktorej lehota uplynie skôr ako rozhodne
odvolací súd o jej predĺžení neplatná, nezákonná a protiprávna. Na základe neskorého a vlastne právne

nejestvujúceho rozhodnutia bol navrhovateľ od 8. júla 2009 do 22. júna 2010 v nezákonnej väzbe,
nepokrytej právoplatným rozhodnutím odvolacieho súdu a v rozpore s čl. 17 odst. 5 Ústavy SR. Podľa §420 ods. 1 každý občan, pokiaľ nie je zbavený svojprávnosti, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí svojím
konaním. Odporcovia porušili právo navrhovateľa na osobnú slobodu tým, že nepoznali TP a zbavili
navrhovateľa osobnej slobody nezákonným konaním. Navrhovateľ si oceňuje svoju slobodu mladého

človeka pobytom vo väzbe na sumu 100 000 €.

Dňa XX.X.XXXX podal navrhovateľ návrh na pripustenie vstupu odporcu v 7. rade do konania o náhradu
škody. V tomto podaní navrhovateľ doplnil, že s nárokom na náhradu škody sa obrátil aj na MS SR (teda
odporcu v 7. rade), a to žiadosťou podanou dňa 3.8.2011, avšak mu nebola doručená žiadna odpoveď.
Na jeho dotaz mu bolo oznámené, že odporca v 7. rade počká, než mu väzba bude započítaná do

vyneseného trestu.

Odporcovia v 5. rade a 6. rade žiadali návrh zamietnuť z dôvodu nedostatku ich pasívnej legitimácie
v konaní.

Odporcovia v 1. až 6. rade sa na pojednávanie napriek riadnemu predvolaniu nedostavili, svoju neúčasť
na pojednávaní ospravedlnili, súhlasili, aby súd konal v ich neprítomnosti. Na základe uvedeného súd v
súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti týchto účastníkov.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a odporcu v 7. rade, vyjadreniami splnomocneného
zástupcu navrhovateľa, uznesením OS Trnava č.k. W. X/XX - XX zo dňa XX.X.XXXX, uznesením
OS Trnava č.k. XT XX/XXXX - XXX zo dňa X.X.XXXX, sťažnosťou navrhovateľa proti uzneseniu o
ponechanívoväzbezodňaX.X.XXXX,uznesenímKSvTrnaveč.k.XTXX/XX-XXXzodňaXX.X.XXXX,
uznesením OS Trnava č.k. XT XX/XXXX - XXX zo dňa XX.X.XXXX, výzvou na dobrovoľné zaplatenie

žalovanej sumy zo dňa XX.XX.XXXX, rozhodnutiami KS v Bratislave vo veci iného subjektu, žiadosťou
o náhradu škody adresovanou MS SR zo dňa X.X.XXXX a nálezom ÚS SR III.ÚS 209/06 a zistil tento
skutkový stav veci:

Výsluchom navrhovateľa a vyjadreniami jeho zástupcu mal súd preukázané, že navrhovateľ sa dožaduje
náhrady škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu X. Y. T. W., dôsledkom ktorého bola nezákonná

väzba navrhovateľa. Prípravná väzba navrhovateľa skončila dňa X.X.XXXX, pričom Krajský súd v
Trnave rozhodol o sťažnosti navrhovateľa proti rozhodnutiu prvostupňového súdu o ponechaní vo väzbe
až XX.X.XXXX. Dňa XX.X.XXXX bola podaná obžaloba. Podľa navrhovateľa Krajský súd v Trnave
mal o sťažnosti navrhovateľa rozhodnúť do 8.7.2009, jednalo sa o sťažnostné konanie, kde malo byť
rozhodované v zmysle § 192 ods. 4 trestného poriadku a ak tak nebolo urobené, mal byť navrhovateľ

automaticky prepustený na slobodu. Tak súdy rozhodovali podľa navrhovateľa aj v iných prípadoch.
Náhrada škody, ktorú navrhovateľ požaduje spočíva jednak v ušlej mzde vo výške 75 000 € a jednak v
náhrade za obmedzenie osobnej slobody vo výške 25 000 €. Podľa navrhovateľa je pritom nepodstatné,
žetrestnékonanieneboloešteskončené(trestnékonaniesavedienaK.W.),nakoľkopokiaľnavrhovateľ
bolvnezákonnejväzbe,mánároknanáhraduškodyaniejetrebačakaťnato,čimuvprípadeodsúdenia

budeväzbazapočítanádovýkonutrestu.Navrhovateľmalmožnosťpodaťvdanejveciústavnúsťažnosť,
o čom ale nevedel a jeho advokát v tomto smere taktiež nekonal, lehota na podanie ústavnej sťažnosti
mu preto uplynula. Štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci
okrem iného aj nesprávnym úradným postupom, pričom za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, čo sa stalo

aj v tomto prípade.

Odporca v 7. rade uviedol, že navrhovateľ si nemôže uplatňovať náhradu škody z dôvodu rozhodnutia
o väzbe, nakoľko trestné konanie sa ešte vedie, nebolo skončené zatiaľ ani v 1. stupni. Navrhovateľ by
musel byť spod obžaloby oslobodený, alebo by muselo byť trestné stíhanie zastavené, čo sa nestalo.
Nemôže si uplatňovať ani náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia, príp. nesprávneho úradného

postupu, nakoľko príslušný orgán nekonal v rozpore so zákonom. Podľa odporcu v 7. rade mal Krajský
súd v Trnave 6 mesiacov na rozhodnutie o sťažnosti navrhovateľa. Navrhovateľ si uplatnil u odporcu
v 7. rade náhradu škody, v lehote 6 mesiacov od podania jeho žiadosti nebolo rozhodnuté. Pokiaľ ideo požadovanú náhradu škody, navrhovateľ nepreukázal ani, že mu škoda vznikla, ani ďalšie okolnosti
potrebné pre priznanie požadovanej sumy.

Uznesením OS Trnava č.k. W. X/XX - XX zo dňa XX.X.XXXX, uznesením OS Trnava č.k. XT XX/

XXXX - XXX zo dňa X.X.XXXX, sťažnosťou navrhovateľa proti uzneseniu o ponechaní vo väzbe zo dňa
X.X.XXXX, uznesením KS v Trnave č.k. XT XX/XX - XXX zo dňa XX.X.XXXX a uznesením OS Trnava
č.k. XT XX/XXXX - XXX zo dňa XX.X.XXXX mal súd preukázané, že navrhovateľ bol vzatý do väzby
na základe rozhodnutia OS Trnava zo dňa XX.X.XXXX s tým, že väzba sa započíta do obmedzenia
jeho osobnej slobody dňa 8.1.2009 o 17:40 hod. Uznesením OS Trnava č.k. XT XX/XXXX - XXX zo

dňa X.X.XXXX bolo konštatované, že u navrhovateľa - obvineného trvajú i naďalej nezmenené dôvody
väzby a preto sa naďalej ponecháva vo väzbe. Dňa X.X.XXXX bola na OS Trnava podaná sťažnosť
navrhovateľa proti uzneseniu o ponechaní vo väzbe. Uznesením KS v Trnave č.k. XT XX/XX - XXX zo
dňa XX.X.XXXX bolo rozhodnuté o zamietnutí uvedenej sťažnosti. Navrhovateľ bol z väzby prepustený
na slobodu na základe uznesenia OS Trnava č.k. XT XX/XXXX - XXX zo dňa XX.X.XXXX.

Navrhovateľ vyzýval odporkyne v 2. a 3. rade na dobrovoľnú úhradu príslušnej časti požadovanej sumy.

Navrhovateľ predložil súdu rozhodnutia KS v Bratislave vo veci iného subjektu, kde bolo rozhodované
o sťažnosti obvineného proti ponechaniu vo väzbe odlišným spôsobom.

Listom zo dňa 5.10.2011 MS SR, teda odporca v 7. rade navrhovateľovi oznámil, že v jeho podnet
na podanie dovolania nie je dôvodný. V liste sa uvádza, že v trestnom konaní nedošlo k žiadnemu
pochybeniu, ktoré by zakladalo dovolací dôvod podľa § 371 os. 2 Tr. por., preto bol podnet navrhovateľa

na podanie dovolania odložený.

Žiadosťou o náhradu škody adresovanou MS SR, teda odporcovi v 7. rade zo dňa 1.8.2011 mal súd
preukázané, že navrhovateľ žiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom, v dôsledku ktorého bol navrhovateľ podľa svojho tvrdenia v období od
8.7.2009 do 22.6.2010 vo väzbe v rozpore so zákonom.

Na podporu svojich tvrdení predložil navrhovateľ súdu Nález ÚS SR III.ÚS 209/06.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v príslušnom znení štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. v príslušnom znení vo veci náhrady škody, ktorá

bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak

1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje
inak,

2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v príslušnom znení právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia
vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 a2 zákona č. 514/2003 Z.z. v príslušnom znení ak tento zákon neustanovuje inak,
právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu
riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide
o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v príslušnom znení štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti

orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh
na náhradu škody a ospravedlnenie sa v médiách nebol podaný dôvodne.

Čo sa týka žalovaných sudcov, napriek tomu, že škoda mala byť podľa tvrdenia navrhovateľa spôsobená
činnosťou odporcov v 1. až 6. rade pri výkone ich verejnej moci, zákon nepripúšťa možnosť žalovať
priamo sudcov. Ako vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, za škodu spôsobenú orgánmi

verejnej moci je zodpovedný štát, pričom ak škoda vznikla v trestnom konaní, v mene štátu koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Preto jediným pasívne legitimovaným subjektom v
danej veci je odporca v 7. rade. Z toho dôvodu bol návrh v časti smerujúcej voči odporcom v 1. a ž 6. rade
zamietnutý pre nedostatok pasívnej legitimácie na strane týchto odporcov. Pokiaľ ide o druhú časť petitu,
týkajúcu sa ospravedlnenia, táto smeruje len voči odporcom v 1. až 6. rade, pričom tu okrem nedostatku

pasívnej legitimácie treba uviesť, že vyššie citovaný zákon nezakladá pre účastníkov konania žiaden
právny nárok na verejné ospravedlnenie za príp. nezákonné rozhodnutie.

Navrhovateľ sa dožadoval náhrady škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu, keďže súd
podľa názoru navrhovateľa nevydal rozhodnutie v zákonnej lehote, pričom však zo skutočností, ktoré
navrhovateľ a jeho zástupca v konaní uvádzali, je zrejmé, že ide o škodu, ktorá mala byť spôsobená

nezákonným rozhodnutím Krajského súdu v Trnave, týkajúcom sa ponechania navrhovateľa vo väzbe
(rozhodnutie, ktorým bola zamietnutá sťažnosť navrhovateľa proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o
trvaní väzby). V zmysle vyššie citovaného zákona má účastník konania, ktorému bola nezákonným
rozhodnutím vydaným v tomto konaní spôsobená škoda, právo na náhradu škody. Právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno ale uplatniť len vtedy, ak právoplatné rozhodnutie,

ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
Uvedená podmienka v danom prípade splnená nebola, pričom v rámci občianskeho súdneho konania
nemožno preskúmavať zákonnosť rozhodnutia druhostupňového súdu v trestnom konaní. Navrhovateľ
mal možnosť jednak iniciovať podanie dovolania, čo aj urobil s tým že mu odporcom v 7. rade bolo
oznámené, že v trestnom konaní nedošlo k žiadnemu pochybeniu, ktoré by zakladalo niektorý z

dovolacích dôvodov ustanovených v Trestnom poriadku. Navrhovateľ mal možnosť taktiež domáhať sa
ochrany svojich ľudských práv a základných slobôd na Ústavnom súde, čo ako sám uviedol, neurobil.Bez toho, aby rozhodnutie, ktorého nezákonnosť navrhovateľ namieta, bolo pre jeho nezákonnosť
zrušené alebo zmenené, nebolo možné návrhu vyhovieť a bolo by nadbytočným vykonávať dokazovanie
za účelom preukazovania vzniku škody, jej rozsahu a výšky jej náhrady. Z tohto dôvodu bol zamietnutý

návrh i voči odporcovi v 7. rade.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a nakoľko bol návrh navrhovateľa v celom
rozsahu zamietnutý, priznal náhradu trov konania odporcovi v 7. rade vo výške 55,12 €. Trovy konania
odporcu v 7. rade predstavujú hotové výdavky na cestovnom (jednalo sa o dve cesty na pojednávanie
z Bratislavy do Senice a späť. Dňa 19.11.2012 bolo použité vozidlo zn. Volkswagen Passat 3BG/

AMX/AG Q s normovanou spotrebou v meste - 16,40 l/100km, mimo mesta - 11,03 l/100km, spotreba
celkovo 23,46 l pri cene 1,565 € za 1l benzínu. Dňa 14.1.2013 bolo použité vozidlo zn. Škoda Octavia
s normovanou spotrebou v meste - 8,70 l/100km, mimo mesta - 6,43 l/100km, spotreba celkovo 12,792
l pri cene 1,439 € za 1l nafty).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Senica ku

Krajskému súdu v Trnave, v ôsmich vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté

vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie

podľa zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, ak

ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon

rozhodnutia.