Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prievidza

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Miriam Kohútová, PhD.

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 8C/86/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812203064
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Kohútová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2013:3812203064.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Miriam Kohútovou, PhD. v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI
Slovensko, s.r.o. Bratislava, Údernícka č. 5, IČO: 35724803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. Bratislava,
Údernícka č. 5, IČO: 36613843, proti odporcovi: I. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V., XX. H. XX/X,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov Spotrebiteľské združenie OSA, IČO: 42260086, so
sídlom Bratislava, Fedinova 9, zast. HKP Legal , s.r.o. so sídlom Bratislava, Sasinková 6, o zaplatenie

1433,03 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

Navrhovateľ je povinný nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu
Spotrebiteľskému združeniu OSA, Bratislava , k rukám právneho zástupcu HKP Legal, s.r.o.,
Sasinkova 6, Bratislava vo výške 189,60 eur, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom podaným 22.2.2012 uplatnil voči odporcovi nárok na zaplatenie istiny 1433,03
eur s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 544,11 eur od 16.10. 2009 do zaplatenia

ako i nárok na náhradu trov konania. Návrh zdôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 8.6.2010 medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a navrhovateľom postúpil postupca
na navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi. Postupca a odporca uzavreli dňa 6.5. 2005 zmluvu o
vydaní a používaní platobnej karty a Dodatok č. 1 zo dňa10.5.2005, ktorých súčasťou sú Všeobecné
obchodné podmienky v znení dodatkov. Na základe tejto zmluvy Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla
odporcovi peňažné prostriedky, podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania a

podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluvy. Ide o zmluvu
o úvere uzavretú podľa Obchodného zákonníka. Odporca neplnil splátky v stanovených termínoch,
čím porušili povinnosť podľa zmluvy, preto postupca odstúpil od zmluvy a vyzval odporcu na úhradu
dlžnej sumy. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu
1433,03 eur, ktorá pozostáva z istiny 544,11 eur riadneho úroku 448,58 eur, úroku z omeškania
440,34 eur. Odporca uznal uvedený záväzok v Dohode o uznaní záväzku, zároveň došlo aj k uznaniu
aj nákladov inkasného konania, ktoré si navrhovateľ neuplatňuje. Navrhovateľ uplatňuje aj zákonný úrok

z omeškania počnúc 16.10. 2009, t.j. dňom nasledujúcim po účinnosti postúpenia pohľadávky.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, listinnými dôkazmi, a to zmluvou o splátkovom kalendári,
Všeobecnými obchodnými podmienkami, Oznámením o postúpení pohľadávok s podacím hárkom,pokus o zmier, Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku 2x , výpismi z úverového
účtu, platobnouhistóriouodporcovč.l.38-41, Zmluvouopostúpenípohľadávok,prílohouč. 1kZmluve
o postúpení pohľadávok z 8.6. 2010, písomnými vyjadreniami účastníkov a vedľajšieho účastníka, na

základe čoho mal zistený tento skutkový stav:

Dňa 6.5. 2005 uzavrel odporca so Slovenskou sporiteľňou, a.s. Bratislava Zmluvu o vydaní a používaní
Platobnej karty Dodatkom č. 1 k predmetnej zmluve bola stanovená výška úverového rámca 20000,-
Sk, a dohodnutá konečná splatnosť Kartového rámca 9.5.2006 Dohodnutá bola úroková sadzba 16,80
% p.a., poplatok za správu Kartového rámca 0,25% z Kartového rámca mesačne. Ďalšie podmienky

zmluvného vzťahu sú upravené vo Všeobecných obchodných podmienkach v znení dodatkov, ktoré
tvoria súčasť zmluvy.

Oznámením o postúpení pohľadávky z 17.6. 2010 oznamoval pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa
a.s. Bratislava odporcovi postúpenie pohľadávky na navrhovateľa. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok
a prílohy č. 0527/2010/CE medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. Bratislava zo dňa 8.6.2010 a
navrhovateľom vyplýva, že Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava postúpila navrhovateľovi pohľadávku

voči odporcom na základe horeuvedenej zmluvy, pohľadávku tvorila suma 1433,03 eur, a to istina po
splatnosti 544,11 eur, úroky 448,58 eur, úroky z omeškania 440,34 eur.

Pokusom o zmier zo dňa 11.1. 2012 vyzýval navrhovateľ odporcu k zaplateniu celkovej dlžnej sumy
1542,51 eur do 18.1. 2012.

Z Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku z 18.2. 2011 vyplýva, že túto dohodu

podpísal zástupca navrhovateľa a odporca ako dlžník. V bode 2. pod názvom Uznanie záväzku osoba
dlžníka vyhlasujú, že uznávajú čo do právneho dôvodu a výšky dlh voči pôvodnému veriteľovi Slovenská
sporiteľňa a.s. v sume 544,11 eur a náklady na inkasné konanie 150,- eur. Forma splatenia úveru
nebola bližšie v dohode upravená. Predmetnú dohodu podpísal odporca.

Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že od roku 2003 je invalidný dôchodca, z uvedeného dôvodu

nemohol dlh navrhovateľovi splatiť , alebo len ak tak v 10 eurových splátkach. Vzniesol námietku
premlčania. Rovnako tak namietol spôsob uzavretia dohody o uznaní dlhu, ktorú si nemal možnosť ani
prečítať a ani kopia mu nebola poskytnutá.

Dňa 15.8.2012 oznámil vedľajší účastník vstup do konania na strane odporcu a doručil súdu
vyjadrenie. Vedľajší účastník vo svojom písomnom podaní z 15.8. 2012 a 20.12.2012 poukázal

na ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a uviedol, že predložená dohoda o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku je formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka a dlžník
nemá možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť jeho obsah. Táto dohoda obsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky, a to predĺženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku. Tieto
dojednania sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a preto sú neplatné. Prehlásenie dlžníka o

vedomosti premlčania dlhu je sofistikovane skryté do dohody o splátkach, pričom by malo byť súčasťou
uznania záväzku. Navrhovateľovi ako dodávateľovi išlo o to, aby pod zámienkou ponuky splátok
dosiahol predĺženie premlčacej lehoty o čom svedčí skutočnosť, že v Dohode o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku nie je zapísaná ani výška splátok, ktorá mala byť takto dohodnutá. Takáto
dohoda je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 odst. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane

spotrebiteľavplanomznení,pretožeprijejuzatváranínebolisplnenéprincípydobromyseľnosti,čestnosti
a navrhovateľom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa.
Okolnosti, za ktorých navrhovateľ so spotrebiteľmi uzatvára formulárové dohody o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku po vynútenej návšteve splnomocnenej osoby navrhovateľa s vysvetlením,
že ide iba o dohodu o splátkach dlhu, je potrebné považovať za nekalú obchodnú praktiku a posudzovať

ju najmä podľa §8 odst. 4 citovaného zákona. Pre prípad neprijatia tejto argumentácie navrhol súdu
postupovať v zmysle § 109 odst. 1 písm. c/ O.s.p.. V zmysle uvedeného je potom potrebné považovať
uznanie dlhu za neplatné dojednanie a nemožno naň prihliadať. Vzniesol námietku premlčania a žiadal
návrh zamietnuť a priznať náhradu trov konania.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase uzavretia Zmluvy o pôžičke ),
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na

druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

V zmysle § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (platného a účinného v
čase uzavretia Zmluvy o pôžičke ), spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona rozumie dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa§2písm.b)zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,zmluvouospotrebiteľskomúvere
sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom .

V zmysle § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie

dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Súd s poukazom na vyššie citované ustanovenia právny vzťah medzi účastníkmi konania založený
zmluvou označenou ako "Zmluva o splátkovom úvere ", i keď ide o zmluvu uzavretú podľa ustanovení
Obchodného zákonníka, považoval jednoznačne za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1

Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy. Súd sa vzhľadom na právnu úpravu
zákona č. 258/2001 Z.z. účinnú v čase uzavretia zmluvy uvádza, že predmetnú zmluvu uzavretú medzi
právnym predchodcom navrhovateľa a odporcami možno podriadiť režimu zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Na tomto mieste považuje súd
za potrebné uviesť, že zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do oblasti predpisov občianskeho práva

a je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis (uvedený záver podporujú aj odkazy k textu
zákona, aj keď nie presne v naznačených súvislostiach). Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky
nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z., použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch podľa prvej hlavy ôsmej časti
Občianskeho zákonníka. Rovnako na spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka,

je potrebné vzhľadom na ich systematické zaradenie do Občianskeho zákonníka, aplikovať všeobecné
ustanovenia o občianskoprávnych vzťahoch. Vyplýva to i znenia § 54 odst. 1 Občianskeho zákonníka,
veta druhá, podľa ktorej možno vyvodiť, že spotrebiteľ si zmluvou nemôže zhoršiť postavenie, ktoré
by inak mal pri aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka ako celku. V tejto súvislosti ešte súd
dodáva, že v zmysle § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného ku dňu

uzavretiu zmluvy, na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, použijú
sa primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj táto v čase uzavretia zmluvy platná a učinná
norma viedla za použitia výkladového pravidla "argumentum a contrario" súd podporne k záveru, že
na spotrebiteľské zmluvy, ktoré boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka vzťahujú sa príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka (nie Obchodného zákonníka). Nakoniec v zmysle § 54 ods. 1

Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa nemôžu odchýliť od
ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa (od akýchkoľvek, t.j. aj od všeobecných
ustanovení, a teda i ustanovení o premlčaní. ).Podľa § 100 odst. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone stanovenej /§ 101 až 110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietka dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

V predmetnej veci vzniesol odporca a vedľajší účastník námietku premlčania uplatneného nároku,
preto sa súd zaoberal najskôr otázkou, či nárok navrhovateľa je premlčaný alebo nie. Podľa Zmluvy
o používaní bankovej platobnej karty bola dojednaná konečná splatnosť Kartového rámca dňom
9.5. 2006 pri riadnom splácaní v mesačných splátkach. V konaní bolo preukázané, že odporca dlh

nesplácal riadne a včas. I keď navrhovateľ v návrhu na začatie konania tvrdil, že postupca od zmluvy
odstúpil, uvedené odstúpenie od zmluvy k návrhu pripojené nebolo, toto nepredložil právny zástupca
navrhovateľa ani na výzvu súdu . Vychádza súd zo záveru, že Slovenská sporiteľňa a.s. od zmluvy
neodstúpila ani nevyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle VOP. Napriek tomu, že odporca
prestal dlh splácať pravidelne a v nasledujúcich rokoch dlh nesplácal vôbec, sporiteľňa tolerovala tento

stav a nepristúpila k výpovedi zmluvy, resp. odstúpeniu od zmluvy tak ako je upravené vo VOP. Z
uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ pri riadnom splácaní úveru mal odporca splácať mesačné splátky,
dochádzalo k premlčaniu jednotlivých mesačných splátok samostatne u každej splátky. Tak ako súd
konštatoval na predmetný vzťah a právo navrhovateľa súd aplikuje premlčaciu dobu podľa Občianskeho
zákonníka, ktorá je trojročná. I keď účastníci uzavreli zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty podľa

Obchodného zákonníka, ktorá ako typ zmluvy je absolútnym obchodom, zároveň táto zmluva spadá
pod úpravu spotrebiteľských zmlúv podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ako i zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa názoru súdu i keď premlčanie práva zo spotrebiteľskej zmluvy
nie je predmetom zmluvných dojednaní, použitie ustanovení o premlčaní podľa všeobecných ustanovení
Občianskehozákonníka takakosúdpodrobneuviedolvyššie, vzhľadomnato,žespotrebiteľskázmluva

je inštitútom občianskeho práva a požíva ochranu podľa zásad občianskeho práva je nevyhnutné.
Keďže splatnosť všetkých omeškaných splátok odporcu nastala najneskôr 9.5 2006, navrhovateľovi
uplynula trojročná premlčacia doba najneskôr 9.5. 2009. Návrh vo veci samej podal dňa 22.2. 2012, t.j.
po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, preto súd jeho návrh zamietol ako premlčaný. Keďže došlo k
premlčaniu istiny, dochádza k premlčaniu aj jej príslušenstva, a to zmluvných úrokov, ktoré boli splatné

spolu so splátkou istiny, ako i úrokov z omeškania. Pre úplnosť súd udáva, že použitie premlčacej
doby podľa Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských zmluvách uzavretých nie podľa Občianskeho
zákonníka pripustil aj NS SR napr. v uznesení sp. zn. 5M Cdo 20/2009 zo dňa 25.1. 2011. .

Pokiaľ navrhovateľ predložil do spisu Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku
podpísanú odporcom, podľa názoru súdu týmto nedošlo k účinnému uznaniu záväzku s následkami

predĺženia premlčacej lehoty na dobu 10 rokov. Z výsluchu odporcu mal súd preukázané, že
zamestnanec navrhovateľa oslovil odporcu s podpisom tejto formulárovej listiny. Vychádzajúc zo
skutkových okolností, za akých navrhovateľ dával podpisovať odporcovi uvedenú istinu, keď tento
preukázateľne nemal žiadnu vedomosť o tom, že podpisuje aj uznanie záväzku, resp. či tento je alebo
nie je premlčaný, nedostal žiadne vyhotovenie tejto listiny a navrhovateľ mal vopred pripravené znenie

vyhlásenia odporcu o uznaní záväzku, hodnotí súd takéto konanie ako konanie v rozpore s dobrými
mravmi v zmysle § 4 odst. 8 zákona č. 250/2007 Z.z o ochrane spotrebiteľa, pretože navrhovateľ
využitím mylných informácii dosiahol uznanie dlhu v záujme predĺženia premlčacej doby i keď odporca
nemal vôbec vedomosť a ani vôľu takéto vyhlásenie učiniť. Nečestnosť a nedobromyseľnosť konania
navrhovateľa pri uzatváraní dohody o splátkach je podporené i tým, že v dohode nie sú žiadne splátky,

ich výška, zročnosť uvedené. Je evidentné, že úmyslom navrhovateľa bolo zabezpečiť si pre seba
právne isté postavenie na úkor nevedomosti odporcov ako spotrebiteľov. Takéto konanie súd považuje
za nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 8 odst. 4 citovaného zákona, pričom takéto konanie súd
považuje za rozporné s dobrými mravmi v zmysle § 3 odst. 1 Občianskeho zákonníka a predmetný
úkon teda neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Takáto praktika pritom podstatne zasahuje

do práv spotrebiteľa, pričom navrhovateľ postupoval v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti.
Uvedené vyplýva i z toho, že formuláciu uznania dlhu i v prípade ak je dlh premlčaný je predtlačená
na všetkých dohodách bez rozlíšenia, či v čase keď sa dlh „uznáva“ je premlčaný alebo nie. Uznaniezáväzku ako nekalá obchodná praktika je neplatná, preto je dôvodne uplatnená námietka zákonnej
trojročnej premlčacej doby.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 odst. 1 O.s.p.. V konaní bol úspešný odporca, ktorému

v konaní trovy nevznikli a tieto si v konaní ani neuplatnil. Pokiaľ náhradu trov konania opakovane uplatnil
navrhovateľ, súd mu náhradu trov nepriznal, pretože bol v konaní neúspešný.

Súd priznal náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. vedľajšieho účastníka, pretože stojí
na strane odporcu, ktorý bol v konaní úspešný. Vedľajší účastník vo svojom písomnom podaní vzniesol
námietku premlčania, túto podrobne a precízne odôvodnil. Následne súd zamietol návrh s poukazom
na námietku premlčania /§ 93 ods. 4 O.s.p./.

Aktívnym konaním vedľajšieho účastníka bol odporca proti navrhovateľovi v konaní úspešný, preto jeho
účasť konaní ako vedľajšieho účastníka bola účelná a opodstatnená. Z tohto dôvodu je navrhovateľ
povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkov, ktorý má právo dať sa právne zastúpiť advokátom, trovy
konania, ktoré mu vznikli trovami právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci á 71,37 eur -
prevzatie veci a zastúpenia, vyjadrenie /§ 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.v platnom znení/ a

dvakrát RP á 7,63 eur /§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky / 20% DPH . Trovy spolu činia 189,60 eur.

Pokiaľ vedľajší účastník uviedol, že ak súd nebude akceptovať argumentáciu ohľadom účinkov dohody
a uznania záväzku, navrhuje postupovať v zmysle § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a požiadať Súdny
dvor Európskej Únie o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke, súd konštatuje, že v rámci vysvetlenia
obsiahnutého vyššie nepovažuje uznanie záväzku za platný právny úkon, otázku konania odporcu

vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, preto nepovažuje za potrebné prerušiť konanie a požiadať
súd o rozhodnutie o prejudicálnej otázke. Vzhľadom na formuláciu návrhu na prerušenie konania, súd
preto o tomto návrhu vedľajšieho účastníka nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou

tunaj. súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, trojmo. Podľa § 205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má
popri všeobecných náležitostiach (42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.