Rozsudok Judgement was issued on Friday, December 5, 2014

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 16P/251/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5310208969
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Jančulová

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2014:5310208969.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdvČadcisamosudkyňouMgr.AlenouJančulovouvovecistarostlivostiomaloletúR.Y.,nar.

XX.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Čadca, dieťa rodičov matky: I. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom O. C. X. XXX, právne zast.: JUDr.
Stanislavom Záhumenským, advokátom, AK Čadca, Fraňa Kráľa 1504 a otca: I. Y., nar. XX.X. XXXX,
bytom Ž., L. XXXX/X, právne zast.: Advokátskou kanceláriou JUDr. Pavol Kuric JUDr. Andrea Vladárová,
s.r.o., Dolný Val 11, Žilina, v konaní o návrhu otca o úpravu styku s maloletým dieťaťom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom došlým súdu dňa 24.11.2010 sa navrhovateľ domáhal, aby súd upravil jeho styk s
maloletou R. tak, že je oprávnený sa s maloletou stýkať počas víkendu, ktorého dátum oznámi matke
minimálne dva týždne pred oznámeným dátumom víkendu písomnou formou na jej adresu a to od piatku
od 16:00 hod. do nedele do 17:00 hod. oznámeného víkendu, počas obdobia letných prázdnin v mesiaci
august od 31. júla od 16:00 hod. do 21. augusta 16:00 hod. s tým, že matka je povinná v uvedených
termínoch maloletú na styk riadne pripraviť a odovzdať ju otcovi v mieste bydliska dieťaťa a otec je
povinný maloleté dieťa v uvedených termínoch odovzdať matke v mieste bydliska dieťaťa.

Podanie návrhu odôvodnil tou skutočnosťou, že rozsudkom Okresného súdu Čadca č.k.
11C/406/2001-29 zo dňa 8.10.2001 bolo jeho manželstvo s matkou maloletého dieťaťa rozvedené.
Pri rozvode manželstva nebol jeho styk s maloletým dieťaťom upravený. V súčasnej dobe pracuje vo
Švédsku. S maloletou sa stýka nepravidelne, keď je na území SR, a to podľa vôle a nevôle matky.
S maloletou trávi od roku 2008 denne niekoľko hodín počas dvojtýždňového pobytu na Slovensku,
a to v domácnosti matky a jej druha, alebo pri ich dome. Vyživovaciu povinnosť voči maloletému

dieťaťu si plní a to v pôvodne stanovenej výške 33,19 Eur (1000,- Sk) mesačne. Nad rámec výživného
maloletej zakupuje i nadštandardné veci ako sú trampolína, telefón, španielska gitara, hračky, oblečenie
a podobne. Od augusta roku 2010 začal sám dobrovoľne na maloletú platiť výživné v sume 50 Eur
mesačne. Matka maloletej má so svojím druhom, s ktorým žije ďalšie dve maloleté deti. Má záujem
pravidelne sa s maloletou dcérou stretávať počas obdobia, keď bude na území SR, čo mu nie je vždy
zo strany matky umožnené. Stáva sa, že stretnutia sú zmarené pod rôznymi zámienkami, prípadne
keď otec vopred zavolá matke, že na Slovensko príde a chce sa stretnúť s dcérou, maloletá nie je

doma. Na základe týchto skutočností je toho názoru, že je potrebné upraviť jeho styk s maloletou
súdnym rozhodnutím. Nemôže však presne stanoviť, kedy príde zo zahraničia na územie SR, preto túto
skutočnosť premietol aj do petitu rozhodnutia.Matka sa k podanému návrhu vyjadrila prostredníctvom právneho zástupcu dňa 14.12.2010. Vo svojom
vyjadrení uviedla, že návrh otca v časti, v ktorej sa domáha, aby súd upravil jeho styk s maloletou R.
počas víkendu, ktorého dátum jej oznámi minimálne dva týždne pred oznámeným dátumom víkendu a

to od piatku od 16:00 hod. do nedele do 17:00 hod. oznámeného víkendu je nevykonateľný a matka s
takýmtonávrhomotcanesúhlasí.Matkaďalejuviedla,žežijevspoločnejdomácnostisosvojímpriateľom
Q. J. a spoločne s ním vychováva maloletú R. a ich dve spoločné deti. Maloletá oslovuje jej priateľa otec.
Navrhovateľ videl maloletú R. prvýkrát pol roka po jej narodení. Do 5 roku veku ju videl navrhovateľ len
dvakrát a to len na veľmi krátke obdobie. V neskoršom období sa streto s maloletou len asi jedenkrát za

rok na veľmi krátku dobu, pričom sa stalo, že maloletú nevidel aj tri roky. O maloletú sa vôbec nezaujíma.
Na meniny a narodeniny maloletej si na ňu ani nespomenie. Vo februári roku 2010 po dobu jedného
týždňa navštevoval navrhovateľ maloletú každý druhý deň. V auguste roku 2010 navštevoval maloletú R.
podobuasidvochtýždňovaodvtedyzáujemomaloletúR.neprejavil.Častejšíminávštevamivroku2010
si zrejme chcel pripraviť podmienky na rozhodnutie súdu v jeho prospech. Keď sa navrhovateľ stretol s
maloletou R., k stretnutiu došlo vždy v domácnosti matky. Nikdy nie mimo jej bydliska. Maloletá Michaela

sa odmieta stretávať s navrhovateľom mimo domácnosti matky. Nie je pravdou tvrdenie navrhovateľa, že
by matka maloletej marila stretnutie s dcérou. Pravdou je tá skutočnosť, že navrhovateľ doposiaľ nejavil
záujem o maloletú R., pričom krátko pred stretnutím zavolal maloletej, že ju príde pozrieť. Maloletá R.
navštevuje krúžky počas týždňa a rovnako aj počas víkendov, a preto sa mohlo stať, že v čase, keď sa
chcel navrhovateľ stretnúť s maloletou, táto nebola doma. Nie je v záujme maloletej R. upraviť jej styk s

navrhovateľom mimo domácnosti matky, pretože by to mohlo mať veľmi nepriaznivý vplyv na psychický
vývoj maloletej. Rovnako nie je možné upraviť styk maloletej s navrhovateľom podľa vôle otca tak, že
tento oznámi matke, kedy sa chce s maloletou stretávať. Navrhovateľ by mohol takúto formu úpravy
styku zneužiť a navyše takéto rozhodnutie súdu by nebolo vykonateľné. Matka preto navrhla, aby súd
upravil styk navrhovateľa s maloletou v konkrétnom čase a to počas soboty v čase od 14:00 hod. do

17:00 hod. štyrikrát v roku. Počas letných prázdnin po dobu jedného týždňa v auguste každý druhý deň
v čase od 14:00 hod. do 17.00 hod. s tým, že styk sa bude uskutočňovať v mieste bydliska matky.

Z dokazovania vykonaného na pojednávaní dňa 16.2.2011 a to z obsahu spisu 11C/406/2001 - najmä
rozsudku č.k. 11C/406/2001-29 zo dňa 8.10.2001, taktiež aj z obsahu spisu 16P/251/2010 a to návrhu

č.l. 1 až 2, vyjadrenia právneho zástupcu matky č.l. 12 až 14, vyjadrenia matky č.l. 24 až 25, výsluchu
matky, výsluchu maloletej R. Y. a výsluchu svedka Q. J. súd zistil nasledujúci skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Čadca č.k. 11C/406/2001-29 zo dňa 8.10. 2001 bolo manželstvo
účastníkov rozvedené. Maloletá R. bola zverená do výchovy a starostlivosti matke. Otec bol zaviazaný

prispievať na výživu maloletej sumou 1000,- Sk. V tomto rozsudku o úprave styku otca s maloletým
dieťaťom rozhodnuté nebolo.

Matka I. Y. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 16.2.2011 uviedla, že potom, ako jej manželstvo s
navrhovateľom bolo rozvedené, tento sa o maloletú R. intenzívne nezaujímal, bol ju pozrieť, keď mala

dva roky. Potom ju prišiel znova pozrieť o dva roky. Potom až keď mala 5 rokov a následne záujem
prejavil až v roku 2009. Intenzívnejšie sa začal o maloletú zaujímať až v roku 2010 a to v mesiacu február
a v mesiacu august. Vo februári, keď prišiel za maloletou R. nedal jej túto skutočnosť dopredu vedieť.
Až v auguste jej zatelefonoval a presne jej oznámil, kedy príde maloletú navštíviť. Okrem osobného
kontaktu navrhovateľ maloletej príležitostne zatelefonuje. Matka ďalej uviedla, že v súčasnej dobe žije

v spoločnej domácnosti so svojím priateľom Q. J.. S týmto žije už 8 rokov. Maloletá ho považuje za
svojho otca a aj ho volá otec. Navrhovateľa volá I.. Keď navrhovateľ prišiel maloletú pozrieť, vždy sa s
ňou stretával výlučne za jej prítomnosti. Nikdy s maloletou osamote nebol a maloletá by zrejme ani s
navrhovateľom na dlhšiu dobu nešla. Nie je vhodné, aby maloletá bola dlhšie s navrhovateľom počas
letných prázdnin, nakoľko je na ňu veľmi citovo naviazaná a zrejme by ani sama maloletá byť s otcom

po dlhšiu dobu nechcela.

Súd vykonal na pojednávaní aj výsluch maloletej R. bez prítomnosti matky, ktorá vo svojej výpovedi
uviedla, že chodí do 5. Ročníka základnej školy. Navštevuje viaceré krúžky a to krúžok mažoretiek,
zumby. Na krúžok mažoretiek chodí v utorok aj v štvrtok a aj tento týždeň hoci sú prázdniny bola na tomto

krúžku v pondelok, utorok a štvrtok. S týmto krúžkom chodia na rôzne vystúpenia. Majú ísť aj do Českej
republiky do Ostravy. Pokiaľ ide o zumbu tam chodí každý pondelok. Hráva tiež futbal, ale tento hráva
len vo voľnom čase, keď sa jej chce. Pokiaľ ide o otca, tento ju bol pozrieť minulý rok, bolo to vo februári
a v auguste. Počas doby, keď ju bol pozrieť, bola s ním cez zimu v izbe a v lete sedeli v altánku. Ona sapočas doby, keď bol otec pri nej, hrala. Otec sa jej niečo spýtal a potom väčšinou sedel ticho. Maloletá
ďalej uviedla, že s otcom sa moc stretávať nechce, pretože ho nepozná. Keď otec k nej prišiel, doniesol
jej len čokoládu, ale keď mu povedala, aké chce darčeky, tak jej tieto darčeky kúpil. Kúpil je trampolínu,

zvieratká, mobil. Na tento mobil jej otec sem-tam zatelefonuje, ale nevedela uviesť koľkokrát jej otec
telefonoval. Na otázku samosudkyne, či by chcela byť s otcom aj dlhšiu dobu a chcela by s ním tráviť
prázdniny alebo víkendy, maloletá udáva, že nie, pretože sa bojí byť sama bez mamy. Maloletá ďalej
uviedla, že nikdy nebola na prázdninách bez mamy, vždy len s mamou a keď išla na prázdniny ku svojej
tete, bolo to len na jeden deň a vždy spala doma. Na otázku samosudkyne, aby maloletá uviedla, čoho by

sa bála, keby boa s otcom cez víkend alebo cez prázdniny dlhšiu dobu, maloletá mlčala a nič neuviedla.
Maloletá ďalej uviedla, že otec nikdy na ňu nebol zlý a ani nikdy na ňu nekričal. Za svojho otca považuje
priateľa svojej matky. Toho aj volá otec. Svojho biologického otca volá I., a to preto lebo ho považuje za
uja, za cudzieho človeka. Na otázku kolíznej opatrovníčky, či pozná maloletá prostredie odkiaľ pochádza
jej otec, či pozná svoju starú matku, maloletá uviedla, že prostredie otca nepozná, pretože tam nikdy
nebola. Stará mama zo strany otca im niekedy zatelefonuje, ale ona by ku starej mame nechcela ísť,

lebo stará mama pije a pozná ju každý policajt. Na otázku samosudkyne, či videla niekedy svoju babku
opitú, alebo či niekedy jej babka telefonovala, keď bola opitá a nadávala jej do telefónu, maloletá udáva,
že ona nikdy babku opitú nevidela, ani jej babka nikdy do telefónu nenadávala, ale nadávala do telefónu
babke aj dedkovi a oni jej to povedali. Na ďalšiu otázku kolízneho opatrovníka, aby maloletá uviedla,
či pije jej biologický otec a či ho niekedy videla opitého, maloletá uviedla, že nie, ale vie o tom, že pil,

keď ešte nebola na svete, pretože jej to povedala mama. Na ďalšiu otázku kolíznej opatrovníčky, aby
maloletá uviedla, prečo má strach zo svojho otca, čo sa jej na ňom nepáči, ktorá vlastnosť, maloletá
uviedla, že sa jej nepáči na ňom to, že jej stále hovorí, že on je jej otcom, pričom ona má už iného otca,
avšak otcovi nikdy nepovedala, že jej to vadí. Na otázku kolíznej opatrovníčky, či maloletá vidí na svojom
otcovi aj nejakú dobrú vlastnosť, maloletá neuviedla nič, mlčala. Na ďalšiu otázku kolíznej opatrovníčky,

či s darčekmi, ktoré jej daroval otec sa rada hrá a či, keď sa s nimi hrá, vyvolá u nej spomienku na otca,
maloletá uviedla, že sa s týmito hračkami hrá rada, ale na otca si pritom nespomenie.

Svedok Q. J. vo svojej výpovedi uviedol, že s matkou I. Y. žije v spoločnej domácnosti odvtedy, ako mala
maloletá R. 2,5 roka. Do roka 2005 prišiel navrhovateľ R. navštíviť 1 až 2 - krát. V roku 2005 ju prišiel

navštíviť 1-krát, potom 1-krát koncom roka 2008. Intenzívnejšie sa začal o maloletú zaujímať až v roku
2010 a to v mesiaci február 2010, kedy začal maloletú navštevovať po dobu jedného týždňa každý druhý
deň a taktiež ju navštevoval v mesiaci august počas dvoch týždňov každý druhý deň. Podľa jeho názoru
maloletá R. nemá k navrhovateľovi vytvorený žiadny vzťah. On žije s maloletou v spoločnej domácnosti
od jej 2,5 roka a R. ho oslovuje tatko. S matkou R. majú spolu dve deti. Sú to štvorročné dvojičky. Keď

otec prišiel navštíviť maloletú R., styk prebiehal počas zimných mesiacov tak, že sa spolu hrali buď v
izbe u svokry alebo hore na poschodí. Spoločne s nimi boli aj dvojčatá a dá sa povedať, že tieto sa s
navrhovateľom hrali viac ako jeho dcéra R.. Počas letných mesiacov sedel navrhovateľ s maloletou R.
vonku v altánku. Maloletá sa s otcom rozprávala, potom od neho odbiehala a zase sa k nemu vracala
naspäť. Cez zimné mesiace s au nich navrhovateľ zdržiaval kratšie, tak do jednej hodiny. Počas letných

mesiacov to bolo dlhšie, 2 až 3 hodiny. Asi v auguste minulého roka kúpil navrhovateľ maloletej R. mobil.
Čo on má vedomosť, doposiaľ jej na tento mobil telefonoval asi 3-krát. Kým maloletá R. mobil nemala,
navrhovateľ telefonoval na pevnú linku k svokre. Počas doby v minulosti, keď bola maloletá R. chorá,
navrhovateľ sa o ňu nezaujímal, nechodil s ňou po doktoroch, avšak ani matka ho neinformovala o tom,
že má maloletá R. nepriaznivý zdravotný stav a to z toho dôvodu, že nemala na otca kontakt.

Kolízny opatrovník v záverečnom slove uviedol, že s prihliadnutím na vyjadrenie maloletej R., že nemá k
otcovi vytvorený žiaden vzťah, avšak otca neodmieta, doporučujú, aby súd upravil styk otca s maloletou
R. aj s prihliadnutím na jeho pracovné povinnosti 4-krát v roku tak, ako to navrhla matka. Ďalej sú toho
názoru, že otec by sa počas styku mohol stretávať s maloletou R. s prihliadnutím na jej vek aj mimo

bydliska matky. Záujem otca o úpravu styku preukazuje aj tá skutočnosť, že sa otec na pojednávanie
nedostavil. Styk ako ho otec vo svojom návrhu navrhuje je nevykonateľný. Výslovne otec žiada, aby sa
maloletáprispôsobilajemu,kedytojemuvyhovujeaneprihliadanazáujmyapotrebymaloletéhodieťaťa.
Tým, že otec na pojednávanie súdu neprišiel u maloletej R. vyvolal určité očakávanie, čo maloletá určite
berie ako nezodpovednosť zo strany otca. Keby sa chcel otec stretnúť s maloletou R., mal možnosť sa

s ňou stretnúť aj na dnešnom pojednávaní, čo do určitej miery svedčí aj o záujme otca o stretávanie
sa s maloletou R..Vykonaným dokazovaním, najmä z výsluchu maloletej R. mal súd zistené, že táto nemá k biologickému
otcovi žiadne citové väzby (a to či už negatívne alebo pozitívne). Považuje ho za cudzieho uja a oslovuje
ho menom I.. Za svojho otca maloletá považuje priateľa svojej matky - Q. J., ktorý žije s matkou,

maloletou Michaelou, a dvoma maloletými deťmi od 2,5 roka mal. R. v spoločnej domácnosti a spolu s
matkou vytvárajú maloletej stabilné výchovné prostredie.

Vzhľadom na takto zistený skutkový stav, vykonané dokazovanie a predovšetkým vzhľadom na právo
mal. R. na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a na právo na budovanie a zachovanie vzťahu

aj k biologickému otcovi Okresný súd v Čadci v danej veci rozhodol rozsudkom č.k. 16P/251/2010-34 zo
dňa16.2.2011,ktorýmupravilstykotcasmaloletouR.tak,žeotecboloprávnenýstretávaťsasmaloletou
R. v čase vianočných prázdnin dňa 25.12. a 30.12. od 9:00 hod. do 17:00 hod. počas veľkonočných
sviatkov v piatok a v nedeľu pred Veľkou nocou od 9:00 hod. do 17:00 hod. počas jarných prázdnin
v pondelok a utorok od 9:00 hod. do 17:00 hod. počas letných prázdnin každý deň od 1.8. do 15.8.
od 9:00 hod. do 19:00 hod.. Predmetný rozsudok bol zrušený uznesením Krajského súdu v Žiline č.k.

9CoP/39/2011-48 zo dňa 29.4.2011 a vec bola prvostupňovému súdu vrátená na ďalšie konanie.

Uznesením č.k. 16P/251/2010-55 zo dňa 17.6.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.7.2011 a
vykonateľnosť dňa 24.6.2011 Okresný súd v Čadci nariadil matke maloletej R., aby znášala styk otca s
maloletou R. v kalendárnom roku 2011 v dňoch: od 1.8. do 10.8. - a to každý deň od 9.00 hod. do 13:00

hod., od 11.8. do 21.8. - a to každý deň od 9:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že otec maloletú každý deň
v mieste bydliska matky prevezme a po ukončení styku maloletú každý deň matke v mieste jej bydliska
odovzdá, od 3.12. do 4.12. od 9:00 hod. do 16:00 hod. s tým, že otec maloletú na adrese bydliska matky
prevezme a po ukončení styku maloletú v mieste bydliska matky odovzdá. V kalendárnom roku 2012 v
dňoch: 15.4. a 21.4. od 9:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že otec maloletú každý deň v mieste bydliska

matky prevezme a po ukončení styku maloletú každý deň matke v mieste jej bydliska odovzdá. Matka
bola povinná maloletú na styk riadne pripraviť a v prípade, že styk by nebolo možne z vážnych dôvodov
realizovať, obaja rodičia mali povinnosť túto skutočnosť oznámiť druhému rodičovi najneskôr 24 hodín
pred začatím styku.

Na pojednávaní dňa 5.8.2011 vykonal súd výsluch navrhovateľa a zistil nasledujúci skutkový stav:

Navrhovateľ vo svojej výpovedi týkajúcej sa styku s maloletou R. uviedol, že jeho manželstvo s matkou
mal.dieťaťabolorozvedenérozsudkomvroku2001.Prirozvodemanželstvaneboljehostyksmaloletým
dieťaťom súdom upravený a ani za obdobie 10 rokov on nepodal na súd návrh na úpravu styku. Rozvod

manželstva prebehol v jeho neprítomnosti. S dieťaťom sa prvýkrát po rozvode stretol, keď mala dcéra
zhruba 1,5 roka. Styk prebiehal takým spôsobom, že išiel s matkou aj dieťaťom do Žiliny na nákupy,
aby nakúpil dieťaťu nejaké veci. Prvýkrát sa s maloletou stretol, keď mala dva roky. V tom čase ešte
vo Švédsku nepracoval, ale pracoval brigádne v zahraničí a vždy, keď sa zo zahraničia vrátil, snažil sa
s dcérou stretnúť. Každých 4 až 5 mesiacov prichádzal zo zahraničia domov a stretával sa s dcérou.

Pravidelne počas 10 rokov, odkedy bolo jeho manželstvo s matkou dieťaťa rozvedené za dieťaťom chodil
a dieťa navštevoval. Skutočnosť, že sa o dieťa zaujímal a navštevoval ho svedčí aj to, že má veľké
množstvo fotografií s maloletou R.. Na otázku kolíznej opatrovníčky, aby otec uviedol ako sa zaujímal o
maloleté dieťa pred jeho narodením a po jeho narodení, teda ešte v dobe pred rozvodom, otec udáva,
že ešte predtým ako sa maloletá narodila chcel zarobiť nejaké peniaze pre rodinu a odišiel pracovať

do zahraničia do Izraela, kde bol zhruba 8 mesiacov. Maloletá R. sa narodila v dobe, keď bol pracovne
vzdialený v Izraeli. Počas tejto doby bol v telefonickom kontakte s matkou, zaujímal sa o malú a posielal
matke aj peniaze pre maloletú R.. Otec uviedol, že matka súhlasila s tým, aby išiel pracovať na dlhšiu
dobudozahraničia.Naotázkutýkajúcusavzťahuazáujmuotcaomaloletúsaotecvyjadril,žejehosnom
bolo vždy mať dcéru. Keď sa dieťa narodilo, každý týždeň počas 8 mesiacov v Izraeli sa otec maloletej

telefonicky kontaktoval s matkou dieťaťa. Na otázku súdu, aby otec uviedol, či v roku 2002 pracoval na
území SR, resp. v zahraničí, ak pracoval v zahraničí, kde, ako často chodil zo zahraničia na územie SR
a navštevoval maloleté dieťa osobne, otec uviedol, že vzhľadom k tomu, že sa jedná o dlhú dobu, nevie
si spomenúť. Na ďalšiu otázku súdu, aby otec uviedol, kedy sa dozvedel o tom, že je rozvedený, a akým
spôsobom, otec uviedol že sa o rozvode dozvedel od svojej manželky telefonicky až 5 mesiacov po

rozvode manželstva, nakoľko skôr nemal možnosť sa telefonicky s matkou maloletej skontaktovať a ani
nemalnaňutelefonickýkontakt.Výživnénamaloletédieťaotecplatilajpotomakoodišielavšetkybločky
o platení výživného si odkladal. Na otázku súdu, či sa otec maloletého aj po rozvode jeho manželstva
s matkou maloletej, t.j. v roku 2002 o mal. dieťa zaujímal a či ho navštevoval, otec uviedol, že o dieťasa zaujímal a bol ho aj osobne približne 3 až 4-krát navštíviť. Na otázku týkajúcu sa spôsobu priebehu
styku s maloletou otec uviedol, že keď prišiel zo zahraničia na týždeň alebo dva chodieval za dieťaťom
každý deň, niekedy matku s dieťaťom doma zastihol, niekedy nie. U dieťaťa sa zdržal niekedy hodinu,

dve a niekedy aj 4 hodiny. Od roku 2002 až do roku 2010 za maloletou chodieval 3 až 4 krát ročne. Keď
sa matke telefonicky ohlásil, že chce maloletú navštíviť, matka mu robila problémy, maloletú pred nim
schovávali. Počas tohto obdobia prišiel zo zahraničia na územie SR, boli to dvojtýždňové pobyty, počas
ktorých sa snažil navštevovať maloletú každý deň. Na ďalšiu otázku súdu, aby navrhovateľ uviedol
koľkokrát bol v roku 2010 na území SR, v akom období a koľko týždňov sa na území SR zdržiaval, otec

uviedol, že v roku 2010 bol dvakrát na území SR, raz dva týždne vo februári a dvakrát - 2 týždne v
auguste. Vo februári sa snažil chodiť za malou každý deň jeden týždeň, ale nie vždy sa to dalo, pretože
niekedy mu matka maloletej povedala, že nebudú doma. Z tých dvoch týždňov bol s malou približne
jeden týždeň. Pomerne to bolo 4 až 5 hodín. Styk s maloletou prebiehal fantasticky, keď odchádzal tak
za nim plakala a musel jej sľúbiť, že sa k nej ešte vráti. Počas návštevy maloletej v auguste jej otec kúpil
trampolínu, navrhol jej výlet na Oravskú priehradu, maloletá R. súhlasila, ale mala obavy z toho, čo na

to povie matka. Ešte pred podaním návrhu na súd úpravu styku s maloletou, kúpil navrhovateľ maloletej
R. telefón. Telefonicky a prostredníctvom e-mailu sa kontaktovali, avšak po podaní uvedeného návrhu
na súd maloletá mu prestala dvíhať telefóny a komunikovať prostredníctvom e-mailu. Otec uviedol, že
jeho styk s maloletou R. upravený predbežným opatrením zo dňa 17.6.2011 prebiehal takým spôsobom,
že maloletá s nim nekomunikovala, neodpovedala na otázky, odpovedala len posunkami a počas prvých

dňoch bola pri styku prítomná aj matka maloletej. Podľa názoru otca maloletej, takáto podstatná zmena v
správanímaloletéhodieťaťajezrejmespôsobenáovplyvňovanímzostranybývalejmanželky,jejrodičov,
a taktiež priateľa bývalej manželky, a teda na maloletú vyvíjajú psychický nátlak, čo vyplývalo aj z jej
rozdielneho správania sa k otcovi v závislosti od prítomnosti matky maloletej, starých rodičov maloletej
a priateľa matky maloletej. Podľa názoru otca, by mal jeho styk s maloletou R. prebiehať v Čadci, za

účasti kolízneho opatrovníka bez prítomnosti rodinných príslušníkov tak, že matka maloletú privedie do
Čadce a následne mu maloletú nechá a odíde preč.

Na základe skutočností uvedených na pojednávaní konanom dňa 5.8.2011 súd dospel k záveru, že v
danej veci je potrebné nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia, odvetvie, klinická

psychológia detí a klinická psychológia dospelých a uznesením č.k. 16P/251/2010-83 zo dňa 24.10.2011
nariadil znalecké dokazovanie, v ktorom určil znalcovi úlohu zodpovedať na jednotlivé otázky týkajúce
sa vzťahu maloletej R. k rodičom, citového vzťahu rodičov k maloletej R., ktorých zodpovedanie je
potrebné pre to, aby súd mohol rozhodnúť vo veci samej a takéto rozhodnutie bolo predovšetkým v
záujme maloletej R..

Znalkyňa PhDr. Stela Jančárová vypracovala znalecký posudok č. 30/ 2012, ktorý bol doručený súdu
dňa 1.5.2012 (č.l. 92 až 109 spisu). V tomto znaleckom posudku znalkyňa uviedla, že vzhľadom na
odmietavosť rodiny matky dieťaťa k biologickému otcovi je vhodné realizovať styk dieťaťa s matkou
najskôr na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny za prítomnosti kolízneho opatrovníka, prípadne

psychológa, ktorý ešte pred termínom styku otca s dieťaťom bude pracovať s dieťaťom. Pokúsi sa
terapeuticky pôsobiť na dieťa, vysvetliť mu aj reálnu motiváciu otca stýkať sa s ním. Neskôr odporučila
upraviť styk aj v inom neutrálnom prostredí. Ďalej znalkyňa poukázala na to, že ak dieťa pocíti, že
matka, jej druh a starí rodičia nebudú prejavovať negatívny postoj k navrhovateľovi, vynasnažia sa o
rešpektovanie jeho práva byť s dieťaťom , zmení sa aj postoj dieťaťa k otcovi.

Na základe návrhu otca o nariadenie predbežného opatrenia v konaní o úpravu styku otca s maloletým
dieťaťom vo veci rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 8CoP/120/2012-165 zo dňa 4.1.2013,
v ktorom uznesení krajský súd upravil predbežným opatrením styk otca s maloletým dieťaťom tak, že
navrhovateľ bol oprávnený stretávať sa s maloletou R. Y. dňa 15.4.2013, dňa 17.4.2013, dňa 19.4.2013

v čase od 14:00 hod. do 18:00 hod., dňa 5.8.2013, dňa 6.8.2013, dňa 7.8.2013, dňa 8.8.2013 a dňa
9.8.2013 v čase od 9:00 hod. do 18:00 hod., dňa 3.12.2013, dňa 5.12.2013, dňa 7.12.2013 v čase od
14:00 hod. do 17:00 hod. s tým, že otec dieťa prevezme od matky v dňoch 15.4, 17.4. a 19.4 pred
Obecným úradom v O. za prítomnosti zástupcu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Čadci a po
ukončenístykuopäťmaloletúodovzdápredObecnýmúradomvO.zaprítomnostizástupcuÚradupráce,

sociálnych vecí a rodiny v Čadci. V ostatné dni, t.j. 5.8., 6.8., 7.8., 8.8., 9.8., 3.12., 5.12. a 7.12.2013
otec dieťa prevezme od matky pred Obecným úradom L. O.Í. bez prítomnosti zástupcu ÚPSVaR v
Čadci a po ukončení styku opäť maloletú odovzdá matke pred Obecným úradom L. O.. Matke zároveňuložil povinnosť maloletú na styk riadne pripraviť. Uznesenie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 5.2.2013.

Aj napriek tomu, že predbežným opatrením bolo určené, že otec sa má s maloletou stretnúť dňa
15.4.2013 a dňa 17.4.2013, k stretnutiam nedošlo. Z výpovedí otca a matky maloletej na pojednávaní
dňa 17.4.2013 súd zistil, že dňa 15.4.2013 nedošlo k stretnutiu z dôvodu, že maloletá uprednostnila
pred stretnutím sa s otcom návštevu hudobnej školy v Čadci a dňa 17.4.2013 nedošlo k stretnutiu z
dôvodu zdravotných problémov maloletej, čo bolo preukázané potvrdením Základne umeleckej školy a

potvrdením ošetrujúcej lekárky (č.l. 183 a 191 spisu).

Na pojednávaní dňa 22.5.2013 vypočul súd maloletú R. Y. za prítomnosti znalkyne PhDr. Stely
Jančárovej a psychologičky Referátu poradensko - psychologických služieb Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny v Čadci PhDr. Danice Haluškovej. Maloletá vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že sa so
svojím otcom nestretáva rada, pretože vždy, keď otec niečo povie, tak ju naštve. Myslí si, že keď za ňou

príde, tak ona s ním vždy hneď aj pôjde. Dňa 15.4.2013 sa s ním nestretla, pretože pre ňu je hudobná
škola prednejšia ako otec. Matka hovorila, že má na stretnutie ísť, ale ona nechcela. Dňa 17.4.2013
sa s otcom nestretla preto, lebo jej v škole začalo byť zle, mala strach. Bála sa, že otec po ňu príde aj
s policajtami, a že ju zoberie. Maloletá tiež uviedla, že nevidí ani jeden dôvod, pre ktorý by sa mala s
otcom stretávať, a že ona otca už dobre pozná a ďalej ho spoznávať nemusí. Nepotrebuje, aby jej otec

nosil nejaké veci, pretože ona od neho nič nepotrebuje, má všetko. Chce mať od neho pokoj, pretože
všetko, čo potrebuje, jej kúpi nevlastný otec.

Na danom pojednávaní znalkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že je potrebné, aby si matka maloletej
uvedomila, že maloleté dieťa sa nachádza v ťažkej situácii, a že v tejto situácii by mal rodič, ktorý žije s

dieťaťom v spoločnej domácnosti, pripraviť dieťa na styk s druhým rodičom, pričom poukázala na to, že
matka maloletú na styk s otcom vôbec nepripravila. Maloleté dieťa má výrazný strach z toho, že bude
vytrhnuté z terajšieho prostredia. Tento strach však nevznikal vo vnútri maloletého dieťaťa, ale prichádza
z vonkajšieho prostredia. Odvtedy, ako podávala vo veci znalecký posudok, t.j. od mája 2012 došlo k
výraznému posunu v negatívnom smere, pretože bariéra zo strany dieťaťa k otcovi sa ešte prehlbila.

Maloletá za danej situácie vôbec nedokázala prijať pozitívne motivácie zo strany otca, preto znalkyňa
súdu odporučila pred ďalším stretnutím otca s maloletou vykonať terapeutické pôsobenie najskôr len
s maloletý dieťaťom mimo domáceho prostredia. U maloletej bolo bádať silný strach z toho, že bude
vytrhnutá z prirodzeného rodinného prostredia a táto obava u maloletej vyvolávala silnú psychickú záťaž.
Z dôvodu, že maloletá je v období puberty, nedá sa z jej strany vylúčiť ani nejaká skratová reakcia.

Znalkyňa preto odporučila, aby bolo robené poradenstvo najskôr s dieťaťom, potom s matkou, následne
s jednotlivými členmi rodiny, a až nakoniec, aby bol do tohto procesu zapojený aj otec, nakoľko dieťa
vníma negatívne postoje matky, nevlastného otca k jej biologickému otcovi.

Aj kolízny opatrovník na danom pojednávaní odporučil, aby sa účastníci podrobili odbornému

poradenstvu. Najskôr, aby sa odbornému poradenstvu podrobila matka a následne, keď matka zmení
svoj postoj k stretávaniu sa otca s dieťaťom, aby sa začal pracovať s dieťaťom a až nakoniec s otcom
maloletého dieťaťa. (č.l. 195 spisu)

Súd mal preukázané, že od podania znaleckého posudku došlo k zhoršeniu psychického stavu

maloletého dieťaťa. Z dôvodu zlého psychického stavu maloletej, jej strachu z toho, že bude vytrhnutá
z terajšieho rodinného prostredia, z dôvodu, že maloletá je v období puberty a začína si uvedomovať
negatívny postoj členov rodiny k jej biologickému otcovi a maloletá z potenciálnej obavy, že členovia jej
rodiny nepríjmu jej rozhodnutie tráviť čas s otcom sa týmto stretnutiam vyhýba a v záujme odstránenia
negatívneho postoja členov rodiny maloletej voči jej biologickému otcovi súd čiastkovým rozsudkom č.k.

16P/251/2010-203 zo dňa 22.5.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.7.2013 uložil maloletej R. a
jej rodičom výchovné opatrenie a to povinnosť po dobu 6 mesiacov podrobiť sa odbornému poradenstvu
na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, referáte poradensko - psychologických služieb v poradí
a intervaloch podľa pokynov psychológa.

Dňa 23.1.2013 bola súdu doručená správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, referát
poradensko - psychologických služieb týkajúca sa priebehu plnenia výchovné opatrenia uloženého
súdom, ktorá bola vypracovaná psychologičkou PhDr. Danicou Haluškovou. Zo správy vyplýva,
že otec maloletej sa dostavil do psychologickej poradne jedenkrát, pričom vyjadril svoj záujemzúčastňovať sa odborného poradenstva. Matka maloletej sa pravidelne zúčastňovala poradenských
sedení podľa pozvania, celkovo päťkrát, pričom poradenské konzultácie boli vedené s matkou
individuálne. Poradenstvo sa viedlo v kontexte so zistenými údajmi v znaleckom posudku. Maloletá R.

sa zúčastnila poradenstva na troch stretnutiach podľa pozvania, doviedla ju matka. V rozhovore na
položené otázky sa nechcela otvorene vyjadrovať k spoločným stretávaniam sa s otcom. Z toho dôvodu
sa psychologička nemohla vyjadriť k vzťahu maloletej R. k otcovi.

Na pojednávaní dňa 8.8.2014 sa právna zástupkyňa otca maloletého dieťaťa vyjadrila k realizovanému

odbornémuporadenstvuauviedla,žepostojvrámcinariadenéhoporadenstvazostranyÚPSVaR,odbor
sociálnych vecí a rodiny v Čadci považujú za nie veľmi aktívny a vágny, preto navrhla súdu, aby v
rámci nariadeného psychologického poradenstva zmenil miesto a osobu, kde sa má toto psychologické
poradenstvo uskutočňovať, aby sa psychologické poradenstvo s účastníkmi konania realizovalo u iného
znalca v danom odbore, aby sa mohlo s účastníkmi pracovať. (č.l. 218 spisu)

Na danom pojednávaní sa k realizovanému odbornému poradenstvu vyjadril aj právny zástupca matky
maloletého dieťaťa a uviedol, že je pravdou, že správa ÚPSVaR Čadca nerieši problém týkajúci sa
styku otca s maloletou R.. Stotožnil sa s návrhom na vykonanie ďalšieho dokazovania a to, že by bol
ustanovený iný znalec z odboru klinickej psychológie a s tým, že by výchovné opatrenie uvedené v
čiastkovom rozsudku bolo predložené. (č.l. 218 spisu)

Na poslednom pojednávaní konanom dňa 5.12.2014 uskutočnil súd opäť výsluch maloletej R. bez
prítomnosti jej matky. Maloletá v rámci výpovede odpovedala na otázky súdu a právnej zástupkyne
otca. Maloletá na otázku súdu ako vníma otca a čo k nemu cíti uviedla, že nič. Ďalej uviedla, že ona
nevie prečo sa o ňu otec zaujíma a prečo sa s ňou chce stretávať. Nechce sa s nim stretnúť, bližšie

ho spoznať a dať mu šancu spoločne komunikovať. Na otázku súdu ako sa cítila, keď za ňou prišiel
otec a osobne sa s ňou stretol maloletú uviedla, že to bolo také čudné, proste s ním nechcela byť. Na
otázku právnej zástupkyne otca maloletej či si uvedomuje a vie, že otec platí peniaze na jej výživu a
prečo teda, keď vie, že otec na jej výživu platí peniaze, otca odmieta maloletá uviedla, že na jej výživu
platí preto, aby mali peniaze. Ďalej uviedla, že počas stretnutí s otcom jej otec zle nerobil, len jej vadí

to, že si j kupuje za nejaké darčeky. Uviedla, že nechce mať nič spoločné s otcom. Na otázku právnej
zástupkyne otca maloletej či vie, prečo od doby, keď sa s ňou otec naposledy stretol až doteraz s ňou
nebol, maloletá uviedla, že nevie prečo otec za ňou ďalej nebol, ani prečo jej netelefonoval. Uviedla, že
maminho priateľa vola tati a keď jej tati povedal, že jej volá otec a chcel sa s ňou rozprávať, opýtal sa či
sa chce aj ona s ním rozprávať, povedala, že ona so svojím otcom telefonovať nechce. Na otázku súdu,

či by sa maloletá nechcela s otcom stretnúť aspoň na malú chvíľu, napríklad dvakrát do roka uviedla,
že nie. (č.l. 255-256 spisu)

Na danom pojednávaní uviedla právna zástupkyňa otca maloletej, že vzhľadom na vek maloletého
dieťaťa, jeho vyjadrenie na pojednávaní je zrejmé, že ďalšie podrobovanie sa psychologickému

poradenstvu by bolo zbytočné. Otec nezobrať späť návrh. Zároveň právna zástupkyňa otca maloletej
poukázala na to, že otec v priebehu celého konania vyvíjal maximálne úsilie, aby nadviazal kontakt s
maloletou, taktiež akceptoval všetky odporučenia znalkyne, ako aj nariadené odborné poradenstvo a k
pretrhnutiu väzby medzi otcom a maloletou, ktorí sa vzájomne ešte v predchádzajúcom období aspoň za
prítomnosti rodinných príslušníkov stretávali došlo z dôvodu nečinnosti orgánu starostlivosti, na ktorom

sa malo odborné poradenstvo uskutočňovať. Tiež uviedla, že otec rešpektuje názor a vôľu maloletej R.,
má však záujem sa s maloletou stretávať i naďalej. (č.l. 255-256 spisu)

Právny zástupca matky maloletej na pojednávaní dňa 5.12.2014 uviedol, že vzhľadom na to, že otec
netrvá na výchovnom opatrení, ktoré bolo čiastkovým rozsudkom v tomto konaní uložené a len na

základe toho výchovného opatrenia by bolo možné vytvoriť vzájomné citové väzby medzi maloletým
dieťaťom a otcom, žiadajú z toho dôvodu návrh zamietnuť. (č.l. 256 spisu)

Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), rodičovské práva a
povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj beznávrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona o rodine,

(1) Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia,

ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou
rozhodnutia o rozvode.

(2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk
rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú

neupraviť.

(3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo
ho zakáže.

(4) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s
maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
osobnej starostlivosti.

Podľa § 43 ods. 1 zákona o rodine, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú

vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré
sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má
maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť
zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

Podľa § 100 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ak
je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť
vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje
prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných

za výchovu maloletého dieťaťa.

Vykonaný šetrením mal súd preukázané, že v rozsudku o rozvode manželstva účastníkov nebol styk
otca s maloletou R. upravený. Medzi účastníkmi pred pojednávaním nedošlo k uzatvoreniu dohody o
úprave styku otca s maloletým dieťaťom. Matka otcovi umožňuje s maloletou R. sa stýkať a nebolo

zistené, že by opakovanie, bezdôvodne a zámerne otcovi v styku s maloletou R. bránila.

Pri rozhodovaní o úprave styku otca s maloletou R. súd prihliadal predovšetkým na záujem maloletej,
na jej citové väzby, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia, v ktorom maloletá R. vyrastá.
Pojednávanie, na ktorom súd uskutočnil posledný výsluch maloletej a na ktorom bol verejne vyhlásený

rozsudok sa konalo dňa 5.12.2014. To znamená, že ku dňu rozhodovania súdu o návrhu otca na úpravu
styku s maloletou R. mala maloletá R. už 14 rokov. Súd preto s ohľadom na jej vek a rozumovú vyspelosť
mal za to, že maloletá R. je schopná vyjadriť samostatne svoj názor a na tento aj pri rozhodovaní v
danej veci prihliadal.

Vykonaným dokazovaním a to najmä z výsluchu maloletej R. zo dňa 16.2.2011 a z výsluchu otca
maloletej zo dňa 5.8.2011 mal súd zistené, že maloletá Michaela spočiatku nemala k biologickému
otcovi vytvorené žiadne citové väzby, (či už pozitívne alebo negatívne). Napriek tomu však svojho otca
neodmietala a k styku s ním nemala žiadne výhrady. Zo znaleckého posudku č. 30/2012, konkrétne zvyjadrenia a odporúčania znalkyne mal súd zistené, že v danom prípade je potrebné upraviť styk otca
s maloletou v neutrálnom prostredí, pretože ak dieťa pocíti, že matka, jej druh a starí rodičia nebudú
prejavovať negatívny postoj k navrhovateľovi, vynasnažia sa o rešpektovanie jeho práva byť s dieťaťom,

zmení sa aj postoj dieťaťa k otcovi. Maloletá by si teda mohla vytvoriť k otcovi pozitívne citové väzby.
V záujme zlepšenia citových väzieb medzi otcom a maloletou Michaelou, ako aj v záujme odstránenia
negatívnych postojov zo strany členov rodiny maloletej k jej biologickému otcovi súd uložil maloletej R. a
jej rodičom výchovné opatrenie, ktorým im uložil povinnosť po dobu 6 mesiacov podrobiť sa odbornému
poradenstvu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, referáte poradensko - psychologických

služieb v poradí a intervaloch podľa pokynov psychológa. Po uplynutí doby, na ktorú bolo výchovné
opatrenieuloženésúdzistilzosprávyÚPSVaRČadca,referátuporadensko-psychologickýchslužiebzo
dňa 18.12.2013 (č.l. 209 spisu), z výpovedí právnych zástupcov otca a matky maloletej na pojednávaní
dňa 8.8.2014 a predovšetkým z výpovede maloletej R. na pojednávaní dňa 5.12.2014, že uloženým
výchovným opatrením, teda odborným poradenstvom sa nepodarilo vytvoriť pozitívne citové väzby
medzi otcom a maloletou Michaelou, ba dokonca vzťah maloletej R. k jej biologickému otcovi sa výrazne

zhoršil, čo mal súd zistené z výpovede maloletej R. na pojednávaní dňa 5.12.2014. Maloletá R. prestala
mať akýkoľvek záujem stýkať sa s otcom, dokonca sa priamo pred súdom vyjadrila, že k otcovi nič necíti,
nemá záujem a nechce sa s ním viac stretávať, telefonovať, nechce ho viac spoznávať, a že s ním
nechce mať nič spoločné. Za svojho otca považuje priateľa matky, ktorého aj oslovuje tati. Vlastného
otca oslovuje Rado. S vývojom maloletej R. sa zmenil aj jej vzťah k biologickému otcovi a to tak, že

maloletá ho odmieta. Vzhľadom k tomu, že maloletá R. ma už 14 rokov a vo výpovedi jasne vyjadrila
svoj názor, že sa s otcom stretávať nechce, súd v zmysle ustanovenia § 100 ods. 3 OSP rešpektoval
jej názor na úpravu styku s otcom a v zmysle ustanovenia § 24 ods. 4 zákona o rodine aj jej záujem,
jej citové väzby k rodičom, k biologickému otcovi, (pričom zistil, že k otcovi nemá vytvorené pozitívne
citové väzby, čo bolo zrejmé z jej výpovede, v ktorej uviedla, že sa s otcom stretávať nechce, a že nič k

nemu necíti), jej vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia (pričom dospel k tomu, že rodinné
prostredie, v ktorom je maloletá vychovávaná je pre ňu stabilné a v tomto je aj spokojná). Vzhľadom
na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku č. I tohto rozsudku a návrh otca,
ktorým žiadal, aby súd upravil jeho styk s maloletou R. spôsobom uvedeným v návrhu zamietol. Pre
komplexnosť súd uvádza, že rodičia by mali pri výkone svojich rodičovských práv a povinností dbať

predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa a rešpektovať jeho názor a vôľu.

O trovách konania rozhodne súd v zmysle ustanovenia § 151 ods. 3 OSP do 30 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované,

je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do
právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu,
nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody

neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier)b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na

súdny výkon rozhodnutia.