Rozsudok Judgement was issued on Thursday, December 3, 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/166/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112209074
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4112209074.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom

Bratislava, Michalská 18, zast. Mgr. Miroslav Rybánsky, advokát, so sídlom Bratislava, Grösslingová 10,
proti odporcovi: G. H., bytom S., C. P. XXX, o zaplatenie 416,20 eura s príslušenstvom, sudkyňou Mgr.
Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 416,20 eura s 9 % - ným úrokom z omeškania
ročne zo sumy 290,64 eura od 31.1.2012 do zaplatenia, s úrokom vo výške 25 % ročne zo sumy 61,62
eura od 29.1.2012 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a .

Ž i a d n y z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 14.3.2012 prostredníctvom svojho právneho zástupcu

domáhal od odporcu zaplatenia sumy 416,20 eura s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že
dňa 21.10.2009 bola uzatvorená Zmluva o bežnom účte, na základe ktorej navrhovateľ zriadil a vedie
odporcovi bežný účet a odporca mohol prečerpať finančné prostriedky do výšky úverového limitu 300
eur a to na základe Zmluvy o povolenom prečerpaní zo dňa 22.3.2010. Odporca nesplácal poskytnutý
úver riadne a včas, úver bol ku dňu 31.3.2011 vyhlásený splatným. Pohľadávka vo výške 416,20 eura
pozostáva zo sumy 61,62 eura, čo je nepovolený debetný zostatok na bežnom účte ku dňu 28.1.2012,
zo sumy 290,64 eura, čo je nezaplatená istina kontokorentného úveru, zo sumy 41,88 eura, čo je úrok,

zo sumy 22,06 eura, čo je úrok z omeškania.

Vo veci bol vydaný dňa 15.10.2013 platobný rozkaz sp. zn. 14 RO 104/2012, ktorý bol zrušený pre
nedoručenie do vlastných rúk odporcovi.

Súd vo veci pojednával v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti účastníkov konania a vo
veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a to návrhom, výpisom z obchodného
registra navrhovateľa, zmluvou o bežnom účte, podmienkami prečerpania účtu, oznámením o poskytnutí
povoleného prečerpania, výzvou na zaplatenie, vyčíslením dlžnej sumy, úrokovými sadzbami,
oznámením o zosplatnení úveru, platobným rozkazom, správami zo šetrenia pobytu odporcu,
uznesením o zrušení platobného rozkazu a súd zistil tento skutkový a právny stav:Medzi navrhovateľom a odporcom bola dňa 21.10.2009 uzatvorená Zmluva o bežnom účte, na základe
ktorej navrhovateľ zriadil a vedie odporcovi bežný účet. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné
obchodné podmienky.

Odporcamoholprečerpaťfinančnéprostriedkydovýškyúverovéholimitu300euratonazákladeZmluvy
o povolenom prečerpaní zo dňa 22.3.2010.

Odporca vyčerpal úver vo výške 300 eur v celom rozsahu, zaplatil splátku istiny vo výške 9,36 eura,
nezaplatená istina kontokorentného úveru je tak suma 290,64 eura. Ďalej žalovaná sumy pozostáva zo
sumy 41,88 eura, čo je riadny úrok, ktorý bol dojednaný vo výške 16,90 % ročne, zo sumy 22,06 eura,
čo je sankčný úrok a zo sumy 61,62 eura, čo je nepovolený debetný zostatok na bežnom účte.

Odporca bol výzvou zo dňa 1.2.2011 vyzývaný na zaplatenie dlžnej sumy.

Listom zo dňa 4.4.2011 bolo odporcovi oznámené zosplatnenie úveru ku dňu 31.3.2011.

Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej
doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je osobitne

upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli

neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa

nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákona dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákona ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená
zmluva o bežnom účte, na základe ktorej navrhovateľ zriadil a viedol pre odporcu bežný účet.
Navrhovateľ poskytol odporcovi peňažné prostriedky formou povoleného debetného zostatku na
bežnom účte vo výšky úverového limitu 300 eur. Odporca poskytnutý úver nesplácal riadne a včas,

zaplatil len čiastku 9,36 eura, došlo k zosplatneniu úveru dňom 31.3.2011. Žalovaná suma 416,20 eura
pozostáva zo sumy 290,64 eura, čo je nezaplatená istina kontokorentného úveru, zo sumy 41,88 eura,
čo je riadny úrok, zo sumy 22,02 eura, čo je úrok z omeškania, zo sumy 61,62 eura, čo je nepovolený
debetný zostatok na účte.

Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52 a

nasl. O spotrebiteľskú zmluvu sa jedná v tom prípade, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá
v zákone č. 258/2001 Z.z.. Do Občianskeho zákonníka bola spotrebiteľská zmluva zakomponovaná
novelou č. 150/2004 účinnou od 01.04.2004 a režim typových zmlúv bol do nášho právneho poriadku
zavedený novelou Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 310/1999 Z.z. účinnou od 01.01.2000. Základnou
črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na

dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú
obsahovať neprijateľnú podmienku, teda ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti
takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda
nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. I v prípade spotrebiteľských vzťahov

vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorý bol režim spotrebiteľských zmlúv do nášho
právneho poriadku transformovaný, je treba zabezpečiť právnu ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko
materiálne nahliadané pozícia kontrahenta uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti zákona
sa nijako nelíši od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv, to znamená,
že práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej

úvahy povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok a ktoré by tak boli s poukazom na
ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonník v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu v zmysle
ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka používať právnu ochranu (nález
Ústavného súdu ČR sp. zn. 1.ÚS 342/2009, uznesenie KS v Žiline sp. zn. 9Co 236/2010 zo dňa
30.08.2010, uznesenie KS Prešov z 30.09.2009 sp. zn. 7 CoE 34/2009, rozhodnutie KS v Nitre z

10.02.2009 sp. zn. 6Co 254/2008). Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam treba na zmluvu účastníkov
pozerať ako na spotrebiteľskú zmluvu.

V danom prípade účastníci uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí zmluvu o bežnom účte, ktorá
je formálne absolútnym obchodným vzťahom a spravuje sa ustanovením § 708 a nasl. Obchodného
zákonníka.Idevšakospotrebiteľskúzmluvu,naktorúsavzťahujeustanovenie§52 anasl.Občianskehozákonníka. Napriek tomu, že zmluva o bežnom účte je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v
zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a
spotrebiteľa ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť

obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl.
Občianskeho zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa § 23a) ods. 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane
spotrebiteľa sa na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka použijú
primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka (rozsudok KS Žilina z 30.09.2010 sp. zn. 9Co 312/2010,
rozsudok KS Žilina z 13.10.2010 sp. zn. 7Co 284/2010). Podľa názoru súdu ide o spotrebiteľskú zmluvu.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia mal súd za
preukázané, že návrh navrhovateľa bol sčasti podaný dôvodne a sčasti nedôvodne.

Súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 416,20 eura, pričom vo vyššie opísanom skutkovom
stave je rozpísané z čoho žalovaná suma pozostáva a v tejto časti bol návrh podaný dôvodne, pretože
navrhovateľ poskytol odporcovi úver, ktorý je povinný vrátiť aj s dojednanými úrokmi, rovnako je povinný
vrátiť aj debetný zostatok. Súd navrhovateľovi priznal aj nárok na úrok z omeškania vo výške 9 % -

ným ročne zo sumy 290,64 eura /nezaplatená istina/ od 31.1.2012 do zaplatenia, keď výška úroku z
omeškania je v súlade s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. a to zvýšená o 8 percentuálnych bodov ako
určuje ECB, čo bolo v tom čase 1 % a počiatok omeškania je deň nasledujúci po dni, ku ktorému bola
istiny kontokorentného úveru vypočítaná . ďalej súd navrhovateľovi priznal aj nárok na úrok vo výške 25
% ročne z debetného zostatku, ktorý bol dojednaný v zmluve a to od 29.1.2012, čo je deň nasledujúci

po dni, ku ktorému bol vyčíslený debetný zostatok. Vo zvyšnej časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal
za platenia úroku vo výške 16,90 % ročne zo sumy 290,64 eura od 31.1.2012 súd návrh zamietol
ako nedôvodný, pretože nepriznal navrhovateľovi nárok na úrok po zosplatnení úveru , pretože podľa
ustálenejsúdnejpraxe(uznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.4Obo143/98)vyplýva,
že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho

splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania, pretože v opačnom prípade
by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru,
ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi.
Na tomto výklade a ustálenej súdnej praxi nič nemení ani zákon o spotrebiteľských úveroch, podľa
ktorého spotrebiteľ má povinnosť uhradiť úrok len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského

úveru do jeho splatenia. Toto ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch má na mysli situáciu, kedy
spotrebiteľ - dlžník svoj dlh riadne spláca a toto ustanovenie vymedzuje celkovú dĺžku obdobia, počas
ktorého má dlžník ako spotrebiteľ povinnosť platiť úroky. Nič to však nemení na situácii, že pokiaľ veriteľ
(v danom prípade žalobca) pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru),
potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru. Preto súd dospel k záveru,

že nie je možné priznať úroky z úveru v čase po splatnosti celého úveru, pokiaľ tu nastupuje režim
platenia úrokov z omeškania, tak ako to vyplýva z citovaného uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4 Obo 143/98. Pre rozpor s ustanoveniami na ochranu spotrebiteľa súd zamietol aj nárok navrhovateľa
na úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 41,88 eura, čo sú vyčíslené úroky, ktoré žiadal od
31.1.2012 do zaplatenia, pretože spotrebiteľ je tak dvojnásobne sankcionovaný, jednak úrokmi a jednak

aj úrokmi z omeškania z úrokov.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania, nakoľko každý z nich mal vo veci úspech len čiastočný.

Poučenie:

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.