Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, December 3, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/94/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313216561
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2313216561.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: R. T., nar.
X.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Galanta, dieťa rodičov: matka - O. T., nar. XX.X.XXXX, bytom T. N. XXX, otec - R. T., nar.
XX.X.XXXX, bytom F.-C., G. č. X/XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti
rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 16. Júna, 2013 č.k. 16P/140/2013-56, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd m e n í napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa tak, že z v y š u j e výživné otca voči
mal. R. zo sumy 30,- eur na sumu 50,- eur mesačne s účinnosťou od 1.9.2013, ktoré výživné je otec

povinný platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 1.9.2013 do 3.12.2014 vo výške 300,- eur súd p o v o
ľ u j e otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 10,- eur až do zaplatenia spolu s bežným
výživným k rukám matky maloletého s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok
zročnosť celého plnenia.

Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Galanta, č.k. 16P/23/2010-76 zo dňa 30.3.2011.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Galanta č.k.
16P/23/2010-76 zo dňa 30.3.2011 tak, že zvýšil otcovi vyživovaciu povinnosť zo sumy 30,- eur mesačne
na sumu 80,- eur mesačne dňom 1.9.2013 s tým, že výživné je splatné vždy do 15. dňa toho-ktorého
mesiaca vopred k rukám matky maloletého. Zročné výživné za obdobie od 1.9.2013 do 16.6.2014 vo
výške 500,- eur súd povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 15,- eur spolu s

bežným výživným až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok. Žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení § 28 ods.
1 písm. a) Zákona o rodine, článkom 3, článkom 27 Dohovoru o právach dieťaťa, § 163 ods. 1, 2
O.s.p., § 75 ods. 1 veta prvá, § 78 ods. 1 veta prvá, § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, § 146 ods. 1
písm. a) O.s.p., keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal súd za
preukázané, že od 1.9.2013 prišlo k zmene pomerov najmä u dieťaťa tým, že začalo navštevovať deviaty
ročník základnej školy, zmenili sa pomery na strane matky tým, že prišla o zamestnanie a poberá dávky

v hmotnej núdzi. Otec nepreukázal podmienky zmeny pomerov na svoje strane v jeho neprospech,
matka preukázala zvýšené výdavky na dieťa tým, že syn nastúpil do deviateho ročníka základnej školy
a teda podľa názoru súdu prišlo k výraznej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa tým, že sa
podstatne zvýšili odôvodnené potreby najmä z dôvodu veku dieťaťa, jeho záujmov, spoločenského akultúrneho vyžitia maloletého, ktoré je v súčasnej dobe pre nedostatok finančných prostriedkov veľmi
obmedzené. Podľa súdu je povinnosťou otca zvýšiť si legálne príjmy, pretože neobstojí jeho tvrdenie, že
nemá na platenie výživného, pričom sa pomery na jeho strane výrazným spôsobom od poslednej úpravy

výživného nezmenili. Súd je toho názoru, že otec má povinnosť uprednostniť výdavky na dieťa, ktoré sú
primerané jeho potrebám a nie preferovať jeho tzv. neschopnosť platiť výživné. Otec podľa názoru súdu
zámerne znižuje svoju životnú úroveň tým, že nevyužíva svoj pracovný potenciál na získanie dostatočne
finančne výhodného zamestnania a keďže nepreukázal súdu žiadne také dôvody, ktoré by mu z vážnych
zdravotných dôvodov bránili vykonávať legálne hodnotenú prácu. Vzhľadom na uvedené súd zaviazal

otca platiť na výživu maloletého sumu 80,- eur mesačne, teda zvýšil výživné na sumu, ktorú považoval
za primeranú, najmä z tých dôvodov, že nie je v silách matky zabezpečiť vyššiu životnú úroveň dieťaťa a
súd je toho názoru, že otec absolútne nevyužíva svoj pracovný potenciál a uspokojil sa s tým, že matka
ako tak dokáže zabezpečiť potreby dieťaťa v minimálnej miere. Matka poberá dávky v hmotnej núdzi vo
výške 125,- eur mesačne, otec poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 63,- eur mesačne. Keďže zmena
pomerov nastala u maloletého od septembra 2013 nástupom do deviateho ročníka základnej školy,

otec sa dostal s plnením výživného do omeškania. Súd zaviazal otca doplatiť matke výživné vo výške
500,- eur za obdobie od 1.9.2013 do 16.6.2014, ktoré povolil otcovi zaplatiť v pravidelných mesačných
splátkach po 15,- eur na dieťa, čo považoval za primerané, pretože podľa názoru súdu takto určené
zročné výživné nemôže ohroziť jeho životnú úroveň. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na
ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., keď žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého, v ktorom
uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa napáda z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. d) a f)
O.s.p., pretože podľa jeho názoru súd prvého stupňa nesprávne a neúplne zistil skutkový stav veci a vo
veci nesprávne rozhodol. Otec si je vedomý, že na strane maloletého R. došlo k zmene pomerov, ktoré

zmeny spočívajú v náraste jeho odôvodnených potrieb. Avšak nárast týchto odôvodnených potrieb s
poukazom na jeho schopnosti a možnosti neodôvodňujú zvýšenie výživného vo výške 80,- eur mesačne.
Maloletý síce nastúpil do vyššieho stupňa základnej školy, avšak školu navštevuje v mieste, kde
navštevovalvčasepredchádzajúcejúpravyrodičovskýchprávapovinností.Otecuviedol,žejedlhodobo
nezamestnaný a dostať sa do pracovného alebo obdobného pomeru je na východnom Slovensku a

hlavne v Trebišovskom okrese obzvlášť náročné. Je vedený na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny
v Trebišove ako uchádzač o zamestnanie, avšak zo strany úradu mu žiadna práca sprostredkovaná
nebola. Neustále sa snaží si nájsť zamestnanie, avšak akékoľvek jeho snahy sú bezvýsledné. Pracuje
ako aktivačný zamestnanec v rámci národného projektu na obecnom úrade a tak dostáva dávky v
hmotnej núdzi vo výške 125,- eur. Poukázal na to, že sa nezakladá na pravde tvrdenie súdu prvého

stupňa v tom, že hodnoverným spôsobom nepreukázal, že sa zaujíma o zamestnanie.

K odvolaniu otca zaslala písomné vyjadrenie matka maloletého, v ktorom uviedla, že súhlasí s
rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorým bolo zvýšené výživné na maloletého R. na sumu 80,- eur
mesačne.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.) postupom podľa § 214 ods. 1 O.s.p.
na pojednávaní doplnil dokazovanie výsluchom matky maloletého, keď v súlade s ustanovením § 101

ods. 2 O.s.p. konal v neprítomnosti riadne predvolaného otca maloletého a kolízneho opatrovníka a
predovšetkým s prihliadnutím k výsledkom takto doplneného dokazovania dospel k záveru, že odvolanie
otca maloletého dieťaťa je dôvodné, pretože napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je vecne
správne a je potrebné ho v zmysle ustanovenia § 220 O.s.p. zmeniť.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 16P/140/2013 je návrh matky, ktorým
žiadala zvýšiť výživné otca zo sumy 30,- eur mesačne na sumu 80,- eur mesačne.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým súd zvýšil výživné otca na maloletého R. zo sumy 30,- eur mesačne na sumu 80,- eur mesačne

dňom1.9.2013ataktiežvzávislýchvýrokochonedoplatkunazročnomvýživnomavčastiotrovkonania.

Matka maloletého dieťaťa v odvolacom konaní uviedla, že trvá na podanom návrhu v celom rozsahu
a žiada, aby bolo priznané na maloletého R. výživné vo výške 80,- eur mesačne. Uviedla, že maloletýR. navštevuje od 1.9.2014 Stredné odborné učilište v B. a čo sa týka výdavkov na maloletého R., tak
tieto spočívajú v zabezpečení oblečenia, stravy, ako aj návštevy školy s tým, že nemá žiadne zvýšené
výdavky týkajúce sa zdravotného stavu maloletého ako aj jeho mimoškolských aktivít. Matka uviedla, že

aj naďalej je v súčasnosti nezamestnaná a poberá len dávky v hmotnej núdzi vo výške 125,- eur a otec
platí na maloletého výživné vo výške 30,- eur mesačne.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že naposledy bolo rozhodované o úprave výživného na
maloletého R. T. rozhodnutím Okresného súdu Galanta zo dňa 30.3.2011 č.k. 16P/23/2010-76, ktorým

bolo zvýšené výživné na maloletého R. zo sumy 22,60 eur mesačne na sumu 30,- eur mesačne počnúc
dňom 30.3.2011, čím došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 17.5.2007 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu Trnava zo dňa 11.9.2007 v časti určenia výživného na maloleté dieťa.
V čase tohto ostatného rozhodnutia o výživnom na maloletého R., otec maloletého dieťaťa poberal
dávky v hmotnej núdzi vo výške 125,37 eur mesačne, nemal inú vyživovaciu povinnosť, nevlastnil
hnuteľný ani nehnuteľný majetok a žil v spoločnej domácnosti so svojou matkou S. T.. Už v tom čase bol

nezamestnaný približne 10 rokov a bol vedený na Úrade práce v Kráľovskom Chlmci. Matka maloletého
poberala do marca 2011 dávky v hmotnej núdzi vo výške 202,89 eur mesačne, mala ďalšiu vyživovaciu
povinnosť k maloletému synovi D., bola nemajetná, žila v spoločnej domácnosti so svojou matkou. V
súčasnosti obaja rodičia maloletého R. sú nezamestnaní, evidovaní na úrade práce, sociálnych vecí a
rodiny a obaja poberajú dávku v hmotnej núdzi vo výške 125,- eur mesačne, žijú v spoločnej domácnosti

so svojimi matkami. Maloletý R. T. navštevuje od 1.9.2013 deviaty ročník základnej školy. Výdavky na
maloletého R. sú spojené s jeho oblečením, stravou, ako aj návštevou školy, nemá žiadne zvýšené
výdavky týkajúce sa zdravotných problémov, nenavštevuje iné mimoškolské aktivity.

Na základe vyššie uvedených skutočností, ktoré boli zistené pred súdom prvého stupňa ako aj s

prihliadnutím na skutkové okolnosti zistené dokazovaním pred odvolacím súdom, dospel odvolací súd
k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav v prejednávanej veci a vec aj správne
právne posúdil, avšak na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
a následne aj k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci samej v časti určenia výšky výživného na maloletého.

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak
na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené
potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané

širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku,
zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené
potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so
zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného
prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery,

existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové
pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných
povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb,
ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné
zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na

jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby
zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti,
pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové
pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný
štandard,ktorýmsanavonokprezentujú.Okremuvedenéhonastranepovinnéhorodičajevždypotrebné

prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb,
ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery.
Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred
zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvoduvýhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho
viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

Na základe vyššie uvedeného, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní
o výške výživného na maloletého R. dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ak dospel k záveru,
že aj keď otec maloletého je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, má dostatok možností a
schopností na to, aby si našiel zamestnanie a zabezpečil tak úhradu výživného na maloletého R. vo
vyššej sume. Odvolací súd je v danom prípade toho názoru, že u otca maloletého ide o dlhodobo

nezamestnaného človeka, ktorý je nezamestnaný už viac ako 15 rokov, je stále vedený v evidencii
uchádzačov o zamestnanie, keď otec nemá ukončenú žiadnu odbornú školu a nevlastní žiaden väčší
hnuteľnýalebonehnuteľnýmajetok.Nauvedenéskutočnostijepotrebnéprihliadaťatedaajvprípade,ak
otec maloletého nemá žiadne zdravotné problémy, v súčasnosti nemá také možnosti, aby mohol si nájsť
zamestnanie, ktorým by si zvýšil svoj príjem, nakoľko mu to neumožňuje trh práce na území Slovenskej
republiky. V danom prípade teda na strane otca sú dané jeho schopnosti a to jeho zdravotným stavom,

aby si mohol nájsť prácu, avšak má obmedzené možnosti si túto prácu nájsť na trhu práce.

Odvolací súd tak konštatuje, že na strane rodičov nedošlo k žiadnej výraznej zmene pomerov, pretože
obaja sú nezamestnaní, evidovaní na úrade práce, avšak k zmene pomerov došlo na strane maloletého
R. a to z dôvodu jeho nástupu ako na strednú školu, tak aj z dôvodu zvýšených výdavkov ohľadne

jeho oblečenia a stravy tým, že má už v súčasnosti 15 rokov a preto dospel k záveru, že sú tu
splnené podmienky na zvýšenie výživného na maloletého R., avšak nie v takej výške, ako rozhodol súd
prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí. Odvolací súd považoval za primerané zvýšenie výživného na
maloletého R. minimálne o sumu 20,- eur mesačne od ostatného rozhodnutia súdu o výživnom a teda, že
je dôvodné zvýšenie výživného zo sumy 30,- eur mesačne na sumu 50,- eur mesačne a to od 1.9.2013,

odkedy maloletý R. začal navštevovať 9. ročník základnej školy, s čím boli zvýšené výdavky, a to ako
ohľadne zakúpenia oblečenia, tak aj školských potrieb, ako aj zabezpečenia všetkých jeho výdavkov v
súvislosti s návštevou základnej školy. Odvolací súd je toho názoru, že v prípade, ak otec bude platiť
na výživu maloletého R. výživné vo výške 50,- eur mesačne, keď okrem výživného určeného súdom sa
na výžive syna iným spôsobom nepodieľa, o tohto nejaví záujem, a matka bude prispievať taktiež na

jeho výživu minimálne sumu 25,- eur mesačne, nakoľko už nie je potrebné zabezpečovať starostlivosť o
maloletéhoR.jejosobnoustarostlivosťou,vtakomrozsahuakotobolov nižšomvekudieťaťaatakspolu
s rodinnými prídavkami, ktoré sú vyplácané matke maloletého vo výške 23,10 eur, je možné konštatovať,
že suma 103,- eur mesačne je v súčasnosti primeraná na krytie zvýšených výdavkov maloletého R.,
keď tento nenavštevuje žiadne mimoškolské krúžky a taktiež nie sú žiadne zvýšené výdavky v súvislosti

so jeho zdravotným stavom.

Odvolací súd tak má za to, že v preskúmavanej veci sú splnené podmienky na to, aby určil otcovi
vyššie uvádzané výživné vo výške 50,- eur mesačne a to za obdobie od 1.9.2013 a keďže otec platí na
maloletého výživné vo výške 30,- eur mesačne, vznikol otcovi dlh na zročnom výživnom za obdobie od

1.9.2013 do 3.12.2014 vo výške 300,- eur, ktoré súd povolil otcovi v súlade s ustanovením § 163 ods. 1
O.s.p. splácať v splátkach po 10,- eur mesačne spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, keď výška a podmienky zročnosti zodpovedajú
pomerom otca dieťaťa s prihliadnutím na zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletého.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti určenia
výšky výživného, zročného výživného podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
rozhodnutia.

O práve na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s

ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.