Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 20, 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8C/189/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214207969
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4214207969.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľa Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147,

Piešťany,IČO:36234176vkonanízastúpenýAdvokátskoukanceláriouKorytár,s.r.o.,sosídlomTrnava,
Sladovnícka 13, IČO: 47 243 279 proti odporcovi T. A., nar. X.XX.XXXX, bytom I., A. V. XX, o zaplatenie
2 238,50 EUR s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 474,70 Eur v mesačných splátkach po 30,-
EUR vždy k 25-u dňu v mesiaci počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého dlhu.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsanávrhomdoručenýmsúdudňa24.4.2014domáhaluloženiapovinnostiodporcovizaplatiť
musumu2238,50EUR.Svojnárokodôvodniltým,žesodporcomuzatvorildňa6.9.2006úverovúzmluvu
č. 3609035696, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru na kúpu postele, avšak svoj nárok odvodzuje z
Hlavy 8 a nasl. úverových podmienok, t.j. z revolvingového úveru č. 5707050100, ktorý vo výške 1327,76
Eur poskytol odporcovi. Odporca čerpal úver a dňa 27.9.2011 bol vyzvaný navrhovateľom na úhradu

dlžnej čiastky vo výške 1474,69 Eur.

Odporca na pojednávaní dňa 20.11.2014 uviedol, že zmluva bola uzavretá už dávno, nevie koľko uhradil.
Dodal, že nemá dobrú finančnú situáciu, pretože má veľa pôžičiek, zarobí 356 Eur mesačne, býva s
rodičmi a platí výživné na syna 30 Eur. Preto by žiadal po 30 Eur mesačne.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi

nachádzajúcimi sa v spise - úverovou zmluvou zo dňa 6.9.2006, úverovými zmluvnými podmienkami,
splátkovým kalendárom, žiadosťou o zmenu výšky úveru, výzvou k úhrade zo dňa 27.9.2011 a ostatnými
ku spisu pripojenými listinami a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový
a právny stav veci:

Z úverovej zmluvy zo dňa 6.9.2006 vyhotovenej na štandardnom, formulárovom tlačive navrhovateľa,
kde sú uvedené aj úverové zmluvné podmienky vyplýva, že odporca ako klient požiadal o úver vo

výške 7750,-Sk na kúpu postele Venezia. Dňa 15.8.2008 zaslal odporca žiadosť o zmenu výšky úveru
z 30.000,-Sk na 40000,-Sk, kde nie je uvedený spôsob platby (výška mesačných platieb). Navrhovateľ
predložil úverové podmienky, počítačový výstup - ide o prehľad účtovných transakcií na účte odporcu,odporcovi poskytol sumu 1327,76 Eur, resp. 3644,50 Eur, odporca navrhovateľovi zaplatil sumu 2169,81
Eur (uvedené navrhovateľom na čl. 11 v spise).

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
úverovej zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 3 ods. 1, 2 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo

podnikania.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001
Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od
1.4.2004,predpisomlexspecialis,spoukazomna879fods.3,4Občianskehozákonníka.Súdtedavzťah

účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 a nasl. Občianskeho
zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu a podľa zákona č. 258/2001 Z.z.. v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu.Podľa čl. 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľskýchzmluvách(ÚradnývestníkEurópskychspoločenstievL095,21/4/1993,str.29-34-ďalej
len "smernica") zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak

napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých
na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne

formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa článku 5 smernice v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané
spotrebiteľovivpísomnejforme,musiabyťvždytietopodmienkyvypracovanézrozumiteľne.Keďexistuje
pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu
neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je
neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za

ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho úkonu,
ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor

koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa§457Občianskehozákonníka,akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol

záväzkovoprávny vzťah titulom úverovej zmluvy č. 3609035696, na základe ktorej navrhovateľ poskytol
odporcovi úver vo výške (7750,-Sk) 257,25 Eur. Z charakteru tohto zmluvného vzťahu jednoznačne
vyplýva, že táto úverová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a
odporca má v tomto zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho
zákonníka. Z vykonaného dokazovania je tiež zrejmé, že navrhovateľ si uplatnil nárok na zaplatenie

sumy 2238,50 Eur titulom revolvingového úveru, ktorý odporcovi poskytol na základe zmluvného
dojedania obsiahnutého v úplnom závere textu zmluvy, bod 60 a nasl. Preto súd v záujme zabezpečenia
ochrany spotrebiteľa podrobil súdnej kontrole túto revolvingovú zmluvu z pohľadu naplnenia podmienok
jej platnosti. V prvom rade je nutné zdôrazniť, že koncepcia textu zmluvy s umiestnením jednotlivých jej
častí úverovej zmluvy vedie k jednoznačnému záveru, že navrhovateľ vopred vnútil odporcovi uzavretie

aj inej zmluvy (o revolvingovom úvere), než tej, ktorá bola v danom okamihu vo sfére jeho záujmu (úver
na nákup tovaru). Ako totiž vyplýva z danej úverovej zmluvy, podpisom želanej zmluvy sa konajúca
osoba (odporca) súčasne podpisuje aj pod tú časť textu, ktorá sa týka absolútne iného právneho
vzťahu - zmluvy o poskytnutí revolvingových úverov . Navyše súd poukazuje na to, že text v tejtočasti zmluvy je písaný tak malým písmom, že je skoro voľným okom nečitateľný. Týka sa to nielen
textu medzi kolónkami č. 45 až 63 úverovej zmluvy, ale aj úverových podmienok navrhovateľa. Zo
štruktúry textu zmluvy úverovej zmluvy dospel súd tiež k nepochybnému záveru, že úverová zmluva je

písaná vo forme tlačiva, ktoré je jednoznačne a nad všetku pochybnosť vypracované a koncipované
navrhovateľom. Odporca ako účastník tohto zmluvného vzťahu nemal možnosť obsah týchto zmluvných
podmienok meniť ani do nich žiadnym zásadným spôsobom zasiahnuť. Podpis obojstranne želaného
právneho úkonu reprezentovaného úverovou zmluvou so sebou neoddeliteľne spájal aj uzavretie iného
zmluvného vzťahu, ktorý nebol odporcom vymienený. Navrhovateľ týmto postupom z pohľadu súdu

jednoznačne využil svoje postavenie ako dodávateľa a porušil zmluvnú slobodu odporcu, keď mu nanútil
podpisom jednej zmluvy podpis ďalšej, navyše bez bližšie dohodnutých podmienok (iba s odkazom
na úverové podmienky). Ak odporca chcel získať od navrhovateľa úver, musel podpísať aj zmluvu o
revolvingovom úvere, o ktorú nemusel mať záujem. Takéto dojednanie zmluvy o revolvingovom úvere
nemá charakter individuálneho dojednania v zmysle § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, pričom
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech odporcu ako

spotrebiteľa. Zmluvné dojednanie týkajúce sa revolvingového úveru napĺňa pojmové znaky neprijateľnej
podmienky definovanej v ustanovení § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a toto dojednanie je tak v
zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné. Z vykonaného dokazovania je tiež zrejmé, že
navrhovateľ na základe uvedenej zmluvy o revolvingovom úvere poskytol odporcovi úverovú kartu,
z ktorej odporca čerpal finančné prostriedky. Ako vyplýva z predloženého splátkového kalendára,

odporca celkove čerpal finančné prostriedky vo výške 3644,50 Eur pričom z čerpaných peňažných
prostriedkov odporca navrhovateľovi vrátil sumu 2469,81 Eur. Pretože súd dospel k záveru, že zmluva
o revolvingovom úvere je neplatná, odporca sa čerpaním peňažných prostriedkov z úverovej karty na
úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatil, nakoľko získal majetkový prospech z právneho dôvodu, ktorý
odpadol (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Preto v zmysle § 457 občianskeho zákonníka je odporca

povinný navrhovateľovi vrátiť všetko, čo na základe tejto neplatnej zmluvy dostal, a preto súd uložil
odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1474,70 Eur (3644,50 - 2169,81) tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Vo zvyšku súd zamietol, pretože mal
za to že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, zamietol aj návrh v časti o zaplatenie úroku vo výške
26,52% pretože mal za to, že tento úrok dohodnutý nebol, navrhovateľ v tejto časti dôkazné bremeno

neuniesol. Súd ďalej poukazuje na to, že k zosplatneniu úveru došlo listom zo dňa 27.9.2011 (čl. 17
v spise).

Lehotu na plnenie súd určil v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p., keď vyhovel žiadosti odporcu o možnosť
zaplatiť dlžnú sumu v mesačných splátkach po 30,- € s lehotou splatnosti jednotlivých splátok do

25. dňa príslušného mesiaca pod následkom straty výhody splátok. Uvedenú výšku splátky súd
považoval za primeranú osobným, majetkovým a zárobkovým pomerom odporcu, výške dlžnej sumy a
lehote splácania pri stanovenej mesačnej splátke, pričom uloženie povinnosti zaplatenia dlžnej sumy v
splátkach a ich výška s ohľadom na postavenie obchodnej spoločnosti navrhovateľa na finančnom trhu
nijako neohrozí jeho ďalšie podnikateľské aktivity a ani vážne nezasiahne jeho majetkovú sféru.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. súd rozhodol o trovách konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniame) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.