Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. november 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 4T/233/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712010892
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6712010892.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen na hlavnom pojednávaní dňa 19. 11. 2014, pred samosudkyňou Mgr. Janette

Nôtovou, v trestnej veci obžalovaného K. Č., nar. XX. XX. XXXX v V., stíhaného pre prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods.2, ods.3 písm. c/ Tr. zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný K. Č. K. M. Á. C. K. , nar. XX. XX. XXXX v V., trvale bytom V.. S.. V.Ľ. XXX/X, t. času vo
väzbe v Ústave na výkon väzby a ÚVTOS Banská Bystrica od 19. 10. 2014,

j e v i n n ý ,

že

v období od 15. 05. 2012 do 19. 11. 2014 napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene č.
k. 8P 18/2008-140 zo dňa 09. 04. 2008, právoplatným dňa 03. 05. 2007 zaviazaný prispievať na výživu
svojich detí, mal. C., nar. XX. XX. XXXX a mal. C., nar. XX. XX. XXXX, sumou vo výške 30% životného
minima na každé dieťa zvlášť a to mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky C.

Č., nar. XX. XX. XXXX, počnúc dňom 01. 04. 2008, si túto povinnosť neplnil, čím mu svojím konaním
vznikol dlh za obdobie od 15. 05. 2012 do 19. 11. 2014 k rukám matky detí C. Č., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom Č. Č.. XXX vo výške 308,52 € a to aj napriek tomu,

že bol uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1 Tr. zákona,
rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T 10/2012 zo dňa 14. 05. 2012, právoplatný 30. 05. 2012,
za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov s podmienečným dokladom na skúšobnú
dobu v trvaní jedného roka,

t e d a

-najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a
taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich
štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

č í m s p á c h a l

-prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.2, ods.3 písm. b/, písm. c/ Tr. zákona s poukazom
na § 138 písm. b/ Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j ePodľa § 207 ods.3 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods.2 a § 46 Tr. zákona na

trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods.2 písm. b/ Tr. zákona sa obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry vo Zvolene podal dňa 15. 12. 2012 obžalobu proti K. Č. pre prečin

zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.2, ods.3 písm. c/ Tr. zákona, ktorého skutku sa mal dopustiť
v období od 15. 05. 2012 do 29. 11. 2012 neplnením zákonnej vyživovacej povinnosti svojich detí - mal.
C., nar. XX. XX. XXXX a mal. C., nar. XX. XX. XXXX.

Keďže počas konania pred súdom sa nepodarilo zabezpečiť účasť obvineného na hlavnom pojednávaní

a to opakovane, súd rozhodol o jeho vzatí do väzby uznesením zo dňa 19. 10. 2014, pričom väzba sa
začala dňom 18. 10. 2014, kedy došlo k obmedzeniu jeho osobnej slobody.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný vyhlásil, pokiaľ ide o plnenie vyživovacej povinnosti, že keď mal
peniaze,takdeťomdal,keďnemal,takimnedával.Nevedelsavšakpresnevyjadriť,kedypresnevýživné

plnil a v akej výške. Doklady o tom nemal k dispozícii. Peniaze na výživné deťom odovzdával priamo k
rukám matky. Nevedel uviesť, či toho času má zameškané nejaké výživné. Pokiaľ ide o dlžné výživné
za predchádzajúce obdobie, kedy bol odsúdený tunajším súdom, rozsudkom sp. zn. 2T 10/2012, kde
bol vyčíslený dlh na výživnom vo výške 506,36 €, obžalovaný uviedol, že tento dlh čiastočne uhradil.

Svedkyňa C. uviedla, že obžalovaný neplnil vyživovaciu povinnosť od mája 2012. Po prvý krát zaplatil
v máji 2013 na výživnom sumu 2.000,00 Kč, ktoré však započítala na úhradu staršieho dlhu. Od mája
2013 začal riadne plniť výživné na syna C.. Pokiaľ ide o syna C., tento v januári 2013 prerušil štúdium
a ďalej už v štúdiu nepokračoval, odišiel do Čiech, kde odvtedy pracuje. Preto vyživovacia povinnosť
obžalovaného voči synovi C. trvala do decembra 2012. Ďalej obžalovaný na dlžnom výživnom zaplatil

čiastku 450,00 € v októbri 2013, niekedy v roku 2013 aj čiastku 150,00 € a vo februári 2014 dal 50,00
€ na vyrovnanie dlhu na výživnom voči synovi C.. Voči synovi C. platil riadne výživné do júla 2014, od
augusta 2014 opätovne prestal platiť na jeho výživu. Matka uviedla, že eviduje dlžné výživné vo vzťahu
k už odsúdenému obdobiu vo výške 150,00 € a dlh na výživnom za teraz žalované obdobie vo výške
200,00 €. K tomu tento dlh sa však zvýšil o bežné výživné za obdobie od augusta 2014 doposiaľ po

27,13 € mesačne.

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 8P 18/2008-140 zo dňa 09. 04. 2008, právoplatný dňa 03.
05. 2008, boli vtedy maloleté deti C. a C. zverené do starostlivosti matky C. a obžalovaný ako otec bol
zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu detí po vo výške 30 % zo sumy životného minima mesačne

na každé dieťa zvlášť, vždy do každého 15-teho dňa v mesiaci od 01. 04. 2008.

Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 2T 10/2012 zo dňa 14. 05. 2012, právoplatný dňa 30. 05. 2012 bol
obžalovaný odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1 Tr. zákona, nakoľko
si neplnil vyživovaciu povinnosť od 01. 07. 2010 voči maloletým deťom C. a C.. Dlh na výživnom činil

506,36 €.

Podľa správy Sociálnej poisťovne bol obžalovaný naposledy zamestnaný ako dohodár v období od
08. 04. do 30. 07. 2010. Podľa oznámenia ÚPSVaR Zvolen bol obžalovaný opakovane v evidencii
uchádzačov o zamestnanie a opakovane bol vyradený z dôvodu pre nespoluprácu. Naposledy bol v

evidencii od 07. 03. 2012 a následne bol vyradený. Obžalovaný k tomu viedol, že toho času je od
septembra 2014 opätovne zaradený do evidencie, boli mu priznané aj dávky v hmotnej núdzi, avšak
vzhľadom na to, že bol vzatý do väzby, tieto mu ešte neboli vyplatené. V roku 2012 poberal dávky v
hmotnej núdzi po 62,50 €. Obžalovaný nie je v živnostenskom registri vedený ako živnostník, rovnako
nie je vedený ako vlastník nehnuteľností.Na základe takto zisteného skutkového stavu, po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo i vo
vzájomných súvislostiach, súd uznal obžalovaného vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 ods.2, ods.3 písm. c/ Tr. zákona a na návrh prokurátora na hlavnom pojednávaní taktiež z prečinu

zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.3 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/
Tr. zákona. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný má vyživovaciu povinnosť voči
maloletému C., ktorá doposiaľ trvá a rovnako mal vyživovaciu povinnosť voči synovi C. od 15. 05.
2012 do 31. 12. 2012. Výživné bolo určené v minimálnej zákonnej výške, t. j. 30 % životného minima,
napriek tomu opakovane obžalovaný takto určenú vyživovaciu povinnosť neplnil, resp. plní vyživovaciu

povinnosť len nepravidelne. Súd preto konštatuje, že obžalovaný svojím konaním úmyselne neplnil
zákonnú vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom tak, ako je uvedené v skutkovej vete rozsudku. Čin
spáchal závažnejším spôsobom konania a to po dlhší čas v súlade s ustanovením § 38 písm. b/ Tr.
zákona. Okrem toho sa skutku dopustil napriek tomu, že bol v predchádzajúcich dvoch rokoch za takýto
čin odsúdený a to rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T 10/2012 zo dňa 14. 05. 2012, kedy mu
bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 1

roka.Zuvedenéhovyplýva,ženapriekpredchádzajúcemuodsúdeniusaobžalovanýopakovanedopustil
trestného činu neplnenia vyživovacej povinnosti. Na základe výpovede svedkyne Č., súd ustálil dlh na
výživnom ku dňu vyhlásenia rozsudku vo výške 200,00 €.

Podľa správ k osobe obžalovaného mal súd preukázané, že obžalovaný bol v poslednom období

potrestaný za priestupok proti majetku spáchaný 01. 12. 2012 poriadkovou pokutou. Podľa oznámenia
Mestského úradu v Krupine sa obžalovaný na adrese trvalého bydliska dlhodobo nezdržiaval, jeho
skutočný pobyt nebol známy. Mestskou políciou však nebol riešený za žiaden priestupok. Podľa správy
OO PZ Krupina sa obžalovaný zdržiaval v meste Krupina. Podľa odpisu registra trestov bol obžalovaný
doposiaľ 12x odsúdený, naposledy rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T 10/2012, pre prečin

zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1 Tr. zákona. V minulosti bol odsúdený spravidla pre
majetkovú trestnú činnosť a rovnako pre neplnenie vyživovacej povinnosti a boli mu uložené spravidla
nepodmienečné tresty odňatia slobody. Súd potom s prihliadnutím na osobu obžalovaného a pri
vyhodnotení poľahčujúcej okolnosti, že sa k spáchaniu skutku priznal a priťažujúcej okolnosti, že už
bol v minulosti odsúdený, ukladal obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12

mesiacov na samej spodnej hranici ustanovenej trestnej sadzby. Súd má zato, že vzhľadom na osobu
obžalovaného, iný druh trestu v jeho prípade neprichádza do úvahy tak, aby bol naplnený účel trestu vo
vzťahu k individuálnej i generálnej prevencii pred páchaním trestnej činnosti. V súlade s ustanovením
§ 48 ods.2 písm. b/ Tr. zákona, bol obžalovaný zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
so stredným stupňom stráženia, nakoľko bol v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním skutku

prepustený z výkonu trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v
prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,

oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).