Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 12, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/386/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611205305
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5611205305.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Žilina, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a

členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Márie Kašíkovej v právnej veci navrhovateľov: v rade
1/ A. J., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. K., Ul. X. K. XXXX/XX, v rade 2/ S. B., rod. Z., nar.
XX.XX.XXXX, trv. bytom W., R. A. XXXX/X, v rade 3/ I. Z., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom Q. K., J. XXXX/X,
v rade 4/ H. Z., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom Q. K., Ul. X. K. XX, v rade 5/ K. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Q. K. - N., P. XXX/X, všetci právne zastúpení advokátom JUDr. Martinom Strážnickým, so sídlom v D., J.
XXX/XX, proti odporcovi: Q. W., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom N. T. XXX, právne zastúpený advokátom
Mgr. Ivanom Petkovom, so sídlom v D., R. C. XX, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, na

odvolanie navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 8C/145/2011-357, zo
dňa 16. januára 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobný návrh v celom rozsahu, ktorým sa navrhovatelia
domáhali určenia, že v rozsudku okresného súdu presne špecifikované nehnuteľnosti patria do
dedičstva po poručiteľovi I. Z.. O náhrade trov konania bude rozhodnuté samostatne po právoplatnosti
rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovatelia nepreukázali naliehavý právny záujem
na požadovanom určení. Právny záujem na určovacej žalobe sa nemusí prejaviť priamo vlastníckym

nárokom navrhovateľa k predmetu určenia, ale dedičským alebo reštitučným nárokom navrhovateľa
v tejto veci. Vyhovením žalobe v prejednávanom prípade by sa na právnom postavení navrhovateľov
nezmenilo nič. To, že všetky nehnuteľnosti, resp. spoluvlastnícke podiely zdedené odporcom, ako
závetným dedičom, patria do dedičstva po poručiteľovi I. Z. je nesporné. Vlastníctvo, prípadne podielové
spoluvlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam poručiteľa I. Z. v čase jeho smrti bolo už preukázané v
dedičskom konaní a bolo by nadbytočným deklarovať, že patria do dedičstva po ňom. Takýmto určením
sa nič nezmení na právnom postavení žalobcov, lebo ani týmto určením by nedošlo k zmene okruhu

účastníkov dedičského konania. Zákon pamätá na situáciu, keď sa po prejednaní dedičstva zistí,
že oprávneným dedičom je niekto iný. Predpokladom ochrany oprávneného dediča v zmysle § 485
Občianskeho zákonníka je právoplatné skončenie konania o dedičstve, z ktorého vzniklo uznesenie
o nadobudnutí dedičstva nepravého dediča. V tomto súdnom konaní bolo prejudiciálne vyriešené, že
závetným dedičom poručiteľa nie je odporca, a to z dôvodu neplatnosti závetu pre jeho neopatrenie
zákonom vyžadovaným vlastnoručným podpisom poručiteľa. Účastníkmi dedičského konania tak majú
byť zákonní dedičia poručiteľa. Podľa doterajších výsledkov dokazovania sa javí, že oprávnenými

dedičmi poručiteľa I. Z. sú navrhovatelia, u ktorých nie je nedostatok dedičskej spôsobilosti a neboli
účastníkmi dedičského konania.Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovatelia. Poukázali nato, že
v priebehu konania znaleckým posudkom bolo konštatované, že pisateľom sporného podpisu na závete
nie je poručiteľ I. Z.. Preto otázka platnosti resp. neplatnosti závetu je podľa ich názoru charakterom

prejudiciálneho pre ďalší postup vo veci. Podľa ich názoru naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak
by bez tohto určenia bolo právo navrhovateľov ohrozené alebo ak bez tohto určenia by bolo postavenie
navrhovateľov neisté. Určením, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi I. Z. sa práve vytvorí
vzťah, ktorý umožní opätovné prejednanie dedičstva po zomrelom. Nie je tým dotknuté právo odporcu
ako prípadného dediča v niektorej dedičskej skupine uplatniť si jeho nároky. Naliehavý právny záujem

je daný aj tým, že nemali vedomosť o závete, pričom je nepochybné, že sú dedičmi v tretej dedičskej
skupine. Až po skončení dedičského konania a potvrdení dedičstva jedinému závetnému dedičovi, sa
dozvedeli o existencii závetu. Na základe výsledkov dokazovania je možné konštatovať, že závet je
neplatný. Odporca tak nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Za účelom obnovy
dedičského konania však nie je možné iniciovať návrh na prejednanie novoobjaveného majetku, ani
nie je možné podať žalobu na vydanie dedičstva. Súd by totiž v rámci jeho rozhodovacej činnosti

nemohol určovať okruh dedičov, nakoľko na to nemá právomoc. Prvostupňový súd síce potvrdzuje,
že navrhovatelia sú dedičmi v tretej dedičskej skupine a neexistuje prekážka dedenia, nemôže však
určiť okruh dedičov. Podľa ich názoru je daný naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosti
patria do dedičstva, nakoľko bolo zistené, že závet je neplatný. Bez takéhoto určenia ostáva postavenie
navrhovateľov ako dedičov v tretej dedičskej skupine neisté. Na základe uvedeného žiadajú, aby

odvolací súd zmenil rozhodnutie okresného súdu a vyhovel ich návrhu. Zároveň žiadali priznať trovy
konania.

K odvolaniu sa vyjadril odporca, ktorý považuje právne závery navrhovateľov za nesprávne. Má
zato, že na nimi označenom určení nemajú naliehavý právny záujem tak, ako to vyplýva z rozsudku

prvostupňového súdu. Preto navrhuje rozsudok okresného súdu potvrdiť. Dedičstvo po nebohom bolo
prejednané a bolo vydané osvedčenie o dedičstve, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.07.2010.
Nemožno súhlasiť s ich názorom, že ich neistotu nemožno odstrániť inak ako určovacou žalobou a
to z dôvodu, že de iure v súčasnosti právna neistota ohľadom postavenia účastníka v dedičskom
konaní neexistuje, keďže účastníkom dedičského konania bol výlučne odporca a nie navrhovatelia.

Určovaciažalobamávýlučnesubsidiárnycharaktervočižalobenaplnenieaakjemožnéprávnuneistotu
subjektov odstrániť žalobou na plnenie, je potrebné žalovať na plnenie. Rovnako nie je správny záver
navrhovateľov, že nie je možné podať úspešne žalobu na plnenie, nakoľko okruh dedičov nemôže
vymedzovať prvostupňový súd. Je pravdou, že nie je a nebolo úlohou súdu v prejednávanom prípade
vymedziť okruh oprávnených dedičov, keďže ten vždy priamo vyplýva zo samotného dedičského titulu.

Zároveň si pre prípad úspechu uplatnil v odvolacom konaní trovy konania, ktoré taktiež vyčíslil.

Krajský súd Žilina, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník
podania proti rozsudku, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p.

a podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

Podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p. možno uplatniť návrhom na začatie konania, aby bolo určené, či tu je
právny vzťah alebo právo, ak je na tom naliehavý právny záujem. Ak nie je naliehavý právny záujem
daný, nemôže byť žaloba už z tohto dôvodu opodstatnená. Právny záujem na určení je daný najmä

tam, kde by bez tohto určenia bolo právo navrhovateľa ohrozené, alebo kde by sa bez tohto určenia
jeho právne postavenie stalo neistým. Ak však k porušeniu práva už došlo, a je teda možno žalovať
na splnenie povinností, ktorá z porušenia práva vyplýva, nemá preventívna ochrana poskytovaná inak
podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p. žiaden zmysel. Spravidla preto v takom prípade nemôže mať žalobca
naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je.

V preskúmavanej veci sa navrhovatelia domáhali určenia, že do dedičstva po poručiteľovi I. Z. patria
nimi označené nehnuteľnosti. V konaní bolo preukázané, že sporné nehnuteľnosti už boli predmetom
dedičského konania po poručiteľovi I. Z., keď bolo vydané osvedčenie o dedičstve, č. k. 5D/52/2009-38,
Dnot 168/2009 zo dňa 15.07.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.07.2010. V

zmysle tohto osvedčenia všetky sporné nehnuteľnosti nadobudol odporca. Právoplatné osvedčenie o
dedičstve má účinky právoplatného uznesenia o dedičstve (§ 175zca ods. 4 O.s.p.). Nakoľko k zrušeniu
právoplatného a vykonateľného osvedčenia o dedičstve nedošlo, nie je možné, aby bol opätovne vdedičskom konaní po poručiteľovi I. Z. prejednávaný ten istý majetok. S poukazom na uvedené okresný
súd správne konštatoval, že navrhovatelia nepreukázali naliehavý právny záujem na takomto určení.

V prípade, že bolo dedičské konanie právoplatne skončené, z ktorého vzišlo nadobudnutie dedičstva
nepravým dedičom, môže sa oprávnený dedič brániť žalobou v zmysle ust. § 485 Občianskeho
zákonníka a žiadať vydanie dedičstva nadobudnutého týmto neoprávneným dedičom. Ide o špeciálnu
právnu úpravu, ktorá sa líši od všeobecnej úpravy ochrany vlastníctva.

Keďže konanie o prejednaní dedičstva po poručiteľovi I. Z. bolo právoplatne skončené ešte predtým
ako navrhovatelia podali návrh na začatie tohto konania a predmetom tohto dedičského konania
už boli označené nehnuteľnosti, tak navrhovatelia mohli pokiaľ tvrdia, že sú oprávnenými dedičmi,
uplatniť nárok na vydanie majetku podľa § 485 Občianskeho zákonníka. Zákonné ustanovenie §
485 Občianskeho zákonníka poskytuje osobitný spôsob ochrany oprávnenému dedičovi, s ktorým sa
však v rámci dedičského konania nekonalo. Predpokladom úspešného uplatnenia práva oprávneného

dediča je jednak to, že dedičské konanie voči nepravému dedičovi bolo právoplatne skončené, ktorý
predpoklad v spore splnený bol. Ďalším predpokladom je, že oprávnený dedič si uplatňuje svoj nárok
zákonom stanoveným spôsobom. Tento predpoklad zo strany navrhovateľov ako zákonných dedičov
po poručiteľovi v tretej dedičskej skupine, ktorí neboli účastníkmi dedičského konania, naplnený nebol.
Podľa názoru odvolacieho súdu určovacia žaloba nemôže sama o sebe nahradiť žalobu o vydanie

dedičstva ako zákonom predpokladaný spôsob uplatnenia práv oprávneného dediča. Žaloba na vydanie
dedičstva je svojím charakterom obdobná žalobe na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže aj
povinnosť neoprávneného dediča vydať všetko, čo z dedičstva má, sa riadi zásadami o bezdôvodnom
obohatení a jej účelom je dosiahnuť to, aby neoprávnený dedič nemal majetkový prospech na úkor
oprávneného dediča. Uvedené sa dá docieliť naturálnou reštitúciou a ak to nie je dobre možné, tak

podľa§485ods.1Občianskehozákonníkamábyťoprávnenémudedičoviposkytnutápeňažnánáhrada.
Žaloba o určenie vlastníckeho práva nemôže nahradiť žalobu na vydanie dedičstva, ak možno žalovať
na plnenie, a preto nemajú navrhovatelia naliehavý právny záujem na určení existencie práva.

Už z uvedeného dôvodu musel okresný súd žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, keďže žaloba

nezodpovedala zákonom predpokladanému spôsobu ochrany navrhovateľov.

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

V napadnutom rozsudku okresný súd vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným

uznesením po právoplatnosti rozsudku, preto bude úlohou okresného súdu rozhodnúť aj o trovách tohto
odvolacieho konania.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.