Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 31, 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/285/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210949
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Bajlová

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5612210949.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Zuzanou Bajlovou v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o.,
so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, za ktorú
koná Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám. 13, Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 27. 09. 2012 si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi právo na
zaplatenie sumy 175 eur z titulu majetkovej škody a sumy 276,60 eur z titulu nemajetkovej ujmy, pričom v

odôvodnení svojho návrhu uviedol, že navrhovateľ ako oprávnený subjekt navrhol zvolenému súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho
zo Zmluvy o úvere č. 5370105 dlžníkom X. P., exekučné konanie bolo vedené pod sp.zn. EX/26/2007.
V exekučnom konaní vedenom podľa procesných pravidiel obsiahnutých v ustanovení § 44 ods. 1
Exekučného poriadku je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na
zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Exekučný súd
napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala

si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv
na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu (v skutočnosti súd nemá inú legálnu možnosť, než o
návrhu len na základe posúdenia osoby nového exekútora rozhodnúť) nerozhodol o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase. V danom prípade neexistovala a neexistuje okolnosť,
ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak,
že k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného
súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také

úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej navrhovateľ v predmetnej veci
počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného článku 48 ods. 2
Ústavy SR. Poškodený sa dozvedel o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do
spôsobenej škody, po doručení uznesenia exekučného súdu o zmene súdneho exekútora. Navrhovateľ
si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako
aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil nasledovne: Poškodenému vznikla majetková škoda
predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou

vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne plynulo medzi doručením žiadosti
o návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom, a to vo výške 70 eur (správa
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému), 40
eur(udržiavanieasprávainformačnéhosystému),50eur(administrácialistínakomunikáciaspôvodnýmsúdnym exekútorom), 15 eur (administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému
súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné
atelekomunikačnévýdajespojenésurgovanímakontroloustavukonanianaexekučnomsúde).Celkovo

vynaložil poškodený vo veci správy a vymáhania svoje pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo
medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom sumu 175 eur, ktorá by
nezaťažila poškodeného, ak by exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní o zmene súdneho
exekútora by dodržal zákonnom stanovenú dobu. Navrhovateľ si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu

súdneho exekútora v zákonnom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v
primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania poškodeného, že
správnym postupom exekučného súdu dôjde k zámene súdneho exekútora a taktiež došlo k vyvolaniu

nasledovných rizík: 1. neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom
nastalo riziko zániku povinného, 2. neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu
konania pre stratu kontaktu s povinným, 3. neskorým ukončením procedúry exekučným súdom nastalo
riziko insolvencii povinného. Náhradu nemajetkovej ujmy navrhovateľ vníma ako spravodlivú satisfakciu
za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov. Ďalej navrhovateľ poukázal aj na ďalšie dôvody

na podporu svojej žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy, a to neexistencia akéhokoľvek účinného
vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah
do zákonných nárokov a základných práv navrhovateľa v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia
strateného času vyvolala u navrhovateľa, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej
majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti,

úplnezbytočnéaprávnenezdôvodniteľnéčasovéomeškanievrozhodovaníexekučnéhosúduspôsobilo
v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou aj jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských
aktivít navrhovateľa, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Nezákonným zásahom
vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa a spôsobilá neistotu v plánovaní
ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Všeobecný súd pri realizácii základného práva na súdnu ochranu

je povinný aplikovať ústavnú požiadavku jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa
relevantnej právnej normy. V ďalšom poukázal na nálezy Ústavného súdu SR týkajúce sa primeranosti
požadovanej výšky finančného zadosťučinenia vo veci porušovania práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Navrhovateľ si uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné
zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania sumu 276,60 eur.

Poškodený uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55,32 Eur za každý mesiac omeškania v
činnosti exekučného súdu, a to práve na základe aplikácie vyššie uvedenej doktríny Ústavného súdu
SR, teda 276,60 Eur za rok : 12 mesiacov v roku = 55,32 Eur za mesiac. V danej veci bol exekučný súd
bezdôvodne nečinný viac ako 154 dní. Navrhovateľ ďalej poukázal, že v zmysle ustanovenia § 15 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z. z. písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie nároku na

náhradu škody, do podania žaloby však odporca na žiadosť pozitívne nereagoval. Veci bola pridelená
sp.zn. 10C/285/2012.

Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 10NcC/320/2013-19 (14 rekonštruovaného spisu) zo dňa 04. 04.
2013 zákonnú sudkyňu vylúčil z prejednávania rozhodnutia veci, preto vec bola pridelená do senátu 4C.

Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č.k. 10C/285/2012-63 (51 rekonštruovaného spisu) zo dňa

17. 06. 2013 návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamietol, ktoré rozhodnutie bolo potvrdené
uznesením Krajského súdu v Žiline 7Co/294/2013-58 zo dňa 06. 10. 2014.

Súd v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov
konania, keď odporca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho
neprítomnosti.Súdkonalarozhodolnapriekžiadostinavrhovateľaajehoprávnehozástupcuoodročenie

pojednávania z dôvodu podania opätovného návrhu na prerušenie konania, ktorý návrh bol uznesením
č.k. 10C/285/2012-81 zo dňa 30. 10. 2014 zamietnutý. Súd pritom prihliadol na zásadu hospodárnosti
konania a právo účastníka na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote.V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, s obsahom pripojeného
exekučného spisu tunajšieho súdu 3Er/36/2007 a so Znaleckým posudkom č. 1/2014 Ekonomickej
univerzity v Bratislave, Znalecký ústav, ktorý je založený pod Spr. 570/14, pričom zistil a ustálil

nasledovný skutkový a právny stav:

Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu 3Er/36/2007 mal súd preukázané, že dňa 29. 01. 2007
bolatunajšiemusúdudoručenážiadosťsúdnehoexekútoraJUDr.MárieKrasňanovej,súdnejexekútorky
ExekútorskýúradPovažskáBystricaoudeleniepoverenianavykonanieexekúcienanávrhoprávneného
POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Račianska 42/A, Bratislava, IČO: 35 807 598 proti povinnému X. P.,

O. B. XX, pre vymoženie sumy 10.800 Sk s príslušenstvom, priznanej rozsudkom Okresného súdu
Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/16/2006-29 zo dňa 22. 02. 2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť 08. 12. 2006.
Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 06. 02. 2007 pod č.k. 5505*007253 vykonaním vyššie uvedenej
exekúcie poveril súdnu exekútorku JUDr. Máriu Krasňanovú. Dňa 21. 11. 2010 bola tunajšiemu súdu
doručená žiadosť na zmenu súdneho exekútora, preto Okresný súd Liptovský Mikuláš výzvou zo dňa
15. 12. 2010 vyzval súdnu exekútorku JUDr. Máriu Krasňanovú na predloženie exekútorského spisu a

v prípade, ak si uplatňuje náhradu trov exekúcie aj ich špecifikácie. Listom zo dňa 01. 02. 2011 súd
súdnu exekútorku urgoval na predloženie exekútorského spisu. Podaním doručeným tunajšiemu súdu
23. 02. 2011 súdna exekútorka JUDr. Mária Krasňanová podala návrh na zastavenie exekúcie ako
neprípustnej a zároveň návrh, aby súd návrh na zmenu exekútora zamietol. Okresný súd Liptovský
Mikuláš uznesením č.k. 3Er/36/2007-15 zo dňa 21. 04. 2011 návrh oprávneného na zmenu súdneho

exekútora vyhovel a vykonaním exekúcie namiesto pôvodne poverenej súdnej exekútorky JUDr. Márie
Krasňanovej poveril súdneho JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60,
Bratislava.SúdurčiltrovyexekúciepôvodnejsúdnejexekútorkyJUDr.MárieKrasňanovejvovýške79,82
eur. Voči vyššie uvedenému uzneseniu v časti o exekučných trovách podala odvolanie súdna exekútorka
JUDr. Mária Krasňanová. Vo veci nebolo doposiaľ rozhodnuté o jej odvolaní.

Na preukázanie vzniku škody navrhovateľ predložil Znalecký posudok č. 1/2014 ekonomickej univerzity
v Bratislava Znalecký ústav, ktorého úlohou znalca bolo určiť výšku majetkovej škody na základe
vykonanej analýzy mzdových nákladov, nákladov na poštovné, telekomunikačné služby, tlač a úpravu
informačného systému. Znalecký kolektív realizoval výpočet majetkovej ujmy vzniknutej spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o., pričom táto je pri type žalôb ZE diferencovaná na sumu 31,68 eur.

Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2012 o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej
časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení

alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 citovaného zákona v znení účinnom do 31. 12. 2012, vo veci náhrady
škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom
konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1, 2 citovaného zákona v znení účinnom do 31. 12. 2012, štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo

na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom
spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1, 2 citovaného zákona v znení účinnom do 31. 12. 2012, uhrádza sa skutočná škoda
a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušeniapráva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

V prejednávanej veci si navrhovateľ uplatnil náhradu majetkovej škody 175 eur a nemajetkovú ujmu
v peniazoch 276,60 eur, a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý
nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní v zákonnom
stanovenej lehote. Vyššie citované ustanovenie zákona nedefinuje pojem nesprávneho úradného
postupu, nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní,

najmä jeho nesprávne konanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym
úradnýmpostupomjeajopomenutieurobiťúkonalebovydaťrozhodnutievzákonnomstanovenejlehote.
Aj nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom.

Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu 3Er/36/2007 mal súd preukázané, že exekučné konanie
začalo dňa 29. 01. 2007, návrh na zmenu súdneho exekútora bol doručený tunajšiemu súdu dňa 21.
11. 2010, pričom o nej súd rozhodol uznesením č.k. 3Er/36/2007-15 zo dňa 21. 04. 2011, po tom, čo mu

poverený súdny exekútor predložil exekučný spis a vyúčtovanie trov exekúcie. Súd návrhu oprávneného
na zmenu súdneho exekútora v celom rozsahu vyhovel a vykonaním vyššie uvedenej exekúcie
poveril JUDr. Rudolfa Krutého. V zmysle právnej úpravy v prípade podania návrhu oprávneného na
zmenu súdneho exekútora účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú
zachované, preto v súvislosti s nerozhodnutím súdu v zákonnej lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej

materiálnej škody ani nemateriálnej ujmy navrhovateľovi. Rozhodnutie po zákonnej lehote nemožno
vnímať oddelene od ostatných okolností, ktoré majú objektívne vplyv na jej plynutie a významnou mierou
sa podieľajú na jej predĺžení. Súd po doručení návrhu na zmenu exekútora vyzval súdnu exekútorku
na predloženie exekútorského spisu, na špecifikáciu trov exekúcie. Daný procesný postup exekučného
súdu je objektívne spôsobilý vyvolať predĺženie zákonom stanovenej lehoty na rozhodnutie. Exekučný

súd pri rozhodovaní o žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora konal v predmetnej veci
priebežne, bez zbytočných prieťahov. Súd nemal za preukázaný nesprávny úradný postup (existenciu
prieťahov v predmetnom exekučnom konaní), rovnako nemal za preukázaný vznik škody, t.j. základné
predpoklady pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Navrhovateľ nepreukázal, že nerozhodnutím v zákonnej lehote došlo k vzniku škody v príčinnej súvislosti

s neprávnym úradným postupom.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Obč.súd.por. tak, že odporcovi, ktorý bol vo veci
úspešný, právo na náhradu trov nepriznal, keďže tento si náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.