Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 16, 2014

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 14C/140/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914205336
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kvetková
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2014:6914205336.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Vierou Kvetkovou v právnej veci navrhovateľa: CD
Consulting s.r.o., IČO: 26 429 705, so sídlom v Českej republike, Praha 3, K Červenému dvoru 3269/25a
(Nagano Office Center) zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4 proti odporcovi: U. Q., Y..Č.. XXXXXX/XXXX, O. B. XX o zaplatenie sumy 230,- Eur s
prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 230,-Eur, zmenkový
úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 230,- Eur od 17.03.2011 do zaplatenia, úrok vo výške 6% ročne
zo sumy 230,- Eur od 31.05.2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 0,77 Eur, všetko do 3 dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania v časti týkajúcej sa trov právneho
zastúpenia vo výške 67,10 Eur na účet zástupcu navrhovateľa č.: XXXXXXXXXX/XXXX vedený vo

VÚB, a.s. a v časti týkajúcej sa zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur na účet navrhovateľa
č.: XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Poštovej banke, a.s., všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania zo dňa 11.04.2014, ktorý bol na súd doručený dňa 17.04.2014, si
navrhovateľ uplatnil voči odporcovi pohľadávku vo výške 230,- Eur, zmenkový úrok vo výške 0,25%
denne zo sumy 230,- Eur od 17.03.2011 do zaplatenia, úrok vo výške 6% ročne zo sumy 230,- Eur od

31.05.2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 0,77 Eur a náhradu trov konania.
Navrhovateľ si svoje nároky vyplývajúce zo zmenky uplatnil na súde ako právnická osoba so sídlom v
členskom štáte Európskej únie (konkrétne v Českej republike) vo forme vyplneného vzorového tlačiva A
v zmysle článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007,
ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu..
Navrhovateľ ako právnická osoba so sídlom v Českej republike v zmysle Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach

s nízkou hodnotou sporu v spojení s Nariadením Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci
a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach odvodil príslušnosť Okresného
súdu Rimavská Sobota na prejednanie a rozhodnutie danej veci (ako cezhraničného sporu) od bydliska
odporcu na území Slovenskej republiky.
Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil
odporca dňa 04.05.2010, pričom text zmenky obsahuje záväzok odporcu zaplatiť za túto zmenku pri

predloženínaradzmenkovéhoveriteľazmenkovúsumuvovýške230,-Eurspolusozmenkovýmúrokom
vo výške 0,25 % denne od 17.03.2011. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvého zmenkového
veriteľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25.Navrhovateľ vo svojom návrhu ďalej uviedol, že prvý zmenkový veriteľ predložil zmenku k zaplateniu,
pričom odporca ako vystaviteľ zmenky doposiaľ neuhradil zmenkovú sumu ani zmenkový úrok.
Keďžezmenkajeopatrenádoložkou"bezprotestu,"pôvodnýzmenkovýveriteľnenechalvyššieuvedené

skutočnosti zistiť verejnou listinou.
Navrhovateľ k návrhu pripojil prvopis zmenky.

V zmysle článku 5 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla
2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu bolo odporcovi dňa

22.09.2014 doručené tlačivo C ("Tlačivo na odpoveď") spolu s návrhom, prílohami a fotokópiou zmenky.
Odporca doručil na súd vyplnené tlačivo C zo dňa 24.09.2014, pričom sa k návrhu vyjadril v tom smere,
že uplatnenú pohľadávku neakceptuje.

Podľa § 115 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis 13aa)
neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov

a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná.
V poznámke k bodu 13aa) je uvedené Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z
11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné.

Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá
zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti
prípaduústnepojednávaniezjavneniejepotrebnéprespravodlivévedeniekonania.Dôvodyodmietnutia
sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu

súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

S poukazom na vyššie citované ustanovenia súd pojednávanie nenariadil a dňa 16.10.2014 vo veci
verejne vyhlásil rozsudok.

Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007,
ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len "Nariadenie"),
toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu
na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na
uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2000 EUR bez akýchkoľvek

úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani na
zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci ("acta jure imperii").

Podľa článku 3 ods. 1 Nariadenia, na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor, v ktorom
má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu

alebo tribunálu konajúceho vo veci.

Podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia, navrhovateľ začne európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené v prílohe I, a jeho podaním na príslušný súd
alebo tribunál osobne, poštou alebo akýmkoľvek iným komunikačným prostriedkom, ako je fax alebo

elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát, v ktorom sa konanie začína. Tlačivo návrhu na
uplatnenie pohľadávky obsahuje opis dôkazov, ktoré podporujú pohľadávku, a prípadne sa k nemu
pripoja akékoľvek príslušné podporné dokumenty.

Podľa článku 5 ods. 2 Nariadenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie

pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe
III. Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s
vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú
do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa článku 5 ods. 3 Nariadenia, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade
potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo
akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.Podľa článku 7 ods. 1 Nariadenia, do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v
lehotách ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:

a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky,
b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9, alebo
c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa článku 7 ods. 3 Nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v
lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo
protipohľadávke.

Podľa článku 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Súd konštatuje, že predmetná vec v zmysle citovaných ustanovení článku 2 ods. 1 a článku 3 ods.
1 Nariadenia patrí vzhľadom na výšku uplatňovanej pohľadávky a cezhraničný charakter sporu do
pôsobnosti Nariadenia. Nakoľko navrhovateľ uplatnil svoju pohľadávku podaním návrhu na uplatnenie
pohľadávky prostredníctvom predpísaného vzorového tlačiva A, vo vzťahu ku ktorému má súd za to, že

bolo vyplnené v súlade s Nariadením, postupoval súd v konaní v zmysle Nariadenia ako v európskom
konaní vo veci s nízkou hodnotou sporu.

Navrhovateľ uplatnil svoju pohľadávku zo zmenky voči odporcovi vyplnením vzorového tlačiva A v
zmysle článku 4 ods. 1 Nariadenia.

Predmetnú zmenku vystavil odporca dňa 04.05.2010 v Tornali ako vlastnú zmenku, obsahom ktorej
je záväzok odporcu zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.
sumu 230,- Eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 17.03.2011. Zmenka bola odporcom vystavená ako
vistazmenka s doložkou "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia "a súčasne s doložkou
"bez protestu". Za miesto platenia bolo určené sídlo prvého zmenkového veriteľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o.

so sídlom v Bratislave, Pribinova 25.
Z rubovej strany zmenky vyplýva, že prvý zmenkový veriteľ indosoval zmenku na rad navrhovateľa.
Odporca v súvislosti so svojím zmenkovým záväzkom neuhradil žiadnu sumu, a preto si navrhovateľ
uplatnil voči nemu nárok nielen na zaplatenie zmenkovej sumy a zmenkového úroku, ale aj nárok na
zákonný úrok vo výške 6 % ročne a zmenkovú odmenu.

Odporca v zmysle článku 5 ods. 1 Nariadenia doručil súdu vyplnené tlačivo C, k návrhu na uplatnenie
pohľadávky sa vyjadril tak, že túto pohľadávku neakceptuje, pričom bližšie zdôvodnenie neuviedol.

Keďže nárok na zaplatenie peňažnej sumy si navrhovateľ v predmetnom konaní uplatňuje na základe
predloženej zmenky, súd skúmal, či predmetná zmenka spĺňa zákonné náležitosti.

Aby určitá listina bola zmenkou, musí spĺňať náležitosti ustanovené zákonom, pričom majetkom prvého
nadobúdateľa sa musí stať zákonom ustanoveným spôsobom.

Náležitosti zmenky upravuje Zmenkový a šekový zákon č. 191/1950 Sb. (ďalej len "ZŠZ").

Podľa článku I, § 75 ZŠZ, vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa článku I, § 77 ods. 1 ZŠZ, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia
dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), zročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42),
postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní
odkladu (§§ 72 až 74).

Podľa článku I, § 77 ods. 2 ZŠZ, pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách
splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27), o úrokovej doložke
(§ 5), o nezrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu zmenky za podmienok
§ 7, o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať alebo ktorá prekročila
takéto oprávnenia (§ 8), a o blankozmenke (§ 10).

Podľa článku I, § 5 ods. 1 ZŠZ, v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ
ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa článku I, § 5 ods. 2 ZŠZ, úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková
doložka za nenapísanú.

Podľa článku I, § 5 ods. 3 ZŠZ, úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa článku I, § 10 ZŠZ, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo
dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ

nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa článku I, § 11 ods. 1 ZŠZ, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť
indosamentom (rubopisom).

Podľa článku I, § 13 ods. 1 ZŠZ, indosament treba napísať na zmenku alebo na list s ňou spojený
(prívesok). Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).

Podľa článku I, § 16 ods. 1, prvej vety ZŠZ, o tom, kto má zmenku v rukách, platí, že je oprávneným
majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak posledný z nich

je blankoindosament.

PodľačlánkuI,§17ZŠZ,ktoježalovanýzozmenky,nemôžerobiťmajiteľovinámietky,ktorésazakladajú
najehovlastnýchvzťahochkvystaviteľovialebokpredošlýmmajiteľom,okremakmajiteľprinadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa článku I, § 34 ods. 1 ZŠZ, zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí byť predložená na
platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu.
Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa článku I, § 48 ods. 1 bod 2,4 ZŠZ, majiteľ môže postihom žiadať šesťpercentné úroky odo dňa
zročnosti, odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

V danej veci je predmetom konania uplatnenie práv zo zmenky predloženej navrhovateľom. Z povahy
zmenky ako abstraktného cenného papiera, prísne oddeleného od kauzálneho dôvodu vystavenia

zmenky, vyplýva, že navrhovateľ ako majiteľ zmenky nemusí pri predložení ani pri vymáhaní zmenky
preukazovať povinnosť odporcu zaplatiť dlh zo zmenky. Zmenka je abstraktným a nesporným záväzkom,
pri ktorom nie je významné, prečo bola zmenka vystavená, a preto pokiaľ pri vystavení zmenky boli
dodržané prísne formálne pravidlá predpísané zákonom a obsah zmenky spĺňa náležitosti ustanovené
zákonom, má jej majiteľ nepochybné právo na jej zaplatenie, a to bez ohľadu na dôvody, pre ktoré

bola zmenka vystavená. Vystavenie platnej zmenky predstavuje pre dlžníka vznik záväzku, ktorým
bezpodmienečne sľubuje zaplatenie zmenkovej sumy tomu, kto bude pri predložení zmenky jej
majiteľom,azároveňnasebaberieriziko,ževprípade,akpôvodnýmajiteľzmenkytútopostúpiďalšiemu
majiteľovi, prípadne nepretržitému radu ďalších majiteľov (indosatárov), dlžník ostáva zaviazaný
svojím pôvodným dlžníckym záväzkom voči tej osobe, ktorá je posledným majiteľom zmenky. Zásada

abstraktnosti zmenečných záväzkov spočíva v tom, že pri zmenke ide o záväzok celkom samostatný,
oddelený od všeobecnoprávnych záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, a teda dôvod, na
základe ktorého bola zmenka vystavená, je nepodstatný. Navrhovateľ ako majiteľ zmenky je dostatočnelegitimovaný už samotnou zmenkou bez toho, aby musel preukazovať dôvod vzniku zmenky či dôvod
jej prijatia.

Vzhľadom na uvedené súd preskúmal zmenku, na základe ktorej si navrhovateľ v predmetnom konaní
uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy voči odporcovi, a ktorej fotokópia je založená v súdnom
spise, a zistil, že zmenka je podpísaná odporcom, okrem peňažnej sumy, ktorá je určitá, obsahuje údaj o
mene i zročnosti zmenky, vyjadrený záväzkom odporcu ako vystaviteľa zmenky zaplatiť za túto zmenku
pri predložení. Predmetný záväzok odporcu zaplatiť za zmenku nie je viazaný na žiadnu podmienku.

Zmenka obsahuje údaje týkajúce sa mena toho, na rad koho sa má platiť, ako aj údaj miesta, kde sa
má platiť.
Na zmenke je uvedený dátum a miesto jej vystavenia, pričom ide o dátum a miesto vystavenia, ktoré
existujú.Navrhovateľompredloženázmenkajevistazmenkou,priktorejprávnaúpravapripúšťaúročenie
zmenkovej sumy za predpokladu, že výška úrokovej miery je v zmenke výslovne uvedená. Okrem
výšky úrokovej miery je na predmetnej zmenke zároveň uvedený aj dátum, od ktorého sa úrok počíta.

Podpis odporcu ako vystaviteľa zmenky je umiestnený tak, že je zrejmé, že sa týka celého textu zmenky.
Z rubovej strany zmenky vyplýva, že navrhovateľ nadobudol zmenku indosamentom od pôvodného
veriteľa, na rad ktorého bola zmenka vystavená.

Na základe uvedeného má súd za preukázané, že odporca sa ako vystaviteľ podpisom vlastnej zmenky

stal priamym dlžníkom zo zmenky. Nedostatok zákonných náležitostí zmenky súd nezistil a voči zmenke
neboli vznesené žiadne námietky. Súd má za to, že v danej veci je podstatné, že navrhovateľ svoj
uplatnený nárok opiera o predloženú zmenku, o pravosti ktorej niet pochybností.
Navrhovateľom predložená zmenka obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, záväzok odporcu
z nej je teda nesporný.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že uplatnený nárok navrhovateľa je
dôvodný v plnom rozsahu, preto súd jeho návrhu vyhovel a postupujúc v zmysle citovaného ustanovenia
článku 7 ods. 3 Nariadenia vo veci rozhodol vo veci tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že navrhovateľovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, priznal náhradu trov konania účelne vynaložených na uplatnenie práva za súdny poplatok
vo výške 16,50 Eur a za trovy právneho zastúpenia vo výške 67,10 Eur.
Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z tarifnej odmeny za dva úkony právnej služby: prevzatie a

príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a vyhotovenie návrhu na začatie konania vo výške
2krát po 19,92 Eur, režijného paušálu vo výške 2krát po 8,04 Eur a DPH vo výške 20 %.
Súd nepriznal navrhovateľovi odmenu za úkon označený ako "odpoveď na vyjadrenie odporcu" zo
dňa 17.10.2014, nakoľko súd nevyzýval navrhovateľa, aby reagoval na vyjadrenie odporcu. Navyše
predmetné podanie obsahuje len všeobecné právne konštatovania a citácie z rozhodnutí súdov, ktoré

sú súdu známe v zmysle zásady "iura novit curia". Navrhovateľ v tomto podaní neuvádza žiadne nové
skutočnosti.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde v Rimavskej Sobote, v lehote 15 dní

odo dňa jeho doručenia v dvoch exemplároch.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí
byť podpísané a datované a predložené v potrebnom počte rovnopisov tak, aby každý z účastníkov
konania dostal jeden rovnopis a jeden rovnopis zostal na súde.
V odvolaní sa musí takisto uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p.,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa
neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) alebo
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).

Ak si odporca dobrovoľne nesplní povinnosti uložené týmto rozhodnutím, má navrhovateľ možnosť
domáhať sa svojich nárokov proti odporcovi prostredníctvom exekúcie.