Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 15, 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 15C/231/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313205242
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4313205242.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno samosudcom JUDr. Dušanom Krč-Šeberom v právnej veci navrhovateľky: Q.

R., nar. XX.X.XXXX, bytom T. - N., N. XXX/XX, proti odporcovi: F. F. N., nar. X.XX.XXXX, bytom L.,
H. O. XXX/XX, občan Vietnamskej socialistickej republiky, toho času na neznámom mieste, v konaní
zastúpení opatrovníčkou Mgr. C. R., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Nové Zámky, o rozvod
manželstva, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo Q. R., rod. R., nar. XX.X.XXXX a F. F. N., nar. X.XX.XXXX uzavreté dňa XX.X.XXXX
pred Matričným úradom v Hronovciach, zapísané v knihe manželstiev vo zväzku X, ročník XXXX, na
strane XX, pod poradovým číslom X r o z v á d z a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka dňa 27.3.2013 podala na Okresnom súde Levice návrh na rozvod manželstva účastníkov
konania. Navrhovateľka vo svojom návrhu uviedla, že sa s odporcom zoznámila približne pol roka pred
uzavretím manželstva. Okrem menších nedorozumení bolo ich manželstvo harmonické. K vážnemu
narušeniu manželských vzťahov došlo, keď sa nevedeli dohodnúť na spoločnom spolunažívaní kvôli
práci, keďže navrhovateľka bola zamestnaná v Českej republike a odporca sa rozhodol podnikať na
Slovensku. Nevedeli sa dohodnúť na spoločnom bývaní. Dlhšiu dobu nadväzovali telefonický kontakt
no po nejakej dobe sa prerušil, a keďže tri roky nevedia o sebe vôbec nič, nemajú spoločné deti, ani
spoločný majetok, navrhovateľka podala návrh na rozvod manželstva.

Predmetný návrh bol postúpený na Okresný súd Komárno dňa 27.5.2013. Okresný súd Komárno dňa
6.9.2013 vyjadril nesúhlas s postúpením veci a predložil vec so svojim stanoviskom Krajskému súdu
v Nitre.

KrajskýsúdvNitreuznesenímč.k.9NcC/27/2013-14zodňa3.10.2013rozhodol,ženesúhlasOkresného
súdu Komárno s postúpením veci vedenej na tunajšom súde pod sp.zn.15C/231/2013 nie je dôvodný.

Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.

Okresný súd Komárno uznesením č.k.15C/231/2013-40 zo dňa 16.7.2014 odporcovi ustanovil
opatrovníčku G.. C. R., vyššiu súdnu úradníčku Okresného súdu Nové Zámky na zastupovanie odporcuv konaní, nakoľko odporcov pobyt nie je súdu známy a jeho adresa pobytu sa súdu nepodarila zistiť
ani vypátrať.

Súd vykonal pojednávanie podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) v

neprítomnosti opatrovníčky odporcu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, sobášnym listom účastníkov konania a zistil tento
skutkový stav veci:

Z výsluchu navrhovateľky a zo sobášneho listu účastníkov konania mal súd preukázané, že
navrhovateľka s odporcom uzatvorili manželstvo pred Matričným úradom v T. dňa XX.X.XXXX. U
navrhovateľky išlo o prvé manželstvo. Navrhovateľka uviedla, že sa poznali približne 3 mesiace, keď

sa zobrali. Navrhovateľka mala dcérku a chodila robiť do Českej republiky. Navrhovateľka súhlasila,
že si odporcu zoberie. Keď sa zobrali, odporca navrhovateľke tvrdil, že má v Komárne vybavovačky,
nakoľko bol živnostníkom. Z Komárna odporca odišiel a odvtedy ho už nevidela. Po dvoch týždňoch
od uzatvorenia manželstva odporca odišiel a odvtedy navrhovateľka o ňom nič nepočula a nevie kde
sa nachádza. Neprišiel sa ani rozlúčiť a ani telefonicky navrhovateľku doteraz nekontaktoval. Vôbec

sa o navrhovateľku nezaujímal. Dlho sa snažila dopátrať k nemu aj cez jeho kamarátov, aj cez políciu,
avšak márne. Od marca 2008 doteraz vôbec nevie čo je s odporcom. Po zosobášení sa len stretávali,
no nikdy v spoločnej domácnosti nebývali. Plánovali ísť bývať do rodinného domu do Čajkoviec. V
manželstve žiaden majetok nenadobudli a nemajú ani spoločné deti. Navrhovateľka uviedla, že k
odporcovi už nič necíti. V súčasnosti má navrhovateľka jeden a pol roka priateľa, ktorého má veľmi

rada a chce s ním naďalej byť. Navrhovateľka chce mať so svojim priateľom dieťa a neskôr sa s ním aj
zobrať. Navrhovateľka uviedla, že aj keby sa odporca zjavil, tak nemožno od nej očakávať obnovenie
manželského spolužitia. U nej už nemá odporca žiadnu šancu.

Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
rodine“) súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi

tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno
očakávať obnovenie manželského spolužitia .

Podľa § 23 ods. 2 zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí .

Podľa § 23 ods. 3 zákona o rodine pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada
na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 144 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) účastníci nemajú právo na náhradu trov
konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však
môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery

účastníkov.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd dospel k záveru, že návrh na rozvod manželstva
účastníkov konania je podaný dôvodne. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že sú splnené
podmienky na rozvod manželstva účastníkov konania v zmysle § 23 zákona o rodine. Súd z vykonaného
dokazovaniavyvodiltenprávnyzáver,žemanželstvoúčastníkovjehlbokoatrvalorozvrátené.Vzhľadom

na dĺžku trvania rozvratu manželstva súd dospel k záveru, aj s poukazom na postoj navrhovateľky, že nie
je predpoklad k obnoveniu spolužitia tak, aby manželstvo účastníkov mohlo plniť svoj spoločenský účel.
Manželstvo účastníkov je tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel
a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd preto manželstvo účastníkov
rozviedol. Príčinou rozvratu manželstva boli nezhody medzi manželmi, citové odcudzenie navrhovateľky

a hlavne neočakávané a náhle opustenie navrhovateľky odporcom v marci 2008, ktoré trvá doteraz.Podľa § 144 O.s.p. prvá veta účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 144 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov

náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Nitre, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať

označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/-f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny

nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205 a ods. 1 O.s.p.).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 zákona o rodine).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).