Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 2, 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/108/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614207362
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5614207362.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa

CETELEM SLOVENSKO, a. s., Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, zastúpeného Advokátskou
kanceláriou JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., Ventúrska 16, Bratislava, IČO: 47 234 547, proti odporkyni
E. V. W.. XX. XX. XXXX, F. N. Y., L. XXXX/X, v konaní o zaplatenie 220,75 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 182,05 eur a úroky z omeškania 8,5 % ročne zo
sumy 166,10 eur od 16. 07. 2013 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .

Navrhovateľovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania vzniknutých zaplatením súdneho poplatku
16,50 eur a trovy právneho zastúpenia 17,45 eur (spolu 33,95 eur), ktoré je odporkyňa povinná zaplatiť
Advokátskej kancelárii JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., Bratislava, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, doručeným súdu dňa 22. 08. 2014, uplatnil navrhovateľ voči odporkyni pohľadávku 220,75
eur s úrokmi z dlžnej úverovej istiny 39 % ročne zo sumy 160,25 eur od 16. 07. 2013 do zaplatenia
a úrokmi z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 182,05 eur od 16. 07. 2013 do zaplatenia, ako aj

náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že ako veriteľ, uzavrel dňa 28. 12. 2010 s odporcom, ako
dlžníkom, zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb.
(Obchodný zákonník) a zákona č. 129/2010 Zb. o spotrebiteľských úveroch. Obsahom úverovej zmluvy
bol záväzok navrhovateľa poskytnúť odporcovi spotrebiteľský úver vo výške 669,-eur na financovanie
kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného v úverovej zmluve a súčasne záväzok odporcu nahradiť
celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom a to vo forme 30-tich mesačných splátok vo výške
36,41 eur, so splatnosťou prvej splátky 15. 01. 2011. Odporca svoj záväzok splácať poskytnutý úver

riadne a včas neplnil. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam uhradil odporcovi len časť dlžnej sumy a to
vo výške 910,25 eur a na predžalobné výzvy nereagoval. Dňa 15. 07. 2013 nastala zročnosť poslednej
dohodnutej splátky, čím sa fakticky stal splatným celý dlh odporcu, keďže ostatné splátky už boli zročné
skôr. Pohľadávku 220,75 eur navrhovateľ konkretizoval ako zvyšok dlžnej úverovej istiny 160,25 eur,
dlžnéúrokyzúveru15,95eur,dlžnépoistnézúveru5,85euranákladyspojenésuplatnenímpohľadávky
38,70 eur.

V predmetnej veci ide v zmysle ustanovenia § 200ea ods. 1 O. s. p. o drobný spor, a preto súd podľa
§ 115a ods. 2 O. s. p. na prejednanie veci nenariadil pojednávanie. S poukazom na ustanovenie § 156
ods. 3 O. s. p. bol dňa 02. 10. 2014 o 11,30 hod. vo veci vyhlásený rozsudok bez nariadenia ústnehopojednávania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu
dňa 22. 09. 2014.

Listinnými dôkazmi, predloženými navrhovateľom, bolo preukázané, že navrhovateľ uzavrel s
odporkyňou dňa 28. 12. 2010 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo financovanie
tovaru v predajnej cene 744,-eur. Priama platba pri kúpe tovaru bola 75,-eur a výška úveru 669,-eur.
Celková čiastka k zaplateniu bola dojednaná vo výške 1 057,20 eur. Splatenie úveru bolo dohodnuté v
30-tich mesačných splátkach po 36,41 eur pri ročnej úrokovej sadzbe 39 %, RPMN 46,77 % a priemernej

hodnoteRPMN44,57%.Dátumprvejsplátkybolurčenýnadeň15.01.2011atermínkonečnejsplatnosti
úveru na deň 15. 06. 2013. V zmluve súčasne bol uvedený údaj o tom, že odporkyňa prijíma súbor
poist. uvedený v bode 1 časť D: 3,33 % ročne. Jednalo sa o základný súbor poistenia pre prípad
pracovnej neschopnosti plnej a trvalej invalidity a smrti. Vzhľadom na výšku a počet mesačných splátok
sa odporkyňa zaviazala zaplatiť navrhovateľovi celkom čiastku 1 092,30 eur (30 mesačných splátok po
36,41 eur). Podľa tvrdenia navrhovateľa a ním predložených listín, odporkyňa zaplatila navrhovateľovi

spolu čiastku 910,25 eur.

Podľa § 52 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“)
(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali

použiť normy obchodného práva.
(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 559 ods. 1, 2 Obč. zák.
(1) Splnením dlh zanikne.
(2) Dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej
len „Obchod. zák.) touto časťou sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo
zmluvy o úvere.

Podľa § 497 Obchod. zák., zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v

jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 266 ods. 5 Obchod. zák., pri pochybnostiach o obsahu právnych vzťahov medzi dodávateľom a
spotrebiteľom, ktoré sa spravujú týmto zákonom, sa použije výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Zmluva bola uzavretá za účinnosti zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom nesporne sa
jedná o spotrebiteľský úver v zmysle tohto zákona. Aj keď sa jedná v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/
Obchodného zákonníka o tzv. absolútny obchod, ale nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu, ustanovenia

Obchodného zákonníka možno použiť iba v prípade, ak by táto právna úprava bola výhodnejšia ako
úprava Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch.

Navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 669,-eur, pričom odporkyňa sa zaviazala navrhovateľovi
zaplatiť celkovú čiastku 1 057,20 eur a okrem toho aj poistné vo výške 3,33 % z celkovej čiastky k

zaplateniu, takže sa zaviazala vrátiť spolu 1 092,30 eur. Nakoľko sa jedná o podmienky, ktoré boli v
zmluve individuálne dojednané a odporkyňa splatila navrhovateľovi len čiastku 910,25 eur, súd návrhu
vyhovel v časti, pokiaľ sa navrhovateľ domáhal priznania rozdielu, t. j. 182,05 eur.Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Obč. zák.
(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná

podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

V časti, pokiaľ navrhovateľ žiadal priznať sumu 38,70 eur z titulu „nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky“, tieto náklady nepreukázal a nakoľko sa nejedná o individuálne dojednanú sankciu, v tejto
časti súd návrh navrhovateľa zamietol.

Podľa § 503 ods. 1 prvá veta, ods. 2 Obchod. zák.
(1) Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky.
(2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky
splatné aj úroky z tejto splátky.

V zmluve o úvere boli dojednané úroky z úveru vo výške 39 % ročne, ale tento úrok ako odplata
veriteľovi za poskytnuté peňažné prostriedky prislúcha len za dojednanú dobu poskytnutia úveru. Dňom
15. 06. 2013 sa stal splatným celý úver (tento deň je v zmluve uvedený ako termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru), takže od 16. 06. 2013 navrhovateľovi už nepatria úroky z úveru, a preto súd

zamietol návrh aj v časti, pokiaľ navrhovateľ žiadal priznať úroky z úverovej istiny 160,25 eur od 16. 07.
2013 do zaplatenia vo výške 39 % ročne.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Vzhľadom k tomu, že záväzková vzťah medzi navrhovateľom a odporcom vznikol pred 01. 06. 2014,

podľa § 10d ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení platnom do 31. 05. 2014, podľa § 3 ods.
1 citovaného nariadenia výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V zmysle zmluvných dojednaní celý úver sa stal splatným dňom 15. 06. 2013 a pokiaľ v tejto

lehote odporkyňa dlh nesplatila, do omeškania sa dostala nasledujúcim dňom, t. j. 16. 06. 2013,
kedy bola Európskou centrálnou bankou určená základná úroková sadzba 0,5 %. Po zvýšení o 8
percentuálnych bodov potom navrhovateľ má nárok na úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne.
Súd však navrhovateľovi priznal úroky z omeškania iba z dlžnej úverovej istiny 160,25 eur a dlžného
poistného z úveru vo výške 5,85 eur, t. j. zo sumy 166,10 eur. Súd nepriznal navrhovateľovi úroky z

omeškania zo sumy 15,95 eur, ktorú navrhovateľ uplatnil z titulu dlžných úrokov z úveru. Úroky z úveru
aj úroky z omeškania sú totiž príslušenstvom pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Obč. zák., pričom táto
úprava platí aj pre oblasť obchodných právnych vzťahov. Nakoľko podľa zákona ani podľa judikatúry
Občiansky ani Obchodný zákonník neumožňujú veriteľovi požadovať od dlžníka príslušenstvo, t. j. úroky
z omeškania pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky (úrokov z úveru), preto súd

priznalnavrhovateľoviúrokyzomeškaniaibazosumy166,10euravozvyškunávrhzamietol(R70/1995,
RC 5/2006). Navrhovateľ žiadal priznať úroky z omeškania až od 16. 07. 2013, a potom súd, ktorý bol
návrhom viazaný (§ 81 ods. 1 O. s. p. a contrario), priznal navrhovateľovi úroky z omeškania od tohto
dátumu.

Náhradu trov konania si uplatnil podľa § 151 ods. 1 O. s. p. iba navrhovateľ. Podľa výsledku konania
súd o náhrade trov konania rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 2 O. s. p., keď náhradu trov
pomerne rozdelil. Navrhovateľ uplatnil istinu 220,75 eur, úroky z úveru vo výške 39 % zo sumy 160,25
eur od 16. 07. 2013, čo ku dňu rozhodovania súdu predstavuje 76,02 eur a úroky z omeškania 8,5 %ročne zo sumy 182,05 eur od 16. 07. 2013 do zaplatenia, čo ku dňu rozhodovania je 18,82 eur, spolu
teda 315,59 eur. Návrhu bolo vyhovené v časti istiny 182,05 eur a úrokov z omeškania 8,5 % ročne
zo sumy 166,10 eur od 16. 07. 2013, čo ku dňu vydania rozhodnutia súdom bolo 17,17 eur, takže v

čase vyhlásenia rozsudku bolo navrhovateľovi priznaných 199,22 eur, čo je 63 % z uplatneného nároku.
Po vzájomnom započítaní (zamietnutý návrh bol v rozsahu 37 %), súd priznal navrhovateľovi náhradu
trov konania v rozsahu 26 %. Navrhovateľ žiadal priznať náhradu trov, ktoré vynaložil na zaplatenie
súdneho poplatku 16,50 eur. Náhradu týchto trov súd navrhovateľovi priznal v plnom rozsahu, pretože
sa jedná o minimálnu výšku súdneho poplatku, ktorú by navrhovateľ bol zaplatil aj v prípade, ak by sa

domáhal plnenia v takom rozsahu, v akom bolo návrhu vyhovené. Navrhovateľ bol v konaní zastúpený
advokátom, ktorému vzhľadom na hodnotu predmetu konania patrí v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky č.
655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb(ďalej „vyhláška“),
odmena za 2 úkony právnej služby po 19,92 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady
s klientom a vypracovanie písomného návrhu), čo 39,84 eur. Za každý z týchto úkonov patrí advokátovi
podľa § 16 ods. 3 vyhlášky paušálna náhrada po 8,04 eur, teda 16,08 eur, spolu odmena a náhrady

advokáta predstavujú 55,92 eur. Právny zástupca navrhovateľa je platiteľom DPH, a potom sa suma
55,92 eur zvyšuje podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o 20 % DPH, t. j. o 11,18 eur, na čiastku 67,10 eur, z čoho
26 % je 17,45 eur. Podľa § 149 ods. 1 O. s. p. priznanú náhradu trov konania spolu vo výške 33,95 eur
je odporkyňa povinná zaplatiť na účet advokátskej kancelárie.

Uloženú povinnosť, t. j. zaplatiť navrhovateľovi istinu s priznanými úrokmi z omeškania a na účet
advokátskej kancelárie náhradu trov konania, je odporkyňa povinná v zmysle § 160 ods. 1 O. s. p. splniť
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.