Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, August 26, 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 2T/34/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111010353
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Schmidtová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3111010353.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.08.2014 predsedom senátu JUDr.

Beátou Schmidtovou a prísediacimi Jankou Fabovou a Vladimírom Gažom rozhodol

t a k t o :

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku s poukazom na § 25 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona sa

obžalovaný:
U. S., nar. XX.XX.XXXX vo Veľkom Rovnom, trvale bytom P. nad

B., B. XXX/X,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. c) Tr. zákona s
poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a § 140 písm. f) Tr. zákona a pre prečin výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zákona,

ktorého sa mal dopustiť tak, že

dňa 06.júna 2010 v čase asi o 20:25 hodine na chodníku pred rodinným domom na ulici Vansovej
č. 265/9 v Dubnici nad Váhom po predchádzajúcom verbálnom konflikte medzi ním, jeho synom
Miroslavom Krušinom a skupinou rómov v zložení - Miroslav Kovács, Mário Kovács a Nikolas Kuman,
ktorým obvinený vulgárnym spôsobom nadával na farbu pleti, ktorý následne prerástol do fyzického
útoku Miroslava Krušinu s osobou Miroslava Kovácsa, ktorého tento zdvihol oboma rukami do výšky
a následne hodil o zem, v dôsledku čoho tento zostal chvíľu ležať na zemi, na čo reagovali Mário

Kovács spolu s Nikolasom Kumanom tak, že začali brániť napadnutého Miroslava Kovácsa pred útokom
Miroslava Krušinu, kde následne obvinený utekal do priestorov svojho rodinného domu, odkiaľ sa znovu
vrátil na miesto konfliktu, kde s prinesenou poloautomatickou krátkou guľovou zbraňou zn. ČZ typ 83
výrobné číslo 98052, začal bezdôvodne a bez varovania strieľať medzi osoby, ktoré sa nachádzali
na ulici, kde vznikol konflikt medzi synom obvineného a Miroslavom Kovácsom, Máriom Kovácsom a
Nikolasom Kumanom, ktorý konflikt sledovalo zblízka už viacero osôb, medzi ktorými bol okrem iných
Ladislav Zábojník a Ivana Kumanová, pričom obvinený vystrelil smerom na uvedenú skupinku ľudí

minimálne štyrikrát a zasiahol štyri osoby, následne pristúpil k poškodenému Máriovi Kovácsovi, ktorého
prinútil kľaknúť si na zem a tu ho trafil do ľavého kolena, čím týmito strelnými poraneniami spôsobil
obvinený poškodenému Ladislavovi Zábojníkovi, bytom Dubnica nad Váhom, Bratislavská 445/10,
strelnú ranu v oblasti vonkajšej strany pravého stehna, v dôsledku ktorej bol tento desať až štrnásť dní
práceneschopný, poškodenej Ivane Kumanovej, nar. 28.08.1996, bytom Dubnica nad Váhom, Okružná
293/16, strelnú ranu v spánkovo-temennej oblasti hlavy vľavo, zakrvácanie pod cievnatku v spánkovo
temennej oblasti vľavo, zakrvácanie pod tvrdú plenu mozgovú v spánkovo temennej oblasti vľavo,

zmliaždenie mozgu v spánkovo temennej oblasti vľavo a opuch mozgu vľavo, v dôsledku ktorých
zranení bola poškodená minimálne devätnásť dní obmedzená v bežnom spôsobe života a odkázanána pomoc inej osoby najmä pri hygiene, zvýšenej fyzickej námahe, pričom do dnešného dňa pociťuje
nárazové bolesti hlavy, poškodenému Máriovi Kovácsovi, bytom Dubnica na Váhom, Bratislavská 429/4,
zlomeninu dolnej časti stehnovej kosti s posunom, strelnú ranu dolnej časti stehna vľavo a odreninu

ľavej ušnice, v dôsledku čoho bol od 06.06.2010 do 14.06.2010 hospitalizovaný a obmedzený v podstate
na všetkých činnostiach a následne po prepustení do domácej liečby bol neustále odkázaný na pomoc
inej osoby pri vykonávaní bežných životných potrieb, počas chôdze používal dve nemecké barle, a
to až do doby jeho vyšetrenia znalcom, t.j. 18.08.2010, poškodenému Miroslavovi Kovácsovi, trvale
bytom Dubnica nad Váhom, Okružná 293/16, strelné poranenie v oblasti sedacieho svalu vľavo, ktoré

zranenia si vyžadujú 14 až 21 dní doby práceneschopnosti a poškodenému Nikolasovi Kumanovi, bytom
Dubnica nad Váhom, Bratislavská 429/4, opuch a odreninu v oblasti dolnej časti brušnej steny vľavo bez
porušenia kožného krytu bez obmedzenia na bežnom spôsobe života a doby práceneschopnosti,

pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe vykonaného dokazovania zistil súd skutočný stav veci tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
rozsudku.

Obžalovaný U. S. poprel spáchanie skutku, ktorý je predmetom obžaloby v príp. konaní ako aj v konaní
pred súdom. Vypovedal, že kritického dňa počas posedenia s blízkou rodinou do ich dvora vošli dvaja

Rómovia, ktorí žiadali veci do zberu. Keďže opakovane im aj so synom oznámili, že žiadne veci do zberu
nemajú, požiadali ich, aby opustili priestor pred ich domom, nakoľko obaja Rómovia boli značne pod
vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok, čo bolo zrejmé z ich správania sa. Následne obžalovaný
odišiel do domu. Na dvore ich domu ostal syn Miroslav. Cez okno videl, ako na dvore ich domu ako
aj pred domom boli traja Rómovia a videl, ako sa naťahujú s jeho synom Miroslavom. Po vyjdení z

domu nezaregistroval, že by padali nejaké vulgárne slová alebo vyhrážky, ale syn opakovane vyzýval
Rómov, aby odišli z ich pozemku. Neregistroval v tej situácii, či niektorý z Rómov mal niečo v rukách,
pretože na nich až tak dobre nevidel. Poprel, že by on sám fyzicky napadol niektorého z Rómov, iba
sa snažil jedného z nich odtiahnuť od syna a vytlačiť ho rukami von na ulicu. Pri tomto videl, ako jeho
syn krváca z hlavy. V tom momente nevedel, akým spôsobom, resp. kto zranil jeho syna. Ako vytláčal

jedného z Rómov na ulicu, zbadal, že po ulici prichádza cca 7-8 Rómov - mužov, ktorí mali v rukách
minimálne 2 železné stoličky a nejaké tyče. Z obavy o svoj život ako aj o život jeho rodiny vbehol do
domu, vzal zbraň, ktorú mal v legálnej držbe, s úmyslom vystreliť nejaké varovné výstrely. Toto mienil
urobiť z toho dôvodu, že jeho syn zápasil s troma Rómami a ďalších 7 -8 Rómov prichádzalo k ich
domu. Keď vybehol von na dvor, vystrelil 1x do vzduchu, následne keď videl, že Rómovia pokračujú

v útoku na jeho syna, vystrelil ďalšie tri výstrely do vzduchu, z toho dôvodu, aby Rómovia upustili od
útoku na jeho syna a odišli z ich pozemku, resp. spred ich domu. Dav však vôbec neukončil fyzické
napádanie jeho syna. Rómovia do syna kopali, udierali ho rukami, pričom jeden z nich dvihol aj stoličku
a útočil ňou na syna. Pri streľbe obžalovaný podľa jeho vyjadrení držal ruku nad hlavou vystretú aj
so zbraňou, na nikoho konkrétne s pištoľou nemieril. Posúval sa smerom k synovi a k davu, pričom

pocítil, že ho niekto udrel stoličkou po nohách a kovovou tyčou po rukách. Nepamätá sa, že by sám
od seba zložil ruku smerom dolu, stalo sa to po tom, ako dostal tyčou po rukách. Pamätá si len, že
keď mu ruku zrazil úder smerom k zemi, padol výstrel, dokonca z pištole vypadol aj zásobník a zbraň
mu vypadla z ruky. Zásadne poprel, že by na niekoho mieril, že by sa niekomu vyhrážal, že by mieril
niekomu na hlavu, alebo na koleno. Opakovane tvrdil, že strieľal do vzduchu, nakoľko Rómovia boli v

značnej prevahe a pištoľ použil len v úmysle zabrániť ďalším útokom streľbou do vzduchu, pretože videl,
ako sa k ďalšiemu davu pripojilo asi 10-15 ľudí, medzi ktorými boli ženy aj deti - boli to ľudia z bytovky a
približovali sa smerom k nim, teda k miestu, kde sa odohrával incident. Počas celého incidentu nepadli
žiadne vyhrážky, ktoré by mohli byť považované za urážky rasy, alebo iné, ktoré by mohli odôvodňovať
dojem, že použil zbraň z dôvodu rasovej, alebo inej nenávisti voči útočníkom. V rodinnom dome žijú

dlhé roky, v susedstve rómskej komunity, nikdy s Rómami nemali žiadne problémy, s mnohými majú
veľmi dobré vzťahy. Avšak ľudia, ktorí na ich rodinu zaútočili, boli prisťahovalcami z Trenčína a po
ich nasťahovaní sa do Dubnice nad Váhom s týmito problémy boli z dôvodu nadmerného požívania
omamných látok a alkoholu. Poškodzovali majetok nielen ich ale aj susedov pod vplyvom návykových
látok. Tieto menšie incidenty boli hlásené na polícii, pričom k náprave nedošlo, pretože nebolo z čoho

uhradiť poškodenia, ktoré spôsobili. Ku koncu incidentu si pamätá, že niekto kričal, že je zranené malédievča a táto skutočnosť ochromila celý dav Rómov, ktorí prestali útočiť aj na syna. V tom momente
obžalovaný využil situáciu, bežal domov privolať lekársku pohotovosť a políciu. V tom momente nevedel,
kto je konkrétne zranený, ale predpokladal, že odrazená strela mohla niekoho zraniť. Následne po tomto

vošiel do domu aj jeho syn, pričom manželka spomínala, že ona už volala políciu aj záchranku a preto
spolu so synom opäť vyšli na dvor ich domu a na ulicu, aby mohol poskytnúť prípadnú zdravotnú pomoc.
Keď vyšiel z domu, nevidel na nikom žiadne zranenie. Videl na zemi ležať jedného Róma. Následne sa
dozvedel, že boli postrelení viacerí ľudia, ale túto skutočnosť sa dozvedel až na policajnej stanici, čo ho
veľmiprekvapilo.Popríchodepolície,jemuajsynovibolizaloženéputá,aeštepočastoho,akoichpolícia

zaisťovala, Róm K. S. sa snažil napádať jeho osobu a vyhrážal sa, že ich všetkých do rána pozabíja,
vypáli im chalupu. Obžalovaný sa bránil útoku tak, že ho kopol do rozkroku, resp. do brucha bosou
nohou. Počas útoku, ktorý viedli Rómovia na jeho syna, bol takej intenzity, že syn nemal za žiadnych
okolností možnosť odísť a preto sa vlastne rozhodol použiť zbraň na varovné výstrely. Počas útoku
voči nemu a voči jeho synovi utrpel rôzne hematómy po úderoch v oblasti rebier, nôh, rúk. Obžalovaný
následnou rekogníciou osôb podľa fotoalbumu opoznal útočníkov, ktorí útočili na neho a na jeho syna a

označil ich v rámci rekognície ako páchateľov násilia na ich rodine. Pred súdom uviedol, že po príchode
polície táto nezaisťovala žiadne predmety, ktoré boli použité na útok zo strany Rómov a ktorými boli
napadnutí. Je možné vidieť na fotodokumentácii na mieste incidentu, že stoličky, tyče a pod. ležali na
mieste ešte pár dní po tejto udalosti. Tieto predmety nielen, že nezaistili, ale ani neriešili komu patrili a
kto s nimi útočil voči ich rodine.

SúdvykonaldokazovanievýsluchomsvedkovQ.S.,Q.S.,H.S.,Q.S.akoajvýsluchomsúdnychznalcov
z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia, traumatológia a znalcov Kriminalisticko-expertízneho ústavu
policajného zboru Bratislava, z odboru mechanoskopie, z odboru chémie, z odboru balistiky, z odboru
daktyloskopia, oboznámil protokoly o ohliadke miesta činu, fotodokumentáciu, previerky výpovede na

mieste.

Svedok Q. S., syn obžalovaného, v prípravnom konaní ako aj pred súdom popísal priebeh incidentu
v podstate zhodne ako obžalovaný U. S.. Celý incident podľa jeho výpovede začal tým, že Rómovia
z vedľajších činžových domov sa viackrát zastavili pri plote ich domu a žiadali nejaké veci do zberu.

Viackrát im povedali, že žiadne veci nemajú, avšak boli neodbytní. Javili známky po požití alkoholu, resp.
drog. Bolo to badať podľa ich gestikulácie a spôsobe vyjadrovania sa. Keďže sa opakovane vrátili k ich
domu a boli čím ďalej neodbytnejší, zvýšeným hlasom ich sám požiadal, aby odišli preč a neotravovali
ich rodinu. V tomto čase by sa dalo povedať, že už na seba zvyšovali hlas, čo bolo odôvodnené tým, že
Rómovia boli dalo by sa povedať už drzí a neodbytní a vyčítali im, že prečo im nič nedajú do zberu a tak

podobne.Keďsavrátiliďalšíkrátpredichdom,svedokbolvodvoreichdomu,stálprimotorovomvozidle,
ktoré malo otvorenú prednú kapotu. Dvaja Rómovia, ktorí vošli k nim do dvora, mali pravdepodobne v
rukách nejaký predmet, ktorý pripomína boxer. Svedok si spomína, že dostal úder do hlavy od jedného
Róma, avšak nevie, či kusom dreva, konárom alebo nejakým iným predmetom. Po uvedenom údere
mu začala po hlave stekať krv, pretože úder nad ľavou spánkovou časťou mu spôsobil tržnú ranu na

uvedenej časti hlavy a následne aj porezanie krku a dolnej časti líca. V tom čase si všimol, že z domu
vyšiel otec, ktorý musel vidieť, že mu tečie krv a v tom čase si svedok všimol, ako ich aj s otcom obkľúčil
dav rómov, pozostávajúci z cca 12-13 osôb. Títo sa približovali k nim a v rukách mali rôzne predmety,
ako laty a stoličky. Jeden z rómov sa na neho zahnal stoličkou a svedok ako sa snažil vykryť úder si
poranil - vykĺbil palec pravej ruky. Následne na to obdržal z davu niekoľko úderov tvrdými predmetmi do

oblasti kľúčnej kosti a rebier, koľko to bolo úderov si presne nepamätal. Svedok sa nevedel vyjadriť, koľkí
ľudia na neho útočili, ale vedel, že boli viacerí. Vtedy počul, ako niekto strieľa. V tom čase sa incident
už odohrával na ulici pred ich domom a uvidel za sebou na chodníku otca, ako svojou legálne držanou
zbraňou strieľa. Počul, ako niekto z davu zakričal, že to je len plynová pištoľ, čo dav ešte posmelilo.
Po týchto výstreloch sa dav sústredil na otca, ktorého tiež začali napádať uvedenými predmetmi.

Koľkokrát jeho otec vystrelil uviesť nevedel, ale určite to bolo viac ako štyrikrát. Kam smerovali výstrely,
či niekoho zasiahli, uviesť nevedel, ale postrehol skutočnosť, že otcovi bola následne vyrazená pištoľ
z ruky nejakým spôsobom, po páde na zem sa táto rozpadla, otec ju zdvihol a pravdepodobne ušiel.
Po tejto okolnosti svedok zaregistroval, že za ním sedí róm s prestreleným kolenom a pred svedkom
ležal pravdepodobne v bezvedomí ďalší róm. Nakoľko k davu rómov prichádzali ďalší a ďalší, tak v

obave o svoj život nasledoval otca a z miesta ušiel do domu. Následne na to prišla na miesto polícia a
zdravotnícka pomoc, ktorú asi zavolala jeho mama. Pri uvedenom incidente mu boli spôsobené zranenia
na základe ktorých bol na riadnom lekárskom ošetrení. Čo sa týka incidentu, svedok vylúčil, že by išlo
o nejakú nenávisť, či už národnostnú, etnickú alebo rasovú voči rómom. V dome, v ktorom vyrastal, saodmalička stretával s rómami, hrávali spolu futbal a nikdy s nimi nemal žiadny incident a nikdy k nim
nepociťoval žiadnu nenávisť. Svedok potvrdil zranenia svojho otca a to na prednej časti holenných kostí
oboch nôh ako aj na zápästiach rúk. Svedok tiež potvrdil fyzický útok róma na otca, kedy už bol spútaný

za prítomnosti polície. Taktiež svedok potvrdil, že počas incidentu alebo pred incidentom nepadali žiadne
nadávky, ktorých predmetom by bola rasová alebo iná nenávisť. Vyhrážky skôr padali zo strany rómov,
ešte aj za príchodu polície, voči ich rodine. Svedok uviedol, že otec pri incidente priamo nemieril na
žiadneho róma, pri incidente neboli vtedy prítomné žiadne deti ani ženy. Rekogníciou svedok potvrdil,
že róm, ktorý napadol jeho osobu, je Mário Kovács, taktiež opoznal róma, ktorý napadol jeho otca, po

mene ho však nepoznal. Svedok potvrdil výpoveď obžalovaného, že Rómovia voči ich osobám útočili
rôznymi predmetmi, ktoré ostali na mieste incidentu, tieto však neboli políciou zabezpečené a nikto sa
týmito skutočnosťami pri vyšetrovaní nezapodieval. Svedok tiež potvrdil, že jeho otec nikdy neútočil na
troch rómov, ktorí ho bili na ich pozemku pred domom. Celý incident ktorý začal na ich pozemku vo
dvore absolvoval on sám s troma rómami, pričom sa snažil týchto troch rómov vytlačiť z ich pozemku
na ulicu, kde bitka pokračovala a až v tomto momente z domu vyšiel otec s pištoľou v snahe ho brániť

proti útočiacim rómom. Svedok nevidel, že by otec konkrétne na niekoho mieril alebo strieľal. Potvrdil
priebeh posledného výstrelu obžalovaného, ktorý smeroval do zeme po tom, čo jeho otec dostal nejakým
predmetom po rukách a táto pištoľ mu pri tom vypadla z rúk.

Svedkyňa Q. S. v prípravnom konaní ako aj pred súdom popísala priebeh incidentu v podstate zhodne

ako obžalovaný a jej syn Miroslav S.. Popísala, že kritického dňa sedeli na dvore svojho domu, pričom
skupinka najmenej troch rómov chodila hore dole ulicou a neustále sa vypytovali, aby im niečo dali
do zberu a podobne. Tejto skupinke nevenovali veľkú pozornosť, až do doby, kedy sa vrátil syn, ktorý
odstavil auto na ceste pred malou bránou do dvora. Po tom, ako začali jesť, sa opäť objavili traja
rómovia a opakovane si pýtali niečo do zberu. Manžel im oznámil, že ak niečo bude mať do zberu,

nájdu si to ráno pri bránke. Uvedeného dňa nepožívali s manželom ani synom žiadne alkoholické nápoje,
avšak svedkyňa uviedla, že práve Rómovia, ktorí boli neodbytní a opakovane ich obťažovali svojimi
požiadavkami, boli zjavne pod vplyvom alkoholu. Po tom, ako sa jeden z rómov zavesil na ich plot,
syn im povedal, aby sa odtiaľ pakovali a s tým si mysleli, že vec je uzavretá. Následne večer okolo
20-tej hodiny syn Miroslav zaparkoval vozidlo do dvora, pričom auto malo zdvihnutú kapotu, syn tam

niečo kontroloval a nechal otvorenú veľkú bránu. Následne videla ako traja Rómovia vošli do ich dvora
a obkolesili syna vo vzdialenosti asi 5 metrov. O chvíľu počula hádku, pozrela sa z okna a videla, ako sa
syn háda s týmito tromi rómami. Na to manžel (obžalovaný) vyšiel z domu a svedkyňa videla, ako syn aj
s manželom vytláčajú z ich pozemku všetkých troch rómov, ktorí boli neskutočne hluční a vulgárni. Na
to svedkyňa hneď odišla do kuchyne, že zavolá políciu. Ako vošla do kuchyne cez okno kuchyne videla,

ako oproti z ulice k ich domu prichádza ďalších minimálne 5 rómov, ktorí mali v rukách 2 kovové stoličky
a nejakú bakuľu. Mala strach nielen o svoje zdravie ale aj o život manžela a syna preto zakričala na
nich, aby ihneď išli spať do domu. Následne zaregistrovala, ako sa manžel otočil a bežal späť do domu
s tým, že ona ďalší priebeh incidentu vtedy nesledovala, pretože už volala políciu na č. 158. Pri tom,
ako v okamihu manžel odchádzal späť z domu počula, ako obtiahol pištoľ. Nevedela sa vyjadriť, kedy

vlastne manžel pištoľ vzal, keď ju vybral z puzdra, iba počula vzápätí výstrel. Keď vybehla ku vchodovým
dverám videla, ako manžel beží smerom k veľkej bráne, kde stál jej syn Miroslav obkľúčený minimálne
troma rómami a počula a videla ako manžel pištoľou mieru do vzduchu a následne do zeme, počula
minimálne 4 výstrely, pričom bol od rómov vo vzdialenosti asi 2 metre. Nevidela, že by jej manžel mieril
na niekoho z prítomných, pretože v tesnej blízkosti stál aj ich syn Miroslav, ktorého by mohol manžel

taktiež trafiť. Svedkyňa videla, ako sa traja Rómovia so synom posúvali ako keby smerom do križovatky,
teda ako sa navzájom vytláčali smerom k prichádzajúcim minimálne 5-tim rómom, ktorí mali v rukách
stoličky. Svedkyňa počula, ako Rómovia po prvom výstrele sa začali povzbudzovať, že sa jedná iba o
plynovú pištoľ a že sa neboja ani susedovho psa. Podľa názoru svedkyne všetci boli opití a nevidela,
že by sa po prvom výstrele akýmkoľvek spôsobom rozpŕchli, alebo že by sa snažili odísť. Čo sa týka

útoku zo strany rómov voči synovi, jasne videla, že jeden z týchto rómov zdvihol stoličku do výšky a udrel
syna do chrbta. Svedkyňa ďalej popísala priebeh incidentu tak, ako ho vnímala ona, čo sa týka úderov
a streľby stým, že ona konkrétne nevidela, že by niektorý z rómov udrel jej manžela a nevedela presne
uviesť, čo bolo príčinou, že streľba bola ukončená. Poprela, že by dôvodom incidentu, resp. v priebehu
incidentu, padali nejaké výhražné nadávky voči rómom, ktoré by mali mať rasistický podtext. Podľa jej

názorupriebehincidentutrvalcca3minúty.Potom,akomanželasynvbehlidodomu,svedkyňazreteľne
videla, že syn krváca na tvári aj na krku a vtedy tiež na manželovi nevidela žiadne zjavné zranenia
obdobného charakteru. Svedkyňa uviedla, že na jej adresu tiež zo strany rómov padali oplzlé nadávky
po príchode polície, kedy Rómovia otitulovali, že to je tá p..., čo privolala policajtov. Svedkyňa tiež videlaincident jedného z rómov voči manželovi, ktorý už v tom čase mal putá na rukách, a tento následne
kopol róma do brucha. Svedkyňa vypovedala, že v rodinnom dome, kde sa incident stal, bývajú cca 30
rokov. Nikdy nemali žiadne problémy s Rómami, keď prišli deti pýtať ovocie, peniaze alebo hračky, vždy s

nimi vychádzali bez problémov. Svedkyňa pripisovala vznik incidentu tomu, že Rómovia boli zjavne pod
vplyvom alkoholu a boli agresívni. Podľa jej názoru manžel použil pištoľ z dôvodu zastrašenia Rómov,
ktorí útočili na ich rodinu. Svedkyňa potvrdila, že polícia nezaisťovala žiadne predmety, ktorými útočili
Rómovia na manžela a na syna. Počas incidentu nepadli žiadne nadávky na farbu pleti alebo nejaké
narážkynaadresuRómov.Nevidela,žebyjejmanželpriamomierilnanejakúosobu.Svedkyňapotvrdila,

že viezla syna na ošetrenie na druhý deň ráno na NsP. Svedkyňa v závere svojej výpovede uviedla, že
bola veľmi prekvapená tým, že keď volala na č. 158, aby poslali hliadky polície, že ich napadol väčšie
množstvo Rómov a že sa tam strieľa, na miesto činu prišli len dvaja policajti, ktorí po príchode do ich
domu založili putá manželovi a synovi a odviezli ich na políciu.

Boli vypočutí svedkovia Ing. Lieskovan, Jozef Gašpárek, Roman Pazdera, Radoslav Podušel, príslušníci

polície, ktorí zaisťovali stopy a vykonávali prvotné úkony na mieste incidentu.
Svedok Ing. Lieskovan spolu s kolegami zaisťoval stopy na mieste činu spoločne s kriminalistickým
technikom. Na mieste činu boli nájdené nábojnice, kúsky odevu. Na mieste činu nezabezpečoval on
konkrétne žiadne predmety, ktoré by boli následne znalecky skúmané. Potvrdil, že spracoval úradný
záznam o skutočnosti, že neznáma osoba priniesla po skutku dve strely, avšak kto konkrétne tieto dve

strely mal priniesť, si nespomenul, ale tieto mali byť nájdené na mieste streľby. Potvrdil, že on osobne
na mieste činu tieto dva projektily nezaisťoval.
Svedok Radoslav Podušel ako člen hliadky kritického dňa zaisťoval osoby na základe ústnych zistení
od Rómov na mieste, a to obžalovaného U. S. a jeho syna Miroslava Krušinu. Osoby zaisťovali asi
50 metrov od domu obžalovaného. On osobne na mieste činu nezaisťoval žiadne predmety používané

pri útoku na obžalovaného, taktiež si nepamätá, že by niekto odovzdával projektily alebo nábojnice
pochádzajúce zo streľby na mieste činu. Na miesto streľby sa dostavili po tom, ako im stála služba
oznámila, že v Dubnici nad Váhom došlo k streľbe. Ako člen hliadky žiadne predmety na mieste činu
nevidel, ktoré by mohli byť použité v rámci útoku n a obžalovaného a jeho rodinu. Svedok taktiež
nepotvrdil,žebyzaisťovalinejakúčiapkuodpostrelenéhodievčaťa.Tútooniakohliadkariešiacaincident

ako predmet doličný nezabezpečovali.
Svedok Jozef Gašpárek ako člen hliadky PZ, ktorá bola vyslaná na miesto streľby, potvrdil, že pri
zaisťovali osôb na mieste streľby, prítomní Rómovia javili známky požitia alkoholu. Potvrdil, že po
príchode na miesto incidentu obžalovanému zakladali putá s tým, že syn obžalovaného Miroslav
Krušina si sám vypýtal putá po tom, čo ich založili jeho otcovi. Svedok pred súdom vylúčil napadnutie

obžalovaného rómom v čase, keď už mal obžalovaný nasadené putá. Svedok nevedel vysvetliť rozpory
vo svojej výpovedi pred súdom s poukazom na skutočnosti uvedené v úradných záznamoch na č.l.
395-399 a 402.
Svedok Roman Pazdera sa zúčastnil ohliadky miesta činu ako člen výjazdovej skupiny spoločne
s vyšetrovateľom Lieskovanom a kriminalistickým technikom, čo potvrdzujú aj úradné záznamy

nachádzajúce sa vo vyšetrovacom spise. Vypovedal, že miesto činu bolo už zaistené pri ich príchode
páskou. Pri ohliadke miesta činu nezaisťovali žiadne iné predmety okrem projektilov pochádzajúcich zo
streľby na mieste činu.

Súd po výsluchu týchto svedkov oboznámil fotodokumentáciu z previerky výpovedí na mieste,

nachádzajúcu sa v trestnom spise na č.l. 317 a nasledujúce, z ktorej je zrejmé, akým spôsobom malo
dôjsť k incidentu na dvore rodinného domu a kde presne pokračoval incident pred domom obžalovaného
a jeho rodiny. Boli simulované útoky podľa výpovedí poškodených, ako aj simulované podľa výpovedí
obžalovaného a príslušníkov jeho rodiny. Oboznámil taktiež fotodokumentáciu nachádzajúcu sa vo
vyš. spise na č.l. 381-389, ktorá bola zdokumentovaná bezprostredne po spáchaní skutku v nočných

hodinách kritického dňa. Z tejto fotodokumentácie je zrejmé, že boli zaistené stopy č. 1 - projektil vo
dvore obžalovaného, č. 2 - projektil nachádzajúci sa cca 7-10 metrov od plota rodinného domu, krvné
stopy č. 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10. Z tejto fotodokumentácie je zrejmé, že pred rodinným domom sa nachádzajú
dve kovové stoličky, ktoré mali byť použité pri útoku voči obžalovanému ako aj zaistené iné predmety
pred plotom rodinného domu. Taktiež bola zaistená zbraň, z ktorej sa strieľalo a ktorá bola predložená na

ďalšie znalecké skúmanie. Na fotodokumentácii sú pod č. 10, 11 nafotené dva projektily, ktoré boli taktiež
zaistené na mieste činu, nachádzajúce sa bezprostredne pri plote rodinného domu obžalovaného.Pred súdom boli vypočutí svedkovia Iveta Gajdošová, matka Ivany Kumanovej, Ivana Kumanová, Mário
Kovács.
Svedkyňa Ivana Kumanová, ktorá bola pri incidente postrelená v oblasti hlavy, uviedla, že ku skutku si

konkrétne skutočnosti veľmi nepamätá. Pamätá si len skutočnosť, že ju niekto asi postrelil. Po tom, ako
ucítilaúderdohlavy,junejakíľudiaprinieslidomov.Opriebehuincidentusadozvedelazrozprávaniaaod
svojej matky, s ktorou tento incident rozoberala. Svedkyňa potvrdila, že v prípravnom konaní vypovedala
o veciach, ktoré ona sama nezažila a nevidela, všetko jej povedali ostatní ako to malo byť a čo sa tam
dialo. Ona si konkrétne pamätá len to, že ju kamaráti priniesli domov, potom prišla sanitka a odviezla ju

na ošetrenie. O tomto priebehu incidentu sa rozprávala s matkou a neskôr sa tiež vrátila na miesto, kde
sa strieľalo a kde jej malo byť spôsobené zranenie. O priebehu celého incidentu vie len z rozprávania
kamarátov a teda výpoveď z prípravného konania sa celkom nezakladá na pravde. Svedkyňa potvrdila,
že kritického dňa Michal Kovács ako aj Nikolas Kuman mali vypité, Nikolas Kuman sa sám pred ňou
doznal, že v ten deň pil. Videla Miroslava Kovácsa a Michala Kovácsa, ako prišli k rodinnému domu
obžalovaného, o niečom sa rozprávali s majiteľmi, čo ona však nepočula, potom za nimi prišli Nikolas

Kuman a Mário Kovács, pričom Zábojník stál veľa nej. Ona vidiac situáciu povedala Zábojníkovi, že aby
niečo spravil, lebo oni sa zase budú biť. K ďalšiemu priebehu celého incidentu sa vyjadriť nevedela, lebo
ju asi zasiahla strela, pískalo jej v hlave a nevie vôbec uviesť, čo sa tam potom dialo. Svedkyňa potvrdila,
že toho dňa viacero osôb zberalo železo, s určitosťou zbieral železo Michal Kovcás a Nikolas Kuman.
Potvrdila, že na lavičke pred domom sa pilo, Martin Kovács potom odišiel kúpiť cigarety a počula hádku,

keď sa vrátila z domu s trigovicou. Počula hluk, ale nevedela o čom sa všetci hádali s obžalovaným,
vôbec nevie, kto strieľal alebo prečo sa strieľalo, len pocítila bolesť hlavy. Po strele jej zostala šiltovka
na hlave, od incidentu stála bokom. Šiltovku z hlavy jej dala dolu až jej sestra, pričom sa nevedela
vyjadriť, kde šiltovka zostala následne. Skutočnosť, či jej kamaráti mali v rukách nejaké predmety, keď
šli ku Krušinovcom, nevie uviesť. Či potom nejaké predmety v rukách mali nevidela. Taktiež pokiaľ

sledovala začiatok incidentu, nevidela v rukách pána Krušinu žiadnu pištoľ. V závere svojej výpovede
znova zopakovala, že po poranení šiltovka nespadla z hlavy, aj po zranení ju stále mala na hlave, pričom
šiltovku nemala veľmi silne natiahnutú na hlave. Svedkyňa potvrdila, že na slobodárke, kde bývajú spolu
s rodinou a s účastníkmi incidentu, sa stále konajú nejaké bitky a preto vlastne keď začala hádka jej
kamarátov s p. S., preto povedala Zábojníkovi, že chalani sa zase idú biť.

Pred súdom bol vypočutý svedok Mário Kovács, ktorý vypovedal, že problém s obžalovaným Alojzom S.
mal Nikolas Kuman, pričom on osobne keď začal incident (keď začala bitka) sedel s Michalom Kovácsom
a Miroslavom Kovácsom ml. na lavičke aj spolu s Ivanou Kumanovou. Bitku ako takú začal Miroslav
Kovács so synom obžalovaného. Potom prišiel majiteľ domu, strieľal do vzduchu asi 3-4 krát. Na to

Michal Kovács prišiel za obžalovaným so stoličkou a touto udrel obžalovaného po rukách, aby nestrieľal.
Svedok potvrdil, že on sám sa potom do incidentu zapojil, pretože si myslel, že obžalovaný má len
plynovú pištoľ. Následne na miesto incidentu došlo ďalších 5-6 ľudí, potom sa strhla veľká bitka, pričom
on sám zostal ležať na zemi, pretože bol postrelený. Celý incident podľa výpovede svedka vyprovokovali
NikolasKuman,MichalKovácsaMiroslavKovácskvôlinejakýmbaterkám.Odčasu,kedyzostalležaťna

zemi, si priebeh incidentu nepamätá, čo sa dialo ďalej si nespomína, pretože bol v šoku. Svedok potvrdil,
že Miroslav Kovács skákal aj do policajtov, ktorí prišli na miesto incidentu. Svedok uviedol, že celkovo sa
na mieste incidentu mohlo vystreliť asi 40 krát. Svedok potvrdil, že útočníci mali v rukách stoličky, nevie
odkiaľ ich vzali, ale mali v rukách aj palice. Svedok potvrdil, že on osobne po začatí incidentu sa vrátil
na miesto bitky aj so stoličkou, pretože mal pocit, že sa musí brániť. K zraneniu jeho osoby došlo vtedy,

keď sa naťahovali a došlo k výstrelu. Svedok vypovedal, že obžalovaný mieril rovno na skupinu ľudí
kde stál on aj spolu s Ivanou Kumanovou. Uviedol, že na skupinu ľudí viedol obžalovaný ďalších asi 5-6
výstrelov a obžalovaný vystrelil len 1x do vzduchu. Svedok potvrdil, že on a jeho kamaráti mali v rukách
palice a stoličky, pričom v čase, keď obžalovaný na neho (na svedka) vystrelil, stál k nemu čelom, resp.
nevie, či utekal z miesta činu, vlastne si to nepamätá. Následne uviedol, že konkrétne nevidel, že by

obžalovaný mieril na niekoho iného ako na neho (na svedka), mieril mu asi do nôh, lebo ho asi nechcel
zabiť. Svedok potvrdil, že v uvedený deň vypil asi pol litra borovičky alebo vodky a preto si na priebeh
incidentu riadne nepamätá. Mal dosť vypité. Svedok potvrdil, že Nikolas Kuman v ten deň fajčil „trávu“.
Podľa názoru svedka Nikolas Kuman nepil.

Svedkyňa Iveta Gajdošová, matka Ivany Kumanovej, pred súdom vypovedala, že nevie k incidentu nič
konkrétneho uviesť, pretože sa ho nezúčastnila. Vyjadrovala sa ku skutočnostiam, ktoré nasledovali
po incidente. O priebehu incidentu sa dozvedela od dcéry Simony a od Šándorovcov, ktorí priniesli
jej zranenú dcéru Ivanu domov. S dcérou sa o priebehu incidentu rozprávala, pričom ako jej zákonnýzástupca sa vyjadrovala k zraneniam, ktoré boli jej dcére Ivane spôsobené. Vedela uviesť, že jej dcéru jej
priniesli domov postrelenú, mala zranenú hlavu, pričom následne jej dcéru odviezla sanitka na ošetrenie.
Šiltovku, ktorú mala jej dcéra Ivana v deň incidentu na hlave, po incidente zostala u nich doma na skrini

a polícii ju odovzdala až po viacerých dňoch po incidente. Čo sa týka zranení jej dcéry, podľa jej názoru
má trvalé následky, má migrény, ľavá strana hlavy jej tŕpne, býva jej zle. O tom, či boli zranení ďalší aktéri
incidentu, uviedla to, čo sa dozvedela sprostredkovane od účastníkov incidentu. Jej syn Nikolas Kuman
nebol ťažko zranený, mal len jazvičku na bruchu ale že by mu z tohto zranenia tiekla krv, nevidela.
Svedkyňa potvrdila, že jej dcéra Ivana sa neskôr vrátila na miesto, kde sa strieľalo a o celom incidente

sa spolu rozprávali.
Znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia odvetvie chirurgia, traumatológia MUDr. Jaroslav Ridoško k
znaleckému posudku č. 59/2010 zo dňa 09.10.2010 vo veci poškodeného Mária Kovácsa na hlavnom
pojednávaní k charakteru a mechanizmu vzniku poranení poškodeného uviedol, že tento utrpel dňa
06.06.2010nasledovnézranenia: zlomeninadolnejčasti stehennejkostivľavosposunom,strenáranav
dolnej časti stehna vľavo a odrenina ľavej ušnice. Charakter zlomeniny bol popísaný ako mierne trieštivý

s posunom fragmentov v zmysle skrátenia. Zaznamenaný bol výskyt početných drobných čiastočiek v
skelete, teda kosti, ktorých charakter opakovane konzultoval s rádiológom MUDr. Ladislavom Badíkom
pričom dospeli k záveru, že sa nejedná sa o kovové úlomky, ale o zmeny vo vnútri kosti mimo miesta
zlomeniny. Charakter zlomeniny je jednoduchý typický pre zlomeniny spôsobené strelami s nižšom
rýchlosťou a tým aj nižšou dopadovou energiou, nie je patrná výrazná trieštivá zóna ani defekt kosti.

Zlomenina bola riešená operačne. K strelnej rane v dolnej časti stehna vľavo uviedol, že pri prijatí
poškodeného nebola presne charakterizovaná lokalizácia rán (vstrelu a výstrelu) ich veľkosť, okraj
ani charakter okrajov. Pri kontrole CT snímok zo dňa 06.06.2010 znalcom sú opatrné prejasnenia
v svalovom masíve v dolnej časti stehna spôsobené prítomnosťou vzduchových bublín smerujúce v
predozadnom smere. Nie je však viditeľný krvný výron ani výraznejšia devastácia mäkkých tkaním

čomu by nasvedčovalo že predmet spôsobujúci ranu mal nízku hodnotu. K odrenine ľavej ušnice uviedol,
že po opakovanom konzultovaní s primajúcim lekárom MUDr. Stanislavom Rigom znalec ustálil, že sa
jednalo o povrchovú odreninu a nie strelnú ranu. Pri charakteristike mechanizmu vzniku uvedených
poranení vychádzal znalec jednak z klinického nálezu a jednak z výpovedí poškodeného, obvineného
ako aj výsledkov vyšetrovacieho pokusu. Výpovede prítomných osôb boli tak odlišné, že mechanizmus

vzniku zranení na ich podklade nebolo dobre možné ustáliť. Zo záveru klinického nálezu a CT vyšetrení
bolo možné konštatovať, že zranenia poškodeného vnikli priamym pôsobením sily vyššej intenzity ktorej
nositeľom bola pravdepodobne strela z ručnej strelnej zbrane avšak vzhľadom na charakter zlomeniny
kosti, ktorý nie je výrazne trieštivý keď absentoval výraznejší počet trieštivých úlomkov kosti a absencia
devastácie mäkkých častí v oblasti dolnej časti ľavého stehna možno konštatovať že rýchlosť strely

nebola veľmi vysoká, čo by bolo charakteristické pre strelu z väčšej vzdialenosti alebo odrazenú strelu.
Mechanizmus vzniku zranenia tak, ako je uvedený v obžalobe podľa ktorej mal obžalovaný pristúpiť k
svedkovi, prinútiť ho kľaknúť si na zem a následne ho trafiť do kolena, znalec jednoznačne vylúčil, keďže
strela spôsobujúca zranenia poškodeného mala nízku kinetickú energiu. Ak by strela bola vedená z takto
blízkej vzdialenosti, zranenie by vyzeralo úplne inak s väčším počtom úlomkov, zdevastovaným mäkkým

tkanivom a spálenou kožou so stopami pušného prachu. K výstrelu z takejto vzdialenosti určite nedošlo.

Kznaleckémuposudku60/2010zodňa08.10.2010vovecipoškodenejIvanyKumanovejznalecuviedol,
že poškodená utrpela dňa 06.06.2010 nasledovné poranenia: strelnú ranu v spánkovej oblasti hlavy
vľavo, zakrvácanie pod cievnatku v spánkovo temennej oblasti vľavo, zakrvácanie pod tvrdú plenu

mozgovú v spánkovo temennej oblasti vľavo, zmliaždenie mozgu v spánkovo temenne oblasti vľavo a
opuch mozgu vľavo. Strelná rana, ktorú utrpela poškodená bola lokalizovaná nad ľavou ušnicou viac
vzadu ranka 0,4 mm zrejme vstrel a viac vpredu ranka o veľkosti 1cm zrejme výstrel, obe od seba
vzdialená 4 cm. Ohľadom zakrvácania pod tvrdú plenu mozgovú a pod cievnatku, toto bola prítomné
jemné a minimálne, pri kontrolnom vyšetrení o tri dni boli v regresii (krvný výron pod cievnatkou) resp.

bez dynamiky vývoja t.j. zhoršenia (krvný výrok pod tvrdou plenou mozgovou). K zmliaždeniu a
opuchu mozgu vľavo možno uviesť, že tieto nemali odozvu v neurologickej syptomatológii. Objektívny
neurologický nález bol pri všetkých vyšetreniach, ktoré poškodená opakovane absolvovala v medziach
normy. Tieto poranenia poškodená utrpela pravdepodobne priamym a nepriamy mechanizmom. Zo
záverov klinického vyšetrenia a CT vyšetrenia hlavy možno konštatovať, že zranenie vzniklo priamym

pôsobením sily, ktorej nositeľom bola pravdepodobne strela z ručnej zbrane. Na podklade skutočností
zistených pri vyšetrovacom pokuse a predpokladanej dráhy strely, ktorú môžeme odvodiť z lokalizácie
strelných rán sa znalec domnieva, že išlo o poranenie odrazenou strelou. Nárazom projektilu na lebečnú
kosť nedošlo k zlomenine kosti, ale prenesením dopadovej energie strely došlo k pohybu mozgovéhotkaniva proti smeru pôsobiacej sily, čím došlo k následnému zmliaždeniu so sprievodným opuchom.
Krvácanie pod cievnatku vzniklo ako následok zmliaždenia mozgu a krvácanie pod tvrdú plenu z
porušenia žíl v tejto lokalite.

Súdny znalec MUDr. Jaroslav Ridoško v predmetnej veci podal dňa 09.08.2010 a 10.09.2010 taktiež
odborné vyjadrenia č. VII/2010, IX/2010 a X/2010 týkajúce sa zranení, ktoré utrpeli poškodení: Miroslav
Kováč, Ladislav Zábojníka, Nikolas Kuman. Z uvedených odborných vyjadrení vyplýva, že v prípade
poranenia, ktoré utrpel Miroslav Kováč sa jedná o strelné poranenie v oblasti sedacieho svalu vľavo,

ktoré mohlo byť spôsobené odrazenou strelou. Pri poranení Ladislava Zábojníka, strelnej rane v oblasti
pravého stehna, nedovoľuje lokálny popis poranenia pri vyšetrení pacienta dňa 06.06.2010 vyjadriť sa
jednoznačne či k poraneniu došlo odrazenou alebo priamou strelou. Poranenie, ktoré utrpel Nikolas
Kuman, opuch a odrenina v oblasti dolnej časti brušnej steny vľavo, mohlo byť spôsobené odrazenou
strelou, ale rovnako aj kopnutím nohou s nižšou intenzitou.

Ako vyplýva z odborných vyjadrení č. VI/2010 a VII/2010 zo dňa 09.08.2010 vypracovaného totožným
znalcom obžalovaný Alojz S. utrpel zmliaždenie oboch predlaktí a obojstranné zmliaždenie dolných častí
predkolení ako aj odreninu dolnej časti pravého predkolenia, ktoré poranenia vznikli pravdepodobným
pôsobením vonkajšieho priameho aktívneho násilia, najpravdepodobnejšie úderom tvrdým predmetom
drsnejšieho povrchu a svedok Miroslav S. utrpel zmliaždenie kĺbu medzi záprstnou kosťou a základným

článkom prvého prsta pravej ruky, zmliaždenie a odreninu v spánkovej oblasti vľavo, povrchovú
odreninu krku vľavo zmliaždenie v lícnej oblasti vľavo a zmliaždenie prednej steny hrudníka vpravo.
Uvedené zranenia rovnako vznikli pôsobením priameho aktívneho násilia, ktorého nositeľom bol
najpravdepodobnejšie tvrdý predmet drsného povrchu. napr. drevená tyč.

Znalkyňa Ing. Júlia Polovková bola na hlavnom pojednávaní vypočúvaná ako pracovníčka KEU
Bratislava, odbor kriminalistika, odvetvie kriminalistická a súdna chémia, ku skutočnostiam ohľadne
prítomnosti povýstrelových splodín na zelenej šiltovke patriacej poškodenej Ivane Kumanovej pričom
uviedla, že v mieste mechanického poškodenia č. 1 (diera na boku vľavo) bola zistená prítomnosť
troch častíc povýstrelových splodín obsahujúcich olovo, bárium, antimón a cín. Vzhľadom na počet

zistených častíc však ide o negatívny výsledok. V mieste mechanického poškodenia č. 2 (diera na
vrchnej časti vzadu vľavo) prítomnosť povýstrelových splodín nebola zistená. Chemograficky nebola v
mieste oboch uvedených poškodení na zelenej šiltovke zistená prítomnosť chemických prvkov, ktoré by
mohli pochádzať z materiálu strely. Na špeciálnom terčíku so stopami z pravej ruky obvineného, bola
zistená prítomnosť dvoch častíc (povýstrelových splodín) obsahujúcich olovo, bárium, antimón a cín,

pričom však získaný výsledok sa vzhľadom na počet zistených častíc v oblasti skúmania povýstrelových
splodín považuje za negatívny. Na špeciálnom terčíku so stopami z ľavej ruky obžalovaného prítomnosť
povýstrelových splodín nebola zistená. Na špeciálnom terčíku so stopami z pravej ruky Miroslava S.
bola zistená prítomnosť častíc (povýstrelových splodín), pričom však získaný výsledok sa vzhľadom na
počet zistených častíc v oblasti skúmania povýstrelových splodín považuje za negatívny. Na špeciálnom

terčíku so stopami z ľavej ruky Q. S. prítomnosť povýstrelových splodín nebola zistená. Uviedla taktiež,
že z pohľadu znalcov z odboru chémie nie je dostatok odborných podkladov, ktoré by jednoznačne
odôvodňovali záver, že poškodenia na predloženej zelenej šiltovke sú spôsobené strelou, vylúčiť sa však
táto skutočnosť nedá, nakoľko výskyt povýstrelových splodín na jednej z dier naznačuje, že táto mohla
byť v kontakte so strelou. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že na šiltovej čiapke boli zistené

dve poškodenia tržného charakteru, ktoré vzhľadom na ich tvar, veľkosť a charakter, vznikli prudkým
prerazením tupým predmetom.

Pred súdom bol vypočutý súdny znalec z odboru balistiky, ktorý bol prítomný aj pri previerkach výpovedí

svedkov a obžalovaného na mieste incidentu. Znalec dospel k záveru, že výstrely boli vedené úplne
iným smerom ako vypovedali poškodení, všetky strely neboli vedené priamo na poškodených. Znalec
uviedol, že pokiaľ by bol obžalovaný viedol streľbu priamo na skupinu ľudí, boli by sa našli iné stopy
na nábojniciach, resp. na strelách a nie také, aké boli zistené znaleckým skúmaním. Znalec prítomný
pri previerke výpovedí svedkov a obžalovaného na mieste vylúčil spôsob priebehu incidentu, ako ho

popísali poškodení. Strela sa totiž správa inak, ak sa strieľa na osobu priamo alebo ak sa strieľa s
„tzv. odrazom“. Pokiaľ by strelec strieľal priamo na telo osoby, strela buď sa nájde v tele, alebo sa
nájdu v blízkosti priameho priestrelu tela. Ak sa strieľa nepriamo ( do zeme alebo do vzduchu), strely
sa môžu nachádzať kdekoľvek a ťažko sa hľadajú. Pokiaľ by došlo k priamemu strelu napr. do čiapkypoškodenej Kumanovej, na čiapke by musel ostať oter strely, resp. splodiny pochádzajúce zo streľby.
Znalec podrobným ohliadnutím miesta činu a po znaleckom skúmaní trval na tom, že strely, ktoré
boli nájdené na mieste činu, sa mohli odraziť od hocijakého predmetu, na niektorých sa našli stopy

asfaltu. Znalec sa vyjadril k smeru streľby, pričom zotrval na svojich záveroch, že smer streľby vôbec
nezodpovedá výpovediam poškodených. Znalec potvrdil, že pokiaľ by došlo k priamej streľbe do ľudí,
na strelách by sa nenašli stopy asfaltu, resp. iných chemických prvkov a teda svedčí všetko k tomu, že
strely, ktoré zasiahli poškodených, boli strelami odrazenými od predmetov.

Predsúdomboltiežvypočutýznaleczodborumechanoskopie,ktorýskúmalaspracovávalznal.posudok
k predloženej šiltovke, ktorú mala na hlave poškodená Kumanová. Znalec uviedol, že nie je možné určiť
presný predmet, ktorým bola šiltovka poškodená. Nie je možné jednoznačne preukázať, že k poškodeniu
šiltovky došlo streľbou. Avšak z hľadiska mechanoskopie nie je možné vylúčiť, že tieto poškodenia
šiltovky mohli vzniknúť streľbou, záleží na tom, akým spôsobom mala osoba šiltovku nasadenú na hlave.
Znalec nevylúčil, že prerazenie šiltovky mohlo byť spôsobené aj iným predmetom ako streľbou. Znalec

nevedelurčiť,čiobepoškodeniašiltovkymohlibyťspôsobenétýmistýmpredmetom.Znalecvšakvylúčil,
že by šiltovka bola poškodená priamou streľbou, teda strelou vedenou zo zbrane ráže 9 mm.

Pred súdom boli zo spisu oboznámené listinné dôkazy a to: lekárske správy na obžalovaného U. S.,
Miroslava Krušinu, Mária Kovácsa, Ladislava Zábojníka, Nikolasa Kumana a ďalších zúčastnených.

Boli oboznámené protokoly o ohliadke miesta činu, úradné záznamy, hlásenie udalosti, správy,
fotodokumentácie súvisiace s prvotným zadokumentovaním miesta incidentu ako aj fotodokumentácia k
previerkam výpovedí na mieste, správy súvisiace s obžalovaným ako aj poškodenými. Prvotné lekárske
správy k zraneniam obžalovaného ako aj zúčastnených korešpondujú so závermi znal.posudku z odboru
zdravotníctvo, odvetvia chirurgie, ktoré sú zapracované na predchádzajúcich stranách rozsudku. Z

ohliadky miesta činu je zrejmé, že táto bola vykonaná bezprostredne po incidente a bola spracovaná
fotokumentácia, na ktorej sú zaznamenané jednotlivé stopy a predmety, z ktorých niektoré (strely) boli
zaslané následne na znalecké skúmanie, o ktorých pojednávajú znalecké posudky vyššie uvedené v
rozsudku, (z odboru balistiky, mechanoskopie, chémie a iné).

Bezprostredne po incidente boli spracované zápisnice o prehliadkach tela zúčastnených osôb a boli
vykonané zápisy o dychových skúškach jednotlivých zúčastnených alcotestom Dräger. Z týchto meraní
bezprostredne po incidente dňa 06.06.2010 vyplýva, že v čase spáchania skutku obžalovaný A. Krušina
mal v krvi 0,21 mg/liter, čo zodpovedá 0,42 promile alkoholu v krvi. Michal Kovács v čase incidentu mal
v krvi 1,05 mg/l, čo zodpovedá 2,10 promile alkoholu v krvi. Miroslav Krušina v čase incidentu nemal

v krvi žiaden alkohol. U ďalších zúčastnených z neznámych dôvodov polícia merania hladiny alkoholu
v krvi nevykonala.

Zhláseniaopoužitídonucovaciehoprostriedkuzodňa06.06.2010,ktoréspracovaloObvodnéoddelenie
PZ Dubnica nad Váhom o 20:45 hodine je uvedené, že dňa 06.06.2010 boli podozrivej osobe A. S., nar.

XX.XX.XXXX, založené putá v súlade s § 52 ods. 1 písm. a) Zákona č. 171/93 Zb., nakoľko menovaný
bol podozrivý zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví spáchaného so zbraňou a výtržníctva. K tomuto
bolo pristúpené zt dôvodu zaistenia bezpečnosti zúčastnených osôb a pre bezpečné predvedenie
menovaného na OO PZ Dubnica nad Váhom.
Na osobu Miroslav Kovács, nar. 10.11.1989, je evidovaných od r. 2009 osem priestupkov, prevažne

proti občianskemu spolunažívaniu a proti majetku, podľa § 49 a § 50 Zákona č. 372/90 Zb., a zo správy
Mestskej polície Dubnica nad Váhom má zavedené ďalších 17 priestupkov.
Na osobu Ladislav Zábojník, nar. 22.01.1988 sú od r. 2008 vedené štyri záznamy o priestupkoch, pre
priestupky proti občianskemu spolunažívaniu a proti majetku podľa § 49 a § 50 Zákona č. 372/90
Zb., a Mestskou políciou Dubnica nad Váhom riešený pre 5 priestupkov, prevažne pre priestupky proti

občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 Zákč. 372/90 Zb.
Na osobu Nikolas Kuman je vedený v r. 2010 jeden priestupok proti majetku podľa § 50 Zák.č. 372/90
Zb., a Mestskou políciou Dubnica nad Váhom riešený pre 12 priestupkov prevažne pre priestupky proti
občianskemu spolunažívaniu a majetku podľa § 49 a § 50 Zákona č. 372/90 Zb.
Na osobu Miroslav Krušina, nar. 05.06.1978 sú od r. 2010 vedené tri priestupky, pre priestupky proti

občianskemu spolunažívaniu - schválnosti voči manželke podľa § 49 Zákč. 372/90 Zb. Zákona o
priestupkoch.
Na osobu Mária Kovácsa, nar. 19.09.1981 doposiaľ riešený pre tri priestupky proti občianskemu
spolunažívaniu a proti majetku podľa § 49 a § 50 Zákona č. 372/90 Zb.Ivana Kumanová doposiaľ nebola priestupkovo riešená.

Obžalovaný U. S. z miesta bydliska hodnotený pozitívne, doposiaľ súdne trestaný nebol. Priestupkovo

bolriešenýjedenkrátprepriestupokprotiobčianskemuspolunažívaniupodľa§49ods.1písm.d)Zákona
SNR 372/90 Zb. Je živnostníkom na základe koncesných listín.

Súd na základe vykonaného dokazovania pred súdom, najmä na základe stanovísk znalcov z odboru
zdravotníctvo, odvetvie chirurgia, z odboru kriminalistiky, odvetvie kriminalistickej a súdnej chémie, z

odb. balistiky a mechanoskopie dospel k záveru, že obžalovaného nie je možné uznať vinným zo
žalovaného skutku, pretože tento nie je trestným činom v súlade s § 25ods. 1, ods. 3 Tr. zákona.
Na základe dokazovania, nielen týmito výpoveďami znalcov a znaleckými posudkami, ale aj na základe
vypočutých svedkov, bolo preukázané, že dňa 06.06.2010 U. S. konal v nutnej obrane, nakoľko odvracal
priamo hroziaci, resp. trvajúci útok, ktorý hrozil nielen jemu, ale aj jeho rodine, a konal pri odvracaní
útoku v strachu o svoju rodinu. Takto konal vzhľadom na situáciu, ktorá vznikla po napadnutí ich rodiny

väčšímpočtomosôb,čiastočnenadvoreichrodinnéhodomu,pričomútokpokračovalviacerýmiosobami
pred bránou ich rodinného domu. Na základe všetkých vyššie uvedených dôkazov, s poukazom na
fotodokumentáciu, ktorá je zavedená v spise, ako aj z previerky výpovedí zúčastnených na mieste,
dospel súd k záveru, že výpovede zúčastnených osôb, ktoré v príp. konaní boli vypočúvané ako
svedkovia poškodení, nie sú pravdivé a nezodpovedajú zisteniam znalcov o priebehu celého incidentu

a o následkoch incidentu. Po zhodnotení znaleckého posudku z odb. zdravotníctvo, odv. chirurgia,
nebolo znalcom zistené žiadne zranenie, ktoré by zodpovedalo priamej streľbe na útočníkov zo strany
obžalovaného A. S.. Znalec sa vyjadril, že u všetkých poškodených išlo o zranenia, ktoré vznikli iným
mechanizmom, ako tvrdili poškodení. Charakter zranení posúdil znalec ako následok po streľbe, avšak
všetky zranenia sú charakteristické pre strely z väčšej vzdialenosti, resp. na odrazené strely. Znalec

jednoznačne vylúčil, že by zranenia u poškodených boli vedené z bezprostrednej blízkosti, priamo
voči telám poškodených vzhľadom na nízku kinetickú energiu striel. Pokiaľ by malo dôjsť k zraneniam
poškodených tak, ako vypovedali poškodení, zranenia by vyzerali úplne inak, došlo by k inej devastácii,
či už mäkkých tkanív, popálenín kože alebo by došlo k väčším počtov úlomkov pri zraneniach u všetkých
poškodených poranených mechanizmom streľby. Znalec na základe vyšetrovacieho pokusu odvodil aj

lokalizáciu strelných rán a skonštatoval, že u všetkých poškodených mohlo dôjsť k zraneniam odrazenou
strelou. Na druhej strane súd taktiež skonštatoval, že zranenia, ktoré utrpeli obžalovaný A. Krušina a
jeho syn, svedčia o pravdepodobnom pôsobení vonkajšieho priameho aktívneho násilia úderom tvrdým
predmetom, pričom došlo k zraneniam aj obžalovaného a jeho syna útokmi vedenými voči ich telesnej
integrite aktívnym násilím najpravdepodobnejšie tvrdými predmetmi drsného povrchu.

So zisteniami znalca z odboru zdravotníctva, odvetvia chirurgia korešpondujú aj závery znaleckých
skúmaní znalcami z odboru kriminalistiky, odvetvia kriminalistiky a súdnej chémie, ktorí skúmali
v miestach mechanických poškodení prítomnosť povýstrelových splodín. Chemograficky skúmali
prítomnosť chemických prvkov, ktoré mali pochádzať z materiálov strely, pričom v závere znalci
skonštatovali, že na skúmanom predmete - predloženej zelenej šiltovke, ktorú mala na hlave v

čase incidentu poškodená Ivana Kumanová, nevykazuje dostatok odborných podkladov, ktoré by
jednoznačne odôvodňovali záver, že poškodenia na predloženej šiltovke sú jednoznačne spôsobené
strelou, avšak vylúčiť sa táto skutočnosť nedá. Na šiltovej čiapke boli zistené dve poškodenia tržného
charakteru, ktoré vzhľadom na ich tvar, veľkosť a charakter vznikli prudkým prerazením tupým
predmetom.

So závermi znalcov vyššie spomenutých korešpondujú aj závery znalcov z odboru mechanoskopia a
balistika, kde znalci skonštatovali, že nie je možné určiť presný predmet, ktorým bola šiltovka poškodená
a nie je možné jednoznačne preukázať, že k poškodeniu šiltovky poškodenej Ivany Kumanovej došlo
streľbou. Z hľadiska mechanoskopie sa však toto vylúčiť nedá. Záleží aj na tom, akým spôsobom mala
osoba šiltovku na hlave nasadenú. Napriek tomu, že znalec túto skutočnosť pripustil, na druhej strane

nevylúčil, že prerazenie šiltovky mohlo byť spôsobené aj iným predmetom ako streľbou. Znalec však
jednoznačne vylúčil, že by šiltovka bola poškodená priamou strelou, ktorá by mala byť vedená zo zbrane
ráže 9 mm.
Znalec z odboru balistiky dospel jednoznačne k záveru, že výstrely, ktorými boli zranení poškodení,
boli vedené úplne iným smerom, ako vypovedali poškodení, pričom všetky strely neboli vedené priamo

na poškodených. Pokiaľ by mal vychádzať znalec z výpovedí poškodených, teda že obžalovaný mal
viesť streľbu priamo na skupinu ľudí, boli by sa našli iné stopy na nábojniciach, resp. na strelách, ale
určite nie také, aké boli zistené znaleckým skúmaním. Znalec, ktorý bol prítomný pri previerke výpovedí
svedkov na mieste, vylúčil spôsob priebehu incidentu ako ho popísali poškodení. Zaoberal sa otázkamipriameho vstrelu, vyjadroval sa k smeru streľby, pričom jednoznačne vylúčil priamu streľbu do ľudí.
Ustálil, že poškodení boli zranení odrazenými strelami vedenými v rôznych smeroch, pričom sa odrážali
od rôznych predmetov. S prihliadnutím aj na výpovede svedkov, ktorí boli vypočutí pred súdom, súd

skonštatoval, že priebeh incidentu tak, ako sa mal stať, zodpovedá s najväčšou pravdepodobnosťou
popisu udalosti tak, ako ju popísal obžalovaný A. Krušina a príslušníci jeho rodiny. S týmito výpoveďami
čiastočne korešpondujú aj výpovede svedkov vypočutých pred súdom.
Z takto vykonaného dokazovania súd ustálil, že obžalovaný sa dopustil žalovaného skutku konajúc v
nutnej obrane, pričom odvracal priamo hroziaci útok voči jeho osobe, osobe jeho syna, poťažmo aj

chrániac hroziace nebezpečenstvo ďalším príslušníkom jeho rodiny. Vyhodnotil situáciu útoku, ktorý
priamo hrozil, v stave strachu o následok, ktorý spôsobí útok viacerých osôb na jeho syna a jeho osobu,
a ktorí sa dopustili útoku voči ich osobám s predmetmi, ktoré súd vyhodnotil ako zbrane použité voči
telesnej integrite obžalovaného a členom jeho rodiny. To, že obžalovaný zvolil spôsob obrany svojej
rodiny a obydlia takýmto spôsobom, (že sa snažil odvrátiť hroziace nebezpečenstvo a útok streľbou do
vzduchu zo zbrane, ktorú mal v legálnej držbe), nie je možné pripísať obžalovanému ako priťažujúcu

okolnosť. Pokiaľ obžalovaný vyhodnotil situáciu - hroziaceho nebezpečenstva spôsobom takým, akým
ho vyhodnotil, že použil zbraň na odstrašenie útočníkov streľbou do vzduchu tak, ako to popísal vo
svojej výpovedi, a ktorú aj potvrdili svojimi závermi znaleckého skúmania znalci, nemožno ju posúdiť ako
zjavne neprimeranú. Posledná strela, ktorá bola odrazená od asfaltu a ktorá zranila jedného z útočníkov,
bola vedená takýmto spôsobom z toho dôvodu, že útočník pri streľbe obžalovaného do vzduchu tohto

udrel tupým predmetom po ruke. Následne bola vystrelená strela smerom do zeme a odraziac sa od
asfaltu zranila jedného z útočníkov. Súd počas celého konania pred súdom nezistil, že by obžalovaný
mal úmysel svojim konaním niekomu ublížiť alebo ho zraniť, a že by obžalovaný konal v úmysle odvrátiť
hroziaci útok zranením niektorých z útočníkov.

Samotná skutočnosť, že obžalovaný použil na svoju obranu strelnú zbraň, spĺňa podmienky nutnej
obrany, nakoľko útočníci disponovali takými predmetmi, ako kovové stoličky, resp. kovové palice či
drevené konáre. Súd pritom poukazuje na skutočnosť, že počet a charakter predmetov, ktoré útočníci
použili proti osobe obžalovaného a jeho syna, nebol v trestnom konaní jednoznačne ustálený, pretože
neboli políciou na mieste samom zabezpečené žiadne dôkazy v tomto smere, a výpovede účastníkov

incidentu boli aj v tomto bode výrazne rozporuplné. Z fotodokumentácie, ktorá sa nachádza vo
vyšetrovacomspisejevšakzrejmé,žepobezprostrednomzadokumentovaníčinuincidentusanamieste
nachádzali kovové stoličky a drevené konáre, resp. laty, ktoré však polícia nezaznamenala do zápisnice
o ohliadke miesta činu, (avšak na fotodokumentácii sú zachytené veľmi jasne a zreteľne). Použitie
strelnej zbrane bolo zo strany obžalovaného primerané vzhľadom na útok, ktorému on a jeho syn čelili,

keďže útočiaci poškodení boli vo výrazne početnej prevahe. Vystupovali agresívne, viacerí boli pod
vplyvom alkoholu, čo preukazujú jednak svedecké výpovede samotných poškodených, ako aj záznam
z vykonaní dychovej skúšky poškodeného Michala Kováča, (žiadna ďalšia dychová skúška u žiadneho
z ďalších útočiacich políciou robená nebola). Ak má byť nutná obrana úspešná, môže a niekedy aj
musí napadnutý použiť intenzívnejšie konanie alebo účinnejšie prostriedky, než použil útočník. V takom

prípade je dôležitý spôsob, akým sú takéto konanie alebo prostriedky použité. Spôsob, akým obžalovaný
strelnúzbraňpoužil,súdvyhodnotilakoprimeranýkokolnostiamútoku,keďževykonanýmdokazovaním,
a to najmä znaleckým dokazovaním z oblasti balistiky, bolo preukázané, že vo všetkých prípadoch, kedy
strely zasiahli jednotlivých poškodených sa zhodne jednalo o guľky odrazené. Teda obžalovaný strieľal
výstražným spôsobom do vzduchu resp. do zeme potom, čo ho zasiahol úder do predlaktí a s určitosťou

nemieril priamo na útočníkov.

Nikto nie je povinný ustupovať pred útokom vedeným proti jeho zákonom chráneným záujmom ako
aj záujmom jemu blízkych osôb. Každý útočník sa vystavuje riziku, že obranca zvolí namiesto úteku
obranu. Obžalovaný síce v priebehu incidentu vbehol do domu po zbraň, nebol však povinný v bezpečí

obydlia zotrvať, pokiaľ sa oprávnene domnieval, že jeho synovi hrozí vážna ujma na zdraví v dôsledku
pretrvávajúceho útoku viacerých útočníkov, ktorí ho v tom momentne obkolesili. Súd pri hodnotení
podmienok obrany vzal do úvahy duševné rozpoloženie v akom sa obžalovaný v tomto okamžiku musel
nachádzať.

Podľa § 25 Tr.zákona čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na
záujem chránený týmto zákonom, nie je trestným činom ak obrana nebola celkom zjavne neprimeraná
útoku, najmä k jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k
osobe obrancu. Aj v prípade neprimeranej obrany je trestná zodpovednosť vylúčená za predpokladu, žeobranca takto konal v silnom rozrušení spôsobeným útokom, najmä v dôsledku zmätku, strachu alebo
zľaknutia.

O nutnú obranu ide aj vtedy, keď osoba činom inak trestným odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok,
ktorý je namierený proti telesnej integrite inej osoby. (R 9/1980)

Základnoupodmienkounutnejobranyje,abysaodvracalútok,ktorýmjeúmyselnéalebonedbanlivostné
ľudské konanie. Útok musí priamo, teda bezprostredne hroziť alebo trvať. Preto nejde o nutnú obranu

vtedy, keď útok už fakticky skončil alebo kde napadnutý reaguje na útok takým spôsobom, že útok v
skutočnosti odpláca a nie odvracia. Teda v tých prípadoch, kedy po skončení útoku sám napadnutý
prejde do útoku s úmyslom vysporiadať sa s útočníkom, od ktorého už nebezpečenstvo nehrozí. U
nutnej obrany, pri splnení vyššie citovaných zákonných podmienok, sa nevyžaduje primeranosť obrany v
zmysleúplnejúmernosti(proporcionality)medzivýznamomohrozenéhospoločenskéhovzťahuavzťahu
dotknutého obranou. Ak má byť nutná obrana úspešná, môže a niekedy aj musí napadnutý použiť

intenzívnejšie konanie alebo účinnejšie prostriedky než použil útočník. Nesmie ale ísť o konanie alebo
prostriedky celkom zjavne neprimerané povahe a nebezpečnosti útoku.

Pri posudzovaní primeranosti obrany a útoku treba v zmysle citovaného ustanovenia o nutnej obrane
brať do úvahy intenzitu oboch akcií, ako aj škodu, ktorá hrozila z útoku a škodu spôsobenú v obrane.

Škoda spôsobená v obrane môže byť väčšia ako škoda, ktorú útočník spôsobil napadnutému alebo
ktorá hrozila z jeho útoku. Nesmie však byť medzi nimi celkom zjavný nepomer. Skutočnosť, že si niekto
pripraví na obranu proti hroziacemu a očakávanému útoku zbraň, nevylučuje záver, že ide o nutnú
obranu. Pritom občan má právo výberu, či sa útoku vyhne inak než použitím obrany (napr. útekom) alebo
sa rozhodne brániť, lebo nikto nie je povinný ustupovať pred neoprávneným útokom na záujmy chránené

Trestným zákonom, ale má naopak právo použiť proti takému útoku obranu, ktorá nie je celkom zjavne
neprimeraná povahe a nebezpečnosti útoku. Riziko vyvolané útokom má znášať útočník. (R18/1996)

Ak na druhej strane nutná obrana prekročí medze, ktoré stanovuje zákon, ide o vybočenie z medzí nutnej
obrany (exces). Takéto konanie sa právne posúdi podľa skutkovej podstaty, ktorej znaky boli naplnené s

tým, že súd na vybočenie z medzí nutnej obrany prihliada pri výmere trestu ako na poľahčujúcu okolnosť.
V danom prípade však takéto vybočenie nezistil.

Po takto vyhodnotenom skutkovom stave súd rozhodol tak, že obžalovaného spod obžaloby oslobodil,
ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, pričom podotýka, že okrem týchto zistení počas celého

konania pred súdom nezistil rasový motív konania tak, ako to uvádzala obžaloba a tento motív žiadnym
spôsobom vôbec preukázaný nebol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
vyhlásenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trenčíne.