Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, August 20, 2014

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 2T/9/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414010055
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Cviková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2014:4414010055.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky v konaní pred samosudkyňou JUDr. Dianou Cvikovou, v trestnej veci

obžalovaného J.. T. Ď. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného
zákona, o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp.zn. 2Pv/368/2012 z 11.02.2014,
na hlavnom pojednávaní konanom v Nových Zámkoch dňa 20.08.2014 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný J.. T. Ď., nar. XX.XX.XXXX T. Š., trvale bytom
Š., Š. XXXX/XX,

je v i n n ý, ž e

dňa 3. mája 2012 v čase medzi 17.00. hod. a 17.30. hod. potom, čo vypil väčšie množstvo alkoholických
nápojov, predstavujúce 3,31 g/kg (promile) alkoholu v krvi, riadil osobné motorové vozidlo značky
Renault Megane evidenčného čísla Q.-XXXCX po verejných komunikáciách v meste Štúrovo, až na
Štefánikovú ulicu,

t e d a

vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej
by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

č í m s p á c h a l

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona (za zistenia

poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona a za nezistenia žiadnej priťažujúcej
okolnosti podľa § 37 Trestného zákona), na trest odňatia slobody 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa určuje skúšobná doba 2 (dva) roky.Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá na dobu 3 (tri) roky.

Podľa § 73 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranné protialkoholické
liečenie ambulantnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

ProkurátorOkresnejprokuratúryNovéZámkypodaldňa11.02.2014obžalobunaobvinenéhoJ..T.Ď.pre
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona na tom skutkovom
základe, že

dňa 3. mája 2012 v čase od 17.00. hod. do 17.30. hod. potom, čo vypil väčšie množstvo
alkoholických nápojov, predstavujúce 3,34 promile alkoholu v krvi, riadil osobné motorové vozidlo značky
Renault Megane evidenčného čísla Q.-XXXCX po verejných komunikáciách v meste Štúrovo, kde na
Štefánikovej ulici bol kontrolovaný hliadkou Okresného riaditeľstva PZ Nové Zámky, Odboru poriadkovej
polície, Obvodného oddelenia PZ Štúrovo.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo skutku, uvedeného v obžalobe a súd
následne vykonal dokazovanie jeho výsluchom, výsluchom svedkov: S. H., Š. Y., J. Q., R. U., H. N., A.
M., výsluchom znalca Ing. Imricha Ivicsicsa a oboznámením listinných dôkazov.

Obžalovaný vypovedal, že v predmetný deň okolo 17.00. hod. išiel z domu autom na nákup do neďalekej
Jednoty, kde okrem iného kúpil 1 fľašu vodky, a to 7 dcl so 40% alkoholom, pričom nákup mu mohol trvať
asi 20 minút. Uviedol, že po ceste z obchodu sa zastavil v jednom pohostinstve na kofolu, ale keďže
nikto známy v ňom nebol, išiel domov, zastavil vozidlom pred domom a až tam vypil z uvedenej fľaše
vodky približne jednu policu, sedel v aute, počúval hudbu, potom prišla polícia, dali mu fúkať, pričom aj

policajtom povedal, že pil až po jazde, čo oni uznali. Uviedol tiež, že od jeho zastavenia na parkovisku
až po príchod policajtov uplynulo najmenej 15 až 20 minút, ak nie až 1 hodina. Obžalovaný popísal,
že motor jeho vozidla sa vypína tlačítkom, pričom po zaparkovaní vozidla jeho motor vypol. Vypovedal
ďalej, že dychovej skúške sa podrobil mimo vozidla, z ktorého vystúpil, pričom si pamätá nameranú
hodnotu 1,7 mg/l. Obžalovaný dôvodil, že domov nešiel, pretože bol celý deň sám doma, vo vozidle sa

venoval sám sebe, vnímal, že tam chodili ľudia, ale neuvedomoval si, že by sa títo zamerali na neho.
Vypovedal tiež, že si nie je vedomý toho, že po jeho príchode na parkovisko došlo ku kontaktu jeho
vozidla s iným vozidlom a nepamätal si, či od momentu jeho príchodu na parkovisko až do príchodu
polície bolo nejaké vozidlo na parkovisku v pohybe. Obžalovaný na otázku odpovedal, že pol fľaše vodky
vypil na dvakrát v rozpätí asi 20 minút.

Poprečítaníčastivýpovedeobžalovanéhozprípravnéhokonaniapodľa§2odsek11Trestnéhoporiadku
a § 258 odsek 4 Trestného poriadku, kedy tento neuvádzal skutočnosť, že ním udávané množstvo
alkoholu vypil na dvakrát s časovým odstupom, obžalovaný k zistenému rozporu uviedol, že si už na
detaily nepamätá pre odstup času s tým, že faktom je, že naraz vypil veľa alkoholu.

Svedok S. H. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že dňa 03.05.2012 v čase medzi 17.00. hod. a 17.30.
hod. sa zdržiaval doma v kuchyni, keď počul tresk, akoby búračku vozidiel, vyšiel preto na balkón a
videl, ako vozidlo Renault Megan kombi striebornej farby je narazené do jeho vozidla, pričom sa dotýkali
vozidlá svojimi prednými časťami, vozidlo Renault pritom chcelo pokračovať v jazde, takže tlačilo jeho
vozidlo a motor mu išiel. Svedok ďalej uviedol, že zišiel dole, vozidlo Renault stále tlačilo jeho vozidlo

Opel Astra, zaklopal preto na okno vodiča vozidla Renault, tento ale nereagoval, preto otvoril dvere
vozidla a vypol motor otočením kľúča v spínacej skrinke. Potom obžalovaný vystúpil z vozidla, niečo
hovoril, medzitým prišli aj ďalší ľudia a policajti, pričom policajti prišli asi 20 minút od nárazu vozidiel.
Svedok sa nevedel vyjadriť, aký čas prešiel od zaregistrovania buchnutia do momentu, kým zišiel dole,
tvrdil, že policajti ho vypočúvali v skriňovej dodávke a v nej bol tiež obžalovaný. Uviedol i to, že v čase,

keď klopal na dvere vozidla Renault, sused Y. bol na balkóne a suseda vychádzala akurát z vchodu,
potom ale títo prišli k vozidlu a pýtali sa ho, čo sa stalo. Podľa vyjadrenia svedka mu na jeho vozidle
nevznikla žiadna škoda.
Súd podľa § 2 odsek 11 Trestného poriadku a § 264 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku prečítal
výpoveď svedka S. H. z prípravného konania, kedy tento rozdielne vypovedal, že v predmetnom čase

skončil s maľovaním, vyšiel na balkón a vtedy počul, ako niekto na neho kričí, že do jeho vozidla niektonarazil. Zišiel preto dole na parkovisko k jeho vozidlu, na chodníku stála žena s dieťaťom, ktorá mu
povedala, že aby zavolal políciu, pretože do neho narazil vodič, sediaci v aute, ktoré stálo hneď vedľa
jeho vozidla, pričom v tomto vozidle Renault Megan sedel spiaci vodič. Nezistil žiadne poškodenie

svojho vozidla, pani s dieťaťom mu povedala, že pán Y., ktorý tam tiež stál, už zavolal políciu, medzitým
preto odišiel do svojho bytu sa obliecť, vrátil sa k svojmu vozidlu asi o 15 minút, vodič vozidla Renault
sedel vo vozidle, pri ňom boli mestskí policajti, neskôr prišiel dopravný policajt, ktorému uviedol, že mu
nevznikla žiadna škoda.
Svedok uvedené rozpory vo svojich výpovediach vysvetľoval tak, že určite nevypovedal tak, ako je

uvedené v zápisnici z prípravného konania, ale veci sa udiali tak, ako vypovedal na hlavnom pojednávaní
s tým, že jasne videl, ako vozidlo Renault tlačí jeho vozidlo. Tiež uviedol, že v prípravnom konaní
vypovedal aj po slovensky aj po maďarsky, policajt, ktorý ho vypočúval tvrdil, že vie po maďarsky, preto
nevie, či mu tento rozumel. Tiež doplnil, že si nepamätá, či vozidlo obžalovaného vydávalo nejaký signál,
vyjadril istotu, že vozidlu obžalovaného išiel motor, keď zišiel dole, i keď medzitým, ako zišiel dole k
autám, mohla medzi jeho vozidlom a vozidlom obžalovaného vzniknúť medzera a v závere, vypovedal,

že je už celkom popletený z toho, či vozidlo obžalovaného vypol gombíkom alebo kľúčikom, ale pamätá
si tak, že kľúčik dal potom na vozidlo spolujazdca.

Svedok Š. Y. pred súdom vypovedal, že v uvedenom čase išiel po chodníku pri mieste jeho bydliska,
stretol ženu, prítomnú pred pojednávacou miestnosťou (svedkyňu J. Q.) a tá mu povedala, že nejaké

auto narazilo do druhého auta a že vodič tohto auta je opitý alebo mu je zle. Z telefónu tejto ženy zavolal
políciu. Obžalovaného videl sedieť vo vozidle s tým, že s nikým nekomunikoval, potom prišli policajti,
a to náčelník z Nových zámkov a potom aj policajti zo Štúrova. Svedok uviedol, že obžalovaného sa
pýtal, či mu nie je zle, ale tento ležal na volante, v jeho vozidle nevidel žiadnu fľašu alkoholu ako ani
poškodenie na vozidlách. Vypovedal, že pozná S. H., ale tento tam už v tom čase nebol, o tom, že tam

bol i on sa dozvedel až neskôr na polícii, kde sa stretli a kde mu tento povedal, že uvedený vodič mu
narazil do vozidla.
Súd postupom podľa § 2 odsek 11 Trestného poriadku a § 264 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku
prečítal výpoveď svedka z prípravného konania, kedy tento rozdielne vypovedal predovšetkým v tom,
že pri ním uvádzanej žene už v čase jeho prechádzania po chodníku stál sused S. H., na ceste pred

parkoviskom stálo vozidlo Renault a pred ním vozidlo suseda H. a tiež to, že po privolaní polície na túto
čakal spolu s uvedenou ženou J. a susedom H..
Svedok zistené rozdiely v jeho výpovediach vysvetľoval odstupom času, nepamätá si preto, či tam sused
H. bol a pripustil, že tento tam bol.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul svedkyňu J. Q., ktorá uviedla, že dňa 03.05.2012 v čase asi od
17.00. hod. do 17.30. hod. pri mieste svojho bydliska vystupovala so svojim malým synom z vozidla,
pretože prišli domov a počula buchnutie. Keď sa otočila, videla obžalovaného, ako sedí vo vozidle a spí,
pričom jeho auto bolo prednou časťou narazené do pred ním stojaceho vozidla. Následne prišiel dole
jeden mladý pán, ktorý sa snažil obžalovaného zobudiť a robil tam s ním krik, ale následne zistil, že s

autom v podstate nič nemá. Vtedy prišiel muž, ktorý bol na pojednávaní súdu pred ňou (Š. Y.) a ten z
jej telefónu zavolal políciu. Pomerne rýchlo prišli štúrovskí policajti, ale ani tí ho nevedeli zobudiť a ona
potom išla domov. Svedkyňa nevedela uviesť, či vozidlu, ktoré narazilo, išiel motorov, pretože keď sa
otočila, už stálo narazené do pred ním stojaceho vozidla a vyjadrila sa, že vlastne mali šťastie, pretože
krátko pred tým ju manžel aj so synom vyložil presne na tom mieste a keby prišli trochu skôr, tak narazí

rovno do nich. Podľa vyjadrenia svedkyne vodič vozidla vôbec nereagoval, nevystúpil, aj policajti ho
ťažkovedelizobuť,nakoľkototoužsledovalazokna.Svedkyňanajskôrvypovedala,žepozaregistrovaní
buchnutia v pohybe nevidela iné vozidlo, po prečítaní časti jej výpovede z prípravného konania, kedy
vypovedala, že po začutí buchnutia a otočení sa videla sa zatriasť vozidlo zn. Octavia, vysvetlila, že to
bolo tak, iba pre odstup času si na detaily nepamätá. Svedkyňa následne situáciu popísala i na podklade

predloženého jej plánku z miesta činu.

Svedok R. U., starší referent ODI OR PZ Nové Zámky, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že na miesto
činu bol vyslaný operačným dôstojníkom s tým, že malo dôjsť k dopravnej nehode a vodič mal byť
pod vplyvom alkoholu. Obžalovaný sedel vo vozidle zn. Renault, nedala sa s ním nadviazať žiadna

komunikácia, nakoľko bol značne ovplyvnený alkoholom, jeho vozidlo nemalo zapnutý motor. Svedok
uviedol, že následne zistil, že nedošlo k poškodeniu žiadneho vozidla a preto situáciu vyhodnotil tak,
že nejde o dopravnú nehodu a vec odovzdal hliadke OO PZ Štúrovo s tým, aby vykonala šetrenie k
podozreniu z trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Svedok potvrdil, že dychovú skúškus obžalovaným vykonával on, avšak táto sa podarila asi na piaty pokus, obžalovaný bol vystúpený
z vozidla, opieral sa jednou rukou o vozidlo a z druhej strany bol pridržiavaný, opakovanú dychovú
skúšku už nevykonal, pretože bol problém vykonať tú jednu. Svedok vylúčil, že by obžalovaný už vtedy

predniesol obranu spočívajúcu v tvrdení, že alkohol požil po zastavení vozidla, a to s poukazom na to,
že bol schopný vysloviť iba jednoslabičné slová.

Policajt OO PZ Štúrovo H. N. v procesnom postavení svedka vypovedal, že spoločne s kolegom
Závodskýmbolvyslanýnamiestočinustým,žemalodôjsťkdopravnejnehode,vovozidleRenaultsedel

obžalovaný, ktorý bol zjavne pod vplyvom alkoholu, pretože vedel len veľmi ťažko komunikovať. Keďže
boli vyslaný k inej škodovej udalosti, požiadali o súčinnosť mestskú políciu, ktorá zabezpečila miesto do
príchodu nehodovkára. Po čase sa na miesto vrátili, zrejme súčasne s nehodovkárom R. U., nevedel
si spomenúť, či vykonávali oni dychovú skúšku, ale pred tým ju nebolo možné vykonať kvôli stavu, v
akom sa obžalovaný nachádzal, obžalovaný nevedel komunikovať, neskôr v prítomnosti nehodovkára
sa trochu prebral, pred tým ani nevládal vystúpiť z vozidla. Svedok nepotvrdil, ale ani nevylúčil, že vo

vozidle obžalovaného našli fľašu od alkoholu.

Obdobne ako svedok H. N. vypovedal i druhý člen hliadky OO PZ Štúrovo svedok A. M., a to vo výpovedi
z prípravného konania, prečítanej podľa § 264 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku s poukazom na
skutočnosť, že svedok na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že si pre odstup času a množstvo služobných

zákrokov na vec nepamätá.

Zo zápisov o dychových skúškach súd zistil, že dňa 03.05.2012 o 18.46. hod. bolo u obžalovaného
nameraných 1,50 mg/l alkoholu v dychu a dňa 03.05.2012 o 22.40. hod. 1,10 mg/l alkoholu v dychu.

Znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie toxikológia Ing. Imrich Ivicsics, PhD. vo svojom
výsluchu na hlavnom pojednávaní zotrval na záveroch písomného znaleckého posudku a dodatku k
nemu, kedy skonštatoval, že na základe spätného prepočtu bola hladina etanolu v krvi obžalovaného
v čase skutku na úrovni medzi: minimálne 3,31 g/kg (promile), čo zodpovedá 1,59 mg/l etanolu
vo vydychovanom vzduchu a maximálne 3,43 g/kg (promile), čo zodpovedá 1,65 mg/l etanolu vo

vydychovanom vzduchu, a čo zodpovedá ťažkému stupňu opitosti. Znalec v dodatku k znaleckému
posudku riešil alternatívu, uvádzanú obžalovaným, a síce, že tento požil alkohol po zastavení vozidla,
pričom dospel k záveru, že v prípade pripustenia tejto možnosti, na základe údajov, uvedených
obžalovaným, by v čase skutku jeho krvná hladina etanolu sa mohla nachádzať na úrovni medzi: 0,89
do 2,11 g/kg (promile) etanolu v krvi. Túto alternatívu znalec v posudku vylúčil, avšak s poukazom na

skutočnosť, že svedkovia neudávajú ani náznak o dodatočnom požití alkoholu a nezodpovedá tomu ani
nález doličnej fľaše.
Znalec pri výsluchu pripustil, že je možné, aby v prípade jednorazového vypitia pol litra vodky
obžalovaným bola u neho zistená podľa výsledku dychovej skúšky uvádzaná hladinu alkoholu v krvi o
18.46. hod. Znalec sa tiež vyjadril k alternatíve, ktorú uviedol obžalovaný na hlavnom pojednávaní, a

síce spočívajúcu v tom, že toto množstvo alkoholu nevypil naraz, ale s časovým odstupom 20 minút. K
tomu znalec uviedol, že ani pri vypracovaní znaleckého posudku nemal k dispozícii objektívne množstvo
obžalovaným vypitého alkoholu, pričom ani pri tejto novej alternatíve nie je zrejmé, aké množstvo
alkoholu vypil ihneď a aké neskôr. Podľa znalca vo všeobecnosti by v takom prípade po prvej dychovej
skúške alkohol v krvi obžalovaného stúpal a až následne by mal klesajúcu tendenciu, v prejednávanej

veci však bola druhá skúška vykonaná až s výrazne väčším časovým odstupom, aby bolo možné ustáliť,
či medzi prvou a druhou dychovou skúškou došlo k zvýšeniu alebo len ku klesaniu hladiny alkoholu v
krvi a preto pripustil obe možnosti. Poukázal však na to, že pokiaľ ide o o hodnoty namerané pri prvej a
druhej dychovej skúške, tieto zodpovedajú štandardnej klesajúcej tendencii.

Súd zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, zistil, že u
obžalovaného v čase skutku neboli zistené žiadne prejavy duševnej poruchy v užšom slova zmysle,
avšak prejavoval sa u neho syndróm závislosti od alkoholu, teda alkoholizmus ako chorobný stav.
Obžalovaný v čase skutku mohol ovládať svoje konanie, jeho ovládacia schopnosť bola len v
nevýznamnej miere znížená prirodzeným a očakávateľným efektom skonzumovaného alkoholu a tento

rovnako mohol rozpoznať spoločenskú nebezpečnosť svojho konania. Znalci pre riziko z recidívy pitia
alkoholu s pokračovaním rizikového správania navrhli u obžalovaného uložiť ochranné protialkoholické
liečenie ambulantnou formou.Zostatnýchdôkazovsúdpoukazujenazápisnicuoohliadkemiestačinusplánkomafotodokumentáciou.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku tak,

ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. K tomuto záveru súd dospel po vyhodnotení
vyššie uvedených dôkazov nielen jednotlivo, ale aj v ich vzájomných súvislostiach, v zmysle zásady
bezprostrednosti a ústnosti, ktorými dôkazmi mal za vyvrátenú obranu obžalovaného, spočívajúcu v
tvrdení, že alkohol požil až potom, čo zastavil svoje motorové vozidlo. Je pravdou, že obžalovaným
uvádzanú alternatívu pripustil aj znalec Ing. Ivicsics (hoci pôvodne túto vylučoval, avšak na základe

hodnotenia ostatných vo veci vykonaných dôkazov, ktoré hodnotenie dôkazov znalcovi neprislúcha a
tento je len povinný riešiť zadanú úlohu z hľadiska jeho odborných znalostí), avšak tejto alternatíve
nezodpovedajú výsledky ostatného vo veci vykonaného dokazovania, ale naopak ju vylučujú. Súd
obranu obžalovaného považoval za nevierohodnú i preto, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní
uvádzal významný detail v opise požitia alkoholu rozdielne od jeho výpovede v prípravnom konaní
(keďže uvádzal, že pol 7 dcl fľaše vodky nevypil naraz, ale na dvakrát v rozpätí asi 20 minút). Naviac,

obžalovaným prednášaná alternatíva je v rozpore predovšetkým s výpoveďou svedkyne J. Q., ktorá
na hlavnom pojednávaní jednoznačne a pre súd vierohodne a logicky vysvetlila situáciu bezprostredne
pred zaregistrovaním obžalovaného ako vodiča, sediaceho v jeho motorovom vozidle na mieste, kde
bol následne pozorovaný i ostatnými svedkami a tiež kontrolovaný a podrobený dychovej skúške
príslušníkmi polície. Táto svedkyňa totiž uviedla, že počula buchnutie a následne po otočení sa videla

vozidlo obžalovaného stáť na tom mieste, na ktorom ju so synom bezprostredne predtým z auta vyložil
jej manžel a súčasne pre súd vierohodne a presvedčivo opísala situáciu na mieste činu i na podklade k
nahliadnutiu jej predloženého plánku z miesta činu. Z uvedeného možno podľa názoru súdu vyvodiť iba
jeden záver, a síce, že obžalovaný sa na uvedené miesto dostal riadením svojho motorového vozidla
bezprostredne potom, ako toto opustila svedkyňa Q. so svojim dieťaťom (v opačnom prípade by podľa

svedkyne došlo k nárazu do jej osoby a osoby jej dieťaťa) a ktorý záver súčasne vylučuje tvrdenie
obžalovaného, že na uvedenom mieste sedel vo vozidle dlhšiu dobu a súčasne požíval alkohol. Za
tohto stavu súd preto nepovažoval za vinu obžalovaného spochybniteľné ani rozdielnosti vo výpovedi
svedka S. H. na hlavnom pojednávaní v porovnaní s jeho výpoveďou z prípravného konania ( kedy
vypovedal bez prítomnosti tlmočníka, hoci dostatočne neovláda slovenský jazyk, čo zistil i súd na

hlavnom pojednávaní) vo vzťahu ku skutočnosti, či vozidlu obžalovaného išiel motor po jeho príchode
na miesto, ako aj to, či ho tento svedok a prípadne akým spôsobom vypol, rovnako ako ani rozdielnosti
vo výpovedi svedka Š. Y., ktorý samotný príchod obžalovaného vozidlom na miesto skutku neregistroval
ani sluchom ani zrakom. Pokiaľ títo svedkovia na hlavnom pojednávaní nimi uvádzané niektoré detaily
rozdielne v porovnaní s ich výpoveďou z prípravného konania odôvodňovali odstupom času, tento

argument pre súd vyznel vierohodne predovšetkým preto, že udalosť sa netýkala bezprostredne konania
ich osoby, na rozdiel od skutok popierajúceho obžalovaného. Naopak, nielen svedkyňa Q., ale i svedok
Š. Y. G. S. H. zhodne vypovedali (a to v tejto časti tak na hlavnom pojednávaní, ako aj v prípravnom
konaní) v tom smere, že obžalovaného, sediaceho vo vozidle, následne nielen pozorovali, ale sa snažili
s ním i komunikovať a „zobudiť“ ho nielen slovne, ale i dotykom. Z tohto hľadiska je potom vylúčené

tvrdenieobžalovaného,ženevnímalzáujemžiadnychinýchľudíojehoosobuvčase,keďvaute„venoval
sám sebe“. Z ostatných dôkazov súd poukazuje na výpoveď policajta R. U. v procesnom postavení
svedka, ktorý vylúčil, že by obžalovaný už v čase ním vykonávaných úkonov dôvodil požitím alkoholu po
jazde vozidlom, a to preto, že tento nebol schopný takúto obranu vyprodukovať, ale len ťažko vyslovoval
jednoslabičné slová. Súd preto uznal obžalovaného vinným na tom skutkovom základe, ako je uvedené

v obžalobe s tým rozdielom, že upravil množstvo alkoholu v krvi, pod vplyvom ktorého obžalovaný viedol
osobné motorové vozidlo, na 3,31 g/kg (promile), t.j. na najmenšie možné množstvo po prepočte podľa
záveru znaleckého posudku ( a teda nie najpravdepodobnejšie množstvo podľa znaleckého posudku).

Súd dospel k záveru, že obžalovaný vo výroku rozsudku uvedeným protiprávnym konaním naplnil

všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
odsek 1 Trestného zákona tak z hľadiska objektu, objektívnej stránky, subjektu i subjektívnej stránky,
keďže úmyselne (§15 písmeno a) Trestného zákona) porušil záujem chránený Trestným zákonom, a to
záujem na ochrane života, zdravia a majetku ľudí pred osobami, ktoré pod vplyvom návykovej látky pri
výkone zamestnania lebo inej činnosti ohrozujú tieto záujmy, a to tým, že vykonával v stave vylučujúcom

spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo
zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku. Súd nemal žiadne pochybnosti ani o existencii
priamej príčinnej súvislosti medzi uvedeným protiprávnym konaním obžalovaného a následkom jeho
činu na jednej strane a jeho úmyselným zavinením na strane druhej. Obžalovaný naplnil zákonné znakyuvedeného prečinu aj po stránke materiálnej, pretože stupeň jeho závažnosti rozhodne nie je nepatrný
(§ 10 odsek 2 Trestného zákona). V danom prípade je stupeň závažnosti konania obžalovaného určený
predovšetkým spôsobom vykonania činu a okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný (predovšetkým

vo vzťahu k zistenému ťažkému stupňu opitosti obžalovaného, v ktorom stave riadil motorové vozidlo)
a tiež mierou jeho zavinenia.

Zo správ a charakteristík, zadovážených k osobe obžalovaného, súd zistil, že je rozvedený, z miesta
bydliska nie sú o ňom uvádzané žiadne bližšie informácie o jeho osobe a správaní. Obžalovaný doteraz

nebol súdom trestaný, ako ani postihnutý v priestupkovom konaní. Zo správy Psychiatrickej nemocnice
Hronovce súd zistil, že obžalovaný bol na Oddelení pre liečbu drogových závislostí tohto zdravotníckeho
zariadenia liečený od 26.10.2011 do 16.12.2011 a posledná liečba bola od 05.05.2012 do 03.05.2012,
kedy bol prepustený s doporučením pokračovať v liečbe v ambulantných podmienkach a od kedy o
ňom nemajú ďalšie správy.

Súd pri rozhodovaní o treste u obžalovaného postupoval podľa zásad uvedených v § 34 Trestného
zákona, zisťoval poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho
následok, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd u obžalovaného zistil
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona (t.j. že doteraz viedol riadny život) a
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona u neho nezistil žiadnu. Ust. § 289 odsek 1 Trestného

zákona určuje základnú trestnú sadzbu 0 až 1 rok trestu odňatia slobody. Súd podľa § 38 odsek 2
Trestného zákona prihliadol na zistenú poľahčujúcu okolnosť u obžalovaného a jej mieru závažnosti a
pri absencii priťažujúcich okolností podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona znížil hornú hranicu trestnej
sadzby postupom podľa § 38 odsek 8 Trestného zákona o jednu tretinu a obžalovanému ukladal trest
odňatia slobody v sadzbe 0 až 8 mesiacov. Súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v polovici

takto zníženej trestnej sadzby, a to v trvaní 4 mesiace, majúc za to, že trest v takejto výmere je na
ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného dostatočný. Súd výkon uloženého trestu odňatia slobody
podmienečne odložil na skúšobnú dobu 2 roky, a to za splnenia podmienok podľa § 49 odsek 1 písmeno
a) Trestného zákona (že vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život
aprostredie,vktoromžijeanaokolnostiprípadumožnodôvodneočakávať,ženazabezpečenieochrany

spoločnosti a jeho nápravu nie je nevyhnutný výkon trestu odňatia slobody). Súčasne súd obžalovanému
uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, a to na dobu 3 roky, keďže obžalovaný sa
trestného činu v prejednávanej veci dopustil v súvislosti s touto činnosťou a ktorú výmeru trestu súd
považoval za adekvátnu závažnosti a okolnostiam obžalovaným spáchaného trestného činu v súvislosti
s touto činnosťou. Obžalovanému, ktorý je osobou závislou na alkohole, súd v súlade odporučením

znalcov v záveroch znaleckého posudku z vyšetrenia duševného stavu obžalovaného uložil i ochranné
protialkoholické liečenie ambulantnou formou podľa § 73 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona, keďže
spáchal trestný čin pod vplyvom návykovej látky a v súvislosti s jej zneužívaním.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od

oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309
odsek l Trestného poriadku).
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti

konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).