Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 29, 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 64CbZm/25/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113207766
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miriam Kamenská

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6113207766.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, konajúc samosudkyňou Mgr. Miriam Kamenskou, v právnej veci

navrhovateľa CD Consulting, s. r. o., K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika,
IČO: 264 29 705, zast. Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864
421 proti odporcovi G. O., I. O. Z. XX, XXX XX Z., o zaplatenie zmenkovej sumy 144,- Eur

s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 144,-- Eur, zmenkový úrok
vo výške 0,25 % denne

zo sumy 243,-- Eur od 11. 10. 2010 do 21. 12. 2010 čo predstavuje sumu 42,12 Eur, zo sumy 134,-- Eur
od 22. 12. 2010 do 03. 05. 2011 čo predstavuje sumu 44,56 Eur, zo sumy 104,-- Eur od 04. 05. 2011

do 05. 06. 2011 čo predstavuje sumu 8,58 Eur, zo sumy 71,-- Eur od 06. 06. 2011 do 26. 07. 2011 čo
predstavuje sumu 9,05 Eur a zo sumy 44,-- Eur od 27. 07. 2011 do zaplatenia,

6 % ročný úrok zo zmenkovej

sumy 243,- Eur od 27. 12. 2010 do 03. 05. 2011 čo predstavuje sumu 2,83 Eur,

zo sumy 104,-- Eur od 04. 05. 2011 do 05. 06. 2011 čo predstavuje sumu 0,57 Eur, zo sumy 71,-- Eur
od 06. 06. 2011 do 26. 07. 2011 čo predstavuje 0,60 Eur a

zo sumy 44,-- Eur od 27. 07. 2011 do zaplatenia a zmenkovú odmenu v sume 0,78 Eur.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi iné trovy konania v sume 16,50 Eur a trovy právneho
zastúpenia v sume 163,13 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 28. 03. 2013 si navrhovateľ uplatnil proti odporcovi právo na zaplatenie zmenkovej

sumy 144,- Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 243,- EUR od 11. 10. 2010 do 21.
12. 2010, čo predstavuje sumu 42,12 EUR, zo sumy 134,- EUR od 22. 12. 2010 do 03. 05. 2011, čo
predstavuje sumu 44,56 EUR, zo sumy 104,00 EUR od 04. 05. 2011 do 05. 06. 2011, čo predstavuje
sumu 8,58 EUR, zo sumy 71,00 EUR od 06. 06. 2011 do 26. 07. 2011, čo predstavuje sumu 9,05 EUR,
sumy 44,00 EUR od 27. 07. 2011 do zaplatenia, 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy 243,- EUR od
27. 12. 2010 do 03. 05. 2011, čo predstavuje sumu 2,83 EUR, zo sumy 104,00 EUR od 04. 05. 2011
do 05. 06. 2011, čo predstavuje sumu 0,57 EUR, zo sumy 71,00 EUR od 06. 06. 2011 do 26. 07. 2011,

čo predstavuje 0,60 EUR, zo sumy 44,00 EUR od 27. 07. 2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo
výške 1/3% zmenkovej sumy, teda 0,78 Eur. Uviedol, že navrhovateľ ako indosatár je nadobúdateľomvšetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 11. 12. 2009 na zmenkovú sumu 234,- Eur, pričom
sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 11. 10. 2010. Indosovaná zmenka
jevistazmenkouopatrenoudoložkou„naplateniepredložiťvlehote4rokovodvystavenia“.Zmenkabola

vystavená dňa 11. 12. 2009 na sumu 234,- Eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť
na túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným
úrokom od 11. 10. 2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant
predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 90,-- Eur, pričom na zmenkovú sumu
uhradil 90,- Eur a na úroky uhradil

0,- Eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal uvedené
skutočnosti zistiť verejnou listinou.

Navrhovateľ návrh podal na vzorovom tlačive „A“ Návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods.
1Nariadenia861/2007/ES,ktorýmsaustanovujeeurópskekonanievoveciachsnízkouhodnotousporu.
Ako písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky navrhovateľ uviedol a predložil Originál zmenky,
výpis z obchodného registra navrhovateľa a plnomocenstvo pre právneho zástupcu, vrátane osvedčenia

na registráciu na daň z pridanej hodnoty. Súčasne navrhovateľ uviedol, že nechce, aby sa nariadilo
pojednávanie.

Keďže účastníkom konania na strane navrhovateľa je zahraničná právnická osoba právomoc súdu
Slovenskej republiky v tejto veci je daná s poukazom na článok 2 bod 1 Nariadenia rady (ES) č. 44/2001
a keďže sa jedná o cezhraničné konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, príslušnosť Okresného

súdu Banská Bystrica je daná podľa článku 11 Preambuly, článku 4 bod 1 a článku 25 bod 1 písm.
a) Nariadenia č. 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu, pretože Slovenská republika ako zmluvná strana Nariadenia č. 861/2007/ES Komisii oznámila, že
príslušnými súdmi na vydanie rozsudkov v Európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu budú
v Slovenskej republike okresné súdy, pričom navrhovateľ si príslušnosť okresného súdu v Slovenskej

republike vybral podľa bydliska odporcu.

Dňa 17. 04. 2013 súd v zmysle článku 4 ods. 4 Nariadenia 861/2007/ES doručoval navrhovateľovi
tlačivo B za účelom, aby doplnil tlačivo na uplatnenie pohľadávky a vyzval ho, aby vzhľadom na ním
uplatnený zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne a 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy predložil súdu
listinné dôkazy preukazujúce všetky úhrady vykonané odporcom. Na základe predmetnej výzvy predložil

navrhovateľ súdu podanie označené ako prehľad platieb na zmenku č. 609300077.

Dňa 25. 06. 2013 súd v zmysle článku 5 ods. 2 Nariadenia 861/2007/ES doručoval odporcovi kópiu
tlačiva (návrhu) na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplneným „C“ Tlačivom na odpoveď. Odporca
zásielku prevzal dňa 01. 07. 2013. Odporca do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky a tlačiva na odpoveď, neodpovedal.

Podľa článku 19 Nariadenia č. 861/2007/ES pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie
vedie.

Keďže toto súdne konanie sa vedie v Slovenskej republike, riadi sa Zákonom

č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na možnosť iného právneho posúdenia veci, súd považoval za potrebné nariadiť ústne
pojednávanie (článok 5 bod 1 v spojení s článkom 7 bod 1 písm. c) Nariadenia č. 861/2007/ES).

Súd potom vyhlásil vo veci na pojednávaní dňa 10. 10. 2013 rozsudok č. k. 64CbZm/25/2013-58, ktorým
návrh zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Keďže súdu bolo z jeho činnosti známe(§ 121 O.s.p.), že pôvodný majiteľ zmenky spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava vykonáva
svoju podnikateľskú činnosť prostredníctvom poskytovania úverov v značnom rozsahu na území celej
Slovenskej republiky, keď aj z údajov zapísaných v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I.,

oddiel Sro, vložka č. 23636/B zistil, že ako predmet činnosti má zapísanú aj činnosť - poskytovanie
úverov z vlastných zdrojov a ďalej mu bolo z jeho činnosti známe, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o.
Bratislava si uplatňuje svoje nároky aj v exekučných konaniach, pripojil si konajúci súd aj spis Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Er 2344/2012 vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava
proti odporcovi ako povinnému o vymoženie pohľadávky v sume 86,12 Eur istiny s príslušenstvom a

vykonal dokazovanie aj dôkazmi predloženými v tomto spise (§ 120 ods. 1 in fine O.s.p.), keďže ich
vykonanie mal za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a dôsledné posúdenie uplatneného nároku (§
2 O.s.p.). Súd potom za nespornú považoval v konaní skutočnosť, že dňa 11. 12. 2009 odporca ako
dlžník a spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava ako veriteľ uzatvorili v písomnej forme Zmluvu
o úvere č. 609300077, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v sume 200,-- Eur. Za nespornú súd
považoval aj skutočnosť, že v deň podpisu Zmluvy o úvere bola vystavená zmenka, v ktorej s poukazom

na článok 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvorili zadnú stranu Zmluvy, nebola
vyplnená zmenková suma a dátum úročenia. Rovnako za nespornú súd považoval aj skutočnosť, že
zmenka, od ktorej si navrhovateľ uplatňuje nárok v tomto súdnom konaní, má povahu zabezpečovacej
zmenky, tak ako to bolo priamo konštatované v článku 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Z
vykonaného dokazovania súd potom považoval za preukázané, že navrhovateľom predložená zmenka

zabezpečovala hlavný záväzkový vzťah, ktorým bola Zmluva o úvere č. 609300077 zo dňa 11. 12. 2009
medzi odporcom ako dlžníkom a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava ako veriteľom, keď
číslo zmluvy 609300077 bolo uvedené aj priamo na zmenke. Zmluvu o úvere odporca uzatváral ako
občan - fyzická osoba. Ďalej súd považoval za preukázané, že zmluva bola uzatváraná na formulári
veriteľa, teda mala predtlačený text, a to vrátane označenia veriteľa ako zmluvnej strany a do zmluvy

sa dopisovali len údaje, ktoré vzhľadom na charakter nemohli byť vopred dané, a to osobné údaje
dlžníka, výška poskytnutého úveru, výška poplatku, spôsob splatnosti. Rubovú stranu zmluvy tvorili
predtlačené Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, vrátane predtlačeného článku 14 o Dohode o
vyplnení zmenky. Vychádzajúc potom zo skutočnosti, že odporca pri uzatváraní hlavného záväzkového
vzťahu, teda Zmluvy o úvere č. 609300077 zo dňa 11. 12. 2009, nekonal v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, keď aj v zmluve bol označený ako občan - fyzická osoba,
teda spĺňal definíciu spotrebiteľa a na strane druhej veriteľ, teda spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o.
Bratislava, pri uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, keďže aj
v predmete podnikania zapísaného v obchodnom registri mal veriteľ aj činnosť - poskytovanie úverov
z vlastných zdrojov, súd považoval za preukázané, že veriteľ, teda spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r.

o. Bratislava, spĺňal definíciu dodávateľa. Potom, keďže zmluva medzi veriteľom a odporcom bola
uzatvorená na formulári veriteľa, vrátane všeobecných zmluvných podmienok a bolo možné v tejto
zmluve doplniť, resp. zmeniť, len osobné údaje odporcu ako dlžníka a výšku úveru, považoval súd za
preukázané, že veriteľ takéto zmluvy uzatváral s viacerými osobami, a teda bolo obvyklé, že ktorákoľvek
druhá strana ako spotrebiteľ obsah tejto zmluvy podstatným spôsobom ovplyvniť nemohla, súd dospel k

záveru, že Zmluva o úvere č. 609300077 zo dňa 11. 12. 2009 uzavretá medzi veriteľom a odporcom bola
spotrebiteľskou zmluvou a keďže predmetom zmluvy bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
veriteľom odporcovi, išlo o spotrebiteľský úver, a teda o zmluvu o spotrebiteľskom. V súvislosti s
poskytnutím spotrebiteľského úveru sa zakazovalo splniť dlh zmenkou a veriteľ smel prijať od dlžníka
zmenku na zabezpečenie svojho nároku so spotrebiteľského úveru, len ak išlo o zabezpečovaciu

zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru, keď príslušenstvo sa zo zákona rozumelo vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z.). Hoci teda na zabezpečenie
spotrebiteľského úveru mohla byť vystavená zabezpečovacia zmenka, táto mohla byť vyplnená len na

zákonom ustanovenú maximálnu zmenkovú sumu. V danom prípade, nebolo sporné, že vystavená
zmenka bola zabezpečovacou zmenkou, teda veriteľ mohol prijať od odporcu ako dlžníka zmenku na
zabezpečenie svojho nároku zo Zmluvy o úvere č. 609300077 zo dňa 11. 12. 2009. Z hľadiska skúmania
zmenkovej sumy súd sa potom nezaoberal otázkou, či základný záväzkový vzťah, t.j. zmluva o úvere
mala byť posudzovaná ako úver bez úrokov a poplatkov a rovnako sa nezaoberal otázkou, či je na daný

záväzkový vzťah potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho alebo Obchodného zákonníka. Súd mal
preukázané, že na základe zmluvy o úvere bol odporcovi poskytnutý úver v sume 200,- Eur a dlžník sa
zaviazal zaplatiť veriteľovi sumu úveru zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 196,- Eur, t.j. poplatok vo
výške 98 % istiny poskytnutého úveru. S poukazom na článok 12 Všeobecných zmluvných podmienoktretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a
uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Dohodnutý úrok potom v
danom prípade predstavoval čiastku 65,33 Eur

( jedna tretina zo sumy 196,- Eur). Súd mal preukázané, že zmenka bola vystavená dňa

11. 12. 2009 a do dňa vyplnenia zmenky, teda do dňa 11. 10. 2010 odporca uhradil v splátkach spolu
sumu 153,-- Eur. Ak teda zmenková suma môže byť maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru ( § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. ), vzhľadom na výšku úveru, maximálna zmenková suma

mohla byť na sumu 260,- Eur ( 200,- Eur istina úveru zvýšená o sumu 60,- Eur ako 30% istiny úveru ), a
to za predpokladu, že by odporca nesplatil ani len časť úveru. Ak však do dňa vyplnenia zmenky odporca
sumu 153,--Eur uhradil, mohla byť zmenka vyplnená maximálne na sumu 107,-- Eur (260 Eur - 153 Eur).
Rovnako, ak by súd hypoteticky vychádzal z predpokladu, že okrem istiny v sume 200,- Eur mal odporca
zaplatiť dohodnutý úrok 65,33 Eur, teda spolu sumu 265,33 Eur za predpokladu, že by súd posudzoval
daný vzťah podľa ustanovení Obchodného zákonníka a vykonané úhrady dlžníka by sa s poukazom

na § 330 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka najprv započítali na úroky a potom na istinu, zostala by
neuhradená suma 67,33 Eur a ak by ešte aj táto bola navýšená o príslušenstvo vo výške 30% istiny
poskytnutého úveru, t.j. o sumu 60,- Eur, nešlo by o zmenkovú sumu 143,-- Eur. Za predpokladu, že by
súd posudzoval daný vzťah podľa ustanovení Občianskeho zákonníka

a s poukazom na § 566 ods. 1 Občianskeho zákonníka by sa vykonané úhrady dlžníka najprv započítali

na istinu a potom na úroky, zostala by neuhradená istina úveru v sume 47,-- Eur a ak by ešte aj táto bola
navýšená o príslušenstvo vo výške 30% istiny poskytnutého úveru, t.j. o sumu 60,- Eur, opäť by nešlo o
zmenkovú sumu 234,-- Eur. Súd tak dospel k záveru, že zmenková suma v čase vyplnenia presahovala
maximálnu zmenkovú sumu upravenú ustanovením § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z., a teda zmenka
bola vyplnená v rozpore so zákonom. Aj keď nárok navrhovateľa bol uplatnený ako zmenkový nárok,

súd mal za to, že bolo povinnosťou súdu z úradnej moci platnosť zmenky skúmať, pričom neplatnosť
zmenky ako cenného papiera je možné posudzovať nielen pre nesplnenie podmienok podľa Zákona č.
191/1950 Sb., ale keďže sa jedná o právny úkon, aj keď abstraktný, aj podľa všeobecných ustanovení
§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka o platnosti právneho úkonu. Keďže zmenka, bez ohľadu na jej
abstraktnosť, je právnym úkonom, každý právny úkon, ktorý odporuje zákonu, je absolútne neplatným

právnym úkonom, pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd v rámci občiansko-súdneho
konania prihliada ex offo. Povinnosť súdu z úradnej moci prihliadať na absolútnu neplatnosť právneho
úkonu prelomuje aj zásadu stanovenú v článku I. § 17 Zákona č. 191/1950 Sb. čo je vyjadrené aj v
ustanovení § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z. in fine, kde výslovne zákonodarca uviedol, že ide o
zákonné ustanovenie, ktoré platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Naviac, odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu nie je možné, pretože
práve v spotrebiteľských vzťahoch bolo použitie zmenky regulované a obmedzované (§ 4 ods. 6 Zákona
č. 258/2001 Z. z. v rôznom znení) a keďže sa jedná o kogentnú úpravu, je nutné zo zákona skúmať
podmienky vystavenia zmenky a jej prípustnosť. Potom, keďže navrhovateľ ako indosatár si podaným
návrhom uplatnil nárok zo zmenky, ktorú zmenku súd z úradnej povinnosti vyhodnotil ako absolútne

neplatný právny úkon, nebol daný právny základ nároku navrhovateľa z uplatnenej zmenky, teda návrh
navrhovateľa nebol dôvodný.

Na základe odvolania podaného navrhovateľom Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.
k. 43CoZm/14/2014-91 zo dňa 15. 04. 2014 rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
64CbZm/25/2013-58 zo dňa 10. 10. 2013 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie s tým,

že odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ v odvolaní odôvodnene upozorňuje, že okresný súd
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okresný súd správne zistil, že zmenka, z ktorej si
navrhovateľ uplatňuje nároky v konaní, bola vystavená odporcom na rad prvého zmenkového veriteľa,
ktorým bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o.. Správne tiež zistil, že zmenka bola pri vydaní neúplná. V
čase vydania zmenky nebola vyplnená zmenková suma a dátum úročenia. Rovnako súd správne zistil,

ženavrhovateľsisvojeprávozozmenkyuplatňujeakoindosatárpotom,akobolazmenkaindosamentom
prevedená z pôvodného veriteľa, na rad ktorého bola vystavená. Z odôvodnenia prvostupňového súdu
nevyplýva, že by prvostupňový súd vyhodnotil zmenku z hľadiska zmenkové zákona ako neplatnú.
Keďže zmenka, ktorú navrhovateľ predložil, má všetky náležitosti platnej zmenky, v zmysle Zákona
zmenkového a šekového, ide o zmenku platnú. Vystavenie platnej zmenky predstavuje pre dlžníka vznikzáväzku, ktorým bezpodmienečne sľubuje zaplatenie zmenkovej sumy tomu, kto bude pri predložení
zmenky jej majiteľom. Povaha zmenky ako abstraktného cenného papiera, prísne oddeleného od
kauzálneho dôvodu vystavenia zmenky, je daná historickým vývojom zmenky, ktorý bol podmienený jej

primárnym účelom. Zmenka sa vyvinula ako cenný papier, ktorý stelesňuje pre jej aktuálneho majiteľa
právo na zaplatenie sumy uvedenej v zmenke a to od osoby, ktorá je priamym zmenkovým dlžníkom,
prípadne od osôb, ktoré sú regresnými zmenkovými dlžníkmi. Toto právo majiteľa zmenky muselo
byť nespochybniteľné, a preto na jeho preukázanie muselo stačiť predloženie zmenky. Preukazovať
okolnosti, za akých bola zmenka vystavená, nebolo žiaduce a v čase, kedy sa zmenka vyvinula, ani

dosť dobre možné. Z uvedených dôvodov sú predpisy zmenkového práva v rôznych krajinách zhodné
v tom, že pre vystavenie zmenky musia byť dodržané veľmi prísne formálne pravidlá, ale tiež v tom, že
uplatnenie nárokov z platnej zmenky je jednoduché a rýchle. Napriek tomu aj zmenkové právo obsahuje
poistku proti jeho zneužitiu majiteľom, ktorý voči dlžníkovi nekoná v dobrej viere, ako príklad je možné
uviesť článok I. § 10 Zákona šekového a zmenkového, ktorý umožňuje dlžníkovi napadnúť nedodržanie
vyplňovaciehoprávaprivydaníneúplnejzmenky,alebočlánokI.§17,ktorývprípadepostúpeniazmenky

zachováva možnosť uplatniť voči majiteľovi zmenky námietky založené na vzťahu medzi dlžníkom a
prvým majiteľom zmenky. V oboch prípadoch však Zákon zmenkový a šekový uvedené práva dlžníka
výslovne opiera o vznesenie námietok dlžníkom a o preukázanie skutočnosti, že majiteľ, ktorý si zmenku
voči nemu aktuálne uplatňuje, ju nadobudol zlomyseľne, alebo sa previnil hrubou nedbanlivosťou, alebo
že majiteľ konal pri nadobúdaní zmenky vedome na škodu dlžníka. Vo všetkých ostatných prípadoch je

dlžník povinný splniť svoj bezpodmienečný sľub, že zaplatí zmenkovú sumu do rúk toho, kto mu predloží
zmenku v čase jej splatnosti. V čase vystavenia zmenky pritom nemôže vedieť, kto bude jej majiteľom v
čase splatnosti a musí si byť toho vedomý. Pokiaľ má dlžník obavu z následkov prípadného indosovania
zmenky, môže zmenku vystaviť s doložkou „nie na rad“, následkom čoho bude táto prevoditeľná len
prostredníctvom postúpenia pohľadávky, teda zo zachovaním prípadných kauzálnych námietok dlžníka.

Je zrejmé, že dlžník na to, aby mohol kvalifikovane využívať všetky možnosti, ktoré mu zmenkové právo
ponúka, musí mať aspoň základnú orientáciu v zmenkovom práve. V prípade bežného občana sú na
miestepochybnostiotom,čidisponujepotrebnýmiinformáciami.Samotnáneznalosťzmenkovéhopráva
však neospravedlňuje. Presne z tohto dôvodu vyžaduje zmenkové právo, aby na listine, na ktorej je
zmenka vystavená, bolo výrazne uvedené, že je to zmenka, a teda nie je možné ju zameniť s bežným

uznaním dlhu. Ako je známe už z reálií 20. rokov minulého storočia, aj v komunite jednoduchých
a nevzdelaných ľudí bolo všeobecne známe, že ak dlžník podpíše zmenku, bude ju musieť na
vyzvanie zaplatiť. Každý občan preto má možnosť pred vystavením zmenky zvážiť, či ju podpíše, alebo
uprednostní inú formu potvrdenia svojej povinnosti uhradiť dlh. V súčasnosti už náš právny poriadok
nepripúšťavystaveniezmenkyvsúvislostisozabezpečenímspotrebiteľskéhoúverovéhovzťahu.Včase

vystavenia predloženej zmenky to však prípustné bolo, a preto je nevyhnutné nahliadať na subjekty
zmenkového vzťahu v zmysle vtedy účinných predpisov. Nie je možné pripustiť, aby sa vytvorila osobitná
skupina subjektov (spotrebitelia), u ktorých by sme vtedy účinné právne predpisy vykladali inak, ako pre
všetky ostatné subjekty, o ktorých by sa rozhodovalo v zmysle prísneho zmenkového práva. Zmenka ako
taká pritom nie je v našom právnom poriadkom novým inštitútom, Zákon zmenkový a šekový č. 191/1950

Sb. vychádza zo ženevských konvencií prijatých na Konferencii o zjednotení zmenkového práva, ktorá
sa konala v Ženeve už v roku 1930. Zmenková prísnosť sa prejavuje nielen pri nárokoch na náležitosti
zmenky, ale aj v konaní, ktorým majiteľ uplatňuje svoje právo zo zmenky. V zmenkovom konaní je
súd predovšetkým povinný rešpektovať rovnosť strán. Vykonanie dokazovania sa riadi procesnými
pravidlami upravenými v Občianskom súdnom poriadku a v danom prípade aj Nariadením, ktoré má

z procesného hľadiska povahu lex specialis. Ani jedna z týchto procesných noriem pritom nepripúšťa,
aby súd iniciatívne nahrádzal procesnú aktivitu strán vlastnými návrhmi na dokazovanie. I keď v
zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. súd je oprávnený výnimočne konať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci,
takéto dokazovanie súd vykonáva za účelom preukázať tvrdenia, ktoré účastníci v konaní uviedli.
Citované ustanovenie nezakladá súdu právo nahrádzať vyjadrenia účastníkov sporu, pokiaľ tento žiadne

vyjadrenia ani procesné návrhy k návrhu na začatie konania nevzniesol alebo dokonca vyjadril súhlas s
tvrdeniami uvedenými v návrhu. Prvostupňový súd napriek tomu nariadil pripojenie spisov odkazujúcich
nakauzálnyvzťahmedziodporcomakozmenkovýmdlžníkomaprvýmmajiteľomzmenky.Takýtopostup
súdu nemá oporu v platnom práve a zasahuje do ústavného práva navrhovateľa na spravodlivý proces.
Spájanie navrhovateľa s kauzálnym vzťahom medzi dlžníkom a prvým majiteľom zmenky by bolo možné

výlučne na základe vznesenia námietky zo strany dlžníka a zároveň za predpokladu, že by dlžník uniesol
dôkazné bremeno v zmysle článku I. § 10 a článku I. § 17 Zákona šekového a zmenkového. Vtedy by
bol súd povinný vyhodnocovať kauzálny vzťah medzi pôvodnými zmenkovými subjektmi a vyvodzovať
z neho prípadné dôsledky. Keďže spôsob vyplnenia zmenky odporuje podľa názoru prvostupňovéhosúdu zákonu o spotrebiteľských úveroch, prvostupňový súd z toho vyvodil, že je absolútne neplatným
právnym úkonom, pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd v rámci občianskeho súdneho
konania prihliada ex offo. Úkony, ktoré sa vzťahujú na zmenku, sú právnymi úkonmi, a preto sa na

posúdenieichplatnostisubsidiárnevzťahujeObčianskyzákonník.Pokiaľtedazmenkovýzákonneurčuje
inak, z hľadiska vecného obsahu zmenkového právneho úkonu je možné aplikovať § 39 Občianskeho
zákonníka. Je však nutné zdôrazniť, že pôsobnosť Občianskeho zákonníka je subsidiárna. Zmenkový
zákon pritom predpokladá, že posúdenie kauzálneho vzťahu je možné pri indosovanej zmenke výlučne
za splnenia podmienok uvedených v článku I. § 17 Zákona zmenkového a šekového. V danom

konaní však dlžník námietku v zmysle článku I. § 17 nevzniesol, takže následne ani nedokazoval
naplnenie tam uvedených skutočností. Prvostupňový súd preto nemal možnosť začať vyhodnocovať
kauzálny úverový vzťah a prísť k záveru, že zmenka je pre rozpor s niektorým z právnych predpisov
neplatným právnym úkonom. Zákon o spotrebiteľských úveroch určoval pravidlá pre vyplnenie tzv.
zabezpečovacích zmeniek, súvisiacich so spotrebiteľskými úvermi, ktoré podľa vtedy platnej legislatívy
boli prípustné. Porušenie tohto postupu však nemalo za následok sankciu neplatnosti zmenky, ktorá

by bola vyplnená v rozpore s § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z.. Ako výslovne ustanovuje § 4 ods.
7 Zákona č. 258/2001 Z. z. veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6.
Pokiaľ teda pôvodný veriteľ tejto zmenky, na rad ktorého bola zmenka vystavená, porušil povinnosti
určené zákonom o spotrebiteľských úveroch a následne zmenku postúpil indosamentom na ďalšieho
nadobúdateľa, za škodu, ktorá by týmto spôsobom vznikla, zodpovedá pôvodný veriteľ spotrebiteľovi,

ktorý má právo uplatniť si voči nemu náhradu škody. Vyplnenie zmenky v rozpore s § 4 ods. 6 Zákona
č. 258/2001 Z. z. však nespôsobuje neplatnosť zmenky ako takej. Nie je preto možné vyvodiť, že
porušením zákonom stanovených pravidiel vyplňovacieho práva je zmenka právnym úkonom absolútne
neplatnýmprerozporsozákonom.Prvostupňovýsúdvodôvodnenírozhodnutianeodôvodnil,nazáklade
akého ustanovenia zákona posudzoval dodržanie pravidiel vyplnenia zmenky v rozsahu v akom bola

vystavená ako nevyplnená. Ustanovenie článku I. § 10 Zákona šekového a zmenkového má zabrániť
majiteľovi zmenky, aby zneužil skutočnosť, že blanko zmenka nebola pri vystavení úplne vyplnená tým,
že dopíše údaje v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve. Vystavenie neúplnej zmenky predstavuje
pre dlžníka vždy určitý stupeň rizika. V čase jej podpísania totiž táto listina ešte nie je zmenkou, toto sa
stáva až keď súd do nej doplňuje chýbajúce údaje. Vystaviteľ zároveň s podpisom zmenky musí udeliť

nadobúdateľovi nevyplnenej zmenky vyplňovacie právo. Uzavretie dohody o vyplňovacom práve nemusí
byťnutnepísomné,ajkeďjehopísomnáformanepochybnechránidlžníkapredzrejmýmzneužitým.Táto
ochrana však nie je ani absolútna, ani časovo neohraničená. V princípe trvá do doby, kým oprávnená
osoba vyplňovacie právo nevyužije. Nemusí to byť nevyhnutne prvý majiteľ zmenky, aj blanko zmenku
je možné prevádzať. V momente, ako oprávnená osoba využije svoje vyplňovacie právo, sa z vystavenej

listiny stane zmenka. Na jej prevod už nie je nutné postupovať pôvodnú dohodu o vyplňovacom práve.
Následne sa ďalší nadobúdatelia zmenky ani nemajú ako dozvedieť, že zmenka, ktorú nadobudli,
bola pôvodne vydaná ako neúplná a že ju niektorý z jej predchádzajúcich majiteľov vyplnil a akým
spôsobom. Pokiaľ je zmenka vyplnená v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve, dlžník to musí
namietnuť a následne uniesť dôkazné bremeno, že majiteľ zmenky ju nadobudol zlomyseľne alebo sa pri

jej nadobúdaní previnil hrubou nedbanlivosťou. Inak nezodpovedá za to, že niektorý z predchádzajúcich
majiteľov vyplnil zmenku v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve. V každom prípade pri uplatňovaní
práv zo zmenky zaťažuje povinnosť vznášať námietky týkajúce sa prípadného porušenia vyplňovacieho
práva ku zmenke, resp. iné námietky súvisiace so zmenkou, výlučne zmenkového dlžníka. Povinnosťou
súdu je vyhodnotiť, či zmenka má všetky náležitosti predpísané pre určený typ zmenky, v tomto prípade

pre vlastnú zmenku, žiadne ustanovenie zmenkového práva nepredpokladá oprávnenie súdu vznášať
námietky voči zmenke z úradnej povinnosti konajúcim súdom. Odvolací súd po preskúmaní predloženej
zmenky konštatuje, že zmenka, ktorú predložil navrhovateľ, je v zmysle článku I. § 75 zmenkou, ktorá
obsahuje všetky predpísané náležitosti vlastnej zmenky. Odporca na pojednávaní voči zmenke ako takej
nevzniesolnámietky.Jehoobranaspočívalavnamietnutí,žesvojfinančnýzáväzokzkauzálnehovzťahu

uhradil. Okresný súd, ak už nariadil pojednávanie, mal naďalej postupovať na základe týchto vyjadrení
odporcu a nebol oprávnený nahrádzať jeho procesnú aktivitu tým, že ex offo posudzoval otázku platnosti
vyplnenia zmenky. Osobitne na možnosť vznášania kauzálnych námietok súd upozorňuje v súvislosti
so znením ustanovenia článku I. § 17 Zákona šekového a zmenkového. Zmenka, ktorú navrhovateľ
predložil je zmenkou indosovanou. Ako vyplýva z predloženej zmenky, navrhovateľ nadobudol zmenku

rubopisom pôvodného veriteľa, na rad ktorého bola zmenka vystavená. Pri zmenke, ako abstraktnom
cennom papieri vystaviteľ zmenky svojim podpisom na zmenke potvrdzuje skutočnosť, že voči osobe,
na rad ktorej zmenku vystavil, je dlžníkom, bez ohľadu na dôvody, pre ktoré bola zmenka vystavená.
Zároveň na seba berie riziko, že v prípade, ak pôvodný majiteľ zmenky túto postúpi ďalšiemu majiteľovi,prípadne nepretržitému radu ďalších majiteľov, dlžník ostáva zaviazaný svojim pôvodným dlžníckym
záväzkom voči tej osobe, ktorá je posledným majiteľom zmenky. Kauzálne dôvody, pre ktoré bola
zmenka vystavená, strácajú pri indosamente svoju relevanciu. Len za predpokladu splnenia podmienok

článku I. § 17 Zmenkového zákona je možné znášať aj kauzálne námietky voči poslednému majiteľovi
zmenky, avšak opätovne len prostredníctvom námietok, ktoré uplatní dlžník zo zmenky. Odvolací súd
preskúmal postup prvostupňového súdu aj z procesného hľadiska a námietku odporcu, že prvostupňový
súd nedodržal požiadavku článku 7 bod 3 Nariadenia, vyhodnotil ako dôvodnú. V zmysle Nariadenia,
ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3

alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo protipohľadávke. Tento postup okresný
súd v danom prípade nedodržal napriek skutočnosti, že odporca vyplnené tlačivo C podľa Nariadenia
do 30 dní, ani po tejto lehote, okresnému súdu nedoručil. Nariadenie v článku 7 bod 1 predvída
možnosť predvolať strany na pojednávanie za splnenia tam uvedených podmienok vtedy, ak súdu bola
doučená odpoveď odporcu na návrh. Prvostupňový súd odôvodnil nariadenie pojednávania záujmom
navrhovateľa, aby neprišlo k nepredvídateľnému rozhodnutiu súdu a tým k odňatiu možnosti konať

pred súdom. Nariadenie, podľa ktorého bol prvostupňový súd povinný postupovať, však neuvádza
výnimky z postupu podľa článku 7 bod 3. Konštrukcia Nariadenia predpokladá, že pokiaľ odporca
nedoručil tlačivo C na odpoveď, súd automaticky vydá rozsudok o pohľadávke. Takto zjednodušeným
postupom prichádza k úspore času aj nákladov strán na právne zastúpenie. Postup prvostupňového
súdu bol preto procesne nesprávny. Pokiaľ však navrhovateľ v odvolaní paušálne popiera právo súdu

nariadiť pojednávanie, odvolací súd poukazuje na znenie článku 7 Nariadenia bod 1, z ktorého je
zrejmé, že v prípade doručenia odpovede zo strany odporcu alebo navrhovateľa si súd môže vybrať
z troch alternatív postupu. Jednou z alternatív je aj predvolanie strán na pojednávanie, ktoré sa
uskutoční do 30 dní od predvolania. Nepochybne možnosť predvolať strany na pojednávanie musí
byť súdom vyhodnotená v kontexte skutočností, že priebeh konania podľa článku 5 bod 1 Nariadenia

je európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v zásade písomné. Súd alebo tribunál
nariadi ústne pojednávanie vtedy, ak to považuje za potrebné, alebo ak o to požiada niektorá zo
strán. Pokiaľ súd žiadosť strany o nariadenie ústneho pojednávania odmieta, rozhoduje uznesením,
pretože dôvody musí uviesť písomne. V danom prípade však okresný súd nepochybil, pokiaľ o nariadení
pojednávania nerozhodol formou uznesenia, za predpokladu že by pre nariadenie pojednávania boli

splnené podmienky. Vzhľadom na uvedené preto prvostupňový súd v ďalšom konaní bude procesne
postupovať v zmysle Nariadenia, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu, predovšetkým v intenciách jeho základných princípov, ktorými je ustanovené písomné konanie,
ktorého účelom je zjednodušenie a zrýchlenie celkového konania. Z hľadiska hmotného práva bude
postupovať v zmysle Zákona zmenkového a šekového a to tak, že posúdi nárok, ktorým si navrhovateľ

uplatňuje právo z predloženej zmenky, ktorú nadobudol titulom rubopisu. Následne zváži vyjadrenia
odporcu, ktoré doposiaľ uviedol a posúdi ich v zmysle článku I. § 10 a § 17 Zákona šekového a
zmenkového. Nebude pritom nahrádzať procesnú aktivitu žiadnej zo sporových strán. Uplatnený nárok
celkove posúdi v zmysle Zákona zmenkového a šekového.

Podľa § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa článku 7 bod 3 Nariadenia 861/2007/ES ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej
strany v lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke
alebo protipohľadávke.

Podľa článku 19 Nariadenia č. 861/2007/ES pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie

vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie
vedie.

Keďže toto súdne konanie sa vedie v Slovenskej republike, riadi sa Zákonom

č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Súd vyhlásil rozsudok vo veci dňa 29. 07. 2014, bez nariadenia pojednávania, keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 03. 07. 2014.

Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku súd ako rozhodné právo aplikoval právo Slovenskej republiky,
keďže pôvodným majiteľom zmenky bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava ako slovenská
právnická osoba a prípadná voľba iného právneho poriadku súdu tvrdená, ani preukázaná nebola.

Podľa článku I. § 48 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších

predpisov, majiteľ môže postihom žiadať:

1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané;

2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti;

3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy;

4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa článku I. § 75 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov,
vlastná zmenka obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;

2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3. údaj sročnosti;

4. údaj miesta, kde sa má platiť;

5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;

6. dátum a miesto vystavenia zmenky;

7. podpis vystaviteľa.

Podľa článku I. § 76 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená v predchádzajúcom paragrafe, nie je platná
ako vlastná zmenka, s výhradou prípadov uvedených v nasledujúcich odsekoch.

Podľa článku I. § 76 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, o vlastnej zmenke, v ktorej niet údaja sročnosti, platí, že je sročná na videnie.

Podľa článku I. § 5 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, vo zmenke sročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť
zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa článku I. § 5 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za

nenapísanú.Podľa článku I. § 5 ods. 3 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa článku I. § 34 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších

predpisov, zmenka na videnie je sročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku
od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto
lehoty skrátiť.

Podľa článku I. § 10 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov,
ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno
namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboly dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku

zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa článku I. § 11 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa článku I. § 17 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho

vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Ako už bolo konštatované, v danom prípade si navrhovateľ uplatnil svoje právo z indosovanej zmenky,
a to právo na zaplatenie zmenkovej sumy, dojednaného úroku, zákonného úroku a zmenkovej odmeny.

Vzhľadom na to, že aj podľa právneho názoru krajského súdu predložená zmenka obsahuje všetky

predpísané náležitosti vlastnej zmenky podľa § 75 Zákona č. 191/1950 Sb. a vzhľadom na to, že odporca
nevzniesol relevantné námietky v zmysle § 17 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb., ani v zmysle § 10 Zákona
č. 191/1950 Sb., keď časť zmenkovej sumy aj uhradil, vydal súd o pohľadávke navrhovateľa rozsudok
a návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a to tak v časti zmenkovej sumy a zmenkovej odmeny,
ako aj v časti dojednaného úroku a v časti zákonného úroku, keďže aj tieto nároky môže majiteľ zmenky

postihom žiadať.

O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 3 O.s.p. a
navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal právo na náhradu trov konania proti odporcovi,
ktorý vo veci úspech nemal. Trovy navrhovateľa pozostávajú z iných trov konania v sume 16,50 Eur
za zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania a z trov právneho zastúpenia v sume 163,13

Eur s DPH za právne zastúpenie v sume 146,46 Eur 5 úkonov právnej služby po 16,60 Eur (prevzatie
a príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd, písomné stanovisko navrhovateľa zo dňa 10. 10. 2013,
účasť na pojednávaní dňa 10. 10. 2013, podanie odvolania), k tomu režijný paušál 5 x 7,81 Eur a
20 % DPH v sume 24,41 Eur, z náhrady trov cestového pri použití motorového vozidla pri ceste na
pojednávanie dňa 10. 10. 2013 z Bratislavy do Banskej Bystrice a späť v rozsahu ich 1/15 v sume 8,34

Eur (priemerná spotreba 5,2 l/100km, cena pohonných hmôt 1,475 Eur/l, sadzba základnej náhrady za
opotrebenie vozidla 0,183 Eur/km, počet kilometrov 422 km, 20 % DPH v sume 15,45 Eur, t. j. celkom
cestovné v sume 125,04 Eur) a z náhrady za stratu času za čas strávený cestou na pojednávanie dňa
10. 10. 2013 v rozsahu 1/15 v sume 8,33 Eur (8 polhodín po 13,01 Eur, 20 % DPH v sume 20,82 Eur, t.
j. celkom náhrada za stratu času 124,90 Eur). Náhrada trov právneho zastúpenia bola priznaná podľa

§ 9 ods. 1, § 10 ods. 1, 2, § 13a ods. 1 písm. a), c), d), § 15, § 16 ods. 3, 4, § 17 ods. 1, § 18 ods.
3 a § 20c Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v platnom znení s tým, že náhrada trov cestovného a náhrada za stratu času bola priznaná v
rozsahu ich 1/15, keďže dňa 10. 10. 2013 sa právny zástupca navrhovateľa na Okresnom súde Banská
Bystrica zúčastnil celkom na 15 pojednávaniach, s tým, že pri náhrade trov cestovného o daň z pridanej

hodnoty bola zvýšená len sadzba za opotrebenie vozidla, nie aj náhrada spotrebovaných pohonných
hmôt, keďže už cena pohonných hmôt je uvádzaná s DPH, s tým, že zaplatený súdny poplatok nebolzvýšený o daň z pridanej hodnoty, keďže tento predstavuje hotový výdavok, nie náhradu právneho
zástupcu navrhovateľa a naviac bol uhradený priamo navrhovateľom a s tým, že náhradu iných trov si
právny zástupca navrhovateľa nevyčíslil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia
vo vyhotovení dvojmo alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tohto súdu na Krajský súd v Banskej
Bystrici.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.
(rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa
postupomsúduodňalamožnosťkonaťpredsúdom,rozhodovalvylúčenýsudcaalebobolsúdnesprávne
obsadený, iba že namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil
vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona. Toto rozhodnutie je vykonateľné bez ohľadu na akýkoľvek možný opravný prostriedok
(čl. 15 ods. 1 Nariadenia 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu).