Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 23, 2014

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 1T/200/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412010631
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Cviková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2014:4412010631.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky v konaní pred samosudkyňou JUDr. Dianou Cvikovou, v trestnej veci

obžalovaného U. Y. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmena c)
Trestného zákona, o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp.zn. 1Pv/53/2012 z
13.11.2012 na hlavnom pojednávaní konanom v Nových Zámkoch dňa 23.06.2014 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný U. Y., nar. XX.X.XXXX F. M. S., trvale bytom
Q., prechodne bytom Č. Q.,
B. XX, Č. D.,

je v i n n ý , ž e

hoci mu z ustanovenia § 62 Zákona o rodine číslo 36/2005 Z.z. vyplývala povinnosť vyživovať v tom
čase svoje maloleté dieťa F. Y. (teraz P.), nar. XX.XX.XXXX a podľa rozsudku Okresného súdu Nové
Zámky č.k. 11P/162/2009-99 z 15.01.2010, právoplatným dňa 12.02.2010, bol povinný prispievať na jej
výživu mesačne sumou 67,- Eur vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky L.
Y. (A. P.), Q. M. S., M.. Y.. P. Č.. X počnúc od 01.06.2009 a následne rozsudkom Okresného súdu Nové

Zámky č.k. 4C/124/2009-129 z 15.04.2013, právoplatným dňa 22.04.2013 bol zaviazaný prispievať na
výživu maloletej F. mesačne sumou 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku,
vyživovaciu povinnosť si v období od 01.12.2010 do 30.11.2011 a od 02.01.2013 do 31.10.2013, kedy
Okresný súd Nové Zámky rozsudkom č.k. 11P/223/2013 z 01.10.2013, právoplatným dňa 31.10.2013
vyslovil osvojenie maloletej F. manželom matky, neplnil, pretože nebol v pracovnom pomere ako ani
evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky
a hoci mal príjem z príležitostných prác vykonávaných mimo trvalého pracovného pomeru, zdržiaval sa

v Českej republike, čím mu za obdobie od 01.12.2010 do 30.11.2011 a od 02.01.2013 až do 31.10.2013
vznikol dlh na výživnom vo výške 1.233,82 Eur, z ktorého uhradil 114,54 Eur a na výživnom dlhuje sumu
1.119,28 Eur,
a to napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 2T/188/2010 z
27.10.2010, právoplatným dňa 01.12.2010, bol uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov so
zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý trest vykonal

dňa 09.10.2012,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a
spáchal čin, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený a z výkonu

trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený,č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmena c), Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa§207odsek3Trestnéhozákonaspoužitím§38odsek2Trestnéhozákona,(zanezisteniažiadnej

poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a za nezistenia žiadnej priťažujúcej okolností §
37 Trestného zákona), na trest odňatia slobody 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa určuje skúšobná doba 4 (štyri) roky.

Podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona s poukazom na § 51 odsek 4 písmeno b) Trestného zákona sa
obžalovanému ukladá povinnosť v skúšobnej dobe zaplatiť dlh na výživnom vo výške 1.119,28 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal dňa 13.11.2012 pod sp.zn. 1Pv/53/2012 obžalobu
na obvineného U. Y. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno c)
Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
hoci mu z ustanovenia § 62 Zákona o rodine číslo 36/2005 Z.z. vyplýva povinnosť vyživovať svoje
maloleté dieťa F. Y. M.. X.X.XXXX a podľa rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 4C

124/2009-62 zo dňa 29.3.2010 je povinný prispievať na jej výživu mesačne sumou 67,- eur vždy do
15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky L. Y., Q. M. S., M.L.. Y.. P. Č. X, vyživovaciu
povinnosť si neplní pravidelne mesačne, pretože nebol v pracovnom pomere a nebol vedený v evidencii
uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny v Nových Zámkoch , zdržiaval sa
v Českej republike, čím za obdobie od 1.12.2010 do 30.11.2011 vznikol na výživnom dlh v sume 804,-

eur napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 2T 188/2010 zo dňa
27.10.2010 právoplatným dňa 1.12.2010 bol uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 odsek 1 Trestného zákona a odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov a podľa §
48 odsek 2 písmena a, Trestného zákona pre výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Súd hlavné pojednávanie dňa 19.08.2013 a dňa 23.06.2014 vykonal v neprítomnosti obžalovaného za
splnenia podmienok podľa § 252 odsek 2 Trestného poriadku.

Súd vykonal dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného z prípravného konania, výsluchom

obžalovaného cestou právnej pomoci, výsluchom svedka L. P. a oboznámením listinných dôkazov.

Súd na hlavnom pojednávaní dňa 19.08.2013 podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku prečítal výpoveď
obžalovaného z prípravného konania, kedy tento potvrdil, že výživné na maloletú F. od mesiaca
november 2010 do nástupu do výkonu trestu neplatil, hoci vedel, že výživné má platiť a v akej sume

mesačne, a to z dôvodu, že nepracoval a nemal peniaze. Obžalovaný vtedy svoje konanie ľutoval s
tým, že keď bude prepustený z výkonu trestu, urobí všetko preto, aby sa o maloletú mohol lepšie starať.

Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný požiadal o možnosť byť vypočutý cestou dožiadaného súdu v
Českej republike, ako aj vzhľadom na súdom zistené zmeny v úprave rodičovských práv a povinností

k maloletému dieťaťu v čase po podaní obžaloby prokurátorom a s poukazom na charakter trestného
činu zanedbania povinnej výživy podľa § 112 odsek 13 Trestného zákona, súd vypracoval dožiadanie o
výsluch obžalovaného príslušným justičným orgánom Českej republiky.

Súdnahlavnompojednávanídňa23.06.2014podľa§258odsek4Trestnéhoporiadkua§535Trestného

poriadku prečítal zápisnicu o výsluchu obžalovaného, vykonaného dňa 19.02.2014 na dožiadanieOkresným súdom v Českých Budějoviciach, kedy poukázal na skutočnosť, že rozsudok 4C/124/2009
bol zrušený na základe jeho odvolania, po roku bolo konanie obnovené, uskutočnilo sa pojednávanie
dňa 15.04.2013, kedy bol rozvedený a bolo určené výživné a dňa 01.10.2013 si dcéru osvojil S. P..

Obžalovaný vypovedal, že teda nemal jednoznačne určenú vyživovaciu povinnosť, pretože rozsudok
sp.zn. 4C/124/2009-62 nikdy nenadobudol právoplatnosť. Uviedol tiež, že si bol vedomý toho, že je
otcom maloletej F., vedel o svojej zákonnej vyživovacej povinnosti, v uvedenej dobe výživné nehradil,
odvolal sa proti rozsudku a preto výživné neplatil a potvrdil, že rozsudky Okresného súdu Nové Zámky
sp.zn. 4C/124/2009-62 a 4C/124/2009-129 mu boli doručené. Vypovedal ďalej, že momentálne od

04.01.2013 pracuje na dohodu o vykonaní práce ako obsluha umývacej linky na čerpacej stanici, zarába
50 Kč/hod. a zarobí si asi 3.000,- Kč mesačne, žije s priateľkou, ktorá mu pomáha. Tiež uviedol, že od
01.12.2010 bol evidovaný na úrade práce v Českej republike. Obžalovaný pri výsluchu predložil doklady
o úhrade výživného v sume 108,65 Eur.

Svedkyňa L. P. (U. Y.) na hlavnom pojednávaní dňa 19.08.2013 vypovedala, že obžalovaný výživné na

maloletú vôbec neplatil od momentu, ako bolo súdom určené výživné, v období, uvedenom v obžalobe,
na výživnom neuhradil žiadnu čiastku, potom, ako bol obžalovaný prepustený z výkonu trestu, poslal
jej v marci 2013 sumu 2,- Eur. Svedkyňa poukázala na to, že výživné vo výške 67,- Eur mesačne bolo
najskôr určené súdnym rozhodnutím pred rozvodom manželstva, potom boli rozvedení a na rozsudku
bola i vyznačená právoplatnosť, avšak neskôr tento rozsudok Krajský súd v Nitre zrušil a znovu prebehlo

konanie o rozvod, boli právoplatne rozvedení a na maloletú bolo určené minimálne výživné. Svedkyňa
uviedla, že sa s obžalovaným dohodli na tom, že sa vzdá maloletej Vivien a osvojí si ju jej manžel, za
ktorého sa dňa 11.05.2013 vydala.
Na hlavnom pojednávaní dňa 23.06.2014 svedkyňa potvrdila, že obžalovaný jej na výživnom uhradil
sumu 3,80 Eur, tiež sumu 105,- Eur a 3,65 Eur a tiež skutočnosť, že maloletá F. bola právoplatne

osvojená jej manželom v októbri 2013.

Z výpovede obžalovaného, svedkyne L. P. a dokladov o úhrade výživného, ktoré súdu predložil jednak
obžalovaný a jednak tiež svedkyňa P. súd zistil, že obžalovaný na výživnom uhradil dňa 07.03.2013
sumu 2,- Eur, dňa 10.09.2013 sumu 3,89 Eur, dňa 17.02.2014 sumu 105,- Eur a dňa 17.02.2014 tiež

sumu 3,65 Eur.

Zo súdnych spisov Okresného súdu Nové Zámky, vzťahujúcich sa na úpravu rodičovských práv a
povinností k maloletej F., súd zistil nasledovné skutočnosti:
- Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č.k. 11P/162/2009- 99 z 15.01.2010, právoplatným dňa

12.02.2010, bola maloletá F. Y. zverená do osobnej starostlivosti matke L. Y. od 01.0.2009 s tým, že
táto ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a obžalovaný bol zaviazaný prispievať na jej výživu
sumou 67,- Eur mesačne vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky a zročné
výživné vo výške 536,- Eur za obdobie od 01.06.2009 do 31.01.2010 bolo obžalovanému určené splácať
v splátkach po 60,- Eur mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania pod stratou výhody splátok

od právoplatnosti rozsudku.
- Konanie o rozvod manželstva rodičov maloletej F. bolo na Okresnom súde Nové Zámky vedené pod
sp.zn. 4C/124/2009. Súd rozsudkom č.k. 4C/124/2009-62 z 29.03.2010 manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa rozviedol a maloletú zveril do osobnej starostlivosti matke s tým, že táto ju bude zastupovať a
spravovať jej majetok a obžalovaný bol zaviazaný na platenie výživného sumou 67,- Eur mesačne vždy

do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku
a súčasne bol upravený styk obžalovaného s maloletou tak, že je oprávnený sa s ňou stýkať každú
prvú sobotu v mesiaci od 10.00. hod. do 14.00. hod. za účasti matky dieťaťa. Súd konal s obžalovaným
ako účastníkom tohto civilného konania v jeho zastúpení opatrovníkom ustanoveným mu podľa § 29
Občianskeho súdneho poriadku z dôvodu, že tento sa nachádzal na neznámom mieste a pôvodne

bola na citovanom rozsudku súdu vyznačená právoplatnosť dňom 07.05.2010. Krajský súd v Nitre
však uznesením č.k. 7Co/181/2012-85 z 28.09.2012, právoplatným dňa 17.10.2012, vyššie citovaný
rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č.k. 4C/124/2009-62 z 29.03.2010 zrušil a vrátil vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Následne Okresný súd Nové Zámky rozsudkom č.k. 4C/124/2009-129 z
15.04.2013, právoplatným dňa 22.04.2013, manželstvo rodičov maloletej F. rozviedol a maloletú zveril

do osobnej starostlivosti matke s tým, že táto ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a obžalovaný
ako otec dieťaťa bol zaviazaný na platenie výživného mesačne vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám
matky počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku. Obžalovaný ako účastník tohto súdneho konania súdupredložil dohodu o vykonaní práce, uzavretú so zamestnávateľom I.. U. L., Č. Q., Č. F. Č.. XXXX z
01.02.2013 na pozíciu obsluha umývacej linky a údržbár čerpacej stanice, tiež potvrdenie, že za mesiac
február 2013 zarobil 1.500,- Kč a predložil i výpis zdravotného poistenia za obdobie od 30.06.2009

do 20.10.2011, z ktorého vyplýva, že bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 14.12.2009 do
30.06.2010,aboltiežzamestnaný,atood01.07.2010do20.08.2010uzamestnávateľaSCBFOUNDRY
a.s., od 24.08.2010 do 28.09.2010 u zamestnávateľa AMREST s.r.o. a od 09.03.2011 do 27.04.2011 u
zamestnávateľa TRENKWALDER a.s. Obžalovaný v tomto konaní tiež uvádzal príjmy z poskytovania
sexuálnych služieb vo výške 1.000,- až 2.000,- Kč mesačne.

- Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č.k. 11P/223/2013-23 z 01.10.2013, právoplatným dňa
31.10.2013 bolo vyslovené osvojenie maloletej F. Y. manželom matky S. P. s tým, že tento bude zapísaný
do knihy narodení maloletého dieťaťa a priezvisko maloletej bude „P.“.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky súd zistil, že obžalovaný bol naposledy
evidovaný v jeho evidencii uchádzačov o zamestnanie od 11.03.2009 do 20.04.2009 a vyradený bol z

dôvodu nedostavenia sa na určený termín.

Zo spisov Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 2T/188/2010 a sp.zn. 3T/104/2009 súd zistil, že
obžalovaný bol trestným rozkazom sp.zn. 2T/188/2010 z 27.10.2010, právoplatným dňa 01.12.2010,
uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, za čo

mu bol uložený trest odňatia slobody 10 mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovaný bol pritom citovaným trestným rozkazom uznaný
vinným v súvislosti s úmyselným neplnením vyživovacej povinnosti na maloletú F. vo výške 1.139,-
Eur za obdobie od 01.02.2010 do 22.10.2010, vyplývajúcej mu jednak z ust. § 62 Zákona o rodine č.
36/2005 Z.z. a jednak aj určenej mu vo výške 67,- Eur mesačne rozsudkami Okresného súdu Nové

Zámky, a to č.k. 11P/162/2009-99 z 15.01.2010 a č.k. 4C/124/2009-62 z 29.03.2010. Uložený trest
odňatia slobody v predmetnej trestnej veci obžalovaný nastúpil dňa 09.12.2011 a trest vykonal dňa
09.10.2012, kedy súčasne nastúpil výkon trestu odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, uložený mu
pôvodne ako podmienečný trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 3T/104/2009 z
27.05.2009, právoplatným dňa 13.10.2009 a z ktorého výkonu bol následne prepustený dňa 02.01.2013

z dôvodu účasti obžalovaného na amnestii prezidenta SR z 02.01.2013.

Zo správy Ústavu na výkon väzby Nitra mal súd preukázané, že obžalovaný pri nástupe výkonu trestu
odňatia slobody dňa 09.12.2011 svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej F., ako aj k svojim ďalším trom
maloletým deťom nahlásil.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Z vykonaných dôkazov, predovšetkým z výpovede
samotného obžalovaného, ako aj matky maloletého dieťaťa a listinných dôkazov vyplýva, že obžalovaný
svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej F. vôbec neplnil v období od 01.12.2010 do 30.11.2011 (ako

toto obdobie ohraničila obžaloba, hoci obžalovaný výkon trestu odňatia slobody, pri nástupe ktorého
vyživovaciu povinnosť k maloletej F. nahlásil, nastúpil až dňa 09.12.2011) a následne v neplnení
vyživovacej povinnosti pokračoval aj po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody dňa 02.01.2013
až do právoplatného osvojenia maloletej manželom matky dňa 31.10.2013 (vzhľadom na zákonné
vymedzenie pokračovania v trestnom čine zanedbania povinnej výživy legálnou definíciou v zmysle §

122 odsek 13 Trestného zákona až do vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa a tiež s poukazom na
to, že k pokračovaniu v neplnení vyživovacej povinnosti obžalovaným došlo v období do dvoch rokov v
nadväznosti na formuláciu objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu podľa § 207 Trestného
zákona). Obžalovanému pritom jeho vyživovacia povinnosť k maloletej ako jej otcovi vyplývala až do jej
osvojenia manželom matky z ust. § 62 Zákona o rodine, a teda bez ohľadu na to, či jej výška bola alebo

nebola právoplatne určená súdnym rozhodnutím v civilnom konaní, pričom výšku tejto jeho vyživovacej
povinnosti z hľadiska trestnej zodpovednosti za žalovaný trestný čin bol súd povinný riešiť ako otázku
viny. Obrana obžalovaného, ktorú predniesol v konaní pred súdom, spočívajúcu v tvrdení, že vyživovacia
povinnosť mu nebola jednoznačne určená, preto z vyššie uvedeného hľadiska neobstojí a naviac ani
nemá oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky. Je pravdou, že rozsudok Okresného súdu Nové

Zámky č.k. 4C/124/2009-62 z 29.03.2010, na základe ktorého prokurátor sformuloval skutok a určil
konkrétnu výšku vyživovacej povinnosti obžalovaného k maloletej F., nikdy nenadobudol právoplatnosť
(čo však bolo skonštatované až v štádiu konania po podaní obžaloby), avšak tento fakt ani v úpravevyživovacej povinnosti obžalovaného k maloletej F. z hľadiska civilných rozhodnutí súdov nemal za
následok absenciu úpravy tejto vyživovacej povinnosti.

Rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu, vrátanie povinnosti vyživovacej, rodičov, ktorí
sú manželmi, ale spolu nežijú a nie sú rozvedení, obligatórne ukladá Zákon o rodine. Pokiaľ ide o
povinnosť vyživovaciu, je tomu tak v ust. § 65 odsek 1 Zákona o rodine. Takáto úprava rodičovských
práv a povinností rodičov, ktorí sú manželmi, ale spolu nežijú, stratí účinnosť právoplatnosťou rozsudku
o rozvode manželstva, kedy súd opätovne obligatórne upraví ich rodičovské práva a povinnosti

(t.j. aj povinnosť vyživovaciu) na čas po rozvode. Rodičovské práva a povinnosti k maloletej F.
na čas do rozvodu manželstva jej rodičov boli upravené rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky
č.k. 11P/162/2009- 99 z 15.01.2010, právoplatným dňa 12.02.2010, kedy bola výška vyživovacej
povinnosti obžalovaného určená na sumu 67,- Eur. O uvedenom rozsudku obžalovaný mal vedomosť,
keďže v súvislosti s neplnením vyživovacej povinnosti na jeho základe už bol v minulosti právoplatne
odsúdený. Vzhľadom na skutočnosť, že pôvodne Okresným súdom Nové Zámky vydaný rozsudok č.k.

4C/124/2009-62 z 29.03.2010 o rozvode manželstva rodičov maloletej a úprave rodičovských práv a
povinností k maloletej F. nenadobudol právoplatnosť dňa 07.05.2010 tak, ako bola táto právoplatnosť
na ňom vyznačená, a to v dôsledku jeho zrušenia nadriadeným súdom v odvolacom konaní, úprava
rodičovských práv a povinností k maloletej F. na čas do rozvodu manželstva rodičov maloletej v zmysle
vyššie citovaného rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k. 11P/162/2009-99 z 15.01.2010 bola

právne účinná až do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva rodičov maloletej a na
čas po rozvode určenej úpravy rodičovských práv a povinností č.k. 4C/124/2009-129 z 15.04.2013, t.j.
do 22.04.2013. Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný mal právoplatne a vykonateľne určenú vyživovaciu
povinnosť k maloletej F. vo výške 67,- Eur mesačne rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č.k.
11P/162/2009- 99 z 15.01.2010 až do 22.04.2013, kedy mu bola právoplatne určená na čas po rozvode

manželstva iba v zákonom ustanovenej minimálnej výške.

Súd ustálil dobu zavineného neplnenia vyživovacej povinnosti tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku, keďže obžalovaný, súc si vedomý svojej zákonnej vyživovacej povinnosti k maloletej
F., v tomto období výživné neplnil, pričom nebol v riadnom pracovnom pomere, ako ani evidovaný v

evidencii uchádzačov o zamestnanie a napriek tomu, že mal i príjem z činností, vykonávaných mimo
trvalého pracovného pomeru. Za uvedené obdobie vznikol obžalovanému na výživnom aj s poukazom
na zmenu výšky jeho vyživovacej povinnosti vzhľadom na rozhodnutia súdov v civilných konaniach a od
22.04.2013 aj vzhľadom na každoročnú zmenu výšky zákonom ustanoveného minimálneho výživného
v zmysle ust. § 62 odsek 3 Zákona o rodine (t.j. do 30.06.2013 vo výške 26,65 Eur a od 01.07.2013

vo výške 27,13 Eur) v celkovej výške 1.233,82 Eur. V období od 01.12.2010 do 30.11.2011 totiž mal
obžalovaný povinnosť uhradiť na bežnom výživnom sumu 804,- Eur (12 mesiacov x 67,- Eur) a následne
po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody od 02.01.2013 do právoplatného osvojenia maloletej
manželom matky dňa 31.10.2013 sumu 429,82 Eur (4 mesiace do právoplatnosti rozsudku o rozvode x
67,- Eur + 2 mesiace x 26,65 Eur + 4 mesiace x 27,13 Eur). Z uvedeného celkového dlhu na výživnom

obžalovaný uhradil sumu 114,54 Eur a na výživnom tak naďalej dlhuje sumu 1.119,28 Eur.

Súddospelkzáveru,žeobžalovaný úmyselnýmneplnenímvyživovacejpovinnostiksvojmumaloletému
dieťaťu tak, ako je vyššie konštatované, naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona tak z hľadiska

objektu, objektívnej stránky, subjektu i subjektívnej stránky. Obžalovaný totiž ako otec, ktorý mal
z ust. § 62 Zákona o rodine povinnosť vyživovať svoje maloleté dieťa F. Y. (A. P.), porušil záujem
chránený Trestným zákonom, a to záujem na ochrane nároku na výživné maloletého dieťaťa ako
výživou oprávnenej osoby, keď si túto vyživovaciu povinnosť úmyselne (§ 15 písmeno a) Trestného
zákona) neplnil najmenej tri mesiace v posledných dvoch rokoch, pričom čin spáchal napriek tomu,

že bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený a z výkonu trestu
odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený, a to preto, že obžalovaný v čase, keď mal príjem
z rôznych činností, na výživu svojho maloletého dieťaťa vôbec neprispieval a pričom nevyužil ani
všetky jemu dostupné prostriedky na zadováženie si pravidelného zdroja príjmu, ktorý by mu umožňoval
si vyživovaciu povinnosť riadne plniť v súlade s odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa. Súd

nemal žiadne pochybnosti ani o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi uvedeným protiprávnym
konaním obžalovaného a následkom jeho činu na jednej strane a jeho úmyselným zavinením na
strane druhej. Obžalovaný naplnil zákonné znaky uvedeného prečinu aj po stránke materiálnej, pretože
stupeň jeho závažnosti rozhodne nie je nepatrný (§ 10 odsek 2 Trestného zákona). V danom prípadeje stupeň závažnosti konania obžalovaného určený predovšetkým okolnosťami, za ktorých bol čin
spáchaný,mieroujehozavineniatak,akojevyššiekonštatovanéadĺžkouobdobiazavinenéhoneplnenia
vyživovacej povinnosti. Z týchto dôvodov súd uznal obžalovaného vinným z predmetného prečinu tak,

ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Z odpisu z registra trestov, správ a charakteristík k osobe obžalovaného, pripojených spisov k jeho
predchádzajúcim odsúdeniam a z jeho výpovede súd zistil, že obžalovaný sa v mieste trvalého bydliska
nezdržiava niekoľko rokov, žije dlhodobo v Českej republike, kde si finančné prostriedky zadovažuje

toho času jednak výkonom činnosti na základe dohody mimo trvalého pracovného pomeru a jednak
činnosťami bez zmluvného základu. Obžalovaný má v registri trestov 3 záznamy. Pokiaľ ide o odsúdenie
trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 2T/119/2005 z 24.08.2005, právoplatným dňa
24.11.2005 za trestný čin sprenevery podľa § 248 odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. na
trest odňatia slobody 4 mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 1 rok, t.j.
24.11.2006, súd si ako predbežnú otázku vyriešil, že na obžalovaného sa v tejto veci hľadí, akoby nebol

odsúdený z dôvodu použitia fikcie podľa § 60 odsek 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. Trestným
rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 3T/104/2009 z 27.05.2009, obžalovanému doručeným
dňa 02.10.2009 a právoplatným dňa 13.10.2009, bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona, za čo mu bol uložený
trest odňatia slobody 6 mesiacov s podmienečným dokladom výkonu tohto trestu na skúšobnú dobu 2

roky a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 2 roky. Okresný súd Nové Zámky uznesením
sp.zn. 3T/104/2009 z 05.01.2012, právoplatným dňa 10.01.2012, vyslovil, že obžalovaný sa v skúšobnej
dobe tohto podmienečného odsúdenia neosvedčil a trest odňatia slobody 6 mesiacov vykoná v ústave
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Z výkonu tohto trestu odňatia slobody bol obžalovaný
prepustený dňa 02.01.2013 na základe jeho účasti na amnestii prezidenta SR z 02.01.2013, z ktorého

dôvodu mu bol odpustený výkon zvyšku uloženého trestu odňatia slobody s účinkom zahladenia tohto
trestu. Z obsahu na vec sa vzťahujúceho spisu vyplýva, že obžalovaný toho času má vykonaný i
uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, a to dňom 13.10.2011, z ktorého dôvodu sa na
neho v predmetnej trestnej veci hľadí, akoby nebol odsúdený. Obžalovaný bol naposledy odsúdený
vyššie citovaným trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky vo veci sp.zn. 2T/188/2010, ktorý je

súčasťou popisu skutku v prejednávanej veci, pričom tak ako je vyššie uvedené, uložený trest odňatia
slobody vykonal dňa 09.10.2012.

Súd pri rozhodovaní o treste postupoval podľa zásad uvedených v § 34 Trestného zákona, zisťoval
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho následok, osobu

obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 Trestného zákona (keďže jeho postoj k žalovanému skutku v priebehu konania
pred súdom rozhodne nemožno považovať za priznanie sa k trestnému činu a jeho úprimné oľutovanie
tak, ako predpokladá ust. § 36 písmeno l) Trestného zákona a rovnako nebola splnená ani podmienka
vedeniariadnehoživotaobžalovanýmpredjehospáchanímvzhľadomnapredchádzajúcunímspáchanú

trestnúčinnosť)anezistilunehoanižiadnupriťažujúcuokolnosťpodľa§37Trestnéhozákona(priznaniu
priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona vo vzťahu k jeho odsúdeniam vo veciach
Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 2T/119/2005 a 3T/104/2009 bránila fikcia zahladenia odsúdenia a
vo vzťahu k jeho odsúdeniu vo veci Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 2T/188/2010 ust. § 38 odsek
1 Trestného zákona). Súd tak pri absencii poľahčujúcich i priťažujúcich okolností podľa § 38 odsek 2

Trestného zákona ukladal trest v zákonom ustanovenej trestnej sadzbe podľa § 207 odsek 3 Trestného
zákona, t.j. v sadzbe 1 až 5 rokov odňatia slobody a tento obžalovanému uložil na samej dolnej hranici
trestnej sadzby, vo výmere 1 rok trestu odňatia slobody, majúc tento na ochranu spoločnosti a nápravu
obžalovaného za dostatočný. Vzhľadom na skutočnosť, že vo veci Okresného súdu Nové Zámky sp.zn.
3T/104/2009, v skúšobnej dobe ktorého pôvodne podmienečného odsúdenia obžalovaný páchal časť

žalovaného skutku, sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený, nebránilo ust. § 49 odsek 2 Trestného
zákona u neho podmienečnému odloženiu výkonu uloženého trestu odňatia slobody. Súd preto, majúc
za splnené podmienky podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, výkon trestu odňatia slobody
u obžalovaného odložil, predovšetkým vzhľadom na zmenu v úprave rodičovských práv a povinností
k maloletej F., vo vzťahu ku ktorej obžalovaný dňom 31.10.2013 stratil všetky rodičovské práva a

povinnosti z dôvodu jej osvojenia manželom matky, a teda aj vyživovaciu povinnosť, a z ktorého dôvodu
preto sankcia v podobe nepodmienečného trestu odňatia slobody by sa zrejme minula výchovnému
účinku vo vzťahu k budúcemu zodpovednému plneniu si vyživovacej povinnosti obžalovaným k tomuto
dieťaťu pre jej už neexistenciu a súčasne súd určením skúšobnej doby o výmere 4 roky súd vytvorilobžalovanému časový priestor pre vedenie riadneho života a zaradenia sa do pracovného procesu za
účelom získania finančných prostriedkov na úhradu vzniknutého dlhu na výživnom na maloleté dieťa,
ktorý vo výške 1.119,28 Eur uložil obžalovanému uhradiť počas plynutia skúšobnej doby ako osobitnej

podmienky jeho podmienečného odsúdenia podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona s poukazom na ust.
§ 51 odsek 4 písmeno b) Trestného zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť.

Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309
odsek l Trestného poriadku).
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).