Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 23, 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 23Cbi/3/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113202893
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Coboriová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4113202893.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Janou Coboriovou v právnej veci žalobcu: JUDr. Ladislav Barát, so

sídlom: Školská 3, 949 01 Nitra, správca konkurznej podstaty úpadcu: KLEIN & Co, s.r.o. v konkurze,
IČO: 36 549 908, so sídlom: 935 55 Hontianska Vrbica 292, proti žalovanému v 1. rade: Technologické
procesy, s.r.o., IČO: 44 114 079, so sídlom: 935 55 Hontianska Vrbica 293, v 2. rade: GT - TEAM s.r.o.,
IČO: 45 517 771, so sídlom: Ľ. Podjavorinskej 3, 934 01 Levice, zastúpený: Mgr. Peter Czúdor, advokát,
so sídlom: Mlynská č. 8, 934 01 Levice, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaným v 1. a 2. rade súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 29.01.2013 sa žalobca domáhal určenia neúčinnosti právnych úkonov dlžníka, úhrady

faktúr žalovaného č. 1 a žalovaného č. 2, ktorým došlo k uprednostňovaniu žalovaných na úkor
konkurzných veriteľov. Zároveň sa domáhal zaplatenia sumy 167.845,50 eura žalovaným v 1. rade a
sumy 2.761,95 eura žalovaným v 2. rade do všeobecnej podstaty úpadcu.

V odôvodnení žaloby žalobca uviedol, že pri preberaní písomností dlžníka, jeho účtovnej evidencie zistil,
že dlžník v rozhodujúcom období uspokojoval svojich veriteľov tak, že zvýhodnil žalovaných na úkor
ostatných veriteľov, keď prednostne uspokojil pohľadávky žalovaných na úkor pohľadávok ostatných
veriteľov, ktorých pohľadávky mali skoršiu lehotu splatnosti ako pohľadávky žalovaných. V žalobe
uviedol zoznam veriteľov, ktorí si prihlásili pohľadávky v konkurze a ktorých pohľadávky boli správcom

uznané. Žalovaný v 1. rade je spoločnosť, ktorá je personálne prepojená s dlžníkom, keďže spoločníci
a konatelia tejto spoločnosti boli zároveň i spoločníkmi a konateľmi dlžníka. Dlžník a žalovaný v 1. rade
sú navzájom personálne a materiálne prepojení, navzájom koordinovali svoje činnosti, mali vedomosť
o svojom hospodárení. Žalovaný v 2. rade úzko spolupracoval s dlžníkom, nehnuteľný majetok dlžníka
bol prevedený na žalovaného v 1. rade a následne na žalovaného v 2. rade. Uvedené skutočnosti
nasvedčujú tomu, že žalovaní mali vedomosti o dlžníkovom úpadku a úmysel dlžníka ukrátiť svojich
veriteľov im bol zrejmý.

Žalovaný v 2. rade v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že faktúry č. XXXXXX, č. XXXXXX, č.

XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX účtovníctve neeviduje. Eviduje faktúry s
inými číslami, ktorých sumy a dátum splatnosti zodpovedajú údajom uvedených žalobcom. Faktúra č.
XXXXXX však nezodpovedá ani v časti výška pohľadávky evidovanej žalovaným. Žalovaný od splatnosti
prvej žalobcom uvedenej faktúry č. XXXXXX neregistruje od úpadcu žiadnu platbu. Všetky faktúry voči
úpadcovi boli započítané v zmysle dohody o započítaní pohľadávok zo dňa 30.10.2011.Žalobca na pojednávaní uviedol, že všetky faktúry, ktoré sú uvedené v dohode o vzájomnom vyrovnaní
záväzkov a pohľadávok zo dňa 13.10.2011 sú predmetom žaloby voči žalovanému v 2. rade. Pri faktúre
č. XXXXXX nesprávne uviedol sumu, správne mala byť uvedená suma 999,24 eura a pri faktúre č.

XXXXXX mala byť uvedená suma 334,50 eura. Faktúry uvedené v petite žaloby voči žalovanému v 1.
rade mali byť uhradené na základe zápočtu zo dňa 31.10.2011, ktorý súdu dodatočne doručí. Výška
prihlásených pohľadávok v konkurze je 1.444.424,27 eura.

Štatutárny zástupca žalovaného v 2. rade na pojednávaní uviedol, že si nepamätá kto navrhol a
ani kto pripravil text dohody o urovnaní záväzkov. V minulosti pravdepodobne dohodu o započítaní
nepodpisovali. S dlžníkom nepodnikali v jednej budove, nikdy spoločne nepodnikali, išlo o dodávateľsko

- odberateľský vzťah.

Právny zástupca žalovaného v 2. rade na pojednávaní uviedol, že pri ukracujúcom právnom úkone musí
byť preukázaná subjektívna stránka, musí byť preukázané, že žalovaný v 2. rade vedel o ostatných
veriteľoch dlžníka v čase ukracujúcej dohody o započítaní, teda dňa 13.10.2011. Táto skutočnosť v
konaní preukázaná nebola. Konkurz bol vyhlásený dňa 03.02.2012 a reštrukturalizácia bola začatá dňa

07.11.2011.Žalovanýv2.radenevedelaaninemoholvedieťoúmysledlžníkaukrátiťostatnýchveriteľov.
K zvýhodňujúcemu právnemu úkonu uviedol, že musí byť preukázané vykonanie právneho úkonu
počas úpadku dlžníka alebo že tento úkon spôsobil úpadok dlžníka. Toto v konaní preukázané nebolo.
Uzatvorením dohody o započítaní pohľadávok sa nijakým spôsobom nezmenila pozícia ostatných
veriteľov. Dlžník a žalovaný v 2. rade mali štandardný obchodný vzťah, mohlo dôjsť k jednostrannému

zápočtu.

Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 22.01.2014, č.k. 23Cbi/3/2013-95, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 24.02.2014 súd pripustil zmenu žaloby tak, aby súd určil, že právne úkony dlžníka,
pripustenie jednostranného zápočtu žalovaného v 1. rade zo dňa 31.10.2011 a dohoda o vzájomnom
vyrovnaní záväzkov a pohľadávok zo dňa 13.10.2011 uzatvorená medzi dlžníkom a žalovaným v 2. rade

sú neúčinnými právnymi úkonmi v konkurznom konaní.

Svedkyňa Katarína Y. na pojednávaní uviedla, že u úpadcu bola konateľkou a bola v spoločnosti i
zamestnaná, u žalovaného v 2. rade je spoločníčka a žalovaný v 2. rade bol ich obchodný partner.
So spoločníkom a konateľom žalovaného v 2. rade boli len v obchodnom vzťahu, išlo o dlhodobú
spoluprácu. Návrh dohody o započítaní záväzkov vyhotovila, oslovili žalovaného, pretože nemali

finančné prostriedky. Návrh na reštrukturalizáciu bol pripravený dňa 26.09.2011, podaný bol dňa
14.10.2011. Podklady pre reštrukturalizáciu pripravovala ona. Pohľadávky proti žalovanému v 2. rade
potrebovali mať uhradené, pretože potrebovali od žalovaného v 2. rade dodať materiál. V prípade, že
nebola uzatvorená dohoda, žalovaný v 2. rade by vykonal jednostranný zápočet.

V záverečnom návrhu žalobca uviedol, že žalobu podal podľa § 59 ZoKR, ide o zvýhodňujúci právny

úkon. Žalovaný v 2. rade bol zvýhodnený oproti ostatným veriteľom, ktorí mali pohľadávky so skoršou
lehotou splatnosti. Keďže žalovaný v 2. rade s úpadcom dlhodobo spolupracoval, musel vedieť o jeho
situácii.

Právny zástupca žalovaného v 2. rade v záverečnom návrhu uviedol, že tvrdenia žalobcu neboli
v konaní preukázané, uviedol vo svojich vyjadreniach hypotetické okolnosti, ak by žalovaný v 2.

rade vedel o ekonomickom stave úpadcu, vykonal by jednostranný zápočet pohľadávok, ktorý by bol
nespochybniteľný.

Súd doplnil dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov: uznesenie
Okresného súdu Nitra zo dňa 27.01.2012, č.k. 31R/5/2011-178, doklad o zverejní uznesenia v
obchodnom vestníku č. OV XX/XXXX, zoznam prihlásených pohľadávok v konkurze, zoznam prijatých

faktúr úpadcom čl. 21-22, výpis z obchodného registra úpadcu, žalovaných v 1. a 2. rade, dohoda ovzájomnom vysporiadaní záväzkov a pohľadávok zo dňa 13.10.2011, likvidačný list zo dňa 22.11.2010,
faktúra č. 100189, dodací list čl. 63-64, likvidačný list zo dňa 28.01.2011, faktúra č. 20110027, dodací
list čl. 67, likvidačný list zo dňa 23.09.2011, faktúra č. XXXXXXXX, dodací list čl. 70-71, likvidačný list

zo dňa 06.04.2011, faktúra č. XXXXXXXX, dodací list čl. 74, likvidačný list zo dňa 13.04.2011, faktúra
č. XXXXXXXX, dodací list čl. 77-80, likvidačný list zo dňa 23.05.2011, faktúra č. XXXXXXXX, dodací list
čl. 83-85, likvidačný list zo dňa 02.06.2011, faktúra č. XXXXXXXX, dodací list čl. 88.

Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledovný skutkový stav: uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa
27.01.2012, č.k. 31R/5/2011-178, bolo zastavené reštrukturalizačné konanie dlžníka KLEIN & Co, s.r.o.,

bolo začaté konkurzné konanie a bol vyhlásený konkurz na dlžníka KLEIN & Co, s.r.o.. Za správcu bol
ustanovenýžalobca.UzneseniebolozverejnenévObchodnomvestníkudňa03.02.2012,č.OV24/2012.

Spoločníkom úpadcu, KLEIN & Co, s.r.o., sú Richard T., T. Y., W.. C. I. a W.. E. T. ml., konateľmi sú T.
Y. a W.. E. T. ml..

Spoločníkmi žalovaného v 1. rade sú T. Y., O. T., konateľom spoločnosti je W.. C. I..

Po pripustení zmeny petitu (uznesenie čl. XX) sa žalobca proti žalovanému v 1. rade domáhal určenia

neúčinnosti právneho úkonu - pripustenie jednostranného zápočtu zo dňa 31.10.2011 žalovaným v 1.
rade. Jednostranný zápočet zo dňa 31.10.2011 nebol súdu predložený. Žalobca odporoval právnemu
úkonu - pripustenie zápočtu úpadcom.

Proti žalovanému v 2. rade sa žalobca domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu - dohody o
vzájomnom vyrovnaní záväzkov a pohľadávok zo dňa 13.10.2011 (čl. 43), ktorým došlo k započítaniu

vzájomných pohľadávok vo výške 21.750,- eur.

V konkurze si veritelia prihlásili pohľadávky vo výške 1.444.424,27 eura, zistené nároky konkurzných
veriteľov sú 710.217,72 eura, výška zisteného majetku v konkurze je 443.757,80 eura.

Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 7/2005 z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej ZoKR), právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka

neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže
odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primeranej lehote jeho
podnetu na odporovanie nevyhovel.

Podľa § 57 ods. 2 zák. ZoKR, právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej
osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa

považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

Podľa § 57 ods. 4 ZoKR, odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý
ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

Podľa § 57 ods. 5 ZoKR, ak pred vyhlásením konkurzu prebiehalo reštrukturalizačné konanie, počas
ktorého bol vyhlásený konkurz, pre určenie doby, v ktorej mal byť urobený právny úkon, ktorému možno

odporovať podľa tohto zákona, je rozhodujúce začatie reštrukturalizačného konania.

Podľa § 59 ods. 1 ZoKR, zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým
dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil
svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj
neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.Podľa § 59 ods. 2 ZoKR, zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon,
ktorým sa dlžník úplne alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka,
dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik

svojho práva alebo inak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov.

Podľa § 59 ods. 3 ZoKR, zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok
dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech
osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa
predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

Podľa § 59 ods. 4 ZoKR, odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené

počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v
prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli
urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

Odporovateľnosť právnych úkonov je osobitným inštitútom, ktorý slúži na ochranu veriteľov.
Odporovateľnosť právnych úkonov je sankcia za jeho právne dôsledky vo vzťahu k veriteľom dlžníka,

ktoré sa prejavujú v tom, že konkrétny právny úkon dlžníka spôsobí ukrátenie uspokojenia pohľadávok
veriteľa. K tomu dôjde vtedy, keď sa týmto úkonom zmenší jeho majetok. Právnym dôsledkom
odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu.

Všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti súd:

a) právny úkon dlžníka,

b) účinnosť tohto právneho úkonu,

c) ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa.

Osobitnými predpokladmi v konkurznom konaní sú:

a) vyhlásenie konkurzu,

b) právny úkon dlžníka sa týka jeho majetku,

c) ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku.

Právnemu úkonu podľa § 59 možno odporovať len vtedy, ak ním dlžník zvýhodnenie

svojho veriteľa oproti iným veriteľom a týmto právnym úkonom došlo k ukráteniu ostatných veriteľov,
ktorí si prihlásili v konkurze svoje pohľadávky.

Odporovateľnosťou sa postihujú právne úkony dlžníka, ktorými dlžník uspokojil čiastočne alebo celkom

pohľadávku, ktorá nebola ešte splatná a jej splatnosť nastala už vyhlásením konkurzu. Odporovateľným
právnym úkonom je tu jednostranný právny úkon dlžníka, ktorým je splnenie pohľadávky.

Odporovateľnosti právneho úkonu sa možno domáhať vtedy, ak ide o právny úkon dlžníka. K zmenšeniu
majetku dlžníka dochádza aj odpustením dlhu alebo vzdaním sa práva.

Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na zániku záväzku, môžu sa dohodnúť, že nesplnený záväzok alebo

jeho časť sa zmenšuje dohodou.Dlžníkvpozíciiveriteľa môžespôsobiťzánikprávaajinýmprávnymúkonomaleboopomenutímkonania.
Pokiaľ dlžník neurobil žiaden právny úkon, nie je možné podať odporovaciu žalobu.

Zvýhodňujúcemu právnemu úkonu sa dá odporovať len vtedy, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol

urobený počas jeho úpadku. Všetky tieto skutočnosti musí preukázať žalobca. V prípade, že bol právny
úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok sa predpokladá.

Súd žalobu voči žalovanému v 1. rade zamietol, pretože v konaní nebol preukázaný právny úkon dlžníka
voči žalovanému v 1. rade, či už jednostranný alebo dvojstranný.

Odporovacou žalobou možno napadnúť právny úkon dlžníka. Právny úkon je prejav vôle, ktorý smeruje
k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu. Nekonanie alebo opomenutie konania nie je právnym

úkonom, a preto nemožno podať odporovaciu žalobu, ktorou sa bude správca domáhať neúčinnosti
právneho úkonu - pripustenie jednostranného zápočtu žalovaným v 1. rade. Pripustenie zápočtu nie je
právnym úkonom dlžníka, keďže právny úkon neexistuje, nemožno podať žalobu ktorou sa odporuje
neexistujúcemu právnemu úkonu.

Záverom súd uvádza, že existencia jednostranného zápočtu nebola v konaní žiadnym spôsobom

preukázaná.

Súd žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol z nasledovných dôvodov: právny úkon - dohoda
o vzájomnom vyrovnaní záväzkov a pohľadávok zo dňa 13.10.2011 nebola uzatvorená medzi
spriaznenými osobami (§9 ods. 1 ZoKR), a teda úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu
nemožno predpokladať podľa § 59 ods. 3 ZoKR.

Právny úkon medzi dlžníkom a žalovaným v 2. rade bol urobený dňa 13.10.2011, keďže konkurznému
konaniupredchádzaloreštrukturalizačnékonanie,lehotapreposúdeniedoby,čimožnoprávnemuúkonu
odporovať je rozhodujúce začatie reštrukturalizačného konania, ktoré začalo dňa 08.11.2011, teda bola
zachovaná lehota upravená v § 59 ods. 4 ZoKR pre podanie žaloby.

Podľa § 57 ods. 4 a § 59 ods. 3 ZoKR je potrebné, aby pri odporovaní právnemu úkonu boli splnené

ďalšie podmienky, právnym úkonom došlo k ukráteniu prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov a
právny úkon bol urobený počas úpadku dlžníka.

Odporovateľný úkon bol urobený počas úpadku dlžníka, túto skutočnosť žalovaný v 2. rade v priebehu
súdneho konania ani nespochybnil, ale nebolo preukázané, že týmto právnym úkonom bol ukrátený
niektorý z veriteľov. K dohode o započítaní došlo z dôvodu zabezpečenia ďalšej zákazky pre žalobcu

tým, že žalovaný v 2. rade mal dodať žalobcovi na túto zákazku - materiál. Vykonaním tejto zákazky by
sa zvýšila šanca ostatných veriteľov dlžníka, že budú ich pohľadávky uspokojené aspoň čiastočne. Túto
skutočnosť potvrdila aj vypočutá svedkyňa.

Dohodou o vzájomnom vyrovnaní záväzkov a pohľadávok nedošlo k ukráteniu ostatných veriteľov,
pretože ich postavenie by sa bez tohto úkonu v konkurznom konaní nezmenilo vzhľadom na výšku

zisteného majetku a výšky prihlásených pohľadávok.

Súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., žalovaní mali v konaní plný úspech a teda
im vzniklo právo na náhradu trov konania.

Žalovaní v 1. a 2. rade si náhradu trov konania neuplatnili a preto im nebola priznaná.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd v
Nitre prostredníctvom Okresného súdu Nitra písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).