Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 16, 2014

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 16P/140/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313216561
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Krištofík

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2014:2313216561.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta sudcom JUDr. Miroslavom Krištofíkom vo veci starostlivosti o maloletého R. T., D.

XX. XX. XXXX, bytom u matky v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov, matky O. T., D. XX. XX. XXXX, N. Č. N. XXX, otca R. T., D. XX. XX.
XXXX, N. F.-C., G. Č.. X/XX o návrhu matky na zvýšenie výživného, dňa 16. 06. 2014 takto

r o z h o d o l :

Súd mení rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. 16P/23/2010-76 zo dňa 30.3.2011 tak, že otcovi sa
zvyšuje vyživovacia povinnosť zo sumy 30,- EUR mesačne na sumu 80,- EUR mesačne dňom 1.9.2013,
stým,ževýživnéjesplatnévždydo15-tehodňatohoktoréhomesiacavopredkrukámmatkymaloletého.
Zročné výživné za obdobie od 1.9.2013 do 16.6.2014 vo výške 500,- EUR súd povoľuje otcovi splácať v

pravidelných mesačných splátkach po 15,- EUR spolu s bežným výživným až do zaplatenie pod hrozbou
straty výhody splátok.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka návrhom podaným na tunajšom súde dňa 27. 06. 2013 žiadala, aby súd zvýšil výživné otcovi zo
sumy 30 € mesačne na sumu 80 € mesačne. Návrh odôvodila tým, že naposledy bolo zvyšované otcovi
výživné rozsudkom OS Galanta 16P/23/2010 zo dňa 30. 03. 2011 zo sumy 22,60 € mesačne na sumu
30 € mesačne a rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28. 04. 2011. Maloletý navštevuje od septembra
2013 9. ročník základnej školy, jeho odôvodnené potreby sa primerane veku zvýšili. Maloletému zakúpila

obuv v sume 29,90 €. Dieťa nedostáva žiadne vreckové, platí stravu vo výške 1 € mesačne, nemôže
zaplatiť maloletému žiadne školské výlety, pretože nemá finančné prostriedky.
Na pojednávaní sa vyjadrila tak, že na podanom návrhu o zvýšenie výživného trvá a to z toho dôvodu,
že keď bola naposledy zvyšovaná vyživovacia povinnosť k maloletému, výživné bolo upravované keď
nastupoval na II. stupeň ZŠ. Toho času syn navštevuje 9. roč. ZŠ, okrem výdavkov, ktoré má spojené so
školou sa podstatne zvýšili výdavky na stravu, oblečenie a taktiež aj na spoločenský život maloletého.
Suma o ktorú žiada zvýšiť výživné je minimálnou výškou výdavkov, ktoré na dieťa má. Obýva 2-izbový

rodinný dom spolu s bratom a matkou. Matka je dôchodkyňa a poberá dôchodok cca 300,- EUR
mesačne, brat, ktorý býva s nimi v spoločnej domácnosti je zamestnaný a nevie uviesť výšku jeho
zárobku. Od 12/2013 pracuje na dohodu u firmy FEKOLINY s. r. o. Sládkovičovo ako pomocná sila.
Pracuje na dohodu podľa ktorej odpracuje 10 hod. týždenne, mesačne zarobím cca 148,- Eur. Otec
posiela výživné na syna 32,- EUR mesačne. Prispieva na vedenie spoločnej domácnosti vo výške 120,-
EUR. Na jej a synovu výživu mi teda zostáva cca 50,- EUR mesačne. Čo sa týka maloletého, tak počas
roka má cca 3x do roka virózne ochorenie s tým, že keď s ním ide k lekárovi zaplatí cca 10,- EUR. Je

pravdou, že chlapec zatiaľ nedostáva žiadne vreckové. Chlapcovi nemôže zabezpečiť žiadne školské
aktivity z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Nemôže mu zakúpiť žiadne veci, ktoré by chcel
ako napr. mobilný telefón, zájazd zo školy a podobne.Otec sa pred dožiadaným súdom vyjadril tak, že zo zvýšením výživného nesúhlasí lebo žije len z
podpory 125 € mesačne. V súčasnom období je otcovi vyplácaný podpora len vo výške 63 € mesačne.
K iným deťom nemá vyživovacie povinnosti. Peniaze dáva matke, ktorá zabezpečuje potreby rodiny.

Momentálne žije s matkou, bratom pretože otec zomrel. Zamestnaný nebol dávno, zúčastňuje sa
aktivačných prác. Matka je dôchodkyňa, nemajú z čoho prispievať vyššou sumou. Má problémy z
obličkou, lieky neberie. So synom sa nestretáva, matka synovi nedovolila, aby sa spolu rozprávali.
Kolízna opatrovníčka sa na pojednávaní vyjadrila tak, že navrhuje, aby súd zvýšil výživné otca na sumu
80,- EUR mesačne a to s ohľadom na vek maloletého, s tým, že výživné na sumu 30,- EUR bolo zvýšené

v roku 2011. Poukazuje na tú skutočnosť, že otec je dlhodobo nezamestnaný, nemá záujem si nájsť
zamestnanie a ako to vyplýva zo zápisnice nemá zdravotné problémy a nič mu nebráni v tom, aby sa
zamestnal.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka, otca pred dožiadaným súdom,
oboznámením sa s výdavkami matky, potvrdeniami o vyplácaní dávky v hmotnej núdzi matke, otcovi,
potvrdením o vyplácaní prídavku na dieťa, rozsudkom OS Galanta 16P/23/2010 zo dňa 30. 03. 2011,

ostatným písomným materiálom a zistil nasledujúci skutočný stav veci:
Naposledy bola otcovi zvyšované výživné rozsudkom OS Galanta 16P/23/2010 zo dňa 30. 03. 2011 na
sumu 30 € mesačne. Obaja rodičia nepracujú, poberajú dávky v hmotnej núdzi, matka 125 € mesačne,
otec 63 € mesačne. Obaja rodičia žijú v spoločnej domácnosti s inými rodinnými príslušníkmi. Obaja
rodičia sa približne rovnakou mierov podieľajú na platení nákladov na domácnosť, iné vyživovacie

povinnosti nemajú. Otec dieťaťa poberal do smrti svojho otca príspevok na opatrovanie. Smrťou otca
mu uvedený spôsob príjmov zanikol.
Výživné určuje súd v čase vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného je potrebné
porovnať okolnosti dôležité pre určovania výživného tak v dobe skoršieho ako i predchádzajúceho
určenia výživného.

Podľa § 28 ods. 1 písm. a/ ZR súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná
starostlivosť o výchovu o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Podľa ods. 2
rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého
dieťaťa.
V odseku 1 sa príkladmo vymedzuje obsah rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletému

dieťaťu (na rozdiel od pôvodného pojmu rodičovských práv, ktorý pokrýval bez ďalšieho upresnenia
a rodičovské povinnosti). Vymedzený obsah rodičovských práv a povinností zahŕňa v sebe najmä
sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu maloletého dieťaťa, o jeho zdravie, výživu a všestranný
vývoj. Premietajú sa tu prvýkrát práva a povinnosti rodičov pri výchove maloletého dieťaťa, zakotvené
v príslušných článkoch Dohovoru o právach dieťaťa, oznámeného pod č. 104/1991 Zb. V zmysle

uvedeného Dohovoru rodičia sú povinní chrániť záujmy dieťaťa tak, aby sa v každom prípade zabezpečil
jeho najlepší záujem (samozrejme uprednostnený pred záujmami rodičov, resp. niektorého z rodičov)
ktorý musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, uskutočňovanej napríklad
aj súdmi ( čl. 3); rozvoj dieťaťa sa má zabezpečiť v najvyššej možnej miere ( čl. 6 ods. 2), pričom
výchova dieťaťa musí byť zameraná na rozvoj osobnosti dieťaťa, jeho nadania, rozumových a fyzických

schopností, na prípravu na aktívny život v dospelom veku a podobne čl. 29)
S poukazom na Dohovor o právach dieťaťa, podľa článku 3 záujem dieťaťa musí byť prvoradým
hľadiskompriakejkoľvekčinnostitýkajúcejsadetí,nechužuskutočňovanejverejnýmialebosúkromnými
zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Štáty, ktoré
sú zmluvou stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je

nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti rodičov, zákonných zástupcov
alebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné zákonodarné a
správne rozhodnutia.
Podľa článku 27 Dohovoru, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo každého dieťaťa
na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný mravný a sociálny rozvoj. Rodič(ia)

alebo iné osoby, ktoré sa o dieťa starajú nesú v rámci svojich schopností a finančných možností základnú
zodpovednosť za zabezpečenie životných podmienok nevyhnutných pre rozvoj dieťaťa.
Podľa § 163 ods. l, a 2 OSP., rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na
plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce
pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k

zmene pomerov.
Podľa § 75 ods.1, prvá veta Zákona č. 36/2005 Zb. zák. o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov,priurčenívýživnéhoprihliadnesúdnaodôvodnenépotrebyoprávneného,akoajnaschopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinnéhoprihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie.

Podľa § 78 ods. l, prvá veta Zákona č. 36/2005 Zb. zák. o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona č. 36/2005 Zb. zák. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť
svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má

prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Vykonaným dokazovaním, doloženými výdavkami matky, dokladmi predloženými otcom a dokladmi
založenými Úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny príslušnými v mieste bydliska účastníkov mal súd za
preukázané, že od podania návrhu na konanie, resp. od 01. 09. 2013 prišlo k zmene pomerov najmä

u dieťaťa tým že začalo navštevovať 9. ročník základnej školy, zmenili sa pomery aj na strane rodičov,
matky tým, že prišla o zamestnanie a poberá dávky v hmotnej núdzi u otca sa zmenili pomery v tom, že
otec o ktorého sa staral zomrel. Ani zdravotné dôvody nebránia tomu, aby otec začal pracovať.
Otec nepreukázal podmienky zmeny pomerov na svojej strane v jeho neprospech, matka preukázala
zvýšené výdavky na dieťa tým, že syn nastúpil do 9. ročníka základnej školy, a teda podľa názoru súdu

prišlo k výraznej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, matka zvýšené výdavky vydokladovala
pričom súd akceptoval zvýšené výdavky a dospel k záveru, že sa podstatne zvýšili odôvodnené potreby
najmä z dôvodu veku dieťaťa, jeho záujmov, spoločenského a kultúrneho vyžitia maloletého ktoré
je v súčasnej dobe pre nedostatok finančných prostriedkov matky veľmi obmedzené. Podľa súdu
je povinnosťou otca zvýšiť si legálne príjmy, pretože neobstojí jeho tvrdenie, že nemá na platenie

výživného, pričom sa pomery na jeho strane výrazným spôsobom od poslednej úpravy výživného
nezmenili. Súd je toho názoru, že otec má povinnosť uprednostniť výdavky na dieťa ktoré súd
primerané jeho potrebám a nie preferovať jeho tzv. neschopnosť platiť výživné. Otec podľa názoru
súdu zámerne znižuje svoju životnú úroveň tým, že nevyužíva svoj pracovný potenciál na získanie
dostatočne finančne výhodného zamestnania a keďže nepreukázal súdu žiadne také dôvody, ktoré by

mu z vážnych zdravotných dôvodov bránili vykonávať legálne ohodnotenú prácu. Súd konštatuje, že aj
štátna administratíva sa začala vo zvýšenej miere zaujímať o zamestnávanie tzv. nezamestnateľných
pričom otec nepreukázal, že by sa o takýto projekt zaujímal.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletého sumou 80 €
mesačne, teda zvýšil výživné na sumu ktorú považoval za primeranú najmä tých dôvodov, že nie je ani v

silách matky zabezpečiť vyššiu životnú úroveň dieťaťa a súd je toho názoru, že otec absolútne nevyužíva
svoj pracovný potenciál, uspokojuje sa s tým, že matka ako tak dokáže zabezpečiť potreby dieťaťa v
minimálnej miere. Súd je však toho názoru, že aj otec má povinnosť zabezpečovať potreby dieťaťa a to
nielen v minimálnej miere, ale v takej miere, ktoré zabezpečí dieťaťu aj pokrytie iných ako základných
potrieb najmä, keď otec nepreukázal vážne zdravotné problémy a toho vyplývajúce podstatné zníženie

pracovnej schopnosti.
Podľa§163ods.1,OSP,rozsudokodsudzujúcinaplnenievbudúcnostizročnýchdávokalebonaplnenie
v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a
ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Matka poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 125 € mesačne, otec poberá dávky v hmotnej núdzi vo

výške 63 € mesačne.
Keďže zmena pomerov nastala u maloletého od septembra 2013 s nástupom do 9. ročníka ZŠ, otec sa
dostal s plnením výživné do omeškania. Súd zaviazal otca doplatiť matke výživné vo výške 500 eur, za
obdobie od 1.9.2013 do 16. 06.2014, teda 10 mesiacov po 50 eur mesačne. Súd povolil otcovi zaplatiť
zameškané výživné v pravidelných mesačných splátkach po 15 eur mesačne na dieťa za primerané,

pretože podľa názoru súdu, takto určené zročné výživné, nemôže ohroziť jeho životnú úroveň.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 146 ods. l písm. a/ OSP, keď žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie , môže oprávnený podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Zb. zák. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti ( Exekučný poriadok ) a v znení a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.