Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. apríl 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 29C/147/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2105221400
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiana Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2105221400.27

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou v právnej veci žalobcu: A. J., narodený

bytom S. XX, T., zastúpený splnomocnenkyňou PROSMAN a PAVLOVIČ advokátska kancelária s.r.o.,
proti žalovanej: A. S., rodená U., narodená XX. X. XXXX, bytom M. I. XX, Q., zastúpená: JUDr. Darina
Kurňavová, advokátka, Kapitulská 5, Trnava, o zaplatenie 3851,32 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I.Žalovanájepovinnázaplatiťžalobcovisumu3851,32eur,úrokzomeškania6%ročnezosumy3851,32
eur od 14. 9. 2005 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

III. O náhrade trov konania rozhodne súd samostatne.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 3. 10. 2005 domáhal zaplatenia sumy 156 025
Sk/5179,08 eur spolu s úrokom z omeškania 6 % ročne od 13. 9. 2005 do zaplatenia.

Uznesením č. k. 29C/147/2005-107 zo dňa 5. 9. 2007 súd konanie v časti sumy 40 000 Sk spolu s
úrokom z omeškania 6 % ročne od 13. 9. 2005 do zaplatenia zastavil.

Predmetom zostala požiadavka na zaplatenia sumy 116 025 Sk/3851,32 eur, úrok z omeškania 6 %
ročne zo sumy 3851,32 eur od 13. 9. 2005 do zaplatenia, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha titulom
pôžičky.

Žalovaná s návrhom nesúhlasila.

Rozsudkom č. k. 29C/147/2005 zo dňa 7. 6. 2012 súd rozhodol tak, že I.Súd návrh zamieta, II. Žalobca je

povinnýzaplatiťžalovanejnáhradutrovkonaniaakonáhradutrovprávnehozastúpeniavovýške2260,08
eur k rukám právnej zástupkyne žalovanej JUDr. Darine Kurňavovej a to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

Uznesením č. k. 24Co/300/2012-534 zo dňa 9. 7. 2013 Krajský súd v Trnave rozsudok súdu prvého
stupňa zruší a vec mu vracia na ďalšie konanie. Z odôvodnenia uznesenia okrem iného vyplýva, že
žalobca, na ktorom v zmysle uvedeného spočívalo dôkazné bremeno preukázať platný vznik zmluvy o

pôžičke preukázaním jednak existencie ponuky z jeho strany, jednak akceptácie tejto ponuky zo strany
žalovanej a napokon reálne poskytnutie danej čiastky žalovanej, poskytol niekoľko dôkazov, okrem
vlastnej výpovede pred prvostupňovným súdom tiež jeho prehlásenie urobené pred notárom v Austrálii
dňa 18. 11. 2004 v spojení s prehláseniami svedkov R. P. a C. B. z decembra 2004, ako i listinnédôkazy, uznesenie OR PZ v Trnave ČVS: ORP-560/OEK-TT-2004KO zo dňa 11. 7. 2005, v ktorom sa
uvádza, že žalovaná do zápisnice o podaní vysvetlenia zo dňa 11. 7. 2005 uviedla, že sumu 5000 AUD
si skutočne od pána J. vypožičala, no presne dohodnutá doba vrátenia týchto finančných prostriedkov

nebola určená, ako i zápisnicu o podaní vysvetlenia žalovanej zo dňa 20. 5. 2005 v danej veci, v ktorej
okrem iného uviedla, že ....“No môžem mu túto pôžičku ak si stojí za svojim tak mu ju budem po 50
Sk maximálne 100 Sk splácať...“, a listinnými dôkazmi tiež preukázal, že 22. 11. 2002 previedol zo
svojho účtu na účet pre žalovanú sumu 5000 AUD resp. 5028 AUD. Žalovaná nevysvetlila dôvod, pre
ktorý jej žalobca zaslal sumu 5000 AUD. Ňou navrhnutí svedkovia nemali vedomosť o tom, že y si

žalovaná od žalobca požičala nejaké peniaze. Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude
opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, ktoré je
nevyhnutné vyhodnotiť v súlade s ust. § 132 O.s.p. podľa potreby i dokazovanie doplniť a následne vo
veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.
odôvodniť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkyne U. J., svedkyne A. U., svedka E.
J., oboznámením sa s obsahom spisového materiálu najmä návrhom zo dňa 28. 9. 2005, vyjadrením
žalovanej zo dňa 19. 12. 2006, podaním žalobcu zo dňa 5. 11. 2013, podaním žalobcu zo dňa 12. 11.
2013,výzvoužalobcuzodňa9.9.2005,mailovouodpoveďoužalovanej nač.l.21, notárskouzápisnicou
N5/2005 zo dňa 18. 1. 2005, potvrdením na č.l. 14, potvrdením na č.l. 20, uznaním dlhu na č.l. 19,

potvrdením na č.l. 258 a na čl. 259, potvrdením zo dňa 11. 11. 2013 na č.l. 604, s obsahom celého
spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav.

Právny zástupca žalobcu uviedol, že vyhlásenie pred notárom pod prísahou je kľúčové a je verejnou
listinou. Bolo preukázané, že finančná čiastka bola odovzdaná. Podľa vyjadrenia austrálskeho notára,

výpoveď svedka vykonaná pred notárom v Austrálii sa považuje za výpoveď svedka vykonanú pred
súdom a v prípade krivej výpovede svedka je postup obdobný ako v prípade krivej výpovede svedka
na území SR. V zápisnici v rámci trestného konania žalovaná potvrdila existenciu pôžičky a následne
s odstupom času sa jej vyjadrenia ohľadom uvedeného menia v závislosti od potreby s ohľadom na
toto konanie. Tvrdenia žalovanej o neexistencii pôžičky boli účelové, nakoľko neponúkla súdu žiaden

dôkaz o tom, za akým účelom boli finančné prostriedky poukázané na jej účet v Holandsku. Z výpovede
svedka pred notárom vyplýva oferta a akceptácia pokiaľ ide o dojednanie pôžičky medzi účastníkmi
konania. Žalobca žaluje v slovenským korunách a prípadný prepočet austrálskych dolárov na euro v
roku 2002 je irelevantný. Svedkovia žalovanej vypočutí v tomto konaní sa nemohli vyjadriť k tomu, či
došlo k pôžičke, nakoľko ako svedkovia neboli v Austrálii prítomní ponuke a akceptácii pôžičky a neboli

ani prítomní odoslaniu finančnej hotovosti na účet žalovanej. Svedkovia sa vyjadrovali k pôžičke, ktorú
žalobca poskytol pánovi J. dňa 20.9.2003 v sume 250.000,- Sk, keď pán J. mal v mene žalobcu kúpiť pre
neho, nebytový priestor v dome, v ktorom v tom čase žila žalovaná. Pán J. nebytový priestor kúpil ale nie
v mene žalobcu ale vo svojom mene, použil na kúpu finančné prostriedky od žalobcu, následne tvrdil, že
žalobca mu požičal túto hotovosť, ktorú mu následne pán J. vrátil, avšak bez sumy 40.000,- Sk, ktorú si

započítal a taktiež žalobcovi nevrátil žiadne úroky. Všeobecná premlčacia doba v austrálskom práve je
6 ročná a začala plynúť dňom poskytnutia pôžičky, resp. poukázania finančnej hotovosti z účtu žalobcu
na účet žalovanej dňa 22.11.2002. V prípade, že súd nebude mať za preukázanú existenciu pôžičky,
austrálske právo pozná inštitút bezdôvodného obohatenia, v zmysle ktorého vyplýva, že žalovaná je
povinná v takom prípade finančné prostriedky na požiadanie vydať.

Žalobcauviedol,žemádvojitéštátneobčianstvo,českéaaustralské,ktorémáodroku1970.Včase,keď
spolu žili v Austrálii, žalovaná nemala australské štátne občianstvo. V auguste 2002 mu žalovaná
oznámila, že podľa informácie jej priateľky, ju hľadá holandská banka, v ktorej mala žalovaná svoj účet,
nakoľko prečerpala prostriedky na účte o 5 či 7 000 AUD. Najskôr musel znovu založiť dom a preto

to trvalo minimálne 3 mesiace, než dostal na to pôžičku. V roku 2005 kontaktoval bývalého manžela
žalovanej, ktorý mu uviedol, že alimentačnú povinnosť voči žalovanej riadne plnil do konca roka 2002.
Tak zistil, že ho žalovaná oklamala, vylákala sumu 5000 AUD. So žalovanou boli manželmi do októbra
2004. Sumu 10 000 AUD poslal na účet žalovanej za účelom kúpi nehnuteľnosti, ktorú kúpil na svoje
meno E. J., ktorý žalobcovi zo sumy 10 000 AUD vrátil sumu 210 000 Sk.

Právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že medzi účastníkmi nevznikol žiaden záväzkový vzťah, čo
preukazovali aj svedkovia, ktorí uvádzali, že existoval podnikateľský zámer žalobcu, ktorý mienil
realizovať na Slovensku. Nie je zrejmé z výpovede žalovanej ani z výpovede svedkov, že by sažalovaná zaviazala splatiť nejakú pôžičku. Je preukázané, že na účet žalovanej bola zaslaná určitá
suma, ale nie titulom pôžičky. Žiadosť žalobcu o vrátenie finančnej hotovosti bola uskutočnená až
po rozvode manželstva účastníkov a o dôvode poukázania finančnej hotovosti na účet žalovanej sa

vyjadrovali svedkovia a týkalo sa to podnikateľského zámeru žalobcu. K poskytnutiu pôžičky nedošlo ani
konkludentne, ani v zmysle predpokladov uvádzaných stanoviskom austrálskej advokátskej kancelárie.
Nebolapreukázanáakceptáciazostranyžalovanejnejakejponuky.Žalobcanepreukázalžalovanúsumu
pôvodne vo výške 156.025,- Sk, po čiastočnom zastavení vo výške 116.025,- Sk v prepočte na euro
3.851,32 eur, ktorá je sporná s odkazom na založených listinný doklad žalobcu, konkrétne založený na

č.l. 259, v zmysle ktorého vyplýva úhrada sumy 5.000,- AUD na účet XXXXXXX na č.l. 259 zo dňa
22.11.2002, kde je uvedený aj prepočet na euro ale v sume 2.775,50 eur. Vzniesla námietku premlčania
voči údajne poskytnutej pôžičke.

Žalovaná uviedla, že do roku 1988/1989 bola občianskou SR, koncom roka 2003 získala opäť slovenské
občianstvo, keď predtým mala holandské občianstvo. So žalobcom sa zosobášili dňa 1. 12. 2002 v

Austrálii. Poprela poskytnutie pôžičky žalobcom v sume 5000 AUD, keď so žalobcom neuzavrela žiadnu
zmluvu o pôžičke. Nevie akým spôsobom sa do zápisnice a do Uznesenia z 11. 7. 2005 dostali tvrdenia
o tom, že jej žalobca požičal uvedenú sumu /na pojednávaní dňa 17. 5. 2012 uviedla, pokiaľ v uznesení
uviedla, že si vypožičala sumu 5000 austrálskych dolárov, jednalo sa o sumu, ktorú odovzdala pánovi
J., na pojednávaní dňa 25. 3. 2014 uviedla, že suma 5000 AUD jej bola poskytnutá asi preto, že jej

ich žalobca chcel darovať, pretože v tej dobe bola nastávajúcou manželkou. Žalobca hovoril o tom, že
mu daruje sumu 5000 AUD, pretože chcel, aby keď príde na Slovensko, tieto peniaze investovala, aby
zabezpečila bývanie, aby mal aj on kde bývať. Nikto pritom nebol, keď jej daroval peniaze/. Jej bývalý
manžel jej riadne platil výživné, tak ako mu to určil holandský súd, z tohto dôvodu nedošlo k prečerpaniu
finančných prostriedkov na účte. Vzhľadom na časté telefonovanie, pretelefonovala veľkú sumu okolo

2500eur,čoboloasi5000AUD.Nemalaaustrálskeobčianstvo,aniúčetvbanke,zúčtuvybralapotrebnú
sumu VISA kartou, sumu dala žalobcovi a prostredníctvom jeho účtu boli zaslané do Holandska na účet
jej priateľky, ktorá dlh v mene žalovanej vyrovnala. Sumu 10 000 AUD žalobca neposkytol žalovanej ale
E. J.. V roku 2003, keď prišla na Slovensko, žalobca jej na účet posielal menšie sumy peňazí. Austrálski
svedkovia neboli žiadni, sú to všetko známi žalobcu. So svedkyňou R. P., ktorá bola svedkom na ich

svadbe, sa nikdy nerozprávala o finančných čiastkach.

Svedkyňa A. U. uviedla, že žalobcu nikdy nevidela. Nevie o tom, či žalobca požičal žalovanej nejaké
peniaze.

Svedkyňa U. J. uviedla, že keby žalovaná mala problémy ohľadom výživného od bývalého manžela
určite by jej to povedala. Od žalovanej vie, že žalobca jej poslal na účet sumu 250 000 Sk, ktorú vybrala
z účtu a spolu so synom svedkyne túto odovzdali predávajúcemu. Nemá vedomosť, či žalobca poskytol
žalovanej aj iné finančné prostriedky.

Svedok E. J. uviedol, že so žalobcom sa po telefóne dohodli, že budú spoločne podnikať a za týmto
účelom mu žalobca poskytol sumu 250 000 Sk, ktorú zaslal na účet žalovanej, ktorá ich svedkovi
odovzdala. Požičanú sumu 250 000 Sk mal žalobcovi splácať. Nemá vedomosť tom, že by žalobca
poskytol žalovanej aj iné sumy okrem tým, ktoré jej poskytoval prostredníctvom svedka.

Z výzvy zo dňa 9. 9. 2005 vyplýva, že žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyzval žalovanú na
zaplatenie sumy 156 025 Sk v lehote 5 dní od obdržania výzvy, pozostávajúcu zo sumy 5000 AUD, ktorú
obdržala dňa 22. 11. 2002 z titulu pôžičky a zo sumy 40 000 Sk, ktorú si neoprávnene bez vedomia a
vôli žalobcu ponechala zo splátok, ktoré poskytoval E. J. /č.l.20/.

Z mailovej odpovede žalovanej zo dňa 13. 9. 2013 /na č.l. 21/ pôvodnému právnemu zástupcovi žalobcu,
vyplýva, že žalovaná potvrdila, že dostala výzvu žalobcu zo dňa 9. 9. 2005. Okrem iného uviedla, že od
p. J. si nič nepožičiavala a o nič ho nežiadala. Poprela poskytnutie pôžičky.

Z notárskej zápisnice N5/2005 zo dňa 18. 1. 2005 vyplýva, že E. J. podpísal listinu uznanie dlhu spísanú

v prospech veriteľa p. A. J., z ktorej vyplýva, že od A. J. si dňa 29. 0. 2003 požičal sumu 210 000 Sk.

Z potvrdenia na č.l. 14 vyplýva, že dňa 29. 9. 2003 bola poukázaná suma $10 029.Z potvrdenia na č.l. 20 a vyplýva, že z účtu Mr. L. J. č. XXXX-XXXXX bola odpísaná suma 5028 dňa
22. 11. 2002.

U uznania dlhu zo dňa 20. 12. 2004 na č.l. 19 vyplýva, že E. J. vyhlasuje, že do pána A. J. si dňa 29.
9. 2003 požičal sumu 210 000 Sk. Z tejto sumy k 31. 12. 2004 p. A. J. splatil čiastku 25 000 Sk. Zvyšnú
časť z požičanej sumy 185 000 Sk postupne splatí v mesačných splátkach po 6000 Sk, k prvej splátke
dôjde najneskôr do 15. dňa mesiaca januára 2005.

Z potvrdenia na č.l. 258 vyplýva, že z účtu na meno G. H. S. dňa 24. 12. 2002 bola na účet č. XXXXXXX
L. S. poukázaná suma 453,78 eur, dňa 26. 11. 2002 suma 453,78 eur.

Z potvrdenia na č.l. 259 vyplýva, že od odosielateľa A. J. bola poukázaná suma 5000 AUD na účet č.
XXXXXXX, prijímateľ A. S..

Z potvrdenia na č.l. 263 vyplýva, že z účtu žalobcu bola dňa 24. 4. 2004 poukázaná suma 200 eur na
účet č. XXXXXXX, meno A. S..

Z odôvodnenia Uznesenia ČVS:ORP-560/OEK-TT-2004 KI zo dňa 11. 7. 2005 (na č.l. 84) okrem iného
vyplýva, že pani A. S. do zápisnice o podaní vysvetlenia dňa 20. 5. 2005 uviedla, že sumu 5000

austrálskych dolárov si skutočne od pána J. vypožičala, no presne dohodnutá doba vrátenia týchto
finančných prostriedkov nebola.

Zo zápisnice o podaní vysvetlenia žalovanej zo dňa 20. 5. 2005 ČVS:ORP-560/OEK-TT-2004 KI okrem
iného vyplýva, že pán J. zaslal sumu 10000 AUD na jej účet na kúpu obchodu „Sirupy a nápoje“. Peniaze

vybrala z účtu a odovzdala E. J., ktorý sa nakoniec s pánom J. dohodol, že mu bude mesačne splácať
sumu 6000 Sk na túto pôžičku. Od pána J. dostávala 3 až 5000 Sk mesačne na platenie nájomného.
V máji 2004 pán J. zakázal pánovi J., dávať jej peniaze, pán J. tak konal. Suma5000 AUD, ktorú jej dal
pán J. pred uzavretím manželstva nebola žiadna pôžička, ale úhrada telefónneho účtu do Európy.

Zo sobášneho listu na č.l. 102 vyplýva, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 1. 12. 2002.

Z prehlásenia svedkov na č.l. 8 /chybne uvedený dátum 18. 11. 2002, správne dátum 18. 11. 2004/
vyplýva, že A. J. uviedol, že R. P. a C. P. prišli k nim poslednú augustovú sobotu v roku 2002 okolo
9 hodiny ráno. (A. prosíkala o pomoc, aby jej požičal peniaze, sľúbila, že zoberie svojho bývalého

manžela k súdu, keď sa vráti na Slovensko a že vyjedná novú podmienku k tomu svojmu majetkového
vysporiadaniu. A. sľúbila vrátiť pôžičku potom ako skončí súd. Súhlasil jej požičať tých 5000 austrálskych
dolárov iba po týmito podmienkami. R. sa potom spýtala A. čo bude robiť okolo toho, A. povedala, že A.
J. jej požičia tie peniaze. A. povedala, že mu vráti peniaze potom, čo vezme svojho bývalého manžela k
súdu v roku 2003 a nahradí si svoje straty. Keď mal peniaze na svojom konte A. a A. J. išli do ANZ bank

v Penrith, aby telefonicky poslali tie peniaze na jej konto v Holandsku. Tie peniaze boli zaslané dňa 22.
11. 2002 /podpísané žalobcom, R. P., C. P..

Z doložky k svedectvu zo dňa 18. 11. 2004 na čl. 12 a čl. 13 vyplýva, že R. P. a C. P. zhodne
uviedli, že boli prítomní keď bolo prehlásenie podpísané pánom A. J. v Bankstowne, NSW 18. 11. 2004

v prítomnosti verejného notára B. D. J.. Zhodne uviedli, že boli prítomní na stretnutí medzi nimi, A. S.,
ktoré bolo popísané A. J. v jeho prehlásení. Tvrdia, že toto prehlásenie je presné a pravdivo popisuje
udalosti, ktoré sa stali. Ďalej zhodne prisahali a prehlásili, že počuli A. S. sľúbiť, že vráti A. J. 5000 AUD,
keď jej tie peniaze požičia.

Z potvrdenia Brown & Partners zo daň 26. 8. 2010 vyplýva, že na zabezpečenie vrátenia dlžnej sumy
nie je v tomto štáte /Nový Južný Wales/ potrebné uzavrieť písomnú zmluvu. Existujú isté výnimky, avšak
tie sa nevzťahujú na osobnú pôžičku, ktorú popísal žalobca /na čl. 240/.

Z dokladu na čl. 258 vyplýva, že na označený účet č. XXXXXXXX MW L. S.. bola poukázaná suma

453,78 eur.

Z potvrdenia B. J. zo dňa 11. 11. 2013 na č.l. 604 vyplýva, že B. J. potvrdil, že dňa 18. 11. 2004
sa A. J., R. P. a C. P. dostavili dňa 18. 11. 2004 a podpísali prehlásenie, ktoré overil. Miestnysúd v Novom Južnom Wales má právomoc pre drobné pohľadávky a prejednáva občianskoprávne
nároky na sumu nepresahujúcu 10 000 AUD. Dôkazy v drobných pohľadávkach sa na súde aplikujú
prostredníctvom písemných prehlásenich o dôkazoch. Predsedajúci sudca posudzuje opodstatnenosť

písomnýchdôkazov,bezpotreby,abysasvedkoviaosobnedostavilikvýsluchualebonakrížovývýsluch.

Podľa ustanovenia § 4 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v
platnom znení, pokiaľ nie je ustanovené alebo pre rozumné usporiadanie vzťahov nevyhnutné niečo iné,
spravuje sa platnosť právneho úkonu, ako aj následky jeho neplatnosti tým istým právnym poriadkom

ako účinky právneho úkonu; pokiaľ však ide o formu, postačí, ak sa urobilo zadosť právu miesta, kde
došlo k prejavu vôle, vyjmúc, že by právny poriadok, ktorým sa spravuje zmluva, predpisoval písomnú
formu úkonu ako podmienku jeho platnosti.

Podľa ustanovenia § 10 ods. 3 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom
v platnom znení iné zmluvy sa spravujú, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak, spravidla právnym

poriadkom štátu, v ktorom obidve strany majú sídlo (bydlisko); ak nemajú sídlo (bydlisko) v tom istom
štáte a ak sa zmluva uzaviera medzi prítomnými, právnym poriadkom miesta, kde bola zmluva uzavretá;
ak sa zmluva uzavrela medzi neprítomnými, právnym poriadkom sídla (bydliska) príjemcu návrhu na
uzavretie zmluvy.

Podľa ustanovenia § 11 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v
platnom znení právny poriadok určený podľa § 9 alebo 10 platí aj o zmenách, zabezpečení a následkoch
porušenia záväzkov tam uvedených, pokiaľ z úmyslu účastníkov alebo z povahy vecí nevyplýva niečo
iné.

Podľa ustanovenia § 13 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v
platnom znení, premlčanie záväzkových práv sa spravuje tým istým právnym poriadkom ako záväzkové
právo samo.

Podľa ustanovenia § 33 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a

procesnom v platnom znení, ak je niekto v rozhodujúcom čase slovenským štátnym občanom a ak
ho za svojho príslušníka považuje aj iný štát, je rozhodujúce štátne občianstvo slovenské, ods. 2
ak je niekto v rozhodujúcom čase zároveň príslušníkom niekoľkých cudzích štátov, rozhoduje štátna
príslušnosť nadobudnutá naposledy, ods. 3 na toho, kto v rozhodujúcom čase nie je príslušníkom
žiadneho štátu alebo štátnu príslušnosť ktorého nemožno určiť alebo nemožno zistiť, ktorú príslušnosť

nadobudol naposledy, je potrebné hľadieť, ako by bol príslušníkom tohto štátu, na území ktorého mal v
rozhodujúcom čase bydlisko, a ak to nemožno zistiť, na území ktorého mal pobyt. Ak nemožno ani to
zistiť, treba postupovať, ako by išlo o slovenského občana.

Podľa ustanovenia § 37 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom

v platnom znení, ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba,
proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o
majetkové práva, ak tu má majetok.

Podľa ustanovenia § 53 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v

platnom znení, na zistenie cudzieho práva justičný orgán urobí všetky potrebné opatrenia; pokiaľ mu
obsah cudzieho práva nie je známy, môže si za tým účelom vyžiadať aj informáciu od Ministerstva
spravodlivosti, ods. 2 ak pri prejednávaní vecí uvedených v § 1 vzniknú pochybnosti, môžu si justičné
orgány vyžiadať od Ministerstva spravodlivosti vyjadrenie.

Podľa ustanovenia § 61 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v
platnom znení, ministerstvo spravodlivosti vydáva tým, ktorí to potrebujú na uplatnenie svojho práva v
cudzine, osvedčenie o práve platnom v Slovenskej republike. V takomto osvedčení nemôže sa
podávať výklad zákona alebo výklad o tom, ako je potrebné použiť zákon na určitú právnu vec.

Z vyjadrenia spracovaného austrálskym advokátom /ADAMS & PARTNERS LAYERS/ vyplýva, že podľa
práva Nového Južného Walesu sa dohoda môže uzavrieť ústne, ale existujú výnimky, ako hypotéka
a zmluvy súvisiace s nehnuteľnosťami, ktoré musia byť uzavreté písomne. Hoci ústna dohoda je
vynútiteľná, vyžaduje sa od žalobcu, aby dokázal, že existovala ponuka, akceptácia tejto ponuky anapokon čiastka bola prevedená, aby bola dohoda považovaná za vytvorenú. Ak nebol dohodnutý
žiadny pevne stanovený dátum, do ktorého má byť uskutočnená platba istiny, dohoda by bola všeobecne
považovaná „za splatnú na požiadanie“. V prípade uznania, že bola uzavretá ústna zmluva, súdy

Nového Južného Walesu by potom zamerali svoju pozornosť na otázku vzniku pôžičiek, konkrétne, či
nebola uzavretá neprávom a podmienky dohody. Ani jedna zo strán sa nepokúsila vyhľadať právnu radu
týkajúcu sa dohody, avšak obe strany sa zdajú byť rovnocenné pri vyjednávaní a dohodovaní podmienok
dohody, dohoda nebola uzavretá pod nátlakom; nazdávajú sa, že dohoda by nebola považovaná za
zrušiteľnú podľa Zákona o preskúmavaní zmlúv (Nového Južného Walesu) z roku 1980. Národný

úverový kódex ustanovuje rad usmernení uskutočnených vo vzťahu k poskytnutiu úverov fyzickým
osobám, na domáce a osobné použitie. Takéto usmernenia však existujú iba vtedy, ak poskytovateľ
pôžičkyposkytneúverpočasvykonávaniapodnikateľskejčinnostiposkytovaniaúveruvAustráliialebojej
časti, alebo iba iným podnikateľským subjektom pôsobiacim v Austrálii. Ak to bola súkromná dohoda, na
takéto sa Kódex nevzťahuje. Ak je platba úroku z omeškania súčasťou dohody, zostáva zodpovednosť
žalobcu dokázať, že to bola špecifická podmienka dohody dohodnutá oboma stranami. Ak nebude takýto

dôkaz, úrok bude splatný za predpokladu, že žalobca bude úspešný v konaní) v súlade so Zákonom o
občianskom súdnom konaní z roku 2005.

Zmluvaopôžičkemácharakterreálnej(nielenkonsenzuálnej)zmluvy.Právnymdôvodomvznikupôžičky
(causa debendi) je odovzdanie druhovo určenej veci (napr. peniaze). Veriteľ je zároveň povinný umožniť,

aby dlžník nadobudol vlastnícke právo k požičanej veci, a to neobmedzené právom inej osoby. Vznik
pôžičky predpokladá: a) dohodu strán, b) skutočné odovzdanie predmetu pôžičky. Dohoda strán
vyjadruje ich vôľu, aby jedna strana prenechala druhej strane veci určené podľa druhu s tým, že druhá
strana vráti po čase veci toho istého druhu. Táto dohoda nemusí nevyhnutne riešiť splatnosť pôžičky ani
to, či ide o odplatnú alebo bezodplatnú zmluvu. Inak táto dohoda musí vyhovovať náležitostiam pre

zmluvy vôbec. Na základe dohody vznikne pôžičkový pomer medzi veriteľom a dlžníkom a v jeho rámci
najmä povinnosť veriteľa odovzdať predmet pôžičky a oprávnenie dlžníka požadovať jeho odovzdanie.
Samotná pôžička vzniká odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. Odovzdanie má za následok zánik
tejto povinnosti, resp. oprávnenie a vznik povinnosti dlžníka vrátiť prijaté požičané veci. Ku skutočnému
odovzdaniu predmetu pôžičky nemusí nutne dôjsť len v čase uzavretia zmluvy o pôžičke. Odovzdanie

sa môže uskutočniť aj osobitným spôsobom. Napr. keď dlžník dostane požičané peniaze v hotovosti, ale
i bezhotovostným prevodom na účet dlžníka. Pri peňažnej pôžičke môže dôjsť k odovzdaniu požičanej
sumy i bezhotovostným prevodom na účet dlžníka. Nedá sa ani vylúčiť, aby sa zmluvné strany dohodli,
že peniaze, ktoré už boli dlžníkovi odovzdané z iného dôvodu a ktoré je povinný veriteľovi vrátiť, budú
naďalej (od uzavretia zmluvy o pôžičke) tvoriť predmet pôžičky.

Podľa 14 General Limitation Act 1969 No 31 /zákon č. 31 z roku 1969/
(1) An action on any of the following causes of action is not maintainable if brought after the expiration
of a limitation period of six years running from the date on which the cause of action first accrues to the
plaintiff or to a person through whom the plaintiff claims:

(a) a cause of action founded on contract (including quasi contract) not being a cause of action founded
on a deed.
/14 Všeobecné
(1) Žaloby podľa písm. a) až d) nie sú prípustné, ak boli podané po uplynutí premlčacej lehoty šiestich
rokov plynúcej od dátumu, kedy právo mohlo byť zo strany žalobcu, resp. osoby, prostredníctvom, ktorej

žalobca podáva návrh, vykonané prvý raz a) žaloba na základe zmluvy (kvázi zmluvy), ktorá nebula
uzatvorená písomne/.
http://www.legislation.nsw.gov.au/viewtop/inforce/act+31+1969+cd+0+N

Quasi Contract

An obligation that the law creates in the absence of an agreement between the parties. It is invoked by
the courts where Unjust Enrichment, which occurs when a person retains money or benefits that in all
fairness belong to another, would exist without judicial relief.
Aquasicontractisacontractthatexistsbyorderofacourt,notbyagreementoftheparties.Courtscreate
quasi contracts to avoid the unjust enrichment of a party in a dispute over payment for a good or service.

In some cases a party who has suffered a loss in a business relationship may not be able to recover
for the loss without evidence of a contract or some legally recognized agreement. To avoid this unjust
result, courts create a fictitious agreement where no legally enforceable agreement exists (čl. 610)./Povinnosť vzniknutá na základe zákona bez akejkoľvek dohody „zmluvných“ strán. Je súdmi aplikovaná
na prípady bezdôvodného obohatenia, ktoré nastáva v prípade, kedy osoba získa peniaze alebo
prospech, ktoré v skutočnosti prináleží inej osobe. Takéto bezdôvodné obohatenie nepožíva súdnu

ochranu.

Kvázi zmluva je zmluva existujúca na základe nariadenia súdu, t. j. nie na základe dohody zmluvných
strán.Súdyvytvárajúkvázizmluvy,abyzabránilivznikubezdôvodnéhoobohateniaúčastníka(„zmluvnej“
strany) v spore o zaplatenie sumy za tovar alebo službu. V niektorých prípadoch však účastník

(„zmluvná“ strana), ktorej vznikne v obchodných vzťahoch strata, nebude schopný nahradiť stratu bez
toho, aby preukázal uzatvorenie zmluvy, resp. inej zákonom uznanej dohody. Aby súdy zabránili takýmto
prípadom, vytvárajú fiktívne dohody, kde v skutočnosti neexistuje žiadna platne uzatvorená zmluva/.
http://legal-dictionary.thefreedictionary.com/quasi+contract

Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z. z. v znení k 1. 1. 2009 na účely súvisiace s

prípravou na prechod a prechodom na euro, vrátane duálneho zobrazovania, sa prepočty a premeny
všetkých súm zo slovenskej meny na eurá povinne vykonávajú výlučne podľa konverzného kurzu,
pravidiel pre zaokrúhľovanie a ďalších pravidiel pre prechod na euro 16) a postupom podľa tohto zákona
a osobitných predpisov tak, aby čiastkové výpočty a výsledné prepočty konečných peňažných súm zo
slovenskej meny na eurá boli čo najpresnejšie a bez vplyvu na zvýšenie ich reálnej finančnej hodnoty

a cenovej úrovne v dôsledku prípravy na prechod a prechodu na euro, ods. 3 ak výsledkom prepočtu
zo slovenskej meny na eurá podľa konverzného kurzu sú konečné peňažné sumy v eurách, ktoré majú
byť skutočne zaplatené alebo vyúčtované (ďalej len "konečné sumy"), najmä konečné sumy vyúčtované
na výpisoch z účtu alebo konečné sumy ceny, platby alebo inej hodnoty uvádzané na faktúrach, na
iných účtovných dokladoch alebo dokladoch o zaplatení, také konečné sumy v eurách sa po prepočte

podľa konverzného kurzu zaokrúhľujú na dve desatinné miesta na najbližší eurocent podľa pravidiel
ustanovených osobitným predpisom. 17)

Podľaustanovenia§9ods.3zákonač.659/2007Z.z.vzneník1.1.2009ak vsúdnychkonaniach
alebo iných konaniach pred orgánmi verejnej moci, ktoré neboli právoplatne skončené predo dňom

zavedenia eura, boli vykonané úkony, v ktorých sú uvedené peňažné sumy v slovenských korunách,
právne účinky takýchto úkonov zostávajú zachované s tým, že peňažné sumy v slovenských korunách
sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné sumy vyjadrené v eurách v prepočte a so zaokrúhlením
podľa konverzného kurzu a ďalších pravidiel pre prechod na euro. Týmto nie je dotknutý postup podľa
osobitných predpisov pri zmene, zrušení, späťvzatí, doplnení alebo iných úpravách príslušných úkonov.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z. z. v znení k 1. 1. 2009 kde sa v iných všeobecne
záväznýchprávnychpredpisoch,vrozhodnutiachorgánovverejnejmoci,zmluváchaleboinýchprávnych
prostriedkoch používajú ako referenčné parametre výmenné kurzy slovenskej meny k iným menám
určené a vyhlásené Národnou bankou Slovenska, alebo iné výmenné kurzy slovenskej meny k iným

menám, odo dňa zavedenia eura sa tým rozumejú príslušné referenčné výmenné kurzy eura k iným
menám určené a vyhlásené Európskou centrálnou bankou, 45) referenčné výmenné kurzy eura k iným
menám určené a vyhlásené Národnou bankou Slovenska, 46) ak ide o meny, pre ktoré Európska
centrálna banka neurčuje a nevyhlasuje referenčné výmenné kurzy, prípadne iné príslušné výmenné
kurzy eura k iným menám, ak sa dotknutí účastníci príslušného právneho vzťahu nedohodnú inak alebo

ak osobitný predpis neustanoví inak; ak však ide o výmenný kurz slovenskej meny k euru, tak v závislosti
od predmetu príslušného právneho vzťahu sa odo dňa zavedenia eura použije buď konverzný kurz,
alebo sa nepoužije žiadny kurz, ak sa dotknutí účastníci príslušného právneho vzťahu nedohodnú inak
alebo ak osobitný predpis neustanoví inak. Takáto zmena výmenných kurzov pri prechode na euro
nemá vplyv na prvky právnych vzťahov, pre ktoré sú rozhodujúce výmenné kurzy z obdobia predo

dňom zavedenia eura, a ani nemá podľa osobitných predpisov 16) vplyv na ostatný obsah, subjekty
alebo platnosť právnych vzťahov vzniknutých na základe predmetných právnych predpisov, rozhodnutí
orgánov verejnej moci, zmlúv alebo iných právnych prostriedkov, ak sa dotknutí účastníci príslušného
právneho vzťahu nedohodnú inak alebo ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Pri vyčíslení žalovanej sumy súd vychádzal z predmetu konania, keď návrhom doručeným súdu dňa 3.
10. 2005 určil žalobca predmet konania v Sk a to spolu vo výške 156 025 Sk pozostávajúcu zo sumy
116 025 Sk + 40 000 Sk. Pričom suma 116 025 Sk bola vyčíslená ako prepočet sumy 5000 AUD na Sk
ku dňu 22. 11. 2002 a to 5000 x á 23,205 Sk. Pričom výšku prevodného kurzu AUD na Sk zo dňa 22. 11.2002 mal súd preukázanú údajmi z webovej stránky www.nbs.sk /denný kurzový lístok NBS ku dňu 22.
11. 2002/. Následne však v priebehu konania došlo od 1. 1. 2009 k zmene meny v súlade so zákonom
č. 659/2007 Z. z., v zmysle ktorého súd postupoval a vykonal prepočet sumy 116 025 Sk konverzným

kurzom 30,126 eur a vyčíslil predmet konania /suma 5000 AUD/ vo výške 3851,32 eur. Na základe
uvedeného sa súd nestotožnil s vyjadrením žalovanej, ktorá namietala na pojednávaní dňa 25. 3. 2014
výšku žalovanej sumy a poukázala na písomnosť na č.l. 259 zo dňa 22. 11. 2002, z ktorého vyplýva
prepočet sumy 5000 AUD na euro vo výške 2775,50 eur. Súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca
podal návrh na tunajší súd dňa 3. 10. 2005, kedy Slovenská republika mal menu Slovenskú korunu a nie

Euro, ktoré sa stalo menou dňom 1. 1. 2009, t. j. nemožno prisvedčiť žalovanej, že prepočet žalovanej
sumy 5000 AUD - 116 025 Sk je vo výške 2775,50 eur v zmysle písomnosti zo dňa 22. 11. 2002 na č.l.
259. Súd dáva do pozornosti, že ku dňu podania návrhu na tunajší súd bol prevodný kurz AUD na Sk vo
výške 24,544 Sk, zverejnené na webovej stránke www.nbs.sk ku dňu 3. 10. 2005, t. j. vo vyššej výške
ako ku dňu 22. 11. 2002, ktorý použil žalobca pri vyčíslení žalovanej sumy 116 025 Sk.

Žalobca sa v konaní domáha zaplatenia žalovanej sumy 116 025 Sk/3851,32 eur /5000 AUD/ a to
titulom pôžičky, ktorú poskytol žalovanej. V konaní nebola žalobcom preukázaná a ani tvrdená existencia
písomnej zmluvy. Súd teda v konaní zisťoval, či došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o pôžičke na sumu
5000 AUD medzi účastníkmi. Svoj návrh žalobca odôvodňoval s poukazom na prehlásenie vykonané
žalobcom, svedkami Very Korček a Dušana Křena osvedčeným pred notárom dňa 18. 11. 2004 v Novom

Južnom Walese. Podľa vyjadrenia žalobca a prehlásenia jeho svedkov v auguste 2002 sa žaloba so
žalovanou dohodli na pôžičke 5000 AUD, a žalovaná sa zaviazala pôžičku vrátiť, ktorej existenciu
žalovaná od začiatku súdneho konania popiera. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že suma
5000 AUD bola žalovanej poukázaná na účet a meno dňa 22. 11. 2002. Pričom sa jednalo účet č.
XXXXXXX, vedený H. N.V. I., v konaní bolo zistené, že na identický účet na meno žalovanej boli

zasielané aj iné finančné sumy od pána G. H. S., čo nepoprela ani žalovaná, ktorá sa vyjadrila tak, že jej
bývalý manžel, si vyživovaciu povinnosť voči nej plnil. Tvrdenie, žalovanej, že z účtu vybrala potrebnú
sumu VISA kartou /pretelefonovala asi 2500 eur t. j. 5000 AUD/, ktorú dala žalobcovi a prostredníctvom
jeho účtu boli zaslané do Holandska na účet jej priateľky, nebolo preukázané, keď neuniesla dôkazné
bremeno,žeúčetč.XXXXXXX,H.N.V.I.,patríinejosobeakožalovanej.Súdmázato,ženiejepotrebné

skúmať účel, na ktorý bola suma 5000 AUD žalovanou použitá, keď samotná žalovaná v zápisnici o
podaní vysvetlenia zo dňa 20. 5. 2005 /súčasť vyšetrovacieho spisu/ uviedla, že sumu 5000 AUD jej
dal žalobca pred uzavretím manželstva na úhradu telefónneho účtu, avšak poprela poskytnutie pôžičky.
Samotný žalobca v konaní uvádzal, že sumu 5000 AUD požičal žalovanej, nakoľko prečerpala finančné
prostriedky na jej účte, keď jej bývalý manžel si voči nej neplnil vyživovaciu povinnosť.

Pokiaľ ide o platné právo, ktoré je nutné v tejto veci aplikovať, súd vychádzať z vyššie citovaného
zákonného ustanovenia § 10 ods. 3 zákona a mal za to, že na daný prípad sa vzťahuje austrálske
právo, ktorého obsah, resp. zákonná úprava konajúcemu súdu nebola známa, nakoľko sa jedná o
úpravu iného štátu. Preto súd postupoval v zmysle zákona a za účelom zistenia austrálskeho práva

vyžiadal informáciu od Ministerstva spravodlivosti SR, avšak ani týmto spôsobom sa súdu nepodarilo
zistiť obsah austrálskeho práva, ktoré mal súd na danú vec aplikovať. Žalobca predložil súdu v
súlade s možnosťou oznámenou Ministerstvom spravodlivosti SR vyjadrenie spracované austrálskym
advokátom /ADAMS & PARTNERS LAYERS/, ktoré súd na danú vec aplikoval. A zároveň v súvislosti
so vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovanej aplikoval Limitation act 1969/31. Podľa

predmetného vyjadrenia advokáta zaťažovala žalobcu v konaní dôkazná povinnosť a to, že existovala
ponuka, akceptácia tejto ponuky, prevedenie čiastky. Zároveň súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil aj
potvrdenie B. J. zo dňa 11. 11. 2013 na č.l. 604, ktorým nielen, že opätovne potvrdil, že dňa 18. 11.
2004 sa žalobca, svedkovia R. P. a C. P. dostavili a podpísali prehlásenie, ktoré notár overil. Taktiež
potvrdil, že miestny súd v Novom Južnom Wales má právomoc pre drobné pohľadávky a prejednáva

občianskoprávne nároky na sumu nepresahujúcu 10 000 AUD. Dôkazy v drobných pohľadávkach sa
na súde aplikujú prostredníctvom písomných prehlásení o dôkazoch. Predsedajúci sudca posudzuje
opodstatnenosť písomných dôkazov, bez potreby, aby sa svedkovia osobne dostavili k výsluchu alebo
na krížový výsluch.

Vyjadrenia účastníkov ohľadom uzavretia dohody boli protichodné, žalovaná poprela poskytnutie
pôžičke v sume 5000 AUD žalobcom, avšak súd s ohľadom na jej vyjadrenie z vyšetrovacieho spisu
a ako listinnými dokladmi mal preukázané, že suma 5000 AUD bola žalovanej poukázaná na jej účet.
Pokiaľ ide o ponuku žalobcu na poskytnutie pôžičky a akceptovanie ponuky zo strany žalovanej týkajúcejsa sumy 5000 AUD, ktorá bola prevedená na účet žalovanej ešte pred uzavretím ich manželstva /
uzavreté dňa 1. 12. 2002/ súd mal za to, že žalobca uvedené preukázal, čo potvrdzuje skutočnosť, že
suma 5000 AUD bola žalobcom poukázaná na účet žalovanej. Ale aj prehlásenie svedkov R. P. a C. P.

zo dňa 18. 11. 2004, ktorí zhodne uviedli, že „počuli A. S. sľúbiť, že vráti A. J. 5000 austrálskych dolárov,
keď jej tie peniaze požičia“. S ohľadom na aplikovanú úpravu austrálskeho práva uvedené preukazuje,
že finančná suma, ktorá bola poskytnutá žalovanej v novembri 2002 bola poskytnutá titulom pôžičky,
tak ako to tvrdí žalobca. Ďalej súd poukazuje na skutkové okolnosti, a to, že konkrétne poskytnutie
finančných prostriedkov bolo realizované ešte pred uzavretím manželstva účastníkov konania, výzva

na vrátenie finančných prostriedkov bola žalobcom odoslaná 9. 9. 2005. Súd ma za to, že samotná
žalovaná okrem toho, že popiera uzavretie dohody, nepredložila žiadne dôkazy, ktorými by tvrdenia
žalobcu vyvrátila. Naopak vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 25. 3. 2014 uviedla, že suma 5000
AUD jej bolo žalobcom poskytnutá asi preto, že jej ich žalobca chcel darovať, pretože v tej dobe bola
nastávajúcou manželkou. Zároveň však doplnila, že žaloba hovoril o darovaní 5000 AUD, pretože chcel,
abykeďprídenaSlovensko,tietopeniazeinvestovala,abyzabezpečilabývanie,abymalajonkdebývať.

Uvedením však zároveň svoje tvrdenie o darovaní v podstate poprela. Ohľadom tvrdenia žalovanej o
prípadnom dôvode poskytnutia sumy 5000 AUD a to darovaním zo strany žalobcu súd s ohľadom na
vyššie uvedené neviedol žiadne dokazovanie, keď žalovaná nemala žiadne návrhy na dokazovanie a
z jej výpovede vyplynulo, že nikto nebol pritom, keď jej peniaze daroval. Z samotnej žaloby a titulu na
základe, ktorého si žalobca uplatnil voči žalovanej sumu 5000 AUD, mal súd za preukázané, že žalobca

popiera tvrdenie žalovanej o darovaní žalovanej sumy.

Zo strany žalobcu nebola vznesená požiadavka na vrátenie žalovanej sumy ani potom ako sa žalovaná
v roku 2003 vrátila a žila na Slovensku bez žalobcu. Žalovanej boli na pokyn žalobcu odovzdávané
finančné čiastky prostredníctvom svedka E. J. ešte v priebehu roku 2004 a ich výplatu žalobca

ukončil v máji 2004. Svedkovi a označení žalovanou, ktorí boli v konaní vypočutí sa k pôžičke 5000 AUD
nevedeli vyjadriť. Svedok E. J. sa vyjadril k pôžičke 250 000 Sk, ktorá mu bola poskytnutá žalobcom a
suma 250 000 Sk bola poukázaná na účet žalovanej, ktorá mu požičanú sumu odovzdala.

Pokiaľ ide o samotné podmienky poskytnutia pôžičky, súd mal preukázané, že medzi účastníkmi

neexistuje dohoda o prípadných úrokoch z pôžičky, dohoda o splatnosti pôžičky, a ani dohoda o výške
úrokov z omeškania. V zmysle zistených skutočností a pri aplikácii právneho stanoviska advokátskej
kancelárie mal sú za to, že pôžička bola splatná na požiadanie, pričom žalobca vyzval žalovanú listom
za dňa 9. 9. 2005 na zaplatenie. Avšak nepredložil doklad o doručení, preto súd vychádzal z mailu
žalovanej zo dňa 13. 9. 2005, ktorým potvrdila doručenie výzvy zo dňa 9. 9. 2005 a mal za to, že pôžička

bola splatná dňa 13. 9. 2005.

Žalobca sa v konaní okrem žalovanej sumy domáha aj úroku z omeškania vo výške 6 % ročne zo
žalovanej sumy od 13. 9. 2005. Z predložené právneho posúdenia advokátskej kancelárie mal súd za
preukázané, že úprava austrálskeho práva pozná úrok z omeškania v súvislosti s dlžnými finančnými

sumami,pričomvýškyúrokuoznámenésúdusúdvnižšejsumeakopožaduježalobca,pretosúdviazaný
predmetom konania priznal žalobcovi požadovanú výšku úroku z omeškania 6 % ročne zo žalovanej
sumy. Avšak nestotožnil sa dňom vzniku omeškania 13. 9. 2005, keď mal za to, že až nasledujúcim
dňom sa žalovaná dostala do omeškania s úhradou žalovanej sumy, pretom úrok z omeškania za deň
13. 9. 2005 ako nedôvodný zamietol.

Súd sa v konaní zaoberal aj vzneseniu námietkou premlčania, keď mal za to, že žalovaná suma nie
je premlčaná. Aplikoval ustanovenia 14 písm. a) zákona Limitation act 1969/31, v zmysle ktorá je
premlčacia doba 6 rokov a plynie od dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvýkrát. V danej veci podal
žalobca návrh na súd dňa 3. 10. 2005 t. j. v rámci plynutia premlčacej doby, ktorá začala plynúť dňom

13. 9. 2005 resp. najskôr dňom 22. 11. 2002, kedy bola žalovaná suma poukázaná žalovanej na účet.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním vypočutím
účastníkov konania, výpoveďami svedkov, listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol
na ďalší obsah spisového materiálu (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Žalobca vo svojom návrhu bol povinný vzmysle ustanovenia § 79 ods. 1 Os.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých
sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných
skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p.

Súd teda vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými žalobcom, ktorým odôvodňoval svoj návrh ako
aj záverov vykonaného dokazovania. Vykonaným dokazovaním považoval skutkový stav za dostatočne
preukázaný na rozhodnutie vo veci samej a zároveň existencia ďalších dôkazov v konaní nevyplynula
najavo,atoanizpriebehukonania.Skutkovézistenianadobudnutévykonanýmdokazovanímpovažoval
súd za dostatočné pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k meritu, a preto uzavrel,

že nebolo potrebné nariaďovať výnimočné ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov
konania (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), keď prihliadol na zásadu rovnosti účastníkov konania a s prihliadnutím
na ústavu garantovanú právom účastníkov na spravodlivé a nestranné prejednanie veci. Vykonávaním
nenavrhnutých dôkazov by súd jedného z účastníkov favorizoval a druhého znevýhodnil a to podľa
toho, ktorému z účastníkov by bol vykonávaný dôkaz na prospech a komu na ujmu. Takýmto postupom
by sa súd mohol javiť ako nie nestranný. Súd zamietol návrh žalobcu na vypočutie svedkov R. P. a

C. P. prostredníctvom telemostu ako nehospodárny, s ohľadom písomného prehlásenia zo dňa 18. 11.
2004, v zmysle ktorého sa svedkovia vyjadrili k predmetu konania a zároveň aj účastníci konania boli
s predmetným dokladom oboznámení a zároveň aj s ohľadom na časový odstup od udalosti /august
2002/, ku ktorej by sa mali vyjadriť.

Podľa ustanovenia § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania
rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa
prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných
dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia, ods. 3 v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu
účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o

trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Podľaustanovenia§155ods.1Občianskehosúdnehoporiadkuobsahrozhodnutiavovecisamejvysloví

súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o povinnosti na náhradu trov konania, pokiaľ sa o nej
nerozhoduje samostatne.

O náhrade trov konania rozhodol sú podľa ustanovenia § 155 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v
spojení s ustanovením § 151 ods. 1, ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, keď účastník konania je

povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí

byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh

na súdny výkon rozhodnutia.