Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 13, 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 21C/100/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3108899949
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3108899949.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v právnej veci žalobcu X. S., bytom

v I. W. XXX, občana Slovenskej republiky, proti žalovaným: 1/ H.. V. G., bytom v O. Z. XX, W. republika
K., občan W. republiky, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou KUBINEC & PARTNERS, s.r.o.
so sídlom v Banskej Bystrici, Nám. SNP č. 17, 2/ Dražobná spoločnosť, a.s. so sídlom v Bratislave,
Gunduličova 3, IČO 35 849 703, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou Staněk Vetrák & Partneri,
s.r.o. so sídlom v Bratislave, Vlčkova 18, 3/ V. U., bytom v I., M. Y. č. XXXX/XX, občan Slovenskej
republiky, 4/ J. U., bytom v I., M. Y. XXXX/XX, občianka Slovenskej republiky, 5/ X. U., bytom v I., M.
Y. XXXX/XX, občan Slovenskej republiky, 6/ B. U., bytom v I., M. Y. XXXX/XX, občianka Slovenskej

republiky, žalovaní 3/ - 6/ právne zastúpení advokátskou kanceláriou LAW FIRM Trenčín, s.r.o. so sídlom
v Trenčíne, Mierové nám. 37 za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobcu A. S., bytom v I. W. XXX,
občianky Slovenskej republiky, právne zastúenej JUDr. Máriou Cagalovou, advokátkou v Novom Meste
nad Váhom, Poľovnícka 210, o neplatnosť dobrovoľnej dražby takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba s a z a m i e t a .

II. O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa domáhal určenia, že dražba uskutočnená žalovaným v druhom rade dňa 07.09.2004,

predmetomktorejbolinehnuteľnosti,parc.č.XXX/Xzáhradaovýmere867m2,parc.č.XXX/Xzastavané
plochy a nádvoria o výmere 767 m2, dom súp. č. XXX, postavený na
parc. č. XXX/X, zapísaných na LV č. XXX, k.ú. B. W., je neplatná. Uviedol, že navrhovateľom dražby
ako aj vydražiteľom bol žalovaný 1/, s ktorým dňa 18.06.1998 uzavrel pôžičku na sumu 150.000,-
DEM a záložnou zmluvou zo dňa 08.04.1999 zriadil v jeho prospech záložné právo na vyššie uvedené
nehnuteľnosti. Žalovaný v prvom rade teda začal realizovať výkon záložného práva predajom predmetu
zálohu prostredníctvom dražby. Žalobca bol toho názoru, že pri uvedenej dražbe došlo k viacerým

pochybeniam zo strany dražobníka, žalovaného 2/, konkrétne nebol upovedomený o konaní dobrovoľnej
dražby, nebolo mu doručené oznámenie o dražbe, boli pochybnosti o tom, či dražobník zaslal oznámenie
o dražbe správcovi dane a oznámenie o dražbe uverejnil na úradnej tabuli obce, kde sa nehnuteľnosti
nachádzajú. Ďalším pochybením dražobníka malo byť aj to, že dražba prebehla aj napriek tomu, že na
predmet dražby prebiehalo v čase dražby exekučné konanie.

Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 15.02.2007, č.k. 10C 141/2004-352, ktorý v spojení

s rozsudkom krajského súdu zo dňa 15.08.2007, č.k. 5Co 131/2007-411 nadobudol právoplatnosť
dňa 21.09.2007. Okresný súd žalobu zamietol z toho dôvodu, že účastníkom konania o neplatnosť
dobrovoľnej dražby v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. má byť navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ,
vlastník predmetu dražby, osoba dotknutá na svojich právach porušením zákona o dobrovoľnýchdražbách, a zároveň žaloba o neplatnosť dražby má byť podaná v lehote 3 mesiacov odo dňa udelenia
príklepu. V tomto prípade ale síce žaloba v uvedenej lehote podaná bola, ale v čase podania žaloby
neboli účastníkmi konania všetky subjekty už uvedené, ktoré tvoria nerozlučné spoločenstvo v zmysle

§ 91 ods. 2 O.s.p.. Toto bol dôvod na zamietnutie žaloby, s ktorým dôvodom sa stotožnil aj krajský súd
ako súd odvolací. Odvolací súd navyše pripustil dovolanie vo veci na otázku, či v konaní o neplatnosť
dražby vzniká nerozlučné spoločenstvo na strane žalovanej medzi navrhovateľom dražby, dražobníkom,
vydražiteľom a vlastníkom predmetu dražby.

V dôsledku dovolania žalobcu proti uvedenému rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sa vecou zaoberal
Najvyšší súdu SR, tento rozsudkom zo dňa 22.05.2008, č.k. 3Cdo 272/2007-439 rozhodol tak, že
rozsudok Krajského súdu v Trenčíne a Okresného súdu v Trenčíne zrušil a vec vrátil Okresnému súdu
Trenčín na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR posudzoval vecnú správnosť napadnutých rozhodnutí len
vo vzťahu k odvolacím súdom vymedzenej dovolacej otázky a dospel k záveru, že účastníkmi súdneho
konania o neplatnosť dražby sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a

osoba dotknutá na svojich právach porušením zákona o dobrovoľných dražbách v zmysle § 21 ods.
4 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Poukázal na to, že v občianskom súdnom konaní
v prípade plurality účastníkov na jednej procesnej strane vzniká spoločenstvo účastníkov konania,
pričom spoločenstvo účastníkov konania v konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby je spoločenstvom
nerozlučným podľa § 91 ods. 2 O.s.p., teda takým, keď z hľadiska hmotného práva ide o právo nedielnej

povahy a je preto potrebné, aby sa účinok rozsudku vzťahoval spoločne na všetkých účastníkov. Otázku,
či v prekluzívnej trojmesačnej lehote musia byť účastníkmi konania všetky subjekty, ktoré účastníkmi
takéhoto konania majú byťpodľa zákona o dobrovoľných dražbách, Najvyšší súd SR neriešil.

Žalobca na podanej žalobe trval v celom rozsahu z dôvodov, ako uviedol v písomnej žalobe. Vyslovil

názor, že stačí preukázať len jeden z týchto dôvodov k tomu, aby súd mohol ustáliť, že dobrovoľná
dražba, ktorá sa uskutočnila 07.09.2004, je neplatná. Zotrval na tom, že upovedomenie o konaní dražby
mu nebolo doručené, konanie dražby nebolo oznámené správcovi dane, dražba prebehla aj napriek
v rovnakom čase prebiehajúcemu exekučnému konaniu, dodal, že ani znalecký posudok na predmet
dražby nebol vykonaný správne. Ďalej tvrdil, že všetky záväzky, ktoré mal voči žalovanému 1/, sú

uhradené. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem na požadovanom určení, žalobca uviedol, že spornou
dražbou prišiel o vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam, bol tým poškodený na svojich právach,
najmä v súvislosti s tým, že dražené nehnuteľnosti boli znaleckým posudkom podhodnotené. Aj keď
rozhodnutie o neplatnosti dražby nemôže mať za následok zmenu zápisu v evidencii nehnuteľností, mal
žalobcazato,ženazákladetakéhotorozhodnutiasabudemôcťnáslednedomáhaťurčeniavlastníckeho

práva, prípadne náhrady škody.

Žalovaný 1/ navrhol žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že nebolo sporné, že žalobca mal voči
žalovanému 1/ záväzok z titulu zmluvy o pôžičke, pričom zabezpečenie tohto záväzku bolo v prospech
žalovaného 1/ realizované záložnou zmluvou na predmetné nehnuteľnosti. Dôvodom na zamietnutie

žaloby podľa žalovaného 1/ je § 243 d O.s.p. z ktorého vyplýva, že právne vzťahy niekoho iného než
účastníka konania nemôžu byť novým rozhodnutím dotknuté, čo konkrétne v tejto veci znamená, že by
nemali byť dotknuté vlastnícke práva nových nadobúdateľov nehnuteľností, žalovaných 3/ - 6/.

Žalovaný 2/ rovnako navrhol žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že v tomto prípade žalobca nepreukázal

naliehavý právny záujem na požadovanom určení ako predpokladá § 21 ods. 3 Zákona o dobrovoľných
dražbách. Nemožnosť preukázania naliehavého právneho záujmu videl najmä v tom, že aj keby žalobca
bol úspešný, v evidencii nehnuteľností nedosiahne zápis pôvodného vlastníckeho stavu, teda nebude
zapísaný ako vlastník sporných nehnuteľností. Dôvodom je prevod vlastníckeho práva k uvedeným
nehnuteľnostiam žalovaných 3/ až 6/, ktorí nehnuteľnosti nadobudli v dobrej viere, bez vedomostí o

prebiehajúcomsúdnomkonaní.Pokiaľideožalobcomuvádzanédôvodyneplatnostidobrovoľnejdražby,
poukázal žalovaný 2/ na to, že všetky zásielky súvisiace s priebehom dražby boli žalobcovi riadne
doručované, tento sa však preberaniu zásielok vyhýbal.

Žalovaní 3/ až 6/ zhodne navrhli žalobu zamietnuť. Poukázali na to, že vlastnícke právo k predmetným

nehnuteľnostiam nadobudli zmluvou zo dňa 27.09.2005, bez akýchkoľvek vedomostí o prípadných
záväzkoch alebo ťarchách viaznucich na prevádzaných nehnuteľnostiach, poukázali tiež na § 243
d O.s.p. a konkrétne ustanovenia katastrálneho zákona o možnosti zápisu zmeny vlastníckych práv
v tomto prípade. Rovnako boli toho názoru, že na žalobcovi je preukázať naliehavý právny záujemna žiadanom určení. Podľa ich vedomostí zásielky v priebehu dražby boli žalobcovi doručované
predpísanýmspôsobom,rovnakopredpísanýmspôsobombolvyhotovenýznaleckýposudoknahodnotu
dražených nehnuteľností, správcovi dane bolo zaslané oznámenie o realizácii dražby. Žalovaní 3/ - 6/

ďalej vyslovili názor, že nerozluční spoločníci musia byť žalovaní v zákonom určenej 3 -mesačnej lehote
napodaniežaloby,čosavtomtoprípadenestalo,ačojezároveňďalšímdôvodomnazamietnutiežaloby.

Podľa § 21 ods. 3 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, v znení účinnom do 01.01.2008, súd
určí neplatnosť dražby, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 36 a Zákona o dobrovoľných dražbách, účinného od 01.01.2008, dražby, o ktorých vykonaní
bola uzavretá zmluva pred 01.01.2008 ako i vzťahy s nimi súvisiace, sa dokončia podľa doterajších
predpisov.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu

právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Súd sa teda v prvom rade musel zaoberať tým, či žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom
určení. Len v prípade pozitívnej odpovede na túto otázku by sa mohol súd ďalej vecou zaoberať
meritórne. Bolo teda na žalobcovi, aby tvrdil, a zároveň dokázal skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia

kvalifikovaného, teda naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení. Naliehavosť právneho záujmu
je určitým spôsobom charakterizovaná, môže existovať v prípade žalovaným popieranou existenciou,
či neexistenciou práva alebo právneho pomeru žalobcu, ide o stav, keď právo či právny vzťah je medzi
účastníkmi sporný a vyvoláva medzi nimi stav objektívnej právnej neistoty, ktorý nemožno odstrániť
inak len určovacím výrokom. Ide o stav, kedy existuje potreba odstránenia takejto neistoty, alebo

ohrozeniapráva,resp.právnehovzťahu.Nepreukázanáexistencianaliehavéhoprávnehozáujmuvčase
rozhodovania súdu je dôvodom k zamietnutiu určovacej žaloby.

Podľa § 34 ods. 2 zák. č. 162/1995 o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam - katastrálneho zákona, v znení účinnom od 15.10.2008, ak súd rozhodol o neplatnosti

právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, správa katastra vyznačí stav pred týmto právnym
úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou, to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnostiam bol dotknuté
ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.

Poznámka 10 ea k touto ustanoveniu odkazuje na § 44 a a § 159 a O.s.p..

Podľa § 44 a O.s.p. účastník konania je oprávnený podať na príslušnej správe katastra nehnuteľností
návrh na zápis začatia súdneho konania, v ktorom sa uplatňujú vecné práva k nehnuteľnostiam alebo
súdneho konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Ustanovenie sa použije rovnako aj na
mimoriadne opravné prostriedky.

Podľa § 159 a O.s.p. výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti, o
neplatnosti právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou, prípadne o určení neplatnosti
dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti, je záväzný aj pre účastníkov zmluvy, ktorej sa týka návrh na povolenie
vkladu vecného práva k dotknutej nehnuteľnosti a ktorý bol podaný v čase, kedy v katastri nehnuteľností

bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní.

Vyššie uvedené ustanovenia O.s.p. boli do Občianskeho súdneho poriadku zaradené s účinnosťou od
15.10.2008.

Podľa § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona v znení účinnom od 01.01.2002 do 15.10.2008 právo k
nehnuteľnosti podľa § 1 ods. 1 tohto zákona, ktoré vzniklo rozhodnutím súdu o neplatnosti právneho
úkonu, sa do katastra nezapíše, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou.

V tomto prípade nebolo sporené medzi účastníkmi konania, že žalovaný 1/ Kúpnou zmluvou zo dňa

27.09.2005, ktorej vklad bol povolený v konaní B previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré boli
predmetom spornej dražby žalovaným 3/ - 6/, čo vyplýva aj z LV č. XXX, k.ú. B. W., podľa ktorého sú toho
času vlastníkmi vydražených nehnuteľností v podiele 2/3 žalovaní 3/ a 4/ a v podiele 1/3 žalovaní 5/ a 6/.Rovnako nebolo sporné, že dňa 07.09.2004 sa uskutočnila dražba, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti
zapísane na LV č. XXX, k. ú. B. W., dom súp. č. XXX a parcely č. XX/X a XX/X. Navrhovateľom dražby
bol žalovaný 1/, dražobníkom oprávneným k vykonaniu dražby bol žalovaný 2/. Vydražiteľom predmetu

dražby sa stal žalovaný 1/, za vydraženú cenu 1,5 milióna Sk. Dražba bola ukončená udelením príklepu
v rovnaký deň (Notárska zápisnica zo dňa 07.09.2004, N 386/2004, Nz 68312/2004 o osvedčení o
priebehu dražby).

Podľa § 27 ods. 1 zák. o dobrovoľných dražbách ak uhradil vydražiteľ cenu, dosiahnutú vydražením v

ustanovenej lehote, prechádza na neho vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby udelením
príklepu.

V tomto prípade vydražiteľ nadobudol vlastníctvo k uvedeným nehnuteľnostiam na základe iných
skutočností ustanovených zákonom, ako predpokladá § 132 ods. 1 Obč. zákonníka. Nebolo sporné,
že žalovaný 1/ ako vydražiteľ pre nadobudnutie vlastníctva k uvedeným nehnuteľnostiam splnil všetky

podmienky uvedené zákonom, teda uhradil cenu dosiahnutú vydražením a bol mu udelený príklep.
Vzniklo mu teda okrem iných oprávnenie nakladať s predmetom svojho vlastníctva, teda aj oprávnenie
previesť vlastnícke právo slobodne a v celom rozsahu na iné subjekty. Toto jeho právo v čase prevodu
žalovaným 3/ - 6/ nebolo žiadnym spôsobom obmedzené, a to ani žalobou o neplatnosť dražby, ktorá
bola súdu podaná 27.09.2004.

Z rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo 274/2006 vyplýva záver, že dodatočné zrušenie nadobúdacieho titulu
svedčiaceho v prospech vydražiteľa (príklepu) nemá za následok súčasne aj zánik vlastníckeho práva
ďalších nadobúdateľov nehnuteľností, ktorí ju získali v dobrej viere. Žalovaný 1/ mal teda oprávnenie
s predmetom svojho vlastníctva nakladať, žalovaní 3/ - 6/ nadobudli kúpnou zmluvou nehnuteľnosti

bez akejkoľvek vedomosti o tom, že by mohlo byť z akýchkoľvek dôvodov v budúcnosti ich vlastnícke
právo ohrozené. Ustanovenie § 44 a O.s.p. bolo zaradené do procesného predpisu až s účinnosťou od
15.10.2008, teda v čase uzavretia uvedenej kúpnej zmluvy nemal účastník konania oprávnenie požiadať
príslušnú správu katastra o zápis začatého súdneho konania.

V čase podania žaloby, aj v čase, kedy žalovaný 1/ a žalovaní 3/ - 6/ uzavreli kúpnu zmluvu, bolo
účinné ustanovenie katastrálneho zákona, vyššie citované, ktoré nedovoľovalo zápis do katastra, ak
právo nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou zmenou. Teda už v tomto čase žalobca nemal na základe
vtedyúčinnýchprávnychpredpisovnaliehavýprávnyzáujemnapožadovanomurčení,nakoľkovprípade
úspechu v konaní by v dôsledku nemožnosti zápisu zmeny vlastníckych práv neistota jeho právneho

postavenia nebola odstránená.

Podľa ustanovení katastrálneho zákona a O.s.p., ktoré sú účinné v čase rozhodovania súdu vo veci
rovnako žalobca naliehavý právny záujem na požadovanom určení nepreukázal. Z vyššie citovaných
ustanovení vyplýva, že v prípade rozhodnutia o neplatnosti dobrovoľnej dražby by príslušná správa

katastra mohla vyznačiť v evidencii nehnuteľností stav, aký bol pred dobrovoľnou dražbou, dokonca aj
za situácie, ak došlo k ďalším právnym zmenám, ale len za predpokladu, že k týmto právnym zmenám
došlo v čase, kedy v katastri nehnuteľností bola vykonaná poznámka o súdnom konaní, v tomto prípade
konaní o neplatnosť dobrovoľnej
dražby. V čase podania žaloby žiadny z účastníkov nemohol podať návrh na zápis začatia súdneho

konania, nakoľko § 44 a O.s.p. bol zaradený do O.s.p. s účinnosťou od 15.10.2008. Z toho vyplýva,
že k ďalšej právnej zmene, kúpnej zmluve medzi žalovaným 1/ a žalovanými 3/ - 6/ došlo za situácie,
keď poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní nebola vykonaná, nakoniec vykonaná ani byť nemohla,
pretože k uzavretiu zmluvy a jej zavkladovaniu došlo ešte v roku 2007. Zmysel vykonania takejto
poznámky je v tom, aby nadobúdateľ nehnuteľností bol chránený tým, že prebieha súdne konanie,

ktorého výsledok by ho mohol ohroziť. Ak aj napriek tomu k prevodu nehnuteľností dôjde, má to
ten následok, že rozhodnutie o neplatnosti právneho úkonu sa vzťahuje aj na ďalšieho nadobúdateľ
nehnuteľností, to ale nebol tento prípad.

Pokiaľ ide o to, či bolo potrebné žalovať v zákonnej 3-mesačnej lehote všetkých účastníkov, ktorí by

mali podľa zákona o dobrovoľných dražbách v konaní vystupovať, z ustálenej judikatúry vyplýva, že
lehota ustanovená v § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách slúži k uplatneniu práva na určenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby, a nie aj k vymedzeniu osôb, ktoré sa musia konania zúčastniť akoúčastníci konania z hľadiska pasívnej vecnej legitimácie. Ak bola určovacia žaloba podaná v lehote,
žalobca môže aj po jej uplynutí robiť úkony v zmysle § 92 O.s.p. (Rozhodnutie NS SR 3Cdo 272/2007)

Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na
požadovanom určení, ako mu zákon ukladá, pretože aj keby bol v konaní úspešný, takéto rozhodnutie by
na jeho stave nič nezmenilo. Preto bola žaloba zamietnutá. Keďže súd žalobu zamietol pre neexistenciu
naliehavého právneho záujmu, neoblo vykonané dokazovanie na konkrétne uplatnené dôvody, ktoré
mali zakladať neplatnosť predmetnej dražby a súd sa meritom veci nezaoberal.

V dôsledku odvolania žalobcu sa vecou zaoberal ako odvolací súd Krajský súd v Trenčíne. Tento
rozhodnutím zo dňa 31.7.2013, č. k. 4Co/151/2013-599, rozhodol tak, že rozsudok súdu prvého stupňa
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Žalobca v odvolaní žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, vec

mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie z týchto dôvodov: Poukázal na tú skutočnosť, že otázka
naliehavého právneho záujmu je významná v každej určovacej žalobe len vo vzťahu k tomuto určeniu,
ktorého sa žalobca domáha v návrhu na rozhodnutie súdu. Uviedol, že súd nepochopil, že právne
postavenia žalobcu je neisté najmä voči vydražiteľovi a dražobnej spoločnosti, voči ktorým by mal nárok
na náhradu škody, ak by sa súd meritom veci vôbec zaoberal a po vykonanom dokazovaní by určil,

že dražba je neplatná. Ak samotný súd nevyhlási dražbu za neplatnú, nemožno hovoriť o tom, že
žalobcovi vznikla škoda. Noví nadobúdatelia nehnuteľnosti boli pri kúpe nehnuteľnosti dobromyseľní,
avšak súd záver vyslovil bez akéhokoľvek dokazovania. Žalovaní 3/ až 6/ od začiatku vedeli, že prebieha
súdne konanie. Poukázal na znenie § 21 ods. 2, 3, 4 Zákona o dobrovoľných dražbách, kedy tento
zákon bol novelizovaný zák.č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2008, pričom v súčasnosti z neho

vyplýva, že tento nevyžaduje naliehavý právny záujem ako predpoklad určenia neplatnosti dražby a
na rozdiel od zák.č. 527/2002 Z.z. minimalizuje neúspech žaloby len z dôvodu tzv. neúplného okruhu
účastníkov konania. Faktom je, že pôvodný zákon o dobrovoľných dražbách bol ako taký nedokonalý a
bol novelizovaný aj za tým účelom, aby sa odstránila právna neistota pri ochrane práv a osôb. V tomto
prípade nejde o bežnú žalobu podľa § 80 písm. c/ O.s.p. a vzhľadom na aktuálne znenie zákona o

dobrovoľných dražbách nevyžaduje na podanie určovacej žaloby preukázanie naliehavého právneho
záujmu.

Podľa názoru odvolacieho súdu nebol správny záver okresného súdu, kedy dovodil nedostatok
naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu na tom skutkovom základe, že potom, ako bola

vykonaná dobrovoľná dražba, zaplatená dražobná cena a udelený príklep, došlo k ďalšiemu prevodu
spornejnehnuteľnostinanovýchnadobúdateľov,t.z.žalovaných3/až6/avtomtosmerevnáväznostina
ustanovenie katastrálneho zákona ako aj nedostatok právnej úpravy už žalobca svojou žalobou nemôže
dosiahnuť zmenu vlastníckeho práva, a preto nie je daný naliehavý právny záujem na danom určení,
pretože aj v prípade úspechu žaloby by k zmene vlastníckeho práva na strane žalobcu nedošlo. Žaloba

o určení neplatnosti verejnej dobrovoľnej dražby nie je žalobou o určenie, či tu právny vzťah alebo právo
je alebo nie je v zmysle ust. § 80 písm. c/ O.s.p.. Podanie tejto žaloby má oporu v zák.č. 527/2002 Z.z. o
dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov s tým, že podľa názoru odvolacieho súdu, právny
záujem na určení neplatnosti verejnej dražba tak, ako je zakotvené v ust. § 21 ods. 3 zák.č. 527/2002
Z.z. vyplýva zo zákona pre každého účastníka dražby. Rovnako sa odvolací súd nestotožnil so záverom

súdu prvého stupňa v tom smere, že naliehavý právny záujem na danom určení zo strany žalobcu nie
je z toho dôvodu, že takýmto určením by nedošlo k zmene vlastníckeho práva. Príklep licitátora na
dobrovoľnej dražbe predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva formou prechodu práva na základe
inej skutočnosti ako je to v zmysle § 132 OZ. Takýto prechod práva je právnou skutočnosťou, ktorú však
nemožno skúmať v rámci iného konania ako konania upraveného v § 21 ods. 2, 3 zák.č. 527/2002 Z.z..

Pokiaľ v osobitnom konaní o určení neplatnosti dražby, v ktorom žaloba musí byť podaná v trojmesačnej
prekluzívnej lehote počítanej od konania dobrovoľnej dražby, súd neurčí neplatnosť dražby, nemôže
nikto a to ani súd spochybňovať prechod práva na dobrovoľnej dražbe. Dražba je verejné konanie,
ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby konanej na základe
návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na

vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu
ponuku prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby alebo verejné konanie,
ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najvyššie podanie. Ak boli porušené
ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach požiadať,aby súd určil neplatnosť dražby. Toto právo zaniká, ak sa neuplatnilo do troch mesiacov odo dňa konania
dražby. Súd určí neplatnosť dražba, ak je na tom naliehavý právny záujem. Z tohto potom vyplýva,
že neplatnosť dobrovoľnej dražby môže súd určiť len v samostatnom konaní o určení neplatnosti.

Dodatočné zrušenie nadobúdacieho titulu, teda príklepu svedčiaceho v prospech vydražiteľa, nemá za
následok súčasne aj zánik vlastníckeho práva ďalších nadobúdateľov nehnuteľností, ktorí ju získali v
dobrej viere. Naliehavý právny záujem na danom určení môže mať žalobca aj za predpokladu, že po
takomto určení nedôjde k zmene vlastníckeho práva na strane žalovaných, ktorí nadobudli nehnuteľnosti
v dobrej viere, ako vyplýva z vyššie uvedeného.

Preto dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa po právnej stránke vec nesprávne posúdil, a
preto v konečnom dôsledku aj nesprávne vo veci rozhodol s tým, že na rozdiel od súdu prvého stupňa
dospel odvolací súd k záveru, že žalobca preukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
dražby, a preto bude úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní zaoberať sa samotnými okolnosťami
dražby a po preskúmaní priebehu samotnej dražby, prípadne konania, ktoré jej predchádzalo, opätovne

vo veci rozhodnúť.

Súd následne prejednal vec bez prítomnosti žalobcu a vedľajšej účastníčky, ktorí sa na súdom
určené pojednávanie dňa 13.3.2014 nedostavili, aj napriek riadne vykázanému doručeniu predvolania.
Nepožiadali o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu, súd preto pokračoval v konaní podľa §

101 ods. 2 bez ich prítomnosti. Žalobca síce požiadal o odročenie pojednávania, čo zdôvodnil súrnou,
neplánovanou zahraničnou pracovnou cestou, tento dôvod ničím nedoložil a nepreukázal, čo samotné
o existencii tohto dôvodu vyvoláva pochybnosti, navyše predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené
12.2.2014, teda v dostatočnom predstihu, aby si svoje pracovné povinnosti mohol zariadiť. Žiadosť o
odročenie pojednávania bola súdu doručená až 12.3.2014, deň pred určeným pojednávaním, je ťažké

uveriť tomu, že potreba zahraničnej pracovnej cesty vznikne zo dňa na deň.

Súd doplnil dokazovanie prečítaním podstatného obsahu listinných dôkazov predložených účastníkmi.

Z návrhu a doložených listinných dôkazov vyplýva, a nie je medzi účastníkmi sporné, že žalobca so

žalovaným 1/ uzavrel dňa 18.6.1998 zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bola pôžička 150.000,- s
príslušenstvom, ktorú sumu mal vrátiť do 19.6.2002. Táto pohľadávka bola zabezpečená zriadením
záložného práva v prospech žalovaného 1/ ako veriteľa, a to zmluvou zo dňa 8.4.1999, zavkladovanou
pod č. V XXXX/XX dňa 16.3.2001. Predmetom záložného práva boli nehnuteľnosti zapísané na LV č.
XXX, k. ú. B. W.. Žalobca uznal svoj záväzok takto vzniknutý do Notárskej zápisnice č. N 70/99,Nz

72/99 dňa 30.3.1999.

Žalobca namietal, že realizáciou spornej dražby bol dotknutý na svojich právach, pretože od dražby sa
malo upustiť z toho dôvodu, že na návrh žalovaného sa doposiaľ vedie exekúcia, na Okresnom súde
v Trenčíne pod sp. zn. Er 225/02, pričom predmetom tejto exekúcie sú rovnaké nehnuteľnosti. Ďalší

dôvod, pre ktorý k dražbe nemalo dôjsť, videl žalobca v prebiehajúcom konaní tunajšieho súdu sp. zn.
14C/114/2007, predmetom ktorého bolo vrátenie daru, konkrétne nehnuteľností totožných s tými, ktoré
boli predmetom dražby, v rámci ktorého bolo vydané predbežné opatrenie, zakazujúce jeho osobe s
týmito nehnuteľnosťami nakladať. Zo súdnej evidencie bolo zistené, že toto konanie bolo právoplatne
skončené 26.11.2007.

Záložné právo v zmysle § 151a Občianskeho zákonníka slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva; umožňuje, aby veriteľ uspokojil svoju pohľadávku z predmetu zálohu, ak pohľadávka,
ktorá ním bola zabezpečená, nebude riadne a včas splnená. Vznik a zánik záložného práva sa
odvíja od vzniku alebo zániku zabezpečovanej pohľadávky. Ak pohľadávka, ktorá bola zabezpečená

záložným právom, zanikne, zaniká aj záložné právo. V prípade prechodu alebo prevodu (aj postúpenia)
pohľadávky záložné právo prechádza na nadobúdateľa pohľadávky. Záložné právo, ako právo
akcesorické, sleduje pohľadávku, ktorú zabezpečuje (viď napríklad aj rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 31. marca 2008 sp. zn. 1 Obdo V 102/2005).

Záložné právo plní predovšetkým zabezpečovaciu funkciu - vznikom záložného práva sa zlepšuje
právne postavenie záložného veriteľa a tiež predpoklad, že jeho riadne a včas neuhradená pohľadávka
zabezpečená záložným právom bude uspokojená bez ohľadu na to, či túto pohľadávku bude chcieť
alebo môcť uspokojiť dlžník. S touto zabezpečovacou funkciou súvisí aj uhradzovacia funkcia záložnéhopráva - záložný veriteľ je oprávnený docieliť aj proti vôli dlžníka uspokojenie pohľadávky zabezpečenej
záložným právom výťažkom zo zálohu.

Oprávneniu záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia pohľadávky zabezpečenej záložným právom
výťažkom zo zálohu bol Zákonom o dobrovoľných dražbách č. 527/2002 Z. z. (účinným od 1. januára
2003, v znení účinnom do 1. 1. 2008) vytvorený nový inštitucionálny rámec. Pre účely prejednávanej
veci je potrebné uviesť, že v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách:

Dražbou sa rozumie verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva
k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa (viď bližšie § 2 písm. a/). Vydražiteľom je
účastník dražby, ktorému bol udelený príklep (§ 2 písm. g/). Dražobníkom je osoba, ktorá organizuje
dražbu a spĺňa podmienky ustanovené týmto a osobitným zákonom a vzniklo jej oprávnenie na
prevádzkovanie príslušnej živnosti (§ 6 ods. 1 veta prvá). Navrhovateľom dražby je vlastník predmetu
dražby alebo osoba oprávnená konať v mene vlastníka podľa osobitného zákona (ďalej len "záložný

veriteľ"), ktorý za podmienok ustanovených týmto zákonom navrhuje vykonanie dražby (§ 7 ods.
1). Navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je
navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, sumu a splatnosť
pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona (§ 7 ods. 2). Dražbu je
možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s

dražobníkom (§ 16 ods. 1 text pred bodkočiarkou). Prílohou zmluvy je aj písomné vyhlásenie záložného
veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva, a o tom,
že predmet dražby je možné dražiť (§ 16 ods. 3 veta druhá). V prípade, ak boli porušené ustanovenia
tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil
neplatnosť dražby. Toto právo zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa konania dražby (§ 21

ods. 2). Súd určí neplatnosť dražby, ak je na tom naliehavý právny záujem (§ 21 ods. 3). Navrhovateľ
dražby zodpovedá sa správnosť vyhlásenia o tom, že predmet dražby je možné dražiť. Záložný veriteľ
zodpovedá za pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva.
Zodpovednosti za škodu, ktorá vznikne porušením povinnosti podľa tohto odseku, sa nemožno zbaviť
(§ 33 ods. 2).

Z vyššie uvedených zákonných ustanovení ani ustanovení upravujúcich záložné právo nevyplýva, že
by iné prebiehajúce súdne konanie, súvisiace s pohľadávkou, bolo dôvodom, so zreteľom, na ktorý by
záložný veriteľ nemohol pristúpiť k realizácii záložného práva postupom podľa zákona o dobrovoľných
dražbách. Pokiaľ záložný veriteľ (ako oprávnený navrhovateľ dražby v zmysle § 7 ods. 1 zákona o

dobrovoľných dražbách) splní všetky zákonné predpoklady a písomne vyhlási: a/ že predmet dražby je
možné dražiť, b/ pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú navrhuje výkon záložného práva (§ 7
ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách), nemá - z hľadiska (ne)platnosti dobrovoľnej dražby - právny
význam skutočnosť, že v čase navrhnutia alebo vykonania dražby prebieha (resp. nie je skončené)
súdne konanie, v ktorom sa záložný veriteľ voči záložnému dlžníkovi domáha uspokojenia pohľadávky

zabezpečenej záložným právom, ktoré (záložné právo) zamýšľa záložný veriteľ realizovať v rámci ním
navrhovanej dobrovoľnej dražby. Záložný veriteľ teda môže na uspokojenie svojej pohľadávky iniciovať
i exekúciu a rovnako nie je relevantné prebiehajúce konanie , predmetom ktorého je spor o vlastníctvo
nehnuteľností, ktoré sú predmetom dobrovoľnej dražby.

Takémuto záveru nebráni ani § 19 ods. 1 písm. f/, g/, h/ citovaného zákona, podľa ktorého dražobník
je povinný upustiť od dražby, ak je navrhovateľom dražby vlastník predmetu dražby a ak bol na
predmet dražby alebo jeho časť nariadený výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie podľa osobitných
predpisov, ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ a na predmet dražby zaťažený jeho záložným
právom bol nariadený s jeho súhlasom výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie podľa osobitných

predpisov, ak bolo vykonateľným rozhodnutím súdu alebo orgánu štátnej správy zakázané s predmetom
dražby nakladať. Navrhovateľom dražby bol záložný veriteľ, exekučné konania sa vedie na jeho návrh
a nie s jeho súhlasom a spomínaným predbežným opatrením nebol žiadnym spôsobom obmedzený.

Žalobca ďalej namietal, že pri realizácii spornej dražby boli porušené ďalšie ustanovenia zákona o

dobrovoľných dražbách, konkrétne neprevzal do vlastných rúk žiadnu písomnosť o konaní dražby, je
možné, že dražobník neuverejnil oznam o dražbe na úradnej tabuli obce, namietal znalecký posudok na
cenu dražených nehnuteľností z dôvodu, že žiadny znalec nebol pozrieť dom a znalecký posudok nemáuvedenýdátumvypracovania,nebolomuzaslanéoznámenieodražbeatotooznámeniepravdepodobne
nebolo zaslané ani správcovi dane.

Podľa§10ods.1z.č.257/2001Z.z.odobrovoľnýchdražbáchvzneníúčinnomdo1.1.2008písomnosti
sa doručujú do vlastných rúk alebo elektronickou poštou podpísanou zaručeným elektronickým
podpisom.

Podľa§11ods.4z.č.257/2001Z.z.odobrovoľnýchdražbáchvzneníúčinnomdo1.1.2008uverejnenie

spôsobom v mieste obvyklým je pri dražbách nehnuteľností vždy aj uverejnenie na úradnej tabuli obci,
na ktorej území sa nehnuteľnosť nachádza.

Podľa § 12 ods. 1, 2 z. č. 257/2001 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení účinnom do 1. 1. 2008
dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby. Ak
ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku 3) alebo ak je vlastníkom predmetu

dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená
znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí
aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným
spôsobom odhad ceny. Vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má predmet dražby v držbe,
alebo nájomca sú povinní po predchádzajúcej výzve v čase určenom v tejto výzve umožniť vykonanie

ohodnotenia, ako aj obhliadku predmetu dražby. Doba obhliadky musí byť vo výzve ustanovená s
prihliadnutím na charakter draženej veci, pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne po odoslaní výzvy.

Podľa § 17 ods. 5 z. č. 257/2001 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení účinnom do 1. 1. 2008 lehotách
ustanovených v odsekoch 2 až 4 zašle dražobník oznámenie o dražbe

a)navrhovateľovidražbyavprípade,akjenavrhovateľomdražbyzáložnýveriteľ,ajvlastníkovipredmetu
dražby,
b) osobám, ktoré majú podľa oznámenia navrhovateľa dražby k predmetu dražby záložné alebo iné
právo zapísané v katastri nehnuteľností, v Notárskom centrálnom registri záložných práv, 14) v evidencii
podľa osobitných zákonov 15) alebo v listinách osvedčujúcich vlastnícke právo k predmetu dražby a

nevyhnutných na nakladanie s ním,
c) ak je predmetom dražby nehnuteľnosť, osobám, ktoré majú podľa oznámenia navrhovateľa dražby k
predmetu dražby predkupné právo alebo iné vecné právo zapísané v katastri nehnuteľností,
d) ak je predmetom dražby hnuteľná vec, osobám, ktoré majú podľa oznámenia navrhovateľa dražby
predkupné právo k predmetu dražby,

e) ak je predmetom dražby spoluvlastnícky podiel k veci, ostatným spoluvlastníkom k tejto veci
oznámeným navrhovateľom dražby (§ 16 ods. 3),
f) ak je predmetom dražby nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, správcovi dane príslušnému podľa
miesta trvalého pobytu alebo miesta podnikania vlastníka nehnuteľnosti, podniku alebo jeho časti, ak
je vlastník fyzickou osobou, alebo podľa sídla vlastníka, ak je vlastník právnickou osobou, a správcovi

dane, v ktorého obvode sa nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť nachádza,
g) ak ide o podnik alebo jeho časť, Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky,
h) ak ide o majetok právnickej osoby, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je štát, aj orgánu štátu
vykonávajúcemu práva zakladateľa, zriaďovateľa, spoločníka alebo člena tejto právnickej osoby,
i) notárovi, ktorý sa zúčastní na dražbe,

j) správcovi registra dražieb.

Zákon o dobrovoľných dražbách neobsahuje špecifikáciu ustanovení, pri porušení ktorých by sa mohlo
jednať o neplatnú dražbu (na rozdiel napr. od zákona č. 26/2000 Sb. o veřejných dražbách účinného v
Českej republike - § 48). Riešenie tejto otázky ponechal zákonodarca na súdnu prax. Podľa dôvodovej

správy k Zákonu o dobrovoľných dražbách "...Nepostačí akékoľvek porušenie ustanovenia zákona, ale
len také, ktorým je zároveň osoba aj dotknutá na svojich právach...Je vždy na súde, aby zvážil intenzitu
porušenia zákona v konkrétnom prípade.....Súd musí vždy spravodlivo (článok 6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd) rozhodnúť každý jeden prípad berúc zreteľ na všetkých, ktorých sa
dražba týka. Nepochybne bude mať význam otázka, či existovalo záložné právo a musí brať zreteľ na

zmysel a účel zákona, ktorým je - ratio legis - privodiť uhradzovaciu funkciu výkonom zabezpečovacieho
prostriedku.O neplatnú dražbu ide vtedy, ak ide o také porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách,
ktorými bola súčasne dotknutá určitá osoba, v tomto prípade žalobca na svojich základných právach.
Ak takémuto porušeniu ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách nedošlo, dražba je platná a má za

následok prechod vlastníctva alebo iného práva k predmetu dražby na vydražiteľa. Platnosť dražby však
samaosebeešteneznamená,ženemohlovsúvislostisdražboudôjsťkzavinenémuporušeniuprávnych
povinnosti, či už dražobníkom, navrhovateľom dražby alebo inou osobou, zakladajúce zodpovednosť
týchto osôb za škodu, a to či už podľa § 33 Zákona o dobrovoľných dražbách, prípadne podľa ustanovení
o všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka, prípadne k vzniku

iných nárokov v súvislosti s platnou dražbou. Keďže k prechodu vlastníckeho alebo iného práva na
dražbe dochádza konaním troch súkromných osôb, a to záložného veriteľa, dražobníka a vydražiteľa, pri
posudzovaní neplatnosti dražby je potrebné zaoberať sa otázkou, aké povinnosti zákon o dobrovoľným
dražbách týmto osobám ukladá.

Zo spisového materiálu, týkajúceho sa predmetnej dražby, predloženého žalovaným 2/ súd zistil, že

písomnosti súvisiace s dražbou žalovaný 2/ doručoval do vlastných rúk žalobcovi, vrátane oznámenia
o dražbe (podací lístok zo dňa 5.8.2004, kópia doručenky s oznamom o uložení zásielky 9.8.2004),
rovnako boli tieto písomnosti doručované aj správcovi dane (Daňový úrad Trenčín), na ohodnotenie
dražených nehnuteľností bol vypracovaný znalecký posudok č. 126/2004 znalcom H.. U. O., dňa
9.7.2004. Z obsahu tohto spisu, teda z dokladov o doručení v ňom založených, nebolo zistené, že

konanie dražby bolo zverejnené aj na úradnej tabuli obce, zároveň však možno skonštatovať, že žalobca
na podporu tohto tvrdenia nepredložil žiadny dôkaz.

Prípadné porušenie povinnosti uverejniť konanie dražby na úradnej tabuli obce nie je takým porušením
povinnosti, pre ktoré by mal dražobník od vykonania dražby upustiť (§ 19 citovaného zákona).

Dražobník je povinný, ak ide o nehnuteľnosť, zabezpečiť ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny
obvyklej v mieste a čase konania dražby znaleckým posudkom. Dražobník nie je osobou odborne
spôsobilou a zákonom aprobovanou k tomu, aby sám vykonal ohodnotenie nehnuteľnosti alebo aby
prehodnocoval správnosť ohodnotenia znalca a jeho postup. Ak ide o nehnuteľnosť, zistiť hodnotu

predmetu dražby je povolaný znalec a z jeho posudku navrhovateľ dražby a dražobník vychádzajú.
Preto ak dražobník pre účely dražby riadne zabezpečí ohodnotenie nehnuteľnosti posudkom znalca a
tento znalecký posudok v deň konania dražby nie je starší ako 6 mesiacov, dražobník tým splnil všetky
svoje povinnosti, ktoré mu v súvislosti s ohodnotením predmetu dražby ukladá § 12 ods. 1 Zákona o
dobrovoľných dražbách.

V danej veci žalovaný v 2. rade ako dražobník pre účely predmetnej dražby riadne zabezpečil
ohodnotenie nehnuteľnosti znaleckým posudkom, posudok v čase konania dražby nebol starší ako
6 mesiacov. Ak tento znalec zavinene porušil svoje povinnosti pri vypracovávaní posudku o cene
predmetu dražby, zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym postupom. Porušenie povinností

znalcom pri vypracovávaní znaleckého posudku pre účely ohodnotenia predmetu dražby nie je
však porušením ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, a teda ani dôvodom pre vyhlásenie
neplatnosti dražby. Porušením povinností znalca by mohlo byť aj to, že posudok vypracoval bez
toho, aby nehnuteľnosť ohliadol a zároveň založil závery posudku na fiktívnych tvrdeniach, to však
nie je predmetom tohto konania. Z obsahu znaleckého posudku znalca Ing. O. vyplýva, že domová

nehnuteľnosť bola ohliadnutá (podrobné popísanie vnútorného vybavenia domu).

Na základe vykonaného dokazovania teda súd dospel k záveru, že nedošlo pri realizácii spornej dražby
k takému porušeniu ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, ktorými by bol žalobca dotknutý na
svojich základných právach. Dražba bola realizovaná dôvodne, žalobca si svoj záväzok z pôžičky voči

žalovanému 1/ nesplnil tak ako sa v zmluve zaviazal a neurobil tak ani dodatočne. Preto súd žalobu
zamietol. V prípade žalovaných 3/ až 6/ mal súd za to, že ďalším dôvodom k zamietnutiu žaloby je
i to, že vo vzťahu k nim nie je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko ich
vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam zostane zachované bez ohľadu na to, s akým výsledkom
bude rozhodnuté o neplatnosti dražby.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého v zložitých prípadoch, najmä
z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania súd môže rozhodnúť tak, že o trovách konania rozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu písomne v siedmich vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 7 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).